Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-24C/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220211316
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7220211316.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: npor. PhDr. Ing. Dávid

Kiss, nar. XX.X.XXXX, bytom v A., B. X, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom
v Košiciach, Kováčska 53 a Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Bajzova
2, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave,
Račianska 71, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16.378,16 eur, 5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 6.246,21
eur od 5.6.2019 do 30.6.2021 a zo sumy 3.433,91 eur od 5.6.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobcovi v časti nároku na náhradu škody priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.
Žalobcovi v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznáva nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2020 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody sumu vo výške 10.690,48 eur s 5 % úrokmi
z omeškania ročne od 4.6.2019 do zaplatenia, z titulu náhrady spôsobenej škody za nezákonnú väzbu
sumu vo výške 5.457,- eur s 5 % úrokmi z omeškania od 4.6.2019 do zaplatenia, z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy sumu vo výške 50.000,- eur a nahradiť trovy konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením Odboru inšpekčnej
služby - východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR
zo dňa 11.1.2012, ČVS: SKIS-6/OISV-V-2012 za zločin krádeže formou spolupáchateľstva, uznesením
Odboru inšpekčnej služby – východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.1.2012, ČVS: SKIS-122/IS-4-V-2011 za prečin krádeže spáchaný
formou spolupáchateľstva a uznesením Odboru inšpekčnej služby – východ, Úradu inšpekčnej služby,

Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.1.2012, ČVS: SKIS-25/OISV-
V-2012 za zločin krádeže a prečin poškodzovania cudzej veci.
V súvislosti s uvedenými obvineniami bol žalobca dňa 25.1.2012 zadržaný na pracovisku a odovzdaný
do cely policajného zaistenia a na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 28.1.2012, sp.
zn. C. 5/2012 vzatý do väzby, ktorá začala plynúť dňa 26.1.2012.
Žalobca bol prepustený z väzby na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 17.5.2012, sp.
zn. C. 5/2012, pričom v dôsledku sťažnosti prokurátora bol žalobca z väzby prepustený dňa 21.6.2012.

Žalobca strávil vo väzbe spolu 148 dní.
Dňa 26.7.2013 bola na žalobcu podaná na Okresný súd Košice II obžaloba, na základe ktorej
mal žalobca spáchať skutky prečin krádeže formou spolupáchateľstva a pokračovací zločin krádežeformou spolupáchateľstva v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci formou
spolupáchateľstva.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 16.5.2017, č. k. 6T 89/2013 oslobodil žalobcu spod obžaloby

z dôvodu, že nemal za preukázané, že uvedené skutky spáchal žalobca. Rozsudok nadobudol, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2017, č. k. 4To/94/2017, právoplatnosť dňa
22.11.2017.
Žalobca bol v dôsledku uvedeného trestného konania dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na
základe Personálneho rozkazu prezidenta Policajného zboru zo dňa 27.6.2012 č. 67 od 27.6.2012 do

26.12.2012. Do 27.6.2012 bol žalobca v stálej štátnej službe vo funkcii referent jednotky osobitného
určenia, útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra
SR, dosahoval výborné výsledky, čoho dôkazom je viacero odmien udelených za vzorné plnenie
povinností.
Po skončení prvého dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, riadne v jej výkone pokračoval až do
15.7.2013, odkedy bol opätovne dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na základe Personálneho

rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 12.7.2013, č. 326/2013
od 15.7.2013 do 14.1.2014 vydaného s odôvodnením, že ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby,
by vzhľadom na voči nemu vedené trestné konanie ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby bolo následne predĺžené dňom 15.1.2014 až do právoplatného
skončenia trestného stíhania Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 7/2014 zo dňa 14.1.2014,

pričom dôvody pre výnimočné predĺženie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby opätovne
súviseli výlučne s vedeným trestným konaním. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva
PZ v Košiciach č. 22/2018 dňom 15.1.2018 bolo ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
žalobcu na základe právoplatného oslobodenia spod obžaloby. Žalobca tak bol v dôsledku uvedeného
trestného konania dočasne pozbavený výkonu štátnej služby v období od 27.6.2012 do 26.12.2012 a od

15.7.2013 do 15.1.2018.
Nezákonnosť rozhodnutí o vznesení obvinení, zadržania dňa 25.1.2012 ako aj väzby je daná
skutočnosťou, že Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 16.5.2017, č. k. 6T 89/2013 oslobodil žalobcu
spod obžaloby z dôvodu, že nemal za preukázané, že skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, boli
spáchané žalobcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.11.2017.

Žalobcaprotiuzneseniamovzneseníobvinenípodalsťažnosť,ktorábolaOkresnouprokuratúrouKošice
II zamietnutá ako nedôvodná. Vzhľadom na uvedené je splnená aj podmienka v zmysle ust. § 6 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z. pre priznanie nároku žalobcu na náhradu škody.
Žalobca si uplatnil škodu v celkovej výške 16.147,48 eur, ktorá pozostáva zo skutočnej škody vo výške
3.000,- eur z titulu nákladov na právne zastúpenie v trestnom konaní, z ušlého zisku vo výške 5.000,-

eur z dôvodu nevyplatených celoplošných odmien za obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby (10 x 500,- eur), z ušlého zisku vo výške 2.690,48 eur z dôvodu nevydania stravovacích
poukážok za obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby (2,05 eur x 125 dní + 2,05 eur
x 170 dní + 2,08 eur x 268 dní + 2,15 eur x 335 dní + 2,28 eur x 403 dní), z ušlého zisku vo výške 5.457,-
eur v podobe nároku na ušlú mzdu počas nezákonnej väzby, ktorá trvala od 26.1.2012 do 21.6.2012,

t. j. 148 dní.
Žalobca k nároku na nemajetkovú ujmu uviedol, že do začatia trestného stíhania vzorne plnil jemu
prislúchajúce povinnosti spojené s výkonom štátnej služby, o čom svedčí okrem iného jeho zaradenie
do elitného policajného útvaru a služobné hodnotenie. Žalobca sa na dobu 148 dní ocitol vo väzbe
ako príslušník elitného policajného útvaru v jednom priestore nedobrovoľne s osobami, proti ktorým

dovtedy pravidelne zasahoval. Bol pozbavený osobnej slobody, pričom svojim konaním nedal pre takého
obmedzenie žiadny relevantný základ a k zadržaniu navyše došlo priamo na jeho pracovisku pred jeho
kolegami, kde bol spútaný a odvedený ako nebezpečný zločinec v putách elitnými príslušníkmi PZ
SR v kuklách. Žalobca do dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, t.j. do 27.6.2012 bol v stálej
štátnej službe vo funkcii referent jednotky osobitného určenia útvaru osobitného určenia Prezídia PZ,

služobného úradu MV SR. Svoju prácu vykonával svedomito, s plným nasadením a rád. Nikdy by
neriskoval stratu svojho zamestnania, ktoré bolo jeho životným snom a vnímal ho ako svoje poslanie
a naplnenie svojho života.
Žalobca viedol vždy usporiadaný a pokojný rodinný aj spoločenský život, čo sa zmenilo začatím
trestného stíhania a nezákonným obvinením, v dôsledku ktorého prišiel o svoju „prestížnu“ prácu

a o svoje súkromie, ktoré bolo pretriasané v médiách a na verejnosti, medzi susedmi, dovtedajšími
priateľmi,kolegami,rodinnýmipríslušníkmiapočasnezákonnejväzbyajoosobnúslobodu.Širokéokolie
si tak o žalobcovi vytvorilo obraz ako o osobe, ktorá sa dopustila závažného protiprávneho konaniaa stala sa nedôveryhodnou. Nezákonným trestným stíhaním boli porušené jeho základné ľudské práva
a slobody garantované Ústavou SR.
Vedené trestné konanie, medializácia prípadu, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby výrazne

zasiahli do sféry osobnosti žalobcu, najmä do jeho dôstojnosti, súkromia, zdravia a cti v dôsledku čoho
utrpel značnú nemajetkovú ujmu, ktorá trvá až do súčasnosti. V denníku A. bol uverejnený článok,
v ktorom sa hovorilo o obvinení policajta D. A.. Takéto označenie žalobcu bolo dostatočné na to, aby
popri ostatných skutkových okolnostiach, najmä jeho pobyte vo väzbe, bolo možné spojiť si predmetné
informácie s osobou žalobcu, najmä pre osoby, ktoré sa so žalobcom poznali a vedeli o jeho pracovnej

pozícii.
Pobyt vo väzbe aj trestné konanie poznačili výrazne aj súkromný život žalobcu, ktorý mal v dôsledku
uvedených skutočností partnerské problémy so svojou priateľkou Ing. Danielou Juhás. Žalobca bol
nervózny a utrápený, čo sa prejavovalo častými hádkami s jeho partnerkou, ktoré dovtedy v ich
spoločnomživoteabsentovali.Navyšežalobcazpríjmov,ktorédostávalvdôsledkupozastaveniavýkonu
štátnej služby, bol schopný pokryť len svoje najzákladnejšie životné potreby a väčšinu jeho výdavkov

musela uhrádzať jeho priateľka. Túto životnú situáciu žalobca veľmi ťažko znášal, pretože do začiatku
trestného konania bol jeho príjem na zabezpečenie všetkých jeho životných potrieb dostatočný.
Žalobca extrémne ťažko znášal, že počas svojho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa
musel na základe pokynu Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.6.2012 a pokynu Okresného riaditeľstva PZ
v Košiciach zo dňa 12.7.2013 až do oslobodenia spod obžaloby zdržiavať v pracovné dni v čase od 7,30

hod. do 15,30 hod. v mieste svojho trvalého bydliska, z ktorého sa mohol vzdialiť každý deň maximálne
na 1 hod. na účely stravovania, nemohol čerpať dovolenku, nesmel vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť
a poberal len minimálnu mzdu. V prípade porušenia pokynu by žalobcovi hrozila strata nároku na
doplatenie ušlej mzdy. Vo väzbe a doslova zatvorený vo svojom byte strávil žalobca spolu 6 rokov.
Žalobca bol v čase začatia trestného konania vo výbornej fyzickej kondícii na vrchole fyzických

apsychickýchsílamalúspešnerozbehnutúkariéruvPZSR.Vdôsledkutrestnéhokonaniabolzelitného
policajného útvaru prevelený na obvodné oddelenie PZ, kde pracoval aj po oslobodení spod obžaloby
a ukončení pozbavenia výkonu štátnej služby.
Pred začatím trestného stíhania viedol žalobca aktívny spoločenský život, mal svoj okruh priateľov,
s ktorými sa pravidelne stretával. S priateľkou navštevovali spoločenské podujatia, vychádzal dobre

s kolegami v práci. V dôsledku trestného konania začali od žalobcu jeho kolegovia bočiť, zrejme sa
obávali problémov v práci. Žalobcu jeho situácia zasiahla natoľko, že prestal chodiť do spoločnosti,
k čomu významne prispel aj nedostatok finančných prostriedkov. Žalobcovi sa začali vyhýbať aj jeho
kamaráti.
Žalobca oprávnene pociťuje ujmu aj v súčasnosti, názory priateľov, susedov, či kolegov sa dodnes

nezmenili, jeho meno nebolo verejne očistené. Ujma, ktorou bol žalobca nenávratne poznačený už
nemôže byť žiadnym spôsobom odstránená a rodinné, susedské, či priateľské vzťahy zostanú navždy
naštrbené. Táto ujma už môže byť len čiastočne zmiernená v podobe finančnej satisfakcie.
Žalobca v súlade s ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody dňa 3.12.2018. Dňa 4.6.2019 bolo žalobcovi

listom zo dňa 28.5.2019 oznámené, že jeho nárok nie je daný. Žalovaný neuznal základ nároku a výškou
nároku sa vôbec nezaoberal.

2. Žalobca podaním zo dňa 2.3.2022 (č.l. 175) oznámil, že na základe jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku zo dňa 20.11.2020, žalovaný nárok žalobcu prerokoval, o čom svedčí oznámenie

o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 19.5.2021.
Žalovaný priznal žalobcovi nárok v rozsahu:
- trov obhajoby - z uplatnenej sumy 3.000,- eur priznal 1.817,07 eur a nepriznal 1.182,93 eur,
- celoplošných odmien - z uplatnenej sumy 5.000,- eur priznal 0,- eur,
- stravovacích poukážok - z uplatnenej sumy 2.690,48 eur priznal 0,- eur,

- ušlej mzdy - z uplatnenej sumy 5.457,- eur priznal 4.429,17 eur a nepriznal 1.027,83 eur,
- nemajetkovej ujmy - z uplatnenej sumy 50.000,- eur priznal 7.049,75 eur a nepriznal 42.950,25 eur.
Žalovaný priznaný nárok poukázal v prospech účtu žalobcu dňa 30.6.2021.
Preto žalobca v tomto rozsahu zobral žalobu späť a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi z titulu náhrady spôsobenej škody sumu vo výške 8.873,44 eur s 5 % úrokom z omeškania

ročnezosumy1.817,04eurod4.6.2019do30.6.2021azosumy8.873,44eurod4.6.2019dozaplatenia,
z titulu náhrady spôsobenej škody za nezákonnú väzbu sumu vo výške 1.027,83 eur s 5 % úrokmi
z omeškania ročne zo sumy 4.429,17 eur od 4.6.2019 do 30.6.2021 a zo sumy 1.027,83 eur od 4.6.2019
do zaplatenia a titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 42.950,25 eur.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.3.2022 (č.l. 183) uviedol, že žalobca si uplatnil nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody zo dňa 20.11.2020 doručenou žalovanému dňa 20.11.2020 v rozsahu vynaložených nákladov na
obhajobu v trestnom konaní vo výške 3.000, - eur, náhrady ušlého zisku vo výške 5.000,- eur z dôvodu
nevyplatenia celoplošných odmien počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, náhrady ušlého
zisku vo výške 2.690,48 eur z dôvodu nevydania stravovacích poukážok za obdobie trvania dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby, náhrady ušlého zisku vo výške 5.457,- eur z dôvodu straty na zárobku

počas výkonu väzby a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur.
Žalovaný prerokoval uplatnený nárok a dospel k záveru, že v danom prípade došlo k vydaniu rozhodnutí,
ktoré je možné v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., s ohľadom na výsledok trestného konania, označiť
za nezákonné, ktorými došlo zo strany orgánov verejnej moci k zásahu do práv žalobcu. Za uvedené
zásahy sa žalovaný ospravedlnil žalobcovi a súčasne priznal a uhradil náhradu majetkovej škody vo
výške 6.246,21 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7.049,75 eur.

V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu nákladov obhajoby žalovaný považoval nárok žalobcu za
dôvodný v rozsahu 1.817,04 eur, a to za 14 úkonov právnej pomoci, t.j. 3.2.2012 prevzatie a príprava
zastúpenia v sume 100,04 eur + režijný paušál 7,41 eur a DPH 19,01 eur, 2012 sťažnosť proti uzneseniu
o väzbe vo výške 53,73 eur + 7,41 eur režijný paušál + 10,21 eur DPH, 2012 žiadosť o prepustenie
z väzby v sume 53,73 eur + 7,41 eur režijný paušál + 10,21 eur DPH, 17.5.2012 výsluch vo veci žiadosti

o prepustenie z väzby v sume 53,73 eur + 7,41 eur režijný paušál + 10,21 eur DPH, 9.10.2014 verejné
zasadnutie v sume 52,30 eur + 7,21 eur režijný paušál + 9,94 eur DPH, 9.12.2014 hlavné pojednávanie
v sume 187,55 eur + 7,21 eur režijný paušál + 35,63 eur DPH, 17.2.2015 hlavné pojednávanie v sume
192,67 eur + 73,41 eur režijný paušál + 36,61 eur DPH, 28.4.2015 hlavné pojednávanie v sume 192,67
eur + 7,41 eur režijný paušál + 36,61 eur DPH, 26.5.2015 hlavné pojednávanie v sume 192,67 eur + 7,41

eur režijný paušál + 36,61 eur DPH, 17.9.2015 hlavné pojednávanie v sume 100,04 eur + 7,41 eur režijný
paušál + 19,01 eur DPH, 12.11.2015 hlavné pojednávanie v sume 100,04 eur + 7,41 eur režijný paušál,
7.9.2026 verejné zasadnutie v sume 103,- eur + 7,63 eur režijný paušál, 16.5.2017 hlavné pojednávanie
v sume 105,43 eur + 7,81 eur režijný paušál, 22.11.2017 verejné zasadnutie v sume 105,43 eur + 7,81
eur režijný paušál, t.j. spolu s DPH 1.817,04 eur.

