Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124320220
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6124320220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/70/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029,
zastúpeného Mgr. Drahomírou Beňovou Vargovskou, LL.B., advokátkou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Poprade, Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 89,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/70/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 89,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 89,90 eura od 07.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 24.05.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby
súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 89,90
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 89,90 eura od 07.06.2023 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 06.06.2023 o 16:43 hod.
cestoval linkou č. 003, ktorej prevádzkovateľom a dopravcom je Dopravný podnik Bratislava, akciová
spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736 (ďalej len „DPB, a.s.“). Toho dňa bola
na žalovanom vykonaná kontrola cestovného dokladu oprávnenou osobou dopravcu, ktorý ho vyzval

na predloženie cestovného lístka. Kontrolou bolo zistené, že žalovaný cestoval hromadnou dopravou
bez platného cestovného lístka, preto ho kontrolný orgán vyzval na úhradu cestovného vo výške 0,90
eura a sankčnej úhrady za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 89,- eur. Identifikačné
údaje žalovaného kontrolujúca osoba dopravcu DPB, a.s., uviedla v hlásení a vystavila hlásenie o
porušení tarifných a prepravných podmienok č. 0023005576 (Hlásenka). Žalovaný bol povinný uhradiť
cestovné spolu so sankčnou úhradou na mieste, t. j. pri zistení porušenia tarifného a prepravného
poriadku dopravcu v zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.5.3 písm. f) prepravného poriadku

integrovanéhodopravnéhosystémuvbratislavskomkrajiverzia4.7–platnáod11.12.2022,vyhláseného
a zverejneného DPB, a.s., v zmysle Zákona č. 514/2009 Z. z.. Týmto dňom sa stala pohľadávka
DPB, a.s. voči žalovanému splatnou v celom rozsahu. Žalobca ďalej dôvodil, že dňa 14.12.2023
bola medzi DPB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, uzatvorená Zmluva o postúpenípohľadávok, na základe ktorej bola vyššie uvedená pohľadávka DPB, a.s. voči žalovanému postúpená
na žalobcu, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 30.01.2024. Vzhľadom na
uvedené je žalobca aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní. Žalobca žalovaného pred podaním

žaloby prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, a to predžalobnou
výzvou zo dňa 30.01.2024, žalovaný však ani napriek uvedenému dlžnú sumu vo výške 89,90 eura
neuhradil. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške stanovenej Nariadením vlády SR č. 87/1995
Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky až do úplného zaplatenia dlžnej sumy.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 11.06.2024 platobný rozkaz sp. zn.: 14Up/1162/2024,
proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu
považujezanedôvodný,ževočižalobcovinemážiadnydlhasumuvovýške89,90euraspríslušenstvom
čo do dôvodu a výšky neuznáva. Namieta tvrdenie žalobcu, že cestoval bez platného cestovného
lístka, nakoľko si cestovný lístok prostredníctvom sms zakúpil, čo preukazuje hlásenie priložené ako
dôkaz, kde je rukou uvedené SMS a ako dôkaz prikladá platný cestovný lístok z predmetného dňa a

času. V rámci konfrontácie medzi cestovným poriadkom v čase pracovné dni/školský rok bol príchod
na zástavku Blumentál určený v čase 16.42 a cestovný lístok zakúpený v čase 16.43. Vzhľadom
na situáciu v Bratislave, t. j. kedy je možné vidieť električku zo zástavky je zrejmé, že si lístok
zakúpil v dostatočnom čase a predstihu k nástupu električky. Z hlásenky je viditeľné, že revízor
vykonal kontrolu v čase skutočného príchodu električky na zastávku (z dôvodu zhustenej dopravy i

nastupovania cestujúcich na frekventovanej križovatke nie je objektívne možné dodržať predpísaný čas
príchodu, čo potvrdzujú i verejne známe vyhlásenia zástupcov DPB napr. cit. „Najčastejšie odchýlky
od cestovných poriadkov zaznamenáva mestský dopravca v časoch dopravných špičiek. Zvyčajne to
býva cez pracovné dni ráno v čase približne medzi 8.00 a 9.00, popoludní medzi 16.00 a 18.00.“),
čím nedal cestujúcim nijakú príležitosť k objektívnemu preukázaniu cestovného lístka. V jeho prípade

ešte doplnil zachytenie až k zástavke Ursínyho, t. j. až o dve zástavky ďalej, pričom je zrejmé, že
mal v tom čase platný cestovný lístok a teda došlo k sankcionovaniu bez právneho dôvodu. Uvedená
kontrola sa javí účelová, pretože nezohľadňuje nástup či výstup, resp. technické možnosti objednania
sms lístka. Argumentáciu žalobcu uvedenú v návrhu považuje sa nedôvodnú a vzájomne rozpornú,
kde žalobca tvrdí, že cestoval bez platného cestovného lístka (ktorý mal platne zakúpený) a vzniku

povinnosti zaplatiť sankciu arbitrárne určenou revízorom, ktorý si účelovo vykonal kontrolu v čase
nastupovania cestujúcich do prepravy. K tvrdeniu skutkových záverov žalobou je potrebné poznamenať,
že nedošlo k vzniku pohľadávky z titulu (ne)platnosti cestovného lístka, ktorý si zakúpil prostredníctvom
sms. Žalovaný poukázal ďalej na Tarifu mestskej hromadnej dopravy v Bratislave pre SMS cestovné
lístky na jednu cestu a výkon prepravnej kontroly s platnosťou od 01.07.2023 a uviedol, že ani jedna

z tam uvedených možností nenastala, pretože doba jeho platnosti je uvedená priamo v cestovnom sms
lístku, doba jeho platnosti neuplynula, nakoľko cestovný lístok bol na 40 minút, bol zaslaný zmluvným
distribútorom, nebol upravovaný, prepisovaný ani odoslaný z iného MKZ a takisto bolo možné overiť jeho
platnosť. Namietal ďalej absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom argumentoval obsahom
výzvypredpodanímžaloby,vktorejsámžalobcauviedol,žecit.„Beňo&partnersadvokátskakancelária,

s.r.o., (ďalej len veriteľ) zverila do mandátnej správy spoločnosti E. F., G. X, XXX XX H., I.: XX XXX
XXX pohľadávku voči Vám vyplývajúcu z porušenia tarifnoprepravných podmienok podľa Zákona č.
514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, podľa Zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a podľa
príslušného prepravného poriadku DPB.“ Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil ako dôkaz znenie
mandátnej zmluvy so správcom pohľadávky, nie je oprávneným k podaniu žaloby samotný žalobca,

pretože toto právo postúpil správcovi pohľadávky. Podľa žalobcu je zrejmé, že podľa výzvy predloženej
do spisu sa jedná o zmätočné znenie, podľa ktorého spotrebiteľ nemá možnosť identifikovať, komu
má plniť. Takto koncipovaná výzva nemá právnu relevanciu nielen pre jej zmätočnosť, ale aj pre jej
účelovosť. Súdu dal na zreteľ, že žalobca je advokátska kancelária, ktorá účelovo prezentuje podľa
výzvy, že cit.“Mgr. Drahomíra Beňová Vargovská, LL.B. spolupracuje so spoločnosťou E. F.C.X., pričom

daná právna zástupkyňa je súčasťou tímu žalobcu, v tomto prípade dochádza k zhode medzi osobou
žalobcu – veriteľa a právneho zástupcu. Preto je možné uzatvoriť, že podľa obsahu spisu je aktívne
legitimovaným spoločnosť E. F. ako správca pohľadávky, nakoľko uvedené vo výzve prezentoval i
samotný súčasný žalobca. Z tohto titulu je potrebné aplikovať výkladový princíp contra proferentem a
návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť ako návrh podaný neoprávnenou osobou. Žiada sa

