Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 8Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100662
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom XXX XX C.

XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, 831 01
Bratislava – Nové Mesto, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63
Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 06. apríla 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 ods. 1, § 62 ods. 2, § 65a a §
274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon
o sociálnom poistení“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „nariadenie o koordinácií“) zamietla

žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 25. januára 2023, nakoľko k 14. augustu 2022
nezískal dostatočný počet rokov doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v súlade s § 21
zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom
zabezpečení“), nesplnil tak podmienky pre zníženie dôchodkového veku na nárok na starobný dôchodok
podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň nesplnil podmienku podľa ust.
§ 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do zvlášť zvýhodnenej
I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 09. mája 2023, doplnené podaním
zo dňa 24. mája 2023 a následne doplnené urgenciou zo dňa 11. apríla 2024, v ktorom namietal
nezapočítanie obdobia výkonu zamestnania baníka a predtým ako baníckeho učňa u zamestnávateľa
Železorudné bane, štátny podnik, odštepný závod Rudňany a tiež obdobia výkonu zamestnania
strelmajstra a raziča pri razení tunelov banským spôsobom na Slovensku aj v Česku ako obdobia výkonu
zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Žalobca taktiež namietal nesplnenie

podmienky trvania zamestnania v zvýhodnenej pracovnej kategórii do 31. decembra 1999, resp. pred
01. januárom 2000, pretože toho času pracoval pre Uranpres bohemia spol. s r.o. a Brno Metrostav, a.s.
Praha, pre ktorých razil tunel Višňové banským spôsobom. Žalobca zároveň poukázal, že zamestnanie
zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie nevykonával iba od 23. septembra 1993 do 21. marca1996, kedy pracoval pre Východoslovenské škrobárne a liehovary, Spišská Nová Ves a od 10. júna 2014
do 08. apríla 2019, kedy pracoval v spoločnosti FELAGRO s.r.o.

3.Žalobcaďalejuviedol,ževodôvodneníabsentujeuvedeniedĺžkyobdobia,ktorémumalobyťvprípade
jednotlivých zamestnaní započítané ako obdobie výkonu zamestnania zaradeného do zvýhodnenej
pracovnej kategórie a odôvodnenie, z akých podkladov prvostupňový orgán vychádzal. Žalobca tiež
namietal absenciu správnej úvahy, ktorou bol prvostupňový orgán vedený pri hodnotení dôkazov, keď
neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom vykonávané zamestnania nebolo možné

považovať za zamestnania zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ktorým je zamestnanie
v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach - zvlášť zvýhodnená pracovná
kategória I.AA, dôsledkom čoho bolo nezapočítanie výkonu obdobia jednotlivých zamestnaní žalobcu
na účely starobného dôchodku.

4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júla 2024 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu
v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, konštatoval pritom, že žalobca celkovo získal
obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 201 dní, t. j. 30 rokov a 251 dní.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej ďalej uviedol, že vo veci žalobcu

bolo doplnené dokazovanie, keďže bol vyhotovený opravný evidenčný list prostredníctvom Archívnej
spoločnosti Rudné bane, š.p. Banská Štiavnica, ktorého výsledkom bola nová skutočnosť rozhodná
pre posúdenie nároku na starobný dôchodok. Na základe uvedeného bola žalobcovi započítaná doba
učebného pomeru na Strednom odbornom učilišti baníckom v Rožňave od 01. februára 1984 do 05. júna
1985 v rozsahu 491 dní ako obdobie výkonu zamestnania zaradeného do zvlášť zvýhodnenej pracovnej

kategórie I.AA (predtým vyhodnotené ako I.A pracovná kategória).