Nárok žalobcu na príspevok za stravovanie považuje žalovaný za nedôvodný a spôsob akým žalobca
určil výpočet ušlého zisku v tomto rozsahu za špekulatívny. Podľa ust. § 141 ods. 2 písm. i) zák. č.
73/1998 Z. z., povinnosť nadriadeného zabezpečovať stravovanie sa viaže výhradne na policajtov,
ktorí vykonávali v priebehu zmeny štátnu službu dlhšie ako 4 hodiny. Tento príspevok nie je viazaný
na existenciu pracovného/služobného pomeru, ktorý aj počas dočasného pozbavenia štátnej služby

naďalej trvá. Neopodstatnenosť tohto nároku vyplýva aj z členenia zák. č. 73/1998 Z. z., kde v piatej
časti sú upravené platové náležitosti a ďalšie náležitosti upravujúce zloženie a výšku služobného príjmu
policajta ako peňažného plnenia poskytovaného a nárokovateľného za výkon štátnej služby, na rozdiel
od príspevku na stravovanie, ktorý je upravený v siedmej časti zákona zaoberajúcej sa starostlivosťou
o policajtov a ktorý nepredstavuje zložku služobného príjmu, ale slúži na zabezpečenie pracovných

podmienok policajta pri výkone služby. Z toho dôvodu nie je finančným zdrojom, ktorého neposkytnutie
by bolo možné subsumovať pod ušlý zisk a priznať žalobcovi jeho náhradu.
Žalovaný v súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na ust. § 17
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Vychádzajúc zo skutočností, ktoré uviedol žalobca v súvislosti so
vznikom nemajetkovej ujmy dospel k záveru, že popri poskytnutom konštatovaní porušenia práv

žalobcu a ospravedlnenia za tieto zásahy, je v danom prípade potrebné priznať náhradu nemajetkovej
ujmy v celkovej výške 7.049,75 eur vypočítanej ako 20,- eur za deň trvania väzby, čo predstavuje
2.960,- eur a 750,- eur za rok vedenia trestného stíhania, čo predstavuje sumu 4.089,75 eur. Táto
suma zohľadnila prezumované následky spojené s výkonom väzby, medzi ktoré patrí prirodzený
zásah do základných práv a slobôd poškodeného (právo na slobodu pohybu, právo na súkromie)

ako aj zásah do osobnostných práv poškodeného (ľudská dôstojnosť, rodinný a spoločenský život
a pod.). Rovnako v uvedenej sume zohľadnil prezumované dopady trestného stíhania na osobu
obvineného, konštatované rozhodovacou činnosťou súdov, a to dostavovanie sa na úkony, hrozba
trestu,právnaneistotaohľadomvýsledkutrestnéhostíhania,prirodzenéodsúdeniezostranyspoločnosti
spojené s vedením trestného stíhania. Zo strany žalovaného pri určení výšky náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch nemohla byť zohľadnená medializácia trestného stíhania, nakoľko štát v tomto
prípade nemôže niesť zodpovednosť za zásahy do osobnostných práv, ktoré boli realizované inými
subjektmi a nemohlo byť zohľadnené prevelenie žalobcu z jednotky osobitného určenia Prezídia PZ
na Obvodné oddelenie PZ Košice – Ťahanovce, odbor poriadkovej polície, nakoľko z personálnehorozkazu prezidenta Policajného zboru č. 30 o preložení žalobcu vyplýva, že doterajšia funkcia bola dňom
31.3.2013 zrušená v dôsledku organizačných zmien, čo vylučuje existenciu priamej príčinnej súvislosti
preloženia žalobcu s uzneseniami o vznesení obvinení alebo rozhodnutím o väzbe.

V súvislosti s tvrdeným zásahom do pracovného života žalobcu, žalovaný poukázal na prehľad
o odmenách a trestoch žalobcu, kde sú zaznamenané okrem udelených odmien aj uložené tresty.
Žalobcovi boli od r. 2008 do r. 2011 vyplatené odmeny vo výške 933,17 eur, pričom súčasťou jednej
z odmien v r. 2008 bola aj kompenzácia súvisiaca so zrušením ďalšieho služobného platu. Zároveň však
v r. 2008 a 2009 boli uložené dva tresty zníženia služobného platu o 15 % po dobu troch mesiacov. Zo

žalobcových služobných hodnotení vyplýva jedine skutočnosť, že žalobca je spôsobilý na výkon štátnej
služby zodpovedajúcej jeho služobnému zaradeniu. Žalovaný nebadá negatívny dopad na pracovnú
oblasť žalobcu, pretože žalobcovi bol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený,
zostal/pokračoval v pracovnom pomere a zo záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia
za r. 2019 vyplýva, že po oslobodení žalobcu spod obžaloby bol výkon štátnej služby žalobcu hodnotený
výborne, čo nepreukazuje, že by sa zatknutie žalobcu na pracovisku pred kolegami, vedenie trestného

stíhania alebo väzba žalobcu, negatívne podpísali na jeho pracovnom živote.
K zásahom do súkromného života žalobcu, poukázal na žalobcom navrhnutý dôkaz – výsluch priateľky
žalobcu B. D. E., z ktorého možno vyvodiť, že žalobca a B. E. naďalej tvoria pár a teda nervozita žalobcu
a partnerské problémy, ktoré žalobca spája so skrátením príjmu a vedením trestného konania, boli
napravené doplatením tohto rozdielu v príjme a oslobodením žalobcu spod obžaloby.

Zásah do spoločenského života žalobca odôvodnil nariadením zdržiavať sa v mieste trvalého pobytu,
medializáciou jeho obvinenia a tým, že sa mu začali vyhýbať kamaráti. V zmysle ust. § 46 ods. 8 zák.
č. 73/1998 Z. z., podľa pokynu MV SR a pokynu OR PZ v Košiciach bol žalobca povinný zdržiavať sa
v mieste trvalého pobytu v čase základného času služby, ktorý zodpovedal pracovnému času policajta
a za ktorý bol žalobcovi poskytovaný služobný plat. Žalovaný považuje za nedôvodný názor žalobcu

o spôsobilosti takéhoto konania spôsobiť mu zásah do súkromného života, keď mu zamestnávateľ
zákonom predpokladaným postupom určil dobu a miesto, kde sa má zdržiavať a zároveň mu poskytoval
plat po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
Žalovaný v súvislosti s požadovanou výškou náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na to, že judikatúra
NS SR vzhliada limity odškodňovania nemajetkovej ujmy v hmotnoprávnych predpisoch, aplikovanie

ktorých je nevyhnutné z dôvodov zachovania primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy v porovnaní
s odškodnením za poškodenie zdravia alebo za spôsobenie smrti. NS SR v rozhodnutí sp. zn.
6MCdo/15/2012 označil za takýto hmotnoprávny predpis zák. č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi (v súčasnosti nahradený zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov), pričom nie je možné osobám domáhajúcim sa náhrady nemajetkovej ujmy priznávať

vyššie alebo porovnateľné sumy ako v prípadoch, ak bola trestným činom spôsobená smrť alebo ujma
na zdraví (tento princíp sa už pretavil aj do legislatívnej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. v ust. § 17
ods. 4, v zmysle ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia
ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu). Aj podľa rozhodovania ESĽP by priznaná finančná náhrada nemala byť neprimeraná k iným

finančným kompenzáciám – napr. výške náhrady za utrpenie a bolesť. Podobne sa vyjadril aj NS SR,
keď konštatoval, že „priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa
a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach“ (rozsudok NS SR sp.
zn. 4Cdo/171/2005). Zák. č. 215/2006 Z. z. za najzávažnejší následok trestného činu (smrť) umožňuje
priznaťmaximálneodškodnenievovýške50-násobkuminimálnejmzdy,čovprípadežalobcuzodpovedá

sume vo výške 16.360,- eur (327,20 eur ako minimálna mzda za r. 2012 x 50). Trestné stíhanie po
dobu 7 rokov a väzbu v trvaní 148 dní nemožno vyhodnotiť ako zásahy odôvodňujúce priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške rovnajúcej sa (a už vôbec nie presahujúcej) výšku odškodnenia obetí
násilných trestných činov. Aj z tohto hľadiska je zrejmé, že žalobcom požadovaná výška náhrady
nemajetkovej ujmy je nedôvodná, nakoľko ďaleko presahuje maximálne možnú sumu, ktorá by sa mala

priznávať v prípade tých najťažších a najzávažnejších zásahov.
Podľa názoru žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal zásahy v takej
intenzite, ktoré by zakladali, resp. odôvodňovali priznanie relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy
prevyšujúcej sumu 7.049,75 eur, priznanú v štádiu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
K uplatneným úrokom z omeškania žalovaný poukázal na ust. § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.

z. a uviedol, že považuje za nedôvodné uplatnené úroky z omeškania o výške 5 % od 4.6.2019.
Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
dňa 21.5.2021. Dňa 22.6.2021 právny zástupca žalobcu oznámil číslo účtu žalobcu na vyplatenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom zo strany žalovaného došlo k úhrade sumy13.295,96 eur dňa 30.6.2021. Nakoľko už došlo k čiastočnému uspokojeniu žalobcovho nároku,
žalobcovi žiadny úrok z omeškania nemôže byť priznaný. Žalobca žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si
nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca v podaní zo dňa 15.5.2022 (č.l. 235) uviedol, že na základe žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku zo dňa 20.11.2020 bol jeho nárok v rozsahu uplatnenom žalobou žalovaným
prerokovaný a žalobca bol s jeho výsledkom oboznámený oznámením žalovaného o výsledku
predbežného prerokovania nároku zo dňa 19.5.2021. Žalovaný priznal žalobcovi nárok v rozsahu

13.295,99 eur.
Žalobca uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 3.000,- eur z titulu vynaložených nákladov
na právne zastúpenie v trestnom konaní advokátom. Žalovaná uznala ako dôvodný a uhradila nárok
žalobcu vo výške 1.817,04 eur. Žalobca zoznam úkonov právnej služby poskytnutých advokátom, z
ktorého žalovaný vychádzal pri výpočte tarifnej odmeny považuje za nesporný, nakoľko tento zodpovedá
Prehľadu právnych úkonov JUDr. Romžu. Nestotožňuje sa s výpočtom tarifnej odmeny, z dôvodu, že

nezodpovedá príslušným ustanoveniam vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z..
Žalobcaprivýpočtetarifnejodmenyadvokátazazastupovaniežalobcuvtrestnomkonanípodľavyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. vychádzal z výpočtového základu do 30.6.2013 podľa § 1 ods. 3 (priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka) a
od 1.7.2013 podľa § 1 ods. 4 (priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok

kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3).
Výpočtové základy sú podľa § 1 ods. 3 vyhlášky (pre rok 2012) a podľa § 1 ods. 4 vyhlášky (pre roky 2014
až 2017) pre úkony vykonané v roku 2012: 763 eur 1/8 = 95,37 eur, 1/12 = 63,58 eur, v roku 2014: 721,40
eur 1/8 = 90,17 eur, 1/12 = 60,11 eur, v roku 2015: 741 eur 1/8 = 92,62 eur, 1/12 = 61,75 eur, v roku
2016: 763 eur 1/8 = 95,37 eur, 1/12 = 63,58 eur, v roku 2017: 781 eur 1/8 = 97,62 eur, 1/12 = 65,08 eur.

Voči žalobcovi boli vznesené obvinenia za prečin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, - trestná sadzba 6 mesiacov až
3 roky (1/12 výpočtového základu), za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a)
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona - trestná sadzba
3 až 10 rokov (1/8 výpočtového základu) a za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4

písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona - trestná sadzba
za krádež 3 až 10 rokov (1/8 výpočtového základu) a poškodzovanie cudzej veci 6 mesiacov až 3 roky
(1/12 výpočtového základu). V zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí
sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o

tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Najvyššia základná sadzba tarifnej odmeny je 1/8, zvyšné sú 1/12 a 1/8, teda 1/8 + (1/12 : 3) + (1/8 : 3).
Úkony v roku 2012: 95,37 + (63,58 : 3) + (95,37 : 3) = 95,37+21,19+31,79 = 148,35 eur, úkony v roku
2014: 90,17 + (60,11 : 3) + (90,17 : 3) = 90,17+20,04+30,06 = 140,27 eur, úkony v roku 2015: 92,62 +
(61,75 : 3) + (92,62 : 3) = 92,62+20,58+30,87 = 144,07 eur, úkony v roku 2016: 95,37 + (63,58 : 3) +

(95,37 : 3) = 95,37+21,19+31,79 = 148,35 eur, úkony v roku 2017: 97,62 + (65,08 : 3) + (97,62 : 3) =
97,62+21,69+32,54 = 151,85 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom vyčíslil vo výške 2.578,78 eur bez DPH + DPH
19 % zo sumy 1.500,- eur = 285 eur, spolu trovy právneho zastúpenia + režijný paušál + DPH vo výške
2.863,87 eur.

Jednou z rozhodujúcich skutočností, ktorá preukazuje dôvodnosť nároku žalobcu na ušlý zisk vo výške
2.690,48 eur z dôvodu nevydania stravovacích poukážok za obdobie trvania dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby je fakt, že pri pravidelnom behu vecí (bez existencie nezákonných rozhodnutí)
ako príslušník Policajného zboru SR by žalobca riadne aktívne vykonával štátnu službu a na stravovacie
poukážky by mal v zmysle § 141 zákona č. 73/1998 Z.z. nárok. Výpočet uplatnenej výšky nároku na

ušlý zisk vychádza z informácií poskytnutých žalobcovi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na
základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácií na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ministerstvo vnútra SR uhrádzalo z hodnoty stravovacích poukážok, ako zamestnávateľ, príspevok
upravený zákonom č. 73/1998 Z.z.. Stravovacie poukážky mali v období od 27.6.2012 do 26.12.2012
a od 15.7.2013 do 31.12.2013 hodnotu 3,15 eur, z toho 65 % predstavuje 2,05 eur; od 1.1.2014 do

31.1.2015 hodnotu 3,20 eur, z toho 65 % predstavuje 2,08 eur; od 1.2.2015 do 31.5.2016 hodnotu
3,30 eur, z toho 65 % predstavuje 2,15 eur; od 1.6.2016 do 15.1.2018 hodnotu 3,50 eur, z toho 65 %
predstavuje 2,28 eur. Žalobca prišiel o vydanie stravovacích poukážok za spolu 1.247 pracovných dní.Ušlý zisk tak predstavuje sumu 2.690,48 eur ( 2,05 eur x 125 dní + 2,05 eur x 117 dní + 2,08 eur x 268
dní + 2,15 eur x 334 dní + 2,28 eur x 403 dní).
S poukazom na rozsah a intenzitu zásahu nezákonných rozhodnutí a dlhoročného trestného konania

vedeného voči žalobcovi do osobnostnej sféry žalobcu, považuje žalovaným priznanú a uhradenú sumu
7.049,75 eur, predstavujúcu náhradu nemajetkovej ujmy za neprimeranú. Maximálna horná hranica pre
priznanie nemajetkovej ujmy bola do zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci zavedená novelou, zákonom č. 412/2012 Z.z., účinným od 1.1.2013. Vzhľadom
na to, že nezákonné rozhodnutia, ktorými bola spôsobená nemajetková ujma, boli vydané začiatkom

roka 2012, teda pred účinnosťou zákona č. 412/2012 Z.z., ust. § 17 ods. 4 v znení účinnom od 1.1.2013,
sa na prípad nároku žalobcu nevzťahuje.
Žalobcajetohonázoru,ževrámciposúdenianárokunanáhradunemajetkovejujmyjenutnézohľadniťaj
medializáciu jeho prípadu. Z obsahu článku, predloženého žalobcom je zrejmé, že o osobe žalobcu, jeho
situácii v Policajnom zbore SR a o príčinách vzniku tejto situácie, informoval verejnosť prostredníctvom
médií samotný Policajný zbor SR prostredníctvom hovorkyne KR PZ Košice. Výsledkom bolo rozšírenie

týchto „likvidačných“ informácií o žalobcovi medzi širokou verejnosťou, ale najmä v jeho sociálnom
prostredí. Laická verejnosť zákonite vnímala žalobcu ako kriminálnika. Informácie o oslobodení žalobcu
spod obžaloby a ukončenie nezákonného trestného stíhania, ani vysvetlenie, že žalobca je bezúhonnou
osobou, voči ktorej sa žiadne z obvinení v trestnom konaní nepotvrdilo, už verejnosti predostreté zo
strany žalovanej neboli.

Trestné stíhanie znemožnilo žalobcovi ďalší profesijný rast a zdokonaľovanie svojich poznatkov na
vykonávanej služobnej pozícii príslušníka elitnej jednotky PZ, a na takmer šesť rokov paralyzovalo
jeho možnosť akýmkoľvek spôsobom na vývoj kariéry pôsobiť a zvrátilo nenávratným spôsobom
profesijné smerovanie a pracovné úspechy žalobcu, ktoré do tejto doby dosiahol. Jeho prevelenie
z jednotky osobitného určenia Prezídia PZ na Obvodné oddelenie PZ Košice Ťahanovce je nutné

považovať za jeden z následkov nezákonného trestného stíhania a zohľadniť pri posúdení dopadov
trestného stíhania do osobnostnej sféry žalobcu. Nebyť trestného stíhania, žalobca by naďalej pôsobil
v jednotke osobitného určenia Prezídia PZ, prípadne na ešte vyššej pozícii. Žalobca nenávratne prišiel
o 6 rokov svojho života a svojho profesijného rastu, čo už nie je možné zvrátiť, je možné tento stav
len „korigovať“ zo strany štátu vo forme náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca tieto roky prežíval bez

náležitého finančného príjmu, v neistote a strachu o budúcnosť. Nezákonnú väzbu veľmi zle znášal,
pociťoval beznádej a absolútnu neistotu, zle znášal odlúčenie od rodiny. Navyše, ako pre policajta,
bola väzba maximálne ponižujúca. Namiesto budovania kariéry, spoločenského postavenia a vytvárania
stabilných podmienok pre založenie rodiny, bol v dôsledku trestného stíhania nútený sedieť sám, zavretý
v byte, odrezaný od okolitého sveta. Výška nemajetkovej ujmy priznaná žalobcovi na základe výpočtu

žalovaného (za deň trvania väzby 20,- eur a za rok vedenia trestného stíhania 750,- eur) je absolútne
neprimeraná intenzite, rozsahu a následkom spôsobeným v osobnom, spoločenskom, pracovnom a
súkromnom živote žalobcu a nezodpovedá ani judikatúre v obdobných veciach.
Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca doručil žalovanému žiadosť o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody dňa 3.12.2018. Dňa 4.6.2019 bolo žalobcovi doručené

Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 28.5.2019 so
záverom,ženárokžalobcuniejedaný.Nazákladeopätovnejžiadostižalobcuopredbežnéprerokovanie
nároku zo dňa 20.11.2020, bol nárok žalobcu v rozsahu uplatnenom žalobou v predmetnom súdnom
konaní na druhý pokus prerokovaný a žalobca bol s jeho výsledkom oboznámený podaním - Oznámenie
o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 19.5.2021 a nárok žalobcu bol čiastočne priznaný

a uhradený.

