Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200305
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaĽudevítaFafaľákaačlenov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: Univerzitná
nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 43, 041 90 Košice, právne zastúpeného: ALENA
ZADÁKOVÁ–advokát,s.r.o.,sosídlomKováčska32,04001Košice,IČO:53209451,protižalovanému:
Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. ZS 804/00006/2019/R zo dňa 25.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Košice (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa“) prostredníctvom skupiny
vykonávajúcej dohľad vykonal u žalobcu dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti
pacientovi na základe podnetu dotknutého pacienta. Na základe písomného poverenia skupina

vykonávajúca dohľad vykonala dohľad na diaľku u žalobcu, týkajúci sa poskytnutej zdravotnej
starostlivostipacientovi–A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.X,XXXXXE.(ďalejlen„pacient“).Dohľad
bol vykonaný podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu spáchania skutku (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“).

2. Po zhodnotení a preštudovaní spisovej dokumentácie skupina vykonávajúca dohľad v spolupráci s

prizvaným odborným konzultantom MUDr. Gustávom Škodáčekom, (primárom oddelenia všeobecnej
chirurgie Nemocnice Komárno, s.r.o. a zároveň lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon
špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore úrazová chirurgia) vypracovala Protokol
č. 64/2019 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 18.03.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa
21.03.2019. V protokole bola žalobcovi v postavení dohliadaného subjektu uložená povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin s písomným vyrozumením úradu o
ich vykonaní v termíne do 30.04.2019. Prvostupňový správny orgán stanovil žalobcovi v postavení

dohliadanéhosubjektulehotu10pracovnýchdníododňadoručeniaProtokolunapredloženiepísomných
námietok k zisteniam uvedeným v Protokole.3. Žalobca po doručení Protokolu a oboznámení sa s jeho záverom predložil listom zo dňa 01.04.2019
v stanovenej lehote námietky k zisteniam uvedeným v Protokole. Námietky žalobcu v postavení
dohliadaného subjektu boli predložené na posúdenie odbornému konzultantovi úradu z medicínskeho

odboru úrazová chirurgia, ktorý k nim vyhotovil odborné stanovisko zo dňa 14.04.2019. Námietky boli za
prítomnosti poverených zástupcov účastníka konania prerokované dňa 20.05.2019, o čom bola spísaná
Zápisnica č. 64/2019.

4. Žalobcovi bolo dňa 10.06.2019 doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia

pokuty. Žalobca sa k doručenému upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril.

5. Správny orgán prvého stupňa začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty
žalobcovi za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službáchsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv
znení účinnom ku dňu spáchania skutku (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktoré bolo zistené

dňa 20.05.2019 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti
pacientovi.

6. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice rozhodnutím, č. ZS 804/00006/2019
zo dňa 12.07.2019 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) uložil žalobcovi pokutu vo

výške 500 Eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona Z. z. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, pričom
porušenie spočívalo v tom, že vyšetrenie pacienta dňa 17.12.2018 nebolo vykonané v dostatočnom
rozsahu a správne.

7. Správny orgán prvého stupňa podľa doloženej zdravotnej dokumentácie zistil, že dňa 17.12.2018 bol

pacient vyšetrený v chirurgickej ambulancii u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Vyšetrením
bola chirurgom diagnostikovaná a popísaná nie čerstvá (non recens) ruptúra Achillovej šľachy. Pri
ultrazvukovom vyšetrení boli prítomné známky ruptúry Achillovej šľachy viac z mediálnej strany. Pacient
bol odoslaný na Kliniku úrazovej chirurgie žalobcu (ďalej aj „KÚCH UNLP“) za účelom ďalšej liečby. Toho
istého dňa 17.12.2018 o 12.35 hod. bol pacient vyšetrený v ambulancii úrazovej chirurgie KÚCH

UNLP. V zdravotnej dokumentácii boli zdokumentované bolesti už v oblasti Achillovej šľachy. Lokálny
nález absentuje - nie je popísaný. Vyšetrujúci lekár sa nevyjadril k možnému poškodeniu Achillovej
šľachy. Neboli prevedené žiadne vyšetrenia klinické a ani pomocné, ktoré by poškodenie Achillovej
šľachy potvrdili alebo vylúčili.

8. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne,
nakoľko neboli prevedené potrebné vyšetrenia, ktoré by potvrdili alebo vylúčili diagnózu, pre ktorú
bol pacient odoslaný na KÚCH UNLP ako na vyššie špecializované pracovisko za účelom liečby.
Konštatoval, že diagnostika poranenia Achillovej šľachy je pomerne obtiažna, hlavne pri neúplnej
ruptúre, ako to bolo v danom prípade. Pokiaľ je neúplná ruptúra, klinicky sa prvé dni ani nemusí prejaviť a

prišetriacomrežimesamôžezhojiťajbezoperácieasdobrýmfunkčnýmvýsledkom.Niekedysčasovým
odstupom dní, týždňov a aj mesiacov môže dôjsť v oslabenom teréne v minulosti poškodenej Achilovky
k úplnej ruptúre šľachy. V danom prípade sa jednalo pravdepodobne o neúplnú ruptúru Achillovej šľachy,
kde s časovým odstupom došlo k úplnej ruptúre. Nedostatkom bolo, že lekár v ambulancii KÚCH UNLP,
ku ktorému bol pacient odoslaný s poškodenou Achillovou šľachou dňa 17.12.2018, nezdokumentoval

lokálny nález, resp. USG kontrolný nález, nevyjadril sa k diagnóze, pre ktorú bol pacient odoslaný za
účelom liečby. Správny orgán prvého stupňa pripustil, že v čase vyšetrenia dňa 17.12.2018 Achillova
šľacha ešte držala, bol možný konzervatívny liečebný postup, ale nebolo to zobjektivizované. Na základe
vyššie uvedených skutočností konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi v dohliadanom
období u žalobcu poskytnutá správne.

9. Pri určení výšky pokuty správny orgán prvého stupňa prihliadol u žalobcu na závažnosť porušenia
povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Závažnosť porušenia správny orgán posudzoval
predovšetkým so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem, proti ktorému
správny delikt smeruje, a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená, t. j. v uvedenom prípade

ochrana zdravia a života pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. Zákon č. 581/2004 Z. z. umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je
právnickou osobou, uložiť za zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona pokutu až do výšky 9.958 Eur.
Považoval výšku uloženej pokuty za primeranú, majúcu pre poskytovateľa zdravotnej starostlivostipreventívny, výchovný a nie likvidačný charakter, a táto zároveň zabezpečí, aby poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti v budúcnosti postupoval štandardným spôsobom a správne.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 31.07.2019. Správny orgán prvého stupňa
dospelknázoru,žežalobcavrozkladeneuviedolnovéskutočnosti,argumentyadôkazy,ktorébyvyvrátili
nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preto rozkladu v rámci autoremedúry v plnom rozsahu
nevyhovel.

11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí o podanom rozklade žalobcu, č. ZS 804/00006/2019/R zo dňa
25.3.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol tak, že zamietol rozklad žalobcu a potvrdil
tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový
správny orgán sa argumentačne vysporiadal so všetkými námietkami, svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil a jasne odôvodnil. Žalovaný ďalej uviedol, že v rozhodnutí sú uvedené všetky skutkové
okolnosti, prvostupňový správny orgán vyjadril svoju právnu úvahu v rozhodnutí a uviedol, aj na

základe akých právnych predpisov ju použil. Žalovaný preto skonštatoval, že podľa jeho názoru žalobca
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili zistený záver o porušení povinnosti poskytnúť zdravotnú
starostlivosť správne. Žalovaný sa stotožnil aj s výškou uloženej pokuty, ktorú prvostupňový správny
orgán riadne odôvodnil, pričom rešpektoval spôsob a zásady ukladania pokuty.

12. Žalovaný sa naopak nestotožnil s tvrdeniami žalobcu v podanom rozklade. Za spornú skutočnosť
v predmetnej veci považoval, či zamestnanec žalobcu mal alebo nemal dňa 17.12.2018 na základe
anamnesticky udávanej zmeny bolesti a odoslania pacienta z chirurgickej ambulancie iného
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti realizovať klinické vyšetrenia Achillovej šľachy pacienta, ktoré by
následne diagnózu ruptúry Achillovej šľachy potvrdili alebo vylúčili. Zo zdravotného záznamu pacienta

pri vyšetrení v ambulancii žalobcu dňa 17.12.2018 podľa žalovaného vyplýva jednoznačná zmena
subjektívnych ťažkostí pacienta, a to „bolesti teraz skôr v obl. Achilovej šľachy“, zároveň sa však v
predmetnom zdravotnom zázname nenachádza vyjadrenie ošetrujúceho lekára k možnému poškodeniu
Achillovej šľachy, nie je zadokumentovaný lokálny nález a nevyplýva z neho ani to, že by u pacienta
boli realizované klinické a iné pomocné vyšetrenia potvrdzujúce alebo vylučujúce poškodenie Achillovej

šľachy.

