Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010260
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6919010260.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich

Márie Trochovej a Ing. Tibora Brindzu v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., pre
zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d), písm. f) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom D. E. XX, okres B. C., adresa na doručovanie
písomností D. E. XXX, okres B. C., dôchodca,

sa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 31.05.2019, sp. zn.
1Pv/257/18/6609, v ktorej mu je kladené za vinu, že

- v presne nezisteného dňa v septembri roku 2016 v rodinnom dome vo D. E. F. XXX ubytoval G. H. z I.,
ktorého zobral ako invalida bez ľavej dolnej končatiny, v relatívne dobrom zdravotnom stave, do svojej
opatery s tým, že sa bude o neho starať, zneužil obzvlášť zraniteľné postavenie poškodeného a potom

ho najmenej dvakrát, a to pred Vianocami 2016 a v januári 2017 vyviezol spoločne s nestotožnenou
osobou – mladým mužom z J., na osobnom motorovom vozidle zn. K. L., evidenčného čísla B. XXX M.,
do nezisteného mesta v I., kde musel žobrať každý deň od rána do večera 7 dní v týždni, za každého
počasia, vozil ho na miesta buď k obchodným centrám alebo ku kostolom, spoločne prespávali v aute
A. A., pričom všetky peniaze, ktoré nažobral, mu musel odovzdať, A. A. mu denne kupoval lacnú stravu
a víno s úmyslom ovládať ho, nakoľko bol alkoholik, keď boli tržby zo žobrania malé, tak na neho kričal
a keď prišli na C., aby si prebral dôchodok, tak tento mu hneď pred poštou musel odovzdať a takto sa
obohatil o nezistenú čiastku zo žobrania,

- od februára 2017 až do januára 2018 opakovane vozil poškodeného G. H. z D. E. na osobnom
motorovom vozidle zn. K. L., evidenčného čísla B. XXX M., spoločne s nestotožnenou osobou - mladým
mužomzJ.,nažobraniepomestáchC.,atoN.N.,O.aP.J.,pričomhonechávalžobraťpredobchodnými
centrami a večer sa zakaždým vrátili do miesta bydliska, takto ich rozvážal na žobranie aj trikrát v
týždni, pričom im poskytoval stravu, napriek zime, mu ako invalidovi na vozíku zobral deku, aby mu bola
zima a aby sa triasol, avšak keď neboli žobrať, tak doma vykonávali rôzne práce, ako umývanie riadu,
upratovanie, prácu s drevom, šúpali kukuricu a podobne, tiež mu poškodený G. H. musel odovzdávať

dôchodok v čiastke od 240 eur do 310 eur mesačne, čím sa takto A. A. na jeho žobraní obohatil
o nezistenú finančnú čiastku a odoberaním dôchodku sa obohatil o čiastku 4.475,50 eur, ktoré použil
pre vlastnú potrebu,

tedamal zneužiť bezbrannosť a zraniteľné postavenie osoby na prepravenie a prechovávanie s jej súhlasom
na účel nútenej služby, vrátane žobrania, spáchať ho na chránenej osobe a závažnejším spôsobom
konania a čin mal páchať po dlhší čas, na osobe vyššieho veku a chorej osobe,

tým mal spáchať

zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 1, odsek 3 písm. d), písm. f) Trestného zákona s

poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného
zákona.

oslobodzuje podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre
ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, s celým nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa31.05.2019podalprokurátorOkresnejprokuratúryvRimavskejSobotepodsp.zn.1Pv/257/18/6609

obžalobu na A. A., nar. XX.XX.XXXX pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm.
a), písm. d), písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona
a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto
obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

O tejto obžalobe prokurátora bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
11T/34/2019 zo dňa 27.09.2021 tak, že súd obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv/257/18/6609 zo dňa 31.05.2019 oslobodil podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Zároveň súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX s celým

nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom k tomu, že proti uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie, bola vec predložená na
rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.
5To/1/2022 zo dňa 21.06.2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku

zrušil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/34/2019 zo dňa 27.09.2021 v celom
rozsahu a zároveň podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v zrušujúcom uznesení okresnému súdu vytkol, že tento sa pri odôvodnení napadnutého

rozsudku dôsledne neriadil ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku a to najmä, že vykonané
dôkazy vyhodnotil jednostranne, len v prospech obžalovaného. Konkrétne uviedol, že pokiaľ poškodený
na hlavnom pojednávaní vypovedal rozdielne ako v prípravnom konaní, pričom vzhľadom zrejme aj na
svoj zdravotný stav si na niektoré skutočnosti nepamätal, okresný súd nepristúpil k odstráneniu rozporov
vo výpovediach poškodeného v zmysle § 264 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd zároveň okresnému súdu uložil, aby pre náležité objasnenie veci opätovne vypočul
poškodeného a v prípade, ak sa odchýli od výpovede z prípravného konania, je potrebné postupom
podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku odstrániť rozpory v jeho výpovediach. S prihliadnutím na
osobu poškodeného a jeho zdravotný stav ďalej krajský súd okresnému súdu uložil, aby do konania

pribral znalca za účelom posúdenia dôveryhodnosti výpovede poškodeného. Následne je potrebné,
aby okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne, logicky a presvedčivo vyargumentoval jednotlivé
skutkové a právne závery, ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel a taktiež sa má okresný súd
vysporiadať s jednotlivými argumentmi prokurátora ale aj splnomocnenca poškodeného a rešpektovať
práva splnomocnenca poškodeného.Po zrušení pôvodného rozsudku krajským súdom a po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie,
okresný súd v súlade s pokynom krajského súdu uznesením sp. zn. 11T/34/2019 zo dňa 23.12.2022
podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku pribral do konania znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychológia, klinická psychológia detí a dospelých a poradenská psychológia O. H. Q., O.,
pričom úlohou znalkyne bolo vykonať komplexnú psychodiagnostiku poškodeného G. H. a v znaleckom
posudku zodpovedať v uznesení položené otázky.

Následne potom, ako pribratá znalkyňa zrealizovala psychodiagnostické vyšetrenie poškodeného G. H.,

podala na súd dňa 02.03.2023 znalecký posudok č. X/XXXX.

