Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Odi/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208748
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČ: 24 785 199, v konaní právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., so sídlom
Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 01 435 400, organizačná zložka
so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje oddlženie žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o ktorom bolo rozhodnuté
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odk/373/2023 zo dňa 20.12.2023.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.10.2024 sa žalobca domáhal, aby súd v súlade s
ustanovením § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR) zrušil oddlženie žalovanej
(dlžníka), o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023 zo dňa
20.12.2023, a to pre nepoctivý zámer žalovanej.

2. Podanú žalobu žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením odôvodnil tým, že žalovaná ako dlžník je
nekontaktná, so správcom nespolupracuje, pričom správcovi neposkytuje akúkoľvek súčinnosť. Veriteľ
má zároveň podozrenie, že zo strany dlžníka existuje snaha o zbavenie sa majetku, prípadne zníženie
jeho hodnoty. Dlžník sa tak podľa žalobcu dopustil konania podľa § 166g ods. 2 písm. d) zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, a preto je jeho konanie potrebné považovať za konanie bez poctivého
zámeru.

3.Akosúčasnežalobcauviedol,zostranysprávcubolonazákladeinformáciízDopravnéhoinšpektorátu
zistené, že žalovaná vlastní majetok, a to konkrétne motorové vozidlá značky Honda a značky Nissan,
pričom v aktuálnom čase správca nemá žiadne informácie o tom, kde sa tieto autá nachádzajú a či tieto
autá naďalej existujú, či sú pojazdné, keďže v tejto súvislosti žalovaná neposkytuje správcovi napriek
výzvam žiadnu súčinnosť.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na nariadené pojednávania sa nedostavila a svoju neúčasť
ospravedlnilazdôvodu,žepresvojzdravotnýstavnedokážesamacestovaťaždoPrešova,pretopoberá
aj invalidný dôchodok. Zároveň súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súd vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti žalovanej (§ 106, § 111, § 183 Civilného sporového poriadku).5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, spisu Okresného súdu
Prešov 3Odk/373/2023, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 06.12.2023 bol na Okresný súd Prešov prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP)
elektronicky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (žalovanej). Podaniu návrhu
predchádzalo rozhodnutie CPP č. KaPO-105341/18307/2023-113409/2023 zo dňa 22.09.2023,
právoplatné dňa 06.10.2023, ktorým bol žalovanej priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v

konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu
bol výpis z centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva, že voči žalovanej boli vedené exekučné
konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/763/2022 na vymoženie istiny 5.091,79
€ s príslušenstvom v prospech žalobcu a na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5Er/72/2007 na
vymoženie úrokov z omeškania.

7. Z pripojeného životopisu žalovanej (dlžníka) bolo zistené, že v roku 2017 pracovala v spoločnosti
Volkswagen Slovakia, a. s. ako operátor výroby, inak bola na rodičovskej dovolenke, resp. od roku 1995
poberala invalidný dôchodok. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz
žalovaná uviedla, že žije sama, je vdovou a býva u švagrinej. Jej jediným príjmom je, vzhľadom na jej
zdravotný stav, invalidný dôchodok vo výške 540 €, z čoho platí výdavky na domácnosť, na lieky a spláca

pôžičky spolu cca vo výške 10.000 €. Žiadny majetok nevlastní a ani posledné tri roky nevlastnila.

8. V zozname veriteľov žalovaná uviedla DIGI SLOVAKIA, s. r. o., KRUK – Česká a Slovenská republika,
s. r. o., organizačná zložka, POHOTOVOSŤ, s. r. o., Silverside, a. s., Slovak Telekom, a. s., Slovenská
sporiteľňa, a. s., T-Mobile Slovakia, s. r. o., v likvidácii a T-Mobile Slovensko, a. s.

9. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023-18 zo dňa 20.12.2023 bol vyhlásený
konkurz na majetok žalovanej ako dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr.
Jana Čepčeková, so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, 066 01 Humenné. Vyhlásenie konkurzu bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku (K072867) dňa 28.12.2023. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd

rozhodol aj o oddlžení žalovanej tak, že žalovanú zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v predmetnom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené
z uspokojenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2023.

10. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023-27 zo dňa 12.03.2024 súd

v konkurznom konaní na návrh správcu vyzval žalovanú ako dlžníka, aby v lehote 7 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy poskytla správcovi ním požadovanú súčinnosť spočívajúcu v tom, aby: zaslala
správcovi informácie k motorovému vozidlu ev. č.: D., továrenská značka Honda Civic, VIN: E. a
motorovému vozidlu ev. č.: D., továrenská značka Nissan Almera, VIN: E., t. j. či sú pojazdné, koľko majú
najazdených km, aby predložila fotokópie technických preukazov, fotodokumentáciu, približnú hodnotu v

€, technický stav, či majú platnú emisnú a technickú kontrolu, kde sa vozidla nachádzajú, resp. predložila
doklad,čosasvozidlamistalo,vprípade,akdokladnemá,abypredložilačestnéprehláseniesovereným
podpisom. Zároveň ju súd poučil, že ak ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť, súd môže
nariadiť jej predvedenie na súd, aby podala vysvetlenie, alebo jej môže súd uznesením uložiť pokutu
do výšky 165.000 €.

11. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023-48 zo dňa 20.03.2025 súd uložil
žalovanej pokutu vo výške 3.000 €, nakoľko napriek výzve súdu a poučeniu neposkytla správcovi
požadovanú súčinnosť a ani sa nedostavila na súd za účelom poskytnutia vysvetlenia.

12. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní osvedčil ako veriteľ dotknutý oddlžením, ktorého žalovaná
ako dlžník označila v zozname svojich veriteľov.

13. Podľa § 3 ods. 2 štvrtá a piata veta zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších právnych predpisov (ZKR), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180

dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.14. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach,
ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov.

15. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

16. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.

17. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

18. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení

podľa § 13a Obchodného zákonníka.

19. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

20. Podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f), g) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak
- v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
- v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
-zosprávaniasadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,žepripreberanízáväzkovsaspoliehal

na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa
alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

21. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u

dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

22. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u

dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

23. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.24. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o
určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer
a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

25. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127
Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a

zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.

26. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

28. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

30. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

33. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

34. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny
účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.
Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas

konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu
(nález Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III.ÚS/570/2016). Účelom oddlženia podľa štvrtej
časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov,
ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť dlžníka,
ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy

neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali
ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol
opätovnepostaviťnavlastnénohy.Zákonodarcasúčasnezaviedollegálnupodmienkupoctivéhozámeru
dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií,
ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky

poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže
byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v
intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty
konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím
konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne

aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že
posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie
svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil
svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne.35. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
nepochybne zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok

subsumpcie musí zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo
najviac priblížilo požiadavkám spravodlivosti pri modelovaní obsahu právnych vzťahov medzi subjektmi
dotknutými takým rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality
súdnej ochrany, ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené.

36. Účelom návrhu zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie
úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny
problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť
dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne
aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp.
kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením

dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len
mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania
od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

37. Z vykonaného dokazovania bolo v danej veci zistené, že žalovaná ako dlžník si musela byť

vedomá svojich záväzkov, vrátane záväzku voči žalobcovi, ktoré majú majetkový charakter, a to aj
v súvislosti s poberaním svojho mesačného príjmu (cca 450 €), napriek čomu žalovaná nevynaložila
žiadnu snahu svoj záväzok voči žalobcovi alebo ostatným veriteľom riešiť, či už ponúknutím aspoň časti
zdroja príjmov veriteľom na uspokojenie dlhov alebo vo forme podania návrhu na určenie splátkového
kalendára. Žalovaná ako dlžník však súčasne s prebiehajúcimi exekučnými konaniami, poznajúc svoje

majetkovépomery,podalanávrhnavyhláseniekonkurzu,čímprispelakdosiahnutiuprávnychnásledkov
z vyhlásenia konkurzu vyplývajúcich a zároveň požiadala aj o povolenie oddlženia.

