Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202047
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021202047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ERSON Recycling, s.r.o., so sídlom Soblahovská
3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 201, právne zastúpený: KUTAN & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Štúrova 4, 811 02 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/012859/2021-243/1132 zo dňa 25. októbra
2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.

BB-76S/55/2022 zo dňa 11. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 76S/55/2022 zo dňa
11. septembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/012859/2021-243/1132 zo
dňa 25. októbra 2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán
potvrdil rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej ako „prvostupňový orgán“) č.
UVA-001141/2021 zo dňa 22.06.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 19 ods.
3 v spojení s § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) uložil
žalobcovi pokutu v sume: 40.000,00 eur za porušenie zásady hospodárnosti s verejnými prostriedkami

v zmysle § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného v čase použitia nenávratného
finančného príspevku (ďalej len „zákon č. 502/2001 Z.z.“). O nároku na náhradu trov konania správny
súd rozhodol podľa § 167 SSP a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Správny súd k námietke žalobcu ohľadne absencie oprávnenia Slovenskej agentúry životného
prostredia (ďalej len „SŽAP“) na vykonanie administratívnej kontroly uviedol, že vzhľadom na
ustanovenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú sa žalobca dobrovoľne

rozhodol uzavrieť a rešpektovať prísne podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku, je
tátonámietkažalobcunedôvodná.Podľasprávnehosúduobstojíargumentáciažalovaného,podľaktorej
SAŽP, ako sprostredkovateľský orgán, bola oprávnená vykonať administratívnu kontrolu opakovane
podľačasti4.2.3Realizáciaprojektov,ods.46a37SystémuriadeniaštrukturálnychfondovaKohéznehofondu (ďalej aj ako „SRŠFaKF“) 2007 - 2013 verzia 4.12 zo dňa 10.11.2015, ktorá bola platná v
čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly (29.04.2019). V tomto ohľade je zároveň
irelevantné, že SRŠFaKF 2007 - 2013 verzia 3.0 neobsahovala ustanovenie o možnosti vykonávania

opätovných administratívnych kontrol, nakoľko žalobca v rámci zmluvných dojednaní súhlasil aj s
prípadnými zmenami SRŠFaKF na programové obdobie 2007 - 2013 (čl. 9, bod 1.3 Všeobecných
zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku). Zároveň je nutné
dodať, že na tomto závere nemení nič ani skutočnosť vykonania predchádzajúcich kontrol, keďže
opakovaná administratívna kontrola bola vykonaná za iných skutkových okolností, keďže podkladom pre

jej vykonanie boli závery Znaleckého posudku č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 ako aj Záverečná správa
OLAF č. OF/2016/0065/B4, pričom tieto dôkazy v čase vykonania predchádzajúcich kontrol neexistovali.
3. Správny súd tiež podotkol, že prvostupňový orgán v priebehu administratívneho konania zmenil
právnu kvalifikáciu skutku a porušenie zákona kvalifikoval ako nehospodárne nakladanie s verejnými
prostriedkami podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. a nie ako porušenie finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.. Podotkol, že za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19

ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. môže prvostupňový orgán podľa § 32 uložiť pokutu až do výšky 500 000,-
eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky protiprávneho
stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z.
Zároveň prvostupňový orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku k
podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, pričom žalobca svoje

právo vyjadriť sa aj využil podaním zo dňa 21.05.2021. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplývalo, že
žalobca bol o zmene právnej kvalifikácie riadne oboznámený a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Správny
súd tak vyhodnotil procesný postup prvostupňového orgánu za zákonný.
4. Ohľadne námietky uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny
delikt a uloženie pokuty za porušenie finančnej disciplíny, správny súd túto vyhodnotil taktiež za

nedôvodnú keď poukázal na § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. a uviedol, že žalovaný sa v
napadnutom rozhodnutí zaoberal touto námietkou v rámci odvolacieho konania a dospel rovnako
ako prvostupňový orgán k záveru, že v posudzovanom prípade nedošlo k uplynutiu objektívnej ani
subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. Správne orgány sa vysporiadali s otázkou určenia začiatku
plynutia objektívnej (desaťročnej) lehoty na uloženie pokuty, ktorý sa odvíja od okamihu porušenia

povinnosti uvedenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., ku ktorému došlo vzhľadom na kombinovaný
systém predfinancovania a systém refundácie dňom refundácie záverečnej žiadosti o platbu zo dňa
19.04.2011 a desaťročná objektívne lehota sa počíta od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v
ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny, teda od 01.01.2012, preto prvostupňové rozhodnutie ako
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané a právoplatné v objektívnej desaťročnej lehote, ktorá

uplynula až dňa 01.01.2022
5. Námietka žalobcu, ktorý mal za to, že plynutie objektívnej lehoty je potrebné počítať od momentu
uzavretia Kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako prijímateľom a spoločnosťami FABOK spol. s r.o. a
STROMANO HOLDINGS LTD, teda odo dňa 06.05.2010, prípadne najneskôr odo dňa schválenia správy
z vyhodnotenia ponúk (04.08.2010), podľa názoru správneho súdu neobstojí s ohľadom na dohodnutý

spôsob financovania projektu č. 24140110065: Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov
ERSON Recycling, s.r.o. (ďalej aj ako „Projekt“), a to kombinovaným systémom predfinancovania (v
rámci ktorého sa poskytujú platby na oprávnené výdavky Projektu na základe prijímateľom predložených
a neuhradených účtovných dokladov dodávateľov Projektu) a systémom refundácie (v rámci ktorého
sa poskytujú platby na základe skutočne vynaložených výdavkov zo strany prijímateľa, ktorý uhradí

výdavky dodávateľovi Projektu najskôr z vlastných zdrojov), ktorý bol dohodnutý zmluvnými stranami
v ustanovení čl. 5.1 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v spojení s článkom 16
ods. 8 a čl. 17 ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok. Uvedené posúdenie je zároveň súladné aj čl.
3 ods. 1 Nariadenia Rady č. 2988/95z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev (ďalej len „nariadenie č. 2988/95“). V danej veci zároveň správne orgány zistili dátum

vzniku porušenia finančnej disciplíny dňom refundácie záverečnej žiadosti o platbu č. 24140110065607,
t. j. 19.04.2011, preto správne orgány ani nemali dôvod odvodzovať moment vzniku nezrovnalosti od
iných skutkových okolností.
6. Zároveň sa podľa správneho súdu správne orgány vysporiadali aj s otázkou určenia začiatku plynutia
subjektívnej (päťročnej) lehoty, hoci uplynutie tejto žalobca v správnej žalobe nenamietal, pričom

dospeli k zhodnému záveru, že začiatok plynutia päťročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty sa
viaže na deň preukázaného zistenia porušenia povinnosti zachovávať hospodárnosť pri nakladaní s
verejnými prostriedkami, ktorý sa odvíja od Záznamu z (opakovanej) administratívnej kontroly verejného
obstarávania po podpise zmluvy s úspešným uchádzačom zo dňa 29.04.2019, čo je deň, kedy bolozistenéporušenie(nehospodárnenakladaniesverejnýmiprostriedkami)zachytenévpísomnomvýstupe
z administratívnej kontroly a doručené žalobcovi ako prijímateľovi dňa 02.05.2019, kedy bol prijímateľ
oboznámený so zisteným porušením. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