Hlavné pojednávanie v predmetnej veci bolo po podaní znaleckého posudku vytýčené na deň
04.07.2023, na ktoré bol predvolaný k výsluchu aj poškodený G. H., ktorý však vopred ospravedlnil
svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov. Zároveň svoju neúčasť ospravedlnil aj obhajca obžalovaného
a samotný obžalovaný z dôvodu práceneschopnosti, preto bol určený nový termín hlavného

pojednávania na deň 26.09.2023. Na toto hlavné pojednávanie sa opäť zo zdravotných dôvodov
nedostavil poškodený G. H., ktorý neúčasť vopred ospravedlnil. Z dôvodu nedostavenia sa prísediaceho
R. N. bol predsedom senátu zabezpečený nový prísediaci, avšak obžalovaný so zmenou v zložení
senátu nesúhlasil, preto muselo byť hlavné pojednávanie opäť odročené a ďalší termín bol určený
na deň 07.11.2023. Na tento termín sa však nedostavil obžalovaný, pričom do spisu bolo doručené

lekárske potvrdenie o tom, že obžalovaný je od 31.10.2023 hospitalizovaný. Z neúčasti sa aj na tomto
hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlnil G. H.. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené
zákonné podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, bolo hlavné
pojednávanie odročené na neurčito za účelom zistenia zdravotného stavu obžalovaného a možnosti,
kedy sa bude môcť hlavného pojednávania osobne zúčastniť. Ďalší termín hlavného pojednávania bol

určený na deň 20.05.2024, avšak hlavné pojednávanie muselo byť opäť odročené na neurčito z dôvodu
hospitalizácie obžalovaného od 16.05.2024.

Hlavné pojednávanie sa podarilo vykonať až dňa 08.10.2024, pričom po dohode so splnomocnenkyňou
poškodeného a vzhľadom k zdravotnému stavu poškodeného bol výsluch poškodeného zrealizovaný

prostredníctvom videokonferenčného zariadenia cez aplikáciu ZOOM. S takýmto postupom súhlasili
tak prokurátor, obžalovaný, obhajca ako aj splnomocnenkyňa poškodeného. Na hlavnom pojednávaní
nebola prítomná predvolaná znalkyňa O. H. Q., O., ktorá svoju neúčasť ospravedlnila zo zdravotných
dôvodov. K opätovnému výsluchu poškodeného G. H. je však na úvod potrebné uviesť, že podľa
§ 267 písm. c) Trestného poriadku nebol vzatý do prísahy, pretože vzhľadom na jeho psychické

a fyzické predpoklady nebol schopný náležite pochopiť podstatu a dôležitosť prísahy. Odôvodnenosť
tohto postupu bola daná najmä znaleckým posudkom znalkyne O. Q., O. ako aj odpoveďami tohto
svedka na úvodné otázky samosudcu, ktorými sa zisťovalo ako je orientovaný v čase. Svedok vedel
uviesť kedy je narodený a v ktorý deň sa vykonáva výsluch, na otázku, aké je ročné obdobie však
odpovedal, že je rok 1923. Na otázku, aký bol rok vlani, uviedol, že bol rok 1922 a na otázku, aký je

rok teraz, uviedol, že je rok 1923. Na otázku, či vo vzťahu k jeho osobe bolo vykonávané znalecké
dokazovanie si nepamätal a na otázku, či bola v zariadení, v ktorom sa teraz nachádza, za ním znalkyňa
za účelom vyhotovenia znaleckého posudku uviedol, že nebola. Taktiež nevedel uviesť čo je podstatným
obsahom konania, v ktorom je teraz vypočúvaný a potom dodal, že ide o napadnutie a to úder do hlavy
kanvicou na kávu. Udrieť ho mal pán A., avšak sa nepamätá kedy.

Počas samotného opakovaného výsluchu, ktorý bol vykonaný prostredníctvom videokonferenčného
zariadenia, svedok a zároveň poškodený G. H. na otázky prokurátora uviedol nasledovné skutočnosti.

Obžalovaného pána A. pozná z videnia, bol u nich. Dostal sa tam tak, že ho tam zobrala pani A. z I. S.

zo stanice, povedala mu, že má pre neho ubytovanie. V tom čase žil na ulici a tam sa aj stretli. Ona mu
povedala len toľko, že má pre neho ubytovanie, pýtala sa ho tiež, či má dôchodok, na čo jej odpovedal,
že áno. Predtým ju nikdy nestretol, v tom čase nemal zabezpečené nikde ubytovanie, prespával kde sa
dalo, napríklad na lavičkách, prípadne na stanici a podobne. Na ponuku pani A. reagoval tak, že s tým
súhlasil a išiel s ňou vlakom do D. E.. Počas cesty sa s ňou nerozprával o tom, čo bude vo D. E. robiť.

A. mu nehovorila a ani nenaznačila, že bude žobrať. Uviedol, že potom mu A. povedal, že čo tam bude
robiť a tým ho podľa svedka držal v „šachu“, že či tam môže alebo nemôže spať.Na otázku, ako to vyzeralo vo D. E. uviedol, že on nebol ubytovaný v hlavnej budove, ale len v prístavbe,
a že spolu s ním boli ubytované aj ďalšie dve osoby. Uviedol o nich, že aj oni žobrali pre A..

Na otázku, ako prebiehalo to žobranie uviedol, že oni chodili žobrať zvlášť, a že on chodil žobrať sám
s A.. A. ho vysadil pred obchodom alebo nákupným centrom, tam ho nechal, pričom niekedy mu priniesol
jesť. Žobral od rána do večera, asi päť až šesť hodín a po žobraní išli domov. A. ho vozil autom tam aj
späť. Uviedol tiež, že A. to robil kvôli zisku, aby na ňom zarobil. Vyžobrať mal za jeden deň asi 20 až
30 euro a peniaze dal doma pani A..

Na otázku, prečo jej dával peniaze, odpovedal, že nevie, nevedel uviesť ako dlho to trvalo a ani v ktorom
roku to bolo. Nevedel opísať vozidlo, ktorým ho A. vozil, pri žobraní mal aj invalidný vozík, ktorý mu dal
A.. Keď mu A. dával invalidný vozík, tak mu pri tom nič nepovedal.

Na otázku, či si chodil po dôchodok, odpovedal, že nie a dodal, že dal A. PIN kód od karty, aby mohol

vybrať dôchodok z banky.

Na otázku, čo urobil s peniazmi, odpovedal, že to bolo za bývanie ako nájomné, a že on zobral všetko.

Ohľadom stravy uviedol, že domáca varila obed, zemiaky, mäso aj polievku.

