Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202975
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725202975.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v spore žalobcov: 1.) A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., 2.) D.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zast.: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Thurzova 7,
040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovaným: 1.) E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., 2.) A. G., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX C., 3.) D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XX,
XXX XX I., 4.) J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 5.) L. C., mal., uvedený na LV č. XXXX

ako vlastník poradové číslo 4, so spoluvlastníckym podielom 1/8,6.) D. C., mal., uvedený na LV č. XXXX
ako vlastník poradové číslo 5, so spoluvlastníckym podielom 1/8, 7.) I. M., nar. X.XX.XXXX, bytom C.
X, XXX XX C., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.8.2025 domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov
nad mieru primeranú pomerom šírením pachu a hluku spôsobeného chovom hospodárskych zvierat,
ktorý preniká z pozemku parcely registra „E“ s parcelným číslom 202 evidovaného na LV č.XXXX pre
katastrálne územie C., obec C., okres I. na pozemky parcely registra „C“ s parcelným číslom 289, s

parcelným číslom 291 a parcelným číslom 292, evidovaných na LV č. XX pre katastrálne územie C.,
obec C., okres I., a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Podaný návrh žalobcovia odôvodnili tým, že:

2.1. Žalobcovia sú vlastníkmi nasledovných nehnuteľností:

- pozemok KN-C č. 289 o výmere 681 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C č. 291 o výmere 509 m2, druh pozemku: záhrada,
- pozemok KN-C č. 292 o výmere 1034 m2, druh pozemku: záhrada,
- stavba: rodinný dom so súp. č. 9, nachádzajúci sa na pozemku KN-C č. 289, nachádzajúci sa v k.ú.
C., zapísané na liste vlastníctva č. XX, ktoré nehnuteľnosti sú podľa zápisu na liste vlastníctva časť B.
bod 1,3,4 vo výlučnom vlastníctve A. B. v podieloch 1/6, 1/4, 1/6 a podľa zápisu na liste vlastníctva časť

B. bod 2 v bezpodielovom vlastníctve žalobcov v podiele 10/24 k celku.

2.2. Žalovaní /1-6/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku KN-E č. 202 o výmere 7981 m2, druh
pozemku: orná pôda, k.ú. C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný /7/ má na pozemkoch
vo vlastníctve žalovaných /1-6/ odo dňa 08.07.2011 registrovanú farmu SMALLRANCH, zapísanú
v Centrálnom registri hospodárskych zvierat (CEHZ) pod číslom 336973. Na uvedenej farme sa

v súčasnosti nachádzajú nasledovné hospodárske zvieratá v približnom počte: 8 ks hovädzieho
dobytka,100 ks hydiny, 5 koní, 10 psov, kozy, ovce, ošípané.Podľa žalobcov sa počty chovaných hospodárskych zvierat sa postupom času neustále navyšujú.

2.3. Na pozemky vo vlastníctve žalobcov sa z priľahlej farmy dlhodobo šíri zápach a hluk, ktoré výrazne

prekračujú mieru primeranú pomerom. Tento neznesiteľný zápach pochádza zo zvierat (koní, hydiny,
hovädzieho dobytka) a ich výkalov, ktoré sú neprimerane skladované alebo likvidované v bezprostrednej
blízkosti hranice pozemkov žalobcov. Okrem zápachu sú žalobcovia nepretržite vystavovaní hluku, a
to vo dne aj v noci, ktorý pochádza najmä z chovaných zvierat a ich manipulácie (kŕmenie, preprava,
mechanizácia). Uvedené rušivé imisie trvajú od vzniku farmy, ale s výrazným zintenzívnením od roku

2022, čo spôsobuje navrhovateľom trvalý zásah do ich práva pokojne užívať vlastnú nehnuteľnosť.

2.4.Žalobcoviasústarobnýmidôchodcami,ktorítráviaväčšinusvojhodôchodkunavyššievymedzených
nehnuteľnostiachvichvlastníctve.Natýchtopozemkochmajúvybudovanúrozľahlúprestrešenúpergolu
umožňujúcu letné posedenie, ktoré dlhodobo kvôli neznesiteľnému hluku a pachu šíriacemu sa z
pozemku vo vlastníctve žalovaných nemôžu vôbec užívať. V dôsledku toho sú nútení tráviť väčšinu času

zatvorení v rodinnom dome, čo má nepriaznivý vplyv na ich psychické aj fyzické zdravie.

