Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317214703
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1317214703.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. X, E., zastúpená advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom v Nitre, Skautská
12 a otec - F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., toho času bytom I. XX, E., zastúpený
JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Včelárska 21, za účasti Krajskej
prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu matky a vzájomnom návrhu otca na zmenu

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky a odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca
s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výroku, ktorým obmedzil styk otca s maloletým, vo výroku,
ktorým priznal štátu proti otcovi náhradu trov konania a vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť zaplatiť
štátu trovy konania vo výške 961,44 eur p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku, ktorým súd uložil matke informačnú povinnosť m e n í tak, že matka je povinná
informovať otca o maloletom A. B., nar. XX.XX.XXXX na emailovej adrese otca vždy k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca, najmä o zdravotnom stave maloletého, jeho školskej a mimoškolskej činnosti a
najneskôr 5 dní pred plánovaným pobytom maloletého mimo územia Slovenskej republiky v trvaní viac
ako 5 dní o mieste a čase tohto pobytu maloletého.

III. Vo výroku, ktorým súd uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie a vo výroku, ktorým
otcovi zakázal približovať sa k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého na vzdialenosť

menej ako 300 metrov a približovať sa k maloletému na vzdialenosť menej ako 300 metrov, s výnimkou
styku otca s maloletým v zariadení Spoločnosť priateľov detí z Detských domovov Úsmev ako dar,
o.z.. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 zamietol návrh matky na
uloženie zákazu styku otca s maloletým a zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému. Obmedzil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX len v priestoroch zariadenia Spoločnosť priateľov detí z

Detských domovov Úsmev ako dar, o.z., so sídlom Ševčenkova 21, Bratislava, za asistencie odborného
pracovníka tohto zariadenia, každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 16.00 hod.
a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod. Matke uložil povinnosť
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom termíne ho odovzdať odbornému pracovníkoviv priestoroch zariadenia Spoločnosť priateľov detí z Detských domovov Úsmev ako dar, o.z. (ďalej
len „Úsmev ako dar“), so sídlom Ševčenkova 21, Bratislava, kde si ho po skončení styku prevezme.
Nariadil výchovné opatrenie otcovi, matke a maloletému A. uložením povinnosti podrobiť sa odbornému

psychologickému poradenstvu v rozsahu 2 hodiny matka samostatne, 2 hodiny maloletý samostatne
a 2 hodiny otec samostatne, v priestoroch zariadenia Úsmev ako dar v termíne určenom týmto
zariadením, za účelom poskytnutia odbornej psychologickej podpory matke, otcovi a maloletému pre
úspešnú realizáciu asistovaných stretnutí otca s maloletým v zariadení Úsmev ako dar s tým, že
rodičia sú povinní dostaviť sa do zariadenia Úsmev ako dar, v termíne určenom týmto zariadením.

Matku zaviazal k povinnosti maloletého na odborné poradenstvo riadne pripraviť a v zariadení ho v
určenom termíne odovzdať odbornému pracovníkovi Spoločnosti Úsmev ako dar, kde si ho po skončení
poradenstva prevezme. Otcovi zakázal približovať sa k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska
maloletého A. na vzdialenosť menej ako 300 metrov a približovať sa k maloletému na vzdialenosť
menej ako 300 metrov, s výnimkou styku otca s maloletým v zariadení Úsmev ako dar. Matke uložil
povinnosť informovať otca na jeho emailovej adrese vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o

maloletom, najmä o zdravotnom stave maloletého, jeho školskej a mimoškolskej činnosti a najneskôr
5 dní pred plánovaným pobytom maloletého mimo územia Slovenskej republiky o mieste a čase tohto
pobytu maloletého. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.10.2015 č.k.
51P/271/2015-66 vo výroku o úprave styku otca s maloletým. Rozhodol, že štátu priznáva proti otcovi
F. B., nar. XX.XX.XXXX náhradu trov konania v rozsahu 100 % a otcovi uložil povinnosť v lehote do

troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nahradiť štátu trovy konania vo výške 961,44 eur na účet
Okresného súdu Bratislava III.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1 a 2, § 111 písm. c/, d/ a p/, §
121 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 191 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 5, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 až 4,
§ 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 37 ods. 4 písm. a/ a b/, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, čl.
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že v konaní zistil
skutočný stav veci na základe vykonaného dokazovania. Návrhy na doplnenia dokazovanie zamietol
majúc za to, že skutočný stav bol ku dňu rozhodnutia súdu dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci

maloletého dieťaťa. Upustil od vykonania dokazovania výsluchom I. J. B., nakoľko sa oboznámil s jeho
výpoveďou pred OO PZ Bratislava Nové Mesto v zápisnici o výsluchu svedka. Nevykonal dokazovanie
ani výsluchom K. I., ktorá s maloletým vykonávala terapiu hrou a o otcovi s maloletým nekomunikovala,
ani dokazovanie výsluchom zamestnancov školy, keď sa oboznámil s mailovou komunikáciou otca so
školou. Ďalšie návrhy zamietol ako nedôvodné, ktoré by nemali vplyv na zistenie skutočného stavu veci

a viedli by k predlžovaniu súdneho konania vo veci starostlivosti súdu o maloletého, ktorého situáciu
je potrebné zastabilizovať v záujme maloletého po vykonaní rozsiahleho dokazovania počas konania,
v ktorom bol rodičom poskytnutý dostatočne dlhý časový priestor na mediácie, odborné psychologické
poradenstvá, znalecké dokazovanie i predkladanie návrhov na doplnenie dokazovania.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe právoplatného rozsudku súdu je maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú jeho majetok,
otec je povinný na výživu maloletého prispievať sumou 150 eur mesačne a styk otca s maloletým
je realizovaný bez prespania u otca. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého, jeho výchovu,
vzdelávanie, výživu, s maloletým, manželom a ich spoločnými deťmi žijú v byte v E.. Maloletý od

20.02.2017 do 23.10.2018 navštevoval Materskú školu J. L. J. E., predškolskú prípravu absolvoval
na Základnej škole s materskou školou na D. J. E., kde navštevuje aj základnú školu, je žiakom
1. ročníka, dosahuje výborné výsledky a od 10.01.2022 má povolené individuálne vzdelávanie. V
starostlivosti matky o maloletého neboli zo strany opatrovníka zistené žiadne nedostatky, maloletý má
s matkou vytvorený blízky citový vzťah, je na ňu naviazaný a má blízky vzťah aj k manželovi matky a

svojim mladších súrodencom. Uvedené opakovane maloletý komunikoval pred súdom, psychiatričkou
i znalcom. Otec sa s maloletým nestretáva od 27.08.2018, na výživu maloletého neprispieva riadne
a včas. Je vedené exekučné konanie vo veci vymáhania výživného, pričom matkou podané trestné
oznámenia na otca pre zanedbanie povinnej výživy otcom, boli odložené z dôvodu zániku trestnej
činnosti, dodatočným splnením úhrady výživného otcom. Prihliadol na preukázaný výrazný rodičovský

konflikt a vážne narušené vzťahy rodičov. Uviedol, že z dôvodu konfliktov rodičov pri preberaní a
odovzdávaní maloletého, ktoré prebiehali aj v prítomnosti dieťaťa, v júli 2017 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým upravil preberanie a odovzdávanie maloletého matkou alebo ňou splnomocnenou
osobu. Mal za to, že daným postupom sa odstránia rozpory medzi rodičmi pri preberaní a odovzdávanímaloletého a nebude tak dochádzať k situáciám, ktoré mali negatívny vplyv na maloletého. Ku
konfliktným situáciám dochádzalo naďalej, avšak medzi otcom a manželom matky, resp. otcom a starým
otcom maloletého zo strany matky, pri preberaní a odovzdávaní maloletého, keď bol opakovane

vystavený stresovým situáciám, ku ktorým bola privolávaná policajná hliadka, podávané trestné
oznámenia, otcom nahlasované únosy maloletého, preberanie a odovzdávanie maloletého otcom
natáčané a otec sa na styk dostavoval v sprievode cudzích osôb. Existenciu konfliktných situácií mal
preukázanú nielen z tvrdení rodičov, ale aj z otcom vyhotovených záznamov, z ktorých vyplýva nevhodné
správanie otca, manžela matky a čiastočne aj matky. Mal za to, že všetci zúčastnení nezvládli situácie

v prítomnosti maloletého, keď otec napr. v prítomnosti maloletého hovorí o sebe ako o nebezpečnom
teroristovi, o matke ako o osobe, ktorá hrá divadlo a potrebuje povedať, že otec jej ide ublížiť, je
nebezpečný, že matka robí zle, pred okoloidúcimi maloletému hovorí, že matka stojí medzi dverami
a nepríde si pre neho. Maloletý i v jeho nízkom veku vnímal vyjadrenia otca a jemu kladené otázky.
Vzal do úvahy skoršie záznamy, z ktorých vyplýva, že maloletý plakal, keď mu otec povedal, že musia
ísť za mamou, na otca sa tešil, dal mu pusu, komunikoval s ním, bol veselý. Zo záznamov je tiež

zrejmé, že maloletý pri otcovi začal prejavovať nevôľu byť s ním, nakoniec s ním išiel a neskôr
svoj postoj zmenil a odmietol s ním ísť. Konštatoval, že na maloletého mali slová otca adresované
matke a ďalším členom rodiny a najmä konfliktné správanie otca a pokrikovanie na členov rodiny
v prítomnosti maloletého negatívny vplyv. V prítomnosti maloletého sa nevhodne správala aj matka,
ktorá zbytočne vyhrocovala napätie, keď otcovi odovzdávala hračky, ktoré maloletému zakúpil, čo

tiež viedlo ku konfliktom, pričom matka mohla túto otázku riešiť v neprítomnosti dieťaťa. Za nevhodné
vyhodnotil aj správanie manžela matky k otcovi v prítomnosti maloletého. Uviedol, že manžel matky
je osobou, ktorá sa podľa Zákona o rodine podieľa na výchove dieťaťa, keď žije s maloletým a jeho
matkou v domácnosti a je jeho povinnosťou správať sa slušne, úctivo, zdvorilo a neeskalovať napätie
v prítomnosti maloletého dieťaťa. Uzavrel, že na zhoršení vzťahu otca a maloletého mal podiel nielen

otec svojim nevhodným správaním, ale tento podiel mohlo mať aj správanie manžela matky. Zdôraznil,
že otec ako rodič maloletého mal byť v prvom rade rozumným, správať s ohľadom na veľmi nízky
vek maloletého a čas styku využiť výlučne na program s ním, zdržať sa všetkého, čo by mu mohlo
ublížiť, spôsobiť mu strach, úzkosť, citovú bolesť, smútok, mal byť empatickým, najmä po tom ako
ho maloletý začal odmietať, mal zastaviť svoje prejavy správania a tieto zmeniť a nie ich stupňovať.

Uviedol, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, je mediátor a vyštudovaný andragóg, ktorý sa mal správať
k maloletému empaticky, uchrániť ho akýchkoľvek excesov, avšak odmietal poradiť sa s odborníkmi,
rešpektovať ich odporúčania a za správny považoval len svoj názor. Poukázal na to, že je bežné,
že lekári a psychológovia si nechajú poradiť od iných lekárov a psychológov a právnici sa nechajú
zastupovať inými právnikmi. Ide o otázku nadhľadu, keď svoje veci nedokážeme vždy riešiť objektívne.

Súd prvej inštancie otcovi aj v súčasnosti odporúčal komunikovať svoje správanie a najvhodnejší
prístup k maloletému s odborníkom, ktorého si zvolí, ktorému bude dôverovať, ktoré poradenstvo môže
napomôcť úspešnosti realizovania styku otca s maloletým v akreditovanom zariadení, v ktorom styk
upravil. Konštatoval, že každé maloleté dieťa v prípade konfliktu rodičov reaguje inak v závislosti od
veku, vytvoreného vzťahu k tomu ktorému rodičovi, pováh rodičov, ich prístupu a ich osobnosti. Uviedol,

že maloletý pod vplyvom incidentov, ktorých musel byť účastný, sa postavil na stranu matky a jej
manžela, začal postupne odmietať styk s otcom, neskôr sa s ním nechcel už stretávať vôbec a následný
strach z otca pod vplyvom všetkých udalostí opakovane komunikoval psychiatričke. Zo správania otca
mala strach aj matka, a toto obaja negatívne vnímali ako nepriateľské a stresujúce. Prihliadol na
vedené trestné konania voči otcovi, ktorý matku prenasledoval, vyhrážal sa jej, atakoval ju výhražnými

sms. Zohľadnil, že rodičia v priebehu konania absolvovali mediačné konania, pričom mediácie neboli
úspešné, keďže otec si kládol podmienky, argumenty matky nepočúval a demonštratívne aj zo sedenia
odišiel. Otec odmietol aj matkou navrhnuté rozšírenie styku v čase, keď sa maloletý chcel ešte s otcom
stretávať a keď podľa názoru súdu, právnych zástupkýň rodičov a opatrovníka sa styk s maloletým
postupne rozširoval. Otec napriek ústretovosti matky trval na realizácii styku podľa rozsudku súdu. Mal

preukázané, že v dôsledku eskalovania situácie, keď otec napriek odmietaniu maloletého, neprimerane
na neho naliehal, bol maloletý zaevidovaný z dôvodu pretrvávajúcich problémov v psychiatrickej
ambulancii. Prihliadol na to, že rodičom ponúkol pomoc opatrovník maloletého zabezpečením účasti na
mediačnom konaní i poradenstvom na referáte poradenskopsychologických služieb, avšak spolupráca
bola neúčinná. Konštatoval, že tvrdenia rodičov boli odlišné, keď matka poukazovala na správanie

otca, z dôvodu ktorého maloletý začal odmietať styk s ním a otec prezentoval manipulatívne
správanie matky. V konaní zisťoval názor maloletého vykonaním pohovoru a pre objektívne posúdenie
nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého záverov nebolo preukázané manipulatívne správanie matky.
Takéto správanie nebolo konštatované ani opatrovníkom, mediátormi, psychiatričkou maloletého, aniodbornými pracovníkmi Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej len
„CPPPaP“). Vzal do úvahy, že vo veci bolo nariadené výchovné opatrenie rodičom a maloletému, ktoré
neprinieslo požadovaný účel, vzhľadom na správanie otca, ktoré je popísané aj v správe CPPPaP z

poradenského procesu. Mal preukázané, že maloletý je dlhodobo, od 04.10.2018 v starostlivosti H.
A. B., detskej psychiatričky, bola mu diagnostikovaná Úzkosť z odlúčenia v detskom veku, reakcia
na stres a adaptačné poruchy a nastavená medikamentózna liečba. Dal do pozornosti matke, že
detská psychiatrička opakovane odporúčala zabezpečiť pre maloletého psychologické vedenie, pričom
matka nepredložila psychologické správy preukazujúce, že maloletému je poskytovaná psychologická

podpora pre zvládnutie situácie, v ktorej sa nachádzal. Zohľadnil, že detská psychiatrička neodporúčala
po eskalovaní správania otca nútený kontakt maloletého s ním a žiadala zohľadniť zdravotný stav
maloletého pri vyučovacom procese, umožniť mu domáce vyučovanie a vykonať opatrenia súdom,
ktorými by sa zabránilo prenasledovaniu a psychickému tlaku zo strany otca, ktorý v maloletom
vyvoláva neurotické prejavy. S ohľadom na tieto skutočnosti nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal otcovi vstupovať do bytového domu v mieste bydliska maloletého, približovať sa k bytovému

domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého, na vzdialenosť menej ako 300 m a približovať sa k
maloletému na vzdialenosť menej ako 300 m a udelil matke súhlas namiesto otca k podaniu žiadosti
o povolenie individuálneho vzdelávania maloletého, keď otec napriek deklarovanému záujmu podrobiť
sa nariadenému výchovnému opatreniu, nedodržiaval pokyny odborných pracovníkov a pokračoval vo
vyššie opísanom správaní, čo viedlo k zhoršeniu stavu maloletého. Prihliadol na matkou prezentované

zlepšenie stavu maloletého od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Z dôvodov uvedených v
odôvodnení rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia aj vo veci samej zakázal otcovi približovať
sa k maloletému a k bytovému domu, kde býva maloletý. Osobitne nezakázal vstup do bytového
domu v mieste bydliska maloletého majúc za to, že uvedené je zahrnuté už v zákaze priblíženia sa k
bytovému domu. O tomto zákaze rozhodol aj v záujme úspešnej realizácie stretnutí otca s maloletým v

akreditovanom zariadení, v ktorom upravil styk otca za prítomnosti odborného pracovníka.

4. Návrh matky na úplný zákaz styku otca s maloletým zamietol dospejúc k záveru, že neboli splnené
podmienky pre absolútny zákaz akéhokoľvek styku otca s maloletým. Vychádzal z úvahy, že otec
mal s maloletým vytvorený blízky vzťah, ktorý sa nenarušil z dôvodu, že by otec priamo maloletému

ubližoval, ale narušil sa v dôsledku správania otca v prítomnosti maloletého, keď dochádzalo ku
konfliktom medzi otcom a matkou a ďalšími maloletému blízkymi osobami. Mal za to, že pod vedením
odbornýchpracovníkovakreditovanéhozariadeniamožnostykotcasmaloletýmrealizovať.Konštatoval,
že psychiatrička, ani CPPPaP v čase ich odporúčaní, neodporúčali styk otca s maloletým. Styk otca
s maloletým upravil v prítomnosti odborných pracovníkov, ktorí budú rodine nápomocní. Zohľadnil, že

otec od októbra 2021 po dlhšiu dobu nevyvolával tlak na maloletého, zákaz priblíženia neporušoval,
stretnutia s maloletým proti jeho vôli naďalej nevyhľadával a ako komunikovala aj matka, maloletý sa
upokojil. Uzavrel, že po uplynutí obdobia pol roka je vhodný čas začať s postupným stretávaním sa
maloletého s otcom za odbornej pomoci. Rodičom a maloletému nariadil výchovné opatrenie len za
účelom poskytnutia odbornej psychologickej podpory pre úspešnú realizáciu asistovaných stretnutí otca

s maloletým so zámerom, aby rodičia aj maloletý boli vopred oboznámený s priebehom realizácie styku
otca s maloletým.

5. Návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zamietol s
poukazom na uvedené dôvody. Prihliadol na to, že v konaní nebolo preukázané, že by matka

opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňovala otcovi stretnutia s maloletým, ale na odmietavom
postoji maloletého k stretnutiam mal podiel otec svojím správaním. Apeloval na otca, aby dodržiaval
odporúčania odborných pracovníkov pri realizovaných stretnutiach a aby si uvedomil, že cesta k
maloletému vedie nielen cez zmenu správania, ale aj cez zmierenie sa s blízkymi osobami maloletého
a odpustenie. Matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletého v akreditovanom zariadení,

maloletého na stretnutia v zariadení pripraviť, vysvetliť mu, že sa nemá čoho báť, keď stretnutia sa
budú realizovať v prítomnosti odborných pracovníkov, s ktorými sa zoznámi vopred bez prítomnosti otca,
pričom ona bude v zariadení prítomná a bude na neho čakať. Matke uložiť povinnosť informovať otca v
pravidelných intervaloch o maloletom majúc za preukázané, že napriek tomu, že matka mala vedomosť
onávrhuotcanauloženietejtopovinnosti,pravidelnehoneinformovala.Konštatoval,žesprávy,vktorých

matka prevažne žiadala otca o úhradu výživného a upustenie od nežiadúceho správania nemožno
považovať za správy o informovaní rodiča o maloletom dieťati v zmysle Zákona o rodine.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52, § 57, § 58 CMP. Uviedol, že vo veci bolo uznesením
zo dňa 04.12.2019 č.k. 39P/164/2019-514 nariadené znalecké dokazovanie a rodičom bola uložená
povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku. Matka preddavok

na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku v súdom určenej výške zložila vo výške
1.000 eur a otec preddavok 1.000 eur nezložil. Znalcovi bol vyplatený preddavok na trovy spojené s
vypracovaním znaleckého posudku vo výške 2.000 eur, z toho 1.000 eur z preddavku zloženého matkou
a 1.000 eur zo štátnych prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.03.2021
č.k. 39P/164/2021-778 súd priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 1.922,88

eur a zároveň uložil znalcovi povinnosť vrátiť matke preplatok z vyplateného preddavku na znalecké
dokazovanie sumu 38,56 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť
vrátiť tunajšiemu súdu preplatok z vyplateného preddavku na znalecké dokazovanie v sume 38,56
eur na účet tunajšieho súdu v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2021. Pretože štátu vznikli trovy spojené s vyplatením sumy 961,44
eur znalcovi na preddavok, keď otec preddavok podľa povinnosti uloženej mu rozhodnutím súdu nezložil

(rozdiel 1.000 eur a 38,56 eur), otcovi uložil povinnosť tieto trovy štátu, uhradené štátom zo štátnych
prostriedkov, uhradiť v určenej lehote.

7. Proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zakázal otcovi približovať sa k bytovému
domu a k maloletému do vzdialenosti menej ako 300 metrov, ktorým uložil informačnú povinnosť

matke, uložil výchovné opatrenie, a ktorým štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%
a otca zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu podal odvolanie otec aj prostredníctvom zvolenej
právnej zástupkyne. Navrhol v napadnutých výrokoch rozhodnutie zrušiť. Namietal, že súd nesprávnym
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrok rozsudku o zákaze priblíženia k maloletému a bytovému

domu, v ktorom býva, považoval za neprimeraný, nakoľko súd mu umožnil styk s maloletým v
zariadení Úsmev ako dar, preto nevidí dôvod, aby mal zakázané približovať sa k bydlisku maloletého.
Namietal, že týmto zákazom je neprimerane zasiahnuté do jeho práva na slobodu pohybu a je
umožnené matke zneužívať situáciu. Zákaz priblíženia sa k maloletému na 300 m na akomkoľvek
mieste znamená pre neho stresujúcu situáciu, keď sa nemôže napríklad zúčastniť stretnutí s pedagógmi

maloletého, pretože sa neúmyselne môže ocitnúť na tom istom mieste v jeho blízkosti. Má záujem
postupovať vo vzťahu k maloletému citlivo, po konzultáciách s odborníkmi a nevyvolávať stresové
situácie cieleným vyhľadávaním ho mimo nariadených hodín. Predpokladá, že jeho vzťah s maloletým
sa bude postupne a časom meniť a nariadený zákaz priblíženia by bol hrozbou, ktorá by neumožňovala
budovať progresívne vzťah s maloletým pod dohľadom odborníkov. Výrok rozsudku o zákaze priblíženia

sa k maloletému je jeho absolútnou izoláciou od maloletého na základe obštrukčného konania
matky bez akejkoľvek sankcie voči nej. Takýto zásah považoval za zásah do jeho ľudských práv
a práv maloletého garantovaných medzinárodnými zmluvami, deklaráciou ľudských práv, Európskym
dohovorom o ľudských právach, Európskou chartou ľudských práv, Ústavou Slovenskej republiky a v
trestnoprávnej rovine porušovaním cudzích práv (§ 375 Trestného zákona). Daným rozhodnutím sa

súd, podľa jeho mienky, podieľa na izolácii dieťaťa v prospech jednej skupiny dospelých. Poukázal na
to, že v trestnom konaní súd navrhol zákaz priblíženia na 5m k matke, lebo sa údajne bojí a nevidel
dôvod na uloženie zákazu do vzdialenosti 300 m, čo nemá právnu oporu, keď ide o obmedzovanie
jeho slobodného pohybu na verejnosti. Uviedol, že matka prekrúca fakty, namiesto plnenia svojich
rodičovských povinností a vedeniu dieťaťa k láske k druhému rodičovi, robí dlhodobo obštrukcie, pričom

otec nemá možnosť ani po 3 a pol roku vidieť svoje dieťa. Vyslovil názor, že hodinové pojednávania
neviedli k meritu veci, krátke pojednávania neriešili podstaty a následné odročenie o dlhší čas spôsobilo,
že dieťa rastie bez druhej rodiny, zabúda a odcudzuje sa a je pod diktátom cudzej osoby. Namietal
nečinnosť súdu ex offo po výsluchu maloletého, ktorý hovoril o manipulácii, nekompetentnosti vyjadrení
odborníkov na rozhodovanie v najlepšom záujme dieťaťa, obštrukčné konania a tvrdení matky a jej

rodiny, ktorí cielene dlhodobo ničia zdravie a zdravý vývin maloletého a prekrúcajú pravdu. Namietal,
že výrok o výchovnom opatrení nie je vymožiteľný, pretože v ňom absentuje sankcia, hrozba matke,
ktorá dieťa na základe známych výhovoriek neprivedie do zariadenia. Mal za to, že v rozsudku musí byť
upravená vymožiteľnosť a eliminácia prítomnosti agresora (manžela matky), ktorý ho viackrát napadola vyhrážal sa mu zastrelením, pričom stále behá po slobode a nebol mu odobratý zbrojný preukaz
ani zbrane. Súdu prvej inštancie vytýkal nevykonateľnosť výroku rozsudku o uložení informačnej
povinnosti matke, pretože neobsahuje emailovú adresu a povinnosť vykázať doručenie a obsahové

spresnenie informačnej povinnosti. Takéto rozhodnutie poskytuje matke a jej manželovi priestor na
obštrukcie a nezaručí jeho právo na informovanosť. Uviedol, že do výroku rozsudku treba uviesť oblasti,
na ktoré je matka povinná pravidelne odpovedať na email s C. a H.. Informovanosť je potrebné uviesť
v oblasti zdravotného stavu a to preventívne úkony, plánované nie realizované prehliadky a návštevy
lekárov, medikamenty, ktoré maloletý užíva, jeho výšku a hmotnosť, stravovacie návyky, aktuálny

spánkový režim a relax, veľkosti oblečenia, vzdelávanie, to je stav v škole, výsledky, záujmy, krúžky,
kontakty, jazykovú prípravu, telesnú prípravu a duchovné zameranie, v otázke výchovy problematické
reakcie, správanie, plánované cesty mimo bydliska maloletého nad 5 dní, prípadne 1 deň mimo
bydliska maloletého so špecifikovaním pojmu bydlisko maloletého s predstihom 3 dni s požiadaním
o súhlas druhého rodiča, v prípade, že ide o opustenie Slovenskej republiky s maloletým hoci aj na
1 deň, iné dôležité okolnosti ohľadom maloletého, výnimočné situácie, toto operatívne najneskôr do

2 hodín od situácie a uviesť kamarátov, priateľov, prvé lásky, citový život maloletého. Mal za to, že
v rozsudku musí byť uvedená sankcia za nedodržanie informačnej povinnosti. Nesúhlasil s úhradou
akýchkoľvek posudkov v rodinnoprávnej agende, pretože nemusí dokazovať, že je otcom dieťaťa, o
maloletého sa vie postarať, avšak štát zveril dieťa matke a nepreveril ju, či sa dokáže postarať o neho,
výsledkom čoho je psychiatrická liečba maloletého. Znalecké dokazovanie navrhla nariadiť matka, s

čím on nesúhlasil a ani sa ho nezúčastnil. Keďže znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. zomrel, ním
vypracovaný znalecký posudok bol nepoužiteľný, nakoľko nemal možnosť položiť znalcovi otázky k
posudku a teda podaný posudok verifikovať, upresniť a objasniť jeho závery. Na danú skutočnosť
upozorňoval na pojednávaniach. Nevidí dôvod, aby bol zaviazaný na náhradu znaleckého dokazovania,
ktoré nariadil súd. Vzhľadom na nekompetentné vyjadrenia znalca, keď prehlásil, že dieťa do veku

15 rokov nemožno manipulovať, ďalšie vymáhanie poplatku v jeho neprospech považoval za pokus
o nedovolené obohatenie, marenie spravodlivosti a šikanu. Namietal náklady za znalecký posudok,
ktorý nemá žiadnu hodnotu, keď nie je možné znalca konfrontovať s jeho neodbornými a povrchnými
závermi, pričom znalecké dokazovanie prebehlo dva roky potom ako stratil kontakt s maloletým.
Znalecké dokazovanie bolo nariadené dva roky po incidente, kedy maloletý videl ako ho manžel matky

K. M. napadol pri preberaní na styk a počas tejto doby bol maloletý od neho izolovaný bez možnosti
udržať si s ním citovú väzbu. Vyjadrenie C. B. B., C. a právnej zástupkyne matky o autentických
pocitoch maloletého považoval za nezmyselné. Vyslovil názor, že dieťa rezignovalo, neubránilo sa
podnetom zo strany okolia rodiny, v ktorej žilo. Maloletého má záujem vychovávať, snažil sa domôcť
svojich práv, avšak bezúspešne. Bol napádaný, kriminalizovaný, vyťažovaný oznámeniami exekúcie na

základe prekrútených skutočností. Podľa jeho mienky súd nezakročil represívne voči matke a jej rodine,
neprišiel sa sám presvedčiť na miesto o skutkovom stave pri jeho prvotným informáciách o psychickej
manipuláciimaloletého,včasekedybolomožnéreálnevymôcťsúdnerozhodnutieaochrániťmaloletého
od obštrukcií matky a jej rodiny. Poukázal na to, že matka už v roku 2015 v čase schválenia rodičovskej
dohody deklarovala, že o dieťati bude rozhodovať sama a komunikácia bude prebiehať len formou sms

správ. Mal za to, že maloletému bolo špekulatívne, dlhodobo zámerne bránené v kontakte s otcom.
Poukázal na vyjadrenie maloletého na súde dňa 11.07.2019, kedy uviedol, že je manipulovaný matkou
a jej partnerom, sám potvrdil, keď ešte mal odvahu, že z neho urobili závislú osobu, plnú strachu, neskôr
rezignoval a stal sa z neho psychiatrický pacient. Vyjadrenia matky, jej manžela a starých rodičov zo
strany matky považoval za klamstvá a prekrúcanie skutočností. Vyslovil výhrady voči správam H. A. B.,

psychiatričky, ktorá vychádzala pri ich vyhotovovaní z vyjadrení matky a jej manžela, bez kompletnej
anamnézy, teda posúdenia stavu maloletého pri otcovi.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh na uloženie zákazu styku
otca s maloletým, ktorým obmedzil styk otca s maloletým, nariadil výchovné opatrenie a uložil matke

informačnú povinnosť podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla
rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že súd zakáže otcovi styk s maloletým, nariadi otcovi
výchovné opatrenie uložením povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za
účelom zlepšenia rodičovských schopností, vnímania a počúvania názorov maloletého, komunikácie s
maloletým a matkou maloletého, osvojenie si efektívnych rodičovských zručností, stratégie zvládania

ťažkostí a poznanie špecifík vývojových období maloletých detí v rozsahu 100 hodín v CPPPaP,
Vajnorská 98, Bratislava v termínoch určených týmto zariadením. Zároveň žiadala návrh otca na
uloženie informačnej povinnosti matke zamietnuť a zrušiť výrok o nariadení asistovaného styku v
zariadení Úsmev ako dar, ako aj s tým spojené výchovné opatrenie. Alternatívne navrhla zrušiťrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a vec vrátiť na nové konanie. Namietala, že
súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že naposledy boli práva

a povinnosti rodičov k maloletému upravené schválenou dohodou rodičov rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č.k. 51P/271/2015-66 zo dňa 01.10.2015 a uznesením č.k. 39P/164/2017-21 zo dňa
19.07.2017 tamojší súd nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci
samej len vo vzťahu k odovzdávaniu a preberaniu maloletého na styk s otcom matkou alebo ňou
splnomocnenou osobou. Predmetné konanie iniciovala návrhom o zmene preberania maloletého zo
dňa 17.07.2017, pričom otec dňa 14.08.2017 podal vzájomný návrh na rozšírenie styku a uloženie

informačnej povinnosti matke. V dôsledku prieťahov v konaní dochádzalo k postupným zmenám
skutkových okolností, bol vykonaný pohovor s maloletým, vypracovaný znalecký posudok, nariadené
výchovné opatrenie, nariadené neodkladné opatrenie zo dňa 27.10.2021 o uložení zákazu otcovi
približovať sa k miestu bydliska maloletého a k samotnému maloletému. Nesústredený postup súdu a
dĺžka konania viedli k iným vadám konania, ktoré majú za následok nesprávne právne rozhodnutie

vo veci, resp. nesprávny procesný postup, ktorým jej bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala, že rozsudok súdu je
rozsiahly, ale jeho zdôvodnenie je nedostatočné, obsahujúce z väčšej časti popisy rôznych rozhodnutí
vydávaných počas konania, opis vyjadrení rodičov a listinných dôkazov. Vzhľadom na zmeny skutkových
okolností navrhla dňa 03.11.2020 zmenu styku otca s maloletým a dňa 05.01.2021 zákaz styku otca s

maloletým a uloženie povinnosti otcovi absolvovať psychologické poradenstvo v príslušnom počte hodín
v špecializovanom zariadení (klinický psychológ, poradenský psychológ, CPPPaP, ÚPSVaR). Návrh
odôvodnila kontraproduktívnym prístupom otca, ktorý niekoľko rokov presadzuje svoju formu styku so
synom, čím u maloletého vytvára strach a narúša ich vzťah, a aj vážne narušený vzťah otca k matke
má negatívny dopad na sociálny a psychologický vývoj maloletého. Absolvovanie psychologického

poradenstva otcom je jednou z posledných možností ako zlepšiť komunikáciu rodičov, schopnosť otca
pri prijímaní maloletého a jeho potrieb a umožnenia jeho slobodného rozvoja. Zlepšenie rodičovských
schopností otca považovala jednoznačne v záujme maloletého a preto navrhla uložiť otcovi výchovné
opatrenie. Mala za to, že rozhodnutie o zákaze styku môže podliehať zmene, pokiaľ sa v priebehu
dostatočného časového obdobia preukáže, že vzťah medzi otcom a maloletým sa napráva a je možné

pristúpiť k ich vzájomnému styku, čomu môže napomôcť navrhované výchovné opatrenie. Namietala, že
súd sa nezaoberal celým jej návrhom a nerozhodol o návrhu na uloženie výchovného opatrenia otcovi,
čím došlo k porušeniu jej procesného práva na spravodlivý proces, čo spôsobuje zmätočnosť a vadnosť
rozsudku. Z dôvodu potreby odstránenia týchto vád navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie. Mala za to, že na tejto okolnosti nič nemení ani výrok o nariadení výchovného

opatrenia týkajúci sa zariadenia Úsmev ako dar, v ktorom má byť realizovaný asistovaný styk, pričom
ide len o prípravu rodičov a maloletého k realizácii styku a nejde o nahradenie, či zmenu požadovaného
výchovného opatrenia. Dôvodnosť návrhu na uloženie výchovného opatrenia je daná skutkovými
okolnosťami vyplývajúcimi zo správy ÚPSVaR zo dňa 11.03.2019, z ktorej je zrejmé, že po vykonaných
individuálnych konzultáciách s matkou a otcom nebolo možné zrealizovať párovú konzultáciu, keď

otec prezentoval konfrontačné postoje, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť rodičovsky kooperovať, ale aj
participovať na poradenskom procese a za týchto okolností nie je možné poradenskými prostriedkami
v danom prípade intervenovať. Trikrát sa mediáciou (u pán Fischera, Ing. Švehlákovej a Mgr. Brezinu)
snažila riešiť vzťah maloletého s otcom, avšak neúspešne z dôvodov na strane otca. Poukázala na
vyjadrenie Mgr. Brezinu, že otcom doručený email vykazuje znaky zastrašovania a ani mediácia neviedla

k možnosti zmierenia rodičov a riešenia vzťahu k maloletému. Neúspešné bolo aj znalecké dokazovanie
znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., ktorý nemal možnosť sledovať interakciu medzi maloletým
a otcom, ktorú otec zmaril, keď sa na predvolania k znalcovi nedostavil. Na stretnutí znalca mohlo dôjsť
kposúdeniumožnostiaprípustnostistykuotcasmaloletým,vzhľadomna jehozdravotné dôvody.Podľa
jej názoru, bez zrealizovania takéhoto stretnutia u znalca nie je možné nariadiť asistovanú formu styku.

Poukázala na snahy všetkých zainteresovaných v rámci výchovného opatrenia nariadeného súdom
uznesením zo dňa 03.05.2021, keď aj správy CPPPaP zo dňa 30.05.2021 a 06.09.2021 potvrdzujú, že
kontakt na úrovni otec - dieťa je nevhodný a odborníci vyslovujú obrovskú obavu o psychické zdravie
maloletého. Dala do pozornosti vyjadrenia CPPPaP a psychológa I. J. B., ktorí navrhovali možnosťposkytnutia osobnej svedeckej výpovede pred súdom, ak zabezpečí ochranu I. J. B., ktorý aj na polícii
vyslovil obavu o maloletého a o seba, vzhľadom na zastrašovanie zo strany otca. CPPPaP v správe zo
dňa 06.09.2021 navrhlo riešiť situáciu s odbornou intervenciou na úrovni otca, ktorá významne súvisí

s rolou otca. Dala do pozornosti vyjadrenia otca, že bude navštevovať psychológa, dá si spracovať na
svoju osobu psychologický posudok, čo neurobil a sám vyhlásil, že to považuje za nezmysel. Otcovi bolo
psychiatričkou H. A. B. odporúčané absolvovať psychologickú pomoc, ktoré odporúčania mu ponúkli
aj ďalší odborníci z ÚPSVaR a I. J. B. z CPPPaP. Všetky mediácie a snahy o vylepšenie vzťahu
maloletý-otec mali svoj účel a dôvod, avšak boli zmarené pre nesúčinnosť a zastrašovanie zo strany

otca. Uviedla, že aj súd v rozhodnutí otcovi odporúča komunikovať s odborníkmi svoje správanie a
najvhodnejší prístup k maloletému. Ponechanie tejto podstatnej okolnosti len vo forme odporúčania je
závažnýmnedostatkom,keďžeotecnedbánausmerneniaajehoprístupjekontraproduktívny.Odborníci
a aj súd skonštatovali dlhodobý odpor maloletého k otcovi, jeho strach, obavu, odmietanie založené
na nevhodnom prístupe otca k nemu, jeho matke a rodine matky. Tento prístup otca nie je možné
zmeniť formou asistovaného styku, ale najskôr zmenou jeho správania a prístupu a až následne možno

hovoriť o osobnom styku otca s maloletým. Namietala, že súd upustil od vykonania dôkazov výsluchom
svedka I. J. B. a oboznámil sa s jeho výpoveďou pred OO PZ Bratislava dňa 8.9.2021, ktorá sa týkala
verbalizovaného násilia a vyhrážok otca smerom na matku a jej rodinu a obavy svedka z možného
únosu maloletého otcom, pričom tento výsluch sa netýkal interakcie otca a maloletého, resp. možnosti
realizovania styku otca s maloletým v akejkoľvek forme. Poukázala na to, že súd upravil styk v piatok

od 15.00 hod., napriek vedomosti, že maloletý má v stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod. a v piatok
od 11.00 hod. do 15.00 hod. mimoškolské aktivity, čím je mu znemožnená ich realizácia. Rozhodnutie
o asistovanom styku za asistencie odborného pracovníka na dobu neurčitú považovala za nesúladné
s rozhodovacou praxou súdov. Na túto okolnosť poukázal aj zástupca Okresnej prokuratúry, avšak
súd na jeho vyjadrenie nereagoval. Takáto forma styku rodiča s dieťaťom by mala byť predmetom

výchovných opatrení alebo neodkladných opatrení na dobu určitú, po ktorej sa zistia výsledky a tieto
sú podkladom pre konečné rozhodnutie vo veci samej. V danej veci boli nariadené výchovné opatrenia,
ktoré sa nezrealizovali z dôvodov na strane otca. Považovala za potrebné vykonať dopyt v odvolacom
konaní na Spoločnosť priateľov Úsmev ako dar s otázkou, či dokáže takýto rozsudok vykonávať na dobu
neurčitú. Namietala, že súd neoboznámil účastníkov konania, že by komunikoval s týmto zariadením

a získal od neho informácie. Poukázala na to, že rozhodnutia vo veciach maloletých detí môžu byť
v budúcnosti podrobené zmene, avšak len novým súdnym konaním a rozhodnutím, ku ktorému môže
dôjsť opätovne o 3 až 5 rokov. Z uvedeného dôvodu namietala nevykonateľnosť tohto výroku rozsudku.
Mala za to, že súd rozhodol o asistovanom styku bez skúmania konkrétnych možností realizovania
styku a neodôvodnil ako posúdil listinné dôkazy a to správu CPPPaP zo dňa 30.06.2021 a 06.09.2021,

nezaoberal sa výpoveďou svedkyne H. A. B., ktorá neodporučila akýkoľvek ani asistovaný styk otca s
maloletým. Výsluch svedka I. J. B. považovala za podstatný, najmä v otázkach možnosti realizovania
styku otca s maloletým v akejkoľvek forme, ako aj k postojom otca k maloletému a matke a postojom otca
zmeniť svoje správanie v záujme maloletého. Nevykonanie tohto výsluchu považovala za vadu konania
s dôsledkami nedostatočného zistenia skutočného stavu veci. Nesúhlasila so záverom o nadbytočnosti

výsluchu K. I., keď v konaní bolo preukázané, že psychologické poradenstvo maloletému zabezpečila
formou terapie hrou, ktorú viedla K. I., pričom matka sa zapojila do projektu CPPPaP, ktorý školí
súkromné osoby, väčšinou rodičov detí, k poskytovaniu tejto terapie deťom priamo v domácom prostredí.
Súd jej vytýka, že nedoložila správu o výsledku psychologickej terapie, ktorú od nej nežiadal, hoci
podľa § 36 CMP má povinnosť vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné pre

zistenie skutočného stavu veci. Namietala, že súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
ako nedôvodné, tieto nešpecifikoval, pričom zo zápisnice z pojednávania zo dňa 03.05.2022 vyplýva,
že zamietol návrhy otca na doplnenie dokazovania. Poukázala na to, že ÚPSVaR na pojednávaní
dňa 07.09.2021 navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie a psychológie
vo vzťahu k otcovi a jeho schopnosti objektívne vnímať realitu, jeho úkonom, keď škodí najlepšiemu

záujmu maloletého, ktorého vystavuje opakovanej viktimizácii a traumatizácii, k neschopnosti otca
zdržať sa agresívneho správania a vyjadrovania na adresu matky a jej manžela. K tomuto návrhu
sa pripojila matka aj zástupca Okresnej prokuratúry, avšak súd o týchto návrhoch nerozhodol na
pojednávaní, ani v rozsudku a daný postup nezdôvodnil. Mala za to, že okolnosti, na ktoré poukazoval
ÚPSVaR vo vzťahu k otcovi, ako aj opakované znemožnenie mediácií a vyšetrení interakcie otec – syn,

znemožnenie výchovného opatrenia v CPPPaP a neschopnosť otca riadiť sa radami odborníkov, sú
podstatné pre zistenie skutočného stavu veci s ohľadom na osobnosť otca a jeho schopnosti realizovať
styk s maloletým bez spôsobovania mu ujmy. Poukázala na závery znalca v znaleckom posudku, ktorý
otca opísal ako osobu s paranoidnými a schyzoidnými rysmi, impulzívnu, ktorá má pocity vlastnejnedostatočnosti, používa spôsoby veľmi razantné, ktoré závery odôvodňujú potrebu psychiatrického
znaleckého posudku na otca. Navrhla vykonať predmetné znalecké dokazovanie v odvolacom konaní,
vypočuť svedka I. J. B. a vyžiadať správu z CPPPaP (od K. I.) a v prípade zrušenia napadnutého

rozsudku vykonať tieto dôkazy v konaní na súde prvej inštancie. Namietala, že súd v bode 44. rozsudku
poukazuje na otcom vyhotovené záznamy, ktoré však nie sú popísané ani v bode 5. rozsudku, ani
v žiadnej inej časti. Keďže takéto záznamy neboli vykonané na pojednávaní, nie je zrejmé, z akých
dôkazov súd vychádzal, čo zakladá porušenie práv spravodlivého procesu. Namietala, že súd neuviedol
v rozsudku a ani sa nevyjadril k ňou predloženým listinným dôkazom a videozáznamom preukazujúcim

skutočný stav veci. V konaní doložila dôkazy o tom, že otec dlhodobo vystupoval pred bytovým domom,
v ktorom býva s maloletým, bubnoval na bubon, niekedy prechádzal okolo, vykrikoval na maloletého
a vizuálne demonštroval svoju prítomnosť pred domom, niekoľko týždňov po celom okolí vylepoval
urážlivé plagáty o celej jej rodine, plagáty dával aj na autá rodiny matky, na vchodové dvere domu, na
smetné koše, stromy, úradnú tabuľu v Mestskej časti E. N. H.. Na konanie otca ju upozornili susedia,
takže maloletý sa dozvedel o konaní otca. Ataky a excesy zo strany otca neustále pokračujú, len

menia svoju formu. Správanie otca spôsobilo, že od októbra 2020 je maloletý voči nemu negatívne
naladený, nedá sa presvedčiť, aby prišiel k vchodovým dverám domu, keď sa snaží o jeho občasnú
interakciu s otcom. Poukazovala na priložené fotografie. Otec na jej opakované prosby o zdržanie sa
tohtokonanianereagoval,čovyplývazsmskomunikácierodičov.PoukázalanascreenshotyzWhatsApp
preukazujúce, že základná škola pre rodičov prvákov z triedy maloletého vytvorila skupinu v aplikácii

za účelom kooperácie rodičov so školou a medzi rodičmi, ktorú otec využil na útoky voči nej a
jej rodine. Otec po celý čas útočí na ňu a jej rodinu aj na facebookovom profile a aplikácii Signál,
vyhráža sa v komunikácii CPPPaP zastrelením, rodinu matky nazýva hyenami, vyhráža sa jej zabitím,
osočuje ju hrubými vulgarizmami, preto má vážnu obavu o svoj život a zdravie, obzvlášť o maloletého.
Doložila príslušné profily facebooku, sms správy, oznámenia a príspevky na facebookovom profile otca,

preukazujúce komunikáciu otca. Uviedla, že po vydaní neodkladného opatrenia sa situácia zlepšila,
kedy je takýchto oznámení a incidentov menej. Poukázala na doložené fotografie a viodezáznamy
z apríla 2021 obsahujúce nežiadúce konanie otca (záznamy z obdobia roku 2019 do marca 2020). Súdu
predložila potvrdenie z podania trestného oznámenia pre poškodzovanie cudzej veci.

