Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100355
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100355.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. – C. D. B. E. F., Budovateľská 27, 977
03 Brezno, IČO: 40 864 669, zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917
01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutí žalovaného č. 101184333/2025,
č. 101183957/2025, č. 101188258/2025, č. 101183690/2025, č. 101184993/2025, č. 101187837/2025,

č. 101184755/2025, č. 101185202/2025, č. 101188122/2015, č. 101188458/2025, č. 101183291/2025,
všetky zo dňa 27. marca 2025, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) bola dňa 13. mája 2025 doručená
správna žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti: 1/ Rozhodnutia žalovaného č.
101184333/2025zodňa27.marca2025,ktorýmžalovanýpotvrdilRozhodnutieDaňovéhoúraduBanská
Bystrica č. 103410252/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane

v sume 6.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022, 2/ Rozhodnutia
žalovanéhoč.101183957/2025zodňa27.marca2025,ktorýmžalovanýpotvrdilRozhodnutieDaňového
úradu Banská Bystrica č. 103410202/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený
rozdiel dane v sume 6.800,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2022,
3/ Rozhodnutia žalovaného č. 101188258/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil
Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410482/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým

bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 4.900,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2022, 4/ Rozhodnutia žalovaného č. 101183690/2025 zo dňa 27. marca 2025,
ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410155/2024 zo dňa
28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 3.500,00 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2022, 5/ Rozhodnutia žalovaného č. 101184993/2025
zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.

103410330/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume
9.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2022, 6/ Rozhodnutia žalovaného
č. 101187837/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 103410432/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel
dane v sume 4.700,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2022, 7/ Rozhodnutia
žalovanéhoč.101184755/2025zodňa27.marca2025,ktorýmžalovanýpotvrdilRozhodnutieDaňového

úradu Banská Bystrica č. 103410284/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený
rozdiel dane v sume 6.300,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2022,8/ Rozhodnutia žalovaného č. 101185202/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil
Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410350/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým
bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 2.700,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie jún 2022, 9/ Rozhodnutia žalovaného č. 101188122/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým
žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410437/2024 zo dňa 28.
novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 3.000,00 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2022, 10/ Rozhodnutia žalovaného č. 101188458/2025 zo
dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.

103410523/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume
8.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2022, 11/ Rozhodnutia
žalovanéhoč.101183291/2025zodňa27.marca2025,ktorýmžalovanýpotvrdilRozhodnutieDaňového
úradu Banská Bystrica č. 103407075/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený
rozdiel dane v sume 6.800,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2022.

2. Žalobkyňa zároveň požiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Žalobkyňa odôvodnila návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tým,
že je podnikajúcou fyzickou osobou, ktorá dosahuje príjmy samostatnou činnosťou a ručí celým
svojím majetkom. Uviedla, že prerušenie jej podnikateľskej aktivity spôsobené okamžitým výkonom

napadnutého rozhodnutia by malo za následok stratu príjmov a priame ohrozenie majetkovej sféry
žalobkyne a to nezvratným spôsobom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemá zamestnancov ani externé
zdroje, ktoré by jej umožnili kompenzovať výpadok príjmov, pričom jej „neprítomnosť“ v podnikateľskej
činnosti by spôsobila priamu finančnú škodu. Vo vzťahu k žalobkyni je právoplatných celkovo 11
rozhodnutí o určení rozdielu dane v celkovej výške 63.500,00 eur, čo významne zasahuje do jej

podnikateľskej činnosti a vytvára enormný tlak na jej finančnú stabilitu. Výkon týchto rozhodnutí vyústi
do ekonomickej likvidácie jej podnikania, keďže tieto opatrenia systematicky znižujú jej schopnosť
generovať dostatočné príjmy. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o. i.
poukázala na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9 Afs 13/2008-90 zo dňa 24. novembra
2009 a Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2 Afs 239/2015-66 z 31. októbra 2016.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným
záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci
samej a jej úmyslom nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba
oddialenie núteného výkonu rozhodnutí do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
Tvrdila, že „Nepriznanie odkladného účinku je v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní spôsobilé

