Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202237
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202237.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/26/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, byto
Obrancov mieru 29, 080 01 Prešov, právne zastúpeného: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: O2 Slovakia, s.r.o.., so sídlom Einsteinova 24, 821 01
Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 47 259 116, právne zastúpenému: A.K.F. Legal, s. r. o., so
sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 47 236 400, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
(spojené so sp. zn. 34Csp/26/2024), takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/26/2024

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
10.12.2015 v časti 9. Spoločné ustanovenia, v bode 3. v časti v znení: „Podpisom potvrdzujem, že som
sa zoznámil/a so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy. Platný Cenník je k dispozícii na webovej stránke Poskytovateľa a v Značkových predajniach
a Predajných miestach.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa

10.12.2015 v časti 9. Spoločné ustanovenia, v bode 4. v časti v znení: „Zmluvné strany sa v zmysle
§ 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“) dohodli, že (i) Zmluva a (ii) vzťahy, ktoré vznikli na základe Zmluvy, a ktoré nie sú
výslovne upravené; sa spravujú Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených
Zákonom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 10.12.2015 v časti 9. Spoločné ustanovenia, v bode 6. v znení: „Účastník a Poskytovateľ sa týmto

dohodli, že ak Účastník poruší svoju povinnosť v zmysle čl. 4.2. Všeobecných podmienok využívať
Službu v súlade so Zákonom, Zmluvou a Všeobecnými podmienkami, t.j. Účastník sa dopustí zneužitia
Služby (i) automatickým generovaním prevádzky; (ii) využívaním tzv. GSM brán; (iii) využitím SIM
karty na zabezpečenie spojenia medzi tretími stranami nedovoleným presmerovaním telekomunikačnej
prevádzky pripojením na zariadenie slúžiace na automatické smerovanie prevádzky; (iv) využívaním tzv.
nekonečných, resp. neobmedzených volaní za účelom získanie finančného prospechu (napr. získavanie
Kreditu), Účastník sa zaväzuje Poskytovateľovi na základe jeho výzvy uhradiť zmluvnú pokutu 100€ za

každé takéto zneužitie Služby vo vzťahu ku každej SIM karte, prostredníctvom ktorej došlo k zneužitiu,
a to aj opakovane.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
01.10.2015 v časti 9. Spoločné ustanovenia, v bode 3. v časti v znení: „Podpisom potvrdzujem, že som
sa zoznámil/a so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy. Platný Cenník je k dispozícii na webovej stránke Poskytovateľa a v Značkových predajniach

a Predajných miestach.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 01.10.2015 v časti 9. Spoločné ustanovenia, v bode 4. v časti v znení: „Zmluvné strany sa v zmysle
§ 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“) dohodli, že (i) Zmluva a (ii) vzťahy, ktoré vznikli na základe Zmluvy, a ktoré nie sú
výslovne upravené; sa spravujú Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených
Zákonom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo

dňa 01.10.2015 v časti 9. Spoločné ustanovenia, v bode 6. v znení: „Účastník a Poskytovateľ sa týmto
dohodli, že ak Účastník poruší svoju povinnosť v zmysle čl. 4.2. Všeobecných podmienok využívať
Službu v súlade so Zákonom, Zmluvou a Všeobecnými podmienkami, t.j. Účastník sa dopustí zneužitia
Služby (i) automatickým generovaním prevádzky; (ii) využívaním tzv. GSM brán; (iii) využitím SIM
karty na zabezpečenie spojenia medzi tretími stranami nedovoleným presmerovaním telekomunikačnej
prevádzky pripojením na zariadenie slúžiace na automatické smerovanie prevádzky; (iv) využívaním tzv.

nekonečných, resp. neobmedzených volaní za účelom získanie finančného prospechu (napr. získavanie
Kreditu), Účastník sa zaväzuje Poskytovateľovi na základe jeho výzvy uhradiť zmluvnú pokutu 100€ za
každé takéto zneužitie Služby vo vzťahu ku každej SIM karte, prostredníctvom ktorej došlo k zneužitiu,
a to aj opakovane.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-2- 17Csp/26/2024
1. Žalobca sa dvomi samostatnými žalobami podanými na tunajšom súde dňa 15.03.2024 domáhal, aby

súd určil ním špecifikované tri totožné zmluvné podmienky, ktoré sa nachádzajú v Zmluve o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 10.12.2015 i v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 01.10.2015
ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Šlo o zmluvné podmienky, ktoré
sa v predmetných zmluvách nachádzali v časti 9. Spoločné ustanovenia, a to jedna v bode 3. v časti
v znení: „Podpisom potvrdzujem, že som sa zoznámil/a so Všeobecnými podmienkami a platným

Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Platný Cenník je k dispozícii na webovej stránke
Poskytovateľa a v Značkových predajniach a Predajných miestach.“, ďalšia v bode 4. v časti v znení:
„Zmluvnéstranysavzmysle§262ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) dohodli, že (i) Zmluva a (ii) vzťahy, ktoré vznikli na základe
Zmluvy, a ktoré nie sú výslovne upravené; sa spravujú Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností

výslovne upravených Zákonom.“ a posledná v bode 6. v znení: „Účastník a Poskytovateľ sa týmto
dohodli, že ak Účastník poruší svoju povinnosť v zmysle čl. 4.2. Všeobecných podmienok využívať
Službu v súlade so Zákonom, Zmluvou a Všeobecnými podmienkami, t.j. Účastník sa dopustí zneužitia
Služby (i) automatickým generovaním prevádzky; (ii) využívaním tzv. GSM brán; (iii) využitím SIM
karty na zabezpečenie spojenia medzi tretími stranami nedovoleným presmerovaním telekomunikačnej

prevádzky pripojením na zariadenie slúžiace na automatické smerovanie prevádzky; (iv) využívaním
tzv. nekonečných, resp. neobmedzených volaní za účelom získanie finančného prospechu (napr.
získavanie Kreditu), Účastník sa zaväzuje Poskytovateľovi na základe jeho výzvy uhradiť zmluvnú
pokutu 100€ za každé takéto zneužitie Služby vo vzťahu ku každej SIM karte, prostredníctvom ktorej
došlo k zneužitiu, a to aj opakovane.“. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril predmetné

spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú formulárový charakter, pričom šlo o vopred pripravenú predtlač,
do ktorej žalovaný dopisoval iba údaje žalobcu. Zmluvná voľnosť žalobcu bola obmedzená a všetky
zmluvné podmienky a dokumenty predložené so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Podľa žalobcu je potrebné zmluvu podrobiť súdnej
kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Prvú ním označené zmluvnú podmienku, týkajúcu sa

potvrdenia o oboznámení sa s všeobecnými podmienkami a cenníkom považoval za neprijateľnú
s poukazom na § 53 ods. 4 písm. l) OZ, pričom mal za to, že je na spotrebiteľa prenášané dôkazné
bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a cenníkom. Poukázal na
stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017 v znení: „Je neprijateľné aby

bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámeniasa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani
nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno

v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný
účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho
práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka,
že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, pretože prehlásil, že bol s nimi oboznámený

a vyslovil s nimi súhlas, a teda spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Zmluvná podmienka je
z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
Spotrebiteľ sa zaväzuje plniť povinnosti podľa obchodných podmienok, ktoré podľa uvedenej zmluvnej
podmienky obdrží až pri podpise zmluvy, a v zmluvnej podmienke deklaruje, že sa s nimi oboznámil,
súhlasí s ich obsahom a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluvná podmienka tiež obmedzuje prístup

spotrebiteľa k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva
mala niesť iná zmluvná strana. Ďalšiu zmluvnú podmienku týkajúcu sa voľby Obchodného zákonníka
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu že ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde je potrebné
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal predovšetkým na § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že aplikácia Obchodného zákonníka by
prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Na podporu svojich
tvrdení poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013. Mal za
to, že výlučné spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo pre
neho ako spotrebiteľa nevýhodnejšie a takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu

v jeho neprospech, pretože sa vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje si svoje zmluvné
postavenie. Podotkol, že nejde o individuálny dojednanie. Poslednú ním označenú zmluvnú podmienku
považoval za neprijateľnú z dôvodu že zmluvnú pokutu si individuálne nedojednali bola včlenená do
textu zmluvných podmienok a nemohol ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predmetná zmluvná podmienka
vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v prospech dodávateľa a

jeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľa.ŽalobcapoukázalnarozsudokOkresnéhosúduPrešovsp.
zn. 24C/123/2016 zo dňa 22.11.2006, ktorý sa týka zmluvy žalovaného. Záverom poukázal na odbornú
literatúru k posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok ako neprijateľných a k procesnej
stránke dokazovania neprijateľnosti takýchto zmluvných podmienok.

2. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám vedeným pôvodne pod sp. zn. 17Csp/26/2024 a sp. zn.
34Csp/26/2024 (vyjadrenia zo dňa 02.04.2024 a zo dňa 05.04.2024) navrhol žaloby vo veciach
zamietnuť. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že dňa 15.03.2024 boli podané voči nemu zo
strany žalobcu dve žaloby identického obsahu, iba vo vzťahu k rozdielnym účastníckym číslam,
o ktorých sa koná pod sp. zn. 17Csp/26/2024 a sp. zn. 34Csp/26/2024, a preto navrhol, aby súd

veci spojil na spoločné konanie. Čo sa týka skutkového stavu potvrdil, že so žalobcom uzavrel
dňa 01.10.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách. Dňa 10.12.2015 dal žalobca výpoveď z predmetnej zmluvy z dôvodu
krádeže, pričom zmluva bola ukončená uplynutím posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom bola
žalovanému doručená výpoveď, t.j. uplynutím dňa 31.12.2015. Dňa 10.12.2015 žalobca a žalovaný

uzatvorili následne i ďalšiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. zák. č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách. Počas trvania tejto druhej zmluvy žalobca neuhradil cenu za
poskytnuté služby vo výške 161,11 EUR, a tak žalovaný zmluvu ukončil a neuhradené pohľadávky spolu
s príslušenstvom v celkovej výške 201,11 EUR následne postúpil na spoločnosť, ktorá podniká v oblasti
likvidácií pohľadávok. Žalobca porušením svojich povinností podľa zmluvy zo dňa 10.12.2015 spôsobil

žalovanému škodu, ktorá žalovanému nikdy nebude plne kompenzovaná. Vo vzťahu k samotným
žalobám o určenie neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že žalobca sa tohto určenia domáha
po vyše ôsmych rokoch od uzatvorenia zmlúv, resp. po vyše ôsmych, či siedmych rokoch od ukončenia
týchto zmlúv. Žalovaný zastával názor, že žalobcom označené zmluvné podmienky nie spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán neprospech spotrebiteľa. Navyše žalobca podľa

žalovaného žalobou zjavne nesleduje ochranu svojho práva, ale spôsobenie ujmy žalovanému, z čoho
vyvodzoval neprípustnosť žaloby a apeloval na súd, aby výkonu práva žalobcu neposkytol ochranu. Čo
sa týka prvej zmluvné podmienky, žalovaný mal za to, že žalobca mal možnosť sa s VOP a Cenníkom
oboznámiť pred uzatvorením zmluvy a súdy už v minulosti rozhodli, že obdobná zmluvná podmienkanie je neprijateľná. Predovšetkým poukázal na to, že transparentnosť a dostupnosť VOP a Cenníka bola
v súlade s pôvodným zákonom o elektronických komunikáciách a Všeobecným povolením č. 1/2011
na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb

zabezpečená jeho zverejnením na webovej stránke žalovaného, ako aj dostupnosťou na značkových
predajniach žalovaného. Dostupnosť VOP a Cenníka kontroluje Úrad pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb, pričom tento nikdy nekonštatoval, že by tieto neboli dostupné tak, ako
tovyžadujúuvedenépredpisy.Žalobcasamalmožnosťkedykoľvekpreduzatvorenímzmluvyoboznámiť
s VOP a Cenníkom a v rámci svojej primeranej opatrnosti sa s nimi oboznámiť mal. Žalovaný poskytuje

zákazníkom dostatočný priestor na preštudovanie zmluvy, VOP aj Cenníka a jeho zamestnanci sú
školení, aby zodpovedali zákazníkom ich otázky ohľadom podmienok poskytovania služieb. Zmluvnú
podmienku považoval za prospešnú pre spotrebiteľa, a to ako pripomienku, že sa s VOP a Cenníkom
má oboznámiť. Žalovaný nemôže byť sankcionovaný za to, že tak spotrebiteľ teoreticky nespravil.
Aj § 52 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka hovorí len o možnosti spotrebiteľa oboznámiť sa
s podmienkami pred uzatvorením zmluvy. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 9Cdo/37/2020 zo dňa 29.03.2022, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ochrana spotrebiteľa
nemôže byť bezbrehá a nemôže zájsť tak ďaleko, že spotrebitelia nemusia niesť žiadne adekvátne
dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, hoc aj priečiacu sa zdravému rozumu.
Stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017 sa týkalo odlišnej skutkovej

situácie, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde veriteľ mal špecifickú povinnosť poskytnúť špeciálne
informácie v predpísanej štruktúrovanej forme, či povinnosť posúdiť situáciu spotrebiteľa vhodnosť
produktu pre potreby spotrebiteľa a jeho finančnú situáciu s následkami pre obsah zmluvy. Preto
predmetnéstanoviskoniejepresúdzáväzné.Čosatýkaprvejžalobcomoznačenejzmluvnejpodmienky
dodal, že obdobná podmienka o oboznámení sa so všeobecnými podmienkami bola už posudzovaná

