Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101297
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0725101297.2

Uznesenie

SprávnysúdvBanskejBystricivprávnejvecižalobcu:RedstoneCars.r.o.,sosídlomLachova26,85103
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 46 656 111, právne zastúpený: JUDr. Albín Lancz, advokát, so
sídlom Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
103316825/2025 zo dňa 18.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 01.09.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu správnou žalobou, datovanou
dňa 01.09.2025 a doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 01.09.2025, domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103316825/2025 zo dňa 18.08.2025, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101661220/2025 zo dňa 30.04.2025, ktorým bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) určený rozdiel
dane v sume 18.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2024. Konanie bolo
vedené pod sp. zn. 7Sf/61/2025.

2. Žalobca súčasne v správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) navrhol priznať správnej
žalobe odkladný účinok, nakoľko v rámci žalobnej argumentácie formuloval zásadné pochybnosti
o správnosti vyrubovacích záverov správcu dane. Žalobca tvrdil, že okamžitá exekúcia daňového
dlhu by mala pre neho nezvratné dôsledky a spôsobila by jeho bezprostrednú platobnú neschopnosť
spojenú s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalobca by v prípade výkonu napadnutého

rozhodnutia nemal disponibilné prostriedky na nákup materiálu a úhradu miezd a podľa svojho tvrdenia
bynevedelvykonávaťpodnikateľskúčinnosť.Žalobcanemánatakýtoprípadvytvorenúrezervu,nakoľko
v rámci svojich daňových povinností postupoval legitímne a preto daňová exekúcia vo výške okolo 8000
eur by bola pre žalobcu likvidačná. Priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe bude mať teda za
následok, že do času právneho vysporiadania tohto prípadu nedôjde k zásahu do platobnej schopnosti
žalobcu, pričom pozícia žalovaného tým nebude ohrozená, čím je tento postup súladný s verejným

záujmom. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.10.2025 sa k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe vyjadril len v stručnosti a uviedol, že nevidí dôvod na priznanie
odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov. Poznamenal, že rozhodnutie v tejto veci je však
v kompetencii súdu.4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6.Podľa§186ods.1,2SSP;nastúpenímodkladnéhoúčinkuzozákonaalebojehopriznanímnazáklade
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Po vyjadrení žalovaného k správnej žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe Správny súd v Bratislave uznesením sp. zn. 7Sf/61/2025 zo dňa 03.11.2025 postúpil
vec na konanie a rozhodnutie miestne príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny

súd“), s poukazom na ustanovenia § 13 ods. 1, § 18 ods. 2, v spojení s ustanovením § 97 SSP a vec
je ďalej vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 3Sf/84/2025.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, eventuálne s tvrdením závažnej ujmy na životnom

prostredí, prípadne tvrdením hrozby iného vážneho nenapraviteľného následku. Priznanie odkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie,
o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o

tom, že žalobcovi v súvislosti s tým hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať,
že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma skutočne, reálne (nielen hypoteticky) hrozí. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú do rozhodnutia správneho
súdu o správnej žalobe vylúčené.

11. V súvislosti s vyššie konštatovaným je však vždy nutné mať na zreteli, že v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou a judikatúrou správnych súdov a vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutiesprávneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci
samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu
orgánu verejnej správy, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť

ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie
správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe v rámci administratívneho konania.
Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej
miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu
rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového
konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného

účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmyakojedenzmateriálnychznakov(okremnejajsúladsverejnýmzáujmom,)jeťažiskomceléhotohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej
osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu
závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie

pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“ Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie
odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185
SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti
s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a

rozsah jeho odôvodnenia.“.

12. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí
žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma v kvalifikovanej intenzite v zmysle § 185 písm. a) SSP.

13. Pooboznámenísasnávrhomžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,vychádzajúc
z konkrétnych dôvodov v ňom obsiahnutých, nezistil správny súd zákonný dôvod pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by
mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí
orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Žalobcom uvedený dôvod, ktorým opodstatňoval relevantnosť pozitívneho rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe, sa dotýka najmä ním tvrdenej hrozby daňovej exekúcie, ktorá
by podľa tvrdenia žalobcu mala pre neho nezvratné dôsledky a spôsobila by jeho bezprostrednú

platobnú neschopnosť spojenú s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalobca taktiež tvrdil,
že by v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia nemal disponibilné prostriedky na nákup materiálu a
úhradu miezd a podľa svojho tvrdenia by nevedel vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalobca v návrhu
argumentoval,ženemánatakýtoprípadvytvorenúrezervu,nakoľkovrámcisvojichdaňovýchpovinností
postupoval legitímne a preto daňová exekúcia vo výške okolo 8 000 eur (pozn. správneho súdu:

žalobcovi bola rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy uložená peňažná povinnosť v sume
18 000 eur) by bola pre žalobcu likvidačná.15. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na
peňažné plnenie, má nesporne potenciál zasiahnuť do majetkovej sféry dotknutej osoby a to s nižšou
alebo vyššou intenzitou tohto zásahu, v determinácii k výške uloženej peňažnej povinnosti na plnenie

a v nadväznosti na ekonomickú a finančnú situáciu a kondíciu povinnej osoby. Avšak právna úprava
odkladného účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím ukladajúcim povinnosť
na peňažné plnenie odkladný účinok správnej žaloby, z čoho je zrejmé, že nebolo legislatívnym
zámerom zákonodarcu len z dôvodu potenciálnej hrozby dopadu takéhoto rozhodnutia na majetkovú
sféru un block odkladať vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe sa preto striktne vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností tej - ktorej
veci, ktoré musia byť hodnoverne a relevantne osvedčené. Je potom nutné konštatovať, že žalobca
v tomto smere neosvedčil svoje tvrdenia a nepredložil správnemu súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré
by verifikovali jeho argumenty o hrozbe „nezvratných dôsledkov pre žalobcu“, dokonca až v tvrdenom
následku v podobe hrozby „platobnej neschopnosti spojenej s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú
činnosť“ žalobcu. Žalobca okrem nepredloženia žiadnych listinných dôkazov na podporu svojich tvrdení

