Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/157/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623201145
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4623201145.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky - manželky (matka):
A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. – G. H. I. J. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária
Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, a manžela navrhovateľky
(otec): K. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. – G. H. I. J. XXX, zastúpený: JUDr. Kristína Gerová,

advokátka, so sídlom Škultétyho 7, Topoľčany, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: L. C., nar. XX.XX.XXXX, G. C., nar. XX.XX.XXXX,
G. C., nar. XX.XX.XXXX a B. L. C., nar. XX.XX.XXXX, všetky trvale bytom G. H. I. J. XXX, všetky v
konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/112/2023-351 zo dňa 28. apríla 2025,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania (výrok III.) z r u š
u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom
II. schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti L., G., G. a B. L. na čas po rozvode
manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti

zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletej L. sumou 120,-
eur mesačne, na výživu maloletého G. sumou 100,- eur mesačne, na výživu maloletého G. sumou 100,-
eur mesačne a na výživu maloletého B. L. sumou 80,- eur mesačne, ktorú bude povinný u všetkých
detí platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s nimi každý nepárny
týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod.

do piatka do 18.00 hod. Počas letných prázdnin vždy od 01.07. od 09.30 hod. do 07.07. do 18.00 hod.,
od 15.07. od 09.30 hod. do 21.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 09.30 hod. do 07.08. do 18.00 hod., od
15.08. od 09.30 hod. do 21.08. do 18.00 hod.; počas jesenných prázdnin každý nepárny rok od 30.10.
od 09.30 hod. do 31.10. do 16.00 hod.; počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 24.12. od
09.30 hod. do 26.12. do 16.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 09.30 hod. do 02.01. do 16.00 hod.;
počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 09.30 hod. do Veľkonočného

pondelka do 16.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v určený deň a hodinu prevziať maloleté deti v
predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré v danom čase maloleté deti navštevujú s tým, že matka
najmladšieho B. L. na určenú hodinu v daný deň donesie do predškolského alebo školského zariadenia,
ktoré navštevujú ostatné maloleté deti a po ukončení styku je otec povinný deti matke odovzdať v mieste
bydliska maloletých detí alebo ak v deň ukončenia styku sú v predškolskom alebo školskom zariadení,
tak ich odovzdá v tomto zariadení. V prípade, ak sa v daný deň v predškolskom alebo školskom zariadení

deti nebudú nachádzať, otec je oprávnený si deti prevziať v mieste bydliska maloletých detí. Matka je
povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. Výrokom III. rozhodol, žežiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a výrokom IV. rozhodol, že trovy konania
znáša štát.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 22, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1,
2 a 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine,
§ 100 zákona č. 161/2015 Z. .z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“). Vecne dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov je
dlhodobo nefunkčné, neplní si základné funkcie, a to biologickú, ekonomickú a výchovnú. Manželia už

takmer dva roky nežijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na to, že ani jeden z manželov už nemá
záujem v manželstve zotrvať, ako aj na zistené príčiny rozvratu manželstva, za ktoré súd prvej inštancie
považoval najmä nevhodné, agresívne správanie manžela voči navrhovateľke, ktoré vyústilo až do jeho
trestného stíhania a obvinenia, pričom aktuálne je na neho podaná obžaloba, dospel súd prvej inštancie
k názoru, že nemožno reálne očakávať, že manželstvo účastníkov by ešte mohlo plniť svoj spoločenský
účel. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel, manželstvo účastníkov rozviedol a upravil práva a

povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode schválením ich dohody uvedenej vo výroku
II. rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda rodičov je v záujme a na prospech maloletých
detí, pričom s ňou súhlasil aj kolízny opatrovník.

3.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštancievsúladesustanovením§52Civilnéhomimosporového

poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa
vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

4. O trovách konania za vyplatenie odmeny znalcovi, ktoré neboli pokryté preddavkom zloženým
manželom na znalecké dokazovanie, rozhodol súd prvej inštancie tak, že tieto bude znášať štát.

Vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto ju na
platenie trov konania štátu nezaviazal a manžel sa na platení trov konania štátu podieľal tým, že zložil
preddavok v sume 600,- eur, ktoré boli použité na vyplatenie časti odmeny znalcovi za podaný znalecký
posudok.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, výlučne voči výroku III. o náhrade trov konania, podala odvolanie
navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“).

6. Namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti o náhrade trov konania nepreskúmateľný,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Dôvody rozhodnutia nie
sú dostatočne vysvetlené a nie sú podložené priebehom a výsledkami konania. Z odôvodnenia nie
je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jej návrhom na priznanie náhrady trov konania
i so špecifickými okolnosťami prípadu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že súd prvej inštancie o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. V tejto súvislosti poukázala na

ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku a zdôraznila, že v konaní o rozvod manželstva nie
je vylúčené žiadať náhradu trov konania, ak sa to bude javiť spravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu.
Od začiatku konania si uplatňovala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý odôvodňovala
príčinami, ktoré viedli k rozvratu manželstva a k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Manžel ju časti
fyzicky napádal, ponižoval, vulgárne ju atakoval a vyhrážal sa jej. Mal problém s alkoholom. Páchal

na nej aj psychické násilie, izoloval ju od jej rodiny. Manžel agresívne správanie začal smerovať aj
voči deťom, ktoré vychovával fackami. Rozhodujúcim momentom, pre ktorý podala návrh na rozvod,
bol útok manžela, v dôsledku ktorého utrpela poranenia v oblasti horných končatín. Sám manžel na
pojednávaní dňa 07.09.2023 uznal, že ju napadol. V dôsledku jeho správania, pre ktoré prebieha trestné
konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T/18/2024, v ktorom je manžel obžalovaný

pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, bola nútená aj s maloletými deťmi opustiť spoločnú
domácnosť a nájsť si dočasné bývanie v azylovom dome. Voči manželovi bolo nariadené aj neodkladné
opatrenie o zákaze priblíženia sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a zákaz vstupu
do ich spoločného domu v F.. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie opomenul zohľadniť zistené
skutočnosti týkajúce sa príčin rozvratu manželstva, ako aj dôvody opustenia spoločnej domácnosti,

ktoré ju viedli k podaniu návrhu, hoci v odôvodnení rozsudku za príčiny rozvratu manželstva považoval
nevhodné, agresívne správanie manžela voči navrhovateľke, ktoré vyústilo až do jeho trestného stíhania
a obvinenia a následného podania obžaloby. Súd prvej inštancie iba mechanicky aplikoval ustanovenie§ 52 Civilného mimosporového poriadku, pričom nevenoval pozornosť špecifickým okolnostiam prípadu,
ktoré odôvodňujú uplatnenie tzv. materiálneho korektívu spravodlivého posúdenia náhrady trov konania.

7. Záverom odvolania navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti o náhrade trov konania zmenil tak, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Navrhovateľka zároveň žiadala priznať i nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

8.Kodvolaniunavrhovateľkysavyjadrilmanželprostredníctvomprávnejzástupkynenavrhujúcrozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Odvolanie matky označil za zbytočné, ktorého cieľom
má byť bezdôvodné priznanie náhrady trov navrhovateľke. Podľa manžela navrhovateľka mala možnosť
využiť poskytovanie právnych služieb bezodplatne, napr. aj prostredníctvom Centra právnej pomoci.
Možnosti bezplatnej právnej pomoci sú poskytované aj každou neziskovou organizáciou akou je
aj Centrum Slniečko o.z. Je veľmi pravdepodobné, že by navrhovateľke takáto bezplatná právna

pomoc bola poskytnutá, keby o ňu požiadala. Manžel nevidel žiaden zákonný dôvod alebo dôvod
osobitného zreteľa, pre ktorý by mal znášať náhradu trov konania. V každom manželstve môžu existovať
rôzne dôvody rozpadu manželstva (nevera, citové ochladnutie, násilie, ponižovanie, hádky až zmena
orientácie jedného z partnerov), ktoré však vychádzajú zo vzájomného žitia v manželskom zväzku,
pričom nikdy za to nenesie zodpovednosť len jeden z manželov. Aj navrhovateľka uviedla, že sa voči

nemu správala nevhodne. Jej tvrdenia, že ju mal často fyzicky napádať, ponižovať či vulgárne atakovať,
sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľka odkazuje len na jednu videonahrávku, ktorú na neho narafičila
a po vyprovokovaní ju používa ako dôkaz vzorky ich manželstva. V rozvodom spise, ako aj v trestnom
spise je doložených množstvo dôkazov o tom, že žili normálne, šťastne, spoločne splodili štyri deti.
Na tvrdenia navrhovateľky neexistuje žiaden svedok či iný priamy dôkaz. Manžela zároveň doplnil,

že argumenty o izolácii navrhovateľky boli vypustené aj z obžaloby v trestnom konaní. Nesúhlasil
ďalej s tvrdeniami o fackovaní maloletých detí. S deťmi majú krásny vzťah. Aj zo znaleckého posudku
vyplynulo, že deti chcú byť radšej s ním ako s navrhovateľkou. Manžel uviedol, že nikdy nepriznal
ani nepotvrdil, že by navrhovateľku napádal. Uznal iba nevhodné správanie voči jej osobe, ktorého sa
dopustil na videozázname, za čo sa jej aj verejne ospravedlnil. Od začiatku trestného stíhania popiera,

že sa mal voči nej dopustiť psychického alebo fyzického násilia, útokov, ponižovania, izolovania a pod.
V rozvodom konaní len uviedol, že boli medzi nimi hádky a konflikty, ktoré však vyústili z odlišného
ponímania inštitútu manželstva. V konaní sa primárne ani neriešili dôvody rozpadu manželstva, ale
hlavne úprava práv a povinností k maloletým deťom. Čo sa týka vylúčenia z užívania veci, navrhovateľka
zbytočne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a aj návrh vo veci samej, keďže sa do

domu nikdy nevrátila, a nakoniec návrh vzala späť.

