Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Novák
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Incidenčné spory
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204843
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124204843.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrešovsamosudcomJUDr.TomášomNovákomvprávnejvecižalobcu:JUDr.PeterBartoš,
so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca úpadcu: Eco Energy Point s.r.o.
v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164, práv. zast.: JUDr.
Gabriela Ulbrichtová, advokátka so sídlom kancelárie Garbiarska 83/20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55
116 451, proti žalovanému: LFC business Group a.s., so sídlom Široká 4424/82, 058 01 Poprad, IČO:
43 864 457, práv. zast. JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná č. 59, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 31 959 181, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie o určenie, že právne úkony úpadcu - prevody peňažných prostriedkov z bankového účtu
úpadcu Eco Energy Point s.r.o. v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48
050 164 vedeného v A. B. C., D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na bankový účet žalovaného
LFC business Group a.s., so sídlom Široká 4424/2, 058 01 Poprad, IČO: 43 864 457, vedený vo E. F. B.,
D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vykonané bankovými prevodmi v prospech žalovaného
dňa 13.04.2021 v sume 45.826 €, poznámka: splátka pôžičky EEP a dňa 11.06.2021 v sume 90 €,
poznámka: doplatok úrok sú voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Eco Energy Point
s.r.o. v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164, vedenom
na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 1K/2/2023 právne neúčinné a o uloženie povinnosti
žalovanému vydať v prospech konkurznej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Eco
Energy Point s.r.o. v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164
sumu vo výške 46.012 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 90 € od 12.06.2021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 45.826 € od 14.04.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2024 sa žalobca proti žalovanému v konkurznej veci úpadcu Eco
Energy Point s.r.o. v konkurze domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka voči veriteľom.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že posledný konateľ úpadcu G. E. nepredložil doposiaľ žalobcovi
(správcovi) účtovníctvo úpadcu, preto správca pri zisťovaní možnej odporovateľnosti právnych úkonov
úpadcu vychádzal iba zo súčinnosti bankovej inštitúcie, v ktorej má úpadca zriadený podnikateľský účet.Ide o účet vedený v H. I. B., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ako aj účet vedený v A. B. C.,
D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
3. Odporovateľným právnym úkonom je prevod peňažných prostriedkov, resp. úhrada učinená z
bankového účtu úpadcu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v prospech žalovaného LFC business Group a.s., t. j. v prospech žalovaného na
jeho bankový účet vedený v J. B. C., D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom ide o platbu
uskutočnenú dňa 11.05.2022 v sume 48 €, VS202203020/SS/KS, poznámka: platba za NFD.
4. Taktiež odporovateľným právnym úkonom je prevod peňažných prostriedkov, resp. úhrada učinená
z bankového účtu úpadcu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v prospech žalovaného LFC business Group a.s., t. j. v prospech žalovaného na
jeho bankový účet vedený v J. B. C., D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom ide o platbu
uskutočnenú dňa 30.06.2022 v sume 48 €, VS202205021/SS/KS, poznámka: platba za NFD.
5. Odporovateľným právnym úkonom sú aj prevody peňažných prostriedkov, resp. úhrady učinené z
bankového účtu úpadcu vedeného v A. B. C., D., IBAN: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v
prospech žalovaného LFC business Group a.s., t. j. v prospech žalovaného na jeho bankový účet vedený
vo E. F. B., D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom ide o platby dňa 13.04.2021 v sume
45.826, €, poznámka: splátka pôžičky EEP, dňa 11.06.2021 v sume 90 €, poznámka: doplatok úrok
6. K predmetným prevodom úpadcu v prospech žalovaného došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok
žalobcu ako úpadcu, pričom z predložených bankových výpisov vyplýva, že išlo o prevody peňažných
prostriedkov, t.j. tieto právne úkony sú nesporne odporovateľnými právnymi úkonmi. Žalobca má za to,
že tieto právne úkony boli realizované medzi osobami spriaznenými s poukazom na § 9 ZKR. Tento
záver žalobca preukazoval skutočnosťami zapísanými v obchodnom registri úpadcu. Podľa výpisu z
obchodného registra úpadcu Eco Energy Point s.r.o. v konkurze je preukázané, že v čase učinenia týchto
odporovateľných právnych úkonov vykonával funkciu konateľa úpadcu G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XX, XXX XX K., dátum vzniku funkcie 07.07.2020. Má teda za to, že G. E. bol jedinou osobou,
ktorá konala v mene úpadcu (žalobcu) od 07.07.2020 (§ 9 ods. 1 pís. a/ ZKR) a v čase učinenia právnych
úkonov bol jediným konateľom spoločnosti úpadcu.