13. Žalovaný konštatoval, že tvrdenie žalobcu o sekundárnom roztrhnutí Achillovej šľachy pacienta
nie je možné verifikovať, a to vzhľadom na skutočnosť, že v zdravotnom zázname sa nenachádzajú
žiadne vyšetrenia preukazujúce stav šľachy v čase vyšetrenia na ambulancii žalobcu dňa 17.12.2018.

Ošetrujúcilekáržalobcumalpodľažalovanéhovykonaťklinickéaďalšiepomocnévyšetrenia,nazáklade
ktorých by bolo možné buď potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu, pre ktorú bol pacient odoslaný z chirurgickej
ambulancie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na vyššie špecializované pracovisko žalobcu.
Správny orgán prvého stupňa vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacienta súvisiacej
so zdravotnou starostlivosťou, pričom podkladom na výkon dohľadu a výkon kontroly správneho

poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona a
je preukázateľnou skutočnosťou a faktom, že sa v nej nenachádza žiadny záznam zo dňa 17.12.2018
v ambulancii účastníka konania o klinickom vyšetrení pacienta ani inom pomocnom vyšetrení, ktoré by
možné poškodenie Achillovej šľachy potvrdilo alebo vylúčilo.

II.
Správna žaloba

14. Správnou žalobou zo dňa 30.4.2020 doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach toho istého

dňa sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 804/00006/2019/R zo
dňa 25.03.2020. Žalobca žiadal správny súd, aby zrušil predmetné rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalobca sa s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nestotožňuje a poukázal na závažné

pochybenia a nezákonný postup žalovaného. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, je nedostatočne zistený skutkový
stav, a ten je v rozpore s administratívnym spisom, alebo v nich nemá oporu.16. Konštatoval, že v danom prípade je nevyhnutným skutkovým podkladom pre aplikáciu uvedeného
ustanovenia preukázanie, že v čase vyšetrenia dňa 17.12.2018 bola Achillova šľacha roztrhnutá, čo v
danom prípade preukázané nebolo.

17. Mal za to, že prvostupňový správny orgán „požaduje ďalšie vyšetrenia“, aby bola zdravotná
starostlivosť poskytnutá správne, bez ohľadu na to, že ich vykonanie smeruje k skutkového stavu –
chorobe, ktorá neexistovala.

18. Prvostupňový správny orgán prijal podľa žalobcu nezákonné rozhodnutie, ktoré nevychádza zo
splnenia zásady materiálnej pravdy, ale z dohady, že „niečo mohlo byť“, čo je značná svojvôľa zo
strany prvostupňového správneho orgánu. To, že v danom prípade nebola zo strany správneho orgánu
preukázaná diagnóza ku dňu vyšetrenia, potvrdzuje podľa žalobcu samotný prvostupňový správny
orgán, ktorý uvádza, že nie je vylúčené, že v čase vyšetrenia v ambulancii KÚCH UNLP dňa 17.12.2018
Achillovašľachaeštedržalaabolmožnýajkonzervatívnypostupliečby,avšakniejedostupnýobjektívny

nález, preto nie je zo strany úradu možné spätne jednoznačne uvedené potvrdiť, resp. vyvrátiť.

19. Nezákonnosť rozhodnutia preukazuje podľa žalovaného aj to, že ak sa nepreukázalo, žeby bola
Achillova šľacha pretrhnutá, tak stanovená liečba konzervatívnou formou predstavuje ideálny spôsobom
liečby pri danej diagnóze a je nepravdivý záver prvostupňového správneho orgánu o tom, že závery

diagnostiky viedli k nesprávnej liečbe.

20. Mal za to, že rozklad je dôvodný pre nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v
porušení materiálnej pravdy, keďže prvostupňový správny orgán nesprávne zistil skutkový stav, resp.
skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti lege artis vôbec spoľahlivo

nezistil.