5. Tunajší súd rozsudkom sp. zn. K2-24C/73/2020-397 zo dňa 6.7.2023 konanie v časti o zaplatenie
13.295,96 eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.133,21 eur, 5 % úroky
z omeškania ročne zo sumy 1.817,04 eur od 5.6.2019 do 30.6.2021, zo sumy 1.182,96 eur od 5.6.2019

do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Proti rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.
6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 6Co/176/2023 zo dňa 13.2.2024 potvrdil rozsudok
sp.zn. K2-24C/73/2020-397 zo dňa 6.7.2023 vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie ušlého zisku
5.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 4.6.2019 do zaplatenia titulom nevyplatených

odmien a o zaplatenie 1.027,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 4.6.2019 do zaplatenia
titulom náhrady mzdy za nezákonnú väzbu. Zrušil rozsudok
- v prevyšujúcej zamietavej časti, t.j. o zaplatenie ušlého zisku 2.690,48 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 4.6.2019 do zaplatenia titulom nevyplateného finančného príspevku na stravovanie,o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 eur a o zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 4.429,17 eur od 4.6.2019 do 30.6.2021,
- v napadnutom vyhovujúcom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.133,21

eur titulom trov obhajoby a náhrady nemajetkovej ujmy a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1.182,96 eur od 5.6.2019 do zaplatenia a
- vo výroku o trovách konania.

7. Krajský súd k nároku žalobcu na trovy konania v trestnom konaní uviedol, že záver súdu, v zmysle

ktorého žalobcovi prislúcha zmluvná odmena vzhľadom na znenie zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
do31.12.2012(§18ods.1a3citovanéhozákona),jevrozporesustálenousúdnoupraxou.Najvyššísúd
SR v rozhodnutí zo dňa 28.4.2016 sp.zn. 6Cdo/402/2015, uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 17/2018 dospel k záveru, že „Aj v prípade, ak nárok na náhradu
nákladov vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol
spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, bol uplatnený podľa zák.

č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, súd môže priznať len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá
tarifnej odmene advokáta, určenej osobitným právnym predpisom, účinným v čase robenia úkonov“.
Z vyššie uvedených záverov je zrejmé, že v konaniach podľa zák. č. 58/1969 Zb. ako aj podľa zák. č.
514/2003 Z.z. bez ohľadu na obdobie účinnosti je možné priznať náhradu trov obhajoby iba v rozsahu

účelne vynaložených trov podľa tarifnej odmeny určenej vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z., účinnou v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej pomoci. Preto odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.182,96 eur titulom
náhrady trov obhajoby s úrokom z omeškania 5 % ročne od 5.6.2019 do zaplatenia a vrátil vec súdu
na ďalšie konanie, v ktorom uložil súdu povinnosť ustáliť výšku tarifnej odmeny advokáta za jednotlivé

úkony právnej služby, ktoré doposiaľ v konaní namietané neboli, podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. účinnej
v čase realizácie jednotlivých úkonov a rozhodnúť, v akom rozsahu je nárok žalobcu dôvodný, pričom
zohľadní sumu, ktorá mu už bola titulom náhrady trov obhajoby žalovaným vyplatená.

8. Za vecne nesprávny považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o

zamietnutí žaloby o zaplatenie ušlého zisku 2.690,48 € s prísl. titulom nevydania stravovacích poukážok
žalobcovi za obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Z odôvodnenia rozsudku nie
je zrejmé, prečo súd nezohľadnil pri určení rozsahu, v akom by žalobcovi patril finančný príspevok na
stravovanie, nebyť trestného stíhania, tú skutočnosť, že po celú dobu dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby žalobca nebol práceneschopný a ani nečerpal (nemohol čerpať) dovolenku a za celé

obdobie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby mu bol doplatený rozdiel na služobnom plate. V
rozsahu, v akom žalobcovi bol doplatený rozdiel na jeho služobnom plate, je možné dospieť k záveru,
že by vykonával štátnu službu, nebyť trestného stíhania a dočasného pozbavenia a za toto obdobie
by mu bol nadriadený povinný v zmysle § 141 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. zabezpečovať stravovanie
a prispievať na stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie v zmysle § 141 ods.

3 zák. č. 73/1998 Z.z.. Počas obdobia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu nebola
vykonaným dokazovaním preukázaná ani existencia iných prekážok pri výkone štátnej služby žalobcu,
preto dôvodne možno predpokladať, že by žalobca štátnu službu vykonával.
Predmetom konania je ušlý zisk, ktorý spočíva v tom, že majetok žalobcu sa o tento príspevok
nerozrástol, hoci pri pravidelnom behu vecí by mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku.

Z tohto hľadiska je preto bez právneho významu obrana žalovaného, že príspevok na stravovanie je
viazaný na výkon štátnej služby v priebehu zmeny dlhšie ako 4 hodiny, pričom tento príspevok na
stravovanie nie je zložkou služobného príjmu žalobcu, ale slúži na zabezpečenie pracovných podmienok
policajta pri výkone služby.
Zákon č. 73/1998 Z.z. neupravuje ani nárok policajta po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej

služby na doplatenie príspevku na stravovanie, ktorý mu za dobu dočasného pozastavenia vyplácaný
nebol (má nárok na doplatenie služobného platu, ktorého zložkou však nie je príspevok na stravovanie),
preto si žalobca nemohol tento nárok voči svojmu služobnému úradu uplatniť v správnom konaní.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie
ušlého zisku 2.690,48 eur s prísl. titulom nevyplateného finančného príspevku na stravovanie za dobu

dočasného pozbavenia žalobcu výkonu štátnej služby a uložil súdu prvej inštancie na základe žalobcom
predložených dôkazov posúdiť, v akej výške je tento nárok žalobcu dôvodný.9. Odvolací súd považoval rozsudok za nepreskúmateľný vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.429,17 eur za obdobie od 4.6.2019 do
30.6.2021, ktorá suma predstavuje ušlú mzdu za dobu nezákonnej väzby, ktorú žalovaný dobrovoľne

plnil, keďže ohľadne zamietnutia tohto nároku rozsudok neobsahuje vôbec žiadne dôvody a nemohol
byť preto predmetom odvolacieho prieskumu.
Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne v ods. 46. a 47. odôvodnenia rozsudku ustálil
začiatok omeškania s plnením náhrady škody, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, tento záver však následne neaplikoval aj na plnenie žalovaného vo výške 4.429,17 eur a 1.817,04

eur, z ktorých súd priznal úroky z omeškania za dobu od 5.6.2019 do 30.6.2021.

10. Podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľný je rozsudok aj v časti (ne)priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy, keď úvahy súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že primeranou je náhrada
nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur, sú nedostatočné a nezohľadňujú všetky kritériá pre určovanie
primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré už boli ustálené súdnou praxou. Z odôvodnenia

rozsudku nie je možné zistiť, v akom rozsahu súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy za dobu väzby a
v akom rozsahu priznal nemajetkovú ujmu za trestné stíhanie žalobcu.
Súd správne vychádzal z kritérií určených v ust. § 17 ods. 3, ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
do 31.12.2012, keďže nezákonné rozhodnutia boli vydané pred týmto dátumom. Nemajetkovú ujmu
žalobcu však neposúdil v kontexte ďalších právnych predpisov, upravujúcich obdobnú problematiku (§

5 ods. 1 druhá veta zák. č. 215/2006 Z.z.) a nezaoberal sa rozhodnutiami v obdobných veciach daného
súdu, krajských súdov, najvyššieho súdu, či ústavného súdu.
Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu o nemožnosti limitovať výšku náhrady nemajetkovej ujmy
uviedol, že súd prvej inštancie nie je viazaný ust. § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
od 1.1.2013, v zmysle ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže

byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
osobitného predpisu (odkaz na zák. č. 215/2006 Z.z.), avšak priznanie nemajetkovej ujmy vo výške
vyššej ako výška odškodnenia obetí násilného trestného činu s následkami smrti by bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Nemajetková ujma žalobcu totiž nie je väčšia v porovnaní so smrteľnými následkami
trestného činu.

Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR z 24.7.2018 sp.zn. 3Cdo/19/2018, v ktorom sa najvyšší
súd zaoberal otázkou, či sa ustanovenie § 17 ods. 4 môže, resp. nemôže vzťahovať na právne
vzťahy založené pred 1.1.2013 a dospel k záveru, že na záveroch najvyššieho súdu o povinnosti
všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení
iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ku ktorým dospel najvyšší súd skôr už v
rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969
Zb., nezmenili neskôr nič ani zákon č. 517/2008 Z.z. a zákon č. 412/2012 Z.z.. Určenie maximálnej
hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012
Z.z. tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov,

je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva. Rovnakú právnu otázku riešil NS SR aj v rozhodnutí zo 17.10.2018 sp.zn.
7Cdo/100/2017,vktoromsastotožnilsprávnymnázoromvyslovenýmvrozhodnutísp.zn.3Cdo/19/2018
a považoval ho za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (obdobne viď aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 9Cdo/155/2020 zo dňa 30.6.2022).

Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s
požiadavkou spravodlivosti. Úvaha však nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Súd musí mať
preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku §
17 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu
nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti a

podobne (R 21/1995, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.12.2012 sp.zn. 7Cdo/145/2011).
Keďže súd prvej inštancie neposudzoval primeranosť náhrady nemajetkovej ujmy z hľadiska všetkých
vyššie uvedených kritérií, je jeho rozhodnutie v tejto časti nároku predčasné, a preto aj vecne nesprávne,
z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým žalobcovi bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2.950,25 eur ako aj v zamietavom výroku v časti o zaplatenie

40.000 eur a uložil súdu prvej inštancie na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne
doplneného po vrátení veci určiť primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy so zohľadnením všetkých
vyššie uvedených kritérií, vrátane porovnania s inými obdobnými prípadmi, ako je prípad žalobcu.11. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej
služby – východ uznesením zo dňa 11.1.2012, ČVS: SKIS-6-OISV- V-2012 vzniesol obvinenie F. D. A.,

G. H. a I. J. za zločin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva (č.l. 20).
Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej
služby – východ uznesením zo dňa 11.1.2012, ČVS: SKIS-122/IS-4-V-2011 vzniesol obvinenie K. F. D.
A. a G. H. za prečin krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva (č.l. 21).
Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej

služby – východ uznesením zo dňa 23.1.2012, ČVS: SKIS-25/OISV-V-2012 vzniesol obvinenie K. F. D.
A. a E. H. za zločin krádeže a prečin poškodzovania cudzej veci spáchaný formou spolupáchateľstva
(č.l. 22).
Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej
služby – východ dňa 25.1.2012 zadržal obvineného – žalobcu stíhaného uzneseniami vyšetrovateľa zo
dňa 11.1.2012 a 23.1.2012 za zločin krádeže z dôvodu dôvodnej obavy, že bude pokračovať v trestnej

činnosti, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o zadržaní obvineného zo dňa 25.1.2012 (č.l. 24).
OkresnáprokuratúraKošiceIIuznesenímč.1Pv/742/11zodňa27.1.2012zamietlasťažnosťobvineného
– žalobcu proti uzneseniam vyšetrovateľa PZ, odboru inšpekčnej služby – východ, Úradu inšpekčnej
služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR v Košiciach ČVS: SKIS-122/IS-4-V-2011, ČVS:
SKIS-6/OISV-V-2012 a ČVS: SKIS-25/OISV-V-2012, pretože sťažnosť nie je dôvodná (č.l. 66).

Okresný súd Košice II uznesením č. k. 0Tp 5/2012 zo dňa 28.1.2012 rozhodol o vzatí žalobcu do väzby,
ktorá začala plynúť dňom 26.1.2012 o 13:35 hod. (č.l. 25).
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7Tpo 7/2012 zo dňa 16.2.2012 zamietol sťažnosť obvineného
F. D. A. a okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.1.2012 sp. zn.
0Tp 5/2012 (č.l. 27).

Okresný súd Košice II uznesením č. k. 0Tp 5/2012 zo dňa 17.5.2012 rozhodol o prepustení obvineného
F. D. A. z väzby na slobodu (č.l. 29).
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7Tpo 30/2012 zo dňa 21.6.2012 zamietol sťažnosť okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. 0Tp 5/2012 zo dňa 17.5.2012 (č.l. 31).
Okresná prokuratúra Košice II dňa 26.7.2013 doručila na Okresný súd Košice II obžalobu na

obvinených por. B. D. A., G. H. a E. H.. Podľa obžaloby mal žalobca spáchať prečin krádeže
formouspolupáchateľstva,pokračovacízločinkrádežeformouspolupáchateľstvavjednočinnomsúbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva (č.l. 34).
Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 6T 89/2013 zo dňa 16.5.2017 oslobodil obžalovaných por.
K. B. D. A., G. H. a E. H. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv

742/2011 zo dňa 19.7.2013 stíhaných pre skutky právne kvalifikované ako prečin krádeže vo forme
spolupáchateľstva a zločin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
vo forme spolupáchateľstva. Rozsudok v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22.11.2017 sp. zn. 4To 94/2017 (č.l. 48) nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2018 (č.l. 40).
Prezident Policajného zboru Personálnym rozkazom č. 67 zo dňa 27.6.2012 dočasne pozbavil žalobcu

výkonu štátnej služby od 27.6.2012 do 26.12.2012 z dôvodu, že sa žalobca stal dôvodne podozrivý
zo spáchania zločinu krádeže formou spolupáchateľstva. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladá je
uznesenie vyšetrovateľa UIS SKIS MV SR v Košiciach ČVS: SKIS-6/OISV-V-2012 zo dňa 11.1.2012,
doručené nadriadenému dňa 13.1.2012 (č.l. 57).
Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, Útvar osobitného určenia listom zo dňa 27.6.2012 nariadil

žalobcovi zdržiavať sa v pracovných dňoch, ktoré pripadajú na pondelok až piatok v čase od 7:30 hod.
do 15:30 hod., čo zodpovedá dĺžke základného času služby v týždni (t.j. 40 hodín) v mieste trvalého
pobytu v Košiciach, Idanská 6. Súčasne povolilo vzdialenie sa z určeného miesta na účely stravovania
v rozsahu najviac 1 hodiny v čase medzi 12:00 hod. až 13:00 hod. (č.l. 85).
Prezident Policajného zboru Personálnym rozkazom č. 30 dňom 31.3.2013 odvolal žalobcu z doterajšej

funkcie v stálej štátnej službe - starší referent jednotky osobitného určenia útvaru osobitného určenia
Prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR a preložil dňom 1.4.2013 na Okresné riaditeľstvo
PZ v Košiciach z dôvodu, že v dôsledku organizačných zmien dňom 31.3.2013 bola zrušená doterajšia
funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (č.l. 89).
RiaditeľOkresnéhoriaditeľstvaPZvKošiciachPersonálnymrozkazomč.113zodňa28.3.2013ustanovil

žalobcu dňom 1.4.2013 do funkcie referent Obvodného oddelenia PZ Košice – Ťahanovce, odboru
poriadkovej polície (č.l. 90).
Riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach Personálnym rozkazom č. 326 zo dňa 12.7.2013 dočasne
pozbavil výkonu štátnej služby žalobcu od 15.7.2013 do 14.1.2014 z dôvodu, že sa stal dôvodnepodozrivým, že spáchal trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod
zakladá je návrh na podanie obžaloby vyšetrovateľa UIS SKIS MV SR v Košiciach ČVS: SKIS-122/IS-4-
V-2011 zo dňa 3.7.2013, doručený nadriadenému dňa 9.7.2013 (č.l. 60).

Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice –
Ťahanovce pokynom zo dňa 12.7.2013 nariadil žalobcovi zdržiavať sa v pracovných dňoch, ktoré
pripadajú na pondelok až piatok v čase od 7:30 hod. do 15:30 hod., čo zodpovedá dĺžke základného
času služby v týždni (t.j. 40 hodín) v mieste trvalého pobytu v A., B. X a súčasne povolil vzdialenie sa
z určeného miesta na účely stravovania v rozsahu najviac 1 hodiny v čase medzi 11:30 hod. a 12:30

hod. (č.l. 86).
Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie PZ Košice – Ťahanovce listom zo dňa
24.7.2013 oznámilo žalobcovi, že podľa § 46 ods. 6 a 8 zák. 73/1998 Z. z. počas doby postavenia mimo
výkon služby nesmie nosiť služobnú uniformu a nesmie čerpať dovolenku (č.l. 87).
Minister vnútra SR Personálnym rozkazom č. 7 zo dňa 14.1.2014 predĺžil dočasné pozbavenie výkonu
štátnej služby žalobcovi dňom 15.1.2014 do právoplatného skončenia trestného stíhania z dôvodu, že

žalobcajedôvodnepodozrivý,žeakopríslušníkpolicajnéhozborusadopustilúmyselnéhoprotiprávneho
konania (č.l. 63).
Riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach Personálnym rozkazom č. 22 ukončil dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby žalobcu dňom 15.1.2018 z dôvodu, že Okresný súd Košice II rozsudkom 6T
89/2013 zo dňa 16.5.2017, právoplatným dňa 22.11.2017 oslobodil žalobcu spod obžaloby prokurátora

Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 19.7.2013. Za dobu od 27.6.2012 do 26.12.2012 a za dobu od
15.7.2013 do 15.1.2018 sa žalovanému doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený
(č.l. 64).
Podľa zápisnice o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. PPZ-UOU-
P-5-010/2012boldňa21.2.2012vypočutýžalobcavslužobnomzaradeníreferentJOUÚOUPPZvoveci

začatia konania o prepustenie zo služobného pomeru. Z obsahu zápisnice vyplýva, že sa za žalobcom,
ktorý bol v tom čase v ÚVV Košice dostavili K. J. a K. L. z dôvodu, aby mu odovzdali Oboznámenie
o začatí konania a prepustení zo služobného pomeru, ktoré žalobca neprevzal (č.l. 65).
JUDr.SergejRomža,advokátoznámilMinisterstvuvnútraSR,žedňa3.2.2012prevzalobhajobužalobcu
(č.l. 75).