v minulosti s výsledkom, že nie je neprijateľná, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 4Csp/119/2017 zo dňa 02.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4CoCsp/4/2021 zo dňa 30.11.2022, v ktorých súdy určili, že ustanovenie zmluvy, podľa
ktorého spotrebiteľ potvrdil, že bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal so zmluvou, nie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ohľadom zmluvnej podmienky upravujúcej voľbu Obchodného
zákonníka žalovaný uviedol, žalobca nekonkretizoval, v čom má spočívať jeho údajné nevýhodnejšie
postavenie, akých práv sa vopred vzdal, ani to, ako si zhoršil v dôsledku tohto zmluvného ustanovenia
svoje postavenie. Podľa žalovaného právo nezakazuje voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských
zmluvách a v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je uvedené iba interpretačné pravidlo, podľa ktorého

majú ustanovenia Občianskeho zákonníka prednosť pred obchodnoprávnymi ustanoveniami. Žalovaný
v zmluvnom vzťahu so žalobcom vždy aplikoval prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
a voči žalobcovi postupoval v súlade s týmto interpretačným pravidlom. Vzhľadom na zakotvenie
tohto interpretačného pravidla v právnych predpisoch nie je možné, aby samotná voľba Obchodného
zákonníka bez ďalšieho predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V

tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2021 sp.
zn. 15C/204/2018, kde krajský súd konštatoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, pričom za tohto stavu nemôže dojednanie Obchodného zákonníka
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mohla mať za následok založenie značnej

nerovnováhy na úkor spotrebiteľa. Obdobne poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 11Co/84/2011 zo dňa 28.03.2012 a 11Co/109/2010 zo dňa 28.03.2012, v zmysle ktorých neplatnosť
a neprijateľnosť môže spôsobiť iba konkrétna aplikácia zvoleného práva v rozpore s obmedzeniami v
normách určených na ochranu spotrebiteľa, avšak nie samotná voľba práva. Žalovaný mal za to, že
žalobca vychádza z nesprávneho a nedôvodného predpokladu, že aplikácia ustanovení Obchodného

zákonníka je pre spotrebiteľa a priori nevýhodná. V skutočnosti však úprava Obchodného zákonníka
môže byť niekedy pre spotrebiteľa výhodnejšia, napr. vo vzťahu k premlčaniu nároku spotrebiteľa
voči dodávateľovi. Okrem toho mal žalovaný za to, že nie sú naplnené znaky neprijateľnosti zmluvnej
podmienky – a to značná nerovnováha v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa –
keď žalobca sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie údajného zhoršenia svojho postavenia

a vzdania sa svojich práv, avšak neprezentuje žiaden konkrétny príklad nerovnováhy v právach a
povinnostiach strán v jeho neprospech v dôsledku uvedeného ustanovenia. Napokon, čo sa týka
poslednej zmluvné podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty za zneužitie služieb, žalovaný zastával
názor, že predmetná zmluvná pokuta predstavuje primeranú sankciu za závažné porušenie povinnostizo strany zákazníka. Dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách je prípustné – nie je
zákonom zakázané a výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zákonným podmienkam. Zmluvná
pokuta v spotrebiteľských zmluvách je prípustná za predpokladu, že neukladá spotrebiteľovi, aby zaplatil

za porušenie povinností neprimerane vysokú sumu ako sankciu. V danom prípade sankcia vo výške
100 EUR za porušenie povinností nezneužívať služby nepredstavuje neprimerane vysokú sumu a je s
ohľadom na chránený záujem a potenciálnu škodu, ktorá žalovanému a ostatným užívateľom siete môže
v dôsledku porušenia vzniknúť, primeraná. Žalovaný v ďalšom texte vyjadrenia poukazoval na jednotlivé
spôsoby zneužitia služieb, ku ktorým sa viaže predmetná zmluvná pokuta (automatické generovanie

prevádzky, využívanie GSM brán, využívanie SIM karty na zabezpečenie spojenia medzi tretími
stranami nedovolený presmerovaním telekomunikačnej prevádzky pripojením na zariadenie slúžiace na
automatické smerovanie prevádzky, využívanie tzv. nekonečných, respektíve neobmedzených volaní
za účelom získania finančného prospechu) a uzavrel, že možnosť žiadať zmluvnú pokutu sa viaže
výhradne na zneužitie služieb, ktorými sa zákazník úmyselne protiprávne obohacuje alebo ohrozuje,
či poškodzuje prevádzku siete. Podotkol, že zneužitie služieb môže mať závažné dopady aj na

ostatných spotrebiteľov a zákazníkov (preťaženie siete, výpadky služieb). Škody, ktoré v minulosti
vznikli v súvislosti so zneužívaním SIM kariet sa pohybovali rádovo v tisícoch eur. Za absurdnú
považoval argumentáciu, že zmluvná pokuta je neprijateľná, nakoľko je dojednaná iba jednostranne voči
spotrebiteľovi a nie aj voči dodávateľovi, a to z dôvodu, že vzhľadom na rôzny obsah práv a povinností
strán tieto znášajú aj rozdielne riziko škody v dôsledku porušenia povinností druhou stranou. Žalovaný

