Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201235
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201235.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. XX, zastúpený: IN FORO –
AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava, IČO: 51 011 344, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych
veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 28. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 28. júna 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej aj „orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“)
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. marca 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) priznala
žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) od 29. augusta 2011 invalidný dôchodok

v sume 574,40 EUR mesačne, ďalšími výrokmi rozhodla o každoročných zákonných zvýšeniach
dôchodkovej dávky (valorizáciách) za roky 2012 – 2019. Uvedeným rozhodnutím bol vykonaný rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd/295/2012-396 zo dňa 7. novembra 2018, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2012 a vec jej bola
vrátená na ďalšie konanie. Úlohou žalovanej (odporkyne) bolo podľa uvedeného rozsudku krajského
súdu v ďalšom konaní doplniť dokazovanie, podrobne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu
(navrhovateľa) a s jeho vyjadreniami, opätovne rozhodnúť o invalidnom dôchodku a rozhodnutie

náležitým spôsobom odôvodniť v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že žalobca splnil podmienku invalidity, lebo podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, žalobca je invalidný od 29. augusta 2011
podľa § 71 ods. 1 zákon o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
80 %. Ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím
žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 29.
augusta 2011. Ďalej sa prvostupňový orgán venoval samotnému výpočtu sumy invalidného dôchodku.

2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie, v ktorom namietal,
že nebola dodržaná zákonná lehota na vydanie rozhodnutia, čím boli porušené jeho práva, namietal
sumu invalidného dôchodku a žiadal, aby pri novom výpočte bola použitá aktuálna dôchodková hodnotaplatná pre rok 2019. Namietal tiež nezapočítanie obdobia od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011.
Ďalej požadoval vyplatiť odškodné ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu vzniknutých
škôd a zároveň žiadal vyplatiť úroky z omeškania za obdobie od 29. augusta 2011 do 3. apríla 2019.

Žiadal tiež započítať hrubý zárobok za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavací základ v úhrne 1 971 710
Sk za roky 1993 až 1999 a hrubý zárobok v sume 252 568 Sk za roky 1996 až 1999. Zároveň uviedol, že
mu Sociálna poisťovňa neposkytla informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 211/2000 Z. z.“) na jeho žiadosť zo dňa 6. marca 2012.

3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie
podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci
priznania invalidného dôchodku.

4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán skonštatoval, že žalobca medicínsku podmienku
nároku na invalidný dôchodok splnil. Zdravotný stav účastníka konania bol posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 24. januára 2012 a bol
uznaným invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % od 29. augusta

2011. Dospel k záveru, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 29. augustu 2011, splnil aj ostatné
podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto mu bol v súlade s § 70 ods. 1 a § 82 zákona o
sociálnom poistení prvostupňovým rozhodnutím správne priznaný invalidný dôchodok od 29. augusta
2011 v sume 574,40 eur mesačne. K výpočtu sumy invalidného dôchodku uviedol, že hodnota
priemerného osobného mzdového bodu bola podľa § 63 ods. 3 zákona o sociálnom poistení 1,2759. Ku

dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, žalobca získal 16 050 dní obdobia dôchodkového poistenia,
ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového
veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dosiahol žalobca dovŕšením 62
rokov, t. j. dňa 11. novembra 2013. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku účastník konania získal 805 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16

855 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 46,1781 rokov obdobia dôchodkového poistenia a
pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 29. augustu 2011 bola podľa opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 497/2010 Z. z., ktorým sa určila
suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2011, 9,5756 eur. Suma invalidného dôchodku žalobcu
bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu

s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 564,20 eur mesačne s poukazom
na § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (priemerný osobný mzdový bod 1,2759 x 46,1781 rokov
obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756
= 564,20 eur mesačne). Ďalej sa druhostupňový orgán venoval následným každoročným zákonným
zvýšeniam sumy invalidného dôchodku (valorizáciám).

5. Jednotlivé námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, pričom v odôvodnení vo vzťahu k nim uviedol
nasledovné skutočnosti. K námietke žalobcu, aby pri novom výpočte bola použitá aktuálna dôchodková
hodnotaplatnáprerok2019,uviedol,žepodľa§73ods.1ZSPsasumainvalidnéhodôchodkupoistenca,
ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, určí ako súčin

priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Aktuálna dôchodková hodnota je
dôchodková hodnota určená podľa § 64 ods. 1 až 5 ZSP, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu
dôchodkovej dávky. Z dôvodu, že žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku ku dňu

29. augustu 2011, v napadnutom rozhodnutí zo dňa 6. marca 2019 bola pri výpočte sumy invalidného
dôchodku použitá aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2011, t. j. 9,5756. K námietke žalobcu
vo vzťahu k nezapočítaniu obdobia od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011 uviedol, že na nárok na
invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa
14. februára 2019 zhodnotené aj obdobie od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011, t. j. 364 dní, kedy bol