9. Dala do pozornosti komplexné posúdenie maloletého v znaleckom posudku zo dňa 26.06.2020
vypracovaného znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD., z ktorého vyplývajú negatívne emócie,
rozrušenie a nepokoj maloletého pri témach o otcovi. Znalec hodnotil vzťah maloletého k otcovi ako
výrazne negatívny, sýtený až panickým strachom, otca považuje za hlavný zdroj konfliktných vzťahov
a nepriateľstva, prežíva záporné emócie voči nemu, odmieta s ním stretnutie, frustráciu, ktorú maloletý

prežíva sa prenáša do jeho vnútorného sveta, nedokáže to zvládnuť, je v starostlivosti psychiatra,
situácia v rodine mu spôsobuje stres, pomočuje sa, neskôr odmietal chodiť s otcom a odmietavý postoj
voči otcovi je autentický. Uviedla, že otec nesprávne vytrháva z kontextu vyjadrenie maloletého na
výsluchu dňa 11.07.2019, keď uviedol, že sa nechce stretávať s F., ktorý kričí a hovorí mu klamstvá,
nechce to ani skúsiť, nechce ísť nikde ani so starými rodičmi, niekedy mu mama povie nech ide, že

je to na ňom, ale on ísť nechce. Podľa názoru matky, znalecké dokazovanie bolo neúspešné, pretože
nebolo možné sledovať interakciu maloletého s otcom, ktorú otec zmaril. Tiež zo správy CPPPaP
z 30.06.2021 vyplýva, že situácia okolo maloletého je veľmi napätá a eskaluje do alarmujúceho stavu
a násilie, ktoré sprevádzalo posledné roky život oboch rodín dosiahlo stupeň, ktorý je toho času pre
optimálny rozvoj maloletého deštruktívny. CPPPaP navrhlo tri scenáre ako pokračovať a za vhodnú

považovalo spoločnú spoluprácu a postupne deeskalovať situáciu tak, aby maloletý a členovia oboch
rodín mohli zažívať aspoň nutnú mieru pohody pre život a optimálny vývin dieťaťa a jeho rozvoj. Podľa
CPPPaP maloletý toho času nemôže byť priamo na stretnutí s otcom, maloletý má svoje nenaplnené
potreby a obavy, ktoré vyžadujú psychologickú starostlivosť, ktorú s ním v júni 2021 začali realizovať
na pravidelných individuálnych terapeutických stretnutiach (terapia hrou) poskytujúcej nadobudnutie

sebaistoty, podpory v komunikácii, sebavyjadrení dôvery, svet istoty a bezpečie, bez obnovenia týchto
potrieb, prípadne ďalším tlakom aj schvaľovaním konfliktov je veľmi pravdepodobný scenár prepuknutia
sociálno-patologických javov u dieťaťa. Až po stabilizovaní maloletého individuálne možno uvažovať o
ďalších krokoch, ktorými sú stretnutia oboch rodín, ktoré sa poznajú veľmi málo, stretnutia rodičov, školy,
ďalších členov rodín a individuálne stretnutia s rodičmi, manželom matky a maloletým podľa potreby.

Poukázala na správu zo dňa 06.09.2021 a vyslovené obavy I. J. B., že nevhodné správanie otca v ňom
umocňuje obavy, napätie a strach, čo je dôvodom nemožnosti kontaktu otec – dieťa. I. B. upozornil,
že má obavu o psychické zdravie maloletého, pokiaľ sa dostáva nejakým spôsobom k podobným
vyjadreniam, obavy prezentoval aj na polícii a uviedol, že situácia vyžaduje odbornú intervenciu naúrovni otca, ktorá významne súvisí s rolou otca, práca s emóciami, komunikačné zručnosti, intervencie
realizované pre dospelých, odborné intervencie na úrovni dieťaťa, ktoré dokáže ponúkať a realizovať ich
zariadenie. CPPPaP upozornilo na nutnosť individuálneho riešenia rodiny a až následné možné úvahy

o možnostiach zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi oboma rodinami. Zariadenie nevidelo priestor
pre pokračovanie v ďalšej práci podľa požiadaviek súdu na základe uvedených skutočností. Mala za to,
že všetky snahy o vylepšenie vzťahu maloletého s otcom mali svoj účel a dôvod, avšak boli zmarené
pre nesúčinnosť a zastrašovanie zo strany otca. Otec ju na viacerých miestach uráža, používa voči nej
hrubé výrazy a jeho vážne narušený postoj k nej má negatívny dopad na sociálny a psychologický vývoj

maloletého. Konanie otca dokresľuje aj trestné konanie vedené voči nemu na Okresnom súde Bratislava
III č.k. 3T/151/ 2017, ktoré je v štádiu podanej obžaloby a vedené na OO PZ Bratislava Nové Mesto
Východ ČVS: ORP-311/NMV-B3-2021, v ktorom bolo vznesené obvinenie a prebieha vyšetrovanie.
Namietala, že sa zaoberal jedným incidentom spred šiestich rokov (ohľadne vrátenia hračiek) a vyčítal
jej nesprávne postupy, ktorá situácia bola dôkazom jej ústretovosti a snahy deeskalovať konflikty, v
porovnaní s desiatkami vážnejších incidentov vyvolaných otcom. Po celú dobu sa snažila byť seriózna,

ústretová a nereagovala vznetlivo pri krízových situáciách. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že pre
maloletého je primárnou osobou, je schopná vychovávať a starať sa o neho a zabezpečuje mu všetky
potreby.Dobrévzťahymámaloletýsjejmanželom,okvalitáchktoréhosavyjadrilapsychiatričkaH.A.B..
Považovala za nesprávne hľadať vinu na jej strane, vzhľadom na problematickú a urážlivú komunikáciu
s otcom. Poukázala na to, že maloletý sa odmieta stretávať s otcom už 4 roky, navštevuje detskú

psychiatrickú ambulanciu H. A. B., z ktorej lekárskych záznamov vyplýva zhoršenie pomočovania pri
silných stresoch, úzkosť pri prechode chodbami, uisťovanie sa, nočné budenie, dieťa tvrdí „bojím sa
ho, cítim sa nepríjemne“, psychiatrička neodporúča nútené kontakty dieťaťa s biologickým otcom. Z
výsluchu H. A. B. je zrejmé, že zistila negatívne stanovisko maloletého k otcovi, z ktorého má maloletý
strach a potvrdila, že o všetkých prejavoch otca bola oboznamovaná, skúmala reakcie dieťaťa, ktoré

sa prejavili v stanovenej diagnóze. Dopad na maloletého bol veľmi negatívny, preto sa lekárka prípadu
venovala nadštandardne, medzi prejavmi otca a prejavmi maloletého bola príčinná súvislosť a aktuálne
neodporúčala styk otca s maloletým, pretože každý nátlak mu spôsobuje neurotické ťažkosti a má
negatívny dosah na jeho vývin. Matka mala za to, že otec svojím správaním poškodzuje zdravý vývin
maloletého, ataky otca sú neprípustné, vyvoláva konflikty, verbálne útočí na ňu, jej manžela a širšiu

rodinu, vykrikuje, bubnuje pod oknami, vylepuje urážlivé plagáty, zverejňuje videá a relácie na sociálnych
sieťach, podáva vymyslené trestné oznámenia, úrad práce informuje o údajnom týraní dieťaťa, privoláva
na maloletého policajné hliadky, keď s ním nechce ísť, nahlasuje únos a nezvestnosť maloletého. V
záujmemaloletéhoje,abykonanieotcačonajskôrprestalo,avšakjehosprávaniesazhoršuje,nedokáže
ho zmeniť, nie je ochotný počúvať rady odborníkov, navštevovať psychologické poradenstvo, spracovať

psychologický posudok na svoju osobu. Otec zasahuje nevhodným spôsobom do výchovy maloletého
a vystavuje ho stresovým a nestabilným situáciám, o maloletého neprejavil záujem spočívajúci v
spoločnýchaktivitách,hrách,vytváranímspoločnýchzáujmovaväziebanevhodnýmspôsobomvýchovy
a prístupu u maloletého umocňuje jeho nezáujem sa s ním stretávať. Poukázala na závery znalca
v znaleckom posudku týkajúce sa opisu otca, na výrazne negatívne sýtený až panickým strachom

vzťah maloletého k otcovi s tým, že jeho odmietavý postoj voči otcovi je autentický. Odborníci sa
zhodli na tom, že problémom je správanie otca, maloletý si nesie následky a je potrebné zamedziť
pokračovaniu tohto správania a zmeniť prístup otca. Ak súd rozhodol o asistovanom styku, je otázne,
kto vykoná zmenu na strane otca. Podľa napadnutého rozsudku nemá Úsmev ako dar poskytovať
psychologické poradenstvo otcovi, pracovať na jeho osobnostnej zmene a zmene prístupu k maloletému

a matke. Výrok rozsudku o asistovanom styku považovala za rozporný s vykonaným dokazovaním, so
skutočným stavom, s vyjadreniami odborníkov a nesprávnym právnym posúdením skutkového stavu,
ak súd ponechal na dobrovoľnosti absolvovanie poradenstva otcom. Uviedla, že aj kolízny opatrovník
a zástupca Okresnej prokuratúry navrhli zákaz styku otca s maloletým, avšak súd neodôvodnil, prečo
neprihliadol na dané návrhy. Nesúhlasila s názorom, že otec maloletému priamo neubližuje, pretože

nepretržite psychicky nátlakové správanie otca je nebezpečné ako fyzické násilie. Otec nebral ohľad na
odmietavé reakcie maloletého a svojou aktivitou, násilným spôsobom, prenasledovaním, nereagoval na
prosby matky a zainteresovaných odborníkov, aby s tým prestal. Za fyzické násilie sa dajú považovať
aj incidenty v rokov 2017-2018, keď otec neumožnil návrat maloletému domov, často musela zakročiť
privolaná hliadka PZ, čo na maloletého pôsobilo traumatizujúco. V dôsledku konania otca sa postupne

zhoršuje psychický stav maloletého a pribúdajú mu psychiatrické diagnózy. Len zákaz styku a zákaz
priblíženia dokáže účinne ochrániť maloletého, ktorý je spolu s jej manželom a J. A. poškodeným v
trestnom konaní (stíhanie otca za nebezpečné prenasledovanie v období 2017 až 2022). Namietala, že
súd nevyhodnotil a neodôvodnil, že pod vedením odborných pracovníkov možno osobné stretnutia otcas maloletým zrealizovať, keď sa otec tejto možnosti (stretnutie v prítomnosti znalca) vyhol. Psychológ
a psychiatrička sa zhodli na nemožnosti uskutočnenia takéhoto stretnutia z dôvodu veľkého rizika
ďalšieho poškodenia zdravia maloletého násilím proti jeho vôli. Otec niekoľko rokov nebral ohľad

na odporúčania odborníkov a ignoroval potreby maloletého. Potvrdila, že už niekoľko mesiacov od
októbra 2021 otec nevyvolával tlak na maloletého, priamy tlak na neho sa v posledných mesiacoch
znížil, ale nie z dôvodu nápravy správania otca, ale z hrozby ďalších postihov, vzhľadom na vydané
neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa k maloletému a posunu v trestnej veci, v ktorej bol otec
obvinený z nebezpečného prenasledovania. Namietala, že súd nesprávne posúdil skutkové okolnosti

a bez dostatočných zabezpečení dôveruje vnútornej samostatnej zmene otca, ktorý síce v roku 2021
maloletého neprenasledoval, ale v nepriateľských a vulgárnych aktivitách voči nej a jej rodine neprestal
a naďalej útočí na ňu a jej rodinu na sociálnych sieťach. Poukázala na názory odborníkov, že narušený
vzťah rodičov a útoky jedného z nich voči druhého sa vždy budú prenášať na maloletého. Súd
neodôvodnil na základe čoho verí, že pár mesiacov stačí na nápravu otca, keď je z minulosti zrejmé,
že tomu tak nie je a neprihliadal na odporúčania odborníkov nenútiť maloletého k styku s otcom. Súd

neskúmal príčinu narušenia vzťahu syn-otec, a to nenávisť otca k matke a jej rodine a bez zdôvodnenia
nevykonal navrhované dôkazy vo forme znaleckého posúdenia psychického stavu otca. Mala za to,
že je potrebné skúmať dôvody neustálych útokov otca na ňu a vysporiadať sa s predpokladom na
aspoň čiastočné zlepšenie vzťahu otec-syn. Poukázala na nedôstojný priebeh pojednávaní z dôvodov
správania otca, ktoré sa nezmenilo ani po uložení poriadkovej pokuty. Dala do pozornosti, že otec na

sociálnych sieťach znevažuje ju, jej právneho zástupcu, kolíznych opatrovníkov, sudkyňu a jeho postoj
viedol aj k námietke zaujatosti sudkyne v konaní. Aj dlhodobé sledovanie maloletého na psychiatrickej
ambulancii potvrdzuje, že dochádza k ohrozeniu jeho telesného a duševného vývoja. Maloletému a
jeho súrodencom by prospelo, keby napätie a konflikty vyvolávané otcom prestali a v záujme ochrany
maloletého a jeho normálneho zdravého vývoja by súd zasiahol. Uviedla, že súd je povinný prihliadať

na záujem dieťaťa a ohrozenie jeho psychického a fyzického zdravia. Vzhľadom na skutkové okolnosti,
zmenu pomerov od roku 2015 a 2017, zistené skutočnosti vykonaným dokazovaním je zrejmé, že
pôvodné rozhodnutie a napadnutý rozsudok už nie je adekvátne, prijateľné a vhodné pre maloletého.
V záujme maloletého je zakázať styk s otcom, nakoľko osobnostné predpoklady otca ako rodiča sú na
nedostatočnej úrovni, vzhľadom na kulmináciu zásahov z jeho strany, keď koná v ich príkrom rozpore

s radami a usmerneniami odborníkov, čím vedome spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu maloletého.

10. Namietala výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol nad rámec návrhu otca, keď jej
uložil povinnosť informovať otca na jeho emailovej adrese, najmä o zdravotnom stave maloletého,
jeho školskej a mimoškolskej činnosti a najneskôr 5 dní pred plánovaným pobytom maloletého mimo

územia SR o mieste a čase tohto pobytu maloletého. Podľa jej názoru, ak súd postupuje ex offo, takéto
rozhodnutiemusíodôvodniť. Uvedenývýrok rozsudkupovažovalaza nepreskúmateľný,neodôvodnený
a nespĺňajúci kritéria ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Nesúhlasila s uložením informačnej povinnosti
o školskej a mimoškolskej činnosti maloletého a vo forme emailovej komunikácie s poukazom na
sms správy, v ktorých otca informovala o školskej dochádzke, na emailovú komunikáciu otca so

školou a záznamy zo stretnutí v škole, z ktorých je zrejmé, že o školskej činnosti maloletého je
informovaný. Poukázala na sms správy zo dňa 7.1.2021, 5.2.2021, 17.4.2021, 4.5.2021, 17.06.2021,
01.09.2021, 02.10.2021, 16.02.2022, 22.03.2022 a 21.04.2022, v ktorých otca informovala ohľadom
školy a zdravotného stavu maloletého a predložila zoznam správ za roky 2021 a 2022. Uviedla, že
otec neprejavuje záujem o takéto informácie a nepredložil žiaden dôkaz, že by ju vyzýval na poskytnutie

informácií, ale reagoval, že si neželá žiadnu komunikáciu z tohto čísla. Od januára 2021 do apríla 2022
poslala otcovi 20 sms správ ohľadom maloletého, otec sa jej v 38 správach vyhráža, nadáva jej a
jej rodine bez záujmu o dieťa. Ak od otca žiadala oznámenie adresy na doručenie lekárskych správ,
neodpovedal jej. Priznanie tohto práva v súdnom rozhodnutí prichádzalo do úvahy len vtedy, ak sa
nevykonáva. Namietala, že súd nezdôvodnil odklon od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k.

39P/80/2020 a Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/155/2020, ktorým bol zamietnutý návrh otca na
uloženie informačnej povinnosti matke, a neuviedol, aké zmeny nastali, keď rozhodol opačne. Dala do
pozornosti, že otec v rozpore so záujmom maloletého zverejňuje ňou odosielané správy na facebooku,
sprístupňuje ich mnohým osobám, k čomu sa rozprúdia komentáre a tieto živí svojimi negatívnymi
prejavmi. Namietala, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku neuviedol, nevysporiadal sa

a nevyhodnotil vyššie uvedené ňou doložené dôkazy, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžf/29/2011, 3Cdo 201/2010. Navrhla,
aby uvedené dôkazy boli vykonané v odvolacom konaní a v prípade zrušenia rozsudku v konaní na
súde prvej inštancie. Za nesprávne považovala, že súd len dohovoril otcovi po vyhlásení rozsudku,pretože jeho konanie mal vyhodnotiť a tiež zdôvodniť prečo nepostačuje doterajšia forma sms správ. Súd
neodôvodnil, prečo je povinná informovať otca najneskôr 5 dní pred plánovaným pobytom maloletého
mimo územia SR o mieste a čase tohto pobytu, napríklad pri jednodňovom výlete na Moravu alebo do

Rakúska. K odvolaniu pripojila výňatky z internetových stránok označených otcom, fotografie staršieho
dáta z rokov 2020 a 2021, väčšina fotografií dátumovo nejasných.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil, že svojho syna má rád, nikdy ho nezradil, neublížil
mu, avšak po dobu sedem rokov je mu bránené v kontakte s ním. Tvrdenia matky považoval

za nepravdivé, osočujúce, potvrdzujúce jej snahu očierňovať ho, vymazať ho ako rodiča. Podľa
posledného rozhodnutia súdu bol oprávnený stýkať sa s maloletým trikrát po tri hodiny v týždni, avšak
so synom nemá kontakt, dieťa nemá v izbe hračky od neho, ani žiadnu fotografiu, ktoré rozhodnutie
prijal a stal sa len víkendovým kamarátom pre neho. Za nesprávne považoval rozhodnutie, ktorým
bolo umožnené matke odovzdať mu maloletého na styk splnomocnenou osobou. Matkou podaný návrh
na zmenu preberania a odovzdania maloletého je, podľa jeho názoru, priestorom pre ovplyvňovanie

maloletého matkou a jej manželom a izolovanie dieťaťa od neho. Daným rozhodnutím súd vytvoril
konfliktnú zónu dvoch spoločensky odlišných osôb, jednej kultúrnej aktívnej v charite a druhej militantnej
agresívnej, čím rozvinul kriminalizáciu otca, keď dal väčšie práva cudzej osobe k dieťaťu, manželovi
matky, ako samotnému otcovi. Keďže namietal preberanie dieťaťa touto osobou, navrhol realizovať
odovzdávanie maloletého v školskom zariadení, aby nedochádzalo k eskalovaniu napätia. Hoci voči

tomuto rozhodnutiu súdu podal odvolanie, súd odvolacie konanie zastavil. Vyslovil výhrady, že súd
si osobne nepreveril spôsob preberania a odovzdania maloletého, aby si objasnil riziká a problémy
priamo v teréne. V konaní dochádzalo k postupným zmenám skutkových okolností spočívajúcich aj
v prieťahoch a bolo potrebné vykonať pohovor s maloletým dňa 11.07.2019, ktorý od roku 2015
vykazuje známky psychickej manipulácie, na čo poukazoval a čo sa potvrdilo. Uviedol, že znalecký

posudok vypracoval znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. po dvoch rokov psychickej manipulácie
dieťaťa. Nesúhlasil s názorom znalca, že do veku 15 rokov veku dieťaťa nie je možné ho psychicky
zmanipulovať, a nesúhlasil s vyjadrením matky a jej právnej zástupkyne ohľadom na autenticity dieťaťa.
Za neodborné považoval stanoviská H. A. B., ktorá vychádzala z poznámok a nepotrebuje vidieť dieťa
s otcom. Uviedol, že nariadené výchovné opatrenie v CPPPaP navrhol on, pretože matka odmietla

Bernolákovo. Netušil aký amatér sa zhostí tejto úlohy, pričom I. J. B. je človek s vlastnými problémami
a nedokáže riešiť tieto veci. Mal za to, že dĺžka konania mohla spôsobiť nesústredený postup súdu, keď
maloletý mal byť s oboma rodičmi a tento postup viedol k vadám, ktoré majú za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Matka dlhodobo porušuje práva dieťaťa, otca a jeho rodiny a ak pôvodne navrhla
zmenu úpravy styku s určeným rozsahom za prítomnosti matky, ňou splnomocnenej osoby a pracovníka

ÚPSVaR, mala si zabezpečiť záležitosti, aby bola schopná odovzdať otcovi dieťa na styk. Následne
matka žiadala o zákaz styku otca s maloletým a uloženie výchovného opatrenia otcovi, pričom jej
záujmom bolo predlžovanie času, kým dieťa dospeje. Matka dôvodila preukázaným skutkovým stavom,
avšak z konania je zrejmá jeho dlhodobá snaha byť so svojim synom, milovať ho, vychovávať, plniť
si povinnosti rodiča a rozvíjať jeho potenciál. Ak je mu v tom bránené, nastupuje právna obrana,

právny útok a ak je mu to znemožnené využitie čl. 32 Ústavy SR a § 6 OZ. So synom nie je kvôli
jeho dlhodobej manipulácii zo strany matky a jej partnera, pričom on sa voči maloletému neprevinil.
Poukázal na zápisnicu o výsluchu maloletého zo dňa 11.07.2019, z ktorej je zrejmé, kto vytvoril
strach u dieťaťa a rozvíja ho, keď jednoznačne pomenoval vinníka, a to matku a jej partnera. Nevidí
dôvod, aby dieťa trpelo preto, že s jeho matkou nežil a nemá k nej kladný vzťah. Odvolanie matky

voči výroku o výchovnom opatrení považoval za špekulatívne so zámerom predlžovať konanie, keď
týmto opatrením ide len o prípravu k asistovanému styku v spoločnosti Úsmev ako dar. Nariadené
výchovné opatrenie v rozsahu dvoch hodín, s ktorým sa súd vysporiadal, samozrejme absolvuje. Matka
klame a zavádza, keď navrhuje uložiť psychologické poradenstvo otcovi. Nesúhlasil s argumentáciou
matky o neúspešných mediáciách, pretože práve matka odmietala mediáciu na ÚPSVaR. Spochybnil

mediátorku Ing. Bronislavu Švehlákovú, ktorá navrhla kyvadlovú mediáciu bez konfrontácie klamstiev
matky jednotlivo. Jeho návrh na mediáciu u pani Bacovej, medzinárodný couch a mediátor z Rady pre
práva dieťaťa, matka neakceptovala. Pán Fischer zazmluvnený s ÚPSVaR ho zastavil bez konfrontácie
s klamstvami matky spolu pred treťou osobou. Pán Brezina chcel prípad riešiť v čase, keď vyeskaloval
a dosiahol trestnoprávnu rovinu, kedy ho manžel matky K. M. napadol pred maloletým. Predložil 10

bodov rodičovskej mediácie, avšak matka zavádzala o zmene jeho správania. Predchádzajúcej právnej
zástupkyni matky sľúbil, že si urobí kurz mediátora, čo splnil, pretože nikto nevie nájsť zmierenie v tomto
prípade. Vyslovil výhrady voči znalcovi PhDr. Karolovi Kleinmannovi, PhD., u ktorého vyplnil testy, celý
priebeh nahral z dôvodu nedôvery a právnej istoty, čo sa potvrdilo. Maloletému priniesol hračky, avšakmatka a jej partner vedeli, že dieťa príde zmanipulované, vystrašené, a povie čo ho naučia. Odmietol
stresovaťsyna sľútosťou,žehozasneuvidíaneobjíme.SpochybnilodbornosťI.J.B.,ktorý vrozhovore
s ním použil výroky K. M. a návrh na výsluch I. J. B. považoval za predlžujúci konanie. Mal za to,