7. Jediným spoločníkom úpadcu je NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, pričom tento stav trvá až doteraz. Zároveň je však potrebné
konštatovať, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 07.09.2022, ktoré bolo
publikované v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 13.09.2022 pod podaním „K053297“, a teda
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu NAŠE FINANČNÉ
DRUŽSTVO. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO
G. L. M. vykonáva funkciu člena predstavenstva, pričom ako vznik jeho funkcie je uvedený dátum
05.12.2020. Má teda za to, že NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO je 100% spoločníkom spoločnosti úpadcu,
a teda má kvalifikovanú účasť v spoločnosti úpadcu (§ 9 ods. 1 písm. b/ k § 9 ods. 3 ZKR). Predmetnú
kvalifikovanú účasť malo NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO aj v čase daných realizácie právnych úkonov.
8. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že predsedom predstavenstva je G. L.
M., ktorý bol členom štatutárneho orgánu žalovaného aj v čase učinenia daných prevodov finančných
prostriedkov. Zároveň táto osoba je aj členom predstavenstva jediného spoločníka úpadcu, t.j. žalobcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že žalovaný je spriaznenou osobou s úpadcom v
zmysle § 9 ods. 1 písm. b/, písm. e/ ZKR. Z údajov zapísaných v obchodnom registri žalobcu, jediného
spoločníka žalobcu, ako aj žalovaného, je tak jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že sa
jednalo o právny úkon urobený medzi osobami spriaznenými s poukazom na § 9 ZKR.
9. Podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov „Na účely tohto zákona sa rozumie
ab) kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými
závislými osobami podľa písmena n), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo
právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom,
pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods 3,
ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m), a nájomcom je fyzická
osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely, a ani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah,z ktorého plynú príjmy podľa § 5; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný
obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu“.
10. Podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov „Na účely tohto zákona sa rozumie
závislou osobou blízka osoba,2) ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku“.
11. Podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov „Na účely tohto zákona sa rozumie
ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku,
kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi,
ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých
má táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový
podiel, pričom účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo
nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel
alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške
najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych
podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel
sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet
výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto
osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých
každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho
odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa
jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na
účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o
hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť
na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v
držbe táto iná osoba alebo subjekt, pričom na účely počítania priameho podielu, nepriameho podielu
alebo nepriameho odvodeného podielu sa podiely blízkych osôb spočítavajú a ak ich súčet je najmenej
25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené, vedení sa rozumie vzťah
členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby
alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu“.
12. S poukazom na vyššie uvedené citácie a ďalej v spojení s preukázanou spriaznenosťou úpadcu
a žalovaného je tak podľa žalobcu jednoznačne preukázaný záujem G. L. M. ako jedného z členov
štatutárneho orgánu jediného spoločníka úpadcu konať vo svoj vlastný prospech a zabezpečiť tak
finančný prospech žalovaného, a to aj na úkor veriteľov úpadcu. V tejto súvislosti ďalej poukázal najmä
na to, že v danom prípade nebolo vykonané a uskutočnené transferové oceňovanie v zmysle zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a usmernenia č. MF/019153/2018-724
o určení obsahu dokumentácie. Práve skutočnosť, že ide o osoby spriaznené a zároveň nedodržanie
pravidiel o transferovom oceňovaní potvrdzuje dôvodnosť podanej žaloby. Skutočnosti, že došlo k
prevodom peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného potvrdzujú
žalobcove presvedčenie, že v danom prípade sú naplnené podmienky odporovateľnosti právnemu
úkonu. Povinnosť viesť transferovú dokumentáciu majú podnikatelia v prípade, že uskutočňujú
kontrolované transakcie. Transferové oceňovanie sa týka všetkých podnikateľov. Povinnosť viesť
transferovú dokumentáciu majú tí podnikatelia, ktorí uskutočňujú kontrolované transakcie. Podľa zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa „kontrolovanou transakciou“ rozumie právny vzťah alebo
iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb
je fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo právnická osoba, ktorá dosahuje výnos z činnosti
alebo z nakladania s majetkom. Transakcia tak začína byť kontrolovanou transakciou až vtedy, keď
prebieha medzi dvomi závislými osobami a aspoň jedna z týchto dvoch osôb musí byť podnikateľom.