21. Poukázal na tú skutočnosť, že pri diagnóze pacienta je potrebné rozlišovať pretrhnutie a natrhnutie,
čo sú dve rozdielne diagnózy. Ani v prípade jednej nie je spoľahlivo zistený skutkový stav zo strany
prvostupňového správneho orgánu. S ohľadom na ďalšie vyšetrenia a operáciu však podľa žalobcu

možno uviesť, že záver UNLP bol správny a bola zvolená správna liečba. Teda, buď prvostupňový
správny orgán udelil pokutu za správne poskytnutú liečbu, ktorá bola včasná a úspešná, len nie na
základe „algoritmu krokov“ (pričom s uvedenou argumentáciu o algoritme krokov nemožno súhlasiť,
keďže v úplnosti popiera výklad právnej normy na základe účelu a rovnako štruktúru právnej normy ako
hypotéza, dispozícia a sankcia, pričom sankcia je jednotná podľa účelu nie kroková), alebo na základe

nevykonania diagnózy k neexistujúcej chorobe.

22. Považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za formálne, keďže ten nereaguje na podstatu
námietok žalobcu a neodstraňuje vytýkané rozpory, ale bez bližšieho skúmania sa stotožňuje s názormi
prvostupňového správneho orgánu, ktoré však vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu.

Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím poprel zásadu materiálnej pravdy
a svojvoľne zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, hoci je jeho povinnosťou ako správneho orgánu
spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Tento postup žalovaný si nielenže osvojil, ale aj sa k nemu aj pripojil.

23. Podľa názoru žalobcu správne poskytnutá zdravotná starostlivosť sa v zmysle predmetného

ustanovenia viaže vždy na chorobu, teda ak choroba neexistovala, tak nemohla byť ani nesprávne
poskytnutá zdravotná starostlivosť. Žalovanému nie je daná právomoc, aby kontroloval poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti v prípade každého jedného úkonu v zmysle učebnicového postupu. To je právne
podstata námietky žalobcu a dôvod, prečo bol zo strany žalovaného nesprávne aplikovaný zákon.

24. Žalobca v rámci rozhodnutia žalovaného namieta aj to, že prvostupňový správny orgán nevykonal
dohľad na mieste tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí, správny orgán nesprávne aplikuje zásadu
materiálnej pravdy a rovnako je nepreskúmateľná aj výška správnej pokuty z dôvodu nezmyselnej
správnej úvahy o výške sankcie.

25. Záverom preto žalobca žiadal správny súd, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.III.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.07.2020 zhrnul doterajší skutkový a právny stav.

27. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že nesúhlas žalobcu s rozhodnutím žalovaného nemôže
byť dôvodom na spochybnenie skutkového stavu.

28. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, žalovaný uviedol, že na
náležité zistenie stavu veci si žalovaný prizval aj odborníka, ktorý nie je zamestnancom úradu.

29. K námietke zistenia materiálnej pravdy žalovaný uviedol, že v zmysle Správneho poriadku správne
orgány nemajú povinnosť zistiť absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo. Rovnako podľa
žalovaného v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva,

od správnych orgánov sa nevyžaduje, aby na každý argument žalobcu uviedol odpoveď, ale iba na
argument špecifický pre konanie.

30. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca dňa 17.12.2018 u pacienta stanovil diagnózu Dg.:
„S86.1 Ruptura caput medialae m. gastrocnemius cruris l.dx. partialis.“ bez adekvátneho fyzikálneho a

USG vyšetrenia, ktoré by túto diagnózu v danom čase objektivizovali. Teda liečba bola zameraná na
túto diagnózu. Žalobca nijakým spôsobom neobjektivizoval nález na Achillovej šľache, teda nestanovil
v tejto súvislosti žiadnu diagnózu s následným postupom liečby. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je
spätne identifikovateľný rozsah poškodenia Achillovej šľachy pri danom vyšetrení, nie je možné ani
presne stanoviť, aký liečebný postup mal byť stanovený. Žalobca však v kontexte možného poškodenia

Achillovej šľachy neindikoval podľa žalovaného žiaden terapeutický postup, teda o správnosti liečby
v danom kontexte nie je možné hovoriť. Žalobca nemá ako verifikovať správnosť svojho diagnosticko
– terapeutického postupu dňa 17.12.2018, pretože z jeho strany chýbal prvý krok, a to je správna
diagnostika vykonaná v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.

31. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný nevykonal žiaden „dohľad na mieste“ tak, ako sa to uvádza v
preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že z administratívneho spisu výkonu dohľadu vyplýva, že žalovaný
realizoval dohľad na diaľku (viď. Protokol). Taktiež v odôvodnení napadnutého prvostupňového (viď str.
1), ale aj druhostupňového rozhodnutia (viď. str. 2) žalovaný uviedol, že vec šetril výkonom dohľadu
na diaľku. Pripustil, že informácia o „výkone dohľadu na mieste“ je uvedená na str. 5 napadnutého

druhostupňového rozhodnutia, avšak ide len o formálnu chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia,
ktorá vôbec nemá vplyv na správnosť zisteného skutkového stavu veci.

32. Žalovaný spochybnil námietku žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty, pretože výšku uloženej
pokuty považuje za primeranú a na spodnej hranici sadzby, ktorá je do výšky 9.958 eur.

33. Záverom žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu správneho konania je preukázané,
že žalobca sa k doručenému upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril. Do vydania
prvostupňového rozhodnutia nepredložil žiadne námietky, návrhy, dôkazy a ani nevyužil právo pred
vydaním tohto rozhodnutia nahliadnuť do spisu a oboznámiť so všetkými podkladmi rozhodnutia, ktoré

boli v predmetnom upovedomení výslovne popísané. V tejto súvislosti poukázal na zásadu „vigilantibus
iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“.

34. Požiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika žalobcu

35. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa už žalobca ďalej nevyjadril.

V.
Relevantná právna úprava36. Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť je súbor pracovných
činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia
kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu,
dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú
asistenciu.

37. Podľa § 2 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná dokumentácia je súbor údajov o
zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti tejto osobe.

38. Podľa § 2 ods. 10 zákona o zdravotnej starostlivosti liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu
osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť

prejavy a dôsledky jej choroby.

39. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia

osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

35. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti vedenie zdravotnej dokumentácie je získavanie,
zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov podľa odseku 2.

36. Podľa § 19 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná dokumentácia obsahuje a) osobné
údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia,
rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy, b) údaje o poučení
a informovanom súhlase (§ 6), c) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení,
liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, e)
údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, f) údaje o dočasnej pracovnej
neschopnosti, údaje o liečebnom režime a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti
na výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej
poisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa.

37. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje
a) dátum a čas zápisu, b) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný
súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu, c) dátum a čas
poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, d) rozsah poskytnutej

zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, e) výsledky
iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis,
f) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, g) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná
starostlivosť poskytla.

38. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za
podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na
uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť
prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

39. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. predseda úradu je štatutárnym a výkonným orgánom
úradu.

40. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti

rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

41. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmipoistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný
predpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”).

42. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná
dokumentácia vedená podľa osobitného zákona.

43. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz
výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je
právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.

44. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu, b)
9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

45. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

47. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a

použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

48. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

49. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

50. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

51. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich

tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

52. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

53. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

54. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

55. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.56. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

57. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

43. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

44. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

45. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak:
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

46. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

VI.
Konanie na správnom súde

47. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.48. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou

osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna
žaloba žalobcu je nedôvodná a je ju potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP.

49. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.09.2025, ktorého sa zúčastnil
len zástupca žalovaného, ktorý odkázal na svoju právnu argumentáciu vyplývajúcu z predošlých

písomných prednesov. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 24.09.2025 ospravedlnil
neprítomnosť žalobcu, ako aj svoju neprítomnosť na pojednávaní a zároveň súhlasil s rozhodnutím vo
veci bez ich prítomnosti.

VII.

Právny názor správneho súdu

50. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného č. 804/00006/2019/R
zo dňa 25.03.2020, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil tak rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004

Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

51. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod
podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (žalobný dôvod
podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP), a že skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP).

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymim ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného
rozsahučisprávneposúdilzákonnosťasprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Správnaúvaha,

resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu
úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré

okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom

napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správyjeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,

prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

55. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný sa

žiadnym spôsobom nevysporiadaval s rozpormi uvádzanými v rozklade žalobcu a zároveň namieta
nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k výške pokuty uloženej
žalobcovi.