Advokátska kancelária ROMŽA, s.r.o. dňa 25.2.2020 potvrdila, že v trestnej veci obžalovaného K. B. D.
A. a spol. vedenej pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 6T 89/2013 na základe zmluvy o právnej
pomoci bola uhradená odmena advokáta na účet vo výške 3.000,- eur v dvoch čiastkach 1.500 + 1.500,-
eur (č.l. 74).
Podľa rozpisu právnych úkonov v trestnej veci obžalovaného K. B. D. A. a spol., advokátska kancelária

ROMŽA, s.r.o. vykonala vo veci právne úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. sťažnosť proti
uzneseniu OS Košice II zo dňa 28.1.2012, 3. žiadosť o prepustenie z väzby zo dňa 19.4.2012, 4. výsluch
(žiadosť obvineného o prepustenie z väzby) dňa 17.5.2012, 5. hlavné pojednávanie dňa 9.10.2014, 6.
hlavné pojednávanie dňa 9.12.2014, 7. hlavné pojednávanie dňa 17.2.2015, 8. hlavné pojednávanie
dňa 28.4.2015, 9. hlavné pojednávanie dňa 26.5.2015, 10. hlavné pojednávanie dňa 17.9.2015, 11.

hlavné pojednávanie dňa 12.11.2015, 12. verejné zasadnutie dňa 7.11.2016, 13. hlavné pojednávanie
dňa 16.5.2017, 14. verejné zasadnutie dňa 22.11.2017 (č.l. 76).
Z prehľadu o odmenách a trestoch žalobcu vyplýva, že za svedomité a iniciatívne plnenie služobných
úloh mu bola priznaná odmena vo výške 700,- Sk dňa 24.6.2004, vo výške 2.000,- Sk dňa 29.11.2005,
vo výške 5.000,- Sk dňa 14.11.2006, vo výške 5.000,- Sk dňa 17.12.2007, vo výške 2.000,- Sk dňa

19.5.2008, vo výške 9.140,- Sk dňa 6.8.2008 (vrátane kompenzácie súvisiacej so zrušením ďalšieho
služobného platu v r. 2008), vo výške 9.140,- Sk dňa 22.10.2008, vo výške 90,- eur dňa 27.10.2009,
vo výške 70,- eur dňa 27.10.2009, vo výške 100,- eur v r. 2011. Rozhodnutím zo dňa 4.12.2008 mu
bol znížený služobný plat o 15 % na dobu 3 mesiacov a rozhodnutím zo dňa 7.4.2009 mu bol znížený
služobný plat o 15 % na dobu 3 mesiacov (č.l. 84).

Zo služobných hodnotení žalobcu vyplýva, že za r. 2019 bol hodnotený na 93 % - výborne, za r. 2018
bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, za r. 2010 so záverom spôsobilý vykonávať
zastávanú funkciu, za r. 2004 ako spôsobilý vykonávať aj funkciu, na ktorú sa vyžaduje vyšší stupeň
vzdelania alebo špecializované vzdelanie a spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, za r. 2005 ako
spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby a spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu (č.l. 91-103).

Podľa žalobcu bol v denníku Korzár zverejnený článok s nadpisom „Z bankomatových krádeží obžalovali
košického policajta“. Z obsahu článku vyplýva, že malo ísť o D. A., ktorý bol v tom čase 7 rokov
príslušníkom policajného zboru (č.l. 104).Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 23.10.2018 žalobcovi, na základe jeho žiadosti doručenej
dňa 15.10.2018 o sprístupnenie informácií, oznámilo informáciu o hodnote stravovacích poukážok
a percentuálnej časti úhrady hodnoty stravovacích poukážok zo strany MV SR v požadovaných

obdobiach (č.l. 112).
Žalobca listom zo dňa 23.11.2018 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody v rozsahu nároku na náhradu škody v celkovej výške 10.690,48 eur (náklady
na právne zastúpenie v trestnom konaní vo výške 3.000,- eur, ušlý zisk z dôvodu nevyplatených
celoplošných odmien vo výške 5.000,- eur a ušlý zisk z dôvodu nevydania stravovacích poukážok za

obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby vo výške 2.690,48 eur) a 30.000,- eur
titulom nemajetkovej ujmy (č.l. 105). Žalobca listom zo dňa 8.4.2019 doplnil svoju žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody o prílohu – prehľad úkonov právnej služby v trestnom konaní
(č.l. 110).
Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 28.5.2019 oznámilo žalobcovi výsledok predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody, podľa ktorého jeho nároku nevyhovel. Z obsahu tohto

oznámenia vyplýva, že žiadosť žalobcu bola MS SR doručená dňa 3.12.2018 (č.l. 111).
Žalobca listom zo dňa 20.11.2020 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy v rovnakom rozsahu ako to uplatnil touto žalobou (č.l. 210).
Žalovaný listom zo dňa 20.5.2021 oznámil žalobcovi výsledok predbežného prerokovania jeho nároku.
Z oznámenia vyplýva, že dňa 20.11.2020 bola MS SR doručená žiadosť zo dňa 20.11.2020, ktorou

žalobca žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca si uplatnil náhradu škody
za vynaložené náklady na obhajobu v trestnom konaní vo výške 3.000,- eur, náhradu ušlého zisku vo
výške 5.000,- eur z dôvodu nevyplatenia celoplošných odmien počas dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby, náhradu ušlého zisku vo výške 2.690,48 eur z dôvodu nevydania stravovacích poukážok
za obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a náhradu ušlého zisku vo výške

5.457,- eur z dôvodu straty na zárobku počas výkonu väzby a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej trestným stíhaním a väzbou v sume 50.000,- eur. Žalovaný konštatoval, že vydaním
uznesení o vznesení obvinení došlo zo strany orgánov verejnej moci k zásahu do práv žalobcu, za
ktoré sa MS SR žalobcovi ospravedlnilo. Žalovaný nárok žalobcu považoval za dôvodný v časti trov
obhajoby vo výške 1.817,04 eur, ušlého zisku za nevyplatené celoplošné odmeny a v časti náhrady

majetkovej škody za nevydanie stravovacích poukážok považoval za nedôvodný, v časti ušlej mzdy
počasvýkonuväzbyzadôvodnývovýške4.429,617euranáhradunemajetkovejujmyzaväzbuatrestné
stíhanie považoval za dôvodnú vo výške 7.049,75 eur (č.l. 195). Oznámenie bolo doručené žalobcovi
dňa 21.5.2021 (č.l. 199).
Žalobca listom zo dňa 22.6.2021, ktorý bol doručený MS SR dňa 22.6.2021 oznámil číslo svojho

bankového účtu na účel úhrady priznanej časti nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (č.l. 194).
Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 30.6.2021 bola na jeho účet poukázaná suma 13.295,96 eur
z Ministerstva spravodlivosti SR (č.l. 177).

12. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2022 uviedol, že od 15 rokov bolo jeho snom

stať sa policajtom a osobitne sa chcel stať policajtom elitnej protiteroristickej jednotky. Tomuto cieľu
prispôsobil aj svoj život, začal aktívne športovať. V r. 2003 sa stal príslušníkom PZ, skončil policajnú
školu a začal svoju policajnú kariéru na OO PZ v Košiciach na KVP. Po niekoľkých mesiacoch sa
zúčastnil výberového konania na pohotovostný policajný útvar, ktoré úspešne absolvoval. Riaditeľstvo
hraničnej polície v Sobranciach zakladalo novú jednotku v Sobranciach, kde ho prevelili, bol jedným zo

zakladateľov tejto jednotky. Jeho snom však bolo stať sa členom útvaru osobitného určenia prezídia PZ,
tzv. Lynx Commanda, preto sa zúčastnil výberového konania do tohto útvaru, ktoré úspešne absolvoval.
Z toho je zrejmé, že prebehla jeho úspešná kariéra v rámci policajného zboru. Zmena nastala 11.1.2012,
keď ho na pracovisku zadržali príslušníci pohotovostného útvaru. Eskorta ho odviezla do Košíc a dali do
cely predbežného zaistenia. Následne boli vznesené dve obvinenia, ktorým nerozumel, teda nerozumel

tomu, čo sa deje. Všetko poprel a o niekoľko dní na to, mu doručili ďalšie uznesenie o vznesení
obvinenia. Sudca rozhodol o väzobnom stíhaní, takže sa dostal do väzby. Išlo o otvorenú väzbu, čo
znamená, že sa tam nachádzal v otvorených priestoroch medzi asi 40 páchateľmi. Veľmi sa bál, aby
sa spoluväzni nedozvedeli o tom, že je policajtom. Toto obdobie veľmi ťažko znášal, schudol 15 kg. Bol
prepustený asi po 6 mesiacoch. Bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na polroka, potom na

nejaký krátky čas mu dovolili vykonávať aktívne službu, avšak došlo k medializácii prípadu a počas tejto
aktívnej služby musel čerpať dovolenku, po dovolenke mal nastúpiť do aktívnej služby. Pre medializáciu
prípadu - vyšli články v novinách a príspevky v televízii Markíza, Joj aj STV - ho nadriadený vyzval,
aby si hľadal iné zamestnanie, pretože kvôli tomuto prípadu nie je vhodné, aby zostal v policajnomzbore a tobôž v elitnej jednotke. Žalobca to odmietol, pretože toto bolo stále jeho životným cieľom
a hlavne preto, že išlo o vykonštruovaný prípad. O tom, že išlo o vykonštruovaný prípad svedčí aj to, že
následne mu predĺžili dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, počas ktorého bol na neho vyvíjaný

neustále tlak, aby z policajného zboru odišiel. Nakoniec dostal rozkaz o preložení z elitného útvaru na
OO PZ za tzv. radového pochôdzkára. Jeho prípad bol opakovane medializovaný a on bol opätovne
pozbavený výkonu štátnej služby na ďalších 6 mesiacov s predlžením až do právoplatného skončenia
trestného konania. Od zadržania až do právoplatného skončenia trestného konania, čo je doba 6 rokov
bol polroka vo väzbe a zvyšnú časť strávil doma, musel sa zdržiavať v mieste svojho bydliska, mal len

hodinovú vychádzku každý deň, nemohol čerpať dovolenku. Tým, že nemohol nikam chodiť, čokoľvek
si potreboval vybaviť na úradoch alebo keď potreboval ísť do školy, keďže v tom čase študoval, stále
potreboval potvrdenia z úradov, resp. zo školy na preukázanie dôvodu, pre ktorý sa vzdialil z domu.
Počas tejto doby poberal minimálnu mzdu a bol odkázaný na finančnú pomoc svojej rodiny a priateľky.
Ako policajt žiadnu inú zárobkovú činnosť vykonávať nemohol, nemohol chodiť ani prípadne na brigády.
Minimálna mzda nestačila na živobytie, po zaplatení výdavkov mu zostalo na mesiac asi 20,- eur. V tom

čase sa zdržiaval a býval u svojich rodičov v mieste svojho trvalého bydliska a výdavky mal na telefón
a na štúdium. Výdavky na bývanie nemal, splácal úver, ktorý čerpal na štúdium.
V rodinnej oblasti sa trestné stíhanie prejavilo v tom, že trpeli jeho rodičia aj priateľka. Bol stále
podráždený, odkázaný na finančnú výpomoc. Prejavilo sa to vo vzťahu k priateľke aj k rodičom, vznikali
medzi nimi konflikty. Okrem tohto k žiadnej inej zmene v týchto vzťahoch nedošlo, napr. priateľka vzťah

neukončila, ani rodičia neprerušili kontakt so žalobcom.
Dňa 15.1.2018 bolo trestné stíhanie skončené, hneď na druhý deň nastúpil do aktívnej služby na OO
PZ ako pochôdzkár. Najskôr u okresného riaditeľa PZ žiadal o funkciu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu,
skúsenostiam aj výcviku, nepochodil. Následne sa o to isté pokúšal u krajského riaditeľa PZ v Košiciach,
takisto mu nebolo vyhovené. Asi po dvoch mesiacoch na OO PZ Košice – Ťahanovce ho preradili na

OO PZ Košice – KVP, kde postúpil na funkciu staršieho referenta a vykonáva svoju funkciu každý deň
na sídlisku Luník IX. Od januára 2018, teda od skončenia trestného stíhania až doposiaľ podal spolu
52 žiadostí o pridelenie adekvátnej funkcie, zúčastňoval sa výberových konaní, nikde neuspel. Nikto
z nadriadených mu síce priamo nepovie, že je to pre toto trestné stíhanie, avšak je presvedčený, že to
súvisí s tým, pretože akonáhle žiada nejaký postup, tak začnú byť reči typu, že to je ten z bankomatovej

mafie a pod., ale nikto mu to priamo ako dôvod neuvedie. Žalobca sa späť do lynx komanda nežiadal,
lebo si myslí, že veliteľ nemal záujem, aby tam slúžil. Po pár rokoch sa tam uvoľnila jedna pozícia
analytika, tak podal žiadosť a opäť mu bolo nevyhovené.
Priebeh týchto udalostí psychicky ťažko znášal, ale nebol odkázaný na pomoc psychológa, ani
psychiatra. Pokiaľ by bol, nemohol by vykonávať prácu policajta. Asi tri roky spätne mu zistili vysoký

krvný tlak, čo dáva do súvislosti s tým, že po dlhý čas žil vo vysokom psychickom vypätí a v súčasnosti
na to berie aj lieky. Okrem uvedeného nemá a nemal žiadne iné zdravotné ťažkosti.
Všetci kolegovia s ním prestali komunikovať odkedy sa začalo toto trestné konanie, lebo sa báli.
Dozvedel sa, že boli tlaky aj od ich nadriadených, nie priamo samozrejme, ale v tom zmysle, že ich
upozorňovali, aby si dávali pozor na neho, či sa budú s ním stretávať. Priatelia sa po začatí trestného

konania postupne strácali, keď sa dozvedeli, čo sa stalo a aj v dôsledku toho, že nemal peniaze, nevedel
spoločensky ani kultúrne žiť a udržiavať priateľské vzťahy. Zostali mu len rodina a priateľka.
Podľa žalobcu problém vznikol v rokoch, keď pôsobil na riaditeľstve hraničnej polície v Sobranciach.
V špeciálnej zásahovej jednotke pôsobila malá skupina policajtov a aktívne bojovali proti prevádzačom
a pašerákom. Zasiahli do určitých záujmových skupín a dostalo sa to do takého štádia, že určité osoby

z týchto záujmových skupín sa odvolávali na funkcionára riaditeľstva hraničnej polície, konkrétne na
veliteľa mobilnej zásahovej jednotky. Žalobca ako policajt mal potrebu napísať operatívne poznatky
o tom, čo sa dozvedel a tie postúpil. Taktiež v tých časoch poukázal na porušovanie interných
prepisov. Kontaktoval útvar kontroly, ktorý vykonal kontrolu a potvrdil jeho sťažnosti vo všetkých bodoch.
Následkom toho jedného dňa si ho zavolal riaditeľ a povedal mu, že ho vyzlečie z uniformy. Žalobcovi

sa počas jeho kariéry nikdy nikto nevyhrážal, nikdy s nikým nemal problém, toto bol jediný konfliktný bod
a keďže tento veliteľ mal priateľské vzťahy s vtedajším riaditeľom úradu bezpečnostnej služby, má za to,
že prišiel nejaký podnet, aby sa niečo vymyslelo. Trvalo to síce niekoľko rokov až úrad inšpekčnej služby
našiel nevyriešený prípad, zohnali jednu svedkyňu, ktorá vypovedala proti žalobcovi. Svedkyňa potom
pred súdom odmietla vypovedať z dôvodu, že si privodí trestné stíhanie a žalobca bol oslobodený. Takže

je presvedčený, že toto bol dôvod k trestnému stíhaniu. V podstate s odstupom času sa to aj potvrdilo,
táto svedkyňa bola zhodou okolností odsúdená za podvod.
Žalobca v rámci policajného vzdelania má ukončené základné policajné vzdelanie, dôstojnícku školu
v odbore poriadková polícia, dôstojnícku školu v odbore skrátené vyšetrovanie a špecializovaný kurzpre prácu v komunitách, teda je dôstojník. Čo sa týka civilného vzdelania, má ukončený druhý stupeň
vysokoškolského vzdelania v odbore bezpečnostnej služby a v odbore medzinárodné vzťahy a prvý
stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore právo.

Žalobca uviedol, že tento prípad vníma ako neuzavretý, že mu nebolo zadosťučinené, nakoľko výkon
štátnej služby vykonáva tam kde vykonáva. Jeho kolegovia, rovesníci, s ktorými slúžil, sú na vyšších
postoch, majú vyššie hodnosti a má za to, že skrz svoje vzdelanie, skúsenosti a snahu o bezproblémový
výkon štátnej služby má naviac ako na to, kde je a toto ho dennodenne psychicky zožiera.