žalobca poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň bol práceneschopný. K námietke
žalobcu vo veci započítania hrubého zárobku za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavacieho základu
v úhrne 1 971 710 Sk za roky 1993 a 1999 a hrubého zárobku v sume 252 568 Sk za roky 1996 až
1999uviedol,žezaúčelomovereniasprávnostihrubýchzárobkovnaevidenčnýchlistochdôchodkovéhozabezpečenia, ktoré vystavil zamestnávateľ F. A., D.. Bratislava, u ktorého bol žalobca zamestnaný od
1. augusta 1976 do 30. apríla 1999, bolo vykonané zisťovanie prostredníctvom organizácie G., D., ktorá
je právnym nástupcom organizácie F. A., D.. Bratislava. Z overených fotokópií mzdových listov, ktoré

boli Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava predložené listom zo dňa 8. januára 2015, bolo zistené,
že hrubý zárobok účastníka konania v niektorých mesiacoch presiahol stanovenú výšku maximálneho
vymeriavacieho základu určeného pre sociálne zabezpečenie podľa § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. o
Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/1994 Z. z “). Podľa potvrdenia
organizácie G., D.. Bratislava zo dňa 8. januára 2015 žalobca získal v roku 1996 vymeriavací základ

133 536 Sk, v roku 1997 vymeriavací základ 165 457 Sk, v roku 1998 vymeriavací základ 178 017 Sk.

6. Jediný preukázaný rozpor bol v údaji uvedenom v roku 1999, kde mal žalobca uvedený vymeriavací
základ za mesiac marec 1999 27 005 Sk, pričom však odvody na dôchodkové poistenie boli odvedené
doSociálnejpoisťovnezapríslušnýmesiacvovýške1416Sk,t.j.vovýške5,9%,tedazvymeriavacieho
základu 24 000 Sk. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého mzdového listu za rok 1999. Maximálna

výška vymeriavacieho základu stanovená na mesiac marec 1999 je 24 000 Sk. Keďže odvody na
dôchodkové poistenie boli uhradené zo sumy 24 000 Sk, teda z maximálneho vymeriavacieho základu,
nebolo možné zhodnotiť vyšší vymeriavací základ, t. j. vymeriavací základ uvedený v mzdovom liste,
ktorý vystavil zamestnávateľ. Ďalej poukázal, že v zmysle vyššie uvedeného boli aj za niektoré mesiace
v rokoch 1996 až 1998 určené maximálne vymeriavacie základy, a to za mesiac september 1996

maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1996 maximálny vymeriavací
základ v sume 21 600 Sk, za mesiac máj 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za
mesiac december 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac február 1998
maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac jún 1998 maximálny vymeriavací základ v
sume 24 000 Sk, za mesiac december 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk. Podľa

evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia bol za rok 1999 zhodnotený vymeriavací základ v sume
68 203 Sk.

7. Druhostupňový orgán ďalej dôvodil, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava
zo dňa 30. mája 2016 a zo dňa 14. februára 2019 mal žalobca dve živnosti, od decembra 1992 do

26. februára 2001 a od 19. mája 1999. Za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 mal žalobca
povinnosť sa prihlásiť ako samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním. Nakoľko ani
po výzve zo dňa 22. marca 2012 tak žalobca neurobil, Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 6. júna 2012 na vznik poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
od 1. januára 1995. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 14. februára

2019 nebolo poistné za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 naďalej uhradené. Pre nárok na
invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia
a vymeriavacie základy od 19. mája 1999 do 28. augusta 2011, kedy bol poistený ako samostatne
zárobkovo činná osoba.

8. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán tiež poukázal, že H. I. J. potvrdením zo dňa 9. októbra
2014 potvrdil hrubý zárobok v sume 44 800 Sk v roku 1990. Nakoľko však v uvedenom roku žalobca
nebol registrovaný ako umelec v slobodnom povolaní, uvedený vymeriavací základ v sume 44 800 Sk
mu nebol zhodnotený za činnosť umelca v slobodnom povolaní. Dôvodil, že podľa článku IV ods. 2 a 3
vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení účinnom od 1. mája

1990 (č. 123/1990 Zb.), osoby samostatne zárobkovo činné do 30. apríla 1990, ktoré vykonávali túto
činnosť aj po tomto termíne boli povinné podať prihlášku do zabezpečenia najneskôr do 31. decembra
1990. Osoby samostatne zárobkovo činné, ktoré vykonávali zárobkovú činnosť v tak malom rozsahu,
že príjem z nej nedosahoval 4 800 Kčs, alebo už boli zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom
zabezpečení z iného dôvodu (napríklad z pracovného pomeru), alebo boli poberateľmi starobného, resp.

invalidného dôchodku, neboli povinné podať si prihlášku na zabezpečenie.

9. K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa mu neposkytla požadované informácie v zmysle zákona
č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov na jeho žiadosť zo dňa 6. marca 2012, druhostupňový
orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobcovi bol listom zo dňa 9. mája 2012 vysvetlený spôsob

výpočtu invalidného dôchodku.

