Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011858
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123011858.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu
a sudcov JUDr. Juraja Valáška a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., D., trvale bytom E. XXX, F. G. H. G. I., občan Chorvátskej republiky, t. č. na slobode,
pre trestný čin prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 Tr. zákona účinného
do

15. marca 2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 07. októbra 2025, prejednal odvolanie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v neprospech obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. februára 2025 pod sp. zn.
0T/242/2023 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou pre prípravné konanie rozsudkom
zo dňa 27. februára 2025 pod sp. zn. 0T/242/2023, na podklade podanej obžaloby podľa § 234 odsek
1, § 204 odsek 1 Tr. poriadku účinného do 15. marca 2024, prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 17. novembra 2023 pod č. k. Pv 728/23/3304-6, doručenej okresnému súdu
dňa 17. novembra 2023 o 18.05 hod. do rúk sudkyne pre prípravné konanie s nariadenou pohotovosťou,
rozhodol doslovne takto:

„Obvinený: A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX I. D., trvale bytom E. XXX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 16.11.2023 v čase o 21.15 hod. viedol v obci E. z parkovacej plochy spred bytového domu č. XXX

k miestnej komunikácií smerom k ceste I/61 pod vplyvom alkoholu
(0,64 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu) osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, ev.č. G.,
hoci bol za uvedený čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť vedenia

motorového vozidla, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, hoci bol za uvedený čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56

ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona za použitia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výške 1.000,- EUR /tisíc EUR/.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere

5 /päť/ mesiacov.

Podľa§61ods.1,ods.2,ods.3Trestnéhozákonazapoužitia§43Trestnéhozákonasúdobžalovanému
ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu
72 (sedemdesiatdva) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci
- ŠKODA FABIA 6Y SEAXRX01/-/-, VIN: J., evidenčné číslo G..“

Proti citovanému rozsudku sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu, v lehote
15-tich dní po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní (v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu

a prokurátorky), podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom
v neprospech obžalovaného, ktoré aj písomne odôvodnila doslovne takto :

„Tunajšia prokuratúra odvolaním napáda prílišnú miernosť uloženého trestu, konkrétne neuloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom obžalovaný spáchal skutok

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 Trestného zákona.

Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstate uviedol, že obžalovaný sa trestnej činnosti
dopustil opakovane, avšak je potrebné uviesť, že svoje konanie v súčasnosti výrazne ľutuje a súd je

presvedčený o tom, že v budúcnosti dokáže zvládnuť stresové situácie. Obžalovaný je v zlej osobnej
situácii, na Slovensku je sám, nemá tu žiadnu bližšiu osobu, ktorá by mu poskytovala pomoc a podporu.
Snaží sa pomáhať svojim, rodičom. Nič to však nemení na skutočnosti, že sa trestnej činnosti dopustil
opakovane, pričom ide v zásade o rovnakú trestnú činnosť ako v minulosti. Súd pri posudzovaní toho,
aký druh trestu bude pre obžalovaného vhodný, primeraný a predovšetkým výchovný dospel k záveru,

že by malo ísť o kombináciu viacerých trestov, ktoré sa citeľne obžalovaného dotknú a budú viesť k jeho
náprave. Keďže obžalovaný je v Slovenskej republike kvôli práci a peniazom (pomoc rodine), najväčší
zásah pre neho predstavuje finančná ujma. Bol mu preto uložený peňažný trest v primeranej výške
vzhľadom na jeho príjem (zhruba vo výške mesačného príjmu). Súd zároveň v súlade s § 57
ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody pre prípad, že by výkon

peňažnéhotrestubolúmyselnezmarený,atovychádzajúcztrestnejsadzbyavyrovnanostipriťažujúcich
a poľahčujúcich okolností vo výške 5 mesiacov, takýto trest zohľadňuje opätovné spáchanie trestného
činu. Zároveň bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci
- motorového vozidla, čo bude mať opäť finančný dopad na obžalovaného. Ide o vozidlo, ktorým bol
páchaný trestný čin, jeho prepadnutím sa tak zabráni v ďalšom páchaní obdobnej trestnej činnosti.

Prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona chráni životy a
zdravie ľudí, ako aj ich majetok. Hoci vzhľadom na to, že ide o ohrozovací trestný čin, pričom k následku
nedošlo, sa môže javiť, že závažnosť konania obžalovaného nie je až tak vysoká, aby odôvodňovala
napríklad trest prepadnutia veci. Opak je však pravdou. Pri ohrozovacích deliktoch je často len šťastím

páchateľa, že nedôjde aj k následku trestného činu. Osoba, ktorá vedie motorové vozidlo s viac ako
1 promile alkoholu krvi, už zo samotnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu nie je spôsobilá
vykonávať takúto činnosť.
Z medicínskeho hľadiska sa pritom uvádza už aj hranica 0,8 promile ako hranica, kedy človek už nie je
schopný dostatočne viesť vozidlo. Je pritom nepochybné, že motorové vozidlo dokáže

v rukách takejto osoby napáchať aj nenapraviteľné škody.

V danom prípade je podstatné pre určenie výšky a druhu trestu to, že podľa odpisuz registra trestov bol obžalovaný jedenkrát odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp.zn. 15 T/34/2022, právoplatný dňa 26.04.2022, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pričom skutku sa dopustil 20.11.2021 v Považanoch. Bol mu

uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou 24 mesiacov do 26.04.2024
a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na
24 mesiacov. Došlo k podmienečnému upusteniu od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti 01.03.2023
so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. V predmetnej trestnej veci sa obžalovaný dopustil skutku, právne
kvalifikovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a)

Trestného zákona, dňa 16.11.2023, t.j. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci vedenej na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp.zn.
15 T/34/2022.

Podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Trest sa teda javí ako neprimerane mierny, a teda nezodpovedá všetkým zákonným požiadavkám
uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona. V danom prípade nemožno opomenúť ani
požiadavku generálneho pôsobenia súdom uloženého trestu, ktorá je ale v danom prípade zatlačená

do úzadia. Pritom primeraný trest môže pôsobiť na ostatných vodičov, aby si čo najdôslednejšie plnili
všetky svoje povinnosti a dodržiavali právne predpisy. Pri ukladaní trestu nie je na mieste zohľadňovať
eventuálne záujmy rodinných príbuzných, resp. osôb, ktoré nežijú s páchateľom v spoločnej domácnosti
a nie sú nevyhnutne odkázané príjem obžalovaného. Nepodmienečný trest odňatia slobody by vyjadril
morálne odsúdenie konania páchateľa.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/242/2023 zo dňa 27.02.2025
vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.

Obžalovanému navrhujem podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 49 odsek 2
Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona za použitia § 43 Trestného zákona navrhujem
obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 72

(sedemdesiatdva) mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona navrhujem obžalovanému uložiť
trest prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla značky ŠKODA FABIA 6Y SEAXRX01/-/-,
evidenčné číslo G. s tým, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stane
štát.“

Obžalovaný sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho krajského súdu písomne k dôvodom
odvolania prokurátorky vyjadril doslovne takto :

„S rozhodnutím súdu prvého stupňa zo dňa 27.02.2025 sa obžalovaný v plnej miere stotožňuje,
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, ako ani proti trestnému rozkazu zo dňa 17.11.2023 nepodal

odvolanie, resp. odpor. Svoj skutok úprimne oľutoval a vykonal všetky kroky smerujúce k odstráneniu
škodlivého následku svojho konania. Obžalovaný dňa 20.12.2023 uznal pohľadávku voči B. K., A. čo
do dôvodu a výšky, v sume
2.165,84 € z titulu poistnej udalosti zo dňa 16.11.2023 a svoj dlh spláca v pravidelných mesačných
splátkach.

Dôkaz: Uznanie pohľadávky a spôsob jej splácania v prílohe č. 1

Obžalovaný tak ako už uviedol v priebehu trestného konania svoj skutok úprimne ľutuje, žiadnym
spôsobom neospravedlňuje svoje konanie a uložený trest s pokorou v plnej miere prijal. Obžalovaný