2Sfk/4/2022 zo dňa 30.11.2023.
7. K námietke nezákonnosti spočívajúcej v porušení základných zásad trestného konania neurčitosťou
skutkovej podstaty správneho deliktu a v nedostatku zákonných náležitostí rozhodnutia správny súd
konštatoval,ženapadnutérozhodnutiespĺňavšetkynáležitostivzmysle§47ods.2Správnehoporiadku,
pričom jeho výrok spĺňa požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a identifikácie skutku spôsobom, že ho

nie je možné zameniť. Podľa názoru správneho súdu výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje
zákonom predpísané náležitosti, keď určuje žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu za nehospodárne
nakladanie s verejnými prostriedkami, spolu s uvedením porušených normatívnych ustanovení a
tiež ustanovení, podľa ktorých sa rozhodlo o uložení pokuty. Prvostupňový orgán vo výroku svojho
rozhodnutia uviedol skutkovú identifikáciu porušenia ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.
vymedzením konkrétneho spôsobu nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, najmä tým,

že obsahuje špecifikáciu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, špecifikáciu Projektu,
na ktorý bol príspevok poskytnutý, výšku príspevku, spôsob jeho poskytnutia, konkretizáciou skutkových
zistení vyplývajúcich zo znaleckých posudkov, ktoré viedli k záveru o nehospodárnom nakladaní s
verejnými prostriedkami, špecifikáciu administratívnej kontroly a zároveň aj to, aké konania žalobcu bolo
sankcionované, keďže toto konanie bolo v rozhodnutí identifikované spôsobom, ktorý vylučoval jeho

zámenu s akýmkoľvek iným konaním.
8. V súvislosti s námietkou nedodržania zásad ukladania trestov podľa trestného práva, správny súd
túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko prvostupňový orgán sa podľa neho dostatočným spôsobom
vysporiadal s výškou uloženej pokuty v sume 40 000,- eur, pričom v súlade so zásadou ukladania
trestov podľa Trestného zákona (§ 2 ods. 2) pri ukladaní pokuty zohľadnil skutočnosť, že podľa právnej

úpravy v čase rozhodovania by bol druh trestu pre žalobcu menej priaznivý, preto správny orgán správne
postupoval podľa zákona č. 523/2004 Z. z. účinného do 31.12.2020, nakoľko k porušeniu povinnosti
ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. došlo pred 31.12.2020, teda za účinnosti znenia
ustanovenia § 32 zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré bolo pre žalobcu priaznivejšie, keď bolo možné uložiť
pokutulendovýšky40000,-eur.Od01.01.2021došlototižkvýraznémuzvýšeniupokuty,ktorújemožné

uložiť pri porušení povinnosti podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., a to až do výšky 500 000 eur.
Prvostupňový orgán zároveň však podľa správneho súdu prihliadal aj na vysokú závažnosť porušenia
povinnosti, zohľadnil celkový objem finančných prostriedkov a zistené navýšenie fakturovaných cien
oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami, poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti, pričom svoju
správnu úvahu presvedčivým spôsobom odôvodnil.

9. Správny súd k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že toto tvrdenie
nepodoprel žiadnou vecnou skutkovou a právnou argumentáciou, ktorá by mohla byť podrobená
preskúmaniu, pretože žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, s ktorými odvolacími námietkami
sa žalovaný nevysporiadal. Takto formulovanú žalobnú námietku nemohol správny súd pre jej
nekonkrétnosť preskúmať, pričom poukázal na ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 182 ods. 1 písm.

e) SSP.
10. K námietke ohľadne nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho posúdenia skutkových
zistení správny súd konštatoval, že prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí zaoberal
jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými voči Znaleckému posudku vypracovaným Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 (ďalej ako „Znalecký

posudok USI“), a to konkrétne na stranách 15 až 17 prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán
hodnotil oba znalecké posudky jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom z oboch vyplynulo
nadhodnotenie fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene určenej znalcom. Prvostupňový správny
orgán dospel k záveru, že v znaleckom posudku ÚSI úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky,
nemal dôvod spochybňovať jeho závery ohľadom vyčíslenia obstarávaného tovaru. Prvostupňový orgán

zároveň presvedčivo zdôvodnil, prečo neprihliadal na znalcom V.. Y., C.. určené obstarávacie ceny pre
dodanie koncovému zákazníkovi do inej krajiny EÚ (okrem SR), napr. Cyprus.
11. Záverom správny súd uviedol, že pre spochybnenie záverov znalca by bolo potrebné predložiť
relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by mali svoj podklad položený na vysoko erudovaných tvrdeniach
vo forme preskúmania iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inštitúciou, čo v danom prípade

nebolo. Žalovaný zhodne s prvostupňovým orgánom poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by aj
vyhovel námietkam právneho zástupcu účastníka konania a Znalecký posudok ÚSI nepripustil ako
dôkazný prostriedok v správnom konaní, znalecký posudok č. 05/2019 zo dňa 06.08.2019 vypracovaný
znalcom V.. C. Y. na žiadosť účastníka konania taktiež preukazuje nadhodnotenie fakturovanej cenyoproti obstarávacej cene určenej znalcom. Vzhľadom na konštatované závery mal správny súd za
to, že správne orgány sa dostatočným spôsobom zaoberali námietkami žalobcu proti vypracovanému
Znaleckému posudku USI a tieto správne vyhodnotili.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a

navrhol aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak,
že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu a
vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi úplnú náhradu
trov konania.
13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil uplynutie
prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie. Uviedol, že už v čase vykonania administratívnej kontroly

dňa 04.08.2010 bola príslušným orgánom známa konkrétna výška verejných prostriedkov tvoriacich
nenávratný finančný príspevok, ktoré boli za účelom financovania projektu čerpané, resp. vynaložené
výdavky. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. uviedol, že začiatok
plynutia prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie je nevyhnutné naviazať na okamih konania (opomenutia
konania)hospodárskehosubjektu(vtomtoprípadekonaniesťažovateľaspočívajúcevuzatvoreníkúpnej

zmluvy) a nie na okamih možného zistenia porušenia príslušným orgánom. Svoj názor ohľadom začatia
momentu prekluzívnej lehoty oprel o znenie Usmernenia k nezrovnalostiam a finančným opravám
v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a
rybárskeho fondu na programové obdobie 2014 - 2020 č. 2/2015 - U, ktoré analogicky aplikoval na danú
vec. Uviedol, že okamihom vzniku nezrovnalosti, a teda, teoreticky, porušenia finančnej disciplíny bol

okamih uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. deň 22.06.2010, eventuálne najneskôr dňom schválenia správy z
vyhodnotenia ponúk, t. j. dňa 04.08.2010.
14. V ďalšom sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne vyložil právny predpis, a to v časti týkajúcej
sa možnosti vykonania opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania. SAŽP listom zo dňa
10.05.2021 oznámila Úradu vládneho auditu, že opätovná administratívna kontrola bola vykonaná podľa