taktiež bližšie nepopísal svoju ekonomickú a majetkovú situáciu a vo vzťahu k nej nekonkretizoval
eventuálny hroziaci dopad výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, na jeho podnikanie. Výška vyrubeného rozdielu
dane z pridanej hodnoty bez preukázania aktuálnej skutočnej finančnej a majetkovej situácie žalobcu
sama o sebe taktiež nepreukazuje dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby, pretože

dopad povinnosti zaplatiť vyrubenú daň (prípadne iné peňažné plnenie) je rozdielny v závislosti od
toho, aké sú ekonomické pomery dotknutého subjektu. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku nepopísal a nekonkretizoval bližšie napr. výšku jeho obchodného majetku, disponibilné zdroje,
počet zamestnancov (pokiaľ v návrhu tvrdí obavy z ohrozenia výplaty miezd), svoje náklady, výdavky,
výšku nesplatených záväzkov, štruktúru svojho majetku a podobne, vo vzťahu ku ktorým by bolo možné

posudzovať dôsledok potenciálneho výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Taktiež ako
bolo vyššie konštatované, žalobca nepriložil k správnej žalobe žiadne listinné dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, napr. účtovnú závierku za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, alebo iné listinné dôkazy,
z ktorých by bolo možné relevantne získať prehľad o skladbe jeho aktív a pasív z hľadiska ich finančného
vyjadrenia a z ktorých by bolo možné posúdiť celkovú majetkovú a finančnú situáciu žalobcu. Je tak

nevyhnutné a potrebné trvať na tom, aby žalobca nielen tvrdil, no aj hodnoverne a presvedčivo osvedčil
také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom na jeho
finančnú a majetkovú situáciu bez pochýb zrejmá. Len obavy z možného ohrozenia podnikateľskej
činnosti žalobcu neodôvodňujú nutnosť zásahu správneho súdu do právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym

prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na účastníka administratívneho konania. Žalobcom uvedené
dôvody návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú len v rovine jeho jednostranného
a ničím nepodloženého a nepreukázaného tvrdenia a obáv, sú nekonkrétne a bez bližšej špecifikácie
konkrétnych skutkových okolností osvedčujúcich tvrdenia žalobcu.

16. Správny súd taktiež poznamenáva, že hrozba výkonu rozhodnutia (exekúcia) je všeobecne
zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného
nesplnenia v ňom uloženej povinnosti. Správny súd poznamenáva, že hrozba daňovej exekúcie, ako
zákonnýalegitímnyprávnyinštitút,taknenapĺňakvalifikáciuzávažnejujmyanenapraviteľnéhonásledku

a nemôže byť sama o sebe dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj s ohľadom na
zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch,
a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí potenciálnou hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom
na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a
využiť inštitúty podľa Daňového poriadku, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie

za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 Daňového
poriadku (obdobne bod č. 10. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 -
14 zo dňa 30.6.2022). Správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností každého
individuálneho prípadu. Práve v tomto smere však správny súd akcentuje dôkaznú povinnosť, ktorá je
jednoznačne na strane žalobcu, pretože nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ a „pátrať“ po dôvodoch,

ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Relevantné dôkazy a hodnoverne preukázané skutočnosti tvrdené v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe sú jednoznačne v procesnej autonómii (a v prospech) samotného žalobcu. Je
nutné poznamenať, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobenie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale
ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne

ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu, alebo ohrozená
samotná jeho existencia.

17. Argumentačne už len podporne a pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov
(A.) zistil, že žalobca v predchádzajúcom zdaňovacom období roku 2024 zvýšil zisk z 500 eur na

16 861 eur a zaznamenal rast tržieb o 6 % s celkovými výnosmi v sume 462 964 eur, ziskom 16 861
eur, s aktívami v sume 79 265 eur a vlastným kapitálom v sume 74 560 eur.

18. Pokiaľ žalobca navrhol priznať žalobe odkladný účinok, nakoľko v správnej žalobe „formuloval
zásadné pochybnosti o správnosti vyrubovacích záverov správcu dane“, teda žiada o povolenie odkladu
z toho dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového

orgánu verejnej správy nie sú zákonné, správny súd poznamenáva, že ani tento dôvod sám o sebe
(teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie
odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci.
V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod
na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či

opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je
nesporne tvrdenie a presvedčenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutia,
v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie

odkladného účinku. Správny súd poznamenáva, že výsledok meritórneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie pre jeho nezákonnosť a vecnú
nesprávnosť zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe čisto hypotetický.

19. Je tak možné zhrnúť, že v predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy
prvého stupňa, by malo taký dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre neho
predstavoval závažnú, až tvrdenú likvidačnú a nenávratnú ekonomickú ujmu, či značnú hospodársku,
finančnú škodu, alebo nenapraviteľný následok. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny

súd zdôraznil, že je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému
rozhodnutiu v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, potom ak žalobca v návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe existenciu hrozby závažnej ujmy na jeho strane žiadnym
spôsobom neosvedčil (v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy) nemožno jeho návrhu vyhovieť a
správnej žalobe priznať odkladný účinok.

20. Správny súd tak nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej finančnej ujmy na jeho majetku
v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Z dôvodu
neosvedčenia následkov uvedených v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd nezistil dôvodnosť
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

21. V závere správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí prekážku pre
podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za predpokladu náležitého
preukázania a osvedčenia jeho dôvodnosti.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).