dodať, že počas telefonického rozhovoru s právnou zástupkyňou (v podstate s veriteľom, nakoľko je
súčasťou advokátskej kancelárie, ktorá je veriteľom) bol odkázaný ku komunikácii so spoločnosťou E.
F., čím mal za to, že sa jedná o osobu oprávnenú k vymoženiu pohľadávky, t. j. aj aktívne legitimovanú,
nakoľko túto spoločnosť kontaktoval e-mailom zo dňa 27.03.2024, ktorý prikladá ako dôkaz. Na uvedenýemail odpovedala spoločnosť E. až dňa 12.04.2024, pričom platobné údaje predmetnej spoločnosti
boli uvedené v texte emailu, ako i výzve. Z uvedeného je zrejmé, že vo veci vymáhania pohľadávky
sa nielenže prezentovala, ale i konala spoločnosť E. F. a nie žalobca. Súčasťou návrhu na vydanie

platobného rozkazu nie je predložená žiadna mandátna zmluva uzatvorená medzi údajným žalobcom a
spoločnosťou E. F.. Uvedené len preukazuje pofidérny charakter vymáhania predmetnej pohľadávky v
rozporesdobrýmimravmiapoctivýmobchodnýmstykomaimožnýmporušenímstavovskýchpredpisov.
Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt, ktorý je v zmysle zákona o
advokácii založený za iným účelom, je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli

naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa (porušený účel zákona o advokácii), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s
dobrými mravmi, a preto absolútne neplatné (§ 39 OZ). Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom
zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS). Práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej
legitimácie žalobcu. Konajúci súd preto nemôže prehliadnuť takúto nekalú činnosť a neprichádza do

úvahy iný výsledok, ako zamietnutie žaloby práve pre nedostatok aktívnej legitimácie. Žalovaný ďalej
poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a uviedol, že
požadovaná sankcia je ako súčasť akéhokoľvek zmluvného dojednania pre rozpor s dobrými mravmi
neplatná. Platí, že akákoľvek dohoda, ktorá obsahuje i sankciu, totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto

vadou je absolútne neplatný. Pre porovnanie je hodnota cestovného SMS lístka 1 euro a výška sankcie
i pri jeho zakúpení avšak z titulu arbitrárnosti revízie bola 89,- eur, t. j. 890 % nárast. Uvedené je
možné charakterizovať ako úžeru, resp. pri najlepšej možnej viere v oprávnenosť výšky sankcie ako
správne trestanie, ktoré odporuje tzv. Engelsovským kritériám. Žalovaný ďalej namietal, že vzhľadom na
právne posúdenie daného vzťahu ako zásadne spotrebiteľského, je konajúci súd súdom nepríslušným

pre rozhodovanie v spotrebiteľských veciach. Z tohto titulu si uplatňuje námietku nepríslušnosti, nakoľko
Okresný súd Banská Bystrica nie je oprávneným na konanie v tejto spotrebiteľskej veci. S poukazom
na rozsah subjektov voči ktorým žalobca konania vedie a vyplýva z podacieho hárku, ktorý je súčasťou
spisu, dáva súdu do pozornosti aplikabilitu ustanovení o kolektívnych spotrebiteľských sporoch v ktorých
je na konanie v súlade s § 9 písm. a.) Zákona č. 261/2023 Z. z. Zákon o žalobách na ochranu

kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný Mestský súd
Bratislava IV pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Žalovaný tiež namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky s tým, že oznámenie o postúpení pohľadávky
vykonal postupník a nie postupca, čo je zrejmé z dôkazu priloženého žalobcom - výzva/ oznámenie
o postúpení. Z tohto titulu bolo oznámenie o postúpení urobené neúčinne a neplatne, nakoľko platí,

že ak oznamuje postúpenie postupník, je povinný priložiť k oznámeniu i právny titul postúpenia, čo
sa v tomto prípade nestalo. Neopomínajúc, to, že subjekt ktorý vymáha danú pohľadávku na základe
mandátnej zmluvy, je odlišný od žalobcu. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa
bez zmeny obsahu práva na plnenie. Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže
mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak

nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú
obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že je povinnosť súdu
skúmať ex offo aj platnosť zmluvy o postúpení najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia
pohľadávkypodľaOZobsahujeustanoveniaozákazepostúpenia.Jepretologické,žeakbolapostúpená
pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením

opostúpenípohľadávkydlžníkovi.Jepotrebnésiuvedomiť,žeoznámenímpostúpeniapohľadávky,ktoré
je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej
prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky
však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná,

dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre
pôvodnéhoveriteľa.Platí,ženásledkompostupupohľadávky,ohľadomktorejniejecesiapodľa§525OZ
alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so
zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky,
z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide

o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Žalovaný ďalej argumentoval ohľadom
nesprávneho uplatnenia trov konania a tiež uviedol, že skutkové tvrdenia a právne posúdenie uvedené
v návrhu nemajú sami o sebe žiadnu výpovednú ani dôkaznú hodnotu, nakoľko je ich potrebné hodnotiť
v súvislostiach a teda je to práve žalobca, koho zaťažuje bremeno tvrdenia, resp. dôkazné bremeno.Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Konštatoval,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobu považuje za nedôvodnú, pričom podanie žalobcu je

chaotické, neodzrkadľuje zistený skutkový stav, skutočnosti v ňom uvádzané sa nezakladajú na pravde
a je nutné uviesť, že ide o zavádzajúce tvrdenia a nehospodárne konanie zo strany žalobcu a platobný
rozkaz je vydaný nezákonne.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu zotrval na podanej žalobe a mal za to, že odpor

žalovaného je ničím nepodložený a nedôvodný. Poukázal na poslednú vetu bodu A.3.2. Prepravného
poriadku IDS BK platného od 11.12.2022, podľa ktorej právo na prepravu v IDS BK má iba cestujúci s
platným cestovným lístkom, ak spĺňa podmienky uvedené v PP IDS BK. Argumentoval, že z hlásenky
a z SMS cestovného lístka, ktorý predložil žalovaný, vyplýva, že žalovaný nemal dňa 06.06.2024
v čase 16:43, kedy bola vykonaná kontrola, platný cestovný lístok. SMS, ktorú predložil žalovaný
potvrdzuje, že žalovaný zaslal SMS v čase 16:43, pričom cestovný lístok mal platnosť od 06.06.2024

16:44do17:24.Včasekontrolyeštenenastalaplatnosťcestovnéholístka.Dôvodil,žesamotnýžalovaný
poukazoval vo svojom odpore na Tarifu mestskej hromadnej doprav v Bratislave pre SMS cestovné
lístky na jednu cestu a výkon prepravnej kontroly - Úplné znenie s platnosťou od 01.07.2023, kde sa
uvádza, že SMS CL je neplatný, ak: a) nenastala doba jeho platnosti, b) uplynula doba jeho platnosti, c)
nebol zaslaný priamo zmluvným distribútorom SMS cestovných lístkov, d) bol upravovaný, prepisovaný

alebo odoslaný z iného MKZ, e) z dôvodov na strane cestujúceho nie je možné overiť jeho platnosť.
Dôvodil, že z predložených dôkazov je pritom zrejmé, že doba platnosti cestovného lístka v čase
kontroly ešte nenastala. Uviedol tiež, že žalovaný nesprávne stotožňuje mandátnu zmluvu s aktívnou
vecnou legitimáciou v konaní. Žalobca nie je povinný predkladať mandátnu zmluvu, ktorá je predmetom
obchodného tajomstva. Žalovanému však bolo predložené oznámenie o postúpení pohľadávky, z

ktorého je zrejmé, že pohľadávka bola postúpená z Dopravného podniku Bratislava, a.s. na žalobcu.
Súčasťou príloh návrhu na vydanie platobného rozkazu bola aj Zmluva o postúpení pohľadávok.
Vzhľadom k uvedenému mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní bola preukázaná.
Pre úplnosť predkladá aj prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že na žalobcu
bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanému. Žalovaný je uvedený na 14. strane predloženého

dokumentu. K neplatnosti sankcie, ktorú žalovaný namieta, predložil Prepravný poriadok integrovaného
dopravného systému v Bratislavskom kraji platný od 11.12.2022, kde na 44. strane sa nachádza Cenník
č. 9, ktorého súčasťou je aj základná sadzba za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške
89,90 eura. Predkladá ďalej Tarifu mestskej hromadnej dopravy v Bratislave pre bezkontaktnú platobnú
kartu ako nosič predplatného cestovného lístka a výkon prepravnej kontroly s platnosťou od 01.07.2021.