Neodpovedal na otázku, čo bolo v miestnosti, v ktorej býval a na otázku, či sa mohol kúpať uviedol, že
sa jedenkrát kúpal v drevenej vani.

Na otázku, či ho A. fyzicky napadol, svedok uviedol, že áno a dodal, že ho buchol tou kanvicou, on od

úderu potom spadol na zem. Nevedel vysvetliť z akého dôvodu ho udrel kanvicou, po chvíli však dodal,
že asi preto, že bol hlučný.

Na otázku, či odtiaľ mohol dobrovoľne odísť uviedol, že to neskúšal a na otázku, či chcel odtiaľ odísť,
uviedol, že chcel ale nevedel ako.

Na otázku, ako sa ku nemu správal A. uviedol, že si nevie vysvetliť prečo ho napadol, ďalej, že sa k nemu
správal povýšenecky, avšak okrem toho jedného úderu kanvicou ho viackrát fyzicky nenapadol.

Na ďalšie doplňujúce otázky, či si pamätá mestá, kde ho A. vozil a či bol žobrať aj v zahraničí uviedol,

že nevie v ktorých mestách bol, lebo sedel v aute a nepozeral sa na značky a zopakoval, že nevie kde
bol. V zahraničí nebol, čo zdôvodnil tým, že cesta autom bola krátka a trvala maximálne dve hodiny.

Prokurátor sa v ďalšom pokúsil odstrániť rozpory medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní
s výpoveďou v prípravnom konaní a v tejto súvislosti mu položil nasledovné otázky.

Na otázku, prečo v prípravnom konaní vypovedal o tom, že bol aj v A., odpovedal, že nevie prečo
to povedal, nepamätal sa na to a opäť dodal, že nebol v zahraničí, ani v A.. Na ďalšiu otázku, že
v prípravnom konaní uviedol, že zarobil – vyžobral 100 až 150 eur, odpovedal, že ani to nie je pravda,
že neexistuje, že by toľko vyžobral a tiež dodal, že nevie vysvetliť, prečo také aj povedal.

Na ďalšie otázky uviedol, že o tom, na ktorom mieste bude žobrať rozhodol A., pri čom mu nepovedal
nič, len ho vyložil na konkrétnom mieste a tam ho nechal. S A. bol žobrať asi desaťkrát. V čase keď bol
žobrať tak nikde nespal v aute, nepamätal sa na to koľkokrát do týždňa bol žobrať a opäť zopakoval,
že sa nepamätá, že by bol žobrať v zahraničí.

Na otázky obhajcu, odpovedal poškodený nasledovne.

Na otázku, či vie v ktorom roku sa stalo, že nejaká osoba s ním prišla do D. E. a kto bola tá osoba,
uviedol, že prišiel s pani domácou vlakom, nepamätal sa v ktorom roku. Nevedel uviesť meno pani

domácej a ohľadom jej veku uviedol, že mohla mať približne 55 rokov.Poškodený obhajcovi potvrdil, že do I. žobrať nechodil, a na otázku, či niekde inde chodil žobrať a s kým,
poškodený uviedol, že sa nepozeral na značky, že cesta netrvala dlho, asi len dve hodiny, a že nevie
pred akým obchodom bol.

Na otázku, či vie v akých mestách podľa obžaloby mal byť, odpovedal, že nevie a opäť zopakoval, že
on len vystúpil na dané miesto, avšak nevie v ktorom meste bol.

Na otázku, že malo ísť o mestá N. N., O. a P. J., ktoré mestá uviedol v prípravnom konaní, poškodený

uviedol, že to povedal zle, a že to si len domýšľal.

Na otázku, či vie popísať miesta, kde žobral, odpovedal, že nevie povedať a dodal, že A. ho nechal
blízko vchodu do obchodu, a že nevie v ktorom meste to bolo.

Ďalej tiež uviedol a zopakoval, že žiadna iná osoba s ním žobrať nechodila, len ho vozil A. a na otázku,

akým autom to bolo a či vie jeho ŠPZ uviedol, že nevie či to bol „žigulák“, nevedel ho popísať a nevedel
ani jeho ŠPZ.

Na otázku obhajcu, aby vysvetlil, prečo v prípravnom konaní uvádzal skutočnosti, ktoré dnes na hlavnom
pojednávanípoprel,poškodenýuviedol,žetonevievysvetliť,nevieprečovtedyuvádzaltiemestáanevie

vysvetliť ako tak mohol vypovedať.

V ďalšom bol opätovne vypočutý na návrh obžalovaného aj svedok G. T., ktorý po zákonnom poučení
na otázky obhajcu uviedol nasledovné skutočnosti. Od septembra 2016 až do januára 2018 žil nejakú
časť uvedeného obdobia u pána A. a nejakú časť v J.. Počas obdobia kým býval u pána A., tak spolu

s ním tam býval aj nejaký U., ktorého priezvisko nevedel uviesť, opísal ho ako človeka, ktorý bol od neho
starší, chodil o barlách a asi mal problém s nohou, boli priatelia.

Na otázku, či v tom období ten U. chodil niekam s pánom A. svedok uviedol, že pokiaľ vie tak chodili
do obchodu a boli sa aj strihať.

Na ďalšie otázky obhajcu svedok uviedol, že nevie o tom, že by ten U. chodil s A. aj do I. a nevie ani
o tom, že by chodili spolu do N. N., do O. a do P. J..

Na otázku, či chodili U. s A. žobrať do nejakého iného mesta svedok uviedol, že nevie, a opäť zopakoval,

že vie len to, že sa boli strihať, že chodili do obchodu, pričom dodal, že nevie, či boli aj žobrať, lebo
nevidel U. žobrať a ani o tom nepočul. Podľa svedka boli väčšinou doma.

Na otázku obžalovaného, aby sa vyjadril k tvrdeniu H., že H. chodil s ním žobrať, pričom mu mal brať
peniaze, svedok uviedol, že o tom nevie a dodal, že H. nechodil skoro nikde.

Na ďalšie otázky obžalovaného, či svedok mohol od neho kedykoľvek odísť, či mal H. peniaze a čo
robili cez deň, svedok uviedol, že on mohol kedykoľvek od A. odísť, že H. mal peniaze, a že cez deň
väčšinou hrali karty.

Na otázku obžalovaného uviedol aj to, že H. mal peniaze, svedok nie, preto alkohol financoval H.
a vyjadril sa aj o tom, že H. chodil na poštu pre dôchodok čo nebolo odtiaľ kde bývali ďaleko, hovoril
mu o tom H. a chodil tam aj sám o barlách.

