Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Slávka Garančovská
Legislation area – Obchodné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 32Cb/53/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120321393
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6120321393.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: JOMAFIN PLUS s.r.o.,
sídlo: Kremnická 36, 040 11 Košice – mestská časť Západ, IČO: 52 661 393 právne zastúpený: JUDr.
Ladislav Barna, advokát, so sídlom: Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 42 104 009 proti žalovanému:
YOPI Agency s.r.o., sídlo: Hlavná 81, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 589 411,
právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom: Werferova 1, 040 01 Košice – mestská
časť Juh, IČO: 42 109 680, o zaplatenie 100.000,00 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100.000,00 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 100.000,00 EUR od 01.01.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44% voči žalovanému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca (pôvodný žalobca - spoločnosť MA-KU invest, s.r.o. so sídlom Adlerova 1, Košice, IČO:
45 336288), sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 17.06.2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 150.000,00 EUR spolu s príslušenstvom (úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 150.000, 00 EUR od 1.1.2020 do zaplatenia) z dôvodu nevrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov (pôžičky) a zároveň žiadal náhradu trov konania. Vo svojom
návrhu poukázal na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (Zmluva o pôžičke
zo dňa 25.06.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2018); poskytnutie peňažných prostriedkov
vo výške 150.000,00 EUR ako pôžičku žalovanému; nevrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
v dohodnutej lehote splatnosti (najneskôr do 31.12.2019) a ani na výzvy žalobcu. Zároveň poukázal na
to, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli aj na úrokoch z pôžičky, ktoré žalovaný ako dlžník riadne
a včas plnil žalobcovi ako veriteľovi.
1.1. Na preukázanie svojich tvrdení doložil listinné dôkazy: Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 25.06.2016,
Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 25.06.2016.
2. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu
žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 26.06.2020 platobný rozkaz, sp. zn. 35Up/1199/2020,
ECLI:SK:OSBB:2020:6120321393.1,vočiktorému,vzákonomstanovenejlehote,žalovanýpodalodpor.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že peňažný nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva a žalobu
žiada zamietnuť. Poukázal na existenciu Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.6.2016, z ktorej čl. III ods. 2
písm. a) vyplýva, že zmluva zaniká uplynutím času, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté, pričom
z čl. II ods. 2 vyplýva, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť do 31.12.2016, a teda zmluva zanikla dňom
31.12.2016. Dodatok č. 1 bol uzavretý dňa 1.1.2018 k už zaniknutej zmluve a teda ho žalovaný považujeza neplatný; nebol spôsobilý meniť ustanovenia zaniknutej zmluvy. Na základe uvedeného má za to, že
žalobca sa vrátenia peňažných prostriedkov môže domáhať titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka) a z uvedeného dôvodu vznáša s poukazom na zákonné ustanovenia
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietku premlčania (uplynula dňom 31.12.2018) s poukazom
na to, že vzťah medzi stranami sporu a teda účastníkmi zmluvy, či bezdôvodného obohatenia nemožno
vzhľadom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a predmet podnikania žalobcu považovať za
obchodnoprávny. Zároveň poukázal na to, že žalovaný žalobcovi z požadovanej istiny dňa 17.09.2019
uhradil sumu vo výške 40.000,00 EUR a dňa 18.09.2019 sumu vo výške 10.000,00 EUR a preto namieta
aj výšku uplatneného nároku.
3.1. Na preukázanie svojich tvrdení doložil listinné dôkazy: Výpis z účtu žalovaného zo dňa 17.09.2019
a 18.09.2019.
4. Vovyjadreníkodporu,žalobca,navýzvupríslušnémusúduvupomínacomkonaní,uviedol,žesúhlasí
s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
Okresnému súdu Košice I (t.č. od 1.7.2023 Mestský súd Košice) bol spor postúpený a podateľňou súdu
prijatý na prejednanie pod sp. zn. 32Cb/53/2020.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného (replika) reagujúc na tvrdenia
žalovaného uviedol, že nepopiera tvrdenie žalovaného ohľadom úhrady sumy celkovo vo výške
50.000,00 EUR (pripísané na účet žalobcu dňa 18. a 19.09.2019); žalovaný si čiastočne splnil
svoj záväzok vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, čím uznal svoj záväzok voči žalobcovi.