II. Žaloba a jej dôvody10. Žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej včas správnu žalobu z 9. septembra
2019 na Krajský súd v Bratislave, v ktorej sa domáhal viacerých nárokov. Uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo 16. septembra 2019 č.k. 8Sa/66/2019-96 boli odstraňované vady žaloby, na ktoré

žalobca reagoval podaním z 9. októbra 2019, na základe ktorého však nedošlo k ich odstráneniu, teda
odstráneniu neúplnosti a nezrozumiteľnosti. Následne Krajský súd v Bratislave znova vyzval žalobcu
uznesením z 18. mája 2021 č.k. 8Sa/66/2019-102 na doplnenie a opravu podania zo dňa 9. septembra
2019 v znení jeho opravy zo dňa 9. októbra 2019 a to tak, že uvedie, čo týmto podaním sleduje a pre
prípad, že svojim podaním mienil podať správnu žalobu v sociálnych veciach, uvedie jasný, presný a

zrozumiteľný žalobný návrh. Proti uvedenému uzneseniu (vydanom vyššou súdnou úradníčkou) podal
žalobca sťažnosť z 18. mája 2021, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Správneho súdu v Bratislave
z 23. augusta 2024, č.k. BA-8Sa/66/2019-171 tak, že sťažnosť žalobcu bola zamietnutá. Žalobca síce
reagoval aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. mája 2021, podaním zo dňa 6. júla
2021, opakovane však neodstránil neúplnosť a nezrozumiteľnosť podanej správnej žaloby.

11. Na základe podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17. augusta 2021 došlo k zmene všetkých
žalobných petitov, ktorých vyslovenia sa domáhal žalobca vo veci samej a žiadal, aby správny súd
napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019
ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. marca 2019 zrušil a vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa §

191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“).

12. Žalobca vo svojich podaniach namietal, že žalovaná nedoplnila potrebné dokazovanie, riadne a
podrobne sa nevysporiadala s námietkami navrhovateľa, neuviedla a neoznačila relevantné dôkazy,

ktoré by porovnala a vyhodnotila ich dôkaznú silu a tvrdenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nové
rozhodnutie žalovanej bolo vydané 6. marca 2019 žalobca požadoval, aby pri výpočte bola použitá
správna aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2019. Použitie aktuálnej dôchodkovej hodnoty
platnej z roku 2012 považoval za neakceptovateľné a v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej požadoval
uhradiť nezapočítané obdobia zákonných nárokov za obdobie PN od 30. augusta 2010 do 28. augusta

2011, ako aj žiadal započítať hrubý zárobok za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavací základ v
úhrne 1 971 710 Sk za roky 1993 až 1999 a hrubý zárobok v sume 252 568 Sk za roky 1996 až 1999.
Poukázal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia (ktorý je prílohou rozhodnutia z roku 2019) je
v roku 2010 pod znakom C 365, pričom však bol od 30. augusta 2010 uznaný za PN, čo by činilo za
rok 2010 (365-241 = 124 dní PN v roku 2010), a teda predmetných 124 dní mu absentuje v znaku N -

doba nároku na nemocenské. Už iba na základe tohto údaju považoval celý výpočet výšky invalidného
dôchodku za chybný. Evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 14. februára 2019 nepotvrdil a
nepodpísal a preto ho považoval za neplatný. Poukázal tiež na nezrovnalosti v roku 1999, keď aj
sama žalovaná poukázala, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia bol za rok 1999
zhodnotený vymeriavací základ v sume 68 203 Sk.

13. Tvrdenie žalovanej, že žalobca mal dve živnosti od decembra 1992 do 26. februára 2001, a od
19. mája 1999, považoval za nesúladné s dôkazmi označenými žalobcom ako „MH1KS a MH1“ (t.j.
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 7.
novembra2012).Ďalejvysvetlil,prečonevyplnilnovýRegistračnýlistFOzaobdobieživnosti,ktorátrvala

do 26. februára 2001. Namietal tiež, že žalovaná požaduje platby po lehote premlčania, aby prekryla
podvod, že dané platby boli už uhradené, a to za obdobie 01/1995 - 07/1999. K tvrdeniu žalovanej,
že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 14. februára 2019 nie je poistné
za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 naďalej uhradené, poukázal, že voči nemu žalovaná
vedie exekúciu a od 4. júna 2019 Sociálna poisťovňa začala realizovať zrážky z invalidného dôchodku

žalobcu vo výške 238,26 eur mesačne.

14. Pre nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo podľa žalovanej žalobcovi zhodnotené
obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy od 19. mája 1999 do 28. augusta 2011, kedy
bol poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, avšak žalobca namietal zlý zápočet hrubých

príjmov v deficite 252 267 Sk, čo ho zásadne poškodzuje.