Na otázku prokurátora, či mu pán A. naznačoval ako má na hlavnom pojednávaní vypovedať, svedok

uviedol, že nie, že mu A. nič nehovoril, na súd ho síce priviezol autom, avšak o prejednávanej veci sa
nerozprávali.

Naďalšieotázkyprokurátorasvedokvypovedalajotom,ženaizbebývaluA.spolustýmU.,išlooväčšiu
izbu a k dispozícii mali aj kuchyňu a sprchu. Nevie kde si U. odkladal peniaze, svedka to nezaujímalo,

vzájomne s U. vychádzali bežne, konflikt spolu nemali.
Na doplňujúce otázky samosudcu, svedok vypovedal, že za bývanie vo D. E. nič A. neplatil, A. varili
aj stravu, alebo niečo niekedy kúpil aj U., svedok za stravu neplatil nič a či platil U. k tomu sa vyjadriť
nevedel. Podľa svedka U. chodieval aj na nákupy a podľa neho si ich asi aj platil, lebo poberal dôchodok.Na otázku samosudcu, či sa niekedy stalo, že by U. odišiel z miesta kde bývali na nejaký dlhší čas,
svedok vypovedal, že nie, že tam bol stále a vie o tom, lebo bývali v jednej izbe.

Na ďalšie otázky samosudcu, svedok vypovedal aj to, že u A., tam kde bývali, mali k dispozícii aj
chladničku,práčku,WC,sprchusteplouvodou,pričomvšetkomohlihocikedypoužívaťobidvaja.Svedok
nemal žiadnu vedomosť o tom, že by v čase keď bol u A. spolu s U., niekto U. aj fyzicky ublížil. Vyslovene
povedal, že kým tam bol on, tak A. U. neublížil.

Na otázku, či mu U. hovoril, že ho A. udrel kanvicou po hlave, svedok uviedol, že nič také mu nehovoril,
a že o tom počuje teraz prvýkrát.

Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne O. H. Q., O., úlohou ktorého bolo vykonať
komplexnú psychodiagnostiku osobnosti poškodeného G. H., boli zistené nasledovné skutočnosti.

Ide o muža vo veku staršej dospelosti vo vývine, ktorého osobnosť má znížený intelektový
potenciál pri organickom poškodení CNS, labilná nezrelá emotivita, náznaky psychoticizmu, uzavretosť,
detinskosť (pocity menejcennosti, urážlivosť, zvýšená potreba pozornosti, obdivu a ocenenia, ľahko
zraniteľný, precitlivelý, nevľúdny, sklony k dennému sneniu). V štruktúre osobnosti dominuje zvýšená

pohotovosť, vnímať z okolia agresivitu a reagovať agresívne, impulzivita a neovládateľnosť, nekľud,
dráždivosť, napätie, netrpezlivosť, nerozmyslené výroky, afektívne konanie so zníženou kontrolou až
zúrivosť, potreba zmeny, škodoradosť, presadzovanie vlastných záujmov. Znalkyňa zistila dissimulačné
tendencie, paranoidné nastavenie, depresívne prejavy. Znalkyňa ďalej konštatuje narušenú vekovú
identitu,osobnostnúnezrelosť,chýbamupocitspolupatričnostiadôvery.Jehopsychickýstavjeaktuálne

destabilizovaný, zistený stredný stupeň depresie, reaktívna depresia bez psychotickej hĺbky. Podľa
znalkyne vo svojom oslabenom osobnom, zdravotnom a sociálnom postavení (rozvedený bez kontaktu
s rodinou, nezamestnaný s invalidným dôchodkom, bezdomovec s amputovanou nohou, závislý na
alkohole), mohol byť v inkriminovam čase ovplyvniteľný až manipulovateľný.

U poškodeného znalkyňa konštatuje schopnosť primerane vnímať a následne reprodukovať prežité
udalosti ako výrazne zníženú, vzhľadom na známky organického poškodenia CNS. Nebol zistený sklon
k úmyselnému skresľovaniu výpovedí. Nepresné a nejasné spomienky môžu mať chorobný podklad.

Podľa znalkyne všeobecnú a špecifickú vierohodnosť reprodukovania udalostí, ktoré poškodený prežil

možno uňho považovať za zníženú vzhľadom k nasledovným skutočnostiam. Senzorický aparát
oslabený, zrakové vnímanie s obmedzeniami, dlhodobá a logická pamäť podpriemerná, auto-a alo-
psychická orientácia podpriemerná, vizuálna retencia hlboko podpriemerná, asociačná zložka pamäte
podpriemerná. Rečový prejav s dlhšími latenciami, chudobnejšia slovná zásoba, pohotovosť a plynulosť
slabšia. Na všeobecné témy ani k vyšetrovanej veci nehovorí spontánne ani na vyzvanie, na

otázky odpovedá skôr stručne s istým odmietaním témy vyšetrovaného skutku a osoby A. A. a so
zdôrazňovaním témy svojho domu a svojho návratu domov. Z jeho zdravotnej dokumentácie vyplýva,
že po skončení jeho bývania u A. A. bol takmer permanentne hospitalizovaný v psychiatrických
nemocniciach, resp. na psychiatrických oddeleniach až kým nebol umiestnený v zariadení, kde je
doposiaľ. Podľa znalkyne z jeho diagnóz a ordinovaných liekov možno usudzovať, že jeho celkový

psycho-somatický stav sa postupne zhoršoval, čo platí aj o pamäťových schopnostiach. Už v prípravnom
konaní boli jeho spomienky medzerovité, čomu sám nerozumel. V prípravnom konaní však popisoval
také špecifické detaily, týkajúce sa napríklad spánku v aute, označovania miesta A. A., kde mal žobrať,
do čoho mu ľudia dávali peniaze, stravovania, vykonávania hygieny a telesnej potreby, že v tom čase
možno nevznikli pochybnosti o vierohodnosti jeho výpovede.