že pri dožadovaní sa svojho syna, sú voči nemu vedené zásahy do jeho osobnej slobody. Potvrdil,
že vyhľadal C. A. za účelom vypracovania znaleckého posudku, z čoho napokon upustil, pretože to
považoval za zbytočné. Je normálny otec, ktorý má záujem byť so svojim synom. Za prekrúcajúce
považoval vyjadrenie ohľadom výsluchu K. I., s ktorou súčinnosť navrhol práve on a tiež inicioval
stretnutie na základnej škole. Spochybnil správy CPPPaP ako tendenčné a nepoužiteľné, vrátane

informácie o zapojení matky do projektu vyškolenia terapie hrou. Jeho vyjadrenia uvedené v správe zo
dňa 06.09.2021 považoval za adekvátne situácii, ktorú vyeskaloval štát neschopnosťou odlíšiť pravdu
od klamstiev. Nesúhlasil s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k jeho osobe,
keď matka poukazovala na znalecký posudok opisujúci ho ako osobu s paranoidnými a schyzoidnými
rysmi. Uviedol, že znalec už nemôže byť konfrontovaný, pretože zomrel a hodnotenia jeho osoby
znalcom považoval za klamlivé. Poukázal na konanie manžela matky, ktorý ho osočoval, napádal,

o čom svedčia videozáznamy, pričom toto konanie bolo považované za legálne. Popísal videá, z ktorých
vidieť, že maloletý vníma situácie a je ovplyvňovaný manželom matky. Nesúhlasil s námietkou matky
o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože súd sa účinne má zaoberať námietkami,
argumentami a dôkaznými návrhmi strán a s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Podľa jeho mienky, poškodenie nastalo na jeho strane nevykonaním dokazovania a vylučovaním

verejnosti. Základom danej veci je, že matka sa rozhodla privlastniť si dieťa a od roku 2015 koná zákerne
na jeho úkor. K výsluchu maloletého uviedol, že dieťa hovorí to, čo mu hovoria osoby, s ktorými žije,
vníma napätie a v evidencii psychiatra je po napadnutí otca K. M. pred maloletým. Ak matka poukazuje
na autentický postoj maloletého, zdôraznil, že maloletý rezignoval a nevie sa ubrániť manipulátorom,
pričom bol dlhodobo vedený proti nemu. Vyjadrenia lekárky, že otec svojim správaním poškodzuje vývin

maloletéhopovažovalzapodkladpretrestnéoznámeniezaohováranie,pretoženeexistuježiadendôkaz
o tom, že by maloletému škodil. Naopak, dieťaťu, ktoré sa nevie brániť, škodí matka a jej partner. Pokiaľ
bubnoval pred domom, lepil plagáty a pod., týmto žiadal len o umožnenie styku so synom. K návrhu
matky na zákaz styku poukázal na vyjadrenie zástupcu Okresnej prokuratúry, ktorý uviedol, že sa treba
snažiť pokúsiť o obnovenie vzťahu otec a dieťa. Od roku 2015 upozorňuje na psychickú manipuláciu

maloletého, čím sa nikto nezaoberá. S maloletým od septembra 2018 nebol v kontakte, preto je otázne
ako mu mohol ubližovať. Zdôraznil, že si uplatňuje len svoje právo a ak mu bude umožnený styk
so synom, nebude sa musieť brániť. Nesúhlasil s námietkami o nepreskúmateľnosti výroku rozsudku
o uložení informačnej povinnosti, keď otázka informovanosti o maloletom je ústavným právom rodiča.
Nakoľko s matkou nebola možná normálna komunikácia a o maloletom ho neinformovala, bol nútený

podať daný návrh. Ako rodič má právo podieľať sa na rozhodovaní a zabezpečení zdravotného stavu
dieťaťa a byť informovaný o plánovaných vyšetreniach, ktoré právo mu bolo upreté. Matka pozná jeho
adresu, na ktorú mu môže poslať lekárske správy o maloletom. Nesúhlasil s informovaním formou sms
správ z dôvodu právnej opatrnosti, pretože za sms správy je stíhaný, má zlé skúsenosti s obštrukčnými
správami matky. Mal za to, že zákonný zástupca má právo rozhodovať aj o vycestovaní dieťaťa za

hranice a nevidí dôvod, aby bol informovaný o vycestovaní maloletého až následne. Podľa jeho názoru,
videá predložené matkou nepreukazujú nič vo vzťahu k jeho osobe a jeho právu vedieť o synovi a vidieť
ho. Uviedol, že matke je zverené dieťa, ktoré od roku 2018 nevidel a bolo mu vyhrážané zastrelením,
dvakrát zlomené rebro a jazva na tvári.

12. Podaním zo dňa 30.07.2022 otec označil odvolanie matky ako ťažko identifikovateľné obsahujúce
opakujúce úvahy. Nesúhlasil s tvrdením, že súd nerozhodol o návrhu matky na nariadenie výchovného
opatrenia otcovi, s poukazom na výrok napadnutého rozsudku o uložení výchovného opatrenia. Mal
za to, že matka sa nemôže legitímne domáhať, aby súd nariadil výchovné opatrenie otcovi samostatne.
K návrhu na výsluch svedka I. J. B. uviedol, že menovaný sa odmietol dostaviť na výsluch, ktorý navrhol

vykonať práve otec. Tiež navrhol vypočuť svedkyňu K. I., na ktorej výsluchu matka netrvala. Napriek
nariadenému výchovnému opatreniu doposiaľ nevie, či sa ho maloletý zúčastnil a s akým výsledkom.
Navrhol zabezpečiť správy o priebehu výchovných opatrení s matkou a maloletým, ktoré vraj neboli
vypracované, preto alternatívne navrhol výsluch. Pokiaľ matka poukazuje na návrhy zástupcu ÚPSVaR
a Okresnej prokuratúry dal do pozornosti, že na poslednom pojednávaní na týchto návrhoch netrvali.

K matkou vyslovenej obave o živote a zdraví maloletého, a neskôr tvrdenej obave aj I. J. B., uviedol, že
v konaní nebol preukázaný žiaden fyzický útok na ich integritu. Videá s maloletým predložené matkou
vyhodnotil ako vytrhnuté z kontextu, ktoré nemonitorujú, čo sa odohralo pred ich natáčaním a po ňom
a akým spôsobom aktéri videa na maloletého pôsobili. Do pozornosti dal komentár k videu 6: „A. sinásledne ventiluje stres tým, že vymýšľa F. pomstu“. Slová „pomsta“ sú, podľa jeho názoru, nevhodné,
najmä,keďideodieťavovekuštyriapolroka.Nejdetotižoslovámaloletého,aleopopis.Zuvedenéhoje
zrejmé, akým spôsobom prebieha výchova maloletého k úcte k otcovi. K informačnej povinnosti uloženej

matke poukázal na to, že vyhotovené správy sú bezobsažné a nepravidelné. Dal do pozornosti, že
znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. prišiel k záveru, že matka neakceptuje úlohu druhého rodiča. Takto
to vníma aj otec, keďže matka neakceptuje jeho názory, nesnaží sa mu vyjsť v ústrety a trvá len na
svojich rozhodnutiach. S rozsudkom súdu prvej inštancie nie je spokojný, podal proti nemu odvolanie,
avšak snažil sa hľadať v ňom to pozitívne, nakoľko má svojho syna rád a záleží mu na ňom. Podaným

odvolaním matka marí jeho stretávanie s maloletým. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol
a umožnil mu tráviť čas so synom.

13. Matka v podaní zo dňa 14.08.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne považovala
odvolanie otca za nedôvodné, keď otec neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré by mali byť
znemožnené jeho procesné práva. Otec neuviedol žiadne dôvody a konkrétne okolnosti, v ktorých by

videlinúvadukonania,nenavrholvykonaťžiadne konkrétnedôkazyavodvolaníneuviedoldôkazy,ktoré
by chcel vykonať pred odvolacím súdom. Otec neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, v ktorých by súd
prvej inštancie mal nesprávne zistiť skutkový stav veci, absentuje u neho povinnosť tvrdenia aj dôkazná
povinnosť, ani žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by mali predstavovať prostriedky procesnej obrany
alebo procesného útoku. Jediným odôvodneným odvolacím dôvodom je názor otca, že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietkam otca ohľadom výroku o
zákaze priblíženia otcovi poukázala na čl. 13 a čl. 23 Ústavy SR, z ktorých vyplýva, že základné práva
a slobody sú obmedziteľné na základe zákona a zo stanovených dôvodov pri sledovaní ustanoveného
cieľa, základné práva a slobody každého končia tam, kde zasahujú do práv a slobôd iného. Súd v
napadnutom rozsudku poukázal na to, že tento zákaz bol nariadený už neodkladným opatrením zo

dňa 27.10.2021 č. k. 39P/1962021- 134 čiastočne zmenený uznesením Krajského súdu Bratislava
zo dňa 30.03.2022 č.k. 20CoP/40/2022, pričom čo do dôvodov uvedenia tohto zákazu súd prvej
inštancie poukázal na dôvody uvedené v neodkladnom opatrení, ktoré platia aj pre rozhodnutie vo
veci samej. Dôvodnosť zákazu vidí súd v záujme úspešnej realizácie stretnutí otca s maloletým v
akreditovanom zariadení, v ktorom má prebiehať asistovaný styk. Mala za to, že v rámci rozhodnutia v

danej veci je nevyhnutné brať do úvahy správy psychiatričky H. A. B. a jej odporúčania prijať opatrenia
na zabránenie prenasledovaniu a psychickému tlaku zo strany otca, ktoré u maloletého vyvolávajú
neurotické prejavy. Psychiater pri vyšetrení nevychádzal len z anamnézy poskytnutej matkou, ani z
informácií poskytnutých matkou, ale vykonáva aj vlastné vyšetrenie maloletého. Aj zo znaleckého
posudku vyplýva potreba prijatých okamžitých opatrení, keď znalec pri výkone znaleckého úkonu

vyšetruje všetkých zúčastnených a nevychádza len z vyjadrení matky. Z vyjadrenia odborníkov v danej
veci vyplýva dôvodnosť udelenia zákazu otcovi približovať sa k maloletému a k jeho bytovému domu.
Otec v odvolaní neuvádza k výroku o zákaze priblíženia sa k maloletému žiadne relevantné argumenty,
ktoré by boli spôsobilé zmeniť, či zamietnuť toto rozhodnutie. Mala za to, že otec úmyselne neuvádza
v odvolaní všetky negatívne okolnosti, ktoré spôsobil v rokoch 2017 až 2022 a to prenasledovanie,

obťažovanie, zastrašovanie maloletého, privolanie polície, a tak ďalej, pričom preukázal, že nevie splniť
svoj záväzok, neobťažovať syna mimo rámec stretnutí a postupov s odborníkmi. Otec opakovane
ignoruje odporúčania odborníkov aj súdne uznesenia. Najvážnejšie boli odporúčania psychiatričky, ktorá
od roku 2018 doposiaľ vyzýva na zastavenie násilnosti zo strany otca k maloletému, pri vyšetreniach v
apríli 2021 vyzývala na vykonanie opatrení zabraňujúcich pokračovaniu prenasledovania, psychickému

tlaku a násilnému správaniu zo strany otca k maloletému, ktoré konanie mu spôsobuje neurotické
prejavy, v záujme zachovania psychického zdravia maloletého navrhla zabrániť priblíženiu sa otca
k nemu, odporučila individuálne vzdelávanie pre maloletého a varovala, že otec má psychickú poruchu
osobnosti. Tieto odborné vyjadrenia zopakovala aj v rámci výsluchu pred súdom dňa 21.01.2022.
Psychiatrička pracuje s maloletým roky a dôverne pozná situáciu, preto je nevyhnutné vziať do úvahy

jej odporúčania. Aj súdny znalec varoval pred spôsobom pretláčania záujmov otca a upozorňoval na
jeho psychické problémy, narcizmus, psychopatiu, depresiu a paranoju. Uviedla, že ďalšie incidenty
vytvorené otcom preukázali jeho neschopnosť citlivého prístupu k maloletému, napr. incident v prvý
deň školy 02.09.2021, incident zo dňa 4.9.2021, vystúpenie rodičov spolužiakov maloletého zo školskej
skupiny WhatsApp z dôvodu príspevkov otca, vyjadrenia otca na pojednávaní 7.9.2021 („že bude chodiť

za synom, veď je jeho rodič, či sa všetci zbláznili“), správy CPPPaP zo dňa 30.6.2021 a 6.9.2021
(umocnené útoky otca vyvolávajúce strach a napätie, otázka psychické zdravie maloletého, ktorý je
úzkostný, vyjadril sa, že má z otca strach) a mediálne útoky cez facebook na matku. Vzhľadom na
kulmináciu zásahov zo strany otca, ktorý odmieta počúvať odborníkov a vykonáva úkony v rozpores ich usmerneniami a vedome spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu maloletého je nevyhnutné
obmedzenie akýchkoľvek neočakávaných stretov medzi maloletým a otcom. Na posledné stretnutia
s otcom maloletý reagoval prudkým zhoršením psychického stavu, vážnymi neurotickými poruchami,

akútnym nárastom pomočovania. Je zrejmé, že otec napriek odporúčaniam a výchovnému opatreniu,
vyhľadáva kontakty s maloletým, čím mu priamo zhoršuje zdravotný stav. Všetci odborníci zhodne
doporučujú, že kontakt otca so synom je toho času nevhodný a navrhujú prijať opatrenia na zabránenie
priblíženia sa biologického otca k maloletému. Podľa jej názoru uloženie zákazu priblíženia sa otca k
maloletému a k jeho bydlisku umožní maloletému stabilizáciu liečbou neurotických prejavov, obnovenie

jeho psychického zdravia a vytvorenie osobnej psychickej stabilizácie, ktorá by pomalými dlhodobými
krokmi mohla smerovať k obnoveniu dôvery maloletého k otcovi. Tieto okolnosti sú dané aj po vyhlásení
rozsudku. Uviedla, že každý odchod a príchod maloletého z domu a do domu bol sprevádzaný stresovou
situáciou pre maloletého, ktorého otec sledoval a staval sa do cesty. Vzdialenosť určenú 300m ako
zákaz priblíženia považovala za opodstatnenú. Mala za to, že tieto okolnosti sledujú legitímny cieľ a
najlepší záujem maloletého dieťaťa, predmetné obmedzenie je primerané veci a obmedzenie 300m

okolo bydliska maloletého nepredstavuje taký zásah do slobody pohybu otca, ktorý sa môže pohybovať
hocikde inde. Pokiaľ otec spomína obavu z náhodných stretnutí s maloletým, napr. u lekára, tieto sú v
rozsahu minimálnej štatistickej pravdepodobnosti, a ak by sa také preukázali, išlo by o náhodu a otec
by nebol sankcionovaný. Predmetný výrok súdneho rozhodnutia nepredstavuje neoprávnený zásah do
základných práv a slobôd otca a jeho vydanie je právne správne. Otec v odvolaní neuvádza žiadne

relevantné okolnosti len subjektívne pocity, uráža sudkyňu, kolíznych opatrovníkov, znalca, pracovníkov
CPPPaP, advokáta, zároveň vkladá do úst tvrdenia, ktoré nikdy ani znalec, ani matka neuviedli. Otec
chodil za maloletým do nariadenia neodkladného opatrenia 27.10.2021, pričom dopad jeho návštev na
maloletom sa prejavil hlboko negatívne. Tvrdenia otca, že syna nevidel 3 a pol roka a ide o krádež
jeho syna považovala za nepravdivé a nesprávne. Mala za to, že odvolanie otca v tejto časti je

nedôvodné a výrok rozsudku o zákaze priblíženia navrhla potvrdiť. K časti odvolania ohľadne určenia
náhrady trov konania voči štátu uviedla, že súd nariadil znalecké dokazovanie na návrh kolízneho
opatrovníka, pričom na potrebu znaleckého dokazovania poukázala detská psychiatrička H. A. B. a s
týmto návrhom sa stotožnil aj zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava III. Je bežnou praxou súdov, že
výdavky na znalecké dokazovanie sa týkajú oboch rodičov. Rovnakým dielom matka svoju časť poplatku

uhradila a otec neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý by svoj podiel na výdavkoch nemal zaplatiť. Za
irelevantnú považovala okolnosť, že PhDr. Karol Kleinmann,, PhD. zomrel po vypracovaní znaleckého
posudku a preto ho nemohol otec vypočuť na pojednávaní a klásť mu otázky. Znalecký posudok
bol vypracovaný riadne a v súlade s vyhláškou č. 382/2004 Z.z. a výška jeho odmeny bola určená
právoplatným uznesením zo dňa 25.03.2021 č.k. 39P/164/2017-778. Znalecký posudok je riadnym

dôkazným prostriedkom, ktorý je v súdnom konaní riadne použiteľný. Otec nepodal žiadnu sťažnosť
ani voči uzneseniu, ktorým bol znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. ustanovený. Dňa 10.09.2019
bola súdu doručená sťažnosť otca proti uzneseniu zo dňa 19.08.2019 č.k. 39P/164/2017-476, ktorou
žiadal o zmenu rozhodnutia tak, že umožní pribrať znalcovi do konania aj znalca z odboru psychiatrie,
vylúči zo znaleckého dokazovania maloleté dieťa a zahrnie do neho aj manžela matky, skráti lehotu na

vypracovanie znaleckého posudku pre znalca a zníži preddavok na trovy dokazovania otcovi a predĺži
lehotu na zaplatenie preddavku. Je teda zrejmé, že práve otec žiadal vykonať znalecké dokazovanie,
zúčastnil sa ho s obtiažami, bol vyšetrený, interakcie otec-syn sa vyhol a takýmto spôsobom maril
všetky ingerencie ďalších odborníkov. Odvolanie otca voči výrokom napadnutého rozsudku o trovách
konania považovala za nedôvodné a tieto výroky navrhla potvrdiť. Mala za to, že odvolanie otca

voči výroku o uložení informačnej povinnosti obsahuje jeho subjektívne predstavy, ktorými akoby
rozširoval požadovaný petit v tejto časti návrhu, keď pôvodne žiadal o uloženie informačnej povinnosti
o zdravotnom stave maloletého, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach, plánovanom vycestovaní.
V napadnutom výroku rozsudku o uložení informačnej povinnosti súd rozhodol nad rámec návrhu.
Tiež odvolanie otca smeruje nad rámec návrhu, avšak zmenu návrhu žiadnym spôsobom nezdôvodnil,

jeho návrh je neurčitý a nepreskúmateľný. Otec neprejavuje záujem o informácie o maloletom a nie
je dôvod ukladať jej preventívne túto povinnosť. Požadovanie informácií typu, čo dieťa rád je, ako
spáva, akú má veľkosť šiat, čo nosí na oblečenie, akých má kamarátov, aké má prvé lásky, je prejavom
šikanózneho správania sa otca. Otec požaduje nové informácie ohľadom pobytu maloletého aj na jeden
deň pri zahraničnej ceste, pričom súhlas rodiča sa vyžaduje len na trvalé opustenie republiky a nie na

krátkodobé cesty, prázdninové, dovolenkové a výlety. Takáto požiadavka otca je právne nedôvodná.
Informovanie o pobyte maloletého mimo bydliska aj na jeden deň spôsobí a umožní prenasledovanie
maloletého, matky a jej rodiny alebo inými osobami otcom a umožní vyrábanie problémov tak ako
sa stalo v minulosti (nahlasovaná nezvestnosť maloletého). Nie je ničím odôvodnené, prečo by malaotcovi poskytovať informácie 5 dní vopred, napr. keď je s maloletým na dovolenke v Chorvátsku, alebo
na kúpalisku v Hainburgu. Zo strany otca ide o snahu o manipuláciu a nebezpečné prenasledovanie,
za čo sa v súčasnosti vedú voči otcovi dve trestné konania, jedno už s podanou obžalobou na

Okresný súd Bratislava III a druhé v štádiu vyšetrovania po vznesení obvinenia. Otec týmto sleduje len
ďalšie prenasledovanie rodiny a ich ďalšiu viktimizáciu, ktorá je neprijateľná. Poukázala aj na vydané
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že otec všetky informácie, ktoré mu o maloletom poskytne, zverejňuje, čo je
v rozpore so záujmami dieťaťa. Konanie otca mal súd riadne vyhodnotiť a prihliadať naň pri rozhodovaní

o návrhu na uloženie informačnej povinnosti. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o uložení výchovného
opatrenia, otec uvádza subjektívne predstavy, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku. Obsahové
znenie rozsudku je určené § 220 CSP, medzi ktorými nie je sankcia za nedodržanie súdneho rozhodnutia
pre prípad jeho nesplnenia. Právny poriadok pozná osobitný postup vo forme výkonu rozhodnutia alebo
exekúcie, ktoré dôvody sa skúmajú v takomto samostatnom konaní. Návrh otca je nedôvodný, v tejto
časti pramení z neznalosti práva. Dala do pozornosti, že výrok o uložení výchovného opatrenia svojím

odvolacím návrhom žiadala zrušiť. V ostatnom sa pridržiavala svojich vyjadrení.

14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol
návrh matky na zákaz styku a zamietol návrh otca na zmenu zverenia, na svojom prednese z
pojednávania dňa 3.5.2022. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh matky

na zákaz styku je opodstatnený a dôvodný. Je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sa za niekoľko
rokov výrazne zhoršili, ale predovšetkým i správanie otca, ktorého svedkom bol maloletý, malo vplyv
na zhoršujúci sa zdravotný stav maloletého, ktorý je dlhodobo v starostlivosti detského psychiatra.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd uložil výchovné opatrenie maloletému a rodičom stotožňuje sa
s vyjadrením matky uvedenom v odvolaní, t.j. aby otec absolvoval psychologické poradenstvo za účelom

špecifikovaným matkou. S výrokom napadnutého rozsudku o uložení informačnej povinnosti matke
súhlasil.

15. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava III vo vyjadrení k odvolaniu matky a odvolaniu otca navrhol
odvolania zamietnuť. Uviedol, že napriek skutočnosti, že rozsudok nebol v úplnom súlade s návrhom

prokurátora prednesenom na poslednom pojednávaní, tento považuje za primeraný a vychádzajúci zo
skutkovéhostavuzistenéhovprvoinštančnomkonanímimoriadnerozsiahlymdokazovaním.Uvedomuje
si, že zákaz styku otca s dieťaťom je ultimatívnym riešením, ktoré môže byť zvolené až v prípade, keď
neexistujú žiadne miernejšie prostriedky úpravy ich styku, ale v čase vydania rozsudku boli okolnosti
na vyslovenie zákazu styku s maloletým, dané. Súd prvej inštancie síce rozsudkom nariadil výchovné

opatrenie, ktorého výsledok už nemôže v konaní preskúmať a tomu zodpovedajúc meritórne rozhodnúť,
avšak vzhľadom na charakter výchovného opatrenia, tento postup možno akceptovať. V prípade, ak
prostredníctvom výchovného opatrenia dôjde k zmene okolností odôvodňujúcich zákaz styku otca
s dieťaťom, je možné riešiť úpravu styku novým návrhom.