6.Generálnyriaditeľžalovanejďalejuviedol,žezároveňnebolomožnéakoobdobievýkonuzamestnania
zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie I.AA započítať dobu štúdia žalobcu na Strednej priemyselnej
škole Spišská Nová Ves od 01. septembra 1981 do 31. januára 1984, pretože pre uznanie doby

štúdia ako obdobie výkonu zamestnania zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie I.AA musí ísť o žiaka
stredného odborného učilišťa baníckeho a nie o iný druh školy, akým je stredná priemyselná škola (táto
doba bola hodnotená v III. pracovnej kategórii). Vzhľadom na uvedené, generálny riaditeľ žalovanej
konštatoval nesplnenie podmienky získania potrebného počtu rokov doby zamestnania zaradeného do
zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení) aj napriek

získaniu 2 740 dní (oproti pôvodným získaným 2 249 dňom) zamestnania zaradeného do zvlášť
zvýhodnenej pracovnej kategórie I.AA a 777 dní zamestnania zaradeného do I.A pracovnej kategórie.

7. Následne generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že žalobca na účely vzniku nároku na starobný
dôchodok získal okrem obdobia dôchodkového poistenia v Slovenskej republike aj dobu poistenia

v inom členskom štáte (Česká republika), a preto pristúpil k jej posúdeniu v zmysle nariadenia
o koordinácii. Poukázal pritom na čl. 1 písm. t) nariadenia o koordinácii a rozhodnutie Správnej komisie
EÚ pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo dňa 16. decembra 2010 o uplatňovaní
určitých zásad týkajúcich sa sčítania dôb poistenia podľa článku 6 nariadenia o koordinácii, z ktorého
vyplýva, že doby poistenia oznámené jedným členským štátom EÚ majú byť akceptované prijímajúcim

členským štátom EÚ bez spochybnenia ich kvality. Po posúdení dospel k záveru, že na účely splnenia
podmienky potrebného počtu rokov doby zamestnania zaradeného vo zvýhodnenej pracovnej kategórii
(§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení) nebolo možné zohľadniť dobu zamestnania získanú
žalobcom v Českej republike od 22. apríla 1996 do 31. decembra 1996 a od 07. januára 1997 do 31.
decembra 1999 z dôvodu zrušenia pracovných kategórii podľa právnych predpisov Českej republiky

od 01. januára 1993. Zvýhodnená pracovná kategória nebola pre tieto zamestnania uvedená ani vo
formuláriP5000,ktorépotvrdilnositeľsociálnehopoisteniaČeskejrepubliky(bod5formuláraP5000),ani
v evidenčných listoch dôchodkového poistenia, ktoré boli žalovanej zaslané zamestnávateľmi z Českej
republiky.

8. V nadväznosti na nezohľadnenie doby zamestnania žalobcu získanej v Českej republike, generálny
riaditeľ žalovanej ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca taktiež nesplnil
podmienku trvania zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii k 31. decembru 1999 (§ 174 ods. 2
zákona o sociálnom zabezpečení), pretože posledné potvrdené zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnejkategórii trvalo ku dňu 17. septembru 1993. Na základe uvedeného generálny riaditeľ žalovanej mal za
to, že žalobca nezískal potrebný počet rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení a k 31. decembru 1999 nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii, a preto mu

dovŕšením 55. roku veku nevznikol nárok na starobný dôchodok.

II.
Konanie pred správnym súdom

9. Proti napadnutému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu
podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“) doručenú v elektronickej podobe dňa 18. septembra 2024 Správnemu súdu v
Košiciach (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu, ktorou žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

10. Žalobca odôvodnil predmetnú správnu žalobu nesprávnym právnym posúdením veci, nedostatočne
zisteným skutkovým stavom a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

11. Nesprávne právne posúdenie žalovanej malo spočívať vo vyhodnotení skutočností relevantných pre

posúdenie splnenia podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok. Žalobca uviedol, že získal
doby poistenia aj vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii I.AA z titulu dlhoročnej práce v baníctve,
resp. tunelárskej činnosti vykonávanej pod zemou baníckym spôsobom. Preto bola podľa neho žalovaná
povinná posudzovať nárok na starobný dôchodok nielen podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení,
ale aj podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení.