Na otázku, aká je u poškodeného úroveň schopností prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich, hodnotiť
a reprodukovať ich s odstupom času jedného roka, dvoch rokov, piatich rokov, šiestich rokov, znalkyňa
uviedla nasledovné. Podľa znalkyne možno predpokladať, že úroveň schopností poškodeného prežité
udalosti vnímať, zapamätať si ich, hodnotiť a reprodukovať bude s pribúdajúcimi rokmi aj výraznejšie

klesať. Znalkyňa uviedla, že od výsluchu poškodeného v prípravnom konaní zo dňa 21.02.2018 cez
jeho výsluch na súde dňa 27.09.2021, po jeho psychologické vyšetrenie v troch termínoch v mesiacoch
január až február 2023, teda cca po piatich rokoch, konštatuje výrazné zhoršenie celkovej kondície
poškodeného (po fyzickej aj psychickej stránke). Podľa znalkyne už ani v čase výsluchu v prípravnomkonaní sa presnejšie nepamätal, kedy prišiel do D. E., kto býval vo D. E., ako sa stravoval. Jeho
spomienky na bývanie u dcéry A. A. v I. a u A. A. vo D. E. sa prelínajú alebo splývajú (napríklad keď
uvádza, že u A. A. vo D. E. sa kúpal v drevenej vani a záchod bol vonku, čo v prípravnom konaní uvádzal

v opise podmienok bývania u dcéry A. A. v I.).

Na ďalšiu otázku, či u poškodeného možno konštatovať známky psychickej ujmy a posttraumatickú
stresovú poruchu a či tieto sú v priamom súvise s prežitou udalosťou znalkyňa uviedla, že
psychologickým vyšetrením nebolo zistené, že by sa u poškodeného výraznejšie prejavovali známky

psychickej ujmy a posttraumatickej stresovej poruchy, súvisiace priamo a jednoznačne s prežitou
udalosťou (predmetným trestným činom). V tejto súvislosti znalkyňa ďalej uvádza, že známky psychickej
ujmy a posttraumatickej stresovej poruchy môžu byť uňho prekryté diagnostikovanou alteráciou
osobnosti organickým procesom, degradáciou a depraváciou osobnosti (v dôsledku závislosti na
alkohole) a susp. traumy hlavy, opakovane zmienenej v anamnéze.

Vo svojom znaleckom posudku znalkyňa taktiež uvádza, že u poškodeného nebol zistený sklon ku
konfabulácii, poškodený má skôr sklon k minimalizovaniu opisu predmetných udalostí, tému nerozvíja
a nemá tendenciu k pridávaniu ďalších (napríklad absurdných, bludných) detailov.

Z dokazovania, ktoré bolo vykonané okresným súdom na hlavnom pojednávaní v štádiu pred zrušením

prvostupňového rozsudku odvolacím súdom boli zistené nasledovné skutočnosti.

Splnomocnenec poškodeného vo vzťahu k nároku na náhradu škody uviedol, že v prípade
odsudzujúceho rozsudku žiada obžalovaného zaviazať k náhrade majetkovej ujmy vo výške 4.475,50
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 5.200 eur.

Obhajca obžalovaného po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2020
vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, že samotnú obžalobu považuje za nedôvodnú a tiež za
nedôvodnýpovažovalajnároknanáhraduškodyuplatnenýsplnomocnencompoškodenéhoaakodôvod
uviedol, že škoda tak tak majetková, ako aj nemajetková nevznikla.

Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2020 podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutkov, spáchanie ktorých mu je v obžalobe
kladené za vinu. K veci samej vypovedal o tom, že poškodeného G. H. spoznal v I., kde mal poškodený
bývať u dcéry obžalovaného. Od nej sa mal dozvedieť, že lepšie podmienky pre bývanie a život by mal

u obžalovaného vo D. E.. Po vzájomnej dohode obžalovaného s poškodeným sa poškodený rozhodol
odísť bývať k obžalovanému. Vo D. E. mu obžalovaný ponúkol ubytovanie v osobitnej prístavbe pri
rodinnom dome, kde mal k dispozícii izbu, kuchyňu, kúpeľňu a toalety. Poškodený tu bezodplatne býval
od konca leta 2016 až kým odtiaľ nebol odvedený políciou v roku 2018. Ďalej vypovedal o tom, že
poškodený mal počas pobytu vo D. E. problémy s nadmerným užívaním alkoholu, po užití ktorého bol

agresívny a problémový. Alkohol, ale aj veci potrebné k životu si poškodený nakupoval za svoj invalidný
dôchodok. Z dôvodu problémovej mobility poškodeného ho obžalovaný vozil svojim autom pre výber
dôchodku na miestnu poštu. Pri pošte zastavil, k autu prišla zamestnankyňa pošty, ktorá hotovosť –
dôchodok vyplácala priamo do rúk poškodeného. Obžalovaný tiež uviedol, že po tom, ako poškodený
obdržal dôchodok, spoločne išli na nákup do Rimavskej Soboty, kde si poškodený nakúpil potrebné veci

a ostatné peniaze si poškodený nechával u seba. Občas však poškodený nepravidelne prispieval na
stravu, a to hlavne na obedy, ktoré mu poskytoval obžalovaný.

Tvrdenia o tom, že s poškodeným chodieval do I. a tiež, že ho vozil po území Slovenskej republiky
za účelom žobrania, obžalovaný rázne a opakovane odmietal. V tejto súvislosti tiež tvrdil, že motorové

vozidlo, ktorým v tom čase disponoval by takú cestu ani nezvládlo a že na dlhšie obdobie z domu ani
nemohol odísť, nakoľko bol častokrát kontrolovaný príslušníkmi Policajného zboru. Pokiaľ poškodený H.
u neho vykonával prácu, tak išlo len o činnosť, ktorá bola spojená s chodom a udržiavaním domácnosti.

Na otázky prokurátora ohľadne znalosti zdravotného stavu poškodeného odpovedal, že mal vedomosť

o tom, že poškodený trpí depresiami, chodieval s ním k lekárovi, ktorý mu predpísal aj lieky, tie však
podľa jeho tvrdení poškodený neužíval.Poškodený G. H. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol
v súlade s ustanovením § 262 Tr. poriadku vylúčený z pojednávacej miestnosti počas výsluchu tohto
poškodeného.

Vo svojom výsluchu svedok – poškodený G. H. po zákonnom poučení k veci uviedol, že obžalovaného A.
spoznal po tom, ako ho v blízkosti autobusovej stanice v I. S. oslovila neznáma žena s ponukou pomoci.
Povedala mu, že mu pomôže, avšak musí odcestovať do D. E.. S jej návrhom poškodený súhlasil a ešte
v ten deň dobrovoľne vycestoval do D. E.. Tu ho ubytovali v prístavbe rodinného domu obžalovaného A..