V čl. 4, bod 4. je upravené, že základná sadza pri preprave bez platného cestovného lístka je 89,-
eur. K sadzbe sa pripočítava sadzba cestovného v hodnote 0,90 eura. Výška sankcie za cestovanie
bez platného cestovného lístka je stanovená Tarifou MHD v BA pre bezkontaktnú platobnú kartu ako
nosič predplatného cestovného lístka a výkon prepravnej kontroly s platnosťou od 01.07.2021. Z čl. 4.4.
vyplýva výška sankcie, ktorá sa odvíja od času jej zaplatenia: „Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa

bodu 3 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného
aj sankčnú úhradu/prirážku: - základná sadza pri preprave bez platného cestovného lístka 89,- eur, -
znížená sadza v prípade platby priamo na mieste kontroly 49,- eur, - znížená sadza v prípade platby v
lehote do 20 pracovných dní 69,- eur. Z uvedeného vyplýva, že konaním žalovaného došlo k navýšeniu
sankcie. V súvislosti s postúpením pohľadávky žalobca dôvodil, že má za to, že postúpenie pohľadávky

bolo vykonané v súlade so zákonom a je účinné, pričom sa tiež vyjadril k žalovaným namietaným trovám
konania. Záverom v zmysle § 14 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhol pokračovanie
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne
príslušnému dňa 19.08.2024.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení namietal tvrdenie žalobcu, že v čase výkonu kontroly
nenastala platnosť cestovného lístka. Naopak, žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadril ku argumentom

obsiahnutým v základných skutočnostiach a to konkrétne: i) neskorý príchod električky a čas zakúpenia
lístka s poukazom na cestovný poriadok, ii) začatie kontroly revízorom skôr než prišla električka a
vstúpil do prepravy, iii) odchýlky v rámci cestovných poriadkov ako vyplýva z citácie predstaviteľov
DPB presne v čase nastúpenia do prepravy a iv) uvedenie na zázname zástavky neskôr než bolavykonaná kontrola, pričom popiera priebeh skutkového deja a nižšie v častiach svojho vyjadrenia si
v tejto súvislosti nielenže sám odporuje, ale zjavne fabuluje a zavádza súd. Vyjadrenie žalobcu je
nedôvodné, nie sú naplnené ani skutkové dôvody nieto ešte právne dôvody, ktoré v ňom žalobca len

zdanlivo uvádza. Žalobca len zosumarizoval tvrdenie žalovaného, kde z obsahu podania žalovaného
vyplýva pravý opak, t. j. že k platnosti cestovného lístka došlo. Argumentáciu žalobcu uvedenú v
sumáre považuje sa nedôvodnú a vzájomne rozpornú, kde žalobca tvrdí, že prichádza k nesprávnemu
stotožneniu mandátnej zmluvy s aktívnou vecnou legitimáciou. Avšak zo strany žalobcu je potrebné
aplikovať čítanie s porozumením, nakoľko z jeho odporu vyplýva, že: a) bez mandátnej zmluvy nie

je aktívnej legitimácie subjektu, nakoľko sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorý je súd
povinný skúmať ex offo, pričom žalobca si vo vzťahu k týmto skutočnostiam a tvrdeniam nesplnil
svoju vysvetľovaciu povinnosť v zmysle judikatúry uvedenej v odpore, b) k argumentácii v rámci ktorej
sa žalobca nevyjadril ohľadne získavania aktívnej legitimácie postupom akým zvolil a ako je opísaný
v časti II. odporu nijako nerozporuje nekalosť uvedeného postupu, čo znamená, že ho považuje za
nesporný, c) žalobca zavádza súd, že uvedená zmluva je predmetom obchodného tajomstva, pretože

jej návrh je súčasťou zverejneného verejného obstarávania na stránke DPB, d) k právnemu posúdeniu
preukázania postúpenia sa žalobca nijako nevyjadril, i keď ho mal uvedené v časti V. odporu, a preto
je možné považovať, že pokladá uvedené za nesporné. Žalobca nevyjadril nijaké skutočnosti, ktoré by
svedčili v prospech výšky sankcie ako jednak správneho trestania alebo rozporu s dobrými mravmi,
nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor. Preto sú právne závery žalobcu v tomto ohľade neudržateľné

a je nutné nielen ich odmietnuť, ale aj zohľadniť na jeho ťarchu, nakoľko svedčia o jeho nedbalosti
k vlastným povinnostiam. Tvrdenie žalobcu ktorým preukazuje, že sankcia je oprávnená nemá nijakú
relevanciu, okrem toho, že potvrdzuje charakter verejnomocenskej sankcie tzn. správneho trestania a
súd je tak povinný preskúmať sankciu aj z pohľadu tzv. Engelsovských kritérií, pričom dané žalobca
nijako nerozporoval. Ohľadne skutkového záveru žalobcu, že konaním žalovaného došlo k navýšeniu

sankcie, je nutné uviesť, že ide o zavádzajúce tvrdenie a nehospodárne konanie zo strany žalobcu.
Jednak preto, že v súlade so zákonnými ustanoveniami nebolo preukázané, že žalovaný cestoval bez
platného lístka, resp. že bola sankcia oprávnená, inak by žalobca tento spor neinicioval. Týmto je
možno považovať za nesporné, že žalobca nechcel vyriešiť uvedené zmierlivou cestou, naopak využíva
svoje právo šikanóznym spôsobom, v rozpore s jeho účelom a na ťarchu slabšej strany spotrebiteľa,

ktorého má právo chrániť. Zároveň popiera špekulácie, ktoré žalobca vo svojom vyjadrení prezentuje,
že postúpenie pohľadávky bolo v súlade so zákonom. Konštatovanie žalobcu uvedené vo svojom
vyjadrení považuje za nedôvodné, predstavuje zhrnutie doposiaľ uvádzaných právnych a skutkových
záverov, pričom v konkrétnostiach žalobca nereflektuje na podstatu sporu, ale opakuje svoje skutkové
tvrdenia. Tvrdenie žalobcu uvedené v závere považuje za nehospodárne, súdne konanie zaťažujúce

a zahlcujúce nesúvisiacim s predmetom konania. Na podstatu uvedenú časti VI. Odporu ohľadne
nesprávneho uplatnenia trov konania žalobca nereagoval, čím žalobca nijaké tvrdenia neuviedol, a
preto navrhuje považovať jeho konštatovanie o ústavnom práve na právne zastúpenie za zavádzajúce.
Záveromžalovanýkonštatoval,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno,žalobupovažujezanedôvodnú,
pričom vyjadrenie predstavuje zhrnutie doposiaľ uvádzaných právnych a skutkových záverov žalobcu.