12. Nedostatočne zistený skutkový stav videl žalobca v tom, že počas celého správneho konania
deklaroval a preukazoval splnenie zákonných podmienok podľa ust. § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom
zabezpečení. Aj napriek tomu, že vykonával zamestnania zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie
v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v rozsahu 9 589 dní, žalovaná mu do

zvýhodnenej pracovnej kategórie započítala iba dobu výkonu zamestnaní v rozsahu 2 740 dní. V tejto
súvislosti namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, najmä nevypočutie svedkov. Žalobca preto
priložil k žalobe čestné prehlásenia jeho spolupracovníkov, z ktorých vyplýva, že v spornom období rokov
1996 až 1999 vykonával ním tvrdené zamestnania.

13. Nesprávne právne posúdenie žalobca namietal taktiež v súvislosti so zrušenými pracovnými
kategóriami v Českej republike k 01. januáru 1993. Zmena právnych predpisov v Českej republike nemá
podľa neho vplyv na platnosť právnych predpisov v Slovenskej republike. Podľa názoru žalobcu je
rozhodná evidencia nositeľa sociálneho poistenia v Českej republike, podľa ktorej získal doby poistenia
akodobuzamestnaniavykonávanéhobaníckoučinnosťouvsúladesust.§14ods.2zákonaosociálnom

zabezpečení, ktorý bol v tom čase platný a účinný v Slovenskej republike. V dôsledku toho žalovaná
nezaradila niektoré obdobia zamestnaní žalobcu do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Na základe
uvedeného žalovaná dospela k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca neodpracoval potrebný počet
rokov vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii I.AA. V tejto súvislosti žalobca tiež namietal nesprávne
právne posúdenie podmienky trvania zamestnania k 31. decembru 1999.

14. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie aj z toho dôvodu, že žalovaná nezapočítala do
obdobia dôchodkového poistenia aj doby poistenia v iných členských štátoch v zmysle čl. 6 nariadenia
o koordinácii.

15. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

16. K správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 18. novembra 2024, doručeným správnemu
súdu v elektronickej podobe dňa 20. novembra 2024, v ktorom uviedla, že žalobcovi nevznikol nárok
na starobný dôchodok dovŕšením zníženého veku 55 rokov, k 14. augustu 2022, pretože nesplnil

podmienku získania najmenej 15 rokov v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej pracovnej kategórie
(I.AA) v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.17. Podľa žalovanej žalobca preukázateľne skončil výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii dňom 17. septembra 1993. Žalobca svojimi námietkami spochybňuje evidenciu potvrdenú
zamestnávateľmi z Českej republiky, ako aj nositeľov sociálneho zabezpečenia v Českej republike

a navrhuje dôkazy, ktorými chce preukázať druh vykonávanej práce v Českej republike, ktorá podľa
jeho názoru spĺňa atribúty pre jej zaradenie do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Žalovaná v tejto
súvislosti poukázala na ust. § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nie je potrebné
dokazovať skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. V administratívnom spise slúži na
preukázanie zaradenia zamestnania vykonávaného žalobcom k 31. decembru 1999 iný dôkaz (ako

žalobcom navrhované výsluchy svedkov), t. j. príslušným zamestnávateľom potvrdený evidenčný
list dôchodkového zabezpečenia a medzinárodný formulár P5000 potvrdený nositeľom sociálneho
zabezpečenia v Českej republike.

18. Žalovaná na základe vyššie uvedeného navrhla zamietnuť správnu žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP.

19. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala.

20. V replike zo dňa 18. januára 2025, doručenej správnemu súdu v elektronickej podobe dňa 20.
januára 2025, žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia ako ani z prvostupňového rozhodnutia sa

nedozvedel, koľko dní zaradenia do príslušného písmena v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení získal, a preto považuje rozhodnutia za nepreskúmateľné.