15. K tvrdeniu žalovanej, že hrubý zárobok v sume 44 800 Sk v roku 1990 mu nebol zhodnotený za
činnosťumelcavslobodnompovolaní,zdôvodu,žežalobcanebolregistrovanýakoumelecvslobodnompovolaní, uviedol, že uvedené tvrdenie je irelevantné, nakoľko bol registrovaný ako autorizovaný
architekt v K.- K. L. D. D. K.. Preto je nutné daný hrubý príjem zhodnotiť do hrubých príjmov za dané
obdobie a zahrnúť do výpočtu invalidného dôchodku.

16. K tvrdeniu žalovanej, že žalobcovi bol listom zo dňa 9. mája 2012 vysvetlený spôsob výpočtu
invalidného dôchodku, žalobca namietal, že predmetné tvrdenie nie je pravdivé, s tým, že vyjadril
nesúhlas s obsahom predmetného listu.

17. Podávaním neoprávnených exekúcií žalovanou, táto eskaluje všetky negatívne dopady na žalobcu,
a preto požadoval od Sociálnej poisťovne odškodné vo výške 5 842 267,84 eur, ako náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Namietal, že žalovaná sa v dostatočnom rozsahu nevyjadrila k neuhradenej PN, k zlému spárovaniu
platieb, čo ho poškodilo, k nezákonným exekučným príkazom, k neidentifikovaným platbám vo výške 9

332,- eur, k nezapočítaniu úrazu do navýšenia úrazovej renty a k nezhodnoteniu rokov 1990, 1993-1999,
1996-1999.

19. Ďalej požaduje, aby za obdobie PN t.j. od 30.8.2010 do termínu ukončenia práceneschopnosti mu
bolouhradenénemocenské spríslušenstvom.Priemernéosobnémzdovébodypovažovalvjednotlivých

rokoch zle vypočítané, nakoľko kopírujú hrubé príjmy a následne osobný vymeriavací základ. Samotná
kontrola na Sociálnej poisťovni uvádza, že spárovanie platieb za jednotlivé mesiace a roky poistenia
boli zle vykonané a v rozpore zo zákonom. Úhrn osobných mzdových bodov v hodnote 34.5416 je zle
vypočítaný, nakoľko sa jedná o matematický postup podielu OVZ/VVZ.

20. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť exekúcie, rozhodnutia o nepriznaní nemocenského,
rozhodnutia o predpísaní poistného.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

21. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 15. októbra 2024 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na jeho vecnej
správnosti.

22. K námietke žalobcu, ktorou žiadal pri výpočte použiť aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú pre rok

2019, poukázala na ustanovenie § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého aktuálna
dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa § 64 ods. 1 až 5 zákona o sociálnom poistení,
ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku ku dňu 29. augustu 2011, v
napadnutom rozhodnutí zo dňa 6. marca 2019 bola pri výpočte sumy invalidného dôchodku použitá

aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2011, t. j. 9,5756. K námietke nezapočítania obdobia od
30. augusta 2010 do 28. augusta 2011 žalovaná uviedla, že pre nárok na invalidný dôchodok a určenie
jeho sumy bolo zhodnotené aj obdobie od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011, a vymeriavacie
základy dosiahnuté v uvedenom období, kedy bol žalobca poistený ako samostatne zárobkovo činná
osoba, čo vyplýva aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 14. februára 2019. V

predmetnom evidenčnom liste je dané obdobie uvedené pod znakom „C“. V uvedenom období bol
žalobca práceneschopný bez nároku na nemocenskú dávku, uvedené obdobie tak nebolo vylúčiteľnou
dobou (z toho dôvodu v osobnom liste absentuje znak „N“). K námietke nezapočítania hrubého zárobku
za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavacieho základu v úhrne 1 971 710 Sk za roky 1993 až 1999 a
hrubého zárobku v sume 252 568 Sk za roky 1996 až 1999 žalovaná uviedla, že hrubý zárobok žalobcu

v niektorých mesiacoch presiahol stanovenú výšku maximálneho vymeriavacieho základu určeného pre
sociálne zabezpečenie podľa § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon
č. 274/1994 Z. z.“) v znení neskorších predpisov. V roku 1996 získal žalobca vymeriavací základ
133 536 Sk, v roku 1997 vymeriavací základ 165 457 Sk, v roku 1998 vymeriavací základ 178 017
Sk. Podľa ustanovenia § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom v roku 1999, vymeriavací

základ zistený podľa odsekov 1 až 7 nemôže byť nižší ako je výška minimálnej mzdy zamestnancov v
pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca,
za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Vymeriavací základ je
najviac vo výške zodpovedajúcej osemnásobku minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomereodmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Fond výtvarných umení potvrdením zo
dňa 9. októbra 2014 potvrdil hrubý zárobok v roku 1990 v sume 44 800 Sk. Nakoľko však v uvedenom

roku žalobca nebol registrovaný ako umelec v slobodnom povolaní, uvedený vymeriavací základ v
sume 44 800 Sk mu nebol zhodnotený za činnosť umelca v slobodnom povolaní. V zmysle uvedeného
boli aj za niektoré mesiace v rokoch 1996 až 1998 určené maximálne vymeriavacie základy, a to
za mesiac september 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december
1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac máj 1997 maximálny vymeriavací

základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600
Sk, za mesiac február 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac jún 1998
maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac december 1998 maximálny vymeriavací
základ v sume 24 000 Sk. Preukázaný rozpor bol len v údaji v roku 1999, kde mal žalobca uvedený
vymeriavací základ za mesiac marec 1999 27 005 Sk, pričom však odvody na dôchodkové poistenie boli
odvedené za príslušný mesiac vo výške 1416 Sk, t. j. vo výške 5,9 %, teda z vymeriavacieho základu