§ 24e zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 528/2008 Z. z.“) a zákona č. 502/2001 Z. z. (pozn.
sťažovateľa - pritom zákon č. 502/2001 Z. z. bol v čase vykonania administratívnej kontroly už zrušený).
Úrad vládneho auditu ako prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.06.2021 vyvodil
svoje oprávnenie vykonať opätovnú administratívnu kontrolu z ust. § 24c zákona č. 528/2008 Z. z. a

z časti 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 46 a 37 Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu na programové obdobie 2007 - 2013.
15. Sťažovateľ tak bol presvedčený o absencii zákonného oprávnenia SAŽP na vykonanie opätovnej
administratívnej kontroly verejného obstarávania. Toto oprávnenie nevyplývalo ani zo zákona č.
502/2001 Z. z., ktorým sa riadil proces kontroly uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku ani z verzie SRŠFaKF 2007 - 2013 (verzia 3.0) platnej v čase podpisu
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Poukázal aj na skutočnosť, že vykonanými
predchádzajúcimi kontrolami neboli zistené žiadne nedostatky.
16. Sťažovateľ taktiež nesúhlasil s argumentáciou správneho orgánu o jeho (SAŽP) oprávnení
vykonať opakovanú administratívnu kontrolu vyplývajúceho z časti 4.2.3 realizácia projektov, ods.

46 a 37 SRŠFaKF 2007 - 2013 (verzia 4.12 z 10. 11. 2015 - platná v čase vypracovania
záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania), nakoľko takáto opätovná (opakovaná)
administratívna kontrola už vykonaná bola a prijatím takéhoto extenzívneho výkladu ustanovenia
v prospech správneho orgánu by došlo k výraznému zásahu do právnej istoty žalobcu vo vzťahu
k správnosti a záväznosti záverov doposiaľ vykonaných kontrol. Údajná „opätovná administratívna

kontrola“, začatá dňa 31.12.2018 zo strany SAŽP, nemala oporu v platnej právnej úprave v čase
uzatvorenia zmluvy ani v čase nasledujúcom po jej uzatvorení. Táto zákonná možnosť bola zavedená
až v novom zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, a to novelou - zákonom č. 372/2018 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2019. V zmysle zásady zákazu
retroaktivity právnej normy však túto právnu normu nemožno aplikovať na právne vzťahy, založené pred

nadobudnutím jej účinnosti.
17. V ďalšom sťažovateľ namietal, že prvostupňový správny orgán síce opakovane uvádzal, že oba
znalecké posudky (Znalecký posudok ÚSI a Znalecký posudok vypracovaný znalcom V.. C. Y., C..)
považoval za rovnocenné dôkazy, avšak nadväzne na to nezohľadnil resp. priamo odmietol niektorézávery so Znaleckého posudku V.. Y.. Sťažovateľ v žalobe namietal, že tak prvostupňový orgán ako ani
žalovaný sa nevysporiadal s námietkami k Znaleckému posudku ÚSI, jeho obsahu a vecným chybám.
Podľasťažovateľabolopotrebnézostranykonajúcehosúdutietonámietkyposúdiť,vyhodnotiťabuďdať

ÚSI spracovať Doplnok k znaleckému posudku, ktorým budú predmetné námietky úspešne vyvrátené
alebo zadať vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku.
18. Záverom sťažovateľ nesúhlasil s odôvodnením správneho súdu, že výrok napadnutého rozhodnutia
spĺňa požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a nezameniteľnej identifikácie skutku tak, ako to vyžadujú
platné právne predpisy. Podľa neho vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje úplný a

nezameniteľný popis skutku, ktorého sa mal sťažovateľ ako účastník konania dopustiť, absentuje
konkrétne zákonné ustanovenie, ktorej skutkovej podstaty správneho deliktu sa mal dopustiť, v čom
sa vidí protiprávnosť tohto skutku a kedy a akým spôsobom sa sťažovateľ ako účastník konania mal
tohto konania (resp. opomenutia) dopustiť. Samotná skutková podstata správneho deliktu, ktorého sa
mal dopustiť, je vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzená a určená veľmi nekonkrétne, iba
odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z. a § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004

Z. z. pričom takto bol potvrdený aj rozhodnutím žalovaného. Rovnako podľa sťažovateľa vo výroku
prvostupňového rozhodnutia ani výroku rozhodnutia žalovaného nie je ani nezameniteľne identifikovaný
popis konkrétneho skutku s uvedením miesta spáchania deliktu, jednoznačného času a spôsobu jeho
spáchania, čo robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným a nepreskúmateľným.
19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 03.02.2025 uviedol, že k momentu uplynutia

objektívnej a taktiež subjektívnej lehoty sa vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia a aj vo vyjadrení k
žalobe, kde podrobne v ňom vysvetlil, že nedošlo k uplynutiu objektívnej a taktiež ani subjektívnej lehoty.
Začiatok plynutia objektívnej (desaťročnej) lehoty na uloženie pokuty sa odvíja od okamihu porušenia
povinnosti uvedenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., ku ktorému došlo vzhľadom na kombinovaný
systém predfinancovania a refundácie, dňom refundácie záverečnej žiadosti o platbu zo dňa 19.04.2011

a desaťročná objektívna lehota sa počíta od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k
porušeniu finančnej disciplíny, a teda od 01.01.2012. Na základe mal za to, že obe rozhodnutia boli
vydané a právoplatné v objektívnej desaťročnej lehote, ktorá uplynula až dňa 01.01.2022.
20. K námietke sťažovateľa ohľadne nesprávneho výkladu zákona ohľadne možnosti vykonania
opätovnej administratívnej kontroly uviedol, že nie je pravdou, že prvostupňový správny orgán sa pri

oprávnení vykonať opätovnú administratívnu kontrolu odvolal na § 24c zákona č. 528/2008 Z. z., nakoľko
vo výroku svojho rozhodnutia uviedol vykonanie opätovnej administratívnej kontroly podľa zákona č.
528/2008 Z. z. a v odôvodnení konkrétnejšie vysvetlil, že výkon administratívnej kontroly je upravený
zákonom č. 528/2008 Z. z., konkrétne v § 24c, § 24d a § 24e, kedy sa overujú skutočnosti podľa
§ 24b ods. 2 citovaného zákona. V súvislosti s oprávnením na vykonanie opätovnej administratívnej

kontroly SAŽP prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia a takisto aj v jeho odôvodnení poukázal aj
na časť 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 37, 46 a 47 SRŠFaKF 2007 - 2013, verzia 4. 12. Sťažovateľ
si teda bol vedomý, resp. mal si byť vedomý, že SRŠFaKF 2007 - 2013 podlieha možným zmenám,
resp. aktualizáciám a podpisom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s touto
skutočnosťou súhlasil.