56. V danej právnej veci žalovaný, v rámci správnej úvahy, v dostatočnom rozsahu argumentačne

jasne, zrozumiteľne, vecne, odborne a logicky vysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov dospel k prijatým
záverom. Vysvetlil, ktoré konkrétne závery prvostupňového správneho orgánu si osvojil a z akých
konkrétnych dôvodov. Záver žalovaného, opierajúci sa o odborné stanovisko prizvaného konzultanta
(MUDr. Gustáva Škodáčeka), že žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť pacientovi dňa 17.12.2018
správne, keď neboli vykonané potrebné vyšetrenia, ktoré by potvrdili alebo vylúčili diagnózu, pre ktorú

bol pacient odoslaný na KÚCH UNLP za účelom liečby, nebol žalobcom vyvrátený žiadnym relevantným
spôsobom (dôkazom). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v priebehu celého administratívneho
konania,akopočasvýkonudohľadu,takajvkonaníouloženípokuty,správneorgánypostupovalivúzkej
súčinnosti so žalobcom, tento mal možnosť sa vyjadrovať k podkladom rozhodnutia, čo v niektorých
prípadoch nevyužil, navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ale aj ich predložiť, napr. odborné

vyjadrenia alebo posudky odborníkov v príslušnom odbore.

57. Rozdielny názor žalobcu, od záveru odborného konzultanta osloveného žalovaným, vo vzťahu
k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pacientovi, sám o sebe automaticky (bez ďalšieho) nezakladá
nedostatočne zistený skutkový stav a tým ani nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Posúdenie

skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, je výsledkom správnej úvahy
žalovaného, spočívajúcej v hodnotení jednotlivých dôkazov v súlade so zásadami logického myslenia.
Povinnosťou úradu je však, vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie, náležite, objektívne
a nezávisle preskúmať, či došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Samotný proces
takéhoto preskúmania odzrkadľuje práve správna úvaha správneho orgánu (úradu).

58. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti výšky pokuty uloženej žalobcovi, správny súd v tejto
súvislosti odkazuje na stranu č. 10 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, kde správny
orgán uvádza hornú sadzbu pokuty pri porušení povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
v predmetnom prípade podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti (až do výšky 9.958 eur),

poukazuje na kritériá (atribúty), ktoré mali vplyv na výšku uloženej pokuty v predmetnej veci (závažnosť
zistených nedostatkov a ich následkov), a tieto aj následne konkretizoval – žalobca nerealizoval u
pacienta vyšetrenia, ktoré by potvrdili alebo vylúčili diagnózu ruptúry Achillovej šľachy, čím došlo
k postupu non lege artis. Zároveň správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odôvodnil,
prečo uložil žalobcovi pokutu práve vo výške 500 eur, a to z dôvodu, že túto považuje za primeranú,

majúc pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti preventívny, výchovný a nie likvidačný charakter.
Uvedenéodôvodnenievýškyuloženejpokutypokladásprávnysúdzadostatočnéataktiežzadostatočne
odôvodnenú a preskúmateľnú považuje aj zvyšnú časť rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho
orgánu prvého stupňa.

59. Pokiaľ ide o samotnú výšku uloženej pokuty, správny súd v zhode so správnymi orgánmi považuje
pokutu vo výške 500 eur uloženú žalobcovi správnym orgánom prvého stupňa za primeranú okolnostiam
prejednávanej veci, a to vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti žalobcu ako poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na hornú sadzbu pokuty pri porušení povinnosti podľa § 4 ods. 3zákona o zdravotnej statostlivosti, vo výške až 9.958 eur je uložená pokuta žalobcovi vo výške 500 eur
v dolnej hranici uvedenej sadzby a predstavuje necelých 5 percent z maximálnej výšky pokuty, ktorá
mohla byť za uvedené porušenie uložená žalobcovi. Uvedené len potvrdzuje správnymi orgánmi tvrdený

preventívny, výchovný a nie likvidačný charakter tejto sankcie.