nemôže „zneužiť“ plnenie, na ktoré je povinný žalobca (povinnosť zaplatiť cenu) a tak „zrkadlová“
zmluvná pokuta nedáva absolútne zmysel. Opätovne poukázal aj na rozdielnu výšku škody, ktorá by
hrozila žalovanému a ktorá by potenciálne hrozila žalobcovi pri porušení povinností druhou stranou.
Dodal, že zmluvná dokumentácia (VOP a Reklamačný poriadok) obsahujú extenzívne práva žalobcu
v súvislosti s prípadnými vadami služieb. Vo vzťahu k rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 24C/123/2016,

na ktorý poukazoval žalobca, žalovaný poukázal na to, že súd nerozhodoval o neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky, ale o poplatku za upomienku – o ustanovení nachádzajúcom sa v Cenníku.
Záverom dodal, že podanými žalobami sa žalobca nedomáha žiadnej ochrany svojho práva, pretože
zmluvy boli ukončené zákonom aprobovaným spôsobom v roku 2016 a prípadný úspech v konaní
nemá vplyv na žiadne práva žalobcu či žalovaného vyplývajúce zo zmluvy. Žalobcovi nevyplývajú

z napadnutých podmienok žiadne neprimerané povinnosti, nie je mu odopierané žiadne právo, ani mu
žiadne neprimerané povinnosti alebo odopretie práva nehrozia. S poukazom na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ C-154/15, C-307/15 a C-308/15 mal za to, že keďže zmluva bola ukončená pred viac ako
ôsmimi rokmi, výsledok konania nemôže a nezmení postavenie žalobcu zo zmluvy. Žalovaný označil
žalobu za účelovú, nesledujúcu ochranu práv žalobcu, ale iba spôsobenie ujmy žalovanému.

3. Uznesením č.k. 17Csp/26/2024-80 zo dňa 12.04.2024 tunajší súd spojil konania vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 17Csp/26/2024 a 34Csp/26/2024 na spoločné konanie, vedené pod sp. zn.
17Csp/26/2024.

4. Žalobca nevyužil možnosť repliky v predmetnej veci.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.10.2024, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 4 zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.12.2015,
na čl. 12 stanovisko komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktík predávajúcich zo dňa 24.01.2017, na čl. 44 pokus o zmier zo dňa 26.04.2016,
na čl. 45 odstúpenie od zmluvy zo dňa 05.05.2016, zo spisu sp. zn. 34Csp/26/2024 na čl. 9 zmluva
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 01.10.2015 a na čl. 41 výpoveď zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 10.12.2015, ako aj mailovým stanoviskom žalovaného z oddelenia rizík zo dňa
24.09.2024), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a predložených listinných dôkazov vyplynulo, že
žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ uzavreli dňa 01.10.2015 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej žalovaný poskytoval žalobcovi elektronické komunikačné služby.

Dňa 10.12.2015 žalobca predmetnú zmluvu vypovedal z dôvodu krádeže a toho istého dňa uzavrel so
žalovaným novú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (zo dňa 10.12.2015). Obe zmluvy obsahovali
v časti 9 Spoločné ustanovenia v bodoch 3., 4. a 6. žalobcom špecifikované zmluvné podmienky
v nasledovnom znení:- v bode 3.: „Podpisom potvrdzujem, že som sa zoznámil/a so Všeobecnými podmienkami a platným
Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Platný Cenník je k dispozícii na webovej stránke
Poskytovateľa a v Značkových predajniach a Predajných miestach.“,

- v bode 4.: „Zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) dohodli, že (i) Zmluva a (ii) vzťahy, ktoré
vzniklinazákladeZmluvy,aktoréniesúvýslovneupravené;saspravujúObchodnýmzákonníkomokrem
práv a povinností výslovne upravených Zákonom.“,
- v bode 6.: „Účastník a Poskytovateľ sa týmto dohodli, že ak Účastník poruší svoju povinnosť v zmysle

čl. 4.2. Všeobecných podmienok využívať Službu v súlade so Zákonom, Zmluvou a Všeobecnými
podmienkami, t.j. Účastník sa dopustí zneužitia Služby (i) automatickým generovaním prevádzky; (ii)
využívaním tzv. GSM brán; (iii) využitím SIM karty na zabezpečenie spojenia medzi tretími stranami
nedovoleným presmerovaním telekomunikačnej prevádzky pripojením na zariadenie slúžiace na
automatické smerovanie prevádzky; (iv) využívaním tzv. nekonečných, resp. neobmedzených volaní za
účelomzískaniefinančnéhoprospechu(napr.získavanieKreditu),ÚčastníksazaväzujePoskytovateľovi

na základe jeho výzvy uhradiť zmluvnú pokutu 100€ za každé takéto zneužitie Služby vo vzťahu ku
každej SIM karte, prostredníctvom ktorej došlo k zneužitiu, a to aj opakovane.“.

7. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že žalobca neuhradil za poskytnuté služby sumu vo
výške 161,11 EUR a žalovaný následne ukončil zmluvný vzťah (odstúpením od zmluvy zo dňa

05.05.2016) a následne pohľadávku voči žalobcovi postúpil na tretí subjekt podnikajúci v oblasti
likvidácie pohľadávok.

8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

9. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

10. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

25. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka

spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných
služieb spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zosamotného znenia zmluvy – označenia zmluvných strán i z povahy zmluvných strán), pričom v oboch
prípadochzmlúvdošlokukončeniuposkytovaniaslužiebzostranyžalovaného(vprípadeskoršejzmluvy
zo dňa 01.10.2015 pre výpoveď zo strany žalobcu zo dňa 10.12.2015, v prípade neskoršej zmluvy zo

dňa 10.12.2015 z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného pre nezaplatenie poskytovaných
služieb zo strany žalobcu), a to pred približne ôsmymi rokmi. Medzi stranami sporu bolo sporné iba
právne posúdenie jednotlivých žalobcom označených zmluvných podmienok špecifikovaných v žalobe,
ktoré žalobca považoval za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a naopak žalovaný
zotrvával na názore, že ani jedna z dotknutých zmluvných podmienok nenapĺňa atribúty neprijateľnosti.

27. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj § 3 ods. 3 a 5
zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení s §§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka.

28. Spotrebitelia sa môžu žalobou domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy,

a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmlúv, ktorý v ust. § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom
má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019).

29. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa

30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje

v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že

nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“).“

30.Sohľadomnauvedenézáverynajvyššiehosúdusúdkonštatuje,ženámietkyžalovaného,žepodanie
žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok sú neprípustné, nie sú dôvodné, pretože v zmysle
vyššie uvedených záverov najvyššieho súdu ide o legitímne právo spotrebiteľov domáhať sa ochrany

svojich práv podľa § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Súd pritom nie je oprávnený skúmať, aký záujem
má spotrebiteľ na vyhlásení neprijateľných zmluvných podmienok, a v konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by šlo o účelovú žalobu s cieľom spôsobenia ujmy žalovanému.

31. Predtým, ako súd pristúpil k preskúmaniu nekalosti zmluvných podmienok, overoval, či nejde

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo či boli dotknuté
podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy sa podľa názoru súdu netýkajú
predmetu plnenia, ani ceny plnenia, preto je možné ich podrobiť preskúmaniu.

32. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho

zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium,
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. O individuálne dojednanie pri vznikuspotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pôjde v prípade, ak pri dojednávaní zmluvnej
podmienky adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť
oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh

zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh,
nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné
garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom
na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného
dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.

Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere
žalovaný nielenže nevyvrátil, že by bolo spotrebiteľovi umožnené niektorú zo žalobcom špecifikovaných
zmluvných podmienok v rámci predpripravených zmluvných dojednaní na žiadosť spotrebiteľa upraviť,
alebo že by tieto zmluvné podmienky boli osobitne prerokúvané medzi stranami sporu (hoci zmluva
obsahovala aj zmluvné podmienky, ktoré si vyžadovali i osobitné výslovné prejavy vôle spotrebiteľa
– napr. súhlas so zasielaním elektronickej faktúry, či súhlas so spracúvaním osobných údajov pre

reklamné účely a podobne). Súd zastáva pritom názor, že pri formulárových typoch spotrebiteľských
zmlúv, ktoré sa uzatvárajú opakovane vo veľkom počte, by obsahom týchto zmlúv mali byť práve
iba nevyhnutné zmluvné podmienky, u ktorých sa ani nevyžaduje individuálnosť dojednania, resp.
pre prípad takýchto zmluvných podmienok, ktoré sú svojím charakterom špecifické a zvýhodňujúce
dodávateľa (v znení aktuálneho Občianskeho zákonníka obchodníka) by dodávateľ (obchodník) mal

pristúpiťkosobitnémuvyjednaniutýchtozmluvnýchpodmienok,nieichvnútiťspotrebiteľovivrámcispleti
množstva zmluvných dojednaní, u ktorých je následne predpoklad, že ho spotrebitelia ani nemajú snahu
čítať. Ak by totižto v prípade určitých špecifických zmluvných dojednaní, ktoré sú zakotvené v zmluve
v prospech dodávateľa (obchodníka) dodávateľ (obchodník) realizoval v rámci kontraktačného procesu
vyjednávanie strán, vyhol by sa práve vyhodnocovaniu takýchto špecifických v prospech dodávateľa

(obchodníka) zakotvených zmluvných dojednaní následnému vystaveniu sa rizika posúdenia takýchto
zmluvných podmienok ako neprijateľných, vytvárajúcich nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

33. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

34. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

35. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

36. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok (ktorý sa v priebehu času novelami explicitne dopĺňa). Súd môže za neprijateľnú zmluvnú
podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než obsahuje výpočet v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (aktuálne je príkladmý výpočet v § 53 ods. 4 OZ),
ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy
možno uzavrieť, že žalobcovia ako spotrebitelia a ako slabšia strana sporu, nemali možnosť participovať
na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne sú z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície
slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/19/2021 zo dňa 30.11.2021).

37. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnejtransakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú

zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

38. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. B., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že

test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej

podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

39. Pri posúdení jednotlivých žalobcami v žalobe špecifikovaných zmluvných podmienok súd v každom
a jednom prípade dospel k záveru o neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok, z dôvodu spôsobujúcej
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
z nasledovných dôvodov:

40. Zmluvná podmienka uvedená v I. a IV. výroku rozsudku predstavuje neprijateľné zmluvné dojednanie
z dôvodu, že v jej dôsledku dochádza k neprijateľnému prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa
v otázke, či sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom. Dodávateľ si vsunutím
takéhoto zmluvného dojednania vopred v postavení silnejšej strany vypracúva lepšiu argumentačnú
pozíciu, že spotrebiteľ sa s celými VOP a Cenníkom reálne oboznámil, v čoho dôsledku môžu

spotrebitelia už i pri prípadnom dodatočnom nesúhlase s nejakým ustanovením vopred vzdávať
svoju šancu na úspech v prípadnom namietaní nejakého zmluvného dojednania. Hoci súdu nebolo
predložené vtedajšie znenie VOP a Cenníka, je možné konštatovať, že zvyčajne sa jedná o rozsiahlejšie
dokumenty. Navyše predmetné VOP a Cenník pritom ani neboli žalobcovi ani predložené spolu so
zmluvou alebo vo vhodnej elektronickej podobe, hoci mali tvoriť súčasť zmluvy. Zmluva obsahuje

iba upovedomenie o tom, kde sa tieto VOP a Cenník nachádzajú – na webovej stránke žalovaného
avjehoznačkovýchpredajniachapredajnýchmiestach.Žalovanývtomtosmerepredloženiedotknutých
zmluvných dojednaní žalobcovi ani netvrdil, ani nepredložil žiadne dôkazy a jeho obrana, spočívajúca
v tom, že zákon o elektronických komunikáciách alebo Všeobecné povolenie mu ukladali povinnosť
zverejniť tieto dokumenty na svojej webovej stránke a značkových predajniach pritom neobstojí, nakoľko

uložená povinnosť zverejniť tieto dokumenty nemá žiaden súvis s uzavretím zmluvného vzťahu so
žalobcom a zákon nekonštatuje žiadne závery o tom, že by zverejnenie malo nahrádzať dodanie
zmluvnej dokumentácie zmluvnej strane, a to zvlášť v spojitosti s tým, že zmluvné dojednanie konštatuje
potvrdenie o zoznámení sa s týmito VOP a Cenníkom. Žiada sa tiež dodať, že predovšetkým v prípade,ak VOP, či Cenník obsahujú takpovediac základné zmluvné podmienky, ktoré by mali byť obsahom
už priamo zmluvy alebo mali byť osobitne vyjednané, alebo mal byť na nich spotrebiteľ minimálne
osobitne upozornený pre ich zvláštny dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa, tak takýmito obchodnými

podmienkami nepodpísanými a preukázateľne neodovzdanými spotrebiteľovi nemožno nahrádzať práve
obsah zmluvy, dokonca iba odkazom na ich dostupnosť na webovom sídle či v značkových predajniach.
Jedná sa o vážny zásah do práv a povinností spotrebiteľa, ktorý ako už bolo mnohokrát pertraktované
je a priori v nevýhodnejšom postavení voči dodávateľovi (obchodníkovi) a toto znevýhodnenie sa práve
obdobnými zmluvnými podmienkami ešte prehlbuje.

41. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v III. a VI. výroku rozsudku súd videl v hrubej
nerovnováhe spôsobenej tým, že predmetná zmluvná podmienka umožňuje žalovanému uplatnenie
zmluvnej pokuty za tam spomenuté zneužitie poskytovaných služieb bez ohľadu na ich reálny dopad,
bez ohľadu na reálnu škodu, či hrozbu ujmy, a to aj opakovane („za každé takéto zneužitie Služby“),
a to zvlášť za situácie, že súčasne táto zmluvná podmienka nebola reálne individuálne dojednaná, ale

bola zahrnutá vo formulárovom predpripravenom znení zmluvy. Hoci žalovaný predložil súdu príklady
zneužitia služieb, kde sa žalovaný snažil objasniť, že výška tejto zmluvnej pokuty nie je neprimeraná,
súd musí prisvedčiť argumentácii žalobcu, že na náhradu takýchto škôd v dôsledku zneužitia služieb
slúžia ustanovenia o náhrade škody. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo žalobcovi prakticky vnútené
spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami, nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy ohľadom tohto

konkrétneho dojednania, nebolo mu dané na výber. Je možné dodať, že skutočne v spotrebiteľských
zmluvách sa opakovane vyskytujú dojednania o zmluvných pokutách pre prípady porušenia povinností
zo strany spotrebiteľov, avšak z pochopiteľných dôvodov dodávatelia (obchodníci) nevolia možnosť
dojednania zmluvnej pokuty ako akejsi paušalizovanej náhrady škody (bez potreby preukazovania jej
rozsahu) pre prípady porušení povinností zo strany dodávateľov (napríklad výpadku siete). I v tomto

prípade žalovaný iba poukazuje na existenciu „extenzívnych práv žalobcu v súvislosti s prípadnými
vadami služieb“, čo práve dokazuje, že zmluvná pokuta je jednostrannou paušalizovanou náhradou
potenciálnych škôd v podobe zmluvnej pokuty iba v prospech dodávateľa a nikdy sa nekoncipuje
v prospech spotrebiteľa.

42. Čo sa týka zmluvných podmienok uvedených v II. a V. výroku tohto rozsudku, tu si súd vzhľadom
na skutočnosť, že nie obdobná, ale totožná zmluvná podmienka už bola predmetom prieskumu
neprijateľnosti zmluvných podmienok a bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, dovolí
poukázaťnarozsudokOkresnéhosúduBardejovsp.zn.SK-1Csp/106/2021zodňa14.11.2022vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/21/2023 zo dňa 23.07.2024. Krajský súd

v Prešove v predmetnom potvrdzujúcom rozhodnutí ohľadom predmetnej zmluvnej podmienky uviedol,
že „63 ... Podľa dojednania obsiahnutého v tejto zmluve jej 9. časti (spoločné ustanovenia, v bode 4)
sa mali vzájomné vzťahy v zmysle § 262ods. 1 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Je teda nepochybné, že ustanoveniami Obchodného zákonníka sa
majú riadiť všetky vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, bez akýchkoľvek výnimiek. Obchodný zákonník

pritom úpravu neprijateľných zmluvných podmienok v čase uzavretia tejto zmluvy neobsahoval a
neobsahuje ich ani doposiaľ. Podľa odvolacieho súdu cieľom dojednania o výlučnej aplikácii ustanovení
Obchodného zákonníka zo strany žalovaného bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov
zameraných na ochranu spotrebiteľa na vzniknutýprávnyvzťah.64. Novela Občianskeho zákonníka,
účinná od 1.4.2015, doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou
je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje na právne vzťahy
založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva nielen z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.4.2015 vydaného vo veci 3MCdo/14/2014,ale aj z rozsudku Najvyššieho

súdu SR zo dňa 28.5.2015 vydaného vo veci 8Cdo/13/2014.65. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje právne postavenie. Aj v ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je obsiahnuté všeobecné

pravidlo, podľa ktorého v prípade uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať právnu úpravu
spotrebiteľskýchzmlúv.Totopravidlomápôsobiťajpreventívne,teda slúžiť na vyjadrenie toho, v akom
zmysle má dodávateľ pripravovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v zákone zakotvené
pre uzatváranie konkrétnych spotrebiteľských zmlúv. Takýchto zákonom ustanovených podmienoksa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať. Preto by bolo neplatné aj také dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve, v ktorej by spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej podmienky,
či obchádzanie niektorej neprijateľnej podmienky. To by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho zmluvné

postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone sú vo vzťahu k spotrebiteľovi
kogentné, ktoré nepripúšťajú odchýlenú úpravu, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa.
Dojednanie použitia ustanovení Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, za situácie, ak v súlade s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na tieto právne vzťahy sa
vždy musia prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak takúto zmluvnú podmienku vyhlásil za
neprijateľnú. 77. .... Použitie ustanovení Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, za situácie, ak v súlade s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na tieto
právne vzťahy sa vždy musia prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje
nepochybne neprijateľnú zmluvnú podmienku aj bez výkladu komunitného práva.“
Tunajší súd plne odkazuje na uvedenú argumentáciu.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na citovanú právnu úpravu a právne závery súd vo
výrokoch I. až VI. určil žalobcom špecifikované zmluvné podmienky za neprijateľné, čím žalobe žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
plne úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/26/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.