Podanie žalobcu je chaotické, neodzrkadľuje zistený skutkový stav, skutočnosti v ňom uvádzané sa
nezakladajú na pravde, pričom je nutné uviesť, že ide o zavádzajúce tvrdenia a nehospodárne konanie
zo strany žalobcu. Žalovaný tiež navrhol, aby súd zaviazal žalobcu k zabezpečeniu svedkov JUDL A.
H., B. a G. J. H. K., LL.B, aby objasnili svoj vzťah a konanie prostredníctvom spoločnosti E. F..

6. Žalobca následne vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je jeho povinnosťou sa vyjadrovať k úplne
každej námietke alebo argumentu žalovaného. Táto skutočnosť však neznamená, že niektoré tvrdenia
žalovanéhosavdôsledkutohostávajúnespornými.Žalobcahneďvúvodevyjadreniakodporuarovnako
v tomto vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného. Nie je účelné sa vyjadrovať
ku každému argumentu žalovaného, navyše, ak ide o argument zjavne bezdôvodný a nepodložený

dôkazmi. K bodu 2, písm. i) žalobca uviedol, ak električka prišla neskôr ako pôvodne mala prísť
podľa časového harmonogramu, táto skutočnosť je na ťarchu žalovaného. V opačnom prípade, ak by
električkaprišlapresnepodľačasovéhoharmonogramu,takžalovanýbymaldlhšíčasneplatnýcestovný
lístok. K bodu 2, písm. ii) uviedol, že takáto skutočnosť je absurdná. Revízor vykonáva kontrolu až po
vstupe do električky. V žiadnom prípade nevykonáva kontrolu ešte pred vstupom do električky, teda

počas čakania na zastávke električky. K bodu 2, písm. iii) uviedol, že odchýlka v rámci cestovných
poriadkov je bezpredmetná. Odchýlka nezbavuje cestujúcich povinnosti nastupovať do električky s
platným cestovným dokladom. V prípade SMS cestovného lístka je potrebné počkať na spätnú SMS,
v ktorej je uvedená doba platnosti cestovného lístka. K bodu 2, písm. iv) uviedol, že žalovaný svojetvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadom mandátnej zmluvy
opätovne poukázal na to, že nie je možné stotožňovať mandátnu zmluvu s aktívnou vecnou legitimáciou
v konaní. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že

pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov
v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Argumentoval, že v konaní bola aktívna vecná legitimácia založená na podklade Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Dopravný podnik Bratislava, a. s. a postupníkom Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o.. V rámci konania bola táto zmluva spolu s prílohou, kde sú presne

uvedené postúpené pohľadávky, predložená. K bodu 4., písm. c) uviedol, že na stránke postupcu je
uvedený adhézny návrh zmluvy, ale samotný výsledok, teda výsledná zmluva nie je zverejnená. Zmluva
o postúpení pohľadávok bola v konaní predložená priamo ako súčasť návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Žalobcovi teda nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný poukazuje na mandátnu zmluvu, resp.
nanepreukázaniepostúpenia.Mandátnazmluvajevdanomkonaníbezpredmetnáapostúpeniežalobca
riadne preukázal. Žalobca je však ochotný na výzvu súdu predložiť aj mandátnu zmluvu. K tvrdeniam

žalovanéhoohľadomsprávnehotrestaniaaaplikácieEngelovskýchkritériíuviedol,žežalovanýsizrejme
nesprávne vykladá uvedené pojmy, pričom ich nesprávne aplikuje vo sfére súkromného práva. Správne
trestanie,akoajEngelovskékritériasvojuaplikáciunachádzajúprávevoverejnoprávnejsfére.Príkladmo
ich možno aplikovať v správnom práve – v oblasti správneho trestania, trestnom práve a daňovom
práve. V rámci tohto konania však voči žalovanému nevystupuje orgán verejnej moci. Účelom súdneho

konania však nie je, aby žalobca vysvetľoval žalovanému právne inštitúty, ktoré sú v predmetnom konaní
neaplikovateľné. Prebiehajúce konanie patrí do sféry súkromného práva, konkrétne ide o zmluvu o
preprave. Skutočnosť, že ide o zmluvu o preprave potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn.: 9Co/88/2014. Vo vzťahu k bodu 8. vyjadrenia žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že
postúpenie bolo v rozpore so zákonom, je na ňom, aby svoje tvrdenie aj riadne zdôvodnil a preukázal

dôkazmi. V opačnom prípade takéto tvrdenie nemá spôsobilosť vyvolať právne následky. Vo vzťahu k
bodu 9. uviedol, že právny zástupca žalobcu je riadne zapísaný v Slovenskej advokátskej komore s
prideleným registračným číslom a môže samostatne poskytovať právne služby. Vzhľadom na uvedené
má právny zástupca žalobcu právo na náhradu trov konania. K bodu 14. uviedol, že žalobcovi nie je
zrejmé, ako môže právny zástupca G. J. H. K., L.. H. v postavení právneho zástupcu žalobcu vypovedať

v konaní v postavení svedka. Žalobcovi rovnako nie je zrejmé, ako môže A. A. H., B. v postavení žalobcu
(konateľ žalobcu) vypovedať v postavení svedka. Výsluch právneho zástupcu a žalobcu v postavení
svedkov považuje za absurdný, pričom uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.
januára 2017, sp. zn.: II. ÚS 58/2017. Navrhovaný dôkaz žalovaného považuje za nevykonateľný a
navyše za bezpredmetný, keďže vzťah a konanie prostredníctvom spoločnosti E. F., nie je predmetom

tohto konania.

7. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na to, že čítanie s porozumením, ktoré bolo podstatou
predošlého vyjadrenia k návrhu žalobcu nebolo prijaté a informácia nedorazila. Žalobca už v úvode
svojej argumentácie procesne zavádza súd a bezostyšne fabuluje. Platí totiž, že ak druhá strana sporu

skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie, súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V
prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však
len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí. Žalobca uvádza úplne scestný argument, kde meškanie
prostriedku verejnej hromadnej dopravy pričíta na ťarchu cestujúcemu. Takéto pochybenie a porušenie
(meškanie) je vždy na ťarchu a zodpovednosť dopravcu. Hypotetická situácia, keď by prišla električka v

predpísanom čase je irelevantná, pretože už zo spomínanej citácie samotného dopravcu si je takýchto
meškaní vedomý. Zároveň uvedená argumentácia žalobcu vyplýva z neznalosti reality a dopravy v
hlavnom meste, nakoľko v Poprade električka neexistuje a tak absentuje predporozumenie skutkovému
stavu. K argumentu ohľadne konštatovania o vykonávaní kontroly revízorom platí uvedené vyššie.
Žalobca v hlavnom meste nežije ani nevykonáva svoju prax a tak z neznalosti prezentuje zavádzajúce

skutkové tvrdenia. Pritom pre základný obraz o problémoch s postupom revízorov svedčí nielen bohatá
judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Najvyššieho súdu SR, ale aj mediálne výstupy v
dennej tlači. V rámci argumentu o odchýlke si žalobca v úvodnej časti svojho vyjadrenia v tejto súvislosti
nielenže odporuje, ale zjavne zavádza súd, pretože odchýlka je pre priebeh skutkového deja relevantná,
pričom určuje časovú súslednosť a je zrejmé, že preukazuje, že cestovný lístok bol platný. Žalobca