Vzhľadom na čiastočnú úhradu žalovanej istiny, žalobca žiadal, aby súd konanie zastavil. S ostatnými
tvrdeniami žalovaného ohľadom zániku zmluvy, neplatnosti dodatku k nej považuje za zavádzajúce aj
z pohľadu ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z pohľadu reálne prejavenej vôle žalovaného
(konanie žalovaného), z ktorej vyplýva úhrada dohodnutých úrokov k poskytnutej pôžičke (úhrada
faktúry č. 2018880 vystavenej žalobcom na sumu 3.000,00 EUR so splatnosťou 07.01.2019 titulom
dohodnutých úrokov podľa zmluvy o pôžičke, dodatku; úhrada 3.000,00 EUR pripísaná na účet žalobcu
dňa 07.01.2018 z účtu žalovaného s uvedením VS2018880) a čiastočná úhrada poskytnutej pôžičky
(dôvod späťvzatia); uvedené konanie (prejav vôle) žalovaného je v rozpore s jeho tvrdením v odpore
ohľadom premlčania nároku žalobcu vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.
5.1. Na preukázanie tvrdení preložil ďalšie listinné dôkazy: Faktúra č. 2018880 a výpis z účtu žalobcu.
6. Žalovaný vo svojom následnom písomnom vyjadrení (duplika) reagujúc na tvrdenia žalobcu uviedol,
že zotrváva na svojom stanovisku neplatnosti Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, z dôvodov uvedených
v odpore; dodatok č. 1 nie ej spôsobilý vyvolať žiadne účinky a teda aj zaplatenú sumu vo výške 3.000,00
EUR titulom úroku zo zmluvy o pôžičke, dodatku, na základe faktúry č. 2018880 považuje za plnenie
bez právneho dôvodu (nárok žalobcu premlčaný) a preto žiada vydanie uvedenej sumy spôsobom jej
započítania voči nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Zároveň uviedol, že popiera tvrdenia
žalobcu o tom, že by akýmkoľvek spôsobom uznal svoj záväzok voči žalobcovi.
7. Žalobca (pôvodný) písomným podaním doručeným súdu žiadal, aby súd rozhodol o zmene
žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu (spoločnosť MA-KU invest, s.r.o.,
IČO: 45 336 288) na žalobcu (spoločnosť JOMAFIN PLUS s.r.o., IČO: 52 661 393) na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2021; zároveň preukázal, že s danou skutočnosťou
bol oboznámený aj žalovaný. K návrhu doložil listinné dôkazy: List datovaný 17.03.2021 adresovaný
žalovanému nazvaný Oznámenie o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovanému
pôvodný žalobca ako postupca oznámil postúpenie žalovanej pohľadávky vo výške 100.000,00 EUR
na spoločnosť JOMAFIN PLUS s.r.o., IČO: 52 661 393 ako postupníka a upovedomil žalovaného, že
pohľadávku má už uhradiť na bankový účet postupníka, ktorý uviedol.
8. Súd o návrhu pôvodného žalobcu týkajúci sa čiastočného späťvzatia žaloby (pozri odsek 3.) a
zmeny na strane žalobcu (pozri odsek 7.) rozhodol právoplatným Uznesením zo dňa 10.01.2023, sp.
zn. 32Cb/53/2020-90, ECLI:SK:OSKE1:2023:6120321393.2. Súd má preukázané, že predmetné súdne
rozhodnutie bolo strane žalovaného (cez právneho zástupcu žalovaného) doručené dňa 10.02.2023.9. Súd vo veci konal, pojednával a rozhodol dňa 06.10.2023 za prítomnosti strán sporu označených
v záhlaví tohto rozsudku a pri rozhodovaní prihliadol na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany.