38. Podmienkou platobnej neschopnosti fyzickej osoby, vyplývajúcej z definície v ustanovení § 3 ods. 2
tretia veta ZKR, je neschopnosť plniť aspoň jeden peňažný záväzok po lehote splatnosti po dobu 180

dní. Z gramatického výkladu tejto definície vyplýva neschopnosť plniť, nie splniť, teda pre naplnenie
podmienky platobnej neschopnosti by mal byť dlžník v takej finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje ani
čiastočne plniť jeho záväzky voči veriteľom bez toho, aby mu zostala aspoň základná suma v zmysle
Nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Neschopnosť
plniť svoj záväzok pritom musí byť všeobecná a musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka

nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však
ochotný ju uhradiť, nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil aj
Najvyšší súd ČR v uznesení sp. zn. 29Odo/236/2003 zo dňa 06. septembra 2005. Skutočnosť, že
dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácii bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú
neschopnosť, teda neschopnosť plniť svoje záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne, aspoň formou tzv.

symbolických úhrad, pričom až v prípade ak je uspokojovanie záväzkov objektívne nemožné, môže byť
dlžníkovi umožnené oddlženie.

39. Pri skúmaní poctivého úmyslu dlžníka súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení okrem
iného zisťuje, či dlžník poskytoval v konkurze správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť. V danom

prípade správca zistil, že žalovaná je aj naďalej na Dopravnom inšpektoráte vedená ako vlastník
vyššie špecifikovaných motorových vozidiel, teda majetku, ktorý mohol byť v konkurze speňažený
a z čoho mohli byť veritelia aspoň čiastočne uspokojení, pričom v tejto súvislosti ju vyzval na poskytnutie
požadovanej súčinnosti. Žalovaná napriek výzve súdu a následne uloženej pokute si svoju povinnosť
voči správcovi nesplnila. Súd ju k tomu opakovane vyzval aj v tomto konaní o zrušenie oddlženia pre

nepoctivý zámer, avšak bezvýsledne.

40. Takýmto konaním teda žalovaná ako dlžník naplnila hmotnoprávne predpoklady nepoctivého zámeru
v konaní o oddlženie v zmysle ustanovení § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko z jej popísaného správania sa
možno usudzovať, že sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, a teda že vzhľadom na

časový rámec, rozsah neplnených záväzkov a neposkytnutú nevyhnutnú súčinnosť mala snahu poškodiť
svojho veriteľa (žalobcu), ako aj ostatných veriteľov, pričom od vyhlásenia konkurzu na jej majetok
neuplynulo viac ako šesť rokov, čím došlo k naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov
pre podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovanej.41. Žalovaná bola v konaní povinná v zmysle citovaných ustanovení CSP na vyvrátenie žalobcom
uvádzaných skutkových tvrdení, resp. na preukázanie dôvodnosti svojej obrany tvrdiť a dokázať

konkrétne skutočnosti. Žalovaná však relevantným spôsobom nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu,
súčasne ničím neosvedčila svoj poctivý záujem na aspoň čiastočnom uspokojení nároku žalobcu, najmä
nepreukázala aspoň snahu v priebehu viacerých rokov realizovať úkony smerujúce k plneniu záväzkov.

42. Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR

je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu posúdenie individuálnych okolností každého
prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Vyhodnotením zistených skutočností jednotlivo, ako
aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že konanie žalovanej jednoznačne napĺňa pojem
nepoctivého zámeru podľa ustanovení ZKR, a to aj v kontexte so závermi vyplývajúcimi z Nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/570/2016 zo dňa 10.01.2017, podľa ktorého „Pri rozhodovaní o
oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na

strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“, a preto v súlade s citovanými
ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.