13. Svedkyňa M. N. na pojednávaní dňa 14.2.2023 uviedla, že so žalobcom sa pozná osobne asi od
r. 2018, je medzi nimi priateľský vzťah. So žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. Predmet sporu pozná
od priateľky žalobcu.
Vzhľadom k tomu, že v minulosti pôsobila na policajnom zbore, tak si so žalobcom veľakrát mali čo
povedať aj na túto tému. O trestnom stíhaní žalobcu sa dozvedela priamo od žalobcu, povedal jej
to medzi prvými informáciami o sebe, aby vedela jeho verziu prípadu. Svedkyňa pozná žalobcu ako

pracovitého človeka, ktorý prácou žije, „on sa narodil ako policajt, zomrie ako policajt“. Vie od svojich
aktuálnych kolegov, ktorí to vedia od žalobcu, že v súčasnosti je žalobca pracovne zaradený na Luníku
IX ako referent. Od žalobcu a od jeho partnerky vie, že sa dlhodobo snaží z aktuálneho zaradenia prejsť,
posunúť niekam inam a trvá to niekoľko rokov. Bol na niekoľkých výberových konaniach a zatiaľ ani na
jednom neuspel. Domnieva sa, keďže aj ona bola v zbore a vie, že to takto v zbore funguje, že neuspel

kvôli tomuto trestnému stíhaniu, pretože „to je proste v zbore tak, že keď sa niečo také stane, tak sa to
s ním vezie celý čas jeho pôsobenia v zbore“.
14. Svedok E. A. na pojednávaní dňa 14.2.2023 uviedol, že so žalobcom sú vo veľmi blízkom
priateľskom vzťahu, často sa ako rodiny navštevujú. So žalobcom sa pozná asi 10 rokov a s jeho
partnerkou asi 25 rokov. So žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. Predmet sporu pozná z rozprávania

žalobcu a jeho partnerky.
Svedka ako súkromného podnikateľa pri výstavbe štadióna za mestské dotácie, požiadal poslanec
mestského zastupiteľstva o úplatok. Požiadal žalobcu o radu a on mu okamžite povedal, že to má
nahlásiť, takže svedok sa stal agentom a teraz je to na najvyššom súde. Takúto skúsenosť má so
žalobcom. O trestnom stíhaní žalobcu sa dozvedel od žalobcu postupne, keď k nim pravidelne chodil,

nadobudol dôveru a začal pomaličky objasňovať, čo sa deje v jeho prípade. Potom sa otvoril tak, že
každý týždeň rozprával, čo je nové. Podľa svedka nevinný človek každý deň prežíval, či ho zatvoria do
basy alebo nie. Dokonca sa mu zdá, že až 6 mesiacov sedel, on ho spoznal až potom, a ešte ďalších 5
rokov, keď bol mimo služby, musel byť každé ráno o siedmej doma. Mal vychádzku akurát na obed od
12,00 do 12,30 hod., potom sa musel vrátiť domov a do štvrtej sedieť doma. Keď skončil súd, tak sa mu

sprísnili ešte kontroly, doslova keď prišiel z obedu domov, tak ho čakal pred dverami príslušník, ktorý
kontroval, či prišiel načas. Keby neprišiel načas, tak ho vyhodia zo služby. Žalobca bol psychicky na
dne. Partnerský vzťah žalobcu trpel kvôli tomu, že žalobca bol v tom období veľmi depresívny, nechcel
chodiť do spoločnosti, oni (svedok) boli asi jediná rodina kde chodil, lebo to bolo v Prešove, nikto ho
nesledoval, nikto ho nepočúval, tak každú sobotu, nedeľu sa u nich uvoľňoval. S partnerkou nechodil

nikdenaspoločenskévečeryaudalosti.Jehopartnerkajespoločenskýtyp,akchcelaniekamísť,musela
sama. Dokonca ani na dovolenky nemohli spolu chodiť, žalobca nechcel prijímať od nikoho žiadne dary,
ani peniaze, aby si toto mohol dovoliť.
Počas celého trestného stíhania žalobca býval u svojich rodičov, kde má aj trvalý pobyt a navštevoval
svoju partnerku v jej byte tak, že po štvrtej kedy už mohol odísť z domu, išiel k nej a ráno o siedmej sa

vrátil domov. V súčasnosti vie, že bývajú spoločne v byte jeho partnerky.
Kfinančnejsituáciižalobcusvedokuviedol,žeakoelitnýpolicajtvLynxkomandemal postavenieajveľmi
pekný príjem. V dôsledku uvedených udalostí dali mu najnižšiu triedu, zrušili jeho pracovné miesto, tým
pádom dostal nejaké minimum. Napriek tomu nechcel od nikoho prijímať dary, takže radšej sedel doma,
nič si nekúpil, dokonca nechodil ani do posilňovne, lebo na to nemal. Svedok ho bral na zimný štadión,

čo bolo jediné jeho športové vyžitie. Jeho partnerka ho doslova musela živiť, kupovala mu dary, ktoré
nechcel prijímať, prijímal len to nevyhnutné. Počas toho procesu začal študovať, aby štúdiom postúpil
na niektoré lepšie priečky. Svedok nevedel konkretizovať výšku príjmu žalobcu, keď bol príslušníkom
elitnej jednotky ani keď bol postavený mimo službu. Vedel len to, že mal obrovské problémy s peniazmi
a nič si nemohol dovoliť.

Svedok od žalobcu vedel, že dával nespočetné množstvá žiadostí všade, kde sa dozvedel, že je voľné
miesto v nejakej elitnej jednotke alebo v nejakom jemu blízkom vyššom zaradení, vždy mu prišla
zamietavá odpoveď.Podľa svedka, žalobca za tých 6 rokov odrezal všetky vzťahy, dokonca aj jeho bývalí priatelia od polície
boli proti nemu nasadení, chodili za ním a snažili sa niečo z neho dostať, robili informačnú činnosť. Takže
on prestal veriť absolútne každému. Jedine svedkovi a jeho rodine veril a jedine im sa otvoril a rozprával,

takže celý proces a všetko čo potom nasledovalo prežívali s ním každý týždeň. Žalobca sa po rozsudku
tešil, že ho čaká nový život a že konečne sa ukázala pravda a pôjde zase na svoje staré miesto. Dával
žiadosti a prišlo jedno sklamanie za druhým. Teraz sa zase dostáva do depresií, nezaspí bez tabletky,
nemá chuť žiť atď.. Chodí na Luník IX do práce a doslova trpí. V spoločenskej oblasti to pokračuje ďalej,
nikam nechodí, ani na dovolenky, teraz jeho partnerka bola na dvoch dovolenkách s kamarátkami, lebo

tiež si musela psychicky oddýchnuť. Po skončení trestného stíhania mal väčší príjem, to znamená, že
už si kúpil počítač, obliekal sa, začal chodiť do posilňovne. Potom čo začali nezdary pri žiadostiach
o postup, tak zase bol v depresii, nemal chuť žiť. U žalobcu je jeho spoločenský a pracovný život veľmi
úzko prepletený, práca na polícii znamená preňho celý jeho život.
Vzťah svedka so žalobcom, vzhľadom na vedené trestné konanie sa nezmenil, stále mu verí a vie,
že je čestný, zodpovedný, cieľavedomý, priateľský. Svedok nemal žiadnu vedomosť o poskytnutých

kompenzáciách za vedenie trestného stíhania žalobcovi.
15. Svedok E. H. na pojednávaní dňa 14.2.2023 uviedol, že so žalobcom sú priatelia 20 rokov.
Voči žalovanému vedie rovnaký spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, za rovnaké trestné stíhanie
akožalobca.Viečojepredmetomsporu,nakoľkosasožalobcomrozprávajúajotýchtoveciachanavyše
prechádza rovnakým konaním.

K okolnostiam trestného konania svedok uviedol, že najskôr z tohto trestného činu boli obvinení žalobca,
MrázanejakýŠmucer,oktoromničnevedeli,nikdyhonepoznali.PotomŠmucerapolíciapustilaamiesto
neho obvinili svedka. Podľa obvinení mali žalobca, Mráz a svedok spáchať tieto trestné činy, pričom
v čase, keď malo dôjsť k týmto trestným činom sa žalobca a Mráz osobne ani nepoznali. Svedok ich
zoznámil asi rok po tom údajnom trestnom čine. So žalobcom boli naraz vo väzbe v jednej väznici, na

inom oddelení. Keď mali vychádzky, videli jeden na druhého cez koridor. Zo začiatku videl, že žalobca
cvičil, po čase sa prestal cvičeniu venovať a dokonca sa tam rozkríklo, že medzi väzňami je nejaký
policajt, len nevedeli kto je tým policajtom a preto sa žalobca cítil nekomfortne vo väzbe. Keď ho pustili
z väzby, na nejaký čas išiel do Bratislavy, kde vtedy pracoval, ale následne ho preložili do Košíc, čiže
už sa zdržiaval v Košiciach a bol tu „akoby v domácej väzbe, mal druhú basu“, pretože mal vymedzený

čas, kedy sa musel zdržiavať doma, odkedy, dokedy mohol odísť na obed a pod.. V tomto období ho
svedok navštevoval každý deň. Najskôr na ňom videl, že sa drží, cvičí, ale po krátkom čase sa začal
opúšťať, prestal cvičiť, bol na tom psychicky zle. Stále tvrdil, že ho sledujú a podobné veci.
Celé trestné konanie prebiehalo asi v takom duchu, že čokoľvek tvrdili, akékoľvek dôkazy priniesli, či na
súd, či na políciu, stále bol taký postoj, že nič ich nezaujímalo a žiadne ich dôkazy nezohľadňovali. Stále

im len dookola tvrdili, že to boli oni. Svedkyňa, ktorá bola pre súd aj prokuratúru hodnoverná, následne
bola odsúdená za trestný čin podvodu, išlo o nejaké podvody s bytmi. A dokonca tá svedkyňa, ktorá
svedčila proti svedkovi a ktorú pozná z ulice asi od 15 rokov osobne, na polícii povedala, že svedka
vidí prvýkrát v živote. Asi polroka po prepustení z väzby sa stretol s touto svedkyňou, bola aj so svojím
mužom v obchodnom centre a tam sa mu ospravedlnila s tým, že to musela robiť. Nepovedala, že prečo

to musela robiť.
Žalobca aj keď pracoval, nikdy nemal podľa svedka veľa peňazí, pretože peniaze, ktoré zarobil, dával na
také veci, ktoré potreboval k práci, napr. kupoval si vak na prežitie a podobné veci a teda žil od výplaty
k výplate aj vtedy keď riadne pracoval. Myslí si, že toto trestné konanie určite nemalo pozitívny vplyv na
finančné záležitosti žalobcu, ale konkrétne sa vyjadriť nevedel. Domnieval sa, že žalobca predal svoje

auto po začatí tohto trestného stíhania. Podľa obvinení všetci mali mať veľa peňazí a nikto z nich nemal
nič.
K dopadu trestného stíhania na spoločenský život žalobcu svedok uviedol, že „ono to je všeobecne tak,
že pokiaľ ste boli vo väzbe, tak vám to akosi prischne“. Napr. taxikár, akože zo srandy, kričal na svedka
aj na žalobcu, keď sa stretli, že „no čo vy bankomatoví zločinci“. So žalobcom sa stretávali a dodnes

sa stretávajú, hoci v poslednej dobe je to menej, pretože sa žalobca uzavrel a svedok si myslí, že už
neverí nikomu. Predtým pravidelne cvičil, udržiaval sa vo forme. V poslednej dobe prestal cvičiť, úplne
upadá. Žalobca až po väzbe prezradil svedkovi, že bol na útvare osobitného určenia, kde sa dostal bez
akejkoľvek pomoci, on si túto pozíciu vydrel a na to, aby sa na túto pozíciu dostal, musel prejsť a aj
prešiel detektorom lži. Žalobca stále tvrdil, že toto bol jeho sen a on v podstate všetko robil preto, aby

toto dosiahol, žil pre túto svoju prácu. Svedok od žalobcu vedel, že sa pokúšal dostať veľakrát na nejakú
vyššiu pracovnú pozíciu a všetky jeho žiadosti mu zamietali.
16. Svedkyňa O. N. na pojednávaní dňa 14.2.2023 uviedla, že žalobcu pozná asi 10 rokov, je
priateľom jej najlepšej kamarátky, medzi nimi je kamarátsky vzťah. So žalovaným nie je v žiadnomvzťahu.Opredmetetohtosporuviezrozprávaniapriateľkyžalobcu,ktorájupoprosila,abyprišlasvedčiť,
nehovorila presne k čomu treba svedčiť.
Svedkyňa sa o trestnom stíhaní žalobcu dozvedela od svojej priateľky a priateľky žalobcu Daniely Juhás.

Podľa svedkyne bol žalobca absolútne disciplinovaný, čestný, veselý a spoločenský do začatia tohto
trestného stíhania. Po začatí trestného stíhania sa úplne zmenil, začal sa strániť ľudí. Svedkyňa pred
4 rokmi robila väčšiu oslavu, kde pozvala aj jeho a odmietol prísť napriek tomu, že aj jeho priateľka
to chcela. Všetky informácie ohľadom postojov žalobcu vie len od kamarátky D., pretože žalobca
nekomunikuje ani s ňou. Od trestného stíhania sa úplne stiahol a odvtedy prestal s ňou komunikovať.

Vzťah žalobcu a D. E. sa začal ešte pred trestným stíhaním. Vtedy to bol vzťah harmonický, veselý,
spoločenský, obidvaja boli veľmi spoločenskí, často sa stretávali aj s jej rodinou. Po tomto trestnom
stíhaní došlo k opísanej zmene, avšak ich vzťah to vydržal.
Odkedy svedkyňa žalobcu poznala, stále hovoril o tom, že jeho životným cieľom bolo vždy stať sa
policajtom, čo napokon aj dosiahol. Od D. vie, že trestné stíhanie malo veľmi zlý dopad na finančnú
situáciu žalobcu. Bol úplne bez peňazí, živila ho D., aj svedkyňa často navarila a odniesla im jedlo.

V súčasnosti je žalobca utiahnutý, nie je šťastný v tej práci, ktorú robí. Podľa nej žalobca zo zboru odísť
nechce, ale chcel by robiť inú prácu v zbore. Najlepšie asi tú, ktorú robil predtým.
Svedkyňa vie, že žalobca dostal nejakú kompenzáciu, pár tisíc eur, čo je málo.

17. Svedkyňa F. P. na pojednávaní dňa 14.2.2023 uviedla, že žalobca je jej kamarátom a partnerom

jej veľmi dobrej kamarátky. Poznajú sa asi 10 rokov. So žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. Predmet
tohto sporu pozná z rozprávania partnerky žalobcu. Nikto jej vopred neoznámil k akým skutočnostiam
má vypovedať.
Podľasvedkyneježalobcaveľmicieľavedomý,poctivýanevidelaeštečlovekavjehoodbore,ktorýbytak
poctivo pracoval na sebe, aby bol stále lepší. O samotnom trestnom stíhaní sa dozvedela od partnerky

žalobcu, aj to po čase, pretože videla, že sa niečo deje, keďže bola smutná a uplakaná. Žalobca o tom
nerozprával, stal sa veľmi utiahnutým a o týchto veciach nekomunikoval. V ich partnerskom vzťahu to
bolo pre nich veľmi ťažké obdobie, obaja boli veľmi vystresovaní. Svedkyňa im pomáhala aj finančne,
varila im, resp. chodila so žalobcovou partnerkou aj na nákupy, pretože žalobca s ňou nikam nechcel
chodiť, niektoré nákupy im aj platila, išlo aj o základné potraviny a podľa jej názoru boli odkázaní na túto

pomoc. Svedkyňa žalobcu spoznala v období, keď sa už začalo trestné stíhanie. Odkedy ho pozná, je
stále utiahnutý, nikam nechce chodiť, ani na spoločenské stretnutia nikdy nechodil s D.. V súčasnosti,
tak ako aj predtým, sa stretávajú raz do týždňa a nevidí na žalobcovi žiadnu zmenu. Doteraz sa nevedel
vysporiadať ani ľudsky a ani profesne s touto situáciou. Podľa svedkyne kompenzácia poskytnutá
žalobcovi štátom nemá nejaký viditeľný dopad, ani z hľadiska finančného a už vôbec nie z hľadiska

ľudského.

18. Svedkyňa B. D. E. na pojednávaní dňa 14.2.2023 uviedla, že so žalobcom sú v partnerskom vzťahu
od času kedy vyšiel z väzby, aj predtým sa poznali. So žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. Predmet
sporu pozná, o všetkom čo sa udialo okolo žalobcu je informovaná.