16. V podaní zo dňa 26.09.2022 reagovala matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, zástupcu Okresnej prokuratúry a otca. Zdôraznila, že kolízny
opatrovník sa stotožnil s jej odvolaním a počas súdneho konania a v záverečnom návrhu navrhoval
zákaz styku otca s maloletým. Poukázala na to, že zástupca Okresnej prokuratúry vo vyjadrení, uviedol,
že v čase vydania rozsudku boli okolnosti na vyslovenie zákazu styku otca s maloletým. Okresná

prokuratúra si následne nesprávne vykladala napadnutý rozsudok v tom, že bolo vydané výchovné
opatrenie, ktoré má smerovať k zlepšeniu vzťahu otca s maloletým, ktorého výsledky však nie je možné
v konaní preskúmať, ale to nebráni tomu, aby si účastníci po výchovnom opatrení podali prípadne
nový návrh. Výchovné opatrenie je nariadené len na dve hodiny v prospech matky, otca, maloletého za
účelom poskytnutia odbornej psychologickej podpory pre úspešnú realizáciu asistovaného styku. Nejde

o výchovné opatrenie uložené otcovi na zlepšenie jeho rodičovských schopností, pričom Úsmev ako
dar nemal žiaden kontakt s rodinou a nepozná osobitosť rodinnej situácie. Za nesprávne považovala
odporúčanie Okresnej prokuratúry na možnosť podať nový návrh v prípade, ak asistovaný styk nebude
fungovať. Vyjadrenia a ďalšie doklady potvrdzujú správanie a osobnosť otca, na ktoré poukazovala,
nedôvodnosť a nezmyselnosť jeho konania, potvrdzujú aj nedôvodné telefonáty na linku záchrany

a oznamovanie, že maloletý je týraný alebo rozhodnutia OR PZ o odmietnutí trestných oznámení
podaných otcom na údajný zločin týrania blízkej osoby. Prevažným znakom vyjadrení zo strany otca je
vulgárnosť, hanlivé výrazy, dešpekt k matke, ako aj ku všetkým zúčastneným osobám, napríklad výrazy
ako „blbec, idiot, psychopatka, hysterická žena, pôjde do basy, dajte mu zvieraciu kazajku, sviňa“ apodobne alebo výrazy o nekompetentnosti odborníkov, resp. potvrdenie otca, že neuznáva matku ako
matku dieťaťa. Otec udáva, že má vyštudovanú andragogiku, avšak zasiela neslušné a výhražné sms
správy aj právnemu zástupcovi matky, pričom do nich zahŕňa aj právneho zástupcu otca s poukazom

na pripojenú prílohu. Okolnosťami, na ktoré poukazoval kolízny opatrovník považovala za podstatné
pre zistenie skutočného stavu veci najmä s ohľadom osobnosti otca a jeho schopnosti realizovať styk
s maloletým bez spôsobovania mu ujmy. Mala za to, že účastník konania môže navrhnúť nariadenie
výchovného opatrenia druhému účastníkovi. Okolnosť, že doposiaľ nedošlo k fyzickému útoku na
maloletého nijako nezmenšuje riziko vyhrážok zo strany otca a najmä nebezpečenstvo pre maloletého a

nezmenšuje negatívny dopad na maloletého, ktorý psychicky zle vníma tieto vyhrážky a vulgarizmy otca
a dešpekt voči matke. Pokiaľ otec poukazuje, že matka na neho podala trestné oznámenie kvôli sms
komunikácii, trestné oznámenie je momentálne v stave podanej obžaloby a prejednania na Okresnom
súde Bratislava III č.k. 3T151/2017 pre prečin nebezpečného prenasledovania a súčasťou skutkovej
vety je zasielanie sms správ otcom matke, ale najmä s odkazom na obsah správ (vulgárny, hanlivý,
sexistický, či výhražný), teda nešlo o bežné správy. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach.

17. Podaním zo dňa 15.12.2022 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedla, že otec vo
svojom správaní pokračuje, naďalej zverejňuje správy, v ktorých ho oboznamuje o maloletom, vrátane
citlivýchúdajovnafacebooku.Takýtopostupotcajeneprijateľný,vzhľadomnaochranuosobnýchúdajov
a osobnosti maloletého a jeho záujmov, ktoré sú otcom porušované. Predmetné okolnosti sú dôvodom

zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti o uložení informačnej povinnosti matke. Zotrvala na
názore o potrebe skúmať hlavnú príčinu narušenia vzťahu otca a syna, nenávisť otca k matke a jej
rodine, pretože otec neprestáva na ňu útočiť, naďalej znevažuje na sociálnych sieťach ju, jej manžela
a rodinu. Poukázala na pripojené výňatky z sms správy otca a správy uvedené na facebooku. Aj tieto
okolnosti preukazujú, že otec nevie alebo nedokáže z psychologickej, resp. psychiatrickej stránky veci

ovládaťsvojesprávaniealebotietoúkonyvykonávacielene,zámerne,súmyslomškodiť.Obealternatívy
sú pre maloletého nebezpečné a je v rozpore s jeho záujmami, aby dochádzalo k styku maloletého s
otcom pri takomto správaní otca. Posúdenie celkového psychologického a psychiatrického stavu otca
je úlohou odborného posúdenia príslušnými znalcami na charakterové vlastnosti otca. Správanie otca
odôvodňuje potrebu doplnenia dokazovania, inak je vytvárané nebezpečenstvo pre maloletého a je

dôvod na zákaz styku otca s maloletým. V podaní zo dňa 18.01.2023 upozornila, že otec pokračuje vo
vulgárnych správach, osočuje ju, znevažuje, vyvíja na ňu a jej rodinu neprimeraný nátlak a vyhráža sa.
Otec napriek dvom prebiehajúcim trestným stíhaniam voči nemu a zákazu priblíženia neutlmil aktivity
vyvolávajúce konflikty, čo sa negatívne prenáša na maloletého a sťažuje a znemožňuje jej hľadať
možnosti zblíženia sa maloletého s otcom, k navráteniu ich vzťahu, k odstráneniu strachu maloletého

z otca. Informačnú povinnosť voči otcovi dodržiava, čím nemôže zablokovať otca v mobilnom telefóne
a tým musí byť vystavená stresu z jeho strany. Na základe uvedeného možno predpokladať eskaláciu
konfliktu v prípade súdom určeného povinného stretávania. V podaní zo dňa 21.07.2023 poukázala
na to, že otec na sociálnych sieťach naďalej zverejňuje informačné správy o maloletom, naďalej sa
vyjadruje vulgárne v sms správach voči nej, napriek jej žiadostiam o ukončenie útokov. Uviedla,

že v rámci druhého trestného konania bol v prípravnom konaní vyšetrovateľom ustanovený znalec z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, za účelom vykonania psychologického
vyšetrenia otca obvineného H. F. B., vrátane profilácie jeho osobnosti. Otec sa odmietol dostaviť ku
znalcovi, psychologické vyšetrenie sa neuskutočnilo, čo potvrdzuje, že otec sa vyhýba odbornému
psychologickému vyšetreniu jeho osoby a osobnosti. K podaniu pripojila uznesenie zo dňa 30.05.2022,

správu znalca o odmietnutí vyšetrenia, obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 14.06.2023
podanú na otca. Mala za to, že správanie otca a priložená dokumentácia odôvodňujú doplniť znalecké
dokazovanie.

18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,

§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
matky a odvolanie otca maloletého dieťaťa je čiastočne dôvodné.

19. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkami matky i otca, ktorými obaja namietali porušenie
ich práva na spravodlivý proces. Po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že námietky rodičov nie
sú dôvodné. Vo vzťahu k výhradám matky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku dôvodiac jeho
nedostatočným odôvodnením, odvolací súd udáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríkladrozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam. V danom prípade odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie

je podrobné, hoci jeho celkový obsah je rozsiahly, avšak z podstaty odôvodnenia rozsudku týkajúceho
sa výrokov, ktorými súd rozhodol, keď návrh na zákaz styku otca s maloletým sa zamietol, styk
otca s maloletým obmedzil a matke uložil informačnú povinnosť, vyplýva akými úvahami sa riadil a na
ktoré dôkazy prihliadal pri rozhodovaní. Odôvodnenie rozsudku k týmto výrokom súd prvej inštancie
vyhodnocoval komplexne berúc do úvahy dôkazy vykonané v konaní. Odvolací súd dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok vo vzťahu k uvedeným výrokom spĺňa kritériá upravené v ust. § 220 ods.
2 CSP. Pokiaľ ide o námietku matky, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že nerozhodol o jej návrhu
na uloženie výchovného opatrenia, čím došlo k vade konania, odvolací súd poukazuje na body
58. až 61. tohto rozsudku, ktorý obsahuje dôvody, na základe ktorých výrok o uložení výchovného
opatrenia zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. K námietkam matky, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku

sa na strane 44. v jeho odôvodnení zaoberá a hodnotí nahrávky poskytnuté otcom, ktoré dôkazy
neboli v konaní vykonané, odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že ani táto
námietka nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že otec na pojednávaní dňa 26.04.2022 súdu predložil
USB kľúč obsahujúci priebeh kontaktov otca s maloletým, tento súd doručil kolíznemu opatrovníkovi
a zástupcovi Okresnej prokuratúry priamo na pojednávaní a ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania

právnemu zástupcovi matky uložil povinnosť prevziať si USB kľúč v informačnom centre súdu. Dňa
27.04.2022 si podľa úradného záznamu z uvedeného dátumu právna zástupkyňa otca prevzala USB
kľúč s identickým obsahom s USB kľúčom doloženým otcom. Zo zápisnice z pojednávania konaného
dňa 03.05.2022 vyplýva, že právna zástupkyňa matky potvrdila, že s obsahom USB kľúča doloženého
otcom na predchádzajúcom pojednávaní sa oboznámila. Rovnako tak kolízny opatrovník aj zástupca

Okresnej prokuratúry potvrdili, že s obsahom UBS kľúča sa oboznámili. V závere pojednávania sa
všetky zúčastnené strany vyjadrili, že netrvajú na čítaní listinných dôkazov, pričom z obsahu zápisnice
z pojednávania, ako aj z ostatných zápisníc z pojednávania konanom na súde prvej inštancie vyplýva,
že súd priebežne, ako aj v závere obsah spisu oboznamoval. Pokiaľ súd neprehral záznamy z USB
kľúča, odvolacísúd uzatvára,žetýmtopostupom nedošlokporušeniuprocesnéhoprávamatky,pretože

s obsahom nahrávok sa mala možnosť oboznámiť, mala možnosť na ne reagovať a vyjadriť sa k nim
a v konaní nevyslovila žiadne výhrady k postupu súdu prvej inštancie, keď aj v závere pojednávania
nežiadala o vykonanie tohto dôkazu. Daná námietka nezakladá dôvod pre postup podľa § 388 ods. 1
písm. b/ CSP. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol ňou predložené
dôkazy (sms a WhatsApp správy, výňatky z komunikácie otca na sociálnych sieťach, fotografie

obsahujúce konanie otca, ktorý vylepoval plagáty na vchody bytových domov v jej okolí, bubnoval pred
domom, a ďalšie) odvolací súd na danú námietku neprihliadal, pretože z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vrátane jeho konštatačnej časti vyplýva, že tieto dôkazy sú súčasťou spisu, boli predkladané
a vyhodnocované aj v rámci rozhodovania o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení, pričom
súd prvej inštancie v odôvodnení v bode 44. rozsudku hodnotí komplexne konfliktné správanie rodičov,

prenasledovanie matky otcom, vyhrážanie sa, atakovanie výhražnými sms správami. Napokon zo
samotného rozsudku súdu vyplývajú jeho úvahy, na základe ktorých zasiahol do rodičovských práv
otca značným obmedzením jeho styku s maloletým. Je potrebné doplniť, že z celého obsahu spisu je
zrejmé, že súd prvej inštancie všetky vyjadrenia účastníkov a predložené dôkazy navzájom doručoval,
účastníci mali možnosť na ne reagovať písomne alebo ústne a na pojednávaniach oboznamoval

doterajší priebeh konania a obsah spisu. K výhradám matky, že súd prvej inštancie nezisťoval kapacity
zariadenia Spoločnosť Úsmev ako dar vo vzťahu k výkonu asistovaného styku, resp. s prípadným
zisťovaním účastníkov neoboznámil, odvolací súd udáva nasledovné. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej
inštancie dňa 18.02.2022 a 21.02.2022 telefonicky zisťoval, či má Spoločnosť Úsmev ako dar kapacity
na vykonávanie asistovaného styku a výchovného opatrenia a bola mu poskytnutá kladná odpoveď

s tým, že cez víkendy asistovaný styk nevykonávajú, avšak sú časovo flexibilný v priebehu pracovného
týždňa, majú k dispozícii herňu pre maloleté deti a pracovníkov. Uvedené vyplýva z úradného záznamu
zo dňa 21.02.2022 a z emailovej komunikácie súdu s pracovníčkou organizácie, ktorá dňa 21.06.2022
opakovane potvrdila, že organizácia bude vykonávať styk rodiča s dieťaťom. Odvolací súd poukazuje na
to, že zabezpečenie určeného zariadenia a jeho výber pre realizáciu asistovaného styku je záležitosťou

technického charakteru, keď pre rozhodnutie súdu bolo potrebné mať zariadením odsúhlasené, že má
kapacity, priestor a pracovníkov pre realizáciu asistovaného styku, o ktorom úkone nie je súd povinný
účastníkov informovať. Napokon odvolací súd prihliadal aj na to, že matka voči predmetnému zariadeniuani v odvolaní a vo vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania nevyslovila žiadne výhrady. Postup
súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako správny.

20. Námietky otca na porušenie jeho práva na spravodlivý proces odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Preskúmajúc obsah spisu nezistil vo vzťahu k otcovi žiadne porušenie jeho procesných
práv. Odvolací súd nepovažoval za potrebné sa obšírnejšie vyjadrovať k tejto námietke otca, pretože
neobsahuje žiadne konkrétne dôvody.

21. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

22. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Pokiaľ ide o napadnuté výroky rozsudku, ktorými súd prvej inštancie zamietol návrh matky na
zákaz styku otca s maloletým a obmedzil styk otca s maloletým, súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní
matky neboli uvedené žiadne dôvody, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie

v týchto napadnutých výrokoch. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie v tejto časti.

24. Zdôrazňuje, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je vážnym zásahom do práv rodiča, ktorému dieťa

nie je zverené do starostlivosti, a poukazuje na čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a ustanovenia
Zákona o rodine, ktoré upravujú právo dieťaťa a rodiča na kontakt, stretávanie, zachovanie väzieb, či už
s rodičom alebo príbuznými zo strany rodiča. Pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, obmedzení
styku alebo zákaze styku je v prvom rade potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa (§ 25
ods. 3 Zákona o rodine) a v súlade s ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine rozhodnúť o úprave styku,

obmedzení alebo zákaze styku aj v prípade, ak to vyžadujú pomery v rodine (ustanovenie odsekov 1
a 4 sa použijú primerane). Treba uviesť, že obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimkou
zo všetkých pravidiel povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom v prípade, že záujem
dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným rodičom obmedzené alebo úplne zakázané.
Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť

odôvodnený iba okolnosťami zo strany dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu
dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia
alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého
táto nevyhnutnosť vyplýva. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť definitívne a súd sa po jeho
vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto zásahu

do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená vytváranie
predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. V prípade
obmedzenia alebo zákazu styku rodiča s dieťaťom je súd povinný urobiť ďalšie opatrenia, aby boli
dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené, prípadne za súčinnosti psychológa,
a sledovať zmenu okolností.

25. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach
týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného
stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú

neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv
a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade
podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje
aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom

v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením
konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu,
citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali
starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa,pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Z
rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že obmedzenie alebo úplné vylúčenie
styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom, je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť

dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi
rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N.P. vs Moldavsko
zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13).

26. V danej prejednávanej veci aj odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súdom prvej

inštancie jednoznačne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú veľmi vážne narušené, k ich náprave nebolo
možné dôjsť ani za súčinnosti tretích subjektov, pričom situácia v rodine sa odzrkadlila aj na maloletom.
Treba uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/271/2015-66 zo dňa 01.10.2015
súd schválil dohodu rodičov, súčasťou ktorej bola dohoda o styku otca s maloletým na každý párny
týždeň v piatok, sobotu a nedeľu a v nepárnom týždni v pondelok, stredu a piatok v trvaní troch hodín bez
prítomnosti matky (v tom čase bol maloletý vo veku 14 mesiacov). V priebehu tohto konania matka, ktorá

sa pôvodne domáhala zmeny ostatného rozsudku vo výroku o styku len v časti preberania a odovzdania
maloletého, menila návrh, ktorého posledné znenie bol navrhovaný zákaz styku otca s maloletým.
Odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že medzi maloletým a otcom bol v minulosti vytvorený vzťah,
keď dieťa bez problémov s otcom absolvovalo stretnutia, a ako je zrejmé z otcom poskytnutých
videonahrávok, maloletý prejavoval pozitívny vzťah k otcovi, ktorého pobozkal a vyjadroval sa, že ho

má rád, plakal, keď mu otec oznámil, že sa musí vrátiť k matke. Vzhľadom na konfliktnú situáciu medzi
rodičmi, v dôsledku ktorej súd uznesením č.k. 39P/164/2017-21 zo dňa 19.07.2017 nariadil neodkladné
opatrenie a určil odovzdanie a preberanie maloletého aj inou osobou a to matkou splnomocnenej
osobou, dochádzalo k odovzdávaniu maloletého manželom matky K. M.. V ďalšom období sa však
konflikty opakovali a každý z rodičov ich hodnotil zo svojho uhla pohľadu. Matka prezentovala útočné

a agresívne správanie zo strany otca, ktorý namietal manipuláciu maloletého matkou a jej manželom,
dožadoval sa styku s maloletým a v prípade, že mu tento nebol umožnený, vykonával úkony, ktorými
matku a jej okolie obťažoval (vylepovanie plagátov na vchody okolitých domov, plagáty na autá,
bubnovanie pre bytovým domom, sledovanie maloletého v predškolskom zariadení, dostavovanie sa
na styk s cudzími osobami a pod). Za nevhodné považovala matka aj správanie otca, ktorý privolával

policajné hliadky, v prípade ak maloletý odmietal ísť na styk s ním, resp. podľa jeho vyjadrenia, ak mu
matka neumožnila styk s maloletým. Súd prvej inštancie pri zohľadnení všetkých situácií a okolností,
ktoré nastali v priebehu konania, postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi
(Zákonaorodine,CSPaCMP)aprijímalopatrenianaodstránenienežiadúcehostavuaobnovukontaktu
otca s maloletým. Je však nesporné, že od augusta 2018 sa styk otca s maloletým nerealizoval vôbec.

Odvolací súd nespochybňuje, že situácia v rodine sa odzrkadlila na prežívaní maloletého, ktorý vnímal
konflikt a reakcie členov rodiny, s ktorou žil, vnímal správanie otca, ktoré v konečnom dôsledku viedlo
k nariadeniu neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/196/2021-134
zo dňa 27.10.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.,k. 20CoP/40/2022 zo dňa
30.03.2022 (uloženie zákazu otcovi vstupovať do bytového domu, v ktorom je miesto bydliska

maloletého, približovať sa k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého na vzdialenosť
menej ako 300m a približovať sa k maloletému na vzdialenosť menej ako 300m s výnimkou nariadeného
výchovného opatrenia za prítomnosti odborníkov, do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/164/2017, pozastaveniu účinnosti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 51P/271/2015-66 zo dňa 01.10.2015 vo výroku o úprave styku otca s maloletým

v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.07.2017 č.k. 39P/164/2017-21, a
udeleniu súhlasu matke namiesto otca k podaniu žiadosti na povolenie individuálneho vzdelávania
maloletému).

27. Vyhodnotiac vec komplexne, berúc do úvahy skutočnosť, že styk otca s maloletým sa nerealizoval

od 27.08.2018 a od nariadenia neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia t.j. od roku 2021,
sa situácia upokojila (uvedené potvrdila i matka), sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že nie sú splnené podmienky na absolútny zákaz styku otca s maloletým, avšak je nevyhnutný
a dôvodný významný zásah do rodičovských práv otca obmedzením jeho styku s maloletým tak, aby
tento prebiehal v užšom rozsahu a pod odborným dohľadom tretej nestrannej osoby na neutrálnej pôde,

ktorým spôsobom sa vytvoria predpoklady pre obnovenie a zachovanie kontaktu maloletého s otcom,
keď obaja majú právo na spoločné stretnutia, vytváranie a budovanie svojho vzťahu a na zachovanie
rodinných väzieb.28. Na odvolacie námietky matky vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na zákaz
styku otca s maloletým a obmedzil styk, odvolací súd neprihliadal, keď dané okolnosti zohľadnil pri
rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv otca. Ak matka argumentuje nevhodným správaním

otca, odvolací súd daný argument nespochybňuje, keď v konaní bolo preukázané, že reakcie otca sú
neprimerané a jeho správanie je neštandardné, o čom svedčí aj vydaný trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava III č.k. 3T/151/2017-273 zo dňa 27.11.2019, ktorým bol otec uznaný za vinného pre trestný
čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 a od. 1 písm. a/, c/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
(bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na

skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov spolu s primeraným opatrením spočívajúcim v zákaze priblíženia
sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia s výnimkou
súdom povoleného styku s maloletým) a ďalšie prebiehajúce trestné konanie voči otcovi (uznesením
OO PZ Bratislava Nové Mesto – východ pod ČVS: ORP-311/NMV-B3-2021 zo dňa 15.10.2021 vznesené
obvinenie voči otcovi pre prečin nebezpečného prenasledovania matky a jej manžela (ako vyplýva
z cit. uznesenia ide o skutok od roku 2015 doposiaľ). Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie,

a to listinnými dôkazmi predloženými matkou, fotografiami, sms správami, WhatsApp komunikáciou
s rodičmi detí zo základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, výňatkami z facebooku a sociálnych
sietí, bolo preukázané, že otec vystupoval zjavne nenáležite, keď vylepoval plagáty v okolí bytového
domu matky a jej rodiny, bubnoval pred ich bytovým domom, sledoval maloletého v predškolskom
zariadení a pri odchode z neho, atakoval matku a jej rodinu formou sms správ a príspevkov na

sociálne siete s vulgárnym a útočným obsahom a zabezpečoval prítomnosť tretích osôb pri preberaní
a odovzdávaní maloletého. Neprijateľné správanie otca vyvolávajúce obavy konštatovalo v správach zo
dňa 30.06.2021 a 06.09.2021 aj CPPPaP. Hoci otec odôvodňoval svoje správanie snahou zviditeľniť
sa maloletému, s ktorým mu bol dlhé obdobie zamedzovaný styk, odvolací súd je toho názoru, že
takéto správanie otca nemožno hodnotiť inak ako nekorektné. V kontexte obrany otca odvolací súd

vzal do úvahy zisťovaný názor maloletého súdom prvej inštancie (§ 38 CMP) na pojednávaní dňa
11.07.2019, keď z vyjadrenia maloletého vyplynulo, že „nechce ísť s otcom, matka mu hovorí, že otec
ho nemá rád, lebo po mame kričí, matka mu povie, že má radšej zostať doma, že otec ho nevráti
domov, ale niekedy mu povie, že môže s ním ísť, otca sa bojí, mama a jej manžel nesúhlasia, aby sa
stretol s otcom“. Je potrebné konštatovať, že maloletý bol v čase vykonania výsluchu vo veku 5 rokov,

kedy dieťa dokáže primerane vyjadriť svoje pocity, vzťah k svojim blízkym, svoje priania a predstavy.
Treba uviesť, že v tom čase dochádzalo k nezhodám medzi rodičmi v súvislosti s realizáciou styku otca
s maloletým a tento sa neuskutočňoval pravidelne, resp. maloletý postupne odmietal kontakt s otcom.
Názor maloletého bol zisťovaný následne aj znalcom, kedy maloletý k otcovi prezentoval jednoznačne
negatívny postoj, pričom nemožno opomenúť, že ich spoločný kontakt sa po dobu takmer jedného

roka nerealizoval vôbec. Možno však uzavrieť, že maloletý vnímal reakcie okolia (hádky, konflikty, účasť
polície), vnímal riešenie situácií v domácom prostredí a reagoval aj na správanie otca spočívajúce napr.
v spomínanom bubnovaní pred domom, či vyzváňaní na zvonček v bytovom dome, sledovanie dieťaťa
apod..Jenesporné,žespôsob,ktorýmsaotecdomáhalstykusmaloletým,resp.sasynovizviditeľňoval,
nebol vhodný a jeho následkom bolo nariadené dočasné opatrenie súdu (uznesenie Okresného súdu

Bratislava III č.k. 39P/196/2021-134 zo dňa 27.10.2021) zabezpečujúce upokojenie situácie v rodine
a na strane maloletého.

29. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru psychológia, odvetvie: klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Karolom

Kleinmannom, PhD., na ktorého závery uvedené v znaleckom posudku č.7/2020 zo dňa 26.06.2020,
treba prihliadať. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletý vysiela signály, že stretnutia
s biologickým otcom sú mu nepríjemné, vníma napätú situáciu v rodine, čo mu spôsobuje stres, je
zneurotizovaný situáciou vo vzťahu k otcovi, keď je vystavený frustrácii prostredníctvom nevhodnej
komunikácie oboch zúčastnených strán. Skutočnosť, že pre maloletého je primárnou osobou matka je

nepochybná a uvedené potvrdil i znalec, ktorý súčasne ozrejmil, že dieťa v období piatich rokov zvyčajne
preberá názory tých osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a keďže ešte nemá vybudovaný
hodnotový systém, osoby hodnotí a vníma podľa toho, ako sa k nemu správajú, či nie sú násilné,
ako a čím ho obdarúvajú. Znalec matku hodnotil ako schopnú samostatne vychovávať a starať sa
o maloletého, ktorému poskytuje všetky potrebné výchovné stimuly. Matka je skôr introvert, preferuje

pevne zaužívaný spôsob života, udržiava svoje city pod kontrolou, zriedka sa správa agresívne, je
trpezlivá, spoľahlivá, má dobrú sebakontrolu, nejaví žiadne známky psychotizmu, pričom riešenie
konfliktných situácií delegovala na svojho manžela. Osobu otca znalec hodnotil ako extrovertne ladenú
s výraznými impulzívnymi rysmi, podozrievavý, verbálne agresívny, keď za agresivitou skrýva svojuneistotu, kvôli zvýšenej impulzivite sa dostáva do nepríjemných situácií, koná bez rozmýšľania (ako
sám uviedol), neuznáva autority a presadzuje svoju pravdu, snaží sa všetkými prostriedkami dosiahnuť
stretávania sa s maloletým, dožaduje sa stretnutí so synom pravidelnými návštevami v bydlisku

maloletého, čo spôsobuje konflikty, pretože maloletý sa s ním odmieta stretávať. Podľa znalca u
otca suspektne vystupujú znaky narcizmu a prehnaného sebahodnotenia, je málo empatický a ťažko
sa vciťuje do iných ľudí, nemá príliš vyvinutý zmysel pred zodpovednosť, hodnotí ho ako osobu
s paranoidnými a schyzoidnými rysmi. Správanie maloletého v interakcii s matkou hodnotil ako pokojné,
pričom interakciu maloletého s otcom nemohol posúdiť, pretože otec sa na stretnutie nedostavil a túto

mal možnosť sledovať iba z videozáznamov. Znalec uviedol, že vzťah maloletého s biologickým otcom
sa relatívne bezkonfliktne vyvíjal do 3 rokov veku dieťaťa, ku zlomu došlo, keď nebolo otcovi vyhovené
realizovať styk s maloletým, ktorý si vynucoval za asistencie polície, aj napriek odmietaniu maloletého.
Takéto situácie pôsobili na maloletého stresujúco, začal si od otca vytvárať odstup, pričom vymáhanie
stretnutí otca so synom bolo pomerne zvláštne a celkové správanie otca netradičné (bubnovanie pred
domom, aby ho syn počul, že prišiel na stretnutie, nahrávanie si maloletého). Aktuálne rozhodnutie

súdu o styku (trikrát do týždňa) neplní svoj účel, je nefunkčné a zhoršuje situáciu. Výmena maloletého,
ktorého otec neodovzdával včas bola medzi rodičmi konfliktná, napäté situácie nepôsobili na neho
dobre, postupne sa zhoršovali jeho pocity voči otcovi a časom na stretnutia odmietal chodiť. Znalec
konštatoval, že odmietavý postoj maloletého voči otcovi je autentický. V rámci znaleckého dokazovania
znalec vyšetroval a hodnotil aj manžela matky K. M., ktorý z psychologického hľadiska spolu so starým

otcom nahrádzajú maloletému figúru otca. Podľa záverov znalca, nevlastný otec (manžel matky), je
extrovertný, sociabilný vo všestrannej interakcii s druhými, jeho vzťah k biologickému otcovi dieťaťa je
negatívny a pri kontakte s ním nie vždy danú situáciu rieši racionálne. Nemožno opomenúť, že znalec
konštatoval, že účastníci sú zo situácie vyčerpaní, biologický otec, ktorý trvá na rozhodnutiach súdu,
používa veľmi razantné spôsoby a v mnohých situáciách sú skôr jeho sebaprezentáciou, Podľa názoru

znalca je celá situácia veľmi komplikovaná a k náprave dôjde, ak obe strany zmenia svoje postoje
a začnú situáciu racionálne riešiť, možno aj za prítomnosti odborníkov. Aktuálne je situácia pätová.
Znalec uviedol, že citový vzťah maloletého k matke je veľmi dobrý, podobne aj k nevlastnému otcovi
a voči biologickému otcovi má výhrady a nechce s ním tráviť súdom stanovený čas. Odvolací súd
vychádzajúc zo záverov znalca nemohol ponechať bez povšimnutia, že zmena postoja je nevyhnutná

na oboch stranách, teda na strane otca aj matky. Hoci matku znalec hodnotí ako pokojnú, trpezlivú
a bez známok psychotizmu, súčasne udáva, že matka neakceptuje rolu druhého rodiča z obavy
ako otec situáciu so synom zvládne. K argumentom matky ohľadom hodnotenia osoby otca a jeho
správania znalcom odvolací súd udáva, že aj tieto okolnosti boli predmetom posudzovania vo vzťahu
k návrhu na zákaz styku otca s maloletým. Správanie otca, ktorý sa dožaduje styku s maloletým, na

ktorý má právo, je skutočne neobvyklé a nadmieru obťažujúce, pričom je zjavné, že toto správanie je
vyvolané práve dlhodobou absenciou styku otca s maloletým. V neposlednom rade je potrebné vziať
do úvahy aj hodnotenie osoby manžela matky, ktorý bol priamo súčinný pri odovzdávaní a preberaní
maloletého a pri kontakte s otcom nie vždy situáciu riešil racionálne. V kontexte všetkých týchto záverov
znalca aj s ohľadom na odmietanie kontaktu maloletého s otcom a plynutie času (počas ktorého sa

styk otca s maloletým nerealizoval), je potrebné zohľadniť názor znalca, podľa ktorého k náprave
dôjde, ak obe strany zmenia svoje postoje, začnú situáciu riešiť racionálne, prípadne aj za prítomnosti
odborníkov. Treba uviesť, že znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.06.2020 a od jeho vyhotovenia
prebehlovýchovnéopatrenieuloženérodičomsúdomprvejinštancie,maloletýabsolvovalpsychologickú
intervenciu, bolo nariadené neodkladného opatrenie o zákaze priblíženia sa k maloletému a bytovému

domu, v ktorom býva a otec bol trestným rozkazom odsúdený (trestný čin prenasledovania). Tieto
okolnosti nepochybne mali vplyv na správanie otca, keď aj matka potvrdila, že situácia sa ukľudnila
a maloletý sa upokojil. Správne preto súd prvej inštancie za danej situácie a s prihliadnutím na právo
dieťaťa na kontakt s rodičom, ktorý nezabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, zohľadnil, že otec od
októbra 2021 po dlhšiu dobu nevyvolával tlak na maloletého, zákaz priblíženia neporušoval, stretnutia

s maloletým proti jeho vôli nevyhľadával. Záver súdu prvej inštancie, že podmienky na zákaz styku nie
sú splnené, avšak je potrebný významný zásah do rodičovských práv otca výrazným obmedzením jeho
styku s maloletým s potrebou po uplynutí doby pol roka začať s postupným obnovovaním kontaktu otca
s maloletým za súčinnosti odbornej pomoci, vyhodnotil odvolací súd za správny.

30. Pokiaľ matka poukazuje na nevôľu otca podrobiť sa mediáciám, z vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie je zrejmé, že matka odmietla mediáciu u PhDr. Miroslavy Kristinovej Wieckowskej
s odôvodnením, že nemá voči nej dôveru. Rovnako tak zo Záverečnej správy zo dňa 10.10.2018
a 10.07.2019 vypracovanej mediátorom PhDr. Bc. Ing. Petrom Fischerom vyplýva, že mediáciamedzi rodičmi bola ukončená bez možnosti spoločného sedenia, keď žiadal prítomnosť matky na
mediačných sedeniach a matka odmietala spoločné stretnutie s otcom, ktoré bola ochotná uskutočniť len
vprítomnostijejmanžela,sčímotecnesúhlasil.Napožiadaniemediátoramatkaprisľúbila,žeprehodnotí

možnosť prítomnosti na spoločnej mediácii bez jej manžela, avšak mediátora viac nekontaktovala.
Obsahom záverečnej správy mediátora Mgr. Jaroslava Brezinu zo dňa 10.07.2019 sú informácie
o prebiehajúcej mediácií s rodičmi, ktorá bola ukončená zo strany otca po tom, ako došlo k jej prerušeniu
zdôvodugravidityapôrodumatkymaloletého.Mediátornazákladeprácesúčastníkmiodporučildoriešiť
situáciu v konaní na súde. Z doplnenej správy mediátora je zrejmé, že s otcom nie je možná komunikácia

alebo diskusia, nie je ochotný si vypočuť názor druhej strany, napriek tomu, že verbálne deklaruje, že
sa chce dohodnúť. Záverom uviedol, že mediácia v danom prípade nie je riešením uvedeného sporu
v aktuálnom rozpoložení účastníkov. Je teda nepochybné, že mediácia rodičov sa nerealizovala nielen
z dôvodov na strane otca, ale aj na strane matky.

31. V súvislosti s realizáciou nariadeného výchovného opatrenia súdom prvej inštancie v CPPPaP,

Vajnorská 98/D, Bratislava aj odvolací súd prihliadal na správy zo dňa 30.06.2021 a 06.09.2021
(podrobne popísané v bode 20. napadnutého rozsudku), z ktorých jednoznačne vyplýva, že CPPPaP
spolupracovalo so školou ohľadne maloletého od augusta 2020, a s jeho rodinou (vrátane širšej
rodiny) od mája 2021 a od júna 2021 začalo poskytovať maloletému psychologickú starostlivosť
formou terapie hrou s cieľom nadobudnutia sebaistoty, podpory v komunikácii, sebavyjadrení, dôvery

v svet, istoty a bezpečia. Ako dôvod poskytovania tejto starostlivosti uviedlo obnovenie týchto potrieb
maloletého, pretože je pravdepodobný scenár prepuknutia patologických javov u neho s tým, že o
ďalších krokoch možno uvažovať, až sa podarí stabilizovať maloletého individuálne. Vzhľadom na
napätú situáciu vyžadujúcu si pre maloletého upokojenie na oboch stranách, aby neprežíval pocity
viny a strachu za zlé vzťahy, odporúčalo pri kontakte s maloletým a pri interakcii s rodinami, vyhnúť

sa útokom, pričom nevidelo ako rozumné realizovať asistovaný kontakt s dieťaťom, ktorý by mal začať
postupne po zastavení útokov a nátlaku. Správa zo 06.09.2021 potvrdzuje, že cez leto sa situácia
trochu upokojila, následne opäť vygradovala do stavu ohrozujúceho, keď aj zamestnanec I. J. B.
upozornil na nevhodnú emailovú komunikáciu zo strany otca, ktorú po upozornení zmiernil a vyslovil
obavy, že otec maloletého unesie. Podľa CPPPaP má otec skutočný záujem o maloletého, avšak jeho

nevhodné spôsoby komunikácie a útoky umocňujú strach a napätie, čo je dôvodom, pre ktorý je kontakt
na úrovni otec-dieťa nevhodný. CPPPaP upozornilo, že má obavu o psychické zdravie maloletého, ak
sa dostane k nevhodným vyjadreniam otca a situácia si vyžaduje na strane otca odbornú intervenciu
súvisiacusrolouotca,prácasemóciami,komunikačnézručnosti,intervenciezrealizovanépredospelých
a odborné intervencie na úrovni dieťaťa, ktoré mu dokáže centrum ponúknuť a zrealizovať. CPPPaP

nevidelo priestor pre pokračovanie v ďalšej práci podľa rozhodnutia súdu, pretože rodinná situácia si
vyžaduje individuálne riešenia a až následne možno uvažovať či a ako zlepšovať vzájomnú komunikáciu
medzi rodinami. Z obsahu týchto správ nepochybne vyplynula potreba odborne sa venovať maloletému
v rámci psychologickej starostlivosti, ktorá mu bola poskytnutá od júna 2021. V nadväznosti na uvedené,
odvolací súd prihliadal na vyjadrenie samotnej matky, ktorá pred súdom prvej inštancie na pojednávaní

dňa 26.04.2022 uviedla, že maloletému bola poskytovaná psychologická starostlivosť v CPPPaP I. J. B.
a K. I. (terapia hrou), pričom maloletý v terapii u K. I. nepokračuje, pretože CPPPaP matku školí, aby
mohla s maloletým realizovať terapiu, ktorú aj priebežne vykonávajú. Absolvovanie poskytovanej terapie
hroumaloletémuK.I.potvrdilpredsúdomprvejinštancieajkolíznyopatrovník,ktorýuvedenúskutočnosť
preveroval. Z výpovede matky tiež vyplynulo, že odkedy má maloletý individuálne vzdelávanie a otec

zákaz priblíženia sa k nemu, je maloletý v kľude, nie je v strese, keď vychádza z domu, a nestresuje
ho ani cesta do školy. Je teda zjavné, že maloletému bola poskytovaná psychologická intervencia
odborníkmi, ktorú následne po vyškolení prevzala a vykonáva matka, pričom k upokojeniu maloletého
prispelo i rozhodnutie súdu o zákaze priblíženia. Za daných okolností na strane maloletého a pri
odstránení neželaného správania otca aj odvolací súd nevzhliadol dôvod na absolútny zákaz styku otca

s maloletým, ale za dôvodné považoval obmedzenie styku v zmysle napadnutého výroku rozsudku súdu
prvej inštancie.

32. Niet pochýb o tom, že v danom prípade treba vziať do úvahy aj množstvo lekárskych správ
vyhotovených H. A. B., detskou psychiatričkou, v ktorej starostlivosti je maloletý vedený od roku

2018. Je nesporné, že príčinou problémov maloletého boli konflikty rodičov, ku ktorým dochádzalo
pri jeho preberaní a odovzdaní. Maloleté dieťa, ktoré je účastné pri nezhodách rodičov, vníma
správanie každého z nich, a v tomto prípade aj manžela matky, čo sa odrazí v jeho prežívaní. Maloletý
vnímal aj správanie otca, ktorý neprimerane obťažoval rodinu, vnímal plagáty na autách, dveráchdomov, pohyb otca v okolí školského zariadenia, ktoré navštevoval, bubnovanie pred domom, hádky v
rodine, útoky a konflikty. Podľa lekárskych správ bola maloletému diagnostikovaná Úzkosť z odlúčenia,
úzkostná porucha v detskom veku a pri poslednom vyšetrení dňa 21.09.2021 mal diagnostikovanú

neurotickú dekompenzáciu úzkostnej poruchy (vysoká tenzia, pomočovanie, poruchy spánku). H. A.
B. v rámci diagnostiky udávala, že dieťa je obetným baránkom v súboji rodičov, čo vysvetlila tým,
že ide o dopĺňajúcu informáciu diagnózy, popisujúcu stav maloletého a príčinu jeho ťažkostí, keď ide
o zápas dvoch subjektov, kde dieťa môže byť využívané ako zbraň. Nemožno si nevšimnúť, že z obsahu
lekárskych správ vyplýva nielen samotné vyšetrenie maloletého, ale aj značná informovanosť lekárky

zo strany matky, ktorá podrobne popisovala lekárke priebeh celého súdneho konania. Skutočnosť, že
lekárkačerpalainformácieodmatkyajejmanžela,sktorýmijevdennomkontakte,vyplývaajzvýpovede
H. A. B., pričom zároveň uviedla, že úsudok si vytvorila aj z priebežných reakcií otca (z jeho návštev,
telefonátov) a čerpala ich aj z vyšetrenia maloletého. Odvolací súd prihliadal na vyjadrenie lekárky, ktorá
uviedla, že od poslednej ordinácie by mal maloletý užívať lieky, ale ak sa stav zlepšil, je možné, že mu
boli vysadené. Podľa psychiatričky maloletému prospelo zrušenie kontaktu s otcom, čím sa odstránila

príčina jeho separačnej úzkosti, že bude odlúčený od matky a bude musieť byť s otcom. H. A. B. sa tiež
vyjadrila, že pokiaľ sa nevyskytovali útoky otca, stav maloletého bol zlepšený. Hoci lekárka neodporučila
stretávania maloletého s otcom, toto nevylúčila do budúcnosti, kedy sa bude maloletý schopný s otcom
stretnúť sám. Jej odporúčanie spočívalo v tom, aby otec nenaliehal na maloletého a prenechal vývoj
prirodzenému plynutiu udalostí, a počkal, kým maloletý prejaví svoj vlastný záujem o otca, pretože inak

si bude pamätať tie zážitky, ktoré mu spôsobovali úzkosť.

33. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie a prihliadajúc aj na správy CPPPaP, znalecký posudok vypracovaný PhDr. Karolom
Kleinmannom, PhD., lekárske správy a výpoveď H. A. B. a ostatné listinné dôkazy vykonané v konaní

(vrátane videonahrávok), odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné prijať
opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, keď úprava styku určená ostatným rozsudkom súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, nie je v záujme maloletého, vzhľadom na
situáciu v rodine, vážny konflikt matky, otca a manžela matky a zdravotný stav maloletého, ktorý
prežíval a vnímal celkové nastavenie svojich rodičov. Pri rozhodovaní bolo potrebné prihliadať na

skutočnosť, že styk otca s maloletým sa nerealizuje od roku 2018, čo nepochybne, aj s ohľadom
na domáhanie sa styku otcom neprimeraným spôsobom, narušilo vzťah maloletého k otcovi, ktorý je
potrebné postupnými krokmi obnovovať. Zároveň bolo potrebné vziať do úvahy, že maloletý v zmysle
odporúčaní (správa CPPPaP z 30.06.2021) absolvoval psychologickú intervenciu v CPPPaP u K. I.
a následne s maloletým pracovala formou terapie hrou jeho matka, ktorú CPPPaP vyškolilo. V záujme

ochrany maloletého, ktorý je sledovaný v starostlivosti psychiatra, a v záujme naplnenia práva otca
a maloletého na ich spoločný kontakt, považoval aj odvolací súd za jediné vhodné riešenie obmedziť
styk otca s maloletým v trvaní jednej hodiny v párnom týždni a dvoch hodín v nepárnom týždni.
Obmedzenie styku nie je dané len jeho intervalom a časovým rozpätím, ale aj prítomnosťou odborného
pracovníka Spoločnosti Úsmev ako dar, ktorý dohliadne na priebeh stretnutia, bude rodine nápomocný

a maloletému poskytne pocit istoty, bezpečia a pokoja. Ďalšie obmedzenie spočíva v realizácii styku
otca s maloletým výlučne v priestoroch zariadenia Spoločnosti Úsmev ako dar a v nastavenom
odovzdávaní a preberaní dieťaťa matkou prostredníctvom odborného pracovníka tohto zariadenia.
Daným spôsobom sa zamedzí spoločnému kontaktu rodičov a tým aj konfliktom medzi nimi, čím
sa zabráni vystaveniu maloletého nevhodnej komunikácii rodičov, z ktorej bol frustrovaný (v zmysle

záverov znalca). Treba zdôrazniť, že obaja rodičia sú povinní svoje správanie regulovať tak, aby
maloletému vytvorili priestor a podmienky pre bezproblémový príchod do zariadenia a odchod z neho.
Povinnosťou matky bude maloletého na styk pripraviť po psychickej stránke a odovzdať ho odbornému
pracovníkovi zariadenia za účelom realizácie styku s otcom. Povinnosťou otca bude pristupovať ku styku
s maloletým trpezlivo, empaticky a mimoriadne citlivo tak, aby maloletému vytvoril komfort a pokojné

prostredie. Otec si musí byť vedomý toho, že akékoľvek impulzívne správanie, útoky voči matke
pred budovou zariadenia Spoločnosť Úsmev ako dar, vyhotovovanie obrazových záznamov zo styku,
nevhodné vyjadrovanie na adresu matky vytvára maloletému diskomfort a v konečnom dôsledku bude
kontraproduktívne. Je povinnosťou otca vynaložiť maximálne úsilie k pokojnému priebehu realizácie
styku. V prípade akýchkoľvek problémov, ku ktorým môže dôjsť pri prvých stretnutiach, vzhľadom

na odmietanie otca maloletým, je otec povinný rešpektovať usmernenie odborného pracovníka, ktorý
bude pri styku asistovať. Za okolností, kedy obaja rodičia budú aktívne kooperovať (matka vo vzťahu
k príprave maloletého na styk a otec rešpektovaním potrieb maloletého a rešpektovaním odborného
pracovníka zariadenia) možno predpokladať postupnú obnovu kontaktu maloletého s otcom. Odvolacísúd považoval obmedzenie styku otca s maloletým a nastavený rozsahu asistovaného styku
súdom prvej inštancie za primerané riešenie, keď je z vykonaného dokazovania zrejmé, že maloletý
nebol v kontakte s otcom od roku 2018, v čase vyhlásenia rozsudku došlo k ukľudneniu situácie,