2.5. Žalobcovia sa susedský spor snažili vyriešiť zmierlivo opakovanými výzvami adresovanými
žalovaným, aby sa zdržali konania, ktoré obmedzuje vlastnícke právo žalobcov. S uvedeným problémom
sa žalobcovia dňa 01.08.2022 obrátili aj na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Michalovce

(ďalej len ako „RVPS“) so žiadosťou o vykonanie kontroly nad dodržiavaním veterinárnych požiadaviek
na farme SMALLRANCH. RVPS Michalovce v oznámení o vybavení podania zo dňa 07.09.2022
uviedla nasledovné: „Na základe zistení pri kontrole dňa 22.08.2022 RVPS Michalovce vyhodnotila Váš
podnet ako neopodstatnený.“ Dňa 18.08.2022 žalobcovia adresovali žiadosť o preskúmanie uvedeného
stavu Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Michalovce, s poukazom na pretrvávajúce imisie

zápachu a hluku z chovu hospodárskych zvierat. Pracovníci RÚVZ sa k predmetnej žiadosti vyjadrili iba
ústne počas úradnej kontroly, pričom uviedli, že riešenie situácie nepatrí do ich kompetencie. Písomnú
odpoveď však žalobcom na ich podnet neposkytli.

2.6. Z dôvodu pretrvávajúceho obmedzovania vlastníckeho práva žalobcov, sa títo dňa 11.01.2024 v

súlade s ust. § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník obrátili so sťažnosťou na obec C., v
ktorej požiadali obecné zastupiteľstvo o riešenie tohto problému. Obec Kaluža na uvedenú sťažnosť
reagovala pozvaním na stretnutie dňa 13.02.2024, na ktoré okrem žalobcu pozvala aj žalovaného D. H.,
keďže predmetný chov hospodárskych zvierat na uvedenom pozemku realizuje jeho syn I. H. so svojou
partnerkou, žalovanou I. M.. Zo zápisnice B. Kaluža zo zasadnutia týkajúceho sa riešenia sťažnosti

žalobcu vyplýva, že žalovaný D. H. sa na predmetnom stretnutí bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Týmto postojom žalovaný podľa názoru žalobcov preukázal nezáujem riešiť vzniknutý stav dohodou či
spoluprácou, hoci bol riadne a preukázateľne informovaný o stretnutí, ako aj o dlhodobo pretrvávajúcom
zásahu do práv žalobcov. Na uvedenom stretnutí právny zástupca obce odporučil žalobcom, aby sa vo
veci riešenia vzniknutej situácie obrátili na súd, keďže podľa jeho názoru neexistuje iný účinný spôsob

nápravy v rámci miestnej samosprávy.

2.7. V dôsledku neúspešných sťažností adresovaných na vyššie uvedené príslušné správne a
samosprávne orgány, sa žalobcovia v súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore,obrátilinaPolicajnýzborSRsoznámenímpodozreniazospáchaniapriestupkuprotiobčianskemu

spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré
však taktiež neprinieslo žiadne výsledky. Oznámenie smerovalo na opakované rušenie pokojného
užívania nehnuteľnosti pachom a hlukom z chovu hospodárskych zvierat. Napriek tomu, že oznámenie
bolo prijaté, Policajný zbor nezabezpečil žiadne účinné opatrenia, ktoré by viedli k náprave alebo k
začatiu priestupkového konania. Týmto boli žalobcovia nútení domáhať sa ochrany svojich práv cestou

občianskoprávneho súdneho konania.