Svedkyňa charakterizovala žalobcu ako veľmi cieľavedomého, čestného, múdreho, zásadového
človeka. Uviedla, že podľa rozprávania žalobcu aj jeho rodičov, žalobca od svojich 14 rokov chcel byť
policajtom a celý svoj život tomu podriadil, či už z hľadiska vzdelávania alebo športovania, stále túžil
byť na nejakých špecializovaných pozíciách v polícii. Takýto prípad, keď na niekoho niečo vykonštruujú,
zlomí každého človeka, čiže žalobca odvtedy chradol, bol v neustálom strese, mal pocit, že ho stále

špehujú. Keď pracoval v Lynx komande a niečo sa vydarilo, mal vysoké odmeny a tešil sa z toho, že si
môže dopriať veci, ktoré tiež súviseli s jeho prácou, napr. že si mohol kúpiť novú zbraň a pod.. Od detstva
hral hokej a po začatí tohto trestného stíhania prestal hrať aj hokej, pretože výstroj sa mu rozpadla
a nemal peniaze na novú. V období počas trestného stíhania v dôsledku nižších príjmov žalobca musel
predať zbrane aj auto hlboko pod cenu, ktoré si predtým kúpil na spotrebný úver. Úver čiastočne splácali

aj jeho rodičia, lebo keď bol vo väzbe nemal žiadny príjem.
Pred začatím trestného stíhania pracoval v Lynx komande a mal vysoký príjem, podľa jeho tvrdenia
okolo 3.000,- eur a osobné okolo 500,- eur mesačne. Keď ho preradili do Ťahanoviec, tak dostával menej
ako minimálnu mzdu. Do začatia konania na súde ešte spoločensky riadne žili, chodili do divadla, na
plesy, na večere, lebo stále si žalobca myslel, že to je taká hlúposť, že to súd ani neprijme. Až po tomto

období sa to celé zmenilo. Svedkyňa síce platila všetko, ale samozrejme žalobca to nechcel prijať. Napr.
keď išli na ples, nemohla mu povedať, že lístky kúpila za 500,- eur, pretože by odmietol ísť s ňou na
ples. Žalobca z toto nízkeho príjmu, keď všetko potrebné zaplatil, zvýšilo sa mu tak málo peňazí, že
dokonca si nevedel ani oblečenie kupovať a podobné základné veci. Od rodičov si tiež nechcel veľmipožičiavať, pretože jeho rodičia sú učitelia a jeho mama, ktorá už bola na dôchodku sa vrátila učiť, aby
mu aspoň niečím pomohla. Žalobca tým, že bol v neustálom strese, tak mu veľmi stúpol krvný tlak až tak,
že dvakrát kvôli tomu bol aj v nemocnici a berie lieky na zníženie krvného tlaku a lekárka mu povedala,

že tieto lieky už bude brať do konca svojho života.
Žalobca pred začatím trestného stíhania vykonával rôzne aktivity, mal veľký okruh priateľov. Po začatí
trestného stíhania všetci jeho priatelia začali od neho bočiť. V podstate im zostali ako spoloční priatelia
A., E. H. a jej kamarátky.
Žalobca bol jediným elitným policajtom v Bratislave z Košíc, takže keď odznelo v správach, že bude

pojednávanie s elitným policajtom, tak každý, minimálne v polícii vedel, že ide o D. A..
Svedkyňa to, že žalobca bol obvinený a vzatý do väzby sa dozvedela až po prepustení z väzby. Keď
začali tvoriť pár so žalobcom, ešte mali spoločné plány v tom zmysle, že si kúpia spoločne byt a budú
spolu žiť, ale keď sa začalo súdne konanie a hrozil mu trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, už si nič
neplánovali, ale žili zo dňa na deň. Ani v súčasnosti pôvodné spoločné plány nezrealizovali, pretože
žalobca tým, že robí v tej pracovnej pozícii ako robí, plat sa mu podstatne znížil a ceny nehnuteľností

stúpli,nemohlisidovoliťkúpiťspoločnebyt.Vsúčasnostižijúvspoločnejdomácnostivmalom2-izbovom
byte, patriacom do vlastníctva jej syna, pričom mnohé osobné veci majú každý u svojich rodičov.
Počas obdobia, keď žalobcovi bolo nariadené to kvázi domáce väzenie fungovali tak, že keď sa skončilo
domáce väzenie poobede o štvrtej, tak prišiel ku nej a ráno na siedmu už zase musel byť doma. Počas
obeda mal hodinu na to, aby sa išiel naobedovať a pomaly už aj cez obed ho chodili kontrolovať. Cez

víkendy chodili ku Kentošovcom a občas zašli do Maďarska, max. na 1 noc. Fungovali tak preto, lebo
žalobca ju chránil, lebo mal pocit, že ho neustále sledujú a teda, aby mohla riadne žiť svoj život. Zo strany
polície mal aj nariadené, že sa má zdržiavať na adrese trvalého bydliska a chodili od zamestnávateľa
kontroly niekedy aj 3-krát denne, pretože ho chceli nachytať na tom, že nedodržiava podmienky a aby
mu nemuseli doplácať mzdu. Žalobca mal miesto trvalého bydliska u svojich rodičov a túto situáciu veľmi

zle znášali aj rodičia žalobcu, najmä jeho otec, ktorý počas tohto obdobia schudol 40 kíl.
Postojom žalobcu bolo stále to, aby v práci napredoval a vlastne vďaka svojim schopnostiam bez
nejakých známostí sa stal príslušníkom Lynx komanda. Aj v súčasnosti sa pokúša niekam napredovať,
avšak z tej pozície, na ktorej bol, sa dostal úplne až na spodok. Napriek tomu, že sa neustále pokúša,
všetky žiadosti mu zamietnu, ako keby ostal onálepkovaný tým, že je zločinec, nepozývajú ho zvyčajne

ani len na výberové konania. Všetci jeho kolegovia, kamaráti sú už podplukovníci a on má stále rovnakú
hodnosť akú mal pred 10 rokmi. Dokonca hovorí, že tie školy, ktoré si financoval z pôžičiek od svedkyne
mu boli nanič, lebo aj tak mu to nepomáha v tom, aby mohol kariérne postupovať. Pôžičky na školy
mu poskytovala svedkyňa a keď už začal riadne pracovať, všetky pôžičky jej vrátil. Až teraz po dlhom
čase mu jeho nadriadený priznal osobný príplatok vo výške 10,- eur. Žalobca sa s celou tou situáciou

nevie vyrovnať a doteraz čaká na nejaké zadosťučinenie. Podľa názoru svedkyne, zadosťučinením pre
žalobcu by bolo to, keby sa mu podarilo dostať zase na nejaký prezidiálny útvar, pretože toto zodpovedá
jeho schopnostiam, vzdelaniu a skúsenostiam.
Podľa názoru svedkyne, žalobcovi nebola poskytnutá žiadna satisfakcia ani po ľudskej, ani po finančnej
stránke. V súčasnosti pôsobí ako pochôdzkár a ešte aj v tejto pozícii má ten najnižší plat, pretože všetky

možné príplatky mu odobrali, to drobné čo mu bolo doplatené vôbec nepovažuje za satisfakciu. Z peňazí,
ktoré žalobca dostal od štátu ako satisfakciu v podstate zaplatil len všetky dlhy, ktoré mal vo vzťahu
k svojim rodičom.

19. Svedok M. N. na pojednávaní dňa 22.10.2024 uviedol, že medzi ním a žalobcom je kamarátsky

vzťah, so žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. Žalobca, keď ho požiadal, aby prišiel svedčiť, oboznámil
ho avšak žiadne podrobnosti tohto sporu mu neoznámil.
So žalobcom sa zoznámili niekedy okolo r. 2010 prostredníctvom policajného fóra. Je to resp. bola
webová stránka, na ktorej komunikovali všetci tí, ktorí sa zaujímali o bezpečnostné zložky, to znamená
policajti, vojaci a podobne. Svedok v tom čase ešte navštevoval strednú školu, momentálne je

zamestnaný na jednom útvare policajného zboru, avšak konkretizovať to nechcel z toho dôvodu, že
má previerku na stupeň tajné. Podľa názoru svedka, žalobca bol policajtom z presvedčenia. Nikdy
nekritizoval policajnú prácu, naopak, stále sa o nej pozitívne vyjadroval.
O trestnom stíhaní žalobcu sa dozvedel, keď už bol policajtom - členom pohotovostnej motorizovanej
jednotky (kde slúžil od 1.7.2012 do 31.12.2016) tak, že sa o tom rozprávalo medzi policajtmi, ale nevedel

o koho ide, takáto informácia sa naprieč celým policajným zborom rozšírila. Až neskôr žalobca mu
povedal, že ide oňho a aj iní sa dozvedeli o koho konkrétne ide, aj preto, že to bolo aj medializované.
Žalobca bol po tomto z útvaru osobitného určenia preložený do Košíc a v Košiciach, keďže aj predtým
tu slúžil ho predsa policajti poznali. Keď sa dozvedel o trestnom stíhaní žalobcu, bol prekvapený, nešlomu do hlavy, že by sa žalobca niečoho takého dopustil. Trestné stíhanie žalobcu malo negatívny ohlas
medzi policajtmi. Aj svedok sa bál stretávať so žalobcom, nie z toho dôvodu, že by si myslel, že sa
niečoho takého dopustil, ale ohlasu medzi policajtmi. Z rozprávania medzi kolegami vie, že niektorí z

kolegov, sa prestali priateliť so žalobcom. Je rozdiel, keď príslušník obvodného oddelenia spácha nejaký
trestný čin, tak o tom sa tak nerozpráva a je veľa takýchto policajtov, ale Lynx komando je len jedno,
čiže v rámci polície sa to vníma úplne inak.
V období, keď bol žalobca postavený mimo službu a aj v období, keď bol preložený na jedno z obvodných
oddelení do Košíc, bol so žalobcom v osobnom dennom kontakte. K dopadu trestného stíhania na

finančnú stránku žalobcu sa svedok nevedel vyjadriť. K dopadu na fyzickú a psychickú stránku uviedol,
že žalobca predtým bol vytrénovaný, po tomto chradol, prestal trénovať, nemal ani toľko možností, ale
ani chuť a po psychickej stránke bol na tom veľmi zle. Často bol v takom stave, že nemal chuť robiť
vôbec nič. Pred začatím trestného stíhania žalobca nežil nadštandardne, žil normálne. Ako každý počas
trestného stíhania, nežil nadštandardne, svedok mal dojem, že nemá dostatok finančných prostriedkov,
pretožedostával60%zplatu.Častosastávalo,žesvedokplatilbenzín,kávu,prípadnejedlokeďniekam

išli, aj keď sa žalobca stále snažil zaplatiť svoju polovicu, pretože sa hanbil za svoju situáciu, ale zjavne
nemal dostatok finančných prostriedkov. Žalobca v čase od 7.30 do 15.30 hod. sa musel zdržiavať
doma na adrese trvalého bydliska, chodili aj kontroly. Po 15.30 hod. si išiel občas zacvičiť, prípade spolu
niekam vyšli, ale okrem toho nevie ako trávil čas, väčšinou bol doma.
Po začatí trestného stíhania bol žalobca preradený na OO PZ Košice na Luník IX ako rómsky špecialista.

Vzhľadom k jeho schopnostiam aj vzhľadom na to, že aj štát investoval do jeho výcviku, je to úplne
neprimerané a investície takom mieste nie sú využité. Svedok vie o tom, že žalobca sa snažil postúpiť na
nejakéinéútvary.Podávalveľažiadostí,zhruba80aanivjednomzvýberovýchkonaníneuspel.Žalobca
bol dlhý čas na útvaroch osobitného určenia, pričom na špecializované útvary nevyberajú hocijakých
policajtov, ktorí nemajú špeciálne predpoklady na výkon týchto činností. Z toho svedok usúdil, že keď

toľké roky slúžil na špecializovaných útvaroch, tak mal rôzne predpoklady a schopnosti na to, aby slúžil aj
na iných útvaroch. Niekde ho ani nepozvali na výberové konanie, niekde išiel síce na výberové konanie,
ale nikde neuspel. Svedok uviedol, že v polícii to funguje tak, že sú vypísané na rôzne útvary, rôzne
výberové konania, o ktorých sa dozvedajú z intranetu polície, následne sa podáva prihláška a pozýva
sa ten prihlásený na pohovor. Minimálne na pohovor pozývajú spravidla každého. Potom sa postupuje

ďalej podľa výsledkov pohovoru. Samozrejme sú ešte na rôzne útvary rôzne ďalšie podmienky ako
fyzické predpoklady a iné. Keď sa niekto prihlási do výberového konania, tým, že v policajnom zbore
každý každého pozná, väčšinou nadriadení neoficiálne zisťujú rôzne okolnosti o tom, kto sa prihlásil
do výberového konania. Že prečo sa práve žalobcovi stávalo, že ho ani len nepozvali na pohovor, hoci
spravidla aspoň na pohovor každého pozvú, nevedel sa vyjadriť. Svedok nevedel, kam všade posielal

žalobca tieto svoje žiadosti.
Pracovný život žalobcu sa nedostal do starých koľají, teda do tých, ktoré boli pred trestným stíhaním,
pretože predtým slúžil na útvare osobitného určenia a v súčasnosti slúži na Obvodnom oddelení
PZ na Luníku IX, čiže charakter jeho práce je neporovnateľný s charakterom práce policajta na
útvare osobitného určenia. Už len zaradenie týchto útvarov v hierarchii polície je diametrálne odlišné.

Obvodných oddelení PZ je nespočetne veľa a riešia bežné priestupky, zatiaľ čo útvar osobitného určenia
je jediný takýto útvar, je zaradený priamo pod prezídium PZ a rieši najzávažnejšiu trestnú činnosť ako
napr. boj proti terorizmu a pod.. Samozrejme v útvare osobitného určenia sú najvyššie požiadavky na
príslušníkov.

20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.4.2023 (č.l. 354) poukázal na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z.. Zdôraznil, že hodnovernosť svedeckej výpovede svedka, ktorý má blízky vzťah so žalobcom
vyžaduje kritickejší prístup, ako k výpovedi neutrálneho svedka. Všetci vypočutí svedkovia sa vyjadrili
o priateľskom/kamarátskom vzťahu k žalobcovi, čo spochybňuje ich nezaujatosť. Zaujatosť svedka E.
H. vyplýva zo skutočnosti, že sám bol obžalovaný v totožnej trestnej veci a v inom civilnom konaní

sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy proti žalovanému. Z výsluchu svedkyne D. E. vyplynulo, že
partnerský vzťah medzi ňou a žalobcom sa začal až po prepustení žalobcu z väzby. Žalovaný má
za to, že svedkovia, s výnimkou svedka E. H., nemôžu reálne a kvalifikovane zhodnotiť vplyv väzby
a trestného stíhania na žalobcu, nakoľko ho v čase pred začatím trestného stíhania nepoznali. Je
zrejmé,žesvedeckévýpovede(svýnimkousvedkaE.H.)nemajúžiadnuvypovedaciupotenciuohľadom

vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Zaujatosť svedkov, ako aj nedôvodnosť žalobcovho
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyplýva zo skutočnosti, že títo nevedeli o tom, že žalobcovi už
bolo poskytnuté zadosťučinenie finančné ako aj v konštatovaní zásahu do práv žalobcu a poskytnutí
ospravedlnenia, prípadne vedeli, že niečo mu bolo poskytnuté. Z výpovedí svedkov vyplýva, žedoplatenie mzdy žalobcovi zo strany Ministerstva vnútra SR, ako aj vyššie uvedené zadosťučinenie zo
strany žalovaného, nemalo na žalobcu žiadny vplyv.
Žalovanému nie je jasné, s akým očakávaním uplatnil žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

v tomto konaní, ani ako dospel k požadovanej výške tejto náhrady. Sám žalobca i jeho partnerka ako
jemu (minimálne z predvolaných svedkov) najbližšia osoba, považuje za jedinú dostatočnú satisfakciu
výkonštátnejslužbyvpozícii,ktorúžalobcapovažujezaprimeranúazodpovedajúcu.Poskytnutietakejto
satisfakcie však nie je v možnostiach žalovaného a ani v právomoci súdu v tomto civilnom konaní,
nakoľko takouto možnosťou disponuje výhradne zamestnávateľ žalobcu.

21. Žalobca v podaní zo dňa 27.4.2023 (č.l. 368) uviedol, že z výpovedí svedkov je zrejmý aj fakt, že
nepriaznivé dôsledky nezákonných rozhodnutí a nezákonného trestného stíhania a väzby u žalobcu
pretrvávajú dodnes a vzhľadom k tomu, ako sa ku žalobcovi ešte aj dnes správa okolie, najmä v
profesijnej oblasti, žalobca sa týchto následkov zrejme už nikdy nezbaví. Spravodlivé a legitímne bolo
zo strany žalobcu očakávať, že po oslobodzujúcom rozsudku sa žalobca na svoje miesto príslušníka

elitnej jednotky PZ vráti. K uvedenému však nedošlo, a keďže navrátenie do pôvodného stavu spred
nezákonného trestného konania u žalobcu už nie je možné, je na mieste peňažná satisfakcia, ktorá by
mala aspoň čiastočne zmierniť uvedené závažné následky v profesijnom živote žalobcu.

22. Rodičia žalobcu D. A. a E. A. v Čestnom prehlásení zo dňa 21.8.2024 (č.l. 524) uviedli, že

skutočnosť, že obvinenie ich syna javilo znaky úmyselného ublíženia jeho osobe, rodičom spôsobilo
značnú psychickú traumu, ktorá ich bude sprevádzať do konca života. Ani po jeho oslobodení spod
obžaloby neprichádza uvoľnenie a pokoj, lebo sa musia dívať na to, ako tento prípad posunul ich syna
na vedľajšiu koľaj, čo sa prejavuje napríklad v nemožnosti kariérneho postupu v rámci polície napriek
jeho vzdelaniu a odslúženým rokom. Pred trestným stíhaním mal ich syn bežný spoločenský život, mal

priateľov, výborne vychádzal s kolegami, ktorí si ho vážili. Jeho práca bola jeho životom a svetom. Počas
trestného stíhania ostal sám, nikto s ním nechcel mať nič spoločné, najmä kolegovia. Tieto vzťahy sa
už neobnovili, z ich syna sa stal samotár. Trestné stíhanie malo dopad aj na jeho financie a partnerský
vzťah.
Situácia okolo trestného stíhania ich syna ich psychicky zničila, doteraz majú množstvo zdravotných

problémov z toho ako videli ako je možné zničiť vymysleným trestným stíhaním mladého človeka,
ktorého život bol vždy spájaný s políciou a spravodlivosťou, podľa čoho aj žil.

23. Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení účinnom k 11.1.2012, t.j. ku dňu vydania nezákonných rozhodnutí, titulom ktorých žalobca

uplatnil svoj nárok), tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

24. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

25. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

26. Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.27. Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

28. Podľa ust. § 8 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak b) bol oslobodený spod obžaloby.

29. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

30. Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

31. Podľa ust. § 17 ods. 1 – 5 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. V žiadosti o

predbežnéprerokovanienárokuapriuplatnenínárokunasúdejepoškodenýpovinnýuviesťpožadovanú
výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

32. Podľa ust. § 18 ods. 1 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

33. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa ust. § 3 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomod1.2.2013),výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

35. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami
a nezákonnou väzbou, ktorými boli tri uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 1.11.2012 a 23.1.2012
a uznesenie o vzatí do väzby zo dňa 28.1.2012.Žalobca si (po čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom) uplatnil nárok na
náhraduškodytitulomtrovobhajobyvovýške1.182,93eurazdôvodunevydaniastravovacíchpoukážok
za obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby vo výške 2.690,48 eur a nárok na

nemajetkovú ujmu vo výške 42.950,25 eur.
Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
- z titulu náhrady škody sumu vo výške 3.873,41 eur (1.182,93 + 2.690,48) s 5 % úrokom z omeškania
ročnezosumy1.817,07eurod4.6.2019do30.6.2021azosumy3.873,41eurod4.6.2019dozaplatenia,
- 5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 4.429,17 eur od 4.6.2019 do 30.6.2021 z titulu náhrady

spôsobenej škody za nezákonnú väzbu sumu a
- titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 42.950,25 eur.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že uzneseniami
vyšetrovateľa PZ zo dňa 1.11.2012 a 23.1.2012 boli voči žalobcovi vznesené obvinenia za zločin a prečin
krádeže formou spolupáchateľstva a prečin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva

a uznesením súdu zo dňa 28.1.2012 bol vzatý do väzby. Žalobca podal sťažnosti proti uvedeným
uzneseniam, ktoré boli zamietnuté.
Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T 89/2013 zo dňa 16.5.2017 oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv 742/2011 zo dňa 19.7.2013, lebo
nebolo dokázané, že skutky spáchal. Rozsudok v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 22.11.2017 sp. zn. 4To 94/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2018.
Dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol vzatý do väzby dňa
26.1.2012 a prepustený dňa 21.6.2012.
Žalobca ako príslušník PZ bol pozbavený výkonu stálej štátnej služby opakovane od 27.6.2012 do
26.12.2012, od 15.7.2013 do 14.1.2014 a od 15.1.2014 do 15.1.2018 – do právoplatného skončenia

trestného konania, v každom prípade dôvodom bolo vedené trestné stíhanie. Počas obdobia pozbavenia
výkonustálejštátnejslužbymalnariadenézdržiavaťsavpracovnýchdňoch,ktorépripadajúnapondelok
až piatok v čase od 7:30 hod. do 15:30 hod., čo zodpovedá dĺžke základného času služby v týždni (t.j. 40
hodín) v mieste trvalého pobytu v A., B. X a povolené vzdialiť sa z určeného miesta na účely stravovania
v rozsahu najviac 1 hodiny, nesmel nosiť služobnú uniformu a nesmel čerpať dovolenku.

Dňom 31.3.2013 bol žalobca odvolaný z funkcie v stálej štátnej službe - starší referent jednotky
osobitného určenia útvaru osobitného určenia Prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra
SR a dňom 1.4.2013 preložený na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach z dôvodu, že v dôsledku
organizačných zmien dňom 31.3.2013 bola zrušená jeho funkcia. Riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ
v Košiciach ustanovil žalobcu dňom 1.4.2013 do funkcie referent Obvodného oddelenia PZ Košice –

Ťahanovce, odboru poriadkovej polície.
Pred začatím trestného stíhania boli žalobcovi udelené odmeny za svedomité a iniciatívne plnenie
služobných úloh vo výške 700,- Sk dňa 24.6.2004, vo výške 2.000,- Sk dňa 29.11.2005, vo výške 5.000,-
Sk dňa 14.11.2006, vo výške 5.000,- Sk dňa 17.12.2007, vo výške 2.000,- Sk dňa 19.5.2008, vo výške
9.140,- Sk dňa 6.8.2008 (vrátane kompenzácie súvisiacej so zrušením ďalšieho služobného platu v r.

2008), vo výške 9.140,- Sk dňa 22.10.2008, vo výške 90,- eur dňa 27.10.2009, vo výške 70,- eur dňa
27.10.2009, vo výške 100,- eur v r. 2011 a tresty - dňa 4.12.2008 znížený služobný plat o 15 % na dobu
3 mesiacov a dňa 7.4.2009 znížený služobný plat o 15 % na dobu 3 mesiacov.
Zo služobných hodnotení žalobcu vyplýva, že za r. 2019 bol hodnotený na 93 % - výborne, za r. 2018
bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, za r. 2010 so záverom spôsobilý vykonávať

zastávanú funkciu, za r. 2005 ako spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby a spôsobilý vykonávať
zastávanú funkciu, za r. 2004 ako spôsobilý vykonávať aj funkciu, na ktorú sa vyžaduje vyšší stupeň
vzdelania alebo špecializované vzdelanie a spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
Žalobca listom zo dňa 23.11.2018 (doručeným žalovanému dňa 3.12.2018) požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami

orgánu verejnej moci a uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 10.690,48 eur (náklady na
právnezastúpenievtrestnomkonaní3.000,-eur,ušlýziskzdôvodunevyplatenýchceloplošnýchodmien
5.000,- eur a ušlý zisk z dôvodu nevydania stravovacích poukážok za obdobie trvania dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby 2.690,48 eur) a 30.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalovaný
listom zo dňa 28.5.2019 oznámil žalobcovi, že nároku nevyhovel.

37. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko už došlo k čiastočnému uspokojeniu
žalobcovho nároku. Žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade došlo k vydaniu rozhodnutí, ktoré je
možnévzmyslezák.č.514/2003Z.z.,sohľadomnavýsledoktrestnéhokonania,označiťzanezákonné,ktorýmidošlozostranyorgánovverejnejmocikzásahudoprávžalobcu.Zauvedenézásahysažalovaný
ospravedlnil žalobcovi a súčasne priznal a uhradil náhradu majetkovej škody vo výške 6.246,21 eur
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7.049,75 eur. Vo zvyšnej časti považoval nárok

žalobcu za nedôvodný a nepreukázaný, vrátane nároku na úroky z omeškania.

38. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je existencia nezákonného
rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. I. ÚS 395/2016 zo dňa 14.9.2016, nárok na náhradu škody

spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či
nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že
ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím

na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie,

ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri
rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Na základe uvedeného súd mal za to, že
základ nároku žalobcu je daný, čo napokon medzi stranami ani nebolo sporné.
Sporná medzi stranami bola výška nároku žalobcu aj s ohľadom na ospravedlnenie žalovaného

a priznanie a úhradu majetkovej škody vo výške 6.246,21 eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
7.049,75 eur.

39.Vsúladesustálenousúdnoupraxou,žalobcamánároknatrovykonaniavtrestnomkonanívrozsahu
účelne vynaložených trov podľa tarifnej odmeny určenej vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.

655/2004 Z.z., účinnou v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej pomoci.
Nárok žalobcu titulom trov obhajoby vo výške 3.000,- eur (zmluvná odmena) žalovaný nerozporoval
v počte úkonov vyúčtovaných advokátom. Nesúhlasil s výpočtom za jednotlivé právne úkony. Za
skutočnú škodu spočívajúcu v uhradených trovách obhajoby považoval trovy vo výške 1.817,04 eur,
ktorá zodpovedá účelným trovám obhajoby vyčísleným v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

SR č. 655/2004 Z. z., ktorú aj uhradil žalobcovi.
Žalobca po prepočte trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. (v znení
účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov) trovy ustálil vo výške 2.863,87 eur (bod 4. rozsudku).
Súd pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. vychádzal z rovnakých výpočtových základov ako žalobca a dospel k rovnakej

tarifnej odmene advokáta za jednotlivé úkony (bod 4.).
Súd priznal za
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písmeno a) vyhlášky 148,35 eur + 7,63
eur, spolu bez DPH 155,98 eur
2. písomné podanie - sťažnosť proti uzneseniu súdu zo dňa 28.1.2012 podľa § 14 ods. 3 písmeno c)

vyhlášky 74,18 eur + 7,63 eur, spolu bez DPH 81,81 eur
3. písomné podanie – žiadosť o prepustenie z väzby zo dňa 19.4.2012 podľa § 14 ods. 3 písmeno c)
vyhlášky 74,18 eur + 7,63 eur, spolu bez DPH 81,81 eur
4. účasť na výsluchu k žiadosti o prepustenie z väzby podľa § 14 ods. 3 písmeno d) vyhlášky 74,18 eur
+ 7,63 eur, spolu bez DPH 81,81 eur

5. účasť na verejnom zasadnutí dňa 9.10.2014 podľa § 14 ods. 3 písmeno d) vyhlášky 70,14 eur + 8,04
eur, spolu bez DPH 78,18 eur
6. 2 x účasť na hlavnom pojednávaní dňa 9.12.2014 podľa § 14 ods. 1 písmeno c) vyhlášky 2 x 140,27
eur + 16,08 eur, spolu bez DPH 296,62 eur
7. 2 x účasť na hlavnom pojednávaní dňa 17.2.2015 podľa § 14 ods. 1 písmeno c) vyhlášky 2 x 144,07

eur + 16,78 eur, spolu bez DPH 304,92 eur
8. 2 x účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28.4.2015 podľa § 14 ods. 1 písmeno c) vyhlášky 2 x 144,07
eur + 16,78 eur, spolu bez DPH 304,92 eur9. 2 x účasť na hlavnom pojednávaní dňa 26.5.2015 podľa § 14 ods. 1 písmeno c) vyhlášky 2 x 144,07
eur + 16,78 eur, spolu bez DPH 304,92 eur
10. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 17.9.2015 podľa § 14 ods. 1 písmeno c) vyhlášky 144,07 eur

+ 8,39 eur, spolu bez DPH 152,46 eur
11. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2015 podľa § 14 ods. 1 písmeno c) vyhlášky 144,07 eur
+ 8,39 eur, spolu bez DPH 152,46 eur
12. účasť na verejnom zasadnutí dňa 7.9.2016 podľa § 14 ods. 3 písmeno d) vyhlášky 74,18 eur + 8,58
eur, spolu bez DPH 82,76 eur

13. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.5.2017 podľa § 14 ods. 5 písmeno b) (151,85:4) = 37,96 eur
+ 8,84 eur, spolu bez DPH 46,8 eur
14. účasť na verejnom zasadnutí dňa 22.11.2017 podľa § 14 ods. 3 písmeno d) vyhlášky 75,93 eur +
8,84 eur, spolu bez DPH 84,77 eur
Spolu odmena s režijným paušálom 2.210,22 eur bez DPH + DPH 19 % zo sumy 1.843,43 eur = 350,25
eur, všetko spolu 2.560,47 eur. Žalovaný plnil 1.817,04 eur.

Na základe uvedeného súd nárok žalobcu v tejto časti považoval za dôvodný v rozsahu 2.560,47 eur,
preto po zohľadnení zaplatenej časti vo výške 1.817,04 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zvyšnú
časť vo výške 743,43 eur (2.560,47 mínus 1.817,04) a v prevyšujúcej časti (439,50 eur) žalobu zamietol.

40. Súd nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku vo výške 2.690,48 eur z dôvodu nevydania stravovacích

poukážok za obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby považoval, v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu (bod 8) za dôvodný v celom rozsahu.
V rozsahu, v akom žalobcovi bol doplatený rozdiel na jeho služobnom plate, je možné dospieť k záveru,
že by vykonával štátnu službu, nebyť trestného stíhania a dočasného pozbavenia a za toto obdobie
by mu bol nadriadený povinný v zmysle § 141 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. zabezpečovať stravovanie

a prispievať na stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie v zmysle § 141 ods.
3 zák. č. 73/1998 Z.z.. Počas obdobia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu nebola
vykonaným dokazovaním preukázaná ani existencia iných prekážok pri výkone štátnej služby žalobcu,
preto dôvodne možno predpokladať, že by žalobca štátnu službu vykonával.
Predmetom konania je ušlý zisk, ktorý spočíva v tom, že majetok žalobcu sa o tento príspevok

nerozrástol, hoci pri pravidelnom behu vecí by mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku.
Z tohto hľadiska je preto bez právneho významu obrana žalovaného, že príspevok na stravovanie je
viazaný na výkon štátnej služby v priebehu zmeny dlhšie ako 4 hodiny, pričom tento príspevok na
stravovanie nie je zložkou služobného príjmu žalobcu, ale slúži na zabezpečenie pracovných podmienok
policajta pri výkone služby.

Zákon č. 73/1998 Z.z. neupravuje ani nárok policajta po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby na doplatenie príspevku na stravovanie, ktorý mu za dobu dočasného pozastavenia vyplácaný
nebol (má nárok na doplatenie služobného platu, ktorého zložkou však nie je príspevok na stravovanie),
preto si žalobca nemohol tento nárok voči svojmu služobnému úradu uplatniť v správnom konaní.
Výšku tohto nároku žalobca vyčíslil na základe oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.10.2018

hodnoty stravovacích poukážok a percentuálnej časti úhrady hodnoty stravovacích poukážok zo strany
MV SR v požadovaných obdobiach (č.l. 112). Žalovaný nárok ako taký popieral, ale proti výške
nevzniesol žiadne výhrady.

41. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur,

po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 42.950,25 eur. Tento nárok odôvodnil tým, že v dôsledku
opísanéhotrestnéhostíhaniadošlokzásahudojehoosobnostnýchpráv,trestnéstíhaniemalonegatívny
dopad na jeho osobný, rodinný, spoločenský, pracovný život a na jeho zdravie. Dlhé obdobie počas
väzby a trestného stíhania ťažko psychicky prežíval. Na dobu 148 dní sa ocitol vo väzbe ako príslušník
elitného policajného útvaru v jednom priestore nedobrovoľne s pochybnými osobami, proti ktorým

dovtedy pravidelne zasahoval. K zadržaniu navyše došlo priamo na jeho pracovisku pred jeho kolegami.
Prišiel o svoju „prestížnu“ prácu a o svoje súkromie, ktoré bolo pretriasané v médiách a na verejnosti,
medzi susedmi, dovtedajšími priateľmi, kolegami, rodinnými príslušníkmi a počas nezákonnej väzby
aj o osobnú slobodu. Široké okolie si tak o žalobcovi vytvorilo obraz ako o osobe, ktorá sa dopustila
závažného protiprávneho konania a stala sa nedôveryhodnou. Bol poznačený aj jeho súkromný život,

mal partnerské problémy so svojou priateľkou Ing. Danielou Juhás. Žalobca bol nervózny a utrápený,
čo sa prejavovalo častými hádkami s jeho partnerkou a pre zníženie príjmu mal aj finančné problémy.
Žalobca extrémne ťažko znášal, že počas svojho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa
musel zdržiavať v pracovné dni v čase od 7,30 hod. do 15,30 hod. v mieste svojho trvalého bydliska,nemohol čerpať dovolenku, nesmel vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť a poberal len minimálnu mzdu.
V dôsledku trestného konania bol z elitného policajného útvaru prevelený na obvodné oddelenie PZ, kde
zostal pracovať aj po oslobodení spod obžaloby a ukončení pozbavenia výkonu štátnej služby. Vyhýbali

sa mu kolegovia aj kamaráti, prestal chodiť do spoločnosti, k čomu významne prispel aj nedostatok
finančných prostriedkov. Jeho meno nebolo dodnes verejne očistené.
Uviedol však tiež, že nebol liečený kvôli psychickým problémom, jeho partnerský vzťah sa nerozpadol,
je naďalej príslušníkom PZ a poberá služobný plat.

42. Žalovaný konštatoval porušenie práv žalobcu, ospravedlnil sa za tieto zásahy a priznal náhradu
nemajetkovej ujmy v celkovej výške 7.049,75 eur vypočítanej ako 20,- eur za deň trvania väzby, čo
predstavuje 2.960,- eur a 750,- eur za rok vedenia trestného stíhania, čo predstavuje sumu 4.089,75 eur.
Táto suma zohľadnila prezumované následky spojené s výkonom väzby a dopady trestného stíhania
na osobu žalobcu. Žalovaný nezohľadnil medializáciu trestného stíhania, nakoľko štát nemôže niesť
zodpovednosť za zásahy do osobnostných práv, ktoré boli realizované inými subjektmi a nezohľadnil

prevelenie žalobcu z jednotky osobitného určenia Prezídia PZ na Obvodné oddelenie PZ Košice –
Ťahanovce, nakoľko jeho funkcia bola dňom 31.3.2013 zrušená v dôsledku organizačných zmien, čo
vylučuje existenciu priamej príčinnej súvislosti preloženia žalobcu s uzneseniami o vznesení obvinení
alebo rozhodnutím o väzbe. Žalovaný nevidel negatívny dopad na pracovnú oblasť žalobcu, pretože
žalobcovi bol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený, zostal/pokračoval

v pracovnom pomere a zo záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za r. 2019 vyplýva,
že po oslobodení žalobcu spod obžaloby bol výkon štátnej služby žalobcu hodnotený výborne, čo
nepreukazuje, že by sa zatknutie žalobcu na pracovisku pred kolegami, vedenie trestného stíhania
alebo väzba žalobcu, negatívne podpísali na jeho pracovnom živote. Žalobca a Ing. Juhás naďalej tvoria
pár. Povinnosť zdržiavať sa v mieste trvalého pobytu nepovažoval za zásah do spoločenského života

žalobcu, lebo povinnosť platila na čas základného času služby, ktorý zodpovedal pracovnému času
policajta a za ktorý bol žalobcovi poskytovaný služobný plat.

43. Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
V danom prípade sa žalovaný ospravedlnil žalobcovi a uznal, že iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením a preto mu uhradil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.

44. Podľa ust. § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

45. Súd pri určovaní primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zohľadňuje kritériá, ktoré boli ustálené
súdnou praxou. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vychádzal z kritérií uvedených v ust.
§ 17 ods. 3 a 4 z. č. 514/2003 Z.z. z znení účinnom do 31.12.2012, keďže nezákonné rozhodnutia boli
vydané pred týmto dátumom.

Súd musí primerané odškodnenie určiť aj s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných obdobných
veciach (sp.zn. 6Cdo/37/2012). Súd je povinný vyrovnať sa aj s inými hmotnoprávnymi predpismi,
upravujúcimi odškodnenie, ako napr. zák. č. 215/2006 Z.z. a musí sa zaoberať aj otázkami, v čom je
nemajetková ujma žalobcu v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote, spôsobená nezákonným
rozhodnutím väčšia, v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu (sp.zn. 6MCdo/15/2012).