9. Navrhovateľka v rámci odvolacej repliky prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že pokiaľ by
bol manžel schopný regulovať svoje správanie voči nej, nikdy by návrh na rozvod manželstva nepodala.
Nie je v jej možnostiach a schopnostiach sa adekvátne obhajovať v konaní, keďže bola vystavená

neustálemu tlaku zo strany manžela, ktorého sa bála. Manžel v priebehu konania predkladal rozsiahle
vyjadrenia a návrhy. Taktiež predkladal rozličné dôkazy, ktoré ju mali očierniť pred súdom. Manžel je tiež
zastúpený advokátskou kanceláriou, čiže sám využíva platené služby advokátov. Podľa navrhovateľky
ani hmotná núdza a poberanie štátnych dávok nie sú samé o sebe dôvodom na priznanie nároku na
náhradu trov konania. V priebehu konania poukazovala aj na iné dôkazy (najmä znalecké posudky),

ktoré boli produkované v trestnom konaní. Taktiež predložila fotodokumentáciu poranení, ktoré utrpela
v dôsledku útočného správania manžela. Manžel na pojednávaní dňa 07.09.2023 uznal, že ju napadol,
avšak nijakým spôsobom neľutoval, že jej opakovane spôsoboval stres a bolesť. Práve naopak svoju
vinu za svoje správanie sa snažil preniesť na ňu. Podľa zistení znalca správanie manžela viedlo u nej
k vzniku stresovej poruchy.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom – účastníčkou konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a §
7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového
poriadku), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

11. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov schválil rodičovskú dohodu,
pričomonáhradetrovkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.
Zároveň rozhodol, že trovy konania znáša štát. Rozhodnutie o náhrade trov konania (výrok III.) súd prvej
inštancie odôvodnil iba tým, že v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku žiadna
zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu
trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú
jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

15. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

16. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

17. Podľa § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. V mimosporových konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám a žiaden z nich
nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. Náhrada trov v mimosporových konaniach je teda
na rozdiel od sporových konaní postavená na všeobecnom pravidle, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Táto generálna klauzula je prelomená v dvoch prípadoch. V prvom
prípade možno náhradu trov konania priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia

rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov. V uvedených konaniach môže súd priznať
náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to
možno spravodlivo požadovať (§ 53 Civilného mimosporového poriadku). V druhom prípade je možné
priznať náhradu trov konania vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku“). Rozhodujúcim

kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní.
Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať výlučne
osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci
(napr. šikanózny návrh). Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z

účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

19.Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,ženavrhovateľkasiužvnávrhunazačatiekonaniauplatnilanárok
na náhradu trov konania voči manželovi, pričom na tomto návrhu zotrvala aj na pojednávaní konanom
dňa 28.04.2025.

20. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.21. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na
podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka konania a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z

hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti. Tieto
ustanovenia treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.

21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštanciemusíbyťzároveňajdostatočnýmpodkladompreuskutočnenieprieskumuvodvolacomkonaní.

24. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa
vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto
rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (sp. zn. I. ÚS 265/05). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III.
ÚS 209/04).

25. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému
výroku III. o náhrade trov konania s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa
nimi dôsledne neriadil. Vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku súd prvej inštancie v bode 26.
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku iba poukázal na ustanovenie § 52 Civilného mimosporovéhoporiadku a konštatoval, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože
v mimosporových konania sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku nie je zrejmé, či vôbec

a ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s návrhom navrhovateľky na priznanie náhrady trov konania,
v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné.

26. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými
slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku

absentuje. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a právne
odôvodniťsvojerozhodnutietak,abynajednejstraneúčastníkkonaniamoholvrámcivyužitiaopravných
prostriedkov kvalifikovane reagovať na rozhodnutie a na strane druhej, aby odvolací súd mohol vykonať
prieskum správnosti a zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, voči ktorému bol podaný opravný
prostriedok. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým

nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej
strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces.

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku zrušil a v tejto časti podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa návrhom navrhovateľky na priznanie náhrady

trov konania voči manželovi, posúdiť dôvodnosť toho návrhu a opätovne rozhodnúť o trovách konania.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodni v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj
o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).