nemá vo vlastnej argumentácii zosúladené tvrdenia, kedy na jednej strane za meškanie zodpovedá
cestujúci a na druhej strane meškanie nie je relevantné, čím dochádza k popretiu skutkového deja. K
opakovanej – pochybnej argumentácii žalobcu, ktorý nerozumie základnému právnemu vzťahu a vzniku
aktívnej legitimácie je nutné jeho argumentáciu ako v časti, tak aj v celku odmietnuť ako irelevantnú.Citácia ustanovenia zákona, poukazuje len na formalizmus žalobcu bez znalosti materiálneho práva.
Ohľadne argumentácie uvedenej v časti II., V. odporu a v časti VI. odporu opätovne žalobca na
uvedené nereflektoval, avšak vlastné pochybenie – neoznačenie sporu ako spotrebiteľského ostalo

bez povšimnutia i v jeho doterajšom vyjadrení. V rámci vyjadrenia žalobcu k bodu 4., písm. c), tento
neporozumel základnej komentárovej literatúre, ktorá uvádza, že na preukázanie postúpenia je potrebné
aby oznámenie o postúpení pohľadávky realizoval postupca (v tomto prípade DPB, ktorý tak neurobil).
Absencia základnej znalosti vlastného sporu, ktorú žalobca svojimi vyjadreniami prezentuje, je zrejmá
aj tým, že mu uniká základná podstata možného právneho základu, na ktorý sa vo svojej žalobe

odvolával. Totižto, žalobca sa vo svojom návrhu opieral o znenie Zákona č. 56/2012 Z. z. účinného do
31.12.2023,ktorýjezákonomocestnejdopraveatentozákonjezákonupravujúcimverejnoprávnyvzťah
k dopravcom. Vyššie uvedený zákon upravoval aj prepravu verejnej cestnej dopravy, nakoľko Zákon č.
332/2024 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nadobudol platnosť
a účinnosť až po vzniku zmluvného vzťahu s dopravcom. Z tohto titulu je zrejmé, že žalobca má mylný
právny názor ohľadne aplikácie a zohľadnenia jednak správneho trestania (uvedená sankcia je v zmysle

verejnoprávneho vzťahu správnym trestaním) a na druhej strane Engelsovskými kritériami, ktorý má
takáto sankcia spĺňať. Neznalosť žalobcu sa tiež prejavuje aj v tom, že DPB poskytuje svoje služby a
vykonáva činnosť na základe Rámcovej zmluvy o službách vo verejnom záujme a zabezpečení mestskej
hromadnejdopravyosôbvhlavnommesteSlovenskejrepublikyBratislave.Vovzťahukbodu8.replikyje
vyjadrenie žalobcu nenáležité a neúčelné, pretože uvedené bolo obsahom jeho odporu ako i vyjadrenia,

pričom v tejto časti žalobca na uvedené skutočnosti nereflektoval, čím neuniesol dôkazné bremeno i
bremeno tvrdenia a uvedené sa stalo nesporným. Ohľadne vyjadrenia žalobcu k bodu 9. repliky sa
jedná o deklaratívne vyjadrenie, ktoré nemá nijaký právny význam. Je tomu tak preto, že žalobca ako
advokát i jeho právny zástupca by si mali byť vedomí svojich vlastných stavovských povinností. Uvedené
len preukazuje, že žalobca nevie vysvetliť, prečo spoločnosť založená na výkon advokácie sa nechá

zastúpiť svojím vlastným spolupracovníkom (potenciálne manželkou), čím sa stáva vo svojej podstate
dvojjedinou osobou. Splynutie právneho zástupcu so žalobcom pritom procesne nie je prípustné a
tak je nevyhnutné nahliadať na právneho zástupcu ako keby to bol sám žalobca, t. j. bez právneho
zastúpenia. Zákonite z toho vyplýva skutočnosť, že žalobcovi nemôže patriť nijaká náhrada trov konania.
K judikatúre, ktorá uvedené získavanie aktívnej legitimácie označila z nekalú praktiku, svoje vyjadrenie

žalobca zdvorilo opomenul. Okrem vyššie uvedeného, žalobca neposkytol vyjadrenie ku skutočnostiam
a argumentácii uvedenej v odpore v časti VII. odporu a zároveň nijako nereflektoval na judikatúru tam
uvedenú. Uznesenie Ústavného súdu, ktorého sa dovoláva žalobca je nepoužiteľné preto, že: a) právny
zástupca a žalobca sú totožné osoby, ako je zrejmé z obsahu spisu a tak je žalobca bez právneho
zastúpenia, b) žalobca uzatvoril mandátnu zmluvu za účelom vymoženia pohľadávky so spoločnosťou E.

F., nakoľko to uvádza vo svojich nespočetných e-mailoch, ktoré sú obsahom spisu, c) právna zástupkyňa
spolupracuje so spoločnosťou E. F. ako je uvedené v emailoch, ktoré sú obsahom spisu. Na základe
uvedeného je preto nepochybné, že obaja navrhovaní svedkovia nemajú právnu prekážku vo výkone
svojejsvedeckejpovinnostiazároveňjezrejmé,žekonateľžalobcujeajjehospoločníkomataksasvojej
svedeckej povinnosti nemôže vyhnúť. Záverom žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, žalobu považuje za nedôvodnú, pričom vyjadrenie predstavuje zhrnutie doposiaľ uvádzaných
právnych a skutkových záverov žalobcu. Podanie žalobcu je chaotické, neodzrkadľuje zistený skutkový
stavskutočnostivňomuvádzanésanezakladajúnapravde,pričomjenutnéuviesť,žeideozavádzajúce
tvrdenia a nehospodárne konanie zo strany žalobcu. Žalovaný tiež zotrval na svojom návrhu, aby súd
zaviazal žalobcu k zabezpečeniu svedkov A. A. H., B. a G. J. H. K., L., aby objasnili svoj vzťah a konanie

prostredníctvom spoločnosti E. F..

8. Žalobca doručil súdu dňa 02.12.2024 ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že má za to, že skutkové
tvrdenia žalovaného poprel kvalifikovane a dostatočne to zdôvodnil v rámci predošlých vyjadrení, ako
aj uviedol skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Uviedol ďalej, že na urážlivé

vyjadrenia žalovaného nebude reagovať, nakoľko žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom konania.
Rovnako nebude reagovať ani na ďalšie tvrdenia žalovaného, ktoré nemajú súvis s predmetom konania
alebosmesaknimužvyjadrilvrámcipredošlýchvyjadrení.Nestotožňujesaslogikoužalovaného,podľa
ktorej, ak strana v konaní napíše niekoľko stranové vyjadrenie, aj keď sa netýka predmetu konania, musí
sa druhá strana ku všetkému vyjadriť. Trvá na tom, že dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu tohto

konania uniesol. Vo vzťahu k bodu 8. vyjadrenia žalovaného uviedol, že to, či žalobca žije alebo nežije
v hlavnom meste, nemá žiaden súvis s predmetom konania. Žalobcovi však je z elementárnej logiky
zrejmé, že ak by cestoval električkou v hlavnom meste, je potrebné, aby mal zakúpený platný cestovný
lístok a až následne by mohol nastúpiť do električky. Koniec koncov uvedené vyplýva aj z Tarify mestskejhromadnej dopravy v Bratislave pre bezkontaktnú platobnú kartu ako nosič predplatného cestovného
lístka a výkon prepravnej kontroly, z čl. 3, bodu 9.: „PCL je neplatný, ak: a) nenastala doba jeho platnosti,
b) uplynula doba jeho platnosti, c) z dôvodov na strane cestujúceho nie je možné overiť jeho platnosť.“

Z predložených dôkazov je pritom zrejmé, že doba platnosti cestovného lístka v čase kontroly ešte
nenastala, čo znamená, že žalovaný cestoval s neplatným cestovným lístkom. Z čl. 4, bodu 4. vyššie
uvedenej Tarify vyplýva, že cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu 3 nemôže preukázať platným
cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu/prirážku. K
bodu26.vyjadreniažalovanéhouviedol,žeadvokátmôževykonávaťčinnosťakosamostatnezárobkovo