10. Súd nevykonával dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné a tiež
tých, ktoré súd považoval za nesporné v zmysle procesných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd teda vzal do úvahy nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa:
- charakteru strán sporu, ktoré v zmysle hmotného práva sú právnickými osobami, vykonávajúce
podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku a tiež totožnosť v osobe štatutárneho orgánu –
konateľa pôvodného žalobcu a žalobcu označeného v záhlaví rozsudku (preukázané výpismi z verejne
dostupných registrov; výpis z obchodného registra žalobcu; pôvodného žalobcu a žalovaného);
-existenciezmluvnéhovzťahutitulomposkytnutejpôžičkyvovýške150.000,00EURareálnevyplatenie,
poskytnutie peňazí pôvodným žalobcom žalovanému (nepopreté tvrdenia stranami sporu);
- úhrady sumy vo výške 40.000,00 EUR žalovaným pôvodnému žalobcovi dňa 17.09.2019 (preukázané
výpisom z účtu žalovaného, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň odoslal uvedenú sumu na účet
pôvodného žalobcu s uvedením poznámky vrátenie časti pôžičky – č.l. 32 súdneho spisu) a jej pripísanie
na účet pôvodného žalobcu (tvrdenie žalobcu nepopreté žalovaným);
- úhrady sumy vo výške 10.000,00 EUR žalovaným pôvodnému žalobcovi dňa 18.09.2019 (preukázané
výpisom z účtu žalovaného, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň odoslal uvedenú sumu na účet
pôvodného žalobcu s uvedením poznámky vrátenie časti pôžičky – č.l. 31 súdneho spisu) a jej pripísanie
na účet pôvodného žalobcu (tvrdenie žalobcu nepopreté žalovaným);
- vystavenia faktúry č. 2018880 pôvodným žalobcom na sumu 3.000,00 EUR s uvedením dôvodu
fakturácia podľa zmluvy o pôžičke, dodatok (preukázané faktúrou č. 2018880 na č.l. 40 súdneho spisu);
- úhrady sumy vo výške 3.000,00 EUR žalovaným pôvodnému žalobcovi dňa 7.1.2019 (preukázané
výpisom z účtu pôvodného žalobcu, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň mu boli na jeho účet pripísané
peňažné prostriedky od žalovaného s uvedením VS 2018880 – č.l. 41 súdneho spisu).
11. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým je úhrada žalovanej istiny vo výške 100.000,00 EUR
a žalovaným vznesené námietky; najmä námietku premlčania, súd za spor považuje určenie charakteru
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu (občianskoprávny alebo obchodnoprávny charakter)
a následného titulu, z ktorého je nárok žalobcom uplatnený (zmluva alebo bezdôvodné obohatenie),
čo má vplyv aj na otázku plynutia a dĺžky premlčacej doby, uznania dlhu a započítania vzájomných
pohľadávok v zmysle ustanovení hmotného práva. Súd poznamenáva, že žalovaný na pojednávaní
vzniesol ešte námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a preto súd sa zaoberal aj danou námietkou.
12. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd poukazuje na svoje rozhodnutie vydané počas
konania (pozri odsek 8.), z ktorého vyplýva, že listinnými dôkazmi (list: Oznámenie o postúpení
pohľadávky–č.l.83súdnehospisu)malsúdnepochybnepreukázanúskutočnosť,žepostupca(pôvodný
žalobca) písomne oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na postupníka
(žalobcu) a zároveň ho vyzval na úhradu pohľadávky na účet postupníka.
12.1. V zmysle ustanovení zákona č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník a zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, konkrétne na zodpovedanie spornej otázky, či žalobca je nositeľom žalobou
uplatneného hmotného práva, súd poukazuje na ust. § 1 Obchodného zákonníka a na ust. § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
V zmysle ust. § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Uvedené právne vzťahy sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona (obchodného zákonníka). Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
V zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, (§ 524 ods. 1 a 2) Veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj
jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (§ 526 ods. 1 a 2) Postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.13. Na základe citovaných ustanovení hmotného práva a vykonaného dokazovania (oboznámením sa
s obsahom listu: Oznámenie o postúpení pohľadávky datovaného 17.03.2021) v spojení s vedomosťou
žalovaného o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka minimálne odo dňa doručenia súdneho
rozhodnutia (pozri odsek 8.), bez toho, aby žalovaný v primeranej dobe namietal toto postúpenie, súd
námietku žalovaného vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nepovažuje za dôvodnú.