je občan Chorvátskej republiky s trvalým pobytom E. XXX, XXX XX K., žijúci na Slovensku v mieste
svojhotrvaléhopobytusám,bezrodinyapriateľov.JehorodičiažijúvChorvátskuazdôvodupracovných
povinností a vzdialenosti sa s nimi ako so svojou najbližšou rodinou často nestretáva. Rovnako tak nemá
na Slovensku žiadnych blízkych priateľov a dôvodom jeho života na Slovensku je práca, ktorú vykonáva.Podľa slov obžalovaného, bol tento práce neschopný od 18.08.2023 do 12.01.2024, kedy bol doma v
byte
v E. sám, pričom 5 týždňov mal sadru z dôvodu pracovného úrazu, kedy mu kolega prešiel

vysokozdvižným vozíkom po klenbe nohy. Keďže mal obžalovaný narodeniny, vypil si sám u seba v byte
a v uvedený deň, 16.11.2023, išiel na cintorín zapáliť sviečku za starou mamou, ktorú mal veľmi rád,
a ktorá mu zomrela v roku 2014. Aj keď to skutok neospravedlňuje, je zrejmé, že obžalovaný sa cítil
byť osamotený a cnelo sa mu po blízkych a ich prítomnosti. Počas pracovnej neschopnosti mu nikto
nepomohol. Obžalovaný nemá kamarátov, spláca hypotéku na byt mesačne v sume 194,- €, v ktorom

býva a úver v K. v sume 110,- €. Obžalovaný sa v minulosti nedopustil žiadneho priestupku ani trestného
činu, okrem uvedeného ojedinelého zlyhania zo dňa 20.11.2021 a 16.11.2023. Od uvedeného dátumu
vôbec nepije, vedie riadny život a chodí do práce.

Obžalovaný od momentu kedy nadobudol vlastníckeho právo k bytu nezameškal ani jednu splátku voči
L. banke, ktorá mu poskytla hypotekárny úver, ako ani voči K., ktorá mu poskytla spotrebiteľský úver.

Všetky splátka spláca riadne a včas. V prílohe súčasne predkladáme úverovú zmluvu ako aj potvrdenia
o úhradách jednotlivých splátok. Všetky hore uvedené splátky obžalovaný riadne splácal aj počas jeho
dlhodobej PN, na ktorej bol od 29.08.2023 až do 11.01.2024, ktorá na jeho psychickú pohodu mala
obrovský vplyv, nakoľko nemohol navštíviť svoju rodinu.

Dôkaz: Potvrdenie o začiatku a konci PN
Úverová zmluva L.
Potvrdenie o splátkach L. a K.

Obžalovanýtakistoriadnesplácaškodu,ktorúspôsobilanasusedovommotorovomvozidleFordCMAX.

Dôkaz: Potvrdenie o splácaní škody za MV Ford C MAX

Od skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu úplne skončil s užívaním alkoholu, pričom uvádzame,
že obžalovaný je pravidelným darcom krvnej plazmy v Rakúsku. Nepriaznivé následky skutku, ktorý sa

mu kladie za vinu si uvedomil, skutok úprimne oľutoval v dôsledku čoho aj zmenil životný štýl, kedy sa
aktívne začal venovať bicyklovaniu a čítaniu cudzojazyčnej literatúry. V prípade, ak jeho zamestnávateľ
potrebuje aby prišiel do práce v nadčase na miesto jeho kolegu, vždy zamestnávateľovi vyhovie a do
práce sa dostaví. V súčasnosti obžalovaný vykonáva nadčasy takmer každý mesiac.

Dôkaz: Diplom za darovanie krvnej plazmy

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a správnemu právnemu posúdeniu v danej veci. Sme presvedčení, že rozhodnutie je spravodlivé,
zohľadňujúce vyššie uvádzané skutočnosti zistené v priebehu konania

a stotožňujeme sa s tým, že najväčší zásah pre obžalovaného spočíva vo finančnej ujme, ktorým je
zákonne uložený peňažný trest v primeranej výške k jeho mesačného príjmu a zároveň trest prepadnutia
veci - motorového vozidla. Rovnako tak uložený náhradný trest vo výške
5 mesiacov odňatia slobody, považujeme za dostačujúci pre ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného. Zároveň bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti v trvaní 72 mesiacov, ktorý

mu bol uložený v hornej polovici, ako aj trest prepadnutia veci - motorového vozidla škoda Fabia, čo má
rovnako výchovný účinok a predstavuje výrazný zásah do jeho práv. Všetky uložené tresty zabezpečujú,
aby obžalovaný v budúcnosti nepáchal trestnú činnosť, čím dochádza k naplneniu primárnej funkcie
trestného konania a uložených sankcií, t.j. predovšetkým výchova páchateľa.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom odôvodňuje podané odvolanie jediným
dôvodom, ktorým je § 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého „ustanovenie odseku 1 sa nepoužije,
ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody“, avšak
je potrebné dodať, že súd obžalovanému neuložil trest odňatia slobody a tento teda ani logicky v zmysle