21. Žalobca ďalej namietal, že v rámci ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení mu
bolo zohľadnené písm. a), avšak nie písm. c). Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na predložené

čestné prehlásenia, strelmajstrovské preukazy a potvrdenia od zamestnávateľov, ktoré preukazujú, že
zamestnanie žalobcu trvalo k 31. decembru 1999. Žalobca nevie ovplyvniť akým spôsobom ho jeho
zamestnávatelia evidovali, pričom nepravdivé údaje uvádzané zamestnávateľmi nemôžu byť pripísané
najehoťarchu.Obzvlášťvprípadepredloženiadôkazovspochybňujúcichpracovnézaradenieuvádzané
zamestnávateľmi. K tomuto podaniu žalobca priložil potvrdenia zamestnávateľov, pracovné zmluvy

a preukazy strelmajstra.

22. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12. novembra 2025, na ktorom právny zástupca
zotrval na doterajších námietkach, pričom podľa jeho názoru žalobca splnil podmienky skoršieho
odchodu do dôchodku v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) alebo c) zákona o sociálnom poistení, žalovaná

však riadne neposúdila doby zamestnania žalobcu dosiahnuté v Českej republike. Z uvedeného dôvodu
považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné a navrhoval ich zrušiť. V ďalšom sa vyjadril žalobca,
pričom popísal spôsob výkonu svojho zamestnania. Následne zástupkyňa žalovanej poukázala na
podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom podanú žalobu považovala za nedôvodnú
a navrhovala ju zamietnuť.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.28. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

29. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre
príslušný ročník znížený o
a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,
b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,
c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

30. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

31. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných

kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie
patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

32. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, do I. pracovnej kategórie sú zaradené

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové
práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých
fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,

c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,

g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s

rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,

k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

33.Podľa§14ods.5zákonaosociálnomzabezpečení,akodobazamestnaniaI.(II.)pracovnejkategórie
sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti
uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených
v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre

zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej
socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely
dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999
sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999
trvajú.

34. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoňa) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

35. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.

a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

36. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby

uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb.

37. Podľa čl. 1 písm. t) nariadenia o koordinácii, „doba poistenia“ znamená doby prispievania alebo doby
zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia

právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo sa považujú za dosiahnuté a všetky doby, ktoré sa za
také považujú, ak ich uvedené právne predpisy považujú za rovnocenné dobám poistenia.

38. Podľa čl. 6 nariadenia o koordinácii, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná
inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:

- nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky,
- pokrytie právnymi predpismi, alebo
- prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia,
podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom,
zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo

bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto
doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

39. Podľa čl. 51 ods. 1 nariadenia o koordinácii, ak právne predpisy členského štátu podmieňujú
poskytovanie určitých dávok dobami poistenia, dosiahnutými iba vykonávaním špecifickej činnosti ako

zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, alebo v povolaní, ktoré podlieha osobitnému
systému pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, príslušná inštitúcia tohto
členského štátu zohľadní dosiahnuté doby podľa právnych predpisov iných členských štátov, iba ak sú
dosiahnuté podľa zodpovedajúceho systému, alebo ak to nie je možné, v tom istom povolaní, alebo
prípadne tej istej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

40. Podľa čl. 87 ods. 2 nariadenia o koordinácii, všetky doby poistenia a prípadne všetky doby
zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisovčlenského štátu pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia v danom členskom štáte sa zohľadnia na
určenie nárokov nadobudnutých podľa tohto nariadenia.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

41. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovanej
postupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne nevzhliadol dôvodnosť podanej

žaloby, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.

42. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené

inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky
patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická
osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie,
akoajpostup,ktorýtomutorozhodnutiupredchádzal,nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvsprávnej

žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

43. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júla 2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. apríla 2023 o zamietnutí žiadosti žalobcu

o priznanie starobného dôchodku zo dňa 25. januára 2023, pretože mu nevznikol nárok na starobný
dôchodok dovŕšením zníženého veku z dôvodu, že nesplnil podmienky podľa § 21 ods. 1 alebo § 174
ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.

44. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania, sú zrejmé a nesporné

nasledovné rozhodné skutočnosti:
- od 01. septembra 1981 do 31. januára 1984 žalobca študoval na Strednej priemyselnej škole, Spišská
Nová Ves,
- od 01. februára 1984 do 05. júna 1985 žalobca študoval na Strednom odbornom učilišti baníckom
Rožňava, obdobie započítané v rozsahu 491 dní v pracovnej kategórii I.AA (údaje vyplývajúce

z opraveného Evidenčného listu dôchodkového poistenia),
- od 06. júna 1985 do 17. septembra 1993 žalobca vykonával zamestnanie baníka, resp. baníka-
robotníkapreŽelezorudnébane,štátnypodnik,odštepnýzávodRudňany,obdobiezapočítanévrozsahu
2 249 dní v pracovnej kategórii I.AA, a v rozsahu 777 dní v pracovnej kategórii I.A (údaje vyplývajúce
z Osobného listu dôchodkového poistenia),

- od 23. septembra 1993 do 21. marca 1996 žalobca vykonával zamestnanie (bez špecifikácie druhu
činnosti) pre Východoslovenské škrobárne a liehovary, Spišská Nová Ves,
- od 22. apríla 1996 do 31. decembra 1996 žalobca vykonával zamestnanie tunelára, resp. baníka-
robotníka pre Uranpres bohemia spol. s r.o. Brno, v rozsahu 254 dní (údaje vyplývajúce z Formulára
P5000 a Potvrzení o zaměstnání),

- od 07. januára 1997 do 31. decembra 1999 žalobca vykonával zamestnanie tunelára – stavebného
robotníka, pre Metrostav, a. s. Praha, v rozsahu 1 089 dní (údaje vyplývajúce z Formulára P5000
a Pracovní smlouvy),
- dňa 25. januára 2023 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku ku dňu 14. augusta 2022,
kedy dosiahol 55 rokov,

45. Vo všeobecnosti platí, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak zákon
o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 65 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení). Iný (nižší)
dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods. 4 až

8 zákona o sociálnom poistení a za podmienok ustanovených v § 21 resp. § 174 zákona o sociálnom
zabezpečení pre poistencov, ktorí získali určenú dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej
kategórii v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení, keďže podľa prechodného ustanovenia § 274
zákona o sociálnom poistení sa nároky, vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnejkategórie, ktoré sa priznávali podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, zachovávajú
aj po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení (takým nárokom bol podľa judikatúry napríklad
práve skorší dôchodkový vek – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 10So/1/2021).

46. Do 31. decembra 1999 pracovné kategórie upravoval § 14 zákona o sociálnom zabezpečení,
pričom v zmysle ods. 1 boli zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené podľa druhu
vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie boli uvedené

v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do prvej a druhej pracovnej kategórie vydaných pred
01. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patrili zamestnania, ktoré neboli zaradené do I. a II. pracovnej
kategórie. Podľa ods. 2 boli do I. pracovnej kategórie zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávali
sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a
trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov; podľa
písm. a) išlo predovšetkým o zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných

baniach (bod 11 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
7Sk/11/2021 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod číslom 27/2022).

47. Z ustanovenia § 21 zákona o sociálnom zabezpečení je zrejmé, že základnou podmienkou pre
vznik nároku na starobný dôchodok bola doba zamestnania aspoň 25 rokov, ktorá platila všeobecne a