Závislou osobou na účely transferového oceňovania je: blízka osoba, ekonomicky, personálne alebo
inak prepojená osoba alebo subjekt, osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou
konsolidovaného celku. Blízkou osobou je podľa Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel, ale aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby
sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Týmto sa transferové oceňovanie rozširuje aj na pomerne široký okruh rodinných príslušníkov,
ekonomické prepojenie alebo personálne prepojenie podľa zákona o dani z príjmov znamená účasť
osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré súpod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka
osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel; účasť na majetku alebo
kontrole musí byť vo výške najmenej 25 %-ného podielu na základnom imaní, hlasovacích právach alebo
zisku; iné prepojenie znamená vzťah vytvorený medzi dvomi osobami predovšetkým na účel zníženia
základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Aj keď nejde o prepojenie ekonomické, personálne a ani
o blízku osobu, či osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, ak sa použijú výrazne zvýhodnené
podmienky (t. j. výrazne netrhové podmienky) je možné za tým hľadať dohodu dvoch strán s cieľom
znížiť základ dane alebo zvýšiť daňovú stratu. Aj tento vzťah osôb môže daňový úrad označiť ako
vzťah medzi závislými osobami, osoby, ktoré patria do jedného konsolidovaného celku, sú medzi sebou
navzájom závislé. Ide o skupinu dcérskych účtovných jednotiek a ich materskú spoločnosť, ktorá má
povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku za skupinu. Tieto sa tak navzájom považujú za
závislé osoby. Transferové oceňovanie vo všeobecnosti požaduje, aby ceny transakcií, ktoré prebiehajú
medzi závislými osobami boli uskutočňované za trhových podmienok, čiže takých podmienok, aké
by si podnikateľ dohodol aj s nezávislými osobami. Cieľom transferového oceňovania je odstrániť
zámerné ovplyvňovanie výšky základu dane. Niektorí podnikatelia by v prípade neexistencie pravidiel
transferového oceňovania nastavovali ceny tovarov a služieb tak, aby neoprávnene znižovali alebo
manipulovali výšku svojej daňovej povinnosti. Metóda nezávislej trhovej ceny je v Zákone o dani z
príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. a). Metóda nezávislej trhovej ceny, ako vyplýva aj z jej názvu,
patrímedzimetódytransferovéhooceňovania,ktorévychádzajúzporovnávaniaceny.Metódanezávislej
trhovej ceny porovnáva cenu predávaného majetku alebo služby medzi závislými osobami s cenou
predávaného majetku alebo služby v porovnateľnej transakcii nezávislých osôb za porovnateľných
okolností.
13. Žalobca pri výkone funkcie správcu úpadcu identifikoval napadnuté prevody peňažných prostriedkov
ako odporovateľné právne úkony, a z uvedeného dôvodu si žalobca touto žalobou uplatňuje právo
odporovať právnym úkonom na súde v lehote do jedného roka odo dňa vyhlásenia konkurzu. S
poukazom na všetky nižšie uvedené skutočnosti v spojitosti s príslušnými ustanoveniami ZKR je
nesporné, že úpadca mal v čase učinenia týchto bankových prevodov viacero splatných záväzkov voči
viacerým veriteľov, ktorí si prihlásili svoje splatné pohľadávky do predmetného konkurzného konania
žalobcu, a teda napadnuté prevody peňažných prostriedkov z bankového účtu úpadcu v prospech
bankového účtu žalovaného sú právnymi úkonmi, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávok prihlásených
veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok žalobcu, a to: pohľadávka pod por. č. 3 veriteľa G. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. P. XXXX/XXX, XXX XX E. Q., v časti istina vo výške 16.970 €, ktorá bola
splatná dňa 10.10.2020, pohľadávka pod por. č. 6 veriteľa G. N., v časti istina vo výške 9.713,48 €, ktorá
bola splatná v 09/2021, pohľadávka pod por. č. 37 veriteľa Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960
01 Zvolen, IČO: 52 945 715 v časti istina 30.000 €, ktorá bola splatná v 11/2020, pohľadávka pod por.
č. 38 veriteľa Tradičné družstvo, v časti istina 102.600 €, ktorá bola splatná v 8/2020, pohľadávka pod
por. č. 39 veriteľa Tradičné družstvo, v časti istina 2.068,80 €, ktorá bola splatná v 11/2020, pohľadávka
pod por. č. 40 veriteľa Tradičné družstvo, v časti istina 20.420 €, ktorá bola splatná v 8/2020. V čase
učinenia týchto odporovaných právnych úkonov mal úpadca viacero splatných záväzkov voči viacerým
veriteľov, ktorých prihlášky súdu predkladáme. Teda je nesporné, že úpadca týmito právnymi úkonmi
ukrátil svojich veriteľov.