privodiť stav, keď na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých prostriedkov už žalobca nebude
mať alebo nemusí mať záujem, keďže jeho hospodárska a majetková situácia bude už nezvratná,
prípadne bude už v procese zániku“. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzením žalobkyni nakladať
so zostatkom na bankových účtoch alebo dispozíciou s jej majetkom dôjde k naplneniu podmienok
stanovených ustanovením § 185 písm. a) SSP. Žalobkyňa na podporu dôvodnosti svojho návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žaloby dala do pozornosti rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorý
v iných veciach rozhodol o priznaní odkladného účinku podaným správnym žalobám (napr. 4Sf/2/2025,
4Sf/3/2025, 4Sf/4/2025, 4Sf/5/2025, 4Sf/6/2025, 4Sf/7/2025, 4Sf/8/2025, 4Sf/9/2025, 4Sf/10/2025,
4Sf/11/2025, 4Sf/12/2025, 4Sf/34/2025, 4Sf/35/2025, 4Sf/64/2025 a iné, celkovo 35 uznesení), z ktorých
zároveň citovala vybrané časti.

3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 10. septembra 2025 vyzval
žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobkyne na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. októbra 2025 uviedol, že nevidí dôvod na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z
ktorých by vyplývalo, že jej hrozí závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok uvedený v § 185
SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy
je povinnosťou žalobkyne. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla výlučne tvrdenia všeobecného charakteru o možnom vzniku

závažnej ujmy. K tvrdeniu žalobkyne, že vyrubená daň v zmysle 11 žalobou napadnutých rozhodnutí
v celkovej výške 63.500,00 eur významne zasahuje do jej podnikateľskej činnosti a vytvára enormný
tlak na jej finančnú stabilitu, žalovaný uviedol, že žalobkyňa v návrhu konkrétne nepoukázala, akým
objemom finančných prostriedkov alebo akým majetkom disponuje, ani aká je jej aktuálna finančná
situácia (výška finančného toku príjmov a výdavkov/cash-flow), a teda či by v tejto súvislosti uhradenie

vyrubenéhorozdieludanezistenéhosprávcomdanemaloskutočnezanásledokvznikznačnejfinančnej,
resp. hospodárskej škody. Žalovaný poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 6Sf/46/2025 zo
dňa 16. septembra 2025, ktorý návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa neosvedčila
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Dôvody, pre ktoré môže správny súd priznať odkladný účinok správnej žalobe sú taxatívne upravené
v§185písm.a)alebob)SSP.Koncepciaodkladnéhoúčinkupredpokladánajmäexistenciuhrozby,ktorá
musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.
mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.To,ženesmieísťlenohypotetickúmožnosťtvrdenejhrozby,vyplýva

aj zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája
2018.

13. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že úhrada sumy 63.500,00 eur by spôsobila významný zásah do jej
podnikateľskej činnosti, enormný tlak na jej finančnú stabilitu, či úplnú ekonomickú likvidáciu jej

podnikania ako fyzickej osoby, správny súd uvádza, že ide o všeobecné tvrdenie žalobkyne, pričom
nijakým spôsobom neosvedčila konkrétne dôvody a skutkové okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by
jejokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkaminapadnutýchrozhodnutíhrozilazávažnáujma,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnejžalobe neuviedla výšku svojho majetku, či výšku záväzkov, ani nijakým spôsobom nepreukázala
správnemu súdu aká konkrétna škoda by jej vznikla v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia.
Žalobkyňa len všeobecne uvádza, že okamžitý výkon rozhodnutí vyústi do úplnej ekonomickej likvidácie

jej podnikania. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v
intenciáchdanéhoskutkovéhostavuriadneosvedčená,pričomhroziacenásledkymusiabyťzávažnejšie
ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny
súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žalobe
prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny

charakter, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe musí byť
vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo
písm. b) SSP formuláciou o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd
musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že následky uvedené v § 185 písm. a) alebo b)

SSP skutočne hrozia a nie sú len hypotetické. Preto je potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne osvedčila
opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu vyrubenej
dane, ju nezbavuje povinnosti túto daň uhradiť. Žalobkyňa je podnikajúcou fyzickou osobou, ktorá

dosahuje svoje príjmy samostatnou podnikateľskou činnosťou, pričom generovanie zisku, ale aj
znášanie strát je súčasťou podnikateľského rizika. Žalobkyňou tvrdená strata v podnikaní sa týka
finančnej alebo materiálnej straty, ktorá sa udeje v dôsledku konkrétnych udalostí alebo rozhodnutí, ale
neosvedčuje príčinnú súvislosť medzi výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy a závažnou ujmou
nastranežalobkyne.Rovnakotvrdeniežalobkyne,ževýkonnapadnutýchrozhodnutípredstavujepriame

ohrozenie jej majetkovej sféry a to nenávratným spôsobom, je len všeobecným tvrdením žalobkyne,
ktoré nie je možné verifikovať.

15. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že tunajší súd v iných veciach rozhodol o
priznaní odkladného účinku podaným žalobám (napr. 4Sf/2/2025, 4Sf/3/2025, 4Sf/4/2025, 4Sf/5/2025,

4Sf/6/2025, 4Sf/7/2025, 4Sf/8/2025, 4Sf/9/2025, 4Sf/10/2025, 4Sf/11/2025, 4Sf/12/2025, 4Sf/34/2025,
4Sf/35/2025, 4Sf/64/2025 a iné, celkovo 35 uznesení), správny súd uvádza, že nie je viazaný
rozhodnutiami iných správnych súdov, resp. iných senátov toho istého správneho súdu, naopak, je
povinný posúdiť každú prejednávanú vec (vrátane návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe) autonómne a individuálne s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, predložené

tvrdenia a dôkazy účastníkov konania. Správny súd uvádza, že samotné vydanie rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe vo vyššie uvedených konaniach nie je dôvodom na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v predmetnom konaní.

16. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o. i. poukázala na Rozsudok

Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 9 Afs 13/2008-90 zo dňa 24. novembra 2009, č. 2001/2010
Sb. NSS v zmysle ktorého „vydanie zaisťujúceho príkazu môže predstavovať veľmi vážny zásah do
práv a postavenia daňového subjektu, ktorý môže ohroziť nielen jeho hospodársku činnosť, ale aj
samotnú existenciu“ a na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2 Afs 239/2015-66
z 31. októbra 2016, č. 3541/2017 Sb. NSS v zmysle ktorého „účelom zaisťovacieho príkazu nie je

okamžité získanie majetku daňového subjektu, ale zaistenie toho, aby aktíva nezmizli pred uspokojením
daňového dlhu“. Správny súd uvádza, že vyššie uvedené rozhodnutia nie je možné aplikovať na
predmetné konanie, keďže zaisťujúci príkaz podľa právneho poriadku Českej republiky (obdoba
predbežného opatrenia podľa slovenského Daňového poriadku) patrí medzi inštitúty zaistenia daní a je
vydaný správcom dane, ak existuje odôvodnená obava, že daň, pri ktorej ešte neuplynul deň splatnosti

alebo ktorá ešte nebola stanovená, bude v dobe jej vymáhateľnosti nedobytná alebo jej vyberanie bude
spojené so značnými ťažkosťami. Vydanie zaisťujúceho príkazu teda slúži na zaistenie dane, ktorá zatiaľ
nebola vyrubená. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa jedná o intenzívnejší zásah do práv daňového
subjektu ako v predmetnom konaní, keďže mu zaisťujúcim príkazom môže byť uložená povinnosť zložiť
peňažnú sumu za účelom zabezpečenia dane ešte pred rozhodnutím vo veci samej. V predmetnom

konaní ide o rozhodnutia vo veci samej, ktorými žalobkyni už bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej
hodnoty. Správny súd podotýka, že rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak
bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny
stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov lenpoukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobkyne relevantné, žalobkyňa
by musela ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet,
sporné ustanovenia zákona a relevantné právne závery na predmetnú vec.

17. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore
s verejným záujmom, správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré
by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je

čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je
vytváraný a využívaný všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.
Osobný záujem reprezentuje finančné a nefinančné záujmy jednotlivca zamerané na zvyšovanie jeho
individuálneho prínosu. Ak by aj boli v danom prípade splnené podmienky pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, čo podľa názoru správneho súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom,

pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v
danom prípade žalobkyňa dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť uloženú napadnutými rozhodnutiami.

18. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v §
185 písm. a) SSP, návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP

zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).