24 000 Sk. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého mzdového listu za rok 1999. Maximálna výška
vymeriavacieho základu stanovená na mesiac marec 1999 je 24 000 Sk. Keďže odvody na dôchodkové
poistenie boli uhradené zo sumy 24 000 Sk, teda z maximálneho vymeriavacieho základu, nebolo možné
zhodnotiť vyšší vymeriavací základ, t. j. vymeriavací základ uvedený v mzdovom liste, ktorý vystavil
zamestnávateľ.

23.Vrozsiahlejreplikenavyjadreniežalovanejkžalobe z11.novembra2024azo16.júna2025žalobca
rozvinul svoju žalobnú argumentáciu.

24. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

28. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo

veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

29. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

32. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.33. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

34. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

35.Podľa§209ods.1rozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovnesavydávapísomne,aktento
zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

musívychádzaťzospoľahlivozistenéhoskutočnéhostavuveciamusíobsahovaťpredpísanénáležitosti.

36. Podľa § 218 ods. 1 ZSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to
nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

37. Podľa § 218 ods. 2 ZSP ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak

odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

38. Podľa § 218 ods. 3 ZSP odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z
dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym

názorom odvolacieho orgánu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

39. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o

zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na
Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená

náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny
obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

40. Správny súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho
konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP),

súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na
prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci
konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

41. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na

jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

42. Na pojednávaní účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach
prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Právny zástupca
žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal
na nezrovnalosti vyplývajúce z rozhodnutia zo 7. novembra 2012 týkajúce sa nesúladu v dátumoch
s dôkazom označeným žalobcom ako „MH1KS“ , čo má preukazovať uhradenie poistného od 01/1995

do 07/1999, pričom v rozhodnutí bolo predpísané neuhradené poistné od 01/1995 do 12/1999, a
teda podľa jeho názoru ani dátumy nesedia. Časť žaloby, v ktorej bola namietaná nečinnosť, právny
zástupca navrhol vylúčiť na samostatné konanie. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dala
do pozornosti, že proti rozhodnutiu o predpísaní poistného nebol podaný opravný prostriedok, a teda
rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Žiadala žalobu zamietnuť.

43. Správny súd na pojednávaní vylúčil žalobu v časti konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy na samostatné konanie, ktoré je vedené tunajším súdom pod sp. zn. 17 Sa/12/2025.44. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým tento prvostupňový orgán rozhodol o priznaní invalidného

dôchodku žalobcovi v sume 574,40 eur mesačne od 29. augusta 2011 a o jeho následných zákonných
valorizáciách.

45. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu nebolo v danom prípade sporným. Tento bol posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 24. januára

2012, pričom žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
80 % od 29. augusta 2011. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.
j. ku dňu 29. augustu 2011, splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto mu bol v
súlade s § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení prvostupňovým rozhodnutím priznaný invalidný
dôchodok od 29. augusta 2011 v sume 574,40 eur mesačne.

46. Spornou zostala výška invalidného dôchodku, a teda či žalovaná pri výpočte invalidného dôchodku
použila správne údaje do vzorca na jeho výpočet. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená ako
súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným
obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 564,20 eur mesačne s poukazom na § 73 ods.
1 zákona o sociálnom poistení (priemerný osobný mzdový bod 1,2759 x 46,1781 rokov obdobia

dôchodkovéhopoisteniaspoluspripočítanýmobdobímxaktuálnadôchodkováhodnota9,5756=564,20
eur mesačne).

47. Žalobca namietal viacero skutočností, pričom však je potrebné dať do pozornosti, že predmetom
preskúmania zákonnosti na základe správnej žaloby môže byť len konkrétne rozhodnutie, ktoré bolo

výsledkom administratívneho konania (v danom prípade rozhodnutie o invalidnom dôchodku žalobcu)
a napadnuté na súde správnou žalobou. Námietkami, ktoré smerujú proti rozhodnutiu o predpísaní
poistného a následnej exekúcii, resp. rozhodnutia o nepriznaní nároku na nemocenskú dávku sa teda
súd nemohol zaoberať, pretože sa týkajú iných konaní (v ktorých žalobca tiež disponoval prostriedkami
ochrany, ktoré mohol uplatniť v príslušných zákonných lehotách). Preto v danom súdnom konaní sa

súd nemôže zaoberať námietkami, ktoré smerujú proti iným právoplatným rozhodnutiam, exekučnému
konaniu, resp. rozhodnúť o namietanej nečinnosti, v časti ktorej bola žaloba vylúčená na samostatné
konanie. Taktiež nemožno vyčítať žalovanej, že vychádzala pri výpočte sumy invalidného dôchodku
žalobcu z predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí (o predpísaní poistného, o nepriznaní nároku na
nemocenské a pod.). Pokiaľ je žalobca toho názoru, že niektoré rozhodnutia doposiaľ nenadobudli

právoplatnosť, na to mu slúžia iné prostriedky ochrany v rámci administratívneho konania.