14. V prípade napadnutých právnych úkonov, boli podľa jednoznačného záveru žalobcu učinené právne
úkony s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu a zároveň tento úmysel bol a rovnako musel byť známy
žalovanému, nakoľko v danom čase totožná osoba, t.j. vykonávala funkciu člena štatutárneho orgánu
jediného spoločníka úpadcu a zároveň bol, resp. stále je členom predstavenstva žalovaného. Tieto
skutočnosti tak jednoznačne preukazujú, že žalovaný musel mať a teda aj mal podrobné a presné
informácie o záväzkoch úpadcu, o majetku úpadcu, a o jeho aktuálnej finančnej a hospodárskej
situácii. Podaním tejto žaloby voči žalovanému žalobca zároveň splnil podmienky uplatnenia práva
na odporovanie právnemu úkonu, keďže žaloba smeruje voči žalovanému, ktorý s úpadcom dohodol
a uzavrel odporovateľný právny úkon, pričom žalovaný nielenže je osobou spriaznenou s úpadcom,
ale zároveň z odporovateľného právneho úkonu priamo žalovaný nadobudol prospech s poukazom na
ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, napadnuté prevody peňažných prostriedkov sú podľa
žalobcu ukracujúcimi právnymi úkonmi, keďže s poukazom na prihlášky konkurzných veriteľov úpadcu
napadnutými prevodmi peňažných prostriedkov došlo k ich ukráteniu, pričom tento úmysel bol alebomusel byť žalovanému známy; jedná sa o právne úkony, t.j. prevody peňažných prostriedkov v
prospech osoby spriaznenej s úpadcom, úmysel úpadcu ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle
sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak; napadnuté prevody peňažných prostriedkov boli učinené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, pretože konkurzné konanie voči úpadcovi
bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.02.2023, sp. zn. 1K/2/2023, ktoré bolo
publikované v Obchodnom vestníku č. 39/2023 dňa 24.02.2023 pod podaním „K009737“, a teda
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2023.
16. Taktiež má žalobca za to, že v daných prípadoch úpadca poskytol plnenie bez primeraného
protiplnenia, resp. na základe týchto plnení úpadca neobdŕžal žiadne plnenie zo strany žalovaného,
t. j. plnil bez právneho dôvodu. Na základe údajov, ktoré vyplývajú z výpisov z účtu ani nie je možné
identifikovať plnenie žalovaného. Žalobca pri tom vychádzal z dokumentov, ktoré mal k dispozícii, pričom
zároveň uvádza, že doposiaľ mu nebolo odovzdané účtovníctvo úpadcu. V prípade, ak by aj žalovaný
poskytol nejaké plnenie, ktoré podľa názoru žalobcu nebolo primerané, bude aj toho názoru, že daný
úkonajzvýhodnildanéhoveriteľa-žalovaného,keďžesúdupoukázalinato,ževčaseučineniaprevodov
existovali iní veritelia. Takýmto konaním by úpadca neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným
veriteľom, a tým naplnil dôvodnosť odporovateľnosti týchto právnych úkonov.
17. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 05.05.2021, č. k. 5Cb/5/2020 – 1879 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 17.05.2021,
č. k. 5Cb/5/2020 – 1895 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 17.02.2022, č. k.
5Cob/38/2021 – 2195 súd určil, že uznesenia prijaté na členskej schôdzi konanej dňa 21.12.2019, a to
uznesenia č. 1 až č. 20 sú neplatné. Takto neplatne zvolené predstavenstvo nemohlo následne zvolať
členskú schôdzu a uskutočniť ďalšie zmeny v predstavenstve úpadcu, na základe prijatých uznesení,
pričom ak došlo k prijatiu uznesení, tieto sú neplatné s prihliadnutím práve na rozsudok Okresného
súdu Stará Ľubovňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, pretože podľa jeho názoru z
neplatného právneho úkonu nemôže následne vzniknúť platný právny úkon. Toto zdôvodnenie sa dotýka
aj akýchkoľvek právnych úkonov, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené neplatnými právnymi úkonmi,
aj keď žalobcovi neboli predložené žiadne dokumenty, ktoré by poukazovali na uzavretie nejakého
právneho úkonu.
18. Podľa časového hľadiska je podľa žalobcu zrejmé, že predstavenstvo družstva NAŠE FINANČNÉ
DRUŽSTVO malo v čase, kedy boli uskutočnené prevody finančných prostriedkov, a s poukazom na
to, že NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO je jediným spoločníkom úpadcu, vedomosť o vyššie uvedených
rozhodnutiach súdov, a preto táto skutočnosť odôvodňuje preukázaný úmysel úpadcu, v mene ktorého
konal G. E., ukrátiť svojich veriteľov, resp. zvýhodniť svojich veriteľov. Podľa jednoznačného záveru
žalobcu sa preto jedná o právne úkony, ktoré úpadca vykonal v prospech spriaznenej osoby s úpadcom,
a teda úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, t. j. tento úmysel je nespochybniteľný. Podľa zistení žalobcu je naviac potrebné poukázať
aj na to, že napadnuté prevody peňažných prostriedkov z bankového účtu úpadcu na bankový účet
žalovaného je možné považovať aj za mrhanie majetkom úpadcu. Z bankového výpisu úpadcu možno
ľahko identifikovať, že úpadca v danom čase vykonanej transakcie nemal žiadne podnikateľské aktivity,
ktoré by mali vytvárať nový príjem pre úpadcu, a teda nie je zrejmé za akým účelom by mala byť prípadná
objednávaná služba, či tovar od žalovaného, ak následne dané náklady sa nepodieľali na tvorbe
žiadnych príjmov. Ide teda bezpochyby o plnenia bez primeraného protiplnenia, resp. bez adekvátneho
plnenia, ktoré by zodpovedalo realite a daňovým príjmom úpadcu, a teda v konečnom dôsledku aj o
mrhanie majetku žalobcu.