§ 49 ods. 1 neodložil, súd uložil obžalovanému peňažný trest (pre prípad, že nebude splnený náhradný
trest odňatia slobody
v trvaní 5 mesiacov), trest prepadnutia veci a trest zákazu činnosti, na ktoré tresty je použitie
§ 49 ods. 2 Trestného zákona neaplikovateľné.Ukladanie alternatívnych trestov je premietnutím zásady ultima ratio, ich účelom je ponechať
odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu

ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade uspokojí záujmy obetí trestného
činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života.
Zastávame názor, že súdom uložené tresty obžalovanému nepochybne budú na obžalovaného pôsobiť
preventívne a rovnako tak postačia na ochranu spoločnosti.

Trest odňatia slobody, ktorý predstavuje závažný zásah do práv obžalovaného, by mal byť, s poukazom
na princíp ultima ratio, ukladaný len v odôvodnených prípadoch a v prípadoch, kedy uloženie
alternatívneho trestu nepostačuje na naplnenie účelu trestu. Skúsenosti navyše deklarujú, že po výkone
samotného trestu odňatia slobody sa odsúdený len ťažko zaraďuje do normálneho života. Odsúdený po
výkone trestu odňatia slobody má problém nájsť si prácu, čo zvyšuje tak riziko, že bude páchať ďalšiu
trestnú činnosť ako recidivista a práve tomu by mali zabrániť alternatívne tresty.

Alternatívy trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia slobody, ich výkon je spojený s nižšími
nákladmi a nie sú prekážkou pre opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti, ale naopak, v rade
prípadov mu účinne napomáhajú. U páchateľov menej závažných trestných činov s menej narušenou
štruktúrou osobnosti prináša nepodmienečný trest viac škody než úžitku, najmä sa záporne prejavuje

okolnosť, že sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného sociálneho prostredia.

Zastávame názor, že alternatívne tresty bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie
účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný odňatia slobody. Ako sme
už uviedli, alternatívne tresty posilňujú zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť

prostriedkom ultima ratio.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Urtos/6/2020, z 18. novembra 2020 (rovnako ako
v skoršom uznesení, sp. zn. 4Urtos/8/2019, z 12. novembra 2019), okrem iného, konštatuje:
"V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na koncepciu zavádzania alternatívnych trestov do právneho

poriadku. Tieto tresty boli chápané najmä ako tresty, nahrádzajúce trest odňatia slobody, pretože tento
trest je veľmi často spojený s tzv. "prizonizáciou", teda negatívnym vplyvom väzenského prostredia na
odsúdených a na ich bezprostrednú budúcnosť po prepustení
z väzby. Negatívne ovplyvnenie je zjavné nielen u odsúdených s dlhodobým trestom, ale aj
v prípade krátkodobých trestov, pobyt vo väzení je totiž vo väčšine prípadov spojený so stratou

zodpovednosti odsúdeného za seba samého, za svoje chápanie a za svoju budúcnosť. Odsúdený
po prepustení z väzenia v určitej miere stráca schopnosť žiť na slobode bežným spôsobom života,
stráca potrebné sociálne zručnosti a návyky, čo môže viesť k tzv. syndrómu "otáčavých dverí", podľa
ktorého prepustený nie je schopný života v normálnej spoločnosti nezaťaženej kriminálnou minulosťou.
V mnohých prípadoch preto začne vyhľadávať taký typ prostredia, ktorý pozná a vie sa v ňom

pohybovať, teda niektorú kriminálnu subkultúru. Tým sa pravdepodobnosť ním páchanej pokračovacej
trestnej činnosti zvyšuje. Alternatívny spôsob potrestania páchateľa dnes predstavuje najmä v prípadoch
páchateľov menej závažnej trestnej činnosti hlavnú metódu práce s odsúdeným, hlavným zmyslom
alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí je primeraná reakcia na spáchaný trestný čin. Ide
predovšetkým o obnovenie vzájomných vzťahov medzi poškodeným a odsúdeným, osobami z blízkeho

sociálneho a rodinného prostredia, či snahu
o pozitívnu motiváciu odsúdeného."