21. Ohľadne námietok v súvislosti s vyhodnotením znaleckých posudkov žalovaný uviedol, že
prvostupňový orgán sa námietkami voči znaleckému posudku ÚSI podrobne zaoberal v odôvodnení
rozhodnutia a oba predložené znalecké posudky preskúmal v celom rozsahu, hodnotil ich jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach a pristupoval k nim ako rovnocenným, oba vyhodnotil ako relevantné dôkazy
a pripustil ich ako dôkaz v správnom konaní. Prvostupňový orgán nespochybnil Znalecký posudok V..

Y., ale z hľadiska významu pre rozhodnutie vo veci z neho zohľadnil len vyčíslenie obstarávacej ceny
strojových zariadení pre dodanie koncovému zákazníkovi v Slovenskej republike. Na ďalšie závery
znalca ohľadom vyčíslenia obstarávacích cien pri dodaní strojových zariadení zo Slovenskej republiky
do inej krajiny EÚ a s tým súvisiace výpočty ich priemerného percentuálneho navýšenia pri ich dodaní
z Cypru do Slovenskej republiky neprihliadal, keďže boli pre rozhodnutie vo veci irelevantné.

22. Záverom k námietkam ohľadne nekonkrétnosti výroku rozhodnutia konštatoval, že svoje tvrdenia
sťažovateľ nepodoprel žiadnou vecnou skutkovou a právnou argumentáciou, ktorá by mohla byť súdom
podrobená preskúmaniu a neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, s ktorými sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal. Pokiaľ ide o vymedzenie miesta protiprávneho konania vo výroku, ktoré
nemožno vyjadriť ku konkrétnemu miestu, je však možné ho vyvodiť z ďalších skutočností vo výroku

uvedených,atozkonkretizáciesídlasťažovateľaazkonkretizácierealizovanéhoprojektu,čímsaskutok
stáva identifikovaný spôsobom, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Žalovaný nesúhlasil s
námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa nejednoznačného časového vymedzenia spáchania správneho
deliktu a nedostatočného opisu spôsobu konania, ktorého sa sťažovateľ dopustil. Podľa žalovaného zvýroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, kto sa protiprávneho konania dopustil, v akom
čase k nemu došlo a v čom spočívalo, akým spôsobom je toto konanie právne kvalifikované a s použitím
akej právnej normy bola pokuta uložená a obsahuje všetky relevantné skutočnosti rozhodujúce pre

vydanie rozhodnutia a zároveň vylučuje jeho zameniteľnosť s iným skutkom, resp. bráni prípadnému
opakovanému postihu. Na základe uvedeného navrhol, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú
sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

III. Konanie na kasačnom súde

23. Prejednávaná vec bola dňa 26.03.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na
rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/31/2025.
24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Úrad vládneho auditu,

pracovisko Zvolen ako príslušný prvostupňový správny orgán Oznámením o začatí správneho konania
č. UVA-001141/2021 zo dňa 18.03.2021, začal správne konanie vo veci uloženia sankcie podľa § 31
ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. Podnetom pre začatie správneho konania boli výsledky opätovnej
administratívnej kontroly verejného obstarávania vykonanej SAŽP ako sprostredkovateľským orgánom
pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiacim orgánom u žalobcu,

vykonanej podľa zákona č. 528/2008 Z. z. a v súlade s kapitolou 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 37,
46 a 47 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007
- 2013 (verzia 4.12 z 10.11.2015 - platná v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly
verejnéhoobstarávania)vtermíneod31.12.2018do29.04.2019,atovsúvislostisrealizáciouprojektuč.
24140110065: Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling, s.r.o. Projekt bol

financovaný poskytnutým nenávratným finančným príspevkom podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 021/4.2MP/2009, uzatvorenej dňa 27.07.2009 medzi Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej republiky ako poskytovateľom a sťažovateľom ako prijímateľom a vlastnými
zdrojmi prijímateľa v pomere 60 % : 40 %, pričom nenávratný finančný príspevok tvorili prostriedky
Kohézneho fondu 51 % a prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 9 %.

25. Prvostupňový orgán verejnej správy vo veci porušenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.
rozhodnutím č. UVA-001141/2021 zo dňa 22.06.2021 rozhodol tak, že:
„Spoločnosť ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 201 ako
prijímateľ uzatvorila s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky ako poskytovateľom
Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2MP/2009 zo dňa 27.07.2009 na

spolufinancovanieprojektuč.24140110065:ZariadenienazhodnocovaniestavebnýchodpadovERSON
Recycling, s.r.o. Celkové oprávnené výdavky projektu predstavovali sumu 12 759 442,31 eur, z toho:
výdavky na nákup strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel
v sume 11 599 493,00 eur a rezerva na nepredvídané stavebné výdavky v sume 1 159 949,31
eur. Projekt bol financovaný nenávratným finančným príspevkom poskytnutým v rámci Operačného

programu Životné prostredie a vlastnými zdrojmi prijímateľa v pomere 60 % : 40 %, z toho nenávratný
finančný príspevok tvorili prostriedky Kohézneho fondu 51 % a prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky 9 % (uvedené v Oznámení o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok s podmienkou
zodňa16.12.2008)abolposkytnutýkombinovanýmsystémompredfinancovaniaarefundácievcelkovej
sume 6 959 695,81 eur, a to:

- dňa 20.09.2010 v sume 1 967 292,17 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065301 zo dňa
03.08.2010 (predfinancovanie),
- dňa 09.12.2010 v sume 3 274 673,72 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065303 zo dňa
25.11.2010 (predfinancovanie),
- dňa 09.12.2010 v sume 1 062 903,30 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065304 zo dňa

26.11.2010 (predfinancovanie),
- dňa 19.04.2011 v sume 654 826,62 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065607 zo dňa
16.02.2011 (refundácia).
Poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 6 959 695,81 eur použila spoločnosť ERSON
Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 na nákup strojových zariadení na

zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel v celkovej sume 11 599 493,00 eur nasledovne:
- dňa 21.09.2010 v sume 1 967 292,17 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 21000053 zo dňa
26.07.2010 v celkovej sume 3 278 820,28 eur vystavenej spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD.,Cyprus, následne zahrnutej v žiadosti o platbu č. 24140110065402 zo dňa 30.09.2010 (zúčtovanie
predfinancovania),
- dňa 10.12.2010 v sume 3 274 673,72 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 21000064 zo dňa

29.10.2010 v celkovej sume 5 917 493,34 eur vystavenej spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD.,
Cyprus, následne zahrnutej v žiadosti o platbu č. 24140110065406 zo dňa 22.12.2010 (zúčtovanie
predfinancovania),
- dňa 10.12.2010 v sume 1 062 903,30 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 21000068 zo dňa
23.11.2010 v celkovej sume 1 771 505,50 eur vystavenej spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD.,

Cyprus, následne zahrnutej v žiadosti o platbu č. 24140110065405 zo dňa 22.12.2010 (zúčtovanie
predfinancovania),
- dňa 19.04.2011 boli refundované výdavky v sume 654 826,62 eur, deklarované v žiadosti o platbu
č. 24140110065607 zo dňa 16.02.2011 (záverečná platba), zahrnuté vo faktúre č. 21000070 zo dňa
24.11.2010 v sume 631 673,88 eur a čiastočne vo faktúre č. 21000064 zo dňa 29.10.2010 v sume 5 917
493,34 eur vystavených spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD., Cyprus.