60. K námietke žalobcu o nedodržaní zásady materiálnej pravdy správny súd uvádza, že zásada
materiálnej pravdy zakotvuje požiadavku, v zmysle ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný
stav veci, a teda subsumuje aj požiadavku na zistenie úplného a presného stavu veci. Za zistenie

skutočného stavu veci treba však považovať zistenie všetkých skutočností nevyhnutných a potrebných
pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci. Skutočnosť, že správny orgán nie je
viazaný len návrhmi účastníka konania, a to, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje správny
orgán, vo svojej podstate presúva riadne objasnenie skutkového stavu veci práve na správny orgán a do
určitej miery tejto povinnosti zbavuje samotných účastníkov konania. S touto zásadou sa bezprostredne
prelína zásada voľného hodnotenia dôkazov. Žiadny právny predpis, a teda ani Správny poriadok

neurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, keďže sa tieto musia vždy posudzovať v kontexte
konkrétneho prípadu a v kontexte konkrétneho dôkazného prostriedku. Správny orgán hodnotí dôkaz
najmä z hľadiska jeho pravdivosti, hodnovernosti, úplnosti, ako aj relevancie pre posudzovanú vec.

61. V konkrétnom prípade platí, že zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú

všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s
cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá lege artis je záverom
odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver, o
nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym, a táto protiprávnosť musí byť
bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci
správnejúvahysipretosprávnyorgánmusízabezpečiťrelevantnédôkaznéprostriedky,dôkazyvykonať,
z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, ktoré následne pri rešpektovaní zmyslu a účelu
zákona a jeho medzí dospieť na základe logickej postupnosti k rozhodnutiu. Vykonávanie dôkazov patrí

do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V pôsobnosti žalovaného správneho orgánu je posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu oprávnený
vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov, ktorých podmienky
odbornej spôsobilosti upravuje zákon č. 581/2004 Z. z.

62. Správny súd uvádza, že podstatným znakom postupu lege artis je jeho súlad s poznatkami
medicíny a biomedicínskych vied a súlad so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými
diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu
pacienta. V zmysle uvedeného správnym postupom nebude mechanické uplatňovanie štandardného
postupu, pri ktorom ošetrujúci zdravotnícky pracovník neberie do úvahy špecifické klinické príznaky

či iné relevantné okolnosti na strane pacienta. Povinnosť postupovať správne sa týka celého procesu
poskytovania zdravotnej starostlivosti. Správnosť nie je charakterizovaná len metódou, ale aj jej včasnou
aplikáciou. Správnym postupom teda v konečnom dôsledku nebude použitie metódy, ktorú síce odborná
obec pre riešenie zdravotného problému pacienta uznáva, ale ktorá bola zdravotníckym pracovníkom
aplikovaná neskoro. Posúdenie toho, či postup zvolený zdravotníckym pracovníkom bol vykonaný lege

artisbudevkonkrétnejsituáciizávisieťodzváženiakonkrétnychšpecifíkpacientovhozdravotnéhostavu,
objektívnych možností zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa zdravotnícka starostlivosť vykonávala a
posúdení toho, či zdravotnícky pracovník vykonal všetko, čo mu daná situácia, aj z časového hľadiska,
umožňovala, pri riešení zdravotného stavu pacienta.

63. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa posudzuje podľa skutočností a symptómov
známych v čase vyšetrenia. Správny súd k uvedenému uvádza, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti
sa hodnotí z pozície ex ante, teda z pemza informácií, ktoré zdravotnícky pracovník v rozhodujúcom
čase mohol mať. Uvedené posúdenie by teda malo zohľadňovať informácie, ktoré by v tomto prípadelekár o pacientovi mohol a mal získať, čo sa nemusí vždy zhodovať s tým, čo k dispozícii mal a čo
zistil. Rozhodné pre posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti je tak penzum informácií,
ktoré lekár k dispozícii mohol mať a celkové posúdenie zdravotného stavu pacienta zo subjektívneho aj

objektívneho hľadiska a hlavne, zváženie všetkých existujúcich rizikových faktorov.

64. Je zároveň potrebné zvýrazniť, že zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy
nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale
stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť.

Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním
absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať
(napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.).

65. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na potrebu odborného zistenia skutkového stavu vo veci
prizval do výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou tzv. konzultanta (§ 43 ods. 4 zákona č.