Tvrdil, že hneď na druhý deň ho obžalovaný A. posadil do auta a odviezol na neznáme miesto, kde žobral
a po tom, ako sa spolu s A. podvečer vrátili, si od neho vyžobrané peniaze vypýtala pani, ktorú označil
ako „pani domáca“. Jej identitu súdu uviesť nevedel a ani to, v akom vzťahu bola k obžalovanému A..

V ďalšom vypovedal o tom, že v zahraničí spolu s obžalovaným A. nikdy nebol a nepamätá si, že
by cestoval niekedy niekde s obžalovaným dlhšie ako hodinu. Obžalovaný ho brával žobrať len do

okolitých miest, názvy ktorých uviesť nevedel. Predpokladal, že to bol O., kde ho obžalovaný vyložil
pred obchodom a nechal ho tam celý deň žobrať a potom sa spolu autom vrátili do D. E.. Tu on sám od
seba a dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku, vyžobrané peniaze odovzdal „pani domácej“ a bral to ako
platbu za nájomné a stravu, ktorá mu bola poskytovaná zo strany obžalovaného A..

Vypovedal aj o tom, že obžalovanému peniaze nikdy nedával a žobrať chodil dobrovoľne, nikto ho na to
nenútil. O sebe uviedol, že pred tým, ako sa nasťahoval k obžalovanému A., bol bezdomovec, nakoľko
pre hádku s personálom sociálneho zariadenia bol z tohto zariadenia vylúčený a ostal na ulici. Nemal
ani invalidný vozík, ktorý mu ukradli, chodil len o dvoch barlách a až obžalovaný mu zabezpečil zánovný
invalidný vozík, ktorý však neskôr stratil. Priznal aj dlhotrvajúce problémy s alkoholom a jeho závislosť

na ňom, a to aj v dobe, kedy býval u obžalovaného. Nikto mu nebránil v slobode pohybu a pobytu, on
však nepovažoval odchod od obžalovaného A. za „dobrý nápad“ a ostával u neho žiť dobrovoľne.

V súvislosti s výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní je potrebné uviesť, že so svedkom sa
veľmi ťažko komunikovalo, svedok na položené otázky častokrát odpovedal nezmyselne, alebo vôbec

nevedel odpovedať z dôvodu, že si veci nepamätal, avšak svoj výpadok pamäte nevedel odôvodniť.

Po výpovedi svedka - poškodeného G. H. predseda senátu oboznámil obžalovaného A. A. s podstatným
obsahom výpovede poškodeného H., pričom k tejto výpovedi sa obžalovaný nevyjadril.

Svedok R. H. M. na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2020 po zákonom poučení okrem iného uviedol, že
obžalovaného A. pozná, spoznali sa v B. C., kde po tom, ako mu vyrozprával svoju zlú životnú situáciu
a aj to, že nemá kde bývať, mu obžalovaný A. poskytol ubytovanie v prístavbe rodinného domu vo D.
E.. Svedok sa sem nasťahoval v roku 2017 a býva tam dodnes. V čase, kedy sa do D. E. nasťahoval,
už tam býval aj poškodený H. spolu s dvomi inými ľuďmi. Svedok ďalej uviedol, že s poškodeným H.

mal kamarátsky vzťah, avšak keď bol poškodený pod vplyvom alkoholu, častokrát bol hlavne slovne
agresívny. Raz sa podľa tohto svedka stalo, že H. sa mu vyhrážal, že ho podreže. Svedok vypovedal
aj o tom, že alkohol si poškodený zaobstarával rôznym spôsobom, a to hlavne tak, že si ho kupoval
pri spoločných nákupoch či už v obci, kde bývali, alebo aj v B. C., kam chodili na nákupy. Ohľadom
preberania dôchodku poškodeným uviedol, že dôchodok si poškodený osobne preberal v miestnej

pošte, a to tým spôsobom, že poškodeného obžalovaný odviezol autom pred budovu pošty, kde k nemu
prišla zamestnankyňa pošty, ktorá poškodenému po podpise vydala do jeho rúk dôchodok v hotovosti.
Svedok uviedol aj to, že mu poškodený nikdy nespomínal, že by svoj dôchodok musel obžalovanému
A. odovzdávať a ani to, že by chodil s obžalovaným žobrať.

Na doplňujúce otázky svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by poškodený chodieval
s obžalovaným do zahraničia a tiež ani žobrať po území Slovenskej republiky, nakoľko sa poškodený
spolu s obžalovaným nikdy nevzďaľovali autom na dlhšiu dobu dňa. Pokiaľ sa vzdialili, tak to
nepresahovalo bežnú dobu nákupu, príp. návštevy doktora, keďže mal vedomosť o zdravotných
problémoch poškodeného, tie však nevedel presne špecifikovať, ako ani to, či a aké lieky mal poškodený

užívať. Ďalej uviedol, že aj on spolu s poškodeným a obžalovaným chodieval na nákupy do B. C. do
nákupného domu Tesco a Kaufland, kedy nákupy opísal tak, že každý si vybral to čo potreboval pre
vlastnú potrebu a za to si vždy aj sám zaplatil. Dodal aj to, že poškodený si za svoje nákupy platil sám,
peniazmi zo svojho vrecka.Ďalej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2020 vypovedala svedkyňa V. J., ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že v kritickom čase pracovala ako zamestnankyňa pošty s tým, že poškodenému

niekoľkokrát osobne vyplácala invalidný dôchodok. Výplata dôchodku prebiehala tak, že po tom, čo do
budovy pošty prišiel obžalovaný A. s tým, že prišiel s poškodeným pre jeho dôchodok, ona vyplnila
príslušné potrebné podklady k danému úkonu a následne vyšla von za poškodeným, ktorému dala
podpísať potrebné tlačivá a potom mu do jeho vlastných rúk odovzdala hotovosť. Nič viac k veci uviesť
nevedela.

Svedok V. J., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2020 po zákonnom poučení okrem iného
uviedol, že ako bývalý starosta obce D. E. obžalovaného a poškodeného pozná, nemá však vedomosť
o tom, kto každý a za akým účelom u obžalovaného A. býval. Osoby, ktoré obžalovaný A. žiadal prihlásiť
k trvalému pobytu, vždy osobne navštívil a pýtal sa ich, či sú si vedomí, kde sa nachádzajú, v akej obci
a u koho a či rozhodnutie o prihlásení sa k trvalému pobytu vykonávajú dobrovoľne, pričom tieto osoby

vždy súhlasili.