2.8. Žalovaný /7/ nechová hospodárske zvieratá výlučne pre vlastnú potrebu, ale s nimi aktívne
obchoduje. Predmetné zvieratá a ich produkty verejne ponúka na predaj prostredníctvom sociálnej siete
Facebook a online portálu Bazoš.sk. Okrem toho žalovaný /7/ chované kone komerčne využíva na

prevádzkovanie jazdeckých pobytov s ubytovaním, ako aj na organizovanie denných táborov pre deti. Z
uvedeného vyplýva, že ide o podnikateľskú činnosť s opakujúcim sa charakterom a komerčným účelom,
ktorá presahuje rámec bežného občianskeho spolunažívania a svojou intenzitou má negatívny dopad
na okolie, vrátane nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov.2.9. Žalobcovia v návrhu poukázali na tieto ustanovenia:
- § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník“): „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“
- § 124 Občianskeho zákonníka: „Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im
rovnaká právna ochrana.“
- § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“
- O aplikácii § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade obťažovania suseda chovanými zvieratami
možno uvažovať tam, kde je príčinou rušenia konanie vlastníka veci, aj keď nemusí ísť o konanie, ktoré
by bolo priamo rušením iného. (G., I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Zväzok 2: Vecné práva a
zodpovednosť za škodu (§ 123 – § 459). Bratislava: Eurokódex, 2016).

2.10. Pasívna vecná legitimácia žalovaných /1-6/ podľa žalobcov vyplýva z vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza rozsiahly chov hospodárskych zvierat, z ktorého sa šíri hluk a pach,
ktorý nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov v užívaní ich nehnuteľností. Žalovaní /1-6/ mali
a museli mať preukázateľnú vedomosť o tom, že na ich pozemku sa takáto činnosť vykonáva, pričom
proti nej nevzniesli žiadne námietky ani výhrady, a ani sa jej nepokúsili nijakým právne relevantným

spôsobom zabrániť. Ich nečinnosť v tejto veci má teda za následok tolerovanie zásahu do práv žalobcov.
2.11. Pasívna vecná legitimácia žalovaného /7/ vyplýva zo skutočnosti, že je prevádzkovateľom
chovu hospodárskych zvierat, ktorého prevádzka neprimerane zasahuje do výkonu vlastníckeho práva
žalobcov, a to šírením hluku a pachu z predmetného chovu, ktoré nad mieru primeranú pomerom
obťažujúžalobcovpriužívaníichnehnuteľností.Akosubjekt,ktorýreálnevykonávahospodárskučinnosť

vedúcu k tomuto zásahu, žalovaný /7/ zodpovedá za neoprávnené zásahy do práv žalobcov podľa §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je preto pasívne vecne legitimovaný na strane žalovanej. Pasívne
legitimovaným pri žalobe je nielen vlastník nehnuteľnosti, ale i vlastník alebo užívateľ akejkoľvek inej
veci spojenej s imisiou. (G., I.. § 127 [Susedské práva]. In: L., I., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana,
FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, I. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha:

C. H. Beck, 2019, s. 923).

2.12. Žalobcovia ďalej poukázali na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 223/2005: „Žaloba proti
obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť
úspešne podaná ako proti priamemu rušiteľovi, tak aj proti vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý ju prenechal

inému na činnosť, od ktorej rušenie pochádza, je potom vecou tohto vlastníka, aby priamemu rušiteľovi
v ďalšom rušení zabránil.“
2.13. Žalobcovia taktiež poukazujú všeobecne záväzného nariadenia obce Kaluža č. 2/2023:
- V zmysle čl. 3 ods. 1 písm. g) všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“) O chove a držaní
hospodárskych zvierat na území obce Kaluža: „Chovateľ zvierat má tieto povinnosti ... chovať a držať

hospodárske zvieratá tak, aby táto činnosť alebo s ňou súvisiace činnosti alebo jej následky nad mieru
primeranú pomerom nezasahovali do práv a právom chránených záujmov ostatných obyvateľov obce
(napr. pachom, hlukom alebo kontamináciou), ... . Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) VZN: „Chov a držanie
veľkýchhospodárskychzvierat,ktoréobnášasústavnéalebosezónneuvoľňovaniepachovdoprostredia
aj mimo bezprostredného miesta chovu alebo zápach, je v záujme ochrany zdravých podmienok a

zdravého spôsobu života a práce obyvateľov obce ako aj zabezpečenia verejného poriadku v obci
vylúčené v intraviláne obce.“
- Podľa čl. 4 ods. 4 VZN: „Objekty a výbehy určené na chov a držanie veľkých hospodárskych zvierat
sa musia umiestniť v takej vzdialenosti od intravilánu obce, aby svojimi dôsledkami neboli objektívne
spôsobilé narušiť zdravé podmienky, zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce a ani verejný