19. Žalobca má za to, že napadnutými prevodmi peňažných prostriedkov z bankového účtu úpadcu na
bankový účet žalovaného boli peňažné prostriedky úpadcu prevedené z majetku úpadcu neúčinným
právnym úkonom, pričom žalobca sa touto žalobou s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 ZKR
domáha voči žalovanému, aby poskytol do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za prevedené peňažné
prostriedky, a to podľa záverov dokazovania v konaní o určenie neúčinnosti napadnutých právnych
úkonov.
20. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc na to, že vo
vzťahu k napadnutým prevodom peňažných prostriedkov, resp. úhrad žalobca sám uviedol, že, správca
nemá k dispozícii účtovníctvo úpadcu, preto pri zisťovaní možnej odporovateľnosti právnych úkonovvychádzal iba zo súčinnosti bankovej inštitúcie. K žalobcom konštatovaným skutkovým tvrdeniam
žalovaný uviedol, že žalovaný poskytol úpadcovi pôžičky, a to konkrétne – dňa 19.10.2020 vo výške
30.000 € na bankový účet úpadcu vedený v A. B. C., D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Dňa
26.03.2021 poskytol žalovaný úpadcovi pôžičku vo výške 15.000 € na bankový účet úpadcu vedený v
A. B. C., D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
21. Predmetné pôžičky boli dohodnuté s úrokom, a preto dňa 14.04.2021 bola vykonaná platba úpadcom
vo výške 45.826 € na bankový účet žalovaného a táto suma predstavuje vrátenie poskytnutej pôžičky.
Vykonané úrady vo výške 48 € dňa 11.05.2022 a dňa 30.06.2022 predstavujú úhradu úpadcu za NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO, a to konkrétne úhradu faktúr – FA č. 202203020 za prenájom mobilného
telefónu za mesiac marec 2022 a FA č. 202205021 za prenájom mobilného telefónu za mesiac máj 2022,
ktoré boli vystavené na NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO.
22. K tvrdeniu žalobcu o spriaznenosti G. L. M. v zmysle § 9 ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. e) ZKR
žalovaný uviedol, že úkon nebol urobený medzi úpadcom a G. L. M. ale medzi úpadcom a spoločnosťou
LFC business Group investment, j. s. a. S právnym názorom žalobcu o spriaznenosti nemožno súhlasiť,
nakoľko z ustanovenia § 9 ZKR nevyplýva taký záver ako ho prezentuje žalobca. Na žalovaného sa
nevzťahuje ani jedno z citovaných zákonných ustanovení.
23. Žalobca síce v žalobe tvrdí, no nepreukazuje, že odporovanými právnymi úkonmi došlo k
naplneniu hmotnoprávnych predpokladov hypotézy právnych noriem – ustanovenia § 60 ods. 1 ZKR
ako aj ustanovenia § 57 ZKR. Ustanovenie § 57 ZKR pojednáva o všeobecných predpokladoch
odporovateľnosti právnych úkonov a ustanovenie § 60 ZKR pre odporovateľnosť vyžaduje aby dlžník
urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej zmluvnej strane
známy.Základnýmpredpokladomodporovateľnostiprávnehoúkonujeskutočnosť,žepredmetnýprávny
úkon dlžníka ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V žalobe
žalobca nepreukázal ukrátenie uspokojenia veriteľov vykonanými prevodmi finančných prostriedkov.
Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávok veriteľov najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu
majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov,
mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa
tedanemôžedôjsť,akdlžníkvlastnínapriekodporovanémuprávnemuúkonuaďalšímsvojimdlhomtaký
majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99). Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávok
veriteľov nesie správca (NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). K ukráteniu
uspokojenia pohľadávok veriteľov teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak
vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám
o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
24. Ak v žalobe správca tvrdí, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť vyššie
uvedenými bankovými prevodmi, mal v žalobe uviesť hodnotu aktív dlžníka pred učinením uvedených
prevodov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať a
hodnotu aktív po zrealizovaní úhrad, a tak preukázať, či týmito úhradami – odporovanými právnymi
úkonmi, došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, inak nemôže byť v konaní o odporovacej
žalobe úspešný, keďže predpokladom odporovateľnosti je podľa § 57 ods. 4 ZKR ukrátenie uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obdo /77/2016 zo
dňa 27.02.2017). Správca však žiadne zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, ku ktorému malo dôjsť po
uskutočnení odporovaného právneho úkonu dlžníka, ktorým by sa bolo ukrátilo uspokojenie pohľadávok
veriteľov nepreukázal, pritom je dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach na správcovi.