14. K ďalším sporným otázkam súd vykonal nasledovné dokazovanie:
14.1. Zo zmluvy o pôžičke (ďalej len „Zmluva“) súd zistil, že bola uzavretá dňa 25.6.2016 medzi
veriteľom MA – KU invest, s.r.o., IČO: 45 336 288 konajúci prostredníctvom konateľa A. B. C.
(ďalej len „veriteľ“) dlžníkom YOPI Agency s.r.o., IČO: 445 589 411 (ďalej len „dlžník“). Predmetom
zmluvy bolo prenechanie peňažných prostriedkov vo výške 150.000,00 EUR titulom pôžičky veriteľom
dlžníkovi a dlžníka sa zaviazal peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť podľa dohodnutého spôsobu a za
dohodnutých podmienok. Dlžníka sa zaviazal za poskytnutú pôžičku veriteľovi platiť úrok vo výške 1,5%
p.m. odo dňa poskytnutia pôžičky do jej vrátenia; vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do
31.12.2016. Účastníci zmluvy sa dohodli, že zmluva zaniká uplynutím času, na ktorú boli peňažné
prostriedky poskytnuté; vrátením poskytnutej pôžičky; na základe písomnej dohody zmluvných strán (čl.
III bod 2. zmluvy). Zároveň sa dohodli, že ak niektoré ustanovenia zmluvy nie sú celkom alebo sčasti
účinné alebo neskôr stratia účinnosť, nie je tým dotknutá platnosť ostatných ustanovení (čl. IV. bod 4.
zmluvy).
14.2. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 25.06.2019 (ďalej len „Dodatok“) súd zistil, že ju uzavreli
zmluvné strany dňa 1.januára 2018 tak, že ako veriteľ vystupuje spoločnosť YOPI Agency s.r.o., IČO:
445 589 411 a ako dlžník vystupuje spoločnosť MA – KU invest, s.r.o., IČO: 45 336 288. V zmysle
uvedeného dodatku došlo k zmene ustanovení čl. II ods. 2,3 a 4 Zmluvy o pôžičke tak, že dlžník sa
zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť veriteľovi v lehote do 31.12.2019 a odo dňa 1.1.2018 sa zaviazal platiť
do vrátenia pôžičky úroky vo výške 2% p.a. zo sumy poskytnutej pôžičky.
14.3.Znepopretýchtvrdenísúdzistil,žepeňažnéprostriedkyvovýške150.000,00EURvzmysleZmluvy
boli veriteľom spoločnosťou MA – KU invest, s.r.o., IČO: 45 336 288 vyplatené dlžníkovi spoločnosti
YOPI Agency s.r.o., IČO: 445 589 411, a teda že došlo k poskytnutiu pôžičky; reálny kontrakt.
14.4. Z výpovede konateľa veriteľa a žalobcu súd zistil, že návrh Zmluvy ako aj návrh Dodatku k nej
pripravovala strana dlžníka zo Zmluvy, žalovaný. Súd taktiež zistil, že pôžička bola poskytnutá aj na
rozvoj podnikania žalovaného, resp. osôb, ktoré v mene žalovaného komunikovali so žalobcom.
14.5. Z nepopretých skutkových tvrdení preukázaných listinnými dôkazmi (pozri odsek 10.) súd zistil, že
stranou dlžníka zo Zmluvy, žalovaným došlo k čiastočnému vráteniu poskytnutej pôžičky, vrátenie sumy
50.000,00 EUR v januári 2019 a tiež to, že žalovaný uhradil sumu vo výške 3.000,00 EUR v januári 2019
žalobcovi, resp. veriteľovi zo Zmluvy titulom dohodnutého úroku.
15. Na vykonané dokazovanie súd aplikoval ustanovenia zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník,
zákona č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník:
V zmysle ust. § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Uvedené právne vzťahy sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona (obchodného zákonníka). Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
V zmysle ust. § 261 ods. 1, ods. 8 a 9 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahymedzipodnikateľmi,akpriichvznikujezrejmésprihliadnutímnavšetkyokolnosti,žesatýkajúich
podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 je rozhodujúca povaha účastníkov
pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Vzmysleust.§266Obchodnéhozákonníka,(1)Prejavvôlesavykladápodľaúmyslukonajúcejosoby,ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch,
keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý bymu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri
výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
V zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle ust. § 456 a ust. § 458 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.