činná osoba, teda nedochádza k žiadnemu splynutiu žalobcu a jeho právneho zástupcu. Tiež poukazuje
na to, že právna zástupkyňa Mgr. Drahomíra Beňová, LL.B. vykonáva advokáciu samostatne, čo vyplýva
aj zo stránky Slovenskej advokátskej komory. Vo vzťahu k bodu 33. vyjadrenie uviedol, že mu nie je
zrejmé, aký súvis má podľa slov žalovaného „vzťah a konanie prostredníctvom spoločnosti E. F.“ a
vykonania takého dôkazu sa javí v rozpore so zásadou hospodárnosti.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava sa svojich písomných vyjadrení, že žalobu
považuje za nedôvodnú, za bezpredmetnú, vyfabrikovanú, bez akéhokoľvek právneho základu a

právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nie je pravdivým tvrdením, že by cestoval bez platného
lístka. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko aj z písomných vyjadrení, ktoré sú obsahom spisu a z
dôkazov tam priložených je zrejmé, že mal platný cestovný lístok. Žalobca nijakým spôsobom neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia, na ktoré on svojich písomných vyjadreniach poukázal a
zároveň kvalifikovane nepoprel jeho vysvetľovaciu povinnosť a tým sa jeho tvrdenia stali nespornými.

Takisto žalobca nereflektoval na podstatu spotrebiteľského sporu, ktorú ani v jednom svojom vyjadrení
nerozporoval. Zároveň žalobca nepreukázal, že sa jedná o odlišnú osobu od svojho právneho zástupcu,
čím nemá nárok na trovy konania, nakoľko ide o zhodnú osobu medzi žalobcom a právnym zástupcom,
t. j. účastníkmi konania. Zároveň žalobca nijakým spôsobom nepoprel ani nereflektoval na súdnu
judikatúru uvedenú v jeho doterajších písomných podaniach, v zmysle ktorých mu trovy konania

neprináležia, resp. ak áno, tak len znížené o náklady. Okrem toho žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že sa jedná o súkromnoprávny vzťah. Žalobca dobrovoľne vstúpil do pôvodného právneho
vzťahu, ktorý je verejnoprávny. Z tohto titulu žalobca nijakým spôsobom nereflektoval na argumentáciu
ohľadnespôsobilostiavýškysankcií,ktorejsadomáha.Poukazujenato,žeuvedenásankciajevosvojej
podstate dvojitým trestaním, pretože nezohľadňuje v prípade, ak by sa uplatnila, už zakúpený predošlý

cestovný lístok. Zákaz dvojitého trestania je ústavný princíp, ktorý nie je možné zákonom prelomiť.
Poukazuje na rozhodnutie ÚS, II. ÚS 13/01, ktoré uvádza právnu vetu, že všeobecný súd je povinný
chrániť najprv ústavnosť až potom zákonnosť. V zmysle uvedeného sankcia, ktorú si žalobca nárokuje,
je neústavná, z tohto titulu aj nezákonná, a preto súd takémuto nároku nemôže priznať právnu ochranu.
Zároveň z titulu verejnomocenského vzťahu medzi dopravcom vykonávajúcim činnosť vo verejnom

záujme, nemá účinný prostriedok nápravy, nakoľko je to sankcia typu správneho trestania. A preto je v
zmysle ustanovenia judikatúry NS nevyhnutné aplikovať engelsovské kritéria vhodnosti a primeranosti
trestnej sankcie. Táto mysliteľná sankcia dané kritériá vytýčené NS a luxemburským súdom nespĺňa.
Tým stráca na publikovateľnosti. V rámci priebehu výkonu kontroly uvádza, že revízor si pôvodne
ani nevšimol, resp. nijakým spôsobom nerozporoval platnosť daného cestovného lístka, urobil tak až

po časovom odstupe a duplicitnej kontrole. To znamená, že považoval daný cestovný lístok platným.
Následne arbitrárne a svojvoľne zmenil názor. Tým boli porušené legitímne očakávania, nakoľko
disponuje decíznou – trestajúcou právomocou. Tento postup aj s dopravným podnikom rozporoval,
konkrétne s vedúcou kontroly alebo služieb zákazníkom. Bez odozvy, až následne sa dozvedel o
vymáhaní nejakej sankcie treťou stranou bez toho, aby boli naplnené kritéria pre platné postúpenie

domnelej pohľadávky. Je zrejmé na základe postupu žalobcu, že sa jedná o nekalú činnosť v rozpore s
dobrými mravmi, v rozpore s právnym poriadkom SR, na hranici legálnosti. Uvedené evokuje aj v zmysle
judikatúry, na ktorú poukázal vo svojich písomných podaniach, že ide o fiktívne získavanie aktívnej
legitimácie cez vzájomne previazané subjekty, nechválne podobajúce sa nebankovým subjektom. Tento
postup bol konštantou judikatúrou súdov vyhlásený za nezákonný. Z tohoto titulu je postup žalobcu

zneužívaním práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, nehovoriac v rozpore s profesijnými
povinnosťami. Zároveň je nepochybné, že žalobca nemá relevantnú argumentáciu, ktorú by aj osobne
predniesol súdu a jedná sa len o vyjadrené judikáty všeobecných súdov – nekalé získavanie trov
a navyšovania pohľadávky prostredníctvom získania aktívnej legitimácie. Spoločnosť E., ktorá bolapoverená vymáhaním pohľadávky účastníkom konania, je mu z jeho vlastnej advokátskej praxe zrejmé,
že sa jedná o pofidérny subjekt. Z tohoto titulu je schéma, ktorú súdu ozrejmil vo svojom poslednom
písomnom podaní, zjavná ako účelová. Dodáva, že žalobca do dnešných dní nereagoval na substantnú

námietku hmotnoprávneho a procesnoprávneho charakteru, ako aj tým, že odmietol ozrejmiť svoj vzťah
k spoločnosti E., ktorej mandátna zmluva nebola do tohto konania súdu doložená, čím je zrejmé, že
žalobca mlží, o aký skutočný právny vzťah ide. Nie je totiž možné, aby žalobca poveril vymáhaním
pohľadávky tretí subjekt, ktorý zároveň oznamuje, že týmto poverením disponuje a spolupracuje s
vybranouadvokátkou,ktorázhodouokolnostípracujevkanceláriižalobcu.Následnetátopaniadvokátka

jepoverenáprávnymzastupovanímodžalobcumiestomandatára.Uvedenélenilustrujespôsobkonania
žalobcu v biznise vymáhania pohľadávok, špekulatívnosť a účelovosť daného konania je nepochybná.
Takistododáva,žespoločnosťE.F.,niejesúčasťouasociácieinkasnýchspoločností,ktoréštandardizujú
spôsoby vymáhania pohľadávok. Preto súdu by malo byť zrejmé, že sa jedná o nastrčenú osobu. V
tomto vzťahu spoločnosť E. okrem posielania mejlov i na základe mandátnej zmluvy, ktorou deklaruje
svoju oprávnenosť, vymáha danú pohľadávku a mala byť aktívne legitimovaným žalobcom, avšak nie

je. To znamená a zároveň spochybňuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom, spoločnosťou
E. a právnou zástupkyňou. Z tohto titulu je nepochybné vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský
spor, nakoľko zmluva o preprave je spravidla spotrebiteľskou zmluvou a zároveň z obsahu spisu
vyplýva vysoký počet účastníkov, voči ktorým podobné alebo obdobné žaloby smerujú, čím pripadá do
úvahy aplikácia príslušných ustanovení o hromadných žalobách, resp. konaniach. Preto je nevyhnutné