25. Žalovanému je známe z registra úpadcov, že v konkurznom konaní sú prihlásené pohľadávky v
celkovej sume 231 720,34 € (nie je známe koľko je z nich uznaných a koľko popretých), majetok v
hodnote 1 085 418,93 € a žiadne pohľadávky proti podstate.
26. Žalobca preto podľa žalovaného nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky a síce ukrátenie
veriteľa oproti zostávajúcemu majetku, nepreukázal odporovateľný právny úkon medzi žalobcom
a žalovaným (existencia úmyslu, existencia úpadku, existencia mrhania majetkom), nepreukázal
spriaznenosť medzi úpadcom a žalovaným, ukrátenie pohľadávky v čase úkonu. Správca ako žalobcaani len netvrdí a už vôbec nepreukazuje vyššie vymedzené súvislosti v spojení s § 57 ods. 4 ZKR a svoju
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si nesplnil a nepreukázal, že odporovacou žalobou napadnuté
úkony spôsobili ukrátenie veriteľov. Pre splnenie dôkaznej povinnosti v rámci základnej hmotnoprávnej
podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR je povinnosťou žalobcu určiť a stanoviť hodnotu
majetku úpadcu pred vykonaním (účinnosťou) napádaného právneho úkonu a hodnotu a stav majetku
po vykonaní tohto úkonu, prihliadajúc pri tom na prihlásené pohľadávky veriteľov a ich výšku. V kontexte
uvedeného je žalovaný toho názoru, že týmto právnym úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, v dôsledku čoho tak nie je splnený základný zákonný
predpoklad odporovateľnosti tohto právneho úkonu podľa § 57 ods.4 ZKR. Za predpokladu, že by si
žalobca splnil všetky povinnosti a zachoval zákonný postup, bolo by akékoľvek ním uvažované ukrátenie
veriteľovnauspokojenieprihlásenýchpohľadávokvylúčené.Nazáveržalovanýpoukázalnaskutočnosť,
že žalobca podáva žaloby o určenie neúčinnosti vo vzťahu k takmer všetkým právnym úkonom úpadcu,
a to aj napriek nesplneniu podmienok na ukrátenie pohľadávok (pri pohľade na obyčajné nominálne
posudzovanie pohľadávok a stavu majetku) preto si dovoľujeme krátkou cestou poukázať na zvláštne
okolnosti celého prípadu, čo je možné považovať (nad rámec celej argumentácie) za konanie proti
dobrým mravom a za zrejmú neprávosť.
27. V priebehu konania žalovaný upresnil svoje vyjadrenie, keď uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu
o tom, komu poslal sumy peňazí, ktoré sú predmetom odporovania sa týkajú dvoch rôznych subjektov,
teda nie len žalovaného. Skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca zaplatil dňa 11.05.2022 sumu 48 € na
účet žalovaného vedený v J. B., číslo účtu v tvare IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je pravdivé
a rovnako pravdivé aj tvrdenie, že žalobca zaplatil dňa 30.06.2022 sumu 48 € na účet žalovaného
vedeného v J. B., číslo účtu v tvare IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Nepravdivým je ale
tvrdenie žalobcu, že na účet žalovaného LFC business Group a.s. vedeného vo E. F. B., v tvare IBAN: C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli zaplatené sumy 45.826 € dňa 13.04.2021 a 90 € dňa 11.06.2021,
nakoľko tieto úhrady sa týkajú iného subjektu a to LFC business Group investment, j.s.a. IČO: 52
895 343, čo je samo o sebe v tomto rozsahu dôvodom na zamietnutie žaloby.
28. Taktiež uviedol, že ak žalobca poukazuje na účtovnú závierku žalovaného k 31.12.2020 a nevidí v
nej zaúčtovanú sumu o pôžičke vo výške 30.000 €, tak vidí správne. V účtovníctve žalovaného nemôže
byť zaúčtovanie o pôžičke, ktorú neposkytla a ktorú poskytla iná spoločnosť. Polemiky o tom, aký bol
výsledok hospodárenia tejto spoločnosti a či táto spoločnosť (LFC business Group investment, j.s.a)
mohla poskytnúť pôžičku sú pre toto konanie irelevantné. Rovnako polemiky žalobcu o tom, že „celý
údajnýobchodnývzťahsajavíakozmätočný“niejenamieste.Fakt,žežalobcažalujenesprávnysubjekt
mu nezakladá právo spochybňovať existenciu jestvujúcich zmluvných vzťahov, zmätočne uvádzať
skutkové tvrdenia z iných súdnych konaní domnievajúc sa, že si súd na ich základe vytvorí negatívny
názor na osobu pána M., a to bude mať dopad na jeho rozhodnutie. Tvrdenia žalobcu o „neprehľadnosti
zmluvných vzťahov, ktoré údajne spôsobil žalovaný spolu so spriaznenými osobami“ a tie sú dôvodom
jeho komplikácie v ich posudzovaní nemajú nič spoločné s tým, že žalobcove skutkové tvrdenia uvedené
v žalobe sa netýkajú žalovaného subjektu. Za toto pochybenie musí žalobca niesť následky. S poukazom
na uvedené má žalovaný za to, že predmetom sporu sú len úhrady vykonané žalobcom vo výške 48 €
zo dňa 11.05.2022 a vo výške 48 € zo dňa 30.06.2022 nakoľko tie boli vykonané na účty žalovaného.