bez ohľadu na pracovnú kategóriu daného zamestnania. Druhou podmienkou bolo dosiahnutie určitého
(dôchodkového) veku, ktorý sa líši v závislosti od toho, či bol občan počas určitej doby zamestnaný v
zamestnaniach I. kategórie alebo len v zamestnaniach II. a III. kategórie. Ako bolo uvedené vyššie, práve
skorší dôchodkový vek, po dosiahnutí ktorého nárok na starobný dôchodok vznikal, treba považovať za
nárok vyplývajúci zo zaradenia zamestnania do určitej pracovnej kategórie v zmysle § 274 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení. Pokiaľ teda občan bol zaradený v zamestnaní I. kategórie po dobu uvedenú v § 21
zákona o sociálnom zabezpečení, zostáva mu aj po 31. decembri 2003 (teda po nadobudnutí účinnosti
zákona o sociálnom poistení) zachovaný znížený dôchodkový vek tak, ako ho upravoval § 21 zákona
o sociálnom zabezpečení. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. rozsudok sp. zn. 7Sk/45/2019 ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

napr. rozsudok sp. zn.: 7Sk/11/2021 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod číslom
27/2022).

48. Zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v
sociálnom zabezpečení bolo zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie obmedzené do 31.

decembra 1992, pričom zákon o sociálnom zabezpečení bol doplnený o ustanovenie § 174, v zmysle
ktorého občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1993 zamestnanie I. pracovnej kategórie, a také
zamestnanie trvalo do 31. decembra 1992, má po 31. decembri 1992 tiež nárok na starobný dôchodok aj
za predpokladu dosiahnutia kratšej doby zamestnania v I. pracovnej kategórii (príp. v prípadne výkonu
služby I. alebo II. kategórie funkcií). Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na

základe zákonov č. 59/1993 Z.z., 71/1994 Z.z., 365/1994 Z.z., 308/1995 Z.z., 222/196 Z.z. a 376/1996
Z.z., 376/1997 Z.z. a 355/1997 Z.z. v právnom poriadku Slovenskej republiky následne predlžované až
do 31. decembra 1999. Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo
umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok u občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia vek

uvedený v § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, splnia podmienku dosiahnutia požadovaných dôb
zamestnaniavpreferovanejI.pracovnejkategóriiatotozamestnanietrvalok31.decembru1999.Taktiež
aj z ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení je zrejmé, že základnou podmienkou
pre vznik nároku na starobný dôchodok bola doba zamestnania aspoň 25 rokov, ktorá platila všeobecne,
bez ohľadu na pracovnú kategóriu vykonávaného zamestnania.

49. V danej veci nebolo sporné, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalobca splnil prvú zo
zákonných podmienok, t. j. byť zamestnaný po dobu najmenej 25 rokov (§ 21 ods. 1 resp. § 174 ods.
1 zákona o sociálnom zabezpečení). Dosiahnutie uvedenej doby zamestnania vyplýva z osobného listu
dôchodkového poistenia, podľa ktorého žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v rozsahu 11 201

dní, t. j. 30 rokov a 251 dní.

50. Zároveň bolo zrejmé, že dňa 14. augusta 2022, ku ktorému žalobca žiadal starobný dôchodok
priznať, žalobca dosiahol vek 55 rokov.51. Správny súd tiež uvádza, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok dovŕšením
skoršieho dôchodkového veku je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že vznik nároku na

skorší odchod do dôchodku zákon o sociálnom zabezpečení spájal výhradne s výkonom práce
v určitej zvýhodnenej pracovnej kategórii, teda keď došlo k zrušeniu pracovných kategórií (definitívne
k 31. decembru 1999), ďalší výkon zamestnania sa na účely určenia skoršieho dôchodkového veku
nezarátaval. Z uvedeného dôvodu bolo možné v prípade žalobcu určiť presné doby zamestnania
rozhodujúce pre vznik nároku na skorší dôchodkový vek tak, ako sú uvedené nižšie v odôvodnení tohto

rozsudku.