ex offo posúdiť legálnosť právneho vzťahu medzi žalobcom a ostatnými žalovanými z titulu zmluvy
o postúpení, kde ako postupca tak aj postupník si neplnili svoje zákonné povinnosti. Platnosť tejto
zmluvy vo vzťahu k všetkým jednotlivým žalovaným je otázna. Ohľadne procesného postupu žalobcu
vzhľadom na výšku sankcie, resp. hodnotu sporu je vôbec otázne, či malo prebiehať súdne konanie,
nakoľko nedosahuje minimálne kritéria sporov s nízkou hodnotou. Záverom zhrnuté, žalobca svoj nárok

nepreukázal, ani nemohol, pretože takýto nárok nevznikol. Či platne vstúpil do tohto právneho vzťahu
je taktiež pochybné, zároveň neoznačil daný spor spotrebiteľským a týmto spôsobom nekonal, nesplnil
si svoje zákonné povinnosti, snaží sa nekalo získať aktívnu legitimáciu, zároveň kvalifikovane nevyvrátil
tvrdenia protistrany, čím sa stali nespornými, čím zbytočne, nedôvodne a neúčelne zahlcuje súd. Preto je
zrejmé,ženesplnilpodmienkyprepriznanienárokuaprávnejochranyvyplývajúcejzožalobnéhonávrhu,

a preto žiada súd, aby v celom rozsahu žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nijaké trovy konania.

11. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom žalovaný ďalej uviedol, že nezdieľa názor súdu
ohľadne platnosti cestovného lístka, pretože tento bol platný v čase nastúpenia do električky. Nie je
v jeho moci ako cestujúceho ovplyvniť výkon kontroly revízora. Revízor najprv považoval lístok za platný

a následne sa vrátil k opätovnému vyžiadaniu. Nehovoriac o tom, že daná električka v danom čase
mala meškanie, za ktoré zodpovedá dopravca. Z tohto titulu a priebehu skutkového deja s najväčšou
pravdepodobnosťou ten lístok bol platný. Jeho nesúhlas so zaplatením i zníženej sankcie nie je možné
pričítať na jeho ťarchu. Zároveň súdu preukázal z verejne dostupných zdrojov, že dopravný podnik si je
vedomý, že v danom časovom úseku električky meškajú. Už len z toho vyhlásenia je pochybné a možno

prezumovať, že daný cestovný lístok bol platný. Pokiaľ sa pozrieme na hlásenku, súdu preukázal, že
revízor ho zastavil až o niekoľko minút neskôr na inej zastávke električky. Toto preukazuje vierohodnosť
výkonu kontroly revízorov, že daný cestovný lístok považoval za platný. Až na základe subjektívnej,
arbitrárnej a svojvoľnej úvahy sa vrátil k duplicitnej kontrole. Vzhľadom na to, že je to verejnomocenský
vzťah, platí prezumcia správnosti a teda prvá kontrola, kedy daný lístok považoval za platný, sa považuje

za správny. Zároveň v čase zastavenia na danej električkovej zastávke, ten lístok bol nesporne platný,
to z tej sms zreteľne vyplýva. Okrem toho je potrebné podotknúť, že súd vo svojom predbežnom názore
nezohľadnil dôležitý faktor, t. j. domnelú jednu minútu oneskorenia. To samo o sebe nijakým spôsobom
neopodstatňuje priznanie nároku alebo samostatnú žalobu, nakoľko citované slovami ústavného súdu,
ide o neprípustný formalizmus rozhodovania orgánov verejnej moci. Okrem iného rozporuje predbežný

právny názor súdu vo veci súkromnoprávneho vzťahu. V tomto ohľade je potrebné ísť až na začiatok,
pretože napriek konktratuálnemu charakteru zmluvy o preprave, výkon činnosti dopravcu je výkonom
verejným.Domnelýnárokznehoodvodenývpodobedomnelejsankcienijakýmspôsobomznehonerobí
súkromnoprávny nárok. Ide o subsidiárne vymáhanie verejnomocenského nároku v podobe sankcií na
základe zákona. Okrem iného súd sa nevyjadril vo svojom predbežnom posúdení k mandatórnemu

zhodnoteniu danej sankcie kritériami správneho trestania. Vo svojej podstate tá zákonná aprobácia
nárokovať si sankciu je správnou sankciou. Preto je nevyhnutné dané kritériá uplatniť. Došlo by tak k
zhoršeniu procesného postavenia žalovaného a k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôrazňuje,
že ÚS SR sa vyjadril, že všeobecné súdy sú povinné chrániť najskôr ústavnosť a až potom zákonnosť.Preto výška zákonnej sankcie na svojvôli dopravcu ako verejnomocenského subjektu, je minimálne
ústavne sporná. Pokiaľ súd zváži, je ochotný poskytnúť podklady, aby sa obrátil na ÚS o preskúmanie
ústavnosti. Takisto nie je možné súhlasiť s predbežným právnym názorom súdu, že spornosť E. je

irelevantná a mandátny vzťah bezpredmetný. Takáto premisa v právnom posúdení nás vracia späť do
doby Pohotovosti a podobných subjektov. Je relevantné zhodnotiť aj uvedené skutočnosti. Úvaha súdu
v predbežnom posúdení o irelevantnosti alebo neúčelnosti, reakcie na právny názor alebo skutkové
okolnosti, ktoré uvádza žalovaný, je taktiež nesprávna. CSP vo svojich základných zásadách konštatuje,
že ide o proces kontradiktórny. Proces kontradiktórny znamená reakcie na právny názor a takisto

na skutkové tvrdenie procesných strán navzájom. Preto aj CSP sankcionuje nekvalifikované popretie
týchto tvrdení ich nespornosťou. Z tohto titulu by takýto predbežný názor súdu bol v rozpore s CSP.
Uvedené sa stotožňuje takisto s arbitrárnym prístupom vo vzťahu k argumentácii protistrany, ktorý
prezentuje žalobca. Uvedené nesvedčí o dodržiavaní rovnosti zbraní a kontradiktórnosti procesu. Súd
sa vo svojom predbežnom názore nevyjadril k otázke totožnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu
a z toho vyplývajúceho uplatnenia si nároku na trovy konania. Súd sa taktiež nevyjadril k podpornej

judikatúre ohľadne aplikácie tohto nároku. Okrem toho sa súd tiež nevyjadril k otázke, prečo žalobca
uzatváral mandátnu zmluvu s tretím subjektom na vymáhanie pohľadávok, keď takéto mohol vykonať
sám ako predbežne posúdil súd. Zároveň relevantnosť tretieho subjektu nebola zohľadnená vo vzťahu k
trojčlenke, žalobca, právny zástupca a mandatár. Na otázku, prečo tretí subjekt deklaruje žalovanému,
že spolupracuje s právnou zástupkyňou žalobcu, ktorá je zároveň súčasťou žalobcu, odpoveď ani sám