Slovenská agentúra životného prostredia ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre
Operačný program Životné prostredie vykonala podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a v súlade s kapitolou
4.2.3. Realizácia projektov, ods. 37, 46 a 47 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
na programové obdobie 2007 - 2013 (verzia 4.12 z 10.11.2015 - platná v čase vypracovania záznamu

z administratívnej kontroly verejného obstarávania) v termíne od 31.12.2018 do 29.04.2019 opätovnú
administratívnu kontrolu verejného obstarávania, počas ktorej overila a posúdila aj hospodárnosť
výdavkov projektu.

Záznamzadministratívnejkontrolyverejnéhoobstarávaniapopodpisezmluvysúspešnýmuchádzačom

zo dňa 29.04.2019 bol spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO:
36331201 zaslaný listom č. SEF-619/2019, 8507/2019 zo dňa 29.04.2019 a doručený dňa 02.05.2019.
Vykonanou administratívnou kontrolou verejného obstarávania a po posúdení správnym orgánom bolo
zistené, že na žiadosť Slovenskej agentúry životného prostredia bol Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline vypracovaný Znalecký posudok č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 vo veci

stanovenia obstarávacích cien cestných vozidiel a strojových zariadení v čase vyhlásenia zákazky
(v roku 2010), ktoré boli obstarané pre projekt ERSON Recycling, s.r.o. implementovaný v rámci
OperačnéhoprogramuŽivotnéprostredie.VzávereZnaleckéhoposudkuč.247/2018zodňa30.11.2018
znalec vyčíslil obstarávaciu cenu strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných
vozidiel v sume 6 296 418,00 eur. Porovnaním fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene určenej

znalcom bolo zistené navýšenie cien o sumu 5 303 075,00 eur (z toho nenávratný finančný príspevok v
sume 3 181 845,00 eur), čo predstavuje nadhodnotenie o 84 %.

Na žiadosť spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201
vypracoval znalec V.. C. Y., C.. Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 06.08.2019 vo veci stanovenia

obstarávacích cien strojových zariadení. Cestné vozidlá značky MAN neboli predmetom znaleckého
posúdenia. Podľa záverov znalca bola obstarávacia cena strojových zariadení na zhodnocovanie
stavebného odpadu pre dodanie koncovému zákazníkovi v Slovenskej republike vyčíslená v sume 4
509 200,00 eur (odpoveď znalca na úlohu č. 1). Táto suma nezahrňuje obstarávacie ceny cestných
vozidiel značky MAN, preto pre objektívne posúdenie hospodárnosti bola porovnaná s fakturovanou

sumouzákazkyzníženouosumusubdodávkycestnýchvozidielznačkyMAN,t.j.sosumou9173602,39
eur (11 599 493,00 - 2 425 890,61), kedy bolo zistené navýšenie cien o sumu 4 664 402,39 eur (z toho
nenávratný finančný príspevok v sume 2 798 641,43 eur), čo predstavuje nadhodnotenie o 103 %.

Použitím verejných prostriedkov na úhradu faktúr za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie

stavebného odpadu a cestných vozidiel, ktorých ceny boli oproti obstarávacím cenám stanovených
znalcami nadhodnotené, bola porušená zásada hospodárnosti. Hospodárnosťou sa podľa § 2 ods.
2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (platného v čase použitia nenávratného finančného
príspevku) rozumie minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác

a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality. Nehospodárnym nakladaním s verejnými
prostriedkami došlo k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právnickéosoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a
sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.

Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Úrad vládneho
auditu, podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o.,
Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 pokutu v sume: 40 000,00 eur slovom : Štyridsaťtisíc

eur, ktorú je spoločnosť ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201
povinná uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu vládneho auditu.“

26. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že použitím verejných prostriedkov na úhradu
faktúr za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel, ktorých
ceny boli oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami nadhodnotené, bola porušená zásada

hospodárnosti. Poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 6 959 695,81 eur prijímateľ použil na
obstaranie strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel v celkovej
sume 11 599 493,00 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. MF/012859/2021-243/1132 zo dňa 25.10.2021, ktorým odvolanie
sťažovateľa zamietol.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §

444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie verejnými
prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými
prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
31. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.
32. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a

riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory.
33. Podľa § 24b ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci
orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a
materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3.
34. Podľa § 24b ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., kontrolou projektu riadiaci orgán overuje

a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory,
b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, 62d) medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú
prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka,

c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
35. Podľa § 24c zákona č. 528/2008 Z. z., administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim
orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.36. Podľa § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z., sú zamestnanci riadiaceho
orgánu pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi
administratívnej kontroly.

37. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 258/2008 Z. z. ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu
alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému
orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.
38.Podľa§31ods.14zákonač.523/2004Z.z.,odvod,penáleapokutuzaporušeniefinančnejdisciplíny
možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr

do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej
disciplíny.
39. Podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2020, Ministerstvo financií môže
subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40
000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností
ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj Úrad vládneho auditu až do výšky

40 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky
štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
40. Podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2021, Ministerstvo financií môže
subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky
500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky

trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Za
nesplneniepovinnostíustanovenýchv§8aods.10a§19ods.3a6môžeuložiťpokutuajÚradvládneho
auditu až do výšky 500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto
zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote
podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Pokuty

sú príjmom štátneho rozpočtu.
41. Podľa časti 4. 2. 3 Realizácia projektov ods. 37 SRŠFaKF 2007 - 2013, verzie 4.12; v prípade
identifikovania pochybenia zo strany riadiaceho orgánu (ďalej aj „RO“), RO je povinný sám vykonať
nápravu. Nápravu identifikovaných nedostatkov riadiaci orgán povinný vykonať v plnom rozsahu.
42. Podľa časti 4. 2. 3 Realizácia projektov ods. 46 SRŠFaKF 2007 - 2013, verzie 4.12; vykonávanie

administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie
projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré
riadiaci orgán vykonal u prijímateľa.
43. Podľa časti 4. 2. 3 Realizácia projektov ods. 47 SRŠFaKF 2007 - 2013, verzie 4.12; v prípade, ak RO
vykoná nápravu v zmysle odseku 37, je povinný vypracovať nový záznam z administratívnej kontroly.