Taktiež vyžaduje posúdiť výšku nároku v kontexte s rozhodnutiami ESĽP a Ústavného súdu SR
(sp.zn. 3Cdo/7/2017, 3Cdo/19/2018) a musí podrobne špecifikovať dôsledky vydania nezákonného
rozhodnutia vo všetkých sférach života poškodeného v zmysle § 17 ods. 3 cit. zák. Tento prístup
nepopiera princíp úplného odškodnenia, keďže nevylučuje vo výnimočných prípadoch priznať vyššiu
náhradu nemajetkovej ujmy za predpokladu riadneho odôvodnenia zvýšenej závažnosti zásahu do

práva poškodeného v dôsledku nezákonného rozhodnutia (sp.zn. 6Cdo/38/2019, 2Cdo/30/2019 a
5Cdo/127/2019).
Podľa záverov rozhodovacej činnosti ESĽP platí, že náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch
musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo);pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr.
Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo); výška náhrady v konkrétnom prípade
musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch, týkajúcich sa

poškodenia dobrej povesti (napr. Público - Comunicacáo Social, S.A. v. Portugalsko); pri určovaní výšky
náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za
telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných
osobnostnýchprávbynemalabezexistenciezávažnýchadostatočnýchdôvodovprevyšovaťmaximálnu
výšku náhrady priznanú za telesné zranenia alebo násilné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko;

viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/86/2022 zo dňa 23. mája 2023).
Podľa názoru ústavného súdu (nález ÚS SR č. III.ÚS 754/2016) je potrebné zohľadniť medzi takýmito
kritériami jednak povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a predovšetkým dopady trestného
stíhania do osobnostnej sféry poškodenej osoby (následky v osobnostnej sfére poškodeného), ako
aj okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo. Za pomoci týchto kritérií ustálená výška náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch musí však súčasne najmä zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave

spravodlivosti a slušnosti (obdobne rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 30 Cdo 2813/2011 z 27. júna 2012). Inak povedané, určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť
vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti (najvyšší súd
rozsudok sp. zn. 7 Cdo 145/2011 z 12. decembra 2012). Všeobecné súdy disponujú pri rozhodovaní
o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za vedenie trestného stíhania širokou mierou

uváženia a ich úvahy nemožno limitovať mechanickým porovnávaním odškodňovania iných prípadov
upravených v iných právnych normách. Je to tak jednak preto, že vždy v týchto prípadoch je nevyhnutné
vychádzať z osobitných okolností vecí, a jednak preto, že v prípade mechanického prenášania limitov
právnej úpravy iných prípadov odškodnenia by to muselo znamenať predchádzajúce posúdenie tam
stanovenejvýškyodškodneniazhľadiskaspoločenskejspravodlivosti(nemožnolimitovaťvýškunáhrady

nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie porovnávaním odškodňovania bolesti či obetí trestných činov,
pokiaľ všeobecnému súdu nepatrí právomoc posúdiť takúto zákonnú úpravu z hľadiska spoločenskej
spravodlivosti).
Trestnéstíhanieavrámcinehoajvýkonväzbypredstavujúvážnyzásahdoosobnejslobodyjednotlivcaa
vyvolávajú aj ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život, zasahujú do súkromného života jednotlivca,

do jeho cti a dobrej povesti a sú spôsobilé porušiť aj právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a
rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti.
Výkon väzby a trestné stíhanie nepochybne nepriaznivo zasiahli do života žalobcu a jeho najbližšieho
okolia, keďže došlo k obmedzeniu jeho súkromného a rodinného života, obmedzeniu v kontakte s
blízkymi osobami a známymi, v slobodnej voľbe, ako naložiť so svojim voľným časom a táto skutočnosť

neodvratne zasiahla do jeho osobného, pracovného i spoločenského života. Počas väzby ale aj
trestného stíhanie došlo k zhoršeniu jeho fyzickej kondície, tieto udalosti nepriaznivo ovplyvňovali
celkový psychický stav a prežívanie žalobcu, bola znížená jeho dôstojnosť, tlak z obvinenia za trestné
činy, pri ktorých je trestná sadzba od 6 mesiacov do 10 rokov, trvajúce po dobu 5 rokov a 10 mesiacov
(od 11.1.2012 do 22.11.2017) vzbudzoval u žalobcu, ale aj jeho blízkeho okolia (rodičov, priateľky) obavy

o budúcnosť.
Trestné stíhanie žalobcu zabránilo žalobcovi aj v profesionálnom a kariérnom raste - bol dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby, kedy nemohol vykonávať prácu príslušníka policajného zboru,
získavať tak ďalšie skúsenosti, potrebné na ďalší kariérny a profesný postup a je pritom nepochybné, že
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby bolo v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Nezákonné

trestné stíhanie a väzba nepochybne mali negatívny vplyv na pracovný život žalobcu, aj keď zostal
pracovať v policajnom zbore, bol mu doplatený funkčný plat a odvolaný z funkcie staršieho referenta bol
v dôsledku organizačných zmien.
Aj keď k preradeniu žalobcu z funkcie staršieho referenta jednotky osobitného určenia na funkciu
referenta obvodného oddelenia policajného zboru došlo v dôsledku zrušenia jeho miesta na útvare

osobitného určenia, vzhľadom na udalosti predchádzajúce zrušeniu jeho miesta na útvare osobitného
určenia (vznesenie obvinení dňa 11.1.2012 a 23.1.2012, jeho zadržanie dňa 25.1.2012 a rozhodnutie
o vzatí do väzby zo dňa 28.1.2012, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby od 27.6.2012 do
26.12.2012 z dôvodu podozrenia zo spáchania zločinov a prečinu krádeže, snaha o začatie konania
vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, vyplývajúca zo zápisnice o výsluchu žalobcu zo

dňa 21.2.2012, následne odvolanie z funkcie staršieho referenta jednotky osobitného určenia dňom
31.3.2013 a preloženie na funkciu referenta obvodného oddelenia Policajného zboru dňom 1.4.2013)
nemožno dospieť k inému záveru, než že táto organizačná zmena bola prijatá ako reakcia na trestné
stíhanie žalobcu ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu.Obmedzenia,ktorémalžalobcapodobuväzbyapodobutrestnéhostíhaniavdôsledkuurčenéhorežimu
počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby aj vo svojom súkromnom a rodinnom živote, taktiež
mali negatívny vplyv na rodinné vzťahy žalobcu aj keď trestné stíhanie nespôsobilo rozpad partnerského

vzťahu žalobcu a ani narušenie vzťahu s rodičmi.
Žalobca mal obmedzený pohyb nielen počas trvania väzby, ale počas celého trestného stíhania.
Aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby totiž bol v režime, kedy mal obmedzený
pohyb počas pracovných dní a základného času služby policajta, kedy sa musel zdržiavať v mieste
trvalého pobytu s prestávkou 1 hodinu na obed, nemohol si čerpať dovolenku, teda bol podstatne

obmedzený v trávení voľného času, v rozvíjaní partnerského vzťahu a priateľských vzťahov, čo nemožno
ospravedlňovať tým, že išlo o uplatnenie zákonných ustanovení. Nebyť nezákonného trestného stíhania,
žil by totiž žalobca bez obmedzení vo svojom súkromnom živote a pracovný čas by trávil výkonom
činnosti príslušníka policajného zboru a mal by podstatne iné možnosti budovania partnerského vzťahu,
rozvíjania priateľských a rodinných vzťahov a celkovo trávenia voľného času.
V prípade väzby žalobcu išlo o zásah do jeho práva na slobodu pohybu a právo na súkromie,

pričom žalobca bol vo väzbe ako policajt jednotky osobitného určenia medzi osobami, proti ktorým (vo
všeobecnosti) zasahoval, čím preukázal osobitnú intenzitu zásahu do jeho práv počas väzby.
Primeranosť nemajetkovej ujmy je treba vždy posudzovať resp. určovať (okrem iného) aj v kontexte
zohľadnenia ďalších právnych predpisov, upravujúcich obdobnú problematiku, ako napr. ust. § 5 ods. 1
druhá veta zák. č. 215/2006 Z.z., v zmysle ktorého, ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený

má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50-násobku minimálnej mzdy. Limit odškodnenia je v
tomto ustanovení aj pri trestnom čine znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania za
spôsobenú morálnu škodu v sume 10-násobku minimálnej mzdy. S účinnosťou od 1.1.2018 upravuje
odškodňovanie obetí trestných činov zákon 274/2017 Z.z., ktorým bol zrušený zákon 215/2006 Z.z. a v
ňom sú limity odškodnenia upravené v ust. § 12.

V prípade žalobcu na základe vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že trestné stíhanie
a väzba nezanechali trvalé následky na zdraví žalobcu. Žalobca svoj zdravotný problém – zvýšenie
krvného tlaku síce dával do súvislosti s trestným konaním, ale túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázal.
Trestné stíhanie nespôsobilo rozpad partnerského vzťahu žalobcu ani narušenie vzťahu s rodičmi, čo

potvrdil žalobca aj jeho partnerka D. E. ako svedkyňa. Podľa výpovedí svedkov E. H., M. N., E. A., O. N.
a F. P. – priateľov žalobcu, ich priateľský vzťah k žalobcovi nebol žiadnym spôsobom poznačený alebo
ovplyvnený predmetným trestným stíhaním. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v rodinných
a osobných vzťahoch žalobcu nespôsobilo trestné stíhanie trvalé a vážne následky.
V pracovnej oblasti žalobca naďalej pôsobí ako príslušník PZ. Bol síce odvolaný z funkcie staršieho

referenta jednotky osobitného určenia a preložený na obvodné oddelenie PZ do funkcie referenta
a možno dospieť k záveru, že táto organizačná zmena bola prijatá ako reakcia na trestné stíhanie
žalobcu ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. Služobný plat, ktorý mal krátený pre
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, bol po ukončení trestného stíhania doplatený o rozdiel oproti
riadnemu služobnému platu. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu nepochybne bolo v

priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním (vyplýva to z personálnych rozkazov). Žalobca tvrdil, že
dôsledkom trestného stíhania je aj to, že doposiaľ mu nebol umožnený kariérny postup v PZ napriek jeho
vzdelaniu, výcviku, pracovným skúsenostiam, hoci podal množstvo (cca 80) prihlášok do výberových
konaní v rámci polície. Žalobca ale nijak nepreukázal, že jeho vzdelanie, výcvik a pracovné skúsenosti
zodpovedali požiadavkám na obsadenie konkrétneho pracovného miesta a teda, nemožnosť kariérneho

postupu je v priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním.
V prípade žalobcu väzba a trestné stíhanie nemali za následok konkrétne trvalé a vážne následky
vjehozdravotnomstave,osobnom,spoločenskomapracovnomživote(vzmyslezdravotnýchnásledkov
vyžadujúcich liečbu, straty zamestnania a príjmu, straty rodiny, partnera či blízkych priateľov a pod.), ale
nepochybne mali vyššie opísané následky a bola mu spôsobená trvalá a vážna morálna škoda.

Všetky uvedené skutočnosti súd zohľadnil pri priznávaní nemajetkovej ujmy.

46. Podľa ust. § 17 ods. 4 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými
v § 7 (právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody) a 8 (právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe) je najmenej jedna

tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
Podľa zistenia súdu z internetovej stránky Štatistického úradu SR, priemerná nominálna mesačná mzda
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok – v danom prípadeza rok 2011 bola vo výške 786,- eur, z toho X/XX-XXX je 26,20 eur. Žalobca bol vo väzbe 148 dní po
26,20 eur je to 3.877,60 eur, ktorá suma predstavuje minimálnu výšku nemajetkovej ujmy za škodu
spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Žalovaný nahradil žalobcovi nemajetkovú ujmu za väzbu vo výške

2.960,- eur (20,- eur/deň).

XX. Po zohľadnení uvedených skutočností, súd za primeranú nemajetkovú ujmu považoval sumu
19.994,- eur.
Nemajetkovú ujmy za väzbu súd považoval za primeranú vo výške 40,- eur/deň za 148 dní väzby spolu

5.920,- eur , po zohľadnení žalovaným zaplatenej sumy vo výške 2.960,- eur zostáva na zaplatenie
2.960,- eur. Určenie výšky náhrady škody 40,- eur na jeden deň považoval za primerané s ohľadom
na judikatúru slovenských, českých súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá sa určuje
v rozsahu 20 eur až 60 eur na jeden deň. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/155/2021 odvolací súd
priznal za väzbu trvajúcu 8 mesiacov náhradu škody 13 300 eur a 15 000 eur za trestné stíhanie, sp.
zn. 7Cdo/263/2020 odvolací súd priznal za väzbu trvajúcu 9 mesiacov náhradu škody 15 000 eur, sp.

zn. 5Cdo/201/2013 väzba v trvaní 6 mesiacov a trestné stíhanie boli odškodnené sumou 25 000 eur,
sp. zn. 3Cdo/25/2019 väzba v trvaní 9 mesiacov bola odškodnená sumou 9 000 eur; spolu s trestným
stíhaním 27 000 eur (rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/86/2022).
Nemajetkovú ujmy za trestné stíhanie súd považoval za primeranú vo výške 200,- eur/mesiac za 5 rokov
10 mesiacov a 11dní trvania trestného stíhania spolu 14.074,- eur , po zohľadnení žalovaným zaplatenej

sumy vo výške 4.089,75 eur zostáva na zaplatenie 9.984,25 eur.

48. Na základe uvedeného súd žalovaného zaviazal na náhradu škody v celkovej výške 16.378,16 eur,
ktorá pozostáva zo škody titulom náhrady trov obhajoby vo výške 743,43 eur a titulom ušlého zisku za
nevydané stravovacie poukážky vo výške 2.690,48 eur a z nemajetkovej ujmy vo výške 12.944,25 eur

(2.960,- + 9.984,25 eur). V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

49. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
listom zo dňa 23.11.2018 (doručeným žalovanému dňa 3.12.2018) požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej

moci a uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 10.690,48 eur (náklady na právne zastúpenie
v trestnom konaní 3.000,- eur, ušlý zisk z dôvodu nevyplatených celoplošných odmien 5.000,- eur a ušlý
zisk z dôvodu nevydania stravovacích poukážok za obdobie trvania dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby 2.690,48 eur) a 30.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalovaný listom zo dňa 28.5.2019
oznámil žalobcovi, že nároku nevyhovel.

Žalobca listom zo dňa 20.11.2020 (doručeným žalovanému dňa 20.11.2020) požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v rovnakom rozsahu ako to
uplatnil touto žalobou.
Žalovaný listom zo dňa 20.5.2021 oznámil žalobcovi výsledok predbežného prerokovania jeho nároku.
Žalovaný konštatoval, že došlo zo strany orgánov verejnej moci k zásahu do práv žalobcu, za ktoré sa

MS SR žalobcovi ospravedlnilo. Žalovaný nárok žalobcu považoval za dôvodný v časti trov obhajoby
vo výške 1.817,04 eur, ušlého zisku za nevyplatené celoplošné odmeny a v časti náhrady majetkovej
škody za nevydanie stravovacích poukážok považoval za nedôvodný, v časti ušlej mzdy počas výkonu
väzby za dôvodný vo výške 4.429,617 eur a náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu a trestné stíhanie
považoval za dôvodnú vo výške 7.049,75 eur. Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 21.5.2021.

Žalobca listom zo dňa 22.6.2021, ktorý bol doručený MS SR dňa 22.6.2021 oznámil číslo svojho
bankového účtu na účel úhrady priznanej časti nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Z
výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 30.6.2021 bola na jeho účet poukázaná suma 13.295,96 eur
z Ministerstva spravodlivosti SR.

50. Otázkou vzniku omeškania pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy sa zaoberali viaceré rozhodnutia
NS SR. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 191/2020 zo dňa 27.januára 2022 zaujal nasledovné
stanovisko: „38. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 257/2019 je zrejmé, že nárok žalobcu
podľa § 17 ods. 2 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej vzniká už samotnou existenciou vedenia
trestného stíhania. Preto rozhodnutie, ktorým sa priznáva táto náhrada škody vo forme nemajetkovej

ujmy v peniazoch v konkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto zákonom priznanej právnej
skutočnosti a nárokov z nej vyplývajúcich. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného je preto možné ďalej vyvodiť, že kvzniku omeškania s plnením nemajetkovej ujmy nedochádza márnym uplynutím lehoty ustanovenej v
rozhodnutí súdu, ale už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. (s týmto záverom sa stotožnil najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 243/2019)“.

51. Nakoľko otázka vzniku nároku poškodeného na úroky z omeškania bola dovolacím súdom jednotne
opakovane riešená, možno ju preto považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.
Súd v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho
súdu priznal žalobcovi nárok na príslušenstvo – zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne

počnúc dňom 5.6.2019 do zaplatenia, vychádzajúc z toho, že žalobca listom zo dňa 23.11.2018,
doručeným žalovanému dňa 3.12.2018, požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku. Odo
dňa nasledujúceho po doručení žiadosti, t.j. od 4.12.2018 začala plynúť 6-mesačná lehota na plnenie
podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá uplynula 4.6.2019. Keďže k plneniu zo strany
žalovaného nedošlo, od 5.6.2019 sa dostal do omeškania, čiastočne až do zaplatenia časti nároku
žalobcu do 30.6.2021 v časti trov obhajoby vo výške 1.817,04 eur a ušlej mzdy počas výkonu väzby

vo výške 4.429,617 eur.
Nárok žalobcu na zákonné úroky z omeškania v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Zohľadnil, že predmetom že
predmetom konania sú dva nároky, a to nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,

a preto o nároku na náhradu trov konania je potrebné rozhodnúť osobitne vo vzťahu k obom uplatneným
nárokom (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/11/2011).
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v časti nároku na náhradu škody súd vychádzal zo
zásady úspechu v konaní. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 16.147,48 eur.
Úspešný bol v časti 9.680,15 eur ( súd zohľadnil aj to, že žalovaný čiastočne plnil až po začatí tohto

konania), t.j. v 60 % a neúspešný v 40 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
20 %.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v časti nároku na nemajetkovú ujmu súd za
základné považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, výška nemajetkovej ujmy je potom
druhoradá a nadväzujúca. Keďže žalobca je v časti nároku o náhradu nemajetkovej ujmy úspešný čo do

základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, priznal žalobcovi právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak tieto budú počítané zo základu, ktorým je rozsudkom
priznaná suma.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.