29. Žalovaný taktiež namietol, že nie je možné za právny úkon považovať prevod peňažných
prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného, ako to tvrdí žalobca, naopak prevod finančných
prostriedkov je podľa názoru žalovaného faktickým úkonom, ktorému nie je možné odporovať a preto
ani nemôže byť spôsobilým predmetom odporovacej žaloby. Právny úkon podľa § 34 Občianskeho
zákonníka predstavuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv a povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Fakticky úkon prevodu finančných prostriedkov
však nenapĺňa takto vymedzenú definíciu právneho úkonu a v takto navonok prejavenej vôle v podobe
prevodu finančných prostriedkov absentuje právnym poriadkom predpokladaný vznik, zmena alebo
zánik práv a povinností.
30. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu strán konania žalobcu, oboznámením žaloby, výzvy
žalobcu (správcu) na poskytnutie súčinnosti, výpisov z bankového účtu úpadcu, výpisov z obchodného
registra, zoznamu pohľadávok, prihlášky veriteľov vrátane príloh, rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 05.05.2021, č. k. 5Cb/5/2020, rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 17.02.2022, č.
k. 5Cob/38/2021 – 2195, zmluva o pôžičke zo dňa 15.10.2020 a zo dňa 26.03.2021, výpisov z účtu –marec 2021, výpočtu úrokov z poskytnutých pôžičiek, faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2022, faktúry
č. XXXXXXXXX zo dňa 07.06.2022, ostatného spisového materiálu a zistil skutkový stav vyplývajúci
z prednesu žalovaného.
31. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 1K/2/2023 súd vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu Eco Energy Point s.r.o. v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 48 050 164 („úpadca“) a ustanovil do funkcie správu JUDr. Peter Bartoš, správca, so sídlom
kancelárie správcu Námestie slobody 2, 066 01 Humenné. Predmetnú uznesenie bolo publikované v
Obchodnom vestníku č. 102/2023 dňa 30.05.2023 pod podaním „K029979“, a nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.05.2023.
32. Žalobca v priebehu konania, v súvislosti s vyjadrením žalovaného, v ktorom poukázal na úhrady časti
platieb inému subjektu vzal žalobu v časti bankových prevodov, ktoré mali byť uskutočnené v prospech
žalovaného dňa 13.04.2021 v sume 45.826 € s poznámkou: splátka pôžičky EEP a dňa 11.06.2021 v
sume 90 €, poznámka: doplatok úrok späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšnej
časti, týkajúcej sa bankových prevodov v prospech žalovaného uskutočneného dňa 11.05.2022 v sume
48 € a dňa 30.06.2022 v sume 48 € zotrval na podanej žalobe.
33. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne
úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.
34. Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
35. Podľa § 57 ods.3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.
36. Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
37. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
38.Podľa§58ods.2ZKR,právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí,
že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia
majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
39. Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ods.2 ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť
druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 odporovať možno
len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania. Podľa ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
40. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.41. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na
základeprávazodporovateľnéhoprávnehoúkonubolozriadenéďalšieprávo,aka)včasenadobudnutia
tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu
proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu
alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
42. Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
43. Podľa § 9 ods.1 písm. a), d), e) ZKR (1) spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto
zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista
alebo člen dozornej rady právnickej osoby, d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až
c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách
a) až d) kvalifikovanú účasť.
44. Podľa § 149 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP") prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.
45. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
46. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
47. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
48. Podľa § 145 ods. 1,2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.
49. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia odporovateľnosti (neúčinnosti) predmetných právnych
úkonov bez primeraného protiplnenia, resp. ukracujúcich právnych úkonov, nakoľko nimi malo dôjsť k
ukráteniuinýchveriteľovúpadcu,pričomvzhľadomnaspriaznenosťstránnapadnutéhoúkonusaúmysel
ukrátiť veriteľov úpadcu ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Z predložených listín, podľa
špecifikácie vyplývajúcej z prednesov strán súd zistil, že žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu v
zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s písm. a), b) c) a d)ZKR.
50. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ZKR ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu
právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti.
Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR
pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a
subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného
protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže
k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková
podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil
svojichveriteľov,nezáležípritomakýmspôsobom.Ustanovenie§60stanovujeakopodmienkuajúmysel
veriteľovukrátiť,pričomakukracujúciprávnyúkonbolurobenývprospechosobyspriaznenejsdlžníkom,
platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá
strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami jeteda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou
dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný.
51. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi
odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie
konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si
prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom
konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov.
Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil,
v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným
na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť
preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým
právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR).
Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali,
keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. Súčasne zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá
oprávneným osobám právo ako aj povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej
lehote (§ 57 ods. 2 ZKR), pod sankciou zániku tohto práva, pričom strany sporu sú povinné opísať
rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
52. V prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) sa za takéto
právne úkony považujú predovšetkým bezodplatné právne úkony (napr. darovacia zmluva, zmluva o
výpožičke atď.) ako aj odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa
zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré
na jeho základe získal alebo má získať. Pre úspešne odporovanie takémuto právnemu úkonu sa
súčasne vyžaduje preukázanie, že tento úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku
dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v
čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým
právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania, pričom ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti)
právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie,
že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a
súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok
nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre
úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky
konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom v čase
jeho uskutočnenia zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
53. V prípade odporovania právnym úkonom ukracujúcim je generálnou podmienkou podľa § 57
ods. 6 ZKR preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa všetky prihlásené pohľadávky v rozsahu, v akom neboli
správcom popreté považujú v konkurze zo zákona zistené, teda nesporné (§ 32 ods. 4 ZKR) a v zmysle
znenia konkurzného zákona ich nie je možné úspešne spochybniť ani v konaní na všeobecnom súde.
54. Predmetné konkurzné konanie úpadcu bolo začaté uznesením OS Prešov č. k. 1K/2/2023-134
zo dňa 20.02.2023, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 24.02.2023, napadnuté právne úkony
boli uskutočnené dňa 11.05.2022 a dňa 30.06.2022, pričom nebolo preukázané, že v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, preto súd konštatuje, že tieto úkony neboli urobené počas jedného roka pred
začatím konkurzného konania podľa ustanovenia § 58 ods. 3 ZKR, boli však uskutočnené v lehote podľa
§ 60 ods. 3 ZKR.
55. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého
splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať právne úkony bez
primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov
(§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právnehoúkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať
záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.
56. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak
všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom
došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho
právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej
pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je
nevyhnutnépreukázanieukráteniauspokojeniapohľadávkykonkrétnehoveriteľa,najmäzhľadiskatoho,
či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na
uspokojenie pohľadávky. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka
a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou)
odporovaného právneho úkonu.
57. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, resp.
ukracujúcehoprávnehoúkonu,nakoľkonímmalodôjsťkukráteniuinýchveriteľovúpadcu,tentoúkonbol
urobený počas úpadku dlžníka, pričom vzhľadom na ním spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov
úpadcu ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Právna teória pritom vyslovene nevylučuje
kumuláciu skutkových podstát, v rámci ktorej ukracujúci, resp. zvýhodňujúci právny úkon subsumuje aj
právny úkon bez primeraného protiplnenia. Žalobca síce tvrdil, že k napadnutým úkonom malo dôjsť
počas úpadku dlžníka, čo však ničím nepreukázal, naopak skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce
sa výšky prihlásených pohľadávok a hodnoty majetku podľa registra úpadcov ničím nespochybnil ani
nevyvrátil, preto sa považujú za nesporné. Vzhľadom na hodnotu napadnutých úkonov, po čiastočnom
späťvzatí žaloby (96 €) preto k žiadnemu ukráteniu veriteľov nedošlo a teda správca ako žalobca v tejto
časti dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal, že konaním úpadcu vo vzťahu k žalovanému došlo
k ukráteniu iných veriteľov, na ktorých poukázal v rámci svojich vyjadrení. Podobne žalobca vzhľadom
na zistené skutkové okolnosti nepreukázal splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia
58. Vo vzťahu k argumentácii o povinnom transferovom oceňovaní pri obchodnom styku medzi úpadcom
a žalovaným súd poukazuje na najmä na to, že ide o verejnoprávny predpis uplatňovaný najmä v
rámci daňového konania. Slovenský právny rámec obsahuje pravidlá, ktoré sa týkajú transferového
oceňovania podľa daňových zákonov medzi prepojenými osobami, ak konateľ fakturuje svojej vlastnej
spoločnosti za dodané služby, a či sú tieto transakcie realizované za trhové ceny, tzn. že cena za
poskytnuté služby by mala byť taká, ako keby sa jednalo o nezávislé osoby. Tieto právne predpisy
však nespájajú nevykonanie transferového oceňovania s neplatnosťou uzavretých zmlúv. Navyše
žalobca v tejto súvislosti rovnako neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali, že cena za dodané tovary/služby bola nadhodnotená.
59. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrne preto dospel
súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní nie je dôvodný a preto po čiastočnom
zastavení konania, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktoréhosúdpriznalnáhradutrovkonaniaúspešnémužalovanémuvrozsahu100%.Ovýšketrovkonania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.