Nový záznam nahrádza čiastočne alebo v plnom rozsahu pôvodný záznam. RO je povinný uviesť v
novom zázname z administratívnej kontroly jasné prepojenie medzi pôvodným a novým záznamom z
administratívnej kontroly, čo zaznačí RO aj v projektovom spise.
44. Podľa čl. 3, bod 3.6 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2 MP/2009 zo
dňa 27.07.2009; prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto zmluvy je povinný dodržiavať

Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 -
2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013.
45. Podľa čl. 9, bod 1.3 Všeobecných zmluvných podmienok (Prílohy č. 1 Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2 MP/2009 zo dňa 27.07.2009); Zmluvné strany sa dohodli
a súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a

Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systému riadenia štrukturálnych fondov
a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a touto zmenou nedôjde k zmene textu
zmluvy, Poskytovateľ zverejní nové znenie týchto dokumentov na svojich internetových stránkach. Za
vyjadrenie súhlasu so zmenou uvedených dokumentov sa považujú najmä konkludentný prejav vôle
Prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických a právnych úkonov, ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu

s Poskytovateľom. Ide najmä o zasielanie monitorovacích správ Poskytovateľovi, zaslanie Žiadosti
o platbu, prijatie platby NFP od Poskytovateľa a pod. Od tohto okamihu sa zmluvný vzťah medzi
Poskytovateľom a Prijímateľom spravuje takto zmenenými dokumentami.
46. Podľa čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva
spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je

alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných,
buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene
spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.47. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95, premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania
nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie,
ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti,

premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. Premlčacia doba sa prerušuje
pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania
alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom
akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej
doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie

prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.
48.Kasačnýsúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksprávnehosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzalo
v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa
nie je dôvodná.
49. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa v prvom rade uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, že úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a
rozhodnutí,tedato,čikompetentnéorgánypririešeníkonkrétnychotázokrešpektovalipríslušnéhmotno-
právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie
je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1

ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom
tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III.
ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa

toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
50. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho
súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci

samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku. Senát kasačného súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
51. V tomto smere kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne
právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

správneho súdu, pričom sa v nej sťažovateľ v zásade obmedzil iba na opakovanie totožných žalobných
bodov, ktoré uplatnil aj v správnej žalobe s tvrdením, že sa s nimi správny súd nesprávne vysporiadal.
Podľa názoru kasačného súdu, sa s uvedenými námietkami sťažovateľa dostatočne vyčerpávajúco a
presvedčivo správny súd vysporiadal, pričom nenechal žiadnu otvorenú otázku alebo námietku, s ktorou
by sa bolo potrebné v kasačnom konaní bližšie zaoberať.

52. K námietke sťažovateľa ohľadne posúdenia uplynutia prekluzívnej lehoty na vyvodenie
zodpovednosti za spáchaný delikt kasačný súd uvádza, že správny súd, rovnako ako aj žalovaný
správne posúdili uplynutie objektívnej ako aj subjektívnej lehoty na uloženie sankcie. V zmysle § 31
ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. možno pokutu za porušenie finančnej disciplíny uložiť do piatich rokov
odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr však do desiatich rokov od 1.

januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Kasačný súd sa
stotožňujesposúdenímveci,kedysaobjektívnalehotanauloženiesankcieodvíjaodokamihuporušenia
povinnosti uvedenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
jednoznačne a správne vysvetlil, že vzhľadom na kombinovaný systém predfinancovania a refundácie,
začala lehota plynúť od 01.01.2012, teda od 01. januára nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k

porušeniufinančnejdisciplíny,zaktorúpovažovaldeňrefundáciezáverečnejžiadostioplatbu,konkrétne
19.04.2011.

53. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka sťažovateľa, že okamih porušenia finančnej disciplíny
bol okamih uzavretia kúpnej zmluvy, keďže už v tom čase boli známe vynaložené výdavky sťažovateľa.

Účelom administratívnej kontroly bolo práve posúdenie komplexnej správnosti, účelnosti a zákonnosti
nakladania a reálneho hospodárenia s verejnými prostriedkami. Uvedené sa vzhľadom na spôsob
financovania mohlo uskutočniť až po dni refundácie záverečnej žiadosti o platbu, resp. až po ukončení
celého Projektu. Dovtedy síce existovala kúpna zmluva medzi prijímateľom a dodávateľom, avšakporušeniefinančnejdisciplínymohlonastaťaajnastaloažsamotnýmčerpanímpredmetnýchfinančných
prostriedkov. Samotný podpis zmluvy totiž nezaručuje, že k čerpaniu finančných prostriedkov dôjde
v uvedenom rozsahu a za porušenia princípu hospodárnosti. Z uvedeného dôvodu mohol príslušný

správny orgán zistiť a posúdiť reálnu hospodárnosť a rozsah všetkých výdavkov a ich súlad s
účelom poskytnutia ako aj rozpočtovými pravidlami až po záverečnom vyúčtovaní, resp. po predložení
záverečnej žiadosti o platbu a jej refundácie. Uvedené právne posúdenie je zároveň aj v plnom súlade
s ustanoveniami čl. 3 Nariadenia č. 2988/95, na ktoré správne poukázal žalovaný ako aj správny súd,
čím jednoznačne vyriešil otázku preklúzie a plynutia lehôt. Kasačný súd zároveň uvádza, že v zmysle

reštriktívneho výkladu prezentovaného sťažovateľom by riadiaci orgán alebo všeobecne príslušné
správne orgány nemohli po ukončení Projektu sankcionovať akékoľvek nezákonné konanie prijímateľov,
čo je v zmysle práva Európskej únie neakceptovateľné.
54. K námietkam sťažovateľa ohľadne vykonania opakovanej administratívnej kontroly kasačný súd
uvádza,žeichpovažujezarovnakonedôvodné.Kasačnýsúduvádza,žeajpoukončeníadministratívnej
finančnej kontroly, v prípade, že nastanú skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie opakovanej

finančnej kontroly, orgán verejnej správy, t. j. riadiaci orgán, môže vykonať opätovnú administratívnu
finančnú kontrolu a to aj po ukončení realizácie projektu, dokonca aj ako overenie výkonu už
predchádzajúcich kontrol. Ako správne uviedol žalovaný a aj správny súd v napadnutom rozsudku,
uvedené vyplýva zo samotného znenia časti 4.2.3 Realizácie projektov, ods. 46 a 37 Systému riadenia
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 - 2013 verzia 4.12 zo dňa 10.11.2015, ktorá bola

platná v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly (29.04.2019). V prejednávanej veci
bolo zároveň nesporné, že sťažovateľ v rámci zmluvných dojednaní súhlasil aj s prípadnými zmenami
SRŠFaKF na programové obdobie 2007 - 2013 (čl. 9, bod 1.3 Všeobecných zmluvných podmienok k
zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku). Kasačný súd zároveň uvádza, že opakovaná
administratívna kontrola bola v tomto prípade vykonaná na základe Znaleckého posudku č. 247/2018

zo dňa 30.11.2018 a záverečnej správy OLAF č. OF/2016/0065/B4. Za nespornú zároveň kasačný
súd považuje skutočnosť, že tieto dôkazy, ktoré odôvodňovali vykonanie opakovanej administratívnej
kontrolyvčasevykonaniapredchádzajúcichkontrolneexistovali,načosprávnepoukázalajsprávnysúd.
55. Kasačný súd tiež konštatuje, že podpisom zmluvy sa sťažovateľ ako prijímateľ zaviazal dodržiavať
Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie

2007-2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie
2007-2013 a akceptovať aj jeho prípadné zmeny. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou uvedených
dokumentov sa považuje najmä konkludentný prejav vôle prijímateľa spočívajúci vo vykonávaní
faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom. Sťažovateľ
dobrovoľne požiadal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a podpisom Zmluvy akceptoval

podmienky jeho poskytnutia.
56. K uvedenej námietke kasačný súd dodáva, že neidentifikoval žiadne porušenie zákona, ktorého by
sa v tomto smere prvostupňový orgán alebo žalovaný mal dopustiť. Sťažovateľ vyjadril svoju všeobecnú
nespokojnosť s výkonom opakovanej administratívnej kontroly, pričom namietal aj skutočnosť, že došlo
k porušeniu právnej istoty, nakoľko administratívne kontroly už boli vykonané, pričom nebola zistená

žiadna nezrovnalosť. Žiadna z uvedených námietok sťažovateľa však nezakladá nezákonnosť postupu
žalovaného.
57. V ďalšom sa sťažovateľ podľa kasačného súdu svojimi námietkami snažil spochybniť
vyhodnocovanie dôkazov správnymi orgánmi tvrdiac, že pri hodnotení dôkazov selektívne vyberali
závery zo znaleckého posudku. Rovnako sa snažil spochybniť metódu znaleckého posúdenia, pričom

predkladal najmä vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, pričom mal byť podľa neho
vypracovaný doplnok k znaleckému posudku. Kasačný súd k uvedeným námietkam konštatuje, že tieto
nemôžu predstavovať podklad pri rozhodovaní správneho orgánu alebo súdu. Žalovaný a rovnako aj
správny súd opakovane zdôraznili, že obidva vypracované znalecké posudky boli vyhodnotené ako
rovnocenné dôkazy, s tým, že v prípade znaleckého posudku V.. Y., ktorý bol vypracovaný na žiadosť

sťažovateľa, zohľadnil len vyčíslenie obstarávacej ceny strojových zariadení pre dodanie koncovému
zákazníkovi v Slovenskej republiky, t. j. v časti, ktorá bola pre posúdenie veci relevantná. Prvostupňový
orgán ako aj žalovaný riadne a dostatočne odôvodnili, prečo bol znalecký posudok vo zvyšnej časti pre
vec irelevantný, resp. na zvyšné časti neprihliadal. Z uvedeného dôvodu kasačný súd považuje aj tieto
nemaietky sťažovateľa za nedôvodné. Kasačný súd uvádza, že predmetom posúdenia v prejednávanej

veci je uloženie pokuty sťažovateľovi za porušenie zásady hospodárnosti s verejnými prostriedkami v
zmysle § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z.. Je preto zrejmé, že predmetom posúdenia veci pred
správnymi orgánmi bolo vyčíslenie relevantných obstarávacích cien pre posúdenie dodržania princípuhospodárnosti, pričom v tejto časti oba znalecké posudky potvrdili nadhodnotenie obstarávacích cien v
rámci Slovenskej republiky.
58. Kasačný súd tiež uvádza, že na relevantné spochybnenie správnosti týchto odborných záverov

(ktoré sťažovateľ v relevantnej časti ani nespochybňoval), by bolo potrebné predložiť dôkaz rovnakej
váhy, ktorý by inak posúdil odborné otázky, ktoré boli kľúčovými pre posúdenie veci. Sťažovateľ však
relevantné dôkazy na spochybnenie odbornej správnosti znaleckých posudkov nepredložil. Samotné
tvrdenie sťažovateľa o nesprávnosti postupov týchto posudkov (navyše v časti, ktorá pre posúdenie veci
nie je relevantná) je pre ich spochybnenie nepostačujúce a preto správne žalovaný nedoplnil vykonané

dokazovanie ďalším dokazovaním. Navyše, prvostupňový správny orgán (prípadne účastník konania)
je len zadávateľom znaleckého posudku a nemá žiadnu zákonnú možnosť ovplyvniť a ani spochybniť
jeho závery. Správny súd sa s námietkami sťažovateľa aj v tomto ohľade jednoznačne vysporiadal.
59. K námietkam sťažovateľa ohľadne nedostatočných náležitosti výroku rozhodnutia ako aj jeho
nepreskúmateľnosti, kasačný súd uvádza, že tieto považuje rovnako za nedôvodné. Kasačný súd
uvádza, že je zákonnou povinnosťou správneho orgánu v skutkovej vete (vo výroku) rozhodnutia

protiprávne konanie obvineného zo spáchania správneho deliktu jednoznačne vymedziť, aby boli zo
skutkovej vety nezameniteľne zrejmé všetky zložky protiprávneho konania sťažovateľa tak, ako to
predpokladá zákon a zároveň, aby tieto závery mali oporu v odôvodnení príslušného rozhodnutia, resp.
vo vykonaných dôkazoch (podkladoch pre rozhodnutie). Následne je povinnosťou správneho orgánu
svoj záver uvedený vo výroku rozhodnutia náležite odôvodniť a vysvetliť všetky právne relevantné

okolnosti posudzovanej veci, pre konanie významne a rozhodujúce skutočnosti a v prípade sporných
otázokposkytnúťodpoveďzakýchdôvodovsprávnyorgánhodnotiltúktorúotázkuspôsobomuvedeným
v jeho rozhodnutí.
60. Kasačný súd poukazuje aj na to, že pri posúdení náležitostí výrokovej časti rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu, bolo

potrebné vychádzať z ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého výrok obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na
plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Je nepochybné, že výroková časť rozhodnutia, ktorá v sebe sprítomňuje tzv. meritum veci je z hľadiska

dopadu na práva, povinnosti a právom chránené záujmy účastníkov konania kľúčovou a preto musí
byť vymedzená dostatočne konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom. Uvedené nepochybne súvisí aj s
požiadavkou predísť možnej zameniteľnosti posudzovanej veci, resp. opakovanému rozhodnutiu v tej
istej veci. V súvislosti s posúdením toho, či výroková časť rozhodnutia obsahuje tzv. rozhodnutie vo veci
je potrebné vychádzať z predmetu konania, t. j. toho, o čom sa v predmetnom administratívnom konaní

rozhoduje.
61. Kasačný súd zastáva názor, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Úradu vládneho
auditu, pracovisko Zvolen, ktorým bola sťažovateľovi za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods.
3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. uložená pokuta v sume 40.000,00
eur je dostatočne konkrétne vymedzené rozhodnutie vo veci vrátane uvedenia príslušných právnych

noriem. Kasačný súd po dôslednom preskúmaní prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že orgán
verejnej správy jasne a zrozumiteľne identifikoval protiprávne konanie sťažovateľa, ktoré malo spočívať
v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami, konkrétne v tom, že „použitím verejných
prostriedkov na úhradu faktúr za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a
cestných vozidiel, ktorých ceny boli oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami nadhodnotené,

bola porušená zásada hospodárnosti.... ...Nehospodárnym nakladaním s verejnými prostriedkami došlo
k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právnické osoby a fyzické
osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri
ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.“. Zároveň prvostupňový