Svedok G. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2020 po zákonnom poučení k veci uviedol,
že obžalovaného A. pozná už viac ako 20 rokov, občas, keď bolo zlé počasie alebo zima, tak sa z J.
presťahoval k obžalovanému. Tu sa spoznal aj s poškodeným H., ktorého opísal ako osobu obľubujúcu

požívanie alkoholických nápojov, po konzumácii ktorých býval agresívny. Svedok ďalej uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by od H. obžalovaný bral peniaze a tiež nemá vedomosť o tom, či obžalovaný A.
chodieval s poškodeným H. žobrať po Slovenskej republike.

Okrem uvedeného dokazovania bolo na hlavnom pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie a podľa

§ 263 ods. 1 Tr. poriadku na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného a obhajcu, predseda senátu
prečítal zápisnice o výsluchoch svedkov z prípravného konania: G. Q. z čl. 63-64, A. Q. z čl. 65-68, H. G.
H. z čl. 69-71, D. A. z čl. 72 až 75, Q. J. z čl. 76-79, J. N. z čl. 80-83, R. C. z čl. 89-90 a H. P. z čl. 90a-90b.

Z týchto zápisníc bolo zistené, že svedkovia G. Q., A. Q., Q. J., J. N. a R. C. pre blízky príbuzenský

pomer k obžalovanému využili svoje zákonné právo a odmietli v predmetnej trestnej veci vypovedať.

Svedok H. P. uviedol len toľko, že obžalovaného pozná len z videnia, k veci samej nič neuviedol a dodal,
že nikdy pre obžalovaného nežobral a nevedel vysvetliť ako sa u obžalovaného v domácnosti našiel
jeho preukaz poistenca zdravotnej poisťovne Union.

Z čítanej zápisnice o výsluchu svedka H. G. H. bolo zistené len toľko, že je obvodným lekárom v Hnúšti,
pričom ďalšia časť jeho výpovede sa netýka predmetnej trestnej veci.

V ďalšom predseda senátu podľa § 269 Tr. poriadku prečítal ako listinné dôkazy: čestné prehlásenie z čl.

2, zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou z čl. 10 až 113 a čl. 133 až 139, prípisy
W. úradu D. E. z čl. 153 až 156, žiadosť o vydanie občianskeho preukazu z čl. 152, správu o povesti
z čl. 505, správu z evidencie priestupkov z čl. 506, odpis registra trestov z čl. 507 až 510, nárok na
náhradu škody z čl. 512 až 513, lekárske správy poškodeného H. z čl. 518 až 519, lekársku správu
z psychiatrickej nemocnice z čl. 522.

Vo vzťahu k všetkým čítaným zápisniciam o výsluchoch svedkov z prípravného konania a listinným
dôkazom sa uvádza, že obžalovaný k nim nemal žiadne pripomienky.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania a to aj doplneného v zmysle pokynu krajského súdu, dospel

okresný súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Okresný súd po doplnení dokazovania hodnotil na hlavnom pojednávaní dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Aj po doplnení dokazovania je však potrebné uviesť, že na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov
nebolo preukázané, že skutky, spáchanie ktorých je obžalovanému kladené za vinu, sa stali.Prokurátor mal za to, že v obžalobe uvedené konanie obžalovaného napĺňa aj po novele trestného
zákona znaky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d),

písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods.
1 písm. e), písm. f) Trestného zákona.

Podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona, kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej
slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia

alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba
odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného
postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na
účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce
či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného
sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných

foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 :
d) na chránenej osobe

f) závažnejším spôsobom konania.

Na trestnosť páchateľa v predmetnej veci sa vyžaduje, aby použitím ľsti a zraniteľného postavenia takéto
osoby nútil vykonávať rôzne práce vrátane žobrania. Spáchanie samotného trestného činu spravidla
spočíva v obmedzovaní osobnej slobody obete a tiež poskytovaním a prísľubom výhod, ktoré majú slúžiť

na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá je zneužívaná, a to hlavne pre jej bezbrannosť alebo inak zraniteľné
postavenie.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný A. A. poškodeného G. H. zlákal na
odchod do zahraničia a na odchod bývať do D. E. s prísľubom peňazí a tiež nebolo dokázané, že

by bol poškodený obmedzovaný v slobode pohybu, že by ho nútil vykonávať povinné práce vrátane
žobrania a tiež nebol dokázaný majetkový prospech obžalovaného, ktorý by získal od poškodeného.
V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na vyššie uvedené obsahy výsluchov svedkov G. T., R. H. M., V.
J. a v neposlednom rade aj na výsluch samotného poškodeného G. H..

Predmetná obžaloba bola postavená na skutočnostiach, o ktorých vypovedal poškodený G. H.
v prípravnom konaní.

K jeho osobe bolo na hlavnom pojednávaní zistené, že má problémy s alkoholom, trpí aj psychickými
problémami a tieto problémy mal už aj v dobe, kedy sa mali skutky popísané v obžalobe stať. Zo

záverov znaleckého posudku znalkyne O. H. Q., O. naviac vyplýva, že u poškodeného konštatuje
schopnosť primerane vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti ako výrazne zníženú a to najmä
vzhľadom na známky organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Aj keď nebol zistený sklon
kúmyselnémuskresľovaniuvýpovedí,jehonepresnéanejasnéspomienkymôžumaťchorobnýpodklad.
V jeho prípade znalkyňa tiež konštatovala „prelínanie“ spomienok z obdobia, keď býval u dcéry A. A.