žalobca doteraz neposkytol. K tomu, či obchodná spoločnosť s jediným predmetom obchodnej činnosti
v podobe výkonu advokácie v zmysle Zákona o advokácii je oprávnená k forfaitingu a faktoringu, a či
uvedené činnosti je možné považovať za súladné s § 2 Zákona o advokácii, žalobca neposkytol žiadnu
odpoveď. Dáva súdu do pozornosti, že ak by bol žalobca oprávnený sám k vymáhaniu tejto pohľadávky,
ak existuje, nepotreboval by tretí subjekt. Avšak inkasná spoločnosť tam má svoje opodstatnenie,

pretože takýto priamy postup žalobcu by nebol v súlade s právnym poriadkom SR. Oprávnený k
vymáhaniu tzv. faktoringu a forfaitingu správy pohľadávok, t. j. podnikateľskej činnosti vo veci správy
a vymáhania pohľadávok, má spoločnosť E.. Tá však aktívne legitimovaným nie je. Opätovne dáva
súdu do pozornosti judikatúru, ktorú uviedol v odpore, kde všeobecné súdy takúto schému klasifikovali
ako nekalú podmienku vo forme získania aktívnej legitimácie. Diagram, ktorý dal súdu do pozornosti,

nepochybne preukazuje, že sa jedná o nekalé získavanie aktívnej legitimácie a zároveň ide o vzájomne
previazané subjekty Takýto spôsob uplatňovania si domnelého nároku je definíciou zneužívania práva.
A zneužívaniu práva v akomkoľvek spore, nie je prípustné poskytnúť právnu ochranu. Ak by tak súd v
zmysle svojho predbežného posúdenia vykonal v spotrebiteľskom spore, poprel by doterajšiu ustálenú
prax ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z príslušných právnych noriem. Tým by došlo k zhoršeniu

postavenia spotrebiteľa, ktoré má byť naopak, v jeho prospech. Okrem toho je potrebné mať na zreteli,
že pokiaľ by sme uvažovali o otázke platnosti cestovného lístka, bavíme sa o jednej minúte. Jedna
minúta je zanedbateľná a z hľadiska popísaného priebehu výkonu kontroly je zrejmé, že nie je možné
určiť, že by k akejkoľvek možnej neplatnosti cestovného lístka mohlo dôjsť. Poukazuje opätovne na fakt,
že daný prostriedok verejnej dopravy mešká v danom čase, elektronické prostriedky nie sú spoľahlivé

a zároveň v zmysle hlásenky ku kontrole došlo až duplicitným spôsobom na neskoršej zastávke, resp.
až o dve zastávky. Pokiaľ by si bol revízor istý neplatnosťou daného cestovného lístka už od počiatku,
uvedené by zobrazil v hlásenke. Tak to nie je, nesedí, zastávka, na ktorej bola kontrola vykonaná
a nesedí čas. Posledným argumentom v prospech žalovaného je, že žalobca dobrovoľne vstúpil do
právneho vzťahu s dopravcom odkúpením pohľadávky. To znamená, že sa na neho vzťahujú všetky

posúdenia daného vzťahu ako verejnomocenského vzťahu. Nemôže sa vyviazať zo svojich povinností,
ktoré vstupom prevzal. To znamená, že je potrebné aplikovať všetky kritériá, ktoré uviedol vo svojich
písomnýchpodaniach,akoajzustálenejjudikatúrynaotázky–zákonnostiaústavnostivýškysankcie,jej
primeranú mieru (zákon ustanovuje dolnú a hornú hranicu sankcie – je na svojvôli dopravcu, akú výšku
sankcie si zvolí. Pokiaľ by išlo o hodnotenie výšky sankcie kritériami oprávnenosti finančných úrokov,

je to nepochybná úžera), – zároveň neexistuje účinný prostriedok nápravy, len zaplatenia zníženej
sankcie, je potrebné preto aplikovať európsky dohovor o ľudských právach, pretože v tomto konaní
nie je právo na odvolanie alebo sťažnosť (opravný prostriedok), – výška sankcie je trestom, i keď sa
nazýva inak (uvedené je potrebné posudzovať materiálne, nie formálne), – takto nastavený proces je iba
v neprospech spotrebiteľa, čo zvýhodňuje silnejšiu zmluvnú stranu. Všetko vyššie uvedené je potrebné

zohľadniť v rozhodnutí súdu, pretože prebratie spornej argumentácie žalobcu zhoršuje postavenie
spotrebiteľa, ktoré je neprípustné.12. Žalovaný titulom záverečnej reči uviedol, že z procesu výkonu kontroly cestovného lístka tak,
ako ju súdu opísal, vyplýva, že i sám revízor považoval daný cestovný lístok za platný, pričom
tento priebeh potvrdzuje aj hlásenka, ktorú dodal žalobca, a na ktorej je uvedené, že došlo k jej

zaznamenaniu ďaleko ex post od výkonu kontroly (na úplne odlišnej zastávke) a zároveň v inom
čase, čo preukazuje prezumpciu platnosti cestovného lístka. Duplicitné zhodnotenie revízorom taktiež
preukazuje, že konal v dobrej viere a k spochybneniu platnosti cestovného lístka došlo až po čase,
kedy túto platnosť nadobudol. Je tam jedna minúta, to nie je zločin. Sankcia, ktorú by bolo možné
uplatniť, je sankciou dvojitou, pretože nezohľadňuje už v danom čase kúpený lístok. Na refundáciu

týchto prostriedkov nie je nárok, zaplatíte dvakrát. Opravný prostriedok, resp. účinný prostriedok nápravy
neexistuje, – ide o verejnomocenský vzťah, nakoľko ide o vykonávanie činnosti vo verejnom záujme
(možný súkromnoprávny nárok je odvodený, preto je potrebné zhodnotiť pôvod, primárny vzťah), - jedná
sa o nekalú praktiku judikovanú všeobecnými súdmi vo forme získania aktívnej legitimácie, nakoľko
uvedená schéma vymáhania inak nesvedčí, – dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v rozpore
s právnymi predpismi SR, – uvedeným spôsobom k zneužívaniu práva dochádza k porušovaniu práva

na spravodlivý proces, – výška sankcie je zjavne neústavná, pričom je potrebné najskôr posúdiť jej
ústavnosť, až potom zákonnosť, – žalobca svojim konaním dobrovoľne vstúpil do práv a povinností
verejného dopravcu v tejto časti, preto musí byť jeho konanie posúdené rovnakými kritériami, –
vymáhanie pohľadávok realizuje spoločnosť na to oprávnená a žalobca ako advokátska kancelária
si takýmto spôsobom potenciálne uplatňuje práva v rozpore s osobitným predpisom a to Zákonom

o advokácii. Sám sebe nemôžete byť klientom, – právny zástupca je nesporne súčasťou žalobcu, preto
je otázka nároku trov konania sporná (judikatúra uvádza, ak by mal súd za opak, musí dôjsť k zníženiu
odmeny, nakoľko sa jedná o jednoduchý štandardný spor), – právnym posúdením súdu nesmie dôjsť
k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a popretia jeho práva, – zlý procesný postup postupníka ako aj
postupcu je právne relevantný, – kľúčové je posúdenie časových súvislostí, pri ktorých je zrejmé, že

uplatnenie sankcie a daný žalobný nárok právne neobstojí.

13. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie
platobného rozkazu, výzvou pred podaním žaloby zo dňa 04.03.2024, oznámením o postúpení
pohľadávky, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 06.06.2023, Zmluvou o

postúpenípohľadávokzodňa14.12.2023,ePotvrdenkou–rozpiszásielokpreEPH368593870,výpisom
z Obchodného registra ohľadom žalobcu, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn.: 14Up/1162/2024 zo dňa 11.06.2024, odporom žalovaného proti platobnému rozkazu spolu s
prílohami (screenshot sms cestovného lístka, mejlová komunikácia medzi žalovaným a spoločnosťou
E. zo dňa 27.03.2024, mejlová komunikácia medzi žalovaným a spoločnosťou E. zo dňa 12.04.2024,

mejlová komunikácia medzi žalovaným a spoločnosťou E. zo dňa 07.06.2024, náhľad z webovej stránky
žalobcu, strana 3 tarify MHD v Bratislave), vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného spolu s prílohami
(časť prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2023,
Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, verzia 4.7. platná od
11.12.2022, výpis z Obchodného registra ohľadom