poriadok, pričom za takúto vzdialenosť sa na účely tohto Všeobecne záväzného nariadenia považuje
vzdialenosť minimálne 200 metrov od uličnej čiary a od rodinných domov.“
- Podľa čl. 5 ods. 1 VZN: „Objekty a výbehy určené na chov a držanie malých hospodárskych zvierat
v počte viac ako 20 sa musia umiestniť takým spôsobom, aby svojimi dôsledkami neboli objektívnespôsobilé narušiť zdravé podmienky, zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce a ani verejný
poriadok, pričom za takúto vzdialenosť sa vzhľadom na miestne pomery a na účely tohto Všeobecne
záväzného nariadenia považuje vzdialenosť minimálne 100 metrov od uličnej čiary.“

- Podľa čl. 5 ods. 2 VZN: „Stavby a iné priestory na uskladnenie a likvidáciu exkrementov musia
byť umiestnené takým spôsobom, aby svojimi dôsledkami neboli objektívne spôsobilé narušiť zdravé
podmienky, zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce a ani verejný poriadok, pričom za takúto
vzdialenosť sa vzhľadom na miestne pomery a na účely Všeobecne záväzného nariadenia považuje
minimálne 100 metrov od rodinných domov a 200 metrov od ochranného pásma verejných vodných

zdrojov.“
- Podľa čl. 7 ods. 2 VZN: „Osoby, ktoré už vykonávajú činnosti regulované týmto Všeobecne záväzným
nariadenímvčasenadobudnutiajehoúčinnosti,musiaprispôsobiťchovadržaniehospodárskychzvierat
v ich vlastníctve alebo držbe podmienkam stanoveným týmto Všeobecne záväzným nariadením v lehote
1 roka od nadobudnutia jeho účinnosti.“ Vyššie citované VZN obce Kaluža nadobudlo účinnosť dňa
1.1.2024, a teda žalovaný /7/ bol povinný prispôsobiť chov a držanie hospodárskych zvierat najneskôr

do konca roka 2024, čo sa však nestalo.

2.14. Zároveň žalobcovia poukazujú na ust. § 40a ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej
starostlivosti, podľa ktorého: “Vlastník hospodárskych zvierat, držiteľ hospodárskych zvierat alebo osoba
oprávnená disponovať s hospodárskymi zvieratami je povinná pred začatím chovu hospodárskych

zvierat požiadať regionálnu veterinárnu a potravinovú správu o registráciu chovu hospodárskych
zvierat.“ V zmysle ust. § 40a ods. 2 žiadosť podľa ods. 1 obsahuje okrem iného aj doklad preukazujúci
oprávnenie užívať pozemok, na ktorom má byť zriadený chov hospodárskych zvierat, a oprávnenie
užívať stavbu na chov hospodárskych zvierat.

2.15. Žalovaný /7/ podľa informácií žalobcov nedisponuje dokladom, ktorý by preukazoval jeho
oprávnenie užívať predmetný pozemok, na ktorom má registrované hospodárske zvieratá. V prípade
oprávnenia užívať stavbu na chov hospodárskych zvierat, tak prístrešky, ktoré majú slúžiť ako príbytky
pre hospodárske zvieratá sú tzv. čiernymi stavbami, ktoré boli postavené bez vydania príslušných
stavebných povolení, teda v rozpore s platnou stavebnou legislatívou. V uvedenom prípade je preto

otázne, akým spôsobom mohol žalovaný /7/ podať žiadosť o registráciu hospodárskych zvierat bez
splnenia podmienok vymedzených v ust. § 40a ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti, a na základe
akých skutočností mu boli predmetné hospodárske zvieratá zaregistrované do centrálneho registra
hospodárskych zvierat. V súlade s rozhodnutím NS SR, sp. zn. 5 Cdo 126/2007 zo dňa 30.04.2008: „...
zásahmôžebyťneoprávnenýajvprípade,žehygienickélimitysúsplnené,nonapriektomuvzhľadomna