v I. s obdobím, keď býval u A. A. vo D. E.. Aj vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo dostatočne
možné, aby boli v zmysle pokynu krajského súdu, odstránené rozpory vo výpovediach poškodeného H.
v prípravnom konaní s jeho výpoveďami na hlavnom pojednávaní (§ 264 ods. 1 Trestného poriadku).
O odstránenie rozporov sa pokúšal tak prokurátor ako aj obhajca obžalovaného. V tejto súvislosti
napríklad na otázky prokurátora ohľadom množstva peňazí ktoré mal vyžobrať, v prípravnom konaní

uviedol, že to bolo 100 až 150 eur denne, avšak pri opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní
odpovedal, že to nie je pravda, že neexistuje, aby toľko vyžobral a nevedel vysvetliť prečo to uviedol
v prípravnom konaní. Na otázku prečo v prípravnom konaní uviedol, že bol žobrať aj v A. a teraz na
hlavnom pojednávaní popiera, že by bol žobrať v zahraničí a opakovane poprel žobranie v zahraničí,
poškodený uviedol, že nebol v zahraničí ani v A., a že sa na to nepamätá. Obdobne na otázku obhajcu,

aby vysvetlil, prečo v prípravnom konaní uvádzal skutočnosti, ktoré na hlavnom pojednávaní poprel,
poškodený uviedol, že nevie vysvetliť prečo tak v prípravnom konaní vypovedal, prečo vtedy uvádzal
tie mestá.Vzhľadom k vyššie uvedenému, teda najmä k tomu, že poškodený nevedel žiadnym spôsobom vysvetliť
rozdiely v jeho výpovedi v prípravnom konaní a následnými výpoveďami na hlavnom pojednávaní, musel
súd tieto rozdiely v uvedených výpovediach hodnotiť tak, že ide o vážne rozpory ohľadom tvrdených

skutočností.

Na uvedenom základe je potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že samotný poškodený vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 27.09.2021 znegoval tvrdenia prokurátora v obžalobe, a to, keď
vypovedal o tom, že v zahraničí s obžalovaným A. A. nikdy nebol a vôbec nemá vedomosť o tom, že

by bol niekedy v tom čase v I.. Tiež vypovedal, že ubytovanie v prístavbe rodinného domu vo D. E. mu
obžalovaný poskytol za účelom pomoci, zabezpečil mu aj zánovný invalidný vozík a že počas doby kedy
sa u obžalovaného zdržiaval, mu tento poskytol aj stravu a za poskytnutú pomoc od neho obžalovaný
nikdy peniaze nepýtal. Aj pri opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní poškodený H. zotrval na
tom, že nikdy s obžalovaným v zahraničí žobrať nebol.

Druhý skutok, ktorý sa mal podľa obžaloby odohrávať od februára 2017 až do januára 2018 v obžalobe
uvedených mestách Slovenskej republiky, bol v značnej miere opäť vyvrátený samotným poškodeným,
pretože poškodený pred súdom vypovedal, že žobrať chodil len do jedného mesta, a to naviac
dobrovoľne s tým, že to sám chcel, nikto ho nenútil a nikto mu peniaze násilím alebo pod hrozbou
násilia ani nebral. Názov mesta a ani miesto, kde v danom meste žobral, si však nepamätal, uviedol len

orientačný čas trvania cesty do tohto mesta, čo malo trvať jednu hodinu. V prípade, že by vycestovali
z D. E., tak v spomínanom časovom rámci by sa do miest uvedených v obžalobe (N. N., O. V. P. J.),
nevedeli dopraviť. Poškodený tiež súdu na hlavnom pojednávaní uviedol, že na miesto kde dobrovoľne
žobral bol dovezený autom, v ktorom sa nachádzal len on a obžalovaný a žiadnu tretiu osobou, tak ako
je to tvrdené v obžalobe, neuviedol. Z výpovedí svedkov R. M. a tiež G. T. zároveň vyplýva, že počas

toho, ako spolu žili u obžalovaného A. A., sa tento s poškodeným na dlhšiu dobu dňa nikdy z obydlia
nevzdiali. Ak sa vzdialili, tak išli pre dôchodok, prípadne na nákup potravín alebo k lekárovi a holičovi.
Čo sa týka iných nútených prác, na ktoré sa v obžalobe poukazovalo, je potrebné uviesť, že vykonaným
dokazovaním, a to výpoveďou poškodeného a svedkov na hlavnom pojednávaní, bolo preukázané, že
sa jednalo o bežné práce spojené s chodom domácnosti a výpomocou na spoločnom dvore rodinného

domu obžalovaného, kde sa nachádzala aj predmetná prístavba, v ktorej boli poškodený a svedkovia
ubytovaní.

Žiadnym dôkazom nebolo preukázané ani tvrdenie obžaloby o vzniknutej majetkovej ujme poškodeného
v súvislosti s odoberaním mu dôchodku, pričom toto bolo vyvrátené najmä výpoveďami svedkov V. J.,

R. H. M. a G. T., ale aj samotného poškodeného. Títo svedkovia potvrdili obranu obžalovaného a pred
súdom vypovedali, že obžalovaný vozil poškodeného H. na poštu pre dôchodok, poškodený z dôvodu
imobility zostal v aute a že dôchodok, po vyplnení potrebných dokladov a podpise, pracovníčka pošty V.
J. priamo v hotovosti vyplatila H. do vlastných rúk. Tiež bolo preukázané, že následne si H. dôchodok
nechal u seba a z neho platil veci, ktoré si kupoval. Okrem potrebných vecí, peniaze z dôchodku míňal

aj na nákup alkoholu, o čom vypovedali svedkovia T. a R. M..

Výpoveď svedka – poškodeného G. H. a tiež svedkov G. T. a R. H. M. majú v tomto konkrétnom konaní
dôležitý význam pre rozhodnutie o vine, resp. nevine obžalovaného a tieto výpovede vniesli vážne
pochybnosti do oboch skutkov a ich deja, tak ako to bolo ustálené v obžalobe. Uvedené pochybnosti

musel súd následne vykladať v prospech obžalovaného s tým, že tak výpoveď poškodeného H., ako aj
svedkov R. M. a T. v najpodstatnejšej miere negovali tvrdenia prokurátora uvedené v skutkoch obžaloby.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že žiaden
priamy dôkaz vo vzťahu ku skutkom uvedeným v obžalobe, ktorý by svedčil o vine obžalovaného,

produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní netvorili vo svojom
súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť
len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R38/1970, R38/1968).

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“ súd
dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, sa stali, a preto
obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Rimavská Sobota, sp. zn. 1Pv/257/18/6609 zo dňa 31.05.2019, pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa§ 179 odsek 1, odsek 3 písm. d), písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)
Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona, oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd zároveň podľa § 288 ods. 3
Trestného poriadku poškodeného G. H. s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
mal zneužiť bezbrannosť a zraniteľné postavenie osoby na prepravenie a prechovávanie s jej súhlasom
na účel nútenej služby, vrátane žobrania, spáchať ho na chránenej osobe a závažnejším spôsobom
konania a čin mal páchať po dlhší čas, na osobe vyššieho veku a chorej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj

prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.