48. K ostatným námietkam žalobcu týkajúcich sa preskúmavaného rozhodnutia správny súd uvádza,
že tieto v prevažnej miere nepovažoval za dôvodné, avšak napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť
pre nedostatočné zistenie skutkového stavu druhostupňovým orgánom.

49. Na rozhodnutie súdu je totiž rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy (§ 135 ods. 1 SSP), a aj zo samotného zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni (§ 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Druhostupňový orgán

vo svojom rozhodnutí poukázal, že za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 mal žalobca
povinnosť sa prihlásiť ako samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním. Nakoľko ani
po výzve zo dňa 22. marca 2012 tak žalobca neurobil, Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 6. júna 2012 na vznik poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
od 1. januára 1995. Odkázal následne na oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa

14. februára 2019, že poistné za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 nie je naďalej uhradené,
a preto vymeriavacie základy neboli žalobcovi za toto obdobie ako SZČO zhodnotené.

50. Z administratívneho spisu (z mailovej komunikácie medzi oddeleniami žalovanej z 8. marca 2022)
však vyplýva, že poistné aj za rok 1995 (vymáhané cez exekútora) bolo uhradené za január 1995 dňa 28.

marca 2019, a za február až apríl 1995 dňa 9. apríla 2019, a teda ešte pred vydaním druhostupňového
rozhodnutia žalovanej. Žalovaná pochybila, pokiaľ sa uspokojila s oznámením Sociálnej poisťovne
pobočky Bratislava zo 14. februára 2019, ktoré však v čase druhostupňového rozhodnutia už nebolo
aktuálne. Za daného stavu (najmä keď žalovaná mala vedomosť, že sa poistné od žalobcu vymáha),bolo nevyhnutné konanie doplniť a zistiť aktuálny skutočný stav veci. Pokiaľ tak žalovaná nepostupovala
a nezisťovala si stav vymáhania dlžného poistného, riskovala, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci (§ 208 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), k čomu aj v

danom prípade došlo. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že zo spisu je zrejmé, že v uvedenom období
od roku 1995 až 1999 bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou popri zamestnaní, pričom
právoplatným rozhodnutím zo 7. novembra 2012 číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX bolo žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na sociálne poistenie od januára 1995 až
december 1999, pričom správnosť tohto rozhodnutia nie je predmetom tohto konania a ako už aj bolo

spomínané ani ním byť nemôže. Do výpočtu invalidného dôchodku však môže byť následne zahrnuté
len to obdobie, za ktoré bolo príslušné predpísané poistné aj zaplatené [pozri § 11 písm. b) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 2000, § 8 ods. 5 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 1. januára 2001, príp. § 60 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení], preto bolo možné v rámci druhostupňového konania prihliadnuť iba na obdobie
január až apríl 1995.

51. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu správny súd uvádza, že považuje v napadnutom
rozhodnutí za dostatočne odôvodnenú výšku započítaného hrubého zárobku za roky 1996 až 1999,
keď druhostupňový orgán poukázal na vykonané zisťovanie prostredníctvom organizácie G., D., ktorá
je právnym nástupcom organizácie F. A., D.. Bratislava. Z overených fotokópií mzdových listov, ktoré

boli Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava predložené listom zo dňa 8. januára 2015, bolo zistené, že
hrubýzárobokžalobcuvniektorýchmesiacochpresiaholstanovenúvýškumaximálnehovymeriavacieho
základu určeného pre sociálne zabezpečenie podľa § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni
v znení neskorších predpisov. Bolo poukázané, že jediný preukázaný rozpor bol v údaji uvedenom v
roku 1999, kde mal žalobca uvedený vymeriavací základ za mesiac marec 1999 27 005 Sk, pričom však

odvody na dôchodkové poistenie boli odvedené do Sociálnej poisťovne za príslušný mesiac vo výške
1 416 Sk, t. j. vo výške 5,9 %, teda z vymeriavacieho základu 24 000 Sk. Táto skutočnosť vyplýva aj
z predloženého mzdového listu za rok 1999. Maximálna výška vymeriavacieho základu stanovená na
mesiac marec 1999 je 24 000 Sk. Keďže odvody na dôchodkové poistenie boli uhradené zo sumy 24 000
Sk, teda z maximálneho vymeriavacieho základu, nebolo možné zhodnotiť vyšší vymeriavací základ, t. j.