V tejto súvislosti by sme radi poukázali aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, v zmysle ktorého „by bolo žiadúce v záujme rešpektovania

požiadavky primeranosti trestu, aby sa do budúcna zákonodarca vysporiadal so všeobecne rozšírenou
zjednodušenou mylnou predstavou, v zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený recept
na zníženie kriminality, pričom páchateľ by v podstate mal byť potrestaný´ nie ako občan majúci
základné práva a slobody, ale ako nepriateľ spoločnosti. Je totiž neospravedlniteľné, aby právo
páchateľa na primeraný´ trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu

spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše
celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle (pod
vplyvom médií a vysokej miery punitivity obyvateľstva) predstavuje produkt emocionálnej a populistickej
trestnej politiky, neprispievak dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným
preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.
Zákonodarca ani v rámci boja s kriminalitou nesmie opúšťať základné dlhodobé konštanty moderného

demokratického právneho štátu rešpektujúceho a chrániaceho základné ľudské´ práva a slobody
(vrátane základných ľudských práv a slobôd páchateľa trestného činu), a to predovšetkým požiadavku
primeranosti, zásadu pomocnej úlohy trestného práva a poňatie trestného práva ako prostriedku utlmia
ratio, ako aj princíp humanity trestného práva.“

Z uvedeného nálezu Ústavného súdu možno konštatovať, že tak ako pri výkone väzby, tak aj pri výkone
trestu, sa má uväznenie využiť len ako krajný prostriedok, tzv. princíp ultima ratio. V prípade odsúdených
by mal súd najskôr dôkladne zvážiť či by nebolo vhodnejšie uloženie alternatívnych trestov, ktoré nemajú
za následok uväznenie. Využívanie pozbavenia slobody ako opatrenia krajného prostriedku vyplýva aj z
Odporúčania Rec (99)22 Výboru ministrov o preplnenosti väzníc a náraste väzenskej populácie a Biela
kniha o preplnenosti väzníc z roku 2016.

Máme za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniamaprirozhodovanídospelksprávnemuprávnemuposúdenímveci,pričomobžalovanémuuložil
zákonné tresty postačujúce na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti,
s ktorým plne súhlasíme.“

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania prokurátorky v neprospech
obžalovaného,ktorémuspolusospisombolopredloženédňa30.apríla2025,preskúmalnanariadenom
verejnom zasadnutí dňa 07. októbra 2025 najskôr konanie, ktoré predchádzalo vyhlásenému
predmetnému rozsudku a následne aj vecne preskúmal, a takto dospel k záveru, že hoci bolo odvolanie

prokurátorky podané v neprospech obžalovaného, je prípustné, podané včas i na správnom mieste, nie
je však dôvodné.

Krajský súd v rámci svojej primárnej prieskumnej povinnosti konania, ktoré predchádzalo vyhlásenému
napadnutému rozsudku zistil, že okresný súd vo veci postupoval už procesne správne, bez procesných

pochybení aj v intenciách uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. októbra
2024 pod sp. zn. 23To/75/2024, ktorým muselo byť skoršie meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa
v prejednávanej a posudzovanej trestnej veci
- rozsudok zo dňa 27. júna 2024, sp. zn. 0T/242/2023 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.

V rámci svojej prieskumnej povinnosti potom krajský súd túto, aj s prihliadnutím na podané odvolanie
prokurátorky, zameral na odvolaním napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Pokiaľ ide o výrok o vine, krajský súd iba pripomína, že tento ani nebol napadnutý odvolaním

prokurátorky, pričom by ho nebolo možné ani preskúmavať, pretože prvostupňový okresný súd
sudkyňoupreprípravnékonanieprávoplatnýmuznesenímnahlavnompojednávaní,posplnenívšetkých
procesných podmienok, prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b)
Tr. poriadku zo spáchania žalovaného skutku, správne aj zákonne posúdený ako žalovaný trestný čin
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 Tr. zákona účinného do 15. marca

2024.