V zmysle ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 101 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. (§ 101) Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (§ 107 ods. 1) Právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka, (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľaust.§397Obchodnéhozákonníka,Akzákonneustanovujeprejednotlivéprávainak,jepremlčacia
doba štyri roky.
V zmysle ust. § 323 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, Ak niekto
písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase
uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3; platenie
úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia alebo ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že
plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitnéhoupozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyz
omeškaniavsadzbe,ktorúustanovívládaSlovenskejrepublikynariadením(nariadenievládySlovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka).16. Z vykonaného dokazovania v spojení so súdom skonštatovanými nespornými skutočnosťami súd má
preukázané, že strany sporu sú podnikatelia a tiež to, že na základe ich vzájomne prejavenej vôle došlo
k uzavretiu reálneho kontraktu - pôžička peňazí; vzájomný vzťah medzi účastníkmi zmluvy súd posúdil
v zmysle citovaných ustanovení ako obchodnoprávny. Súd má preukázané, že žalovaný sa zaviazal
pôžičku vrátiť v dohodnutej lehote spolu s úrokmi z nej; žalovaný ako dlžník z pôžičky ju v dohodnutej
lehotesplatnosti(najneskôrdo31.12.2016)nevrátilaničiastočne,atedaododňa1.1.2017sadostalsjej
plnenímdoomeškaniaatiežto,žeuvedenýmdňomzačalaplynúťpremlčacialehotavzmyslecitovaných
ustanovení obchodného práva (štvorročná do 1.1.2021 vrátane a žaloba bola podaná dňa 17.06.2020).
Následne súd, z prejavenej vôle a tak ako to vyplýva z Dodatku (pozri odsek 14.2.), má preukázané, že
došlo k pochybeniu v označení jeho zmluvných strán, ale po posúdení obsahu Dodatku súd má za to,
že žalovaný vystupuje ako dlžník z pôžičky a dňa 1.1.2018 písomne uznal svoj záväzok z pôžičky voči
žalobcovi ako veriteľovi z pôžičky a zaviazal sa svoj záväzok splniť najneskôr do 31.12.2019 (uznanie
nepremlčaného záväzku).
Súdznáslednéhokonaniažalovanéhoakodlžníkazpôžičkymánepochybnepreukázané,žečiastočnou
úhradou (január 2019) svojho záväzku voči žalobcovi ako veriteľovi z pôžičky aj týmto spôsobom uznal
svoj záväzok voči nemu; z uvedeného a z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že záväzok
žalovaného ako dlžníka z pôžičky nie je voči žalobcovi ako veriteľovi z pôžičky premlčaný a preto súd
námietku premlčania vznesenú žalovaným v tomto konaní považuje za nedôvodnú.
17. Na základe uvedeného (právny názor vyslovený v odseku 13. a 16.) súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný pre nevrátenie časti poskytnutej pôžičke v dohodnutej lehote splatnosti
a teda žalobca ako veriteľ má nárok aj na úroky z omeškania. Súd posúdil vzájomný vzťah ako
obchodnoprávny,pretožalobcamánároknaúrokyzomeškaniavzmysleustanoveníobchodnéhopráva,
ale vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požaduje úrok z omeškania vo výške 5% ročne a až odo dňa
1.1.2020 v zmysle svojej žaloby a súd v zmysle ustanovení CSP nemôže žalobný návrh prekročiť, preto
súd o celom uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto
rozsudku.
18. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Žalobca bol v konaní voči žalovanému čiastočne úspešný (pozri odsek 1. v spojení s odsekom 3.
a 8.), preto súd po posúdení pomeru jeho úspechu a neúspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania tak ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku. Na ich náhradu súd zaviazal neúspešného
žalovaného, pričom výšku priznanej náhrady trov konania súd špecifikuje samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde. [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods.
2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Vzmysleust.§364CSP,rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.