581/2004 Z. z.), pričom zákonná úprava s takouto možnosťou výslovne počíta. Prizvanými osobami sú
zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom, odborne spôsobilé pre
daný špecializačný odbor. V danom prípade týmto odborom bol medicínsky odbor úrazová chirurgia.
Podľa odborného stanoviska konzultanta B. F. G. v tomto špecializovanom medicínskom odbore potom
prvostupňový správny orgán zosumarizoval zistený skutkový stav, ktorý podrobne uviedol v protokole

č. 64/2019 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 18.03.2019. Súčasťou protokolu boli aj zistené
nedostatky pri výkone dohľadu a záver, že zdravotná starostlivosť poskytnutá dotknutému pacientovi
dohliadaným subjektom nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.

66. V preskúmavanom prípade na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania bolo správnymi

orgánmi zistené a ustálené, že dňa 17.12.2018 o 12.35 hod. lekár úrazovej chirurgie KÚCH UNLP
vyšetril pacienta A. B. C., kde boli v zdravotnej dokumentácii boli zdokumentované bolesti v oblasti
Achillovej šľachy, pričom lokálny nález absentoval, nebol popísaný, vyšetrujúci lekár sa nevyjadril
kmožnémupoškodeniuAchillovejšľachy,nebolivykonanéžiadnevyšetreniaklinickéanipomocné,ktoré
by poškodenie Achillovej šľachy potvrdili alebo vylúčili. V danom prípade sa jednalo pravdepodobne

o neúplnú ruptúru Achillovej šľachy, kde s časovým odstupom došlo k úplnej ruptúre. Nedostatkom
bolo, že vyšetrujúci lekár KÚCH UNLP, ku ktorému bol pacient odoslaný s poškodenou H. šľachou
dňa 17.12.2018 nezdokumentoval lokálny nález, resp. USG kontrolný nález, nevyjadril sa k diagnóze,
pre ktorú bol pacient odoslaný za účelom liečby, pričom je možné že v čase vyšetrenia dňa
17.12.2018 Achillová šľacha ešte držala a bol možný konzervatívny liečebný postup, avšak uvedené

nebolo zobjektivizované. V dôsledku uvedeného správne orgány dospeli k záveru, že žalobca porušil
ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., nakoľko zdravotná starostlivosť nebola pacientovi
poskytnutávdostatočnomrozsahuasprávneasprávnysúdnemádôvodsaoduvedenúzáveruodchýliť.

67. Správny súd má za to, že vyššie uvedené závery správnych orgánov sú dostatočne odôvodnené

a vyplývajú z vykonaného dokazovania a z obsahu administratívneho spisu. Žalobca, zotrvávajúc
na názore, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta bol správny a že lekárska
starostlivosť bola poskytnutá lege artis, rozhodné závery odborného konzultanta z odboru úrazová
chirurgia a správneho orgánu vo vzťahu k vytknutým pochybeniam, za ktoré bola žalobcovi uložená
pokuta, nespochybnil a ani nepredložil žiadny relevantný dôkaz a neuviedol ani také odborné argumenty,

ktoré by závery odborného konzultanta a správneho orgánu boli spôsobilé spochybniť.

68. K námietke o nesprávnosti uvedenia, že výkon dohľadu bol uskutočnený na mieste, správny súd
uvádza, že ide celkom zjavne o chybu v písaní, keďže z obsahu pripojeného administratívneho spisu,
ako aj z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že dohľad bol vykonaný na diaľku, avšak uvedený

formálny nedostatok v žiadnom prípade nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

69.Kjednotlivýmnámietkamžalobcuvžalobeohľadompostupupriposkytovanízdravotnejstarostlivosti,
vzhľadom k tomu, že ide o správnu úvahu žalovaného, závery ktorej žalobca relevantným spôsobom
nespochybnil, správny súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za vecne

správne, logické, založené na odbornom posudku prizvaného konzultanta a nespochybnené žiadnym
relevantným dôkazom žalobcu. Námietkami žalobcu sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach
dostatočne podrobne zaoberali a poňali ich aj do svojej správnej úvahy.70. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci F. I. proti G., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS

209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku.

71. Pretože správna úvaha žalovaného nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a námietky

žalobcu neboli dôvodné, správny súd žalobu žalobcu v súlade s § 190 SSP zamietol.

72. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nemal úspech, správny súd v súlade s ustanovením § 167
SSP náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pričom nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené
trovy konania v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného, a preto rozhodol tak, že právo na náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

73. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.