čomu významnou mierou prispelo i nariadené neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia a ukončené a
prebiehajúce trestné konanie voči otcovi. Súhrn všetkých týchto okolností vytvára priestor pre postupnú
obnovu kontaktu otca s maloletým, avšak výhradne v obmedzenom rozsahu a za ingerencie tretej
odbornej inštitúcie na neutrálnej pôde. Odvolací súd nespochybňuje, že v prípade realizácie styku môže
dôjsťkodmietaniuotcamaloletým,avšakzakázaťstykniejeriešenímanivdanomprípade,nakoľkojeho

dlhotrvajúcou absenciou a pokračovaním v nej by došlo k úplnému odcudzeniu zo strany maloletého,
k absolútnemu narušeniu vzťahu, ktorého obnova by bola mimoriadne náročná. Zdôrazňuje, že zákaz
styku rodiča s dieťaťom je výnimočným riešením a vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv
a povinností, ktorý môže byť odôvodnený iba okolnosťami zo strany dieťaťa, ktoré sú natoľko závažné,
že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Ani takéto rozhodnutie však
nemôže byť definitívne, avšak jeho zmenu možno nariadiť za splnenia určitých podmienok. V danom

prípade neboli v konaní preukázané také okolnosti, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie súdu o
zákaze styku otca s maloletým, keď aj podľa vyjadrenia matky u maloletého nastala zmena, upokojil sa,
absolvoval psychologickú intervenciu a terapiu. Riešeniu situácie napomohlo aj individuálne vzdelávanie
maloletého a zmena správania zo strany otca, ktorý dlhšiu dobu nevyvolával na neho tlak, neporušoval
zákaz priblíženia, stretnutia s maloletým proti jeho vôli nevyhľadával. Zlepšenie stavu maloletého

potvrdila aj H. A. B., ktorá maloletého naposledy vyšetrovala v septembri 2021 a hoci styk maloletého
s otcom neodporúčala, uviedla, že do budúcna ho nevylučuje s tým, že odporúčala ponechať priestor
maloletému, aby sám o styk s otcom prejavil záujem. Skutočnosť, že maloletému sa zlepšil jeho
zdravotný stav, upokojil sa, absolvoval terapiu, je potrebné zohľadniť a v záujme zachovania jeho
rodinných väzieb je za daných okolností potrebné pristúpiť k obnove jeho kontaktu s otcom. Ponechanie

voľby na maloletom, či sa jeho styk s otcom bude realizovať, nie je v záujme dieťaťa, keď súd je povinný
hľadať riešenia pre zachovanie práva dieťaťa na rodinu a jeho kontakt s druhým rodičom. Vzhľadom
na tieto okolnosti aj odvolací súd uzavrel, že určený rozsah styku otca s maloletým v obmedzenom
režime zohľadňuje potrebu regulovať a sledovať priebeh stretnutia a zabezpečiť ochranu maloletého
v súvislosti s jeho účasťou a zainteresovanosťou pri konfliktoch rodičov. Treba uviesť, že za tejto situácie

nemožno zakázať styk, ktorý zásah do rodičovských práv otca by v konečnom dôsledku oddialil možnosť
obnovenia kontaktu a vzťahu maloletého s otcom.

34. Pokiaľ matka namieta nesprávnosť výroku rozhodnutia o asistovanom styku, odvolací súd udáva,
že Zákon o rodine nevylučuje takúto alternatívu styku, keď prioritne je potrebné prihliadať na záujem

maloletého dieťaťa, jeho ochranu a v tomto prípade aj nutnosť súčinnosti odborného pracovníka
(psychológa) pri styku, s prihliadnutím aj na odporúčanie znalca, keďže maloletý má k otcovi negatívny
postoj. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho
stretávanie s dieťaťom pod hranicou štandardnej (východiskovej úpravy), napr. len v rozsahu niekoľko
hodín mesačne alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, t.j. určením miesta stretávania,

uložením povinnosti strpieť druhého rodiča alebo tretej osoby pri stretávaní a pod.. Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nesporné, že vzťah maloletého k otcovi sa
narušil z dôvodu konfliktov medzi rodičmi a následného neprimeraného správania otca na základe
čoho došlo ku zmene postoja maloletého a styk s otcom sa prestal realizovať. Z uvedeného dôvodu
jediným riešením je upraviť styk na neutrálnej pôde v obmedzenom rozsahu a v prítomnosti odborného

pracovníka. Je prirodzené, že danú formu styku bude potrebné po určitej dobe prehodnotiť, keď každý
z rodičov má právo podať nový návrh na zmenu úpravy styku, prípadne aj súd môže začať ex offo
konanie o zmene úpravy styku, napr. na základe podanej správy zo Spoločnosti Úsmev ako dar alebo
z iniciatívy ktoréhokoľvek z rodičov. Za situácie, ktorá v rodine nastala, je výrok rozsudku o asistovanom
styku jednoznačne v súlade so záujmom maloletého z vyššie uvedených dôvodov. Nemožno súhlasiť

s námietkou matky, že takúto formu styku možno určiť len výchovným opatrením, pretože ustanovenie §
37 Zákona o rodine upravuje podmienky uloženia výchovného opatrenia a druhy výchovných opatrení,
v ktorých nie je zahrnutá realizácia asistovaného styku. Ani argumenty matky, že nové konanie o zmene
úpravy styku môže trvať roky, nie sú dôvodné, pretože v prípade, ak by asistovaný styk neprebiehal
v záujme maloletého, súd má možnosti zabezpečiť opatrenia formou neodkladnej úpravy pomerov,

ak si to situácia vyžaduje a za splnenia podmienok ustanovených Civilným sporovým a Civilným
mimosporovým poriadkom. Pokiaľ matka namietala, že súd nezisťoval, či Spoločnosť Úsmev ako dar má
kapacity a možnosti byť súčinný pri asistovanom styku, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uvedené
bolo preverené súdom prvej inštancie, pričom Spoločnosť Úsmev ako dar akceptovalo požiadavku súdu.35. K výhradám matky vo vzťahu k osobe otca odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že správanie
otca vyhodnotil ako neštandardné a obťažujúce s poukazom na bod 28. tohto rozsudku. Je však

zrejmé, že otec svoje nevhodné správanie zredukoval a upustil od neho, aj pod vplyvom ďalších
prijatých opatrení súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že obmedzenie styku otca s maloletým znamená,
že otec má možnosť byť s maloletým v kontakte výlučne v určenom zariadení a za prísnych podmienok
stanovených súdom. Akýkoľvek iný kontakt otca s maloletým nepripadá do úvahy, nakoľko rozhodnutím
súdu je vylúčený. Pokiaľ ide o útoky otca voči matke, jej rodine a právnemu zástupcovi matky na

sociálnych sieťach, v sms správach, odvolací súd tieto hodnotí ako neprijateľné, nežiadúce, podporujúce
antipatiu až nenávisť medzi rodičmi a sťažujúce ďalší vývoj rodinnej situácie, pričom tieto sú predmetom
trestných konaní vedených proti otcovi. Otec si musí uvedomiť, že v záujme maloletého je zdržať sa
týchto vyjadrení a komentárov prezentovaných aj pred verejnosťou, pretože maloletý je vo veku, kedy
vníma konanie a správanie rodiča, má prístup k sociálnych sieťam, akákoľvek negatívna prezentácia
jeho a jeho rodiny otcom má dosah na maloletého, ktorý si správanie rodičov sám vyhodnocuje.

Odvolací súd zdôrazňuje, že spoločné dieťa rodičov nemôže byť prostriedkom na vzájomný boj medzi
bývalými partnermi. Preto ak má otec skutočný záujem o styk s maloletým a obnovenie ich vzťahu,
je prirodzené, že vyvinie maximálne úsilie k tomu, aby upustil od negatívnych, vulgárnych a hrubo
urážlivých písomných útokov voči matke a jej rodine, čím prispeje k pokojnej atmosfére maloletého,
ktorý nebude pociťovať tlak rodiny tak u matky, ako aj u otca. Jedine touto cestou a za realizácie

asistovaného styku je možná náprava vzťahu dieťa-otec. Obaja rodičia sú dospelí ľudia, od ktorých ich
spoločné dieťa očakáva správanie dospelých, ktorému nemožno odpierať právo na pokojné, šťastné,
harmonické a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo, čo dieťa potrebuje ku svojmu
zdravému psychickému a fyzickému vývinu. Je zodpovednosťou rodičov, ktorí dieťa splodili, vytvoriť mu
vhodné podmienky a priestor pre pokojnú realizáciu styku s otcom, ktorá bude základom pre obnovenie

ich vzťahu a jeho ďalšie budovanie do budúcna. Odvolací súd upozorňuje, že akékoľvek vybočenia
z hraníc korektného správania rodičov pri zabezpečení prítomnosti maloletého na asistovaný styk,
ktorých bude dieťa účastné, bude kontraproduktívne a riešeniu rodinnej situácii nepomôže. Pokiaľ
matka poukazovala na to, že asistovaný styk je určený v termíne, kedy má maloletý mimoškolské
aktivity, odvolací súd poznamenáva, že obnova kontaktu medzi rodičom a dieťaťom je prvoradá, pričom

nemožno viazať termíny stretnutí na krúžkové aktivity, ktoré sa dieťaťu priebežne menia a nie sú trváce.
V prípade, ak matka poukazuje na odporúčanie kolízneho opatrovníka zakázať styk otca s maloletým,
odvolací súd udáva, že daný návrh súd vyhodnocuje v kontexte výsledkov vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie. V súvislosti so stanoviskom zástupcu Okresnej prokuratúry poukazuje na to,
že rozhodnutie o obmedzení styku a súčasne aj zákaz priblíženia v konečnom dôsledku akceptoval.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na zrušenie výroku rozsudku o zákaze
priblíženia sa otca k maloletému a bytovému domu, v ktorom maloletý býva, zostala zachovaná účinnosť
nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/196/2021-134
zo dňa 27.10.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.,k. 20CoP/40/2022 zo dňa
30.03.2022, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude o tomto návrhu znovu rozhodnúť s odkazom

na body 64 až 67 tohto rozsudku.

36. Nazákladeuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutývýrokrozsudkusúduprvejinštancie,ktorým
zamietol návrh matky na zákaz styku a výrok, ktorým obmedzil styk otca s maloletým ako správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa

o maloletom dieťati domáhať na súde.

38. Pre riadnu ochranu záujmom maloletého dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali
vedomosť o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajovanie niektorých informácií môže mať pre dieťa
nepriaznivé následky (napr. zatajovanie zdravotného stavu). Táto vzájomná povinnosť rodičov by

nemala byť podceňovaná a v prípade, ak si ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť
uložená súdom. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch
dieťaťa, závažnejších výchovných problémoch, o školských a mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšejzmene mieste pobytu, napr. v prípade absolvovania dovolenky a iných podstatných veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa.

39. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre uloženie informačnej
povinnosti matke, keď správne aplikoval ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Odvolací súd však na rozdiel
od názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že daný výrok je správny len vo vzťahu k informačnej
povinnosti o zdravotnom stave maloletého a školských a mimoškolských aktivitách. Považoval za
potrebné korigovať daný výrok vo vzťahu k informovaniu najneskôr 5 dní pred plánovaným pobytom

maloletého v trvaní viac ako 5 dní mimo územia Slovenskej republiky o mieste a čase tohto pobytu
maloletého. Na námietky matky v tomto smere prihliadal dospejúc k záveru, že povinnosť rodiča sa
vzťahuje k dlhodobejšej zmene miesta dočasného pobytu (Komentár 2. vydanie Zákon o rodine, autor
Bronislava Pavelková, k § 24 ods. 5), nakoľko informovanie o krátkodobom pobyte v trvaní jedného dňa,
prípadne víkendový pobyt, by nebolo súladné so záujmom maloletého dieťaťa, keď rodina má možnosť
tráviť víkend v blízkej dostupnosti, aj keď za hranicami územia Slovenskej republiky (napr. návšteva

ZOO, kúpalísk alebo nákupy v Rakúsku, Maďarsku, prípadne v Čechách). Takéto rozhodnutie by
zbytočne spôsobilo konflikty medzi rodičmi a pre matku by znamenalo obmedzenie pohybu s maloletým.
Pokiaľ matka namietala, že súd rozhodol nad rámec návrhu otca, keď jej uložil povinnosť informovať
otca aj o školskej a mimoškolskej činnosti maloletého, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade
návrh na uloženie informačnej povinnosti matke bol otcom podaný, a vzhľadom na skutočnosť, že

predmetné konanie je konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, bol postup súdu prvej inštancie
správny. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky, že otca dobrovoľne informuje o maloletom
formou sms správ, pretože z obsahu ňou predložených správ jednoznačne vyplýva, že vo väčšej miere
matka otca vyzýva na plnenie vyživovacej povinnosti a na upustenie od výhražných a útočných správ
voči nej a jej rodine. So závermi súdu prvej inštancie, ktorý obsah správ vyhodnotil ako nespĺňajúci

informovanosť otca o maloletom, sa odvolací súd stotožnil a na tieto závery poukazuje. Nedôvodné
nie sú ani argumenty matky, že otec sa nedožaduje informovanosti o maloletom. Skutočnosť, že otec
má záujem byť informovaný vyplýva zo samotného návrhu otca. Nemožno vziať do úvahy ani argument
matky, že uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/80/2020 a Krajského súdu Bratislava
č.k. 11CoP/155/2020 bol zamietnutý návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke. V tejto

súvislosti odvolací súd udáva, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení vychádza z iného právneho
posúdenia veci, t.j. súd posudzuje a hodnotí, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP a podkladom pre jeho rozhodnutie sú okolností v čase jeho vydania.
Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vo veci samej zaoberať sa odchýlkou od právoplatného
rozhodnutia súdu týkajúceho sa neodkladnej úpravy pomerov. Ani argumenty matky o tom, že otec

zverejňuje ňou poskytnuté informácie o maloletom, nie sú dôvodom pre zamietnutie návrhu otca, ktorý
má právo na informácie o maloletom, naviac, ak je jeho kontakt so synom podstatne obmedzený.
Pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné apelovať na otca, aby sa zdržal zverejňovania
týchto správ v záujme ochrany svojho maloletého dieťaťa, ktorý je vo veku, kedy sú mu informácie
zo sociálnych sietí dostupné. Takýmto prístupom môže otec stratiť dôveru u syna a obnovovanie

ich spoločného kontaktu sa tým sťaží. Zdržanie sa akýchkoľvek útokov a verejnej prezentácii je
prospešné pre maloletého a jeho celú rodinu (nielen zo strany matky, ale aj otca). Námietka matky
onepreskúmateľnostirozsudkuvtejtonapadnutejčastiniejedôvodná,pretožezrozhodnutiavyplýva,že
súd sa vysporiadal s vyjadreniami účastníkov, listinnými dôkazmi a vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli
kdanémurozhodnutiu,ktoré obsahujepodstatnénáležitostipodľa§220ods.2CSP, hocilenvstručnom

rozsahu. Správne súd prvej inštancie uložil povinnosť matke informovať otca vždy k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca emailom, ktorá forma písomnej komunikácie je bežná, ide o štandardný spôsob
komunikácie, umožňujúci pružnú výmenu informácii a z hľadiska Občianskeho zákonníka spĺňajúci
náležitosti písomnej formy právneho úkonu.

40. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku v časti
o uloženie informačnej povinnosti matke považujúc ich za nedôvodné. Pokiaľ otec namietal, že tento
napadnutý výrok rozsudku je nevykonateľný, pretože neobsahuje jeho emailovú adresu a povinnosť
vykázať a obsahové spresnenie informačnej povinnosti, odvolací súd sa s jeho námietkami nestotožnil.
Z výroku rozsudku jednoznačne vyplýva uloženie povinnosti informácie zasielať písomne na emailovú

adresu otca, nie inej tretej osoby, čím je identifikovaný adresát. Keďže môže dôjsť do budúcna ku zmene
emailovejadresyotca,jejpresnéoznačenievovýrokurozsudkubymohlospôsobiťkonfliktmedzirodičmi
a napokon aj nevykonateľnosť tohto výroku. Je prirodzené, že otec matke oznámi, na akú emailovú
adresu mu má zasielať informácie o maloletom. V danom prípade otec v podanom odvolaní označil dvejeho emailové adresy, z ktorých si matka jednu pre komunikáciu s otcom vyberie. Pre jasnosť odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že nie je povinnosťou matky zasielať otcovi informácie o maloletom
na dve emailové adresy. Námietky o tom, že výrok rozsudku súdu o informovanosti môže spôsobiť

obštrukcie zo strany matky považoval odvolací súd za nedôvodné, keď ide len o hypotetické úvahy
otca. Pokiaľ otec poukazoval na to, že pre informovanosť je potrebné uviesť v oblasti zdravotného stavu
preventívneúkony,lekárskeprehliadky,návštevylekárov,medikamenty,voblastiškolyvýsledky,záujmy,
krúžky, jazykovú prípravu, telesnú prípravu a duchovné zameranie, prípadne problematické správanie,
tieto jeho požiadavky sú subsumované pod informovanosťou o školských a mimoškolských aktivitách

a zdravotnej starostlivosti o maloletého. V prípade plánovaných ciest s maloletým je informovanosť otca
zabezpečená výrokom napadnutého rozsudku a jeho zmenou postupom odvolacieho súdu podľa § 388
CSP. O bežných veciach týkajúcich sa maloletého (strava, spánok, kamaráti, prvé lásky a pod.) má
otec možnosť porozprávať sa priamo s maloletým v čase realizácie ich spoločného styku. Otec má tiež
ako rodič právo informovať sa o maloletom v školskom zariadení, ktoré navštevuje a u všeobecného
lekára, v ktorého zdravotnej starostlivosti je maloletý vedený. Námietku otca, že v rámci informačnej

povinnosti je matke potrebné uložiť povinnosť žiadať od druhého rodiča súhlas v prípade opustenia
územia Slovenskej republiky s maloletým hoci aj na jeden deň, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú
s poukazom na skutočnosť, že súhlas druhého rodiča s vycestovaním maloletého dieťaťa sa vyžaduje
lenvprípadedlhodobéhovycestovania.Krátkodobévycestovaniejepovažovanézabežnúvecsúvisiacu
s výkonom rodičovských práv (III. ÚS 526/2015, § 35 Zákona o rodine). Odvolací súd nezohľadnil

ani námietku otca, že v napadnutom výroku rozsudku o uložení informačnej povinnosti matke musí
byť uvedená sankcia za nedodržanie informačnej povinnosti. V tejto súvislosti udáva, že v prípade, ak
ktorýkoľvek z rodičov nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, má druhý rodič právo
iniciovať konanie o výkon rozhodnutia, v rámci ktorého konania, súd v prípade, ak sa v konaní preukáže
dôvodnosť podaného návrhu o výkon rozhodnutia, pristupuje k sankciám v súlade s ustanoveniami

Civilného mimosporového poriadku upravujúceho postup v konaní o výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl.
CMP). Takýto postup sa vzťahuje aj na daný výrok napadnutého rozsudku.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie v časti o uložení informačnej povinnosti matke len čiastočne doplnením ohraničenia doby

pobytu maloletého s matkou mimo územia Slovenskej republiky.

42. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

43. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

44. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

45. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uznesenia súdu prvej inštancie vzťahujúcimi
sa k výrokom o priznaní náhrady trov štátu a uložení povinnosti otcovi nahradiť trovy štátu vo výške
961,44 eur, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené skutkové a právne otázky, majúce
pri rozhodovaní o trovách štátu podstatný význam.

46. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je povinnosť platiť trovy konania založená na
záujmovej zásade. Znamená to, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho
platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Trovami v tomto prípade
rozumieme to, čo spadá pod dikciu ustanovenia § 251 CSP, ako aj § 47 a 48 CMP. Trovy dôkazu

začleňujeme medzi trovy konania v súlade s ustanovením § 251 CSP. Najčastejšími trovami dôkazov
sú svedočné (§ 258 ods. 1 CSP), znalečné (§ 253 ods. 2, § 260 CSP) a náhrada účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov tretej osoby, ktorej súd uložil pri dokazovaní nejakú
povinnosť, najmä aby predložila listinu (§ 259 CSP). Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazného
prostriedku platí v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú. Výnimku

predstavujú len trovy, ktoré v súlade s daným ustanovením platí štát. Štát platí odmenu notára a jeho
hotové výdavky pri likvidácii dedičstva v rozsahu, v akom výťažok z likvidácie nepostačuje na úhradu
odmeny notára a jeho hotových výdavkov, v prípade predĺženého dedičstva, v prípade, že dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (§ 50 ods. 3 a 4 CMP), tlmočné spojené s právom účastníkakonať vo svojej materčine (§ 155 ods. 3 CSP), trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony (§
251 ods. 1 CMP) a trovy dôkazov v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
(§ 271 CMP). Od vyššie uvedených prípadov musíme odlíšiť situácie, keď trovy konania síce platí štát,

avšak v rozsahu ustanovenia § 57 CMP môže žiadať o ich náhradu. Môže ísť napríklad o situácie,
keď bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, avšak ani
jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu. Predtým ako dôjde k vykonaniu dôkazného
prostriedku, môže súd uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, pričom ide o fakultatívnu
možnosť súdu.

47. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.12.2019 č.k. 39P/164/2019-514
nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom rozhodnutí uložil obom rodičom povinnosť zložiť preddavok na
trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 1.000 eur. Danú povinnosť matka splnila
a určený preddavok vo výške 1.000 eur zaplatila, otec preddavok nezložil, pričom ustanovenému
znalcovi PhDr. Karolovi Kleinmannovi, PhD. bol vyplatený preddavok na trovy spojené s vypracovaním

znaleckého posudku vo výške 2.000 eur, z toho 1.000 eur z preddavku zloženého matkou a 1.000
eur zo štátnych prostriedkov. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.03.2021 č.k. 39P/164/2021-778
znalcovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 1.922,88 eur, znalcovi uložil povinnosť
vrátiť matke preplatok z vyplateného preddavku znalcovi na znalecké dokazovanie v sume 38,56 eur a
povinnosť vrátiť tamojšiemu súdu preplatok z vyplateného preddavku znalcovi na znalecké dokazovanie

v sume 38,56 eur na účet tamojšieho súdu v stanovenej lehote (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.06.2021, účastníci voči nemu nepodali sťažnosť). Z uvedeného je zrejmé, že štátu vznikli trovy
spojené s vyplatením sumy 961,44 eur znalcovi na preddavku, keď otec preddavok nezložil, pričom súd
odpočítal rozdiel medzi určenou výškou preplatku vo výške 1.000 eur a vrátenou sumou 38,56 eur.