vymeriavací základ uvedený v mzdovom liste, ktorý vystavil zamestnávateľ. V zmysle vyššie uvedeného
boli aj za niektoré mesiace v rokoch 1996 až 1998 určené maximálne vymeriavacie základy, a to za
mesiac september 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1996
maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac máj 1997 maximálny vymeriavací základ
v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za

mesiac február 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac jún 1998 maximálny
vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac december 1998 maximálny vymeriavací základ v sume
24 000 Sk. Za rok 1999 bol zhodnotený vymeriavací základ v sume 68 203 Sk. Uvedené skutočnosti boli
overené aj správnym súdom, pričom tieto vyplývajú z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia
založených v administratívnom spise. Pokiaľ žalobca namietal správnosť, hodnovernosť, resp. platnosť

evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom
(napr. výplatnými páskami), že by údaje na nich boli nesprávne, a preto súd nemá dôvod pochybovať
o ich správnosti a úplnosti, a to aj v prípade, ak neboli podpísané samotným žalobcom, pretože
ich správnosť potvrdzuje zamestnávateľ a následne posudzuje po kontrole aj zamestnanec pobočky
Sociálnej poisťovne.

52. H. I. J. potvrdením zo dňa 9. októbra 2014, síce potvrdil hrubý zárobok v sume 44 800 Sk v roku
1990, avšak v uvedenom roku žalobca nebol registrovaný ako umelec v slobodnom povolaní a uvedený
vymeriavací základ v sume 44 800 Sk mu nemohol byť zhodnotený za činnosť umelca v slobodnom
povolaní. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobca bol registrovaný ako autorizovaný architekt, pretože

uvedené ho len oprávňovalo na uvedenú činnosť, ale nebol registrovaný pre sociálne zabezpečenie
ako umelec v slobodnom povolaní, (prihláška do sociálneho zabezpečenia nebola podaná) a ani z
uvedeného potvrdenia H. I. J. nevyplýva, že by žalobca uhradil z uvedeného príjmu poistné, zaplatil len
daň. Pritom poistenca zaťažuje v zmysle § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôkazné bremeno,
a je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na

vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Relevantná je v danom prípade skutočnosť, že nebolo preukázané, že by z uvedeného príjmu žalobca
zaplatil poistné na sociálne zabezpečenie.53. K ďalšej námietke týkajúcej sa aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa žiada uviesť, že aktuálna
dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa § 64 ods. 1 až 5 zákona o sociálnom poistení,
ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Nie je preto možné použiť aktuálnu

dôchodku hodnotu platnú v roku 2021 resp. v roku 2025, pretože vznik nároku na výplatu dôchodku sa
neviaže na vydanie rozhodnutia žalovanej alebo súdu, ale v zmysle § 109 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik
nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo
vyplácanie dávky. Nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi dňom 29. augusta 2011 a rovnako tak

bol aj žalobcovi predmetnými rozhodnutiami žalovanej od 29. augusta 2011 priznaný invalidný dôchodok
na základe jeho žiadosti. Preto nárok na výplatu dôchodku vznikol od 29. augusta 2011 (hoci priznaný
rozhodnutiami vydanými v roku 2019), a z toho dôvodu bola správne pre výpočet invalidného dôchodku
použitá aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2011.

54. K námietke žalobcu, že sa mu „stratili“ a neboli zhodnotené vymeriavacie základy za obdobie živnosti

do 26. februára 2001, správny súd dáva do pozornosti, že uvedené obdobia SZČO mu boli podľa
osobného listu dôchodkového poistenia zhodnotené v roku 1999 od 19. mája 1999 v sume 22 258,- Sk
a následne v roku 2000 (366 dní) v sume 48 000,- Sk a v roku 2001 (365 dní) v sume 48 000,- Sk, čo
je v súlade s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia (SZČO) založeným v spise. Ako už bolo
spomenuté, žalovaná mohla uznať do výpočtu sumy invalidného dôchodku len to obdobie, za ktoré bolo

zaplatené poistné. Bolo preto aj na žalobcovi preukázať zaplatenie poistného podľa § 227 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení za príslušné namietané mesiace.

55. Správny súd sa tiež venoval námietke žalobcu ohľadom nezapočítania obdobia od 30. augusta
2010 do 28. augusta 2011 (kedy bol žalobca práceneschopný), pričom ani táto nie je dôvodná. Pre

nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo zhodnotené aj obdobie od 30. augusta 2010 do
28. augusta 2011, a vymeriavacie základy dosiahnuté v uvedenom období, kedy bol žalobca poistený
ako samostatne zárobkovo činná osoba, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ako
aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 14. februára 2019. V uvedenom období bol
žalobca práceneschopný bez nároku na nemocenskú dávku, uvedené obdobie tak nebolo vylúčiteľnou

dobou (z toho dôvodu v osobnom liste dôchodkového poistenia absentuje znak „N“, ale uvádza sa znak
„C“). Navyše znak N sa týka doby nároku na nemocenské pred 1. januárom 2004, a preto sa žalobca
nesprávne domnieva, že mu 124 dní absentuje v znaku N.