52. V prípade ďalšej zákonnej podmienky pre uplatnenie skoršieho dôchodkového veku, t. j. byť
zamestnaný po dobu stanovenú v § 21 ods. 1 prípadne v § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení
správny súd po posúdení veci dospel k záveru, že žalobca preukázateľne dosiahol:
- dobu zamestnania v I.AA pracovnej kategórii (resp. v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)

zákona o sociálnom zabezpečení) v rozsahu 2 249 dní, t.j. 7 rokov a 185 dní, a
- dobu zamestnania v I.A kategórii (resp. v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) zákona
o sociálnom zabezpečení) v rozsahu 777 dní, t.j. 2 roky a 47 dní.
Spornou však podľa názoru žalobcu bolo posúdenie dôb získaných v Českej republike a to v celkovom
rozsahu 1 343 dní, t.j. 3 roky a 248 dní. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť,

že takúto dobu získanú v Českej republike je v zmysle čl. 87 ods. 2 v spojení s čl. 51 nariadenia
o koordinácii potrebné posúdiť nielen z hľadiska, či rovnaký systém zaraďovania zamestnaní do
preferovaných pracovných kategórií existoval v rozhodnom čase aj v Českej republike (ako to urobila
žalovaná), ale ak to možné nie je (v tu súdenej veci práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórii
po roku 1993 v Českej republike), aj z hľadiska, či sa (ne)jedná o tú istú činnosť zamestnanca, s

ktorou právne predpisy Slovenskej republiky podmieňujú poskytovanie určitých dávok dosiahnutím
dôb poistenia iba vykonávaním takejto špecifickej činnosti (čl. 51 nariadenia o koordinácii: „Ak právne
predpisy členského štátu podmieňujú poskytovanie určitých dávok dobami poistenia, dosiahnutými iba
vykonávaním špecifickej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, alebo
v povolaní, ktoré podlieha osobitnému systému pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné

osoby, príslušná inštitúcia tohto členského štátu zohľadní dosiahnuté doby podľa právnych predpisov
iných členských štátov, iba ak sú dosiahnuté podľa zodpovedajúceho systému, alebo ak to nie je možné,
v tom istom povolaní, alebo prípadne tej istej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo
činná osoba.“).

53. Pre posúdenie dôvodnosti správnej žaloby však správny súd považoval za rozhodujúce to, že ak
by aj celá doba získaná žalobcom v Českej republike bola žalovanou (na základe listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise, prípadne vykonaním ďalšieho dokazovania) posúdená ako zamestnanie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, v súčte s dobou dosiahnutou
v Slovenskej republike (t.j. 3 roky a 248 dní a 7 rokov a 185 dní) by žalobca dosiahol 11 rokov a 68

dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, na základe čoho
jednoznačne možno dospieť k záveru, že podmienka minimálnej doby 15 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. a) pre účely aplikácie § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení nebola
splnená. K obdobnému záveru správny súd dospel aj pri posúdení splnenia podmienok podľa § 21 ods.
1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, na ustanovenie ktoré poukazoval žalobca, avšak ak by aj celá

doba získaná žalobcom v Českej republike bola žalovanou posúdená ako zamestnanie uvedené v § 14
ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, v súčte s dobou dosiahnutou v Slovenskej republike
(t.j. 3 roky a 248 dní a 2 roky a 47 dní) by žalobca dosiahol 6 rokov a 70 dní v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, na základe čoho jednoznačne možno dospieť
k záveru, že podmienka minimálnej doby 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) pre

účely aplikácie § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení nebola splnená.

54. Správny súd nedospel k inému záveru ani po tom, čo prihliadol na skutočnosť (vyplývajúcu
zadministratívnehospisu),žebaňaRudňany,kdevykonávalprácužalobca,boladanánaroveňuránovej
bane, avšak rozsah zamestnania tam vykonaného bol 7 rokov a 185 dní, teda ani ďalšia podmienka

vyplývajúca z § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení (najmenej 10 rokov v zamestnaní
uvedenomv§14ods.2písm.a)zákonaosociálnomzabezpečenívuránovýchbaniach)nebolasplnená.55. V súvislosti s posúdením možnosti aplikácie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení na prípad
žalobcu správny súd uvádza, že nakoľko na jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), t. j. ku dňu 10. apríla 2024

(ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, kedy mal žalobca 56 rokov), správny súd dospel k záveru,
že s ohľadom na vyššie uvedený hoc aj maximálne potenciálny rozsah dôb zamestnania žalobcu v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení alebo
v uránových baniach nie je ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia splnená žiadna z podmienok
vyplývajúcich z § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení pre priznanie nároku na starobný

dôchodok pri dovŕšení skoršieho dôchodkového veku. Uvedené však bez iného nevylučuje možnosť
splnenia zákonných podmienok v období po vydaní napadnutého rozhodnutia.