orgán definoval aj pojem hospodárnosť, ktorou sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z.
z. rozumie minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb pri
zachovaní ich primeranej úrovne a kvality.
62. Z formulácie výrokovej časti rozhodnutia tak jednoznačne vyplýva, v čom spočívalo protiprávne
konanie sťažovateľa, akým spôsobom toto konanie právne kvalifikovali a s použitím akej právnej normy

pristúpili k uloženiu pokuty za správny delikt. Takto popísané protiprávne konanie sťažovateľa podľa
názoru kasačného súdu v súlade s ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku obsahuje všetky relevantné
skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia podľa zákona č. 523/2004 Z. z. a zároveň
vylučuje jeho zameniteľnosť s iným skutkom, resp. bráni prípadnému opakovanému postihu.63. Z výroku prvostupňového rozhodnutia zároveň zrozumiteľne a najmä konkrétne vyplýva, v čom
správny orgán videl nehospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ako aj spôsob, akým ku

svojmu záveru dospel a podklady, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Prvostupňový orgán jasne
uviedol, že rozhodným pre objektívne posúdenie hospodárnosti bolo porovnávanie obstarávacej ceny
cestných vozidiel a strojových zariadení v čase vyhlásenia zákazky (v roku 2010) s fakturovanou
sumou. Prvostupňový orgán zároveň uviedol konkrétne sumy, z ktorých pri posudzovaní veci vychádzal,
závery znaleckých posudkov, ako aj skutočnosť, že z oboch znaleckých posudkov bolo zistené

nadhodnotenie sumy oproti obstarávacím cenám o 84 %, resp. 103 %. Zároveň špecifikoval, že
na základe akých skutočností bol sťažovateľovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok (Zmluva
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 27.07.2009), ako aj účel a spôsob jeho
poskytnutia.
64. Pokiaľ ide o časové vymedzenie protiprávneho konania, prvostupňový orgán vo výroku jednoznačne
konkretizoval jednotlivé žiadosti o platby aj s konkrétnym dátumom, pričom špecifikoval aj čísla a

dátumy faktúr, typ platby, dátum poskytnutia finančných prostriedkov, spolu s uvedením, či sa jedná o
refundované výdavky alebo predfinancovanie. Z uvedeného podľa kasačného súdu je obsahovo zrejmé,
v akom časovom rozmedzí bol časový delikt spáchaný.
65. Pokiaľ ide o určenie miesta spáchania správneho deliktu, kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že pri
posudzovaní výrokovej časti rozhodnutia je potrebné vychádzať aj z predmetu konania. K uvedenému

kasačný súd súhlasne so žalovaným uvádza, že z hľadiska typu spáchaného deliktu nie je možné
uvedený skutok spojiť s konkrétnym miestom jeho spáchania, no uvedené možno vyvodiť zo skutočností
uvedených vo výroku rozhodnutia, ktoré spočívali v riadnom označení sídla sťažovateľa ako aj riadnom
označení realizovaného projektu a spôsobe spáchaného deliktu, ktorý ani nie je možné iným spôsobom
v rozhodnutí vyjadriť podľa predstáv sťažovateľa. Ako už bolo uvedené, jednoznačné vymedzenie

výrokovej časti rozhodnutia so všetkými zložkami protiprávneho konania súvisí najmä s požiadavkou
jeho jednoznačnosti a nezameniteľnosti. Kasačný súd tak považuje výrok rozhodnutia za jednoznačne
identifikovaný spôsobom, s uvedením nezameniteľných opisných znakov spolu s ustanoveniami, ktoré
sťažovateľ porušil. Je nepochybné, že identita skutku je určená tak, že nie je zameniteľný s inými
skutkami. Výrok takisto obsahuje aj sankciu uloženú za spáchaný správny delikt, ktorá bola pritom

uložená podľa znenia § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. do účinného do 31.12.2020, ktorá bola pre
sťažovateľa priaznivejšia.
66. Záverom aj k preskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu kasačný súd zhodne s názorom
správneho súdu konštatuje, že sťažovateľ v správnej žalobe jednoznačne nekonkretizoval v čom vidí
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Správny súd síce nie je v zmysle § 195 SSP viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby. Kasačný súd však podotýka, že neviazanosť správneho súdu rozsahom
žaloby v zmysle uvádzacej vety § 195 SSP znamená, že správny súd bude môcť pri zistení dôvodov
vymedzených v písmenách a) až e) tohto ustanovenia zrušiť aj iné bezprostredne súvisiace výroky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia než tie, ktoré boli napadnuté správnou žalobou (§ 182 ods.
1 písm. c)). Neznamená to však, že môže správny súd nahrádzať činnosť žalobcu (v tomto prípade

sťažovateľa) a dopĺňať dôvody podania správnej žaloby, prípadne dopĺňať jeho argumentáciu tak aby
bola správna žaloba dôvodná. Uvedené dôvody vymedzené v § 195 majú tak v zásade povahu vád,
ktorých obsiahnutie v preskúmavanom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy majú za
následok jeho nezákonnosť.
67. Kasačný súd však preskúmal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako aj rozhodnutie

žalovaného a konštatuje, že obe rozhodnutia sú riadne odôvodnené, vychádzajúce z jednoznačných
logických východísk, vydané v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku, pričom majú všetky
zákonom predpísané náležitosti a nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Zároveň je možné
konštatovať, že v rámci správneho aj súdneho konania bol dostatočne zistený skutkový stav, všetky
dôkazy boli získané zákonným spôsobom a jednotlivé zistenia z nich vyplývajúce boli hodnotené

jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako
aj rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplývajú všetky zistenia správneho orgánu, vykonané úkony
správneho orgánu ako aj vyhodnotené dôkazy, ku ktorým sa mal sťažovateľ možnosť aj priebežne
vyjadriť, čo aj využil. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať ani porušenie procesných práv
účastníka konania. Správne orgány tak rozhodli na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu

veciažalovanýsavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiariadnevysporiadalsnámietkamisťažovateľa.
68. Rovnako kasačný súd len záverom dodáva, že nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku správneho súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné
skutočnosti a námietky sťažovateľa. Kasačný súd má v tejto súvislosti za to, že správny súd saposudzovanou vecou zaoberal dôsledne, náležite sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami
sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil náležite a presvedčivo, pričom
dospel k správnym záverom o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

69. Kasačný súd taktiež nezistil žiadne porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného
poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Ako už bolo
vyššie uvedené pokuta bola uložená v zákonom stanovenej hranici podľa znenia zákona, ktoré bola
pre sťažovateľa priaznivejšie. Taktiež kasačný súd nezistil iné dôvody nezákonnosti prvostupňového
rozhodnutia, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného.

70. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že správny súd
sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové
a právne závery. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakoval námietky, s ktorými sa už vysporiadal
ako žalovaný, tak aj správny súd. Kasačný súd tak nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, preto podľa § 461 SSP zamietol
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
71. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom

stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,
preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
72. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.