48. Otec v podanom odvolaní uviedol, že znalecké dokazovanie navrhla nariadiť matka, s čím on
nesúhlasil a navyše sa ho ani nezúčastnil. Zároveň poukázal na nepoužiteľnosť znaleckého posudku,
pretože znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. zomrel a nemal možnosť mu položiť otázky k posudku
a tento verifikovať, upresniť a objasniť jeho závery, na ktorú skutočnosť upozorňoval na pojednávaniach.
Mal za to, že z uvedených dôvodov by ho štát nemal zaťažovať náhradou trov konania.

49. Postup súdu prvej inštancie, ktorý celkovú sumu znalečného vo výške 1.922,88 eur rozdelil medzi
rodičov v pomere 1:1, a po započítaní zloženého preddavku matkou uložil otcovi povinnosť nahradiť
štátutrovykonaniavovýške961,44eurpoodpočítanírozdieluzpreddavkuazpriznanejvýškyznaleckej
odmeny (v 1) s určením lehoty na plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (otcovi v dĺžke 90

dní a matke v dĺžke 180 dní odo dňa doručenia uznesenia), vyhodnotil odvolací súd ako správny.
Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné
pomerným spôsobom rozhodnúť o náhrade trov štátu, spočívajúcich v náhrade výdavkov vyplatených
súdnym znalcom zo štátnych finančných prostriedkov a nekrytých preddavkami na trovy znaleckého
dokazovania, uhradenými v priebehu konania matkou, keďže v danom prípade sa nejedná o trovy

konania, ktoré znáša štát a potreba nariadenia znaleckého dokazovania a jeho doplnenia vyplynula z
priebehu konania. Odvolací súd sa stotožnil aj s určením lehôt na zaplatenie náhrady trov konania štátu
otcom(§232ods.3CSP).Otecvosvojomodvolaníneuviedolžiadnedôvody,prektorébynebolschopný
zaplatiť náhradu trov konania štátu v určenej výške a v stanovenej lehote.

50. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca týkajúce sa osoby znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD.,
týmitosaodvolacísúdbližšienezaoberal,keďževaktuálnomštádiukonaniajepredmetomrozhodovania
výlučne otázka náhrady nákladov, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním,
pričom o priznaní znalečného súdom ustanovenému znalcovi už bolo právoplatne rozhodnuté vyššie
uvedeným uznesením súdu prvej inštancie. Ani argumenty otca o nemožnosti verifikovať závery znalca

uvedené v znaleckom posudku, pretože znalec zomrel, nie sú vo vzťahu k náhrade trov znalečného,
dôvodné, keď znalecký posudok bol riadne vyhotovený a napokon bol posudzovaný ako jeden z dôkazov
pri rozhodovaní súdu o návrhu na zákaz styku. Pokiaľ otec namietal, že znalecké dokazovanie navrhla
matka, odvolací súd na jeho námietku neprihliadal, pretože z obsahu spisu vyplýva potreba vykonania
znaleckého dokazovania, ktorý postup súdu prvej inštancie bol správny. Predmetom konania je veci

starostlivosti o maloleté dieťa a rozhodovanie o tak závažnom zásahu do práv rodiča ako je zákaz
styku, resp. jeho obmedzenie si vyžadovalo nariadenie znaleckého dokazovania. Daným rozhodnutím
dochádza k usporiadaniu vzťahov v rodine v záujme maloletého dieťaťa, preto je povinnosťou oboch
rodičov podieľať sa na týchto výdavkoch vzniknutých v konaní.51. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
o náhrade trov štátu a uložení povinnosti otcovi zaplatiť trovy štátu ako vecne a právne správne podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

52. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred odvolacím súdom.

54. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

55. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého
rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,

prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie
§ 387 ods. 2, 3 tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým
bolo rozhodnutie prijaté.

56.Podľa§ 37ods.2písm.b)Zákonaorodine,akjetopotrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdmôže
rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť
sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

57. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne

tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie
účelu výchovného opatrenia.

58. Zákon o rodine jednoznačne určuje v § 37 ods. 2, aké výchovné opatrenie môže súd
uložiť účastníkom konania. Nevylučuje pritom, že výchovné opatrenie možno uložiť maloletému

a každému z rodičov aj individuálne. Podľa § 37 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona súd môže
uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. K uloženiu výchovného opatrenia
povinnosťouabsolvovaťodbornéporadenstvovyužívaprevažnepsychologicképoradenstvo,ktoréviaže
buď na predpísaný počet hodín alebo na stanovený časový úsek (napr. v trvaní troch mesiacov). Zároveň

určuje ciele, ktoré má poradenstvo sledovať a po uplynutí lehoty určenej na vykonanie výchovného
opatrenia, hodnotí jeho účinnosť, pričom v prípade potreby môže nariadiť ďalšie výchovné opatrenie.

59. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolaním podaným matkou voči výroku o uložení výchovného
opatrenia, po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie matky voči

tomuto výroku je dôvodné. Súd prvej inštancie uložil otcovi, matke a maloletému povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu v rozsahu dvoch hodín samostatne každý z nich v priestoroch zariadenia
Spoločnosť Úsmev ako dar za účelom poskytnutia odbornej psychologickej podpory pre úspešnú
realizáciuasistovanýchstretnutíotcasmaloletým.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žerozsahuloženého
výchovného opatrenia v trvaní dvoch hodín v prospech otca, matky a maloletého nespĺňa podmienky

výchovného opatrenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Takto nastavený rozsah
výchovného opatrenia ani nemožno po dvoch hodinách realizovaného poradenstva hodnotiť. Pokiaľ
súd prvej inštancie viaže uložené výchovné opatrenie na úspešnú realizáciu asistovaného styku,
odvolací súd udáva, že samotná realizácia styku bude prebiehať za asistencie odborného pracovníka
určeného zariadenia a je zrejmé, že práve táto odborne zdatná zainteresovaná tretia osoba usmerní

priebeh stretnutia tak, aby sa realizoval v prvom rade v záujme dieťaťa a v pokojnej atmosfére. Nebolo
možné ponechať bez povšimnutia, že v prejednávanej veci sa matka domáhala návrhom, ktorý
predniesla aj na pojednávaní dňa 26.04.2022, uloženia výchovného opatrenia otcovi povinnosťou
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia rodičovských schopností,vnímania a počúvania názorov maloletého, komunikácie s maloletým a matkou maloletého, osvojenie si
efektívnych rodičovských zručností, stratégie zvládania ťažkostí a poznanie špecifík vývojových období
maloletých detí v rozsahu 100 hodín v CPPPaP, Vajnorská 98, Bratislava v termínoch určených týmto

zariadením. Pokiaľ súd prvej inštancie ex offo uložil výchovné opatrenie obom rodičom a maloletému
a pod toto výchovné opatrenie subsumoval aj návrh matky, z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplývajú žiadne úvahy, na základe ktorých uložil výchovné opatrenie v znení ako je uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku. V rozsudku absentuje akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k návrhu matky
na uloženie výchovného opatrenia otcovi, resp. z akého dôvodu súd uložil otcovi výchovné opatrenie

v inom rozsahu, a ako posúdil návrh matky v tejto časti. Rozsudok súdu prvej inštancie má v tomto
napadnutom výroku vady, ktoré bránia jeho preskúmaniu odvolacím súdom, keď sa javí, že súd prvej
inštancie síce postupoval ex offo nariadením výchovného opatrenia, avšak opomenul sa zaoberať aj
návrhom matky na uloženie výchovného opatrenia.

60. Upriamujúc pozornosť na ust. § 220 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu uviesť v odôvodnení rozsudku

tvrdenia účastníkov konania, vysporiadať sa s navrhovanými a vykonanými dôkazmi, jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Povinnosťou súdu je dbať na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Dôkazy vykonané v konaní súd hodnotí podľa vlastnej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na
všetko,čovyšlopočaskonanianajavo(§191ods.1CSP).Ustanoveniaohodnotenídôkazovvychádzajú
zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Úvaha súdu pri rozhodnutí musí byť opretá o zistené
skutočnosti a v odôvodnení rozsudku musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov
riadil.

61. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil uvedenými ustanoveniami
Civilného sporového poriadku, keď odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa uloženia výchovného
opatreniarodičomamaloletémuuvedenénáležitostineobsahujeaabsentujevňomajvyhodnotenie ako
posúdil návrh matky na uloženie výchovného opatrenia otcovi, prípadne z akého dôvodu rozhodol len

o výchovnom opatrení v trvaní dvoch hodín individuálne pre maloletého a každého z rodičov. Odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne v tejto časti zdôvodnené, čo spôsobuje
jeho nepreskúmateľnosť, keď navyše uložené výchovné opatrenie ani nespĺňa podmienky ustanovenia
§ 37 Zákona o rodine.

62. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku o uložení výchovného opatrenia
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP.

63. Výrok rozsudku o uložení výchovného opatrenia napadol odvolaním aj otec dôvodiac tým, že v

rozsudku absentuje sankcia voči matke, v prípade neprivedenia maloletého do zariadenia a eliminácia
prítomnosti agresora (manžela matky), ktorý ho viackrát napadol a vyhrážal sa mu. Vzhľadom na postup
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP sa odvolací súd danými odvolacími námietkami otca nezaoberal.

64. Hoci otec podal odvolanie voči výroku rozsudku o uložení výchovného opatrenia rodičom, keď

namieta nevymožiteľnosť výroku tohto rozsudku dôvodiac tým, že matke nie je uložená hrozba pre
prípad, ak maloletého do zariadenie neprivedie, odvolací súd považuje za potrebné reagovať na danú
námietku, vzhľadom na výrok rozsudku o asistovanom styku. Odvolací súd dáva do pozornosti otca,
že právoplatný výrok rozsudku súdu je pre všetkých účastníkov konania záväzný a sú povinní na
základe neho plniť. V opačnom prípade má druhá strana, ktorej právo nie je rešpektované, možnosť

domáhať sa výkonu rozhodnutia prostredníctvom podania návrhu na súd, v ktorom konaní je postup
súdu určený ustanovením § 370 a nasl. CMP. Nie je povinnosťou súdu v prípade uloženia výchovného
opatrenia (ani v prípade uloženia asistovaného styku) ukladať sankcie matke pre prípad, že hypoteticky
v budúcnosti nebude plniť, t.j. zabezpečovať prítomnosť maloletého na styku. Ani argument otca o tom,
že z rozsudku nevyplýva eliminácia manžela matky pri odovzdaní maloletého do určeného zariadenia,

neobstojí, pretože k asistencii prevzatia dieťaťa je určená tretia nestranná osoba – pracovník zariadenia,
čím sa zabezpečí obmedzenie kontaktu a stretu rodičov.65. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne rozhodol o výchovnom opatrení, ak dospeje
k záveru o potrebe jeho nariadenia a rozhodol aj o návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia,
v prípade potreby doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a zabezpečením listinných dôkazov a

svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 1, 2, 3 CSP a ust. § 191
ods. 1 CSP.

66. Pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd otcovi zakázal približovať sa k bytovému
domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého na vzdialenosť menej ako 300 metrov a približovať sa

k maloletému na vzdialenosť menej ako 300 metrov, s výnimkou styku otca s maloletým v zariadení
Spoločnosť priateľov detí z Detských domovov Úsmev ako dar, o.z.. odvolací súd vyhodnotil odvolanie
otca ako dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že uložený zákaz priblíženia sa k bytovému domu a
k maloletému na vzdialenosť menšiu ako 300 metrov je vážnym zásahom do ľudských a osobnostných
práv otca. Otec namietal, že daný zásah je neprimeraný, vzhľadom na rozhodnutie o obmedzení jeho
styku s maloletým, a že určenie vzdialenosti 300 metrov vo vzťahu k zákazu priblíženia nemá právnu

oporu. Jeho výhrady smerovali aj k dôvodu vymedzenia vzdialenosti v takomto rozsahu, keď v trestnom
konaní súd určil zákaz priblíženia k matke na vzdialenosť 5 metrov. Namietal, že daný zákaz pre neho
znamená stresujúce situáciu, keď nemá možnosť sa zúčastniť, napr. stretnutí s pedagógmi maloletého,
aby sa neocitol v jeho blízkosti.

67. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení zákazu otcovi
približovať sa k bydlisku maloletého a k samotnému maloletému na vzdialenosť menšiu ako 300
metrov s výnimkou priestorov, v ktorých sa bude realizovať asistovaný styk, odvolací súd dospel
k záveru o potrebe zrušiť tento výrok a vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Ako prvoradé vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci,

čo je právnou vadou rozhodnutia. Súd na zistený skutkový stav totiž neaplikoval príslušnú právnu
normu, resp. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu. Z jeho rozhodnutia nevyplýva aký
hmotnoprávny predpis použil pre rozhodnutie o zákaze priblíženia sa otca k maloletému a k jeho
bydlisku.Trebauviesť,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Uvedený nedostatok je aj v kontexte nižšie popísaných skutočností dôvodom
pre zrušenie tohto napadnutého výroku rozsudku, pretože za daných okolností nie je v možnostiach

odvolacieho súdu preskúmať rozhodnutie v tejto časti. V ďalšom je potrebné uviesť, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku (k tomuto výroku) vyplýva, že súd takto rozhodol berúc do úvahy správy H. A. B.,
psychiatričky, v ktorej starostlivosti je maloletý vedený od roku 2018, keď v dôsledku odporúčaní lekárky
a s prihliadnutím na nátlakové správanie otca pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia uznesením
č.k. 39P/196/2021-134 zo dňa 27.10.2021. Zároveň prihliadol na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že

stav maloletého od nariadenia neodkladného opatrenia sa zlepšil a poukázal na dôvody uvedené
v uznesení Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/196/2021-134 zo dňa 27.10.2021 (neodkladné
opatrenie o zákaze priblíženia sa otca k maloletému a k bytovému domu, v ktorom býva). Podľa
názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku je nejasné a rozporné, keď súd na jednej strane
vychádzal z ním vydaného vyššie citovaného uznesenia o neodkladnom opatrení a na druhej strane

konštatoval zlepšenie stavu maloletého. Pokiaľ sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odvoláva
na nariadené neodkladné opatrenie, ktorého podrobný obsah odôvodnenia tvorí bod 12. napadnutého
rozsudku (uvedený v jeho konštatačnej časti), odvolací súd sa s jeho závermi nemôže stotožniť,
pretože rozhodovanie o neodkladnom opatrení vychádza z podmienok ustanovenia § 324 a nasl.
CSP. Rozhodovanie vo veci samej je založené na výsledkoch vykonaného dokazovania v konaní,

hodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a z právneho posúdenia na základe
hmotnoprávnych ustanovení zákona. Nezrovnalostiam v rozhodnutí nasvedčuje teda skutočnosť, že pri
nariadení neodkladného opatrenia súd posudzoval a hodnotil skutkové zistenia, ktoré boli podkladom
pre autoritatívny zásah súdu do pomerov rodiny (naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov
vzniknutá pri nástupe maloletého do školy, súvisiaca s jeho prenasledovaním otcom a potrebou

zabezpečenia individuálneho vzdelávacieho programu pre maloletého) v čase jeho vydania. Ak
súd prvej inštancie prihliadal na správy H. A. B. (posledná správa je datovaná dňom 24.09.2021),
z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ako sa vysporiadal s výpoveďou lekárky zo dňa 21.02.2022, ktorá
potvrdila, že maloletý absolvoval posledné vyšetrenie v septembri 2021 a jeho úzkostná neurotickáporucha súvisela s nástupom do školy a obavou zo stretnutia s otcom (prenasledovanie maloletého
otcom pri ceste do a zo školy), pričom aj matka na ostatnom pojednávaní potvrdila zlepšenie stavu
maloletého, ktorý má napokon zabezpečené individuálne vzdelávanie (ako jedno z opatrení brániace

prenasledovaniu maloletého otcom). Rovnako nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal pri rozhodovaní
o zákaze priblíženia s preukázanými skutočnosťami, z ktorých vyplýva, že situácia na strane otca sa
zmenila, nevyvíja nátlakové správanie vo vzťahu k maloletému, nedožadoval sa styku s maloletým,
na ktoré okolnosti prihliadal vo svojom rozhodnutí v súvislosti s prijatými opatreniami o obmedzení
styku. Z odôvodnenia rozsudku v tejto napadnutej časti nevyplývajú žiadne iné konkrétne dôvody, úvahy

súdu, ani vyhodnotenie dôkazov vzťahujúcich sa k rozhodnutiu o zákaze priblíženia sa k maloletému
a k bytovému domu, v ktorom býva. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že o tomto zákaze rozhodol
v záujme úspešnej realizácie asistovaného styku otca s maloletým, z rozsudku nie je zrejmé akým
spôsobommádanýzákaznapomôcťuskutočneniukontaktov,ktorésúnastavenévobmedzenomrežime
za súdom určených podmienok.

68. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku o uloženom zákaze otcovi približovať
sa k maloletému a bytovému domu, v ktorom býva na vzdialenosť menšiu ako 300 metrov podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

69. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o návrhu matky na uloženie zákazu otcovi
priblížiť sa k maloletému a bytovému domu, v ktorom býva. Ak vznikne potreba doplní dokazovanie
výsluchom účastníkov a zabezpečením dôkazov a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, ako mu
to ukladá ust. § 220 ods. 1, 2, 3 CSP a ust. § 191 ods. 1 CSP. V rozhodnutí vysvetlí dôvody,
pre ktoré je takýto zásah nevyhnutný, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o obmedzení styku

dôvodil aj preukázanými skutočnosťami, že otec sa nedomáha kontaktu s maloletým a jeho správanie
spočívajúce v prenasledovaní maloletého sa už neprejavuje, odôvodní primeranosť určenej vzdialenosti
300 metrov aj s ohľadom na výrok rozsudku o obmedzení styku otca s maloletým, uvedie z akých
dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, uvedie právnu normu, ktorú pri rozhodnutí aplikoval a rozhodnutie
riadne odôvodní, v prípade vyhovenia návrhu aj s ohľadom na skutočnosť, že daným zákazom zasahuje

do práva účastníka garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

70. K námietkam matky, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhom na doplnenie dokazovania
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie tohto postupu súdu uvedené v bode 43. napadnutého
rozsudku, s ktorým záverom sa stotožnil, avšak výhradne vo vzťahu k potvrdeným výrokom

a zmenenému výroku (výrok I. a II. tohto rozsudku). Hoci zo zápisnice z pojednávania konaného na
súde prvej inštancie dňa 03.05.2022 vyplýva, že súd zamietol návrhy otca na doplnenie dokazovania,
zo samotného napadnutého rozsudku je zjavné, že ďalšie návrhy zamietol, nakoľko by nemali vplyv
na zistenie skutočného stavu veci a viedli by k predlžovaniu súdneho konania, keď súd vychádzal
z rozsiahle vykonaného dokazovania a uzavrel, že jeho výsledky postačovali pre rozhodnutie vo veci

s dôrazom na potrebu zastabilizovať situáciu maloletého. Odvolací súd tiež prihliadal na zápisnicu
z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 21.02.2022, z ktorej vyplýva, že matka, kolízny
opatrovník a zástupca Okresnej prokuratúry netrvali na výsluchu I. J. B.. Rovnako tak je zo zápisnice
z pojednávania konaného dňa 03.05.2022 zrejmé, že právny zástupca matky navrhol zamietnuť
návrhy otca na doplnenie dokazovania zo dňa 02.05.2022 majúc za to, že v konaní bolo zabezpečené

dostatočné množstvo dôkazov pre rozhodnutie o predmete sporu. Zástupca Okresnej prokuratúry
z dôvodu hospodárnosti konania navrhol nevykonať ďalšie dôkazy. Napokon odvolací súd vzal do
úvahy aj skutočnosť, že na uvedenom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku všetci účastníci konania
predniesli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.

71. V súvislosti s výrokom o zamietnutí návrhu na zákaz styku a výrokom o obmedzení styku otca
s maloletým považoval odvolací súd za nadbytočné aj v rámci odvolacieho konania doplniť dokazovanie
v zmysle návrhov matky. Pokiaľ matka žiadala vykonať dopyt na Úsmev ako dar ohľadom realizácie
asistovaného styku, daný návrh nie je dôvodný s poukazom na to, že súd uvedené preveroval (bližšie
zdôvodnenie je uvedené v závere bodu 19. tohto rozsudku). Navrhovaný výsluch K. I. a vyžiadanie

správy od navrhovanej svedkyne odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že K. I. maloletému poskytovala psychologickú intervenciu formou
terapie hrou, v ktorej následne po vyškolení pokračovala matka. Daná skutočnosť bola preverená
nielen kolíznym opatrovníkom, ale aj potvrdená samotnou matkou. V prípade návrhu na výsluch I. J.B. aj odvolací súd zastáva názor, že pre rozhodnutie vo veci (k výrokom I. a II. rozsudku odvolacieho
súdu) postačuje vyjadrenie navrhovaného svedka uvedené v zápisnici o výsluchu svedka pred OO
PZ Bratislava Nové Mesto. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, ktorými namietala nevyhovenie jej

návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania (znalcom z odvetvia zdravotníctvo, odbor psychiatria)
odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie má za to, že výsledky vykonaného dokazovania
postačovali pre rozhodnutie týkajúce sa návrhu na zákaz styku a pre rozhodnutie o obmedzení styku
otca s maloletým, pričom nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania považuje za nehospodárne
a zbytočne predlžujúce konanie. Zároveň vzal odvolací súd do úvahy, že v konaní bol vykonaný

posudok znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PDr., z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychológia
detí a psychológia dospelých, ktorého obsah a závery posudzujúce osobu otca sú jednoznačné (bod
29. tohto rozsudku) a tieto boli prísne zohľadnené pri rozhodnutí o obmedzení styku otca s maloletým
jeho výraznou reštrikciou. Z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd danú námietku otca ako
nedôvodnú.

72. Odvolací súd na podanie matky zo dňa 09.02.2024 neprihliadal a ostatným účastníkom konania ho
nedoručoval v súlade s ust. § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho
konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je to
nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces. V danom prípad ide
o podanie, ktoré obsahuje opakujúce sa vyjadrenie k informovaniu otca matkou a pretrvávajúce

neprimerané a obťažujúce správanie otca súvisiace s písomnou sms korešpondenciou a jeho
komentármi na sociálnych sieťach. Navyše predmetné podanie bolo odvolaciemu súdu doručené
v krátkom čase pred termínom nariadeného verejného vyhlásenia rozsudku.

73. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k výrokom,
ktorým zamietol návrh matky na zákaz styku, rozhodol o obmedzení styku otca s maloletým, uložení
informačnej povinnosti matke, a o náhrade trov štátu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe

spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia , ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz
potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009,

3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Za presvedčivý dôkaz neboli vyhodnotené ani
matkou doložené listiny v odvolacom konaní týkajúce sa trestného konania voči otcovi pre prečin
nebezpečného prenasledovania (skutky od roku 2015 do októbra 2021), pretože prebiehajúce trestného
konanie voči otcovi za uvedený skutok bol predmetom hodnotenia a posudzovania súdom prvej
inštancie a napokon aj odvolacím súdom pri ich rozhodovaní. Rovnako tak neprimeraná, nevhodná

a pretrvávajúca korešpondencia otca na sociálnych sieťach a sms správach bola posudzovaná v konaní
súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom.

74. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol len o trovách štátu, v novom rozhodnutí vo veci rozhodne tiež
o trovách konania účastníkov, vrátane trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

75. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).