56. Vzhľadom na zrejmé nenaplnenie podmienok vyplývajúcich z § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 zákona
o sociálnom zabezpečení správny súd neposudzoval námietku neúplného zistenia skutkového stavu vo
vzťahu k dobám zamestnania získaným v Českej republike, nakoľko uvedené nemá vplyv na právny

záver, ku ktorému dospel v tu súdenej veci.

57. Správny súd ako nedôvodnú posúdil tiež námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
nakoľko je v plnom rozsahu zrejmé, z akých skutočností a dôkazov žalovaná pri rozhodovaní vychádzala
a ako ich hodnotila. Námietku nepreskúmateľnosti posúdil správny súd ako nedôvodnú aj vo vzťahu k

spôsobu započítania dôb zamestnania dosiahnutých v Českej republike, nakoľko žalovaná vo svojom
rozhodnutí v tejto súvislosti poukázala na nariadenie o koordinácii, ako aj na rozhodnutie Správnej
komisie EÚ pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo dňa 16. decembra 2010
ouplatňovaníurčitýchzásadtýkajúcichsasčítaniadôbpoisteniapodľačlánku6nariadeniaokoordinácii,
z ktorého vyplýva, že doby poistenia oznámené jedným členským štátom EÚ majú byť akceptované

prijímajúcim členským štátom EÚ bez spochybnenia ich kvality, z čoho žalovaná vyvodila záver,
že nakoľko pracovné kategórie boli podľa právnych predpisov Českej republiky zrušené už od 01.
januára 1993, nebolo možné na účely splnenia podmienky potrebného počtu dní doby zamestnania
zaradeného vo zvýhodnenej pracovnej kategórii pre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení
zohľadniť aj dobu zamestnania získanú v Českej republike v rokoch 1996 až 1999 a pre účely aplikácie

§ 174 zákona o sociálnom zabezpečení z uvedeného dôvodu nebolo preukázané trvanie zamestnania
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii k 31. decembru 1999. Je pravdou, že v napadnutom rozhodnutí
absentuje presné vymedzenie rozsahu dôb zamestnania žalobcu dosiahnutých v Českej republike, ale
vzhľadom na záver žalovanej, že na ne neprihliadala v celom rozsahu, uvedená skutočnosť nebola
spôsobilá vyvolať nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože ich skutočný

rozsah nebol pre rozhodnutie podstatný.

58. Správny súd záverom dodáva, že síce podľa jeho názoru žalovaná neúplne posúdila doby
zamestnania dosiahnuté v Českej republike (k uvedenému bližšie v bode 51 odôvodnenia tohto
rozsudku), avšak zo skutočností, ktoré boli zrejmé z administratívneho spisu a nesporné, vyplynul

správnemu súdu záver totožný so záverom žalovanej o nesplnení podmienok vyplývajúcich z § 21
ods. 1 resp. § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení pre vznik nároku žalobcu na starobný
dôchodok pri uplatnení nižšieho dôchodkového veku, z uvedeného dôvodu čiastkové nesprávne
právne posúdenie veci správny súd nevzhliadol ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia, nakoľko by uvedené nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi iné rozhodnutie

vo veci. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23. augusta 2017, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 10. mája 2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“

59.Správnysúdpreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiezdôvodovnamietanýchžalobcomvpodanej

žalobe, ako aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne a nevzhliadol žiaden dôvod jeho nezákonnosti,
preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol.60. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu

spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).