V pokračovaní svojej prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd sudkyňou
pre prípravné konanie nepochybil, keď u obžalovaného správne identifikoval a tiež zákonne jednu
poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa §§ 36 písm. l) a 37 písm. m)

Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, pričom však pri správnom postupe mal obžalovanému priznať
navyše aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, vzhľadom k tomu, že
u obžalovaného právoplatne prijal jeho vyhlásenie o uznaní viny, čo pri ustálenej súdnej praxi
(aj v zmysle aktuálneho znenia Tr. zákona v znení jeho novely Zákonom č. 40/2024 Z. z.) predstavuje
predovšetkým významnú pomoc žalobcovi, ako nositeľovi dôkazného bremena

a prispieva to aj k hospodárnosti celého trestného konania. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že pritom
táto poľahčujúca okolnosť nebola v prejednávanom a posudzovanom prípade dôvodom na mimoriadne
zníženie trestu.Podstatu dôvodov odvolania prokurátorky tvoria jej námietky voči neuloženia trestu odňatia slobody
spojeného s jeho bezprostredným výkonom, keďže je pravdou, že sa obžalovaný žalovaného skutku
dopustil skutočne v čase plynutia určenej skúšobnej doby v jeho predchádzajúcom odsúdení, čo má

zákonnúoporuvustanovení§49odsek2Tr.zákona,samozrejmealezapredpokladu,žeobžalovanému
bude súd ukladať trest odňatia slobody.

V prejednávanom a posudzovanom prípade však bolo možné obžalovanému uložiť aj iný druh trestu -
alternatívny trest k trestu odňatia slobody, ktorý predstavuje aj súdom prvého stupňa, jeho sudkyňou pre

prípravné konanie, uložený peňažný trest.

Prvostupňový okresný súd zrozumiteľne, presvedčivo a akceptovateľne vysvetlil
v odôvodnení napadnutého rozsudku, prečo obžalovanému uložil peňažný trest 1.000,- Eur, spolu
s obligatórne uloženým eventuálnym, resp. náhradným trestom odňatia slobody na
5 mesiacov pre prípad, že by obžalovaný svojím úmyselným konaním zmaril jeho výkon. Aj krajský

súd s poukazom na akceptovateľné dôvody uvádzané obžalovaným v rámci jeho písomného vyjadrenia
k dôvodom podaného odvolania prokurátorky, vrátane jeho verbálneho vyjadrenia na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu, sa stotožnil s takto uloženým alternatívnym trestom obžalovanému, kedy
krajský súd nemohol opomenúť súčasne skutočnosť, že od spáchania žalovaného skutku uplynula už
takmerlehotadvochrokov,pričomnievinouobžalovanéhodošloktaktovzniknutémučasovémuodstupu

do právoplatného skončenia veci. Nemenej dôležitým faktom sú aj ďalšie skutočnosti spočívajúce v tom,
že obžalovanému boli popritom uložené ďalšie dva tresty, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu
a predovšetkým aj trest prepadnutia veci, spočívajúceho v prepadnutí osobného motorového vozidla,
ktoré obžalovaný ako vodič viedol v inkriminovanom čase. Povaha týchto uložených trestov v súhrne

s uloženým predmetným peňažným trestom predstavuje trestnoprávne sankcie v súhrne, ktorý aj podľa
názoru krajského súdu splní očakávaný účel trestu v zmysle § 34
Tr. zákona a v súhrne tieto uložené tresty obžalovanému predstavujú v dostatočnej miere vyjadrenie
morálneho odsúdenia protiprávneho konania obžalovaného v inkriminovanom čase spoločnosťou.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody aj s ohľadom na relevantné dôvody, na ktoré

poukázal obžalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dôvodom odvolania prokurátorky, by
predstavovalo neprimerane prísny trest pre obžalovaného, ktorý o. i. od samého počiatku uveriteľne
prejavil sebareflexiu vo vzťahu k svojmu protiprávnemu konaniu.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto krajský súd odvolanie prokurátorky v neprospech obžalovaného

ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol, keďže sa stotožnil bez výhrad s napadnutými výrokmi
o treste v rozsudku prvostupňového okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.