konkrétne okolnosti sú v rozpore s objektívnym právom.“ Rovnaký názor prezentoval aj Ústavný súd ČR
v náleze sp. zn. PL ÚZ 14/98 z 25.08.1998: „Ak teda bola uplatnená občianskoprávna žaloba na ochranu
podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, možno síce podporne prihliadnuť na verejnoprávnu
úpravu obsiahnutú v zákone na ochranu verejného zdravia a v nadväzujúcich vykonávacích a iných
právnych predpisoch, súd však primárne aplikuje citovanú občianskoprávnu úpravu o ochrane pred

imisiami, ktorá týmito verejnoprávnymi predpismi nie je dotknutá.“

2.16. Žalobcovia ďalej poukazujú na judikatúru:
- R 37/1985: “Vlastník (užívateľ) veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahom, t.j. prenikaním nejakých

účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok.”

- R 72/1994: “Pri posudzovaní toho, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka, treba pojem “nad mieru primeranú pomerom” vykladať tak, že určuje hranicu
medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním

(nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo
vzťahu k objektívne žiaducim pomerom.”

Vo vzťahu k posúdeniu zákonného pojmu „nad mieru primeranú pomerom“ podľa § 127 Občianskeho
zákonníka, žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že v katastrálnom území obce Kaluža obyvatelia

spravidla nechovajú hospodárske zvieratá v rozsahu, v akom tak činí žalovaný /7/. Žalovaný /7/ je
podľadostupnýchinformáciíjedinýmveľkochovateľomhospodárskychzvieratvobci,pričomrozsahjeho
chovu a intenzita sprievodných imisií (najmä pachových a hlukových) výrazne presahuje obvyklú mieru
v danom prostredí a narúša pokojné užívanie susedných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu je možnépovažovať jeho konanie za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, keďže sa vymyká lokálnym
štandardom a bežným zvyklostiam v predmetnej obci.“

Taktiež žalobcovia poukázali na uznesenie KS Nitra, sp. Zn. 5Co/25/2022 z 21.4.2022 podľa ktorého:
“Odvolací súd nemá ambíciu úplne presne vyhodnocovať množstvo chovanej hydiny, ktoré je primerané
pomerom. Vyslovuje však, že bežným množstvom chovanej hydiny si predstavuje do 10, maximálne
20 kusov hydiny (sliepok a k tomu primeraný počet kohútov). … Možno ale povedať, že množstvo
hydiny nad 30 kusov by v očiach odvolacieho súdu predstavoval, v podmienkach dediny, chov „väčšieho

rozsahu“ bez ohľadu na to, či išlo o chov pre domáce alebo komerčné potreby. Z toho by zároveň plynul
amplifikovaný (znásobený, zosilnený) hluk, ktorý by za situácie nedostatočného tlmenia situačnými
podmienkami bolo možné označiť za hluk nad mieru primeranú pomerom. To všetko za situácie
primeranej rozlohy parciel, na ktorých je hydina chovaná. Z osvedčovania v tomto konaní nevyplynulo,
že by sa rozmery pozemkov žalovaných zjavne z pohľadu veľkosti vymykali bežnej „dedinskej“ výmere
pozemku v jeho dĺžke alebo (hlavne) šírke, čo má vplyv na vzdialenosť zdroja hluku.”

V zmysle vyššie uvedeného majú žalobcovia za to, že v danom prípade dochádza zo strany žalovaných
k obťažovaniu žalobcov imisiami nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to najmä hlukom a pachom pochádzajúcim z chovu hospodárskych zvierat, realizovaného
na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných /1–6/. Žalovaný /7/ vykonáva činnosť chovu hospodárskych

zvierat v značnom rozsahu, pričom zvieratá sú chované v objektoch, ktoré sú postavené v rozpore
so zákonom bez ohlásenia, resp. stavebného povolenia. Žalovaní /1-6/ majú a musia mať vedomosť
o vykonávaní činnosti chovu hospodárskych zvierat na ich pozemku, pričom proti vykonávaniu týchto
aktivít nevzniesli žiadne námietky, a ani sa jej nepokúsili zabrániť iným právne kvalifikovaným spôsobom.

2.17. Podľa žalobcov z vyššie popísaného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovia sú obmedzovaní
vo výkone ich vlastníckeho práva, a to v pokojnom užívaní nehnuteľností v ich vlastníctve v dôsledku
rozsiahleho chovu hospodárskych zvierat realizovaného žalovaným /7/ na susednej nehnuteľnosti
patriacej žalovaným /1-6/. Žalobcovia sa pokúšali uvedený nepriaznivý stav riešiť viacerými spôsobmi
(ako opísali v bodoch 6. až 8. návrhu), avšak bez akékoľvek úspechu alebo ústupku zo strany

žalovaných. Susedské spory so žalovanými, spočívajúce v obťažovaní žalobcov pri výkone vlastníckeho
právanadmieruprimeranúpomerom,najmäšírenímhlukuazápachuzchovuhospodárskychzvierat,sa
postupom času neustále zhoršujú. Príčinou je každoročné zvyšovanie počtu chovaných zvierat zo strany
žalovaných, čo vedie k zintenzívňovaniu hluku a zápachu pochádzajúceho z týchto hospodárskych
zvierat, pričom tieto negatívne vplyvy narastajú priamo úmerne s rastúcim počtom zvierat. V letnom

období, spojenom s vysokými teplotami, sa zápach stáva ešte neznesiteľnejším, v dôsledku čoho
sú žalobcovia nútení tráviť celé dni zatvorení v rodinnom dome a nemôžu vôbec využívať rozľahlú
prestrešenú pergolu umožnujúcu letné posedenie vybudované na svojich pozemkoch. Táto situácia má
výrazne negatívny vplyv na ich psychické aj fyzické zdravie, ktoré je vzhľadom na ich pokročilý vek
mimoriadne krehké. Žalobcovia si na predmetných nehnuteľnostiach užívajú zaslúžený odpočinok po

rokoch pracovnej činnosti, avšak žalovaní im tento čas podstatne znepríjemňujú. Pobyt na čerstvom
vzduchujeprežalobcovvdôsledkušíriacehosazápachupraktickynemožný,baažzdraviunebezpečný,
čo ich núti zotrvávať vo vnútorných priestoroch domu počas celého dňa. V danom prípade zastávajú
žalobcovia právny názor, že na nariadení takéhoto neodkladného opatrenia je naliehavý právny záujem
spočívajúci najmä na skutočnostiach, že:

(i) v letných mesiacoch prejavujúcich sa zvýšenými teplotami, sa zápach pochádzajúci z hospodárskych
zvierat a ich výkalov znásobuje do takej miery, že výrazne prekračuje mieru primeranú pomerom;
(ii) žalovaný /7/ neustále a kontinuálne zvyšuje počty chovaných hospodárskych zvierat, čím dochádza k
narastaniu neznesiteľného hluku a zápachu šíriaceho sa z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných /1-6/;
(iii) žalobcovia sú počas horúcich letných dní odkázaní tráviť všetok svoj čas uzavretí v priestoroch

rodinného domu, keďže v dôsledku neznesiteľného zápachu vôbec nemôžu využívať rozľahlú
prestrešenú pergolu umožňujúcu letné posedenie, ktorú si vybudovali za účelom oddychu na svojich
nehnuteľnostiach;
(iv) žalobcovia sú starobní dôchodcovia, ktorým sa v dôsledku nemožnosti tráviť čas na čerstvom
vzduchu postupne zhoršuje fyzické a psychické zdravie.

K posúdenie podmienky naliehavého právneho záujmu žalobcovia upriamujú pozornosť na nasledovné:
„Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladnáapretrvávaťajpourčitédlhšiečasovéobdobie.Súdpretonemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť
pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej
ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu

ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu
vlastníckeho práva a pod.) /N., G.. § 325 [Obsah neodkladného opatrenia]. In: L., I., FICOVÁ, Svetlana,
BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný
sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1234, marg. č. 2.)
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len
„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné

opatrenie.
4. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.
19. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrenímukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) , vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
22. Podľa § 127 ods. 1 OZ , Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo

odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

23. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo
porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp.
kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu inštitútu

neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné
riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon
súdneho rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už
vzniknutá ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom (pre daný typ neodkladného opatrenia) je

dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu
alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov
pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti

hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo žalobcu ohrozené. Je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy

alebo zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované
zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia
nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť
zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia
neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou situácie.

24. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť
za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia.
Neodkladné opatrenie teda môže dočasne obmedziť aj vlastnícke právo, avšak len za predpokladu
naplnenia vyššie uvedených zákonných podmienok pre jeho nariadenie.

25. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom súdu
predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu:
- ftk. fotografických snímok
- čestné vyhlásenie starostu obce

- Podnet – žiadosť o vykonanie kontroly nad dodržiavaním veterinárnych požiadaviek zo dňa 01.08.2022
- Oznámenie o vybavení podania – zlé životné podmienky zvierat zo dňa 07.09.2022
- Žiadosť o preskúmanie nezákonného konania zo dňa 18.08.2022
- Sťažnosť adresovaná obci Kaluža zo dňa 11.01.2024
- Pozvanie na stretnutie vo veci podanej sťažnosti zo dňa 06.02.2024

- Zápisnica zo zasadnutia vo veci riešenia sťažnosti zo dňa 13.02.2024
- Printscreen profilu I. M. na sociálnej sieti Facebook a portálu Bazoš.sk
- Stanovisko stavebného úradu
a dospel súd k záveru, že v konaní neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.26. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, z ktorej vyplýva,
že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku

uplatňovaného navrhovateľom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k
nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Navrhovateľ musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne
spravdepodobniť, nakoľko pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je z časového hľadiska vytvorený dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania, a preto
rozhodnutie súdu závisí najmä od schopnosti navrhovateľa svoj nárok preukázať.

27. Súd preto poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn.:
6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že

osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

28. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok

súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

28. Účelom neodkladných opatrení je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo musí
byť obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom ich nariadenia je :

a/ opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená,
b/ opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana,
c/ musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

29. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladných
opatrení nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené.
30. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery,
i keď len predbežne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený.
Tiež je potrebné skúmať naliehavosť situácie, teda či je neodkladné predbežné opatrenie potrebné.

Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného
zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je
také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu
neodkladným opatrením.

31. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Vzhľadom
na charakter neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia

nie je teda skutkový stav zisťovaný súdom v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť
aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť

konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia.32. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie práva, ale aj osvedčenie
ohrozenia tohto práva tak, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo dotknutého
subjektu vážne ohrozené. Práve rýchlosť rozhodovania pri neodkladnom opatrení musí byť podmienená

osvedčením takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú intervenciu súdu, najmä za predpokladu,
že sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe skutočností tvrdených navrhovateľom.
Osvedčenie opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou
predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko pravdepodobné. V prípade
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby sa vykonávalo
rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

33. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec,

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej
úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného
práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a
súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu

formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia,
osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda
existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje
bezodkladnú úpravu pomerov

34. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).
35. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určitým
spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásahu nech je vypočutá aj druhá
strana. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesné situácie,

keď sa žalobca bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude
z hľadiska výroku totožné s prípadným rozhodnutím vo veci samej. Civilný sporový poriadok výslovne
pripúšťa nariadenie aj takého neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej (§ 330 ods. 2 CSP). Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť
výrokov pripúšťa povaha veci. Súd má preto vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci

pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, tiež z hľadiska totožnosti výrokov.

36. Osobitne je nutné individuálne vyhodnotiť prípady, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany
a samotné nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou).

Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobcovia
domáhajú nariadenia nariadenie neodkladného opatrenia bez charakteru dočasnosti. „Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho
konanie o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci
samej. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej

ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s končenou platnosťou. Samotné
neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samú“ (viď Komentár k Civilnému sporovému poriadku,
Števček a kol., C.H. Beck, str. 1111, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 83/2017, 3 Cdo
100/2017, 3 Cdo 117/2017).

37. Rýchle a pružné riešenie situácie neodkladným opatrením, vyžadujúce okamžitý zásah súdu,
vylučuje zotrvať v konaní na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov.38. Ustanovenie § 127 OZ (o ktoré opierajú žalobcovia svoj hmotnoprávny nárok v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia) reguluje kolíziu dvoch na sebe nezávislých práv, ktorých výkon
môže ovplyvňovať uplatnenie práva iného. Uvedené zákonné ustanovenie teda sleduje, aby realizácia

práv z týchto vzťahov nezasahovala (alebo čo najmenej zasahovala) do práv iných, v zmysle princípu
vyjadreného v ustanovení § 3 ods. 1 O. z. (porov. Krajčo, Občiansky zákonník pre prax (komentár).
Bratislava: Eurounion, 2015, 981 s.).

39. Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerov (§ 127 O. z.) je vecou sudcovskej úvahy,

kedy sa v procese dokazovania zisťuje aká miera obťažovania neprekračuje prípustné hodnoty imisií,
vrátane hluku, v danom konkrétnom mieste. Ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
prenecháva súdu aby v každom jednotlivom prípade vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu, na základe výsledkov dokazovania (t.j. čo je objektívne žiadúce v
konkrétnych pomeroch).

40. V posudzovanom prípade povaha a skutkový stav veci odôvodňujú potrebu zotrvať na požiadavke
preukázania dôvodnosti a trvania chráneného nároku, na základe plnohodnotného dokazovania v spore,
nie osvedčovania rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa kolízie dvoch vlastníckych práv (žalobcov
a žalovaných), naviac rozhodnutím, ktoré nemá ani charakter dočasnosti. Riešenie dlhšie trvajúceho
sporu v prípade predmetnej kolízie vlastníckych práv strán konania, ako i zabezpečenie riadneho

výkonu vlastníckych práv dotknutých subjektov (osobitne ochrany zdravia), vyžaduje prejednanie sporu
medzi stranami na základe žaloby v konaní vo veci samej (prednostne alternatívnym mimosúdnym
riešením sporu, nie však neodkladným opatrením). Žiada sa dodať, že nadmerné obťažovanie hlukom
je vyjadriteľné príslušnou kvantifikáciou, vzhľadom na požiadavku vykonateľnosti rozhodnutia.

41. Súd posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti návrhu, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby
bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, musel návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide len

o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada,
resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. S ohľadom na to, že žalobcovia
nepredložili dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu a súd v tomto prípade nedisponuje žiadnym nezávislým znaleckým posudkom alebo odborným
vyjadrením kompetentných úradov alebo znaleckých organizácií, nejedná sa o taký stav, ktorý by

bolo potrebné bezodkladne upraviť nariadeným neodkladným opatrením. Nebolo tiež preukázané, že sa
jedná o takú situáciu, ktorá neznesie odklad. Súd nespochybňuje vlastnícke právo žalobcov domáhať
sa voči žalovaným ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 127 OZ, avšak táto ochrana môže byť
posudzovaná (iba) v konaní vo veci samej, a to na základe riadne vykonaného dokazovania. Zároveň
súd poukazuje na to, že žalobcami formulovaný petit neodkladného opatrenia je nevykonateľný, pretože

je neurčitý, nekonkrétny a má všeobecný charakter, keďže z jeho obsahu nie je zrejmé, akým spôsobom
majú žalovaní splniť povinnosť "zdržať sa obťažovania žalobcov nad mieru primeranú pomerom
šírením pachu a hluku spôsobeného chovom hospodárskych zvierat". Ďalším predpokladom je okrem
iného aj zachovanie princípu efektívnosti pri nariadení neodkladného opatrenia, z hľadiska ktorého
je potrebné, aby uložením konkrétnej povinnosti na základe neodkladného opatrenia, bolo skutočne

možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
domáha, preto je dôležité, aby formulácia povinnosti či obmedzenia, ktoré strana v petite návrhu na
nariadenie neodkladného patrenia navrhuje druhej strane uložiť, bola objektívne spôsobilá k ochrane
osvedčeného práva, čo v danom prípade nie je splnené, pretože petit neodkladného opatrenia je tak,
ako je vyššie uvedené, neurčitý a nekonkrétny.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.45. Súd o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že nárok na náhradu
nepriznal žiadnej zo strán sporu a to z dôvodu, že žalobcovia boli v tomto konaní neúspešní, nakoľko
súd jeho návrh zamietol a žalovaným preukázateľne žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.