56. Žalobca poukazoval na nezrovnalosti v dátumoch vyplývajúce z rozhodnutia zo 7. novembra 2012 o

predpísanípoistnéhonasociálnepoisteniea zdôkazuoznačenéhožalobcomako„MH1KSUHRADENÉ
SALDOKONTO“, čo má preukazovať uhradenie poistného od 01/1995 do 07/1999, pričom v rozhodnutí
bolo predpísané neuhradené poistné od 01/1995 do 12/1999. Správny súd však zistil, že uvedená listina
označená žalobcom ako „MH1KS UHRADENÉ SALDOKONTO“ nie je predložená žalobcom v kópii
kompletná, pretože má aj druhú stranu. Predmetná listina sa nachádza aj v administratívnom spise

žalovanej, pričom je z nej zrejmé, že ide o výpis nedoplatkov, a práve na strane 2 uvedenej listiny sú
ďalšie dátumy, ktorých nesúlad žalobca namieta. Pod príslušnými stĺpcami sa na strane 2 nachádza aj
legenda k jednotlivým stĺpcom: A – Mesiac/rok, B – Dlžné poistné na dôchodkové zabezpečenie v SKK,
C – Dlžné poistné na nemocenské poistenie v SKK, D – Dátum splatnosti poistného, E – Dlžné poistné
spolu v SKK, F – Dlžné poistné spolu v EUR. Dlžné poistné spolu činí 3 646,94 eur, čo je v súlade s

rozhodnutím o jeho predpísaní, pričom sedia aj namietané dátumy. Žalobca preto nesprávne uvádza,
že ide o dôkaz o z jeho strany uhradenom poistnom („uhradené saldokonto“). Práve naopak, ide o výpis
dlžného poistného s dátumom jeho splatnosti.

57. Záverom správny súd apeluje na žalovanú, aby aj pre následnú preskúmateľnosť jej rozhodnutí

viedla administratívny spis tak, aby bol prehľadný, aby v rámci časti týkajúcej sa podkladov pre
výpočet konkrétnej dávky (v danom prípade invalidného dôchodku) boli obsiahnuté všetky podklady,
z ktorých bolo pri rozhodovaní o nároku a jeho výške vychádzané. Napríklad v časti, v ktorej sa
nachádza posudok posudkového lekára a nachádzajú sa evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia
(poistenia), chýba list spoločnosti G., D. zo dňa 8. januára 2015 a predložené mzdové listy (tie sa

nachádzajú v časti spisu „SPOR O INVALIDNÝ DÔCHODOK, napadnuté rozhodnutie zo 6. februára
2012“), nenachádza sa tu ani potvrdenie H. I. J. (to je založené v kópii niekde v inej časti spisu ako
príloha podania žalobcu), právoplatné rozhodnutia o predpísaní poistného a o nepriznaní nároku na
nemocenskú dávku tu tiež absentujú. Takáto neprehľadnosť spisu je nežiadúca, a pokiaľ žalovanánevedie riadne žurnalizovaný administratívny spis, je nevyhnutné, aby každé rozhodnutie, ktoré je
výsledkom konkrétneho konania malo všetky podklady, na základe ktorých bolo rozhodované, na
jednom mieste v spise. Je tiež pre prehľadnosť a efektívnosť práce so spisom nevyhnutné, aby v

prípade vyhotovenia kópie rozhodnutia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je príloha (napr. Osobný list
dôchodkového poistenia),bola k rozhodnutiu pripojená aj táto príloha. Napríklad v časti spisu žalovanej
„ODVOLACIE KONANIE – II. stupeň o priznaní invalidného dôchodku, napadnuté rozhodnutie zo 6.
marca 2019“ (teda týkajúce sa prejednávanej veci) je založené aj predmetné prvostupňové rozhodnutie
preskúmavané v rámci odvolacieho administratívneho konania, avšak bez prílohy, ktorá má byť jeho

súčasťou(Osobnýlistdôchodkovéhopoistenia).Uvedenáprílohajenásledneprácnedohľadateľnávinej
častispisu,pripojenákukoncepturozhodnutiazo6.marca2019zazrušenýmrozhodnutímzo6.februára
2012. Takto vedený spis preto nie je možné považovať za prehľadný a môže vzbudzovať následne
u účastníkov konania nedôveru v správnosť rozhodnutia na podklade takéhoto spisu a podkladov
roztrúsených v jeho rôznych častiach.

58. Na základe uvedeného správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
podľa § 191 ods.1 písm. e), f) SSP pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie
veci a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnym spisom, zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v naznačenom smere. Žalovaná
sa tiež v odôvodnení vysporiada s ďalšími relevantnými námietkami žalobcu (napr. vo vzťahu k

spárovaniu jednotlivých platieb žalobcu, či mu boli a v ktorom období zhodnotené pre sumu invalidného
dôchodku).

59. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).