Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Kalináková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/97/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323201626
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323201626.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloletú
S.L. K., L.. XX.X.XXXX, P. J. Y. XXX, M.. T. - M., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny T., M. D. E. S. O., M. D.E. M. K. S. D. T., D. L. X, T., dieťa rodičov: matky D.
G., L.. X.XX.XXXX, P. J. Y. XXX, M.. T. - M., právne zastúpenej Mgr. Katarínou Liptákovou, advokátkou,
Floriánska 19, Košice, a otca M. K., L.. XX.XX.XXXX, J. N.É. XXXX/X, Y., v konaní o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletej, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 41P/74/2023-366 zo dňa 25.9.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletémudieťaťunapadnutýmuznesenímzamietolnávrhotcananariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorým žiadal zveriť mal. S. do jeho osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania,
vedeného na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 41P/74/2023 a navrhoval zrušiť uznesenie Okresného
súdu Humenné sp.zn. 8P/119/2023-23 zo dňa 25.04.2023.
2. Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP), keďže neboli splnené procesné podmienky pre postup podľa § 367 CMP, v spojení
s § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), dospel k záveru, že návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Konštatoval, že z návrhu otca ako aj zo správy
kolízneho opatrovníka vyplývajú skutočnosti, ktoré je potrebné hodnoverne preveriť. Nedostatočná
starostlivosť o maloletú zo strany matky, ohrozovanie mravného vývoja maloletej matkou, resp. jej
priateľom, nevhodné domáce prostredie, násilie v domácnosti matky zo strany priateľa matky, sú vážne
okolnosti, ktoré musí súd podrobne preskúmať a vykonať vo veci samej dokazovanie. Taktiež tvrdenia
matky, že otec maloletú nevhodne manipuluje voči nej a jej terajšiemu partnerovi a vyvoláva v nej
pocity viny, keď má maloletá byť s matkou, aby k nej maloletá nechcela ísť a radšej ostala u otca,
sú okolnosti, ktoré môžu byť významné pri rozhodovaní vo veci samej. Až na základe podrobného
dokazovania súd zistí, ktoré prostredie, či u matky, či u otca je najvhodnejšie pre správny vývin maloletej,
pričom nie je vylúčené v takomto prípade ani nariadenie znaleckého dokazovania z odboru psychológia
súdom, ak to bude pre objasnenie veci potrebné. Z predložených dôkazov nemal súd osvedčené, že
maloletej hrozí v prostredí, kde toho času žije, t.j. s matkou bezprostredná ujma na živote, či zdraví. Zo
správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že neboli zo strany matky zistené žiadne nedostatky starostlivosti
o maloletú, maloletá sa aktuálne nachádza v starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje každodennú
starostlivosť, život a zdravie maloletej teda nie sú bezprostredne ohrozené, s otcom sa maloletá
stýka v zmysle rozhodnutia súdu, otec si vyživovaciu povinnosť riadne plní. Zo záznamu z dôverného
rozhovoru kolízneho opatrovníka s maloletou, iba pre potreby súdu, obdobne ohrozenie nevyplýva. Otectak neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletej,
odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.
3.Protirozhodnutiusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolanieotecmaloletéhodieťaťa,ktorý
namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nesprávne posúdenie
a vyhodnotenie listinných dôkazov. Trvá na dôvodoch návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Uviedol, že tvrdenia matky kolíznemu opatrovníkovi sa nezakladajú na pravde. Otec opakovane
zdôrazňuje, že ho dcéra prosí, aby riešil situáciu, že chce byť pri ňom. Rozdielne oproti matke popísal
situáciu styku do 21.7.2025. Uviedol, že dcéra, po tom, čo uňho strávila v pokojnom prostredí desať dní,
nechcela ísť k matke, matka ju nasilu ťahala do auta, čoho svedkami boli pracovníci čerpacej stanice,
ktorých chce nechať súdom vypočuť. Naďalej trvá na tom, že dostatočne osvedčil ohrozenie zdravia,
života, zdravého fyzického a psychického vývoja dieťaťa. V rámci nových relevantných okolností otec
uviedol, že dňa 3. októbra 2025 prišla k nemu dcéra od matky a zbadal, že dcéra má na tele modriny a
škrabanec. Dcéra mu uviedla, že dňa 1. októbra 2025 ju partner matky sotil zo schodov, skotúľala sa a
viackrát sa udrela., udrela si aj hlavu. Hneď večer šiel s dcérou na ošetrenie, čo s ňou matka po incidente
neabsolvovala. Dcéra mu tiež uviedla, že pravdepodobne dňa 29. septembra 2025 na autobusovej
zastávke, keď dcéra povedala partnerovi matky a matke, že chce ísť k nemu, ju ten začal biť. Videla to
policajná hliadka, ktorá vzala partnera matky na políciu. Matka utiekla, dcéru hliadka odviezla domov.
Dcéra povedala, že dostala zákaz mu o tom povedať. Zdokladované modriny na tele dcéry podľa otca
potvrdzujú vysoký stupeň ohrozenia života a zdravia maloletej v čase jej pobytu u matky. Vzhľadom na
podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je v záujme maloletej dcéry,
aby do rozhodnutia vo veci samej bola dočasne zverená v jeho osobnej starostlivosti a nemusela sa
naďalej nachádzať v nevhodnom prostredí v starostlivosti a v domácnosti matky a jej partnera. Matka,
podľa otca, v starostlivosti o dcéru zlyháva, matka nedokáže vytvoriť vhodné prostredie pre zdravý rast
dcéry, maloletá je v starostlivosti matky vystavovaná vyhrážaniu a zastrašovaniu. Maloletá sa mu po
dvoch rokoch neustále sťažuje na násilie, ktoré má byť na nej údajne páchané a na nevhodné prostredie,
v ktorom žije. Vie sa o dcéru plnohodnotne postarať, má domov, kde sa jej venuje, kde sa cíti dcéra
šťastne, spokojne, bezpečne. K odvolaniu pripojil fotodokumentáciu, lekársku správu.
4. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý v správe zo dňa 29.10.2025 konštatoval, že
počas šetrenia v auguste 2025 neboli zistené zjavné nedostatky v starostlivosti o dieťa matkou.
Otcovi bolo poskytnuté poradenstvo. Matka začala s dcérou navštevovať detskú psychologičku a
nesúhlasila s vypočutím maloletej. K oznámeniu otca o modrinách dieťaťa matka uviedla, že sa dieťa
pošmyklo na schodoch, udrela si nôžky, partner matky v tom čase nebol doma. O páde dieťaťa matka
informovala aj vyšetrovateľa. Obdobne z predloženého vyjadrenia materskej školy zo dňa 21.8.2025 a
základnej školy zo dňa 15.10.2025 vyplýva, že správanie dieťaťa je milé, je komunikatívna, nekonfliktná,
usilovná, aktívna, bez zjavných problémov v komunikácii, školská dochádza je pravidelná, neprítomnosť
ospravedlnená, chodí slušne a čisto oblečená a upravená. Pediatrička dieťaťa podľa správy zo dňa
1.9.2025, znaky zanedbania u maloletej pri ostatnom vyšetrení nezaznamenala.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia.
7. Ako už obdobne uviedol súd prvej inštancie a konštatuje čiastočne aj sám odvolateľ, účelom
neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam
a záujmom ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia, sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti
súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný
starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Prvoradou a zásadnou
úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených
záujmovmaloletéhodieťaťa,ktorávždynemusíbyťvsúladesvôľourodičov.Súdmusízabrániťzneužitiu
tohto, svojim významom osobitného procesného inštitútu, presadzovaním osobných zámerov rodičov,poskytovaním právnej ochrany ktorémukoľvek rodičovi, riešením ich vzťahových problémov a tým
dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov. Konkrétne, zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia (§ 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, resp. právo, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť
však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Vychádzajúc z osvedčených
skutkových okolností prejednávaného prípadu rodinných vzťahov, dospel odvolací súd totožne ako
súd prvej inštancie k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, smerujúceho k dočasnej úprave osobnej starostlivosti o maloleté dieťa za
stavu platnej ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností uznesením Okresného súdu Humenné
č.k. 8P/119/2023-23 zo dňa 25.4.2023 a aktuálne prebiehajúceho konania vo veci samej (pod sp.zn.
41P/74/2023). Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Z vyjadrení otca, matky, kolízneho opatrovníka,
lekára-pediatra a lekárskych správ, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov v otcom navrhovanom rozsahu nariadením neodkladného
opatrenia a takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Je preto správny záver súdu
prvej inštancie, v zmysle ktorého nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre aplikáciu inštitútu
neodkladného opatrenia v danom prípade podľa § 367 CMP, upravujúceho neodkladné opatrenie vo
veciach osobnej starostlivosti o maloletú.
8.Vkontexteodvolacíchnámietokodvolacísúdupriamujepozornosťodvolateľanazákonnúskutočnosť,
že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v
spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP. Civilný mimosporový
poriadok upravuje osobitne aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti a
výchovy maloletého. K aplikácii tak závažného inštitútu v zmysle navrhovaného § 367 CMP, z hľadiska
zásahu do rodičovských práv a povinností a do práv dieťaťa, môže súd pristúpiť v zmysle zákonných
nastavení len výnimočne a musí byť osvedčená existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku súdu,
pričom vážnosť situácie, v ktorej sa dieťa ocitne, je potrebné riešiť bezodkladne. V priebehu celého
konania takéto ohrozenie maloletej nebolo osvedčené a ostáva tak len v rovine tvrdení odvolateľa.
Okolnosti možného narušenia zdravého výchovného prostredia maloletého dieťaťa v prostredí matky,
ale tiež otca, ako aj záujem dieťaťa na osobnej starostlivosti oboma rodičmi, má byť predmetom riadneho
dokazovania v konaní vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností. Maloletému dieťaťu
je poskytovaná primeraná starostlivosť zo strany matky vo vyhovujúcom prostredí, čo preskúmal a
potvrdil kolízny opatrovník, tiež pediater v rámci pôsobnosti a námietky o ohrozovaní zdravia dieťaťa,
tak ostávajú opakovane zdôrazňujúc len v rovine subjektívnych vyjadrení otca.
9. K námietkam nereflektovania všetkých dôkazov prvoinštančným súdom, odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz
nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. K námietke nevykonania, či nedostatku dôkazov, odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom konania o
nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie presadzovaného záujmu rodiča, ale zabezpečenie
možnosti riadnej výchovy maloletého dieťaťa. Odvolací súd dáva do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj
právom dieťaťa, ktoré má právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov.
10. Napokon, k námietke nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ESĽP stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody
a zároveň nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak nejde o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, kedy vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29,
Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04). Do práva na spravodlivý proces avšak nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny procesneznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby
súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).
11. So zreteľom na tieto dôvody, uzatvárajúc, že súd prvej inštancie postupoval dostatočne vecne a
procesne správne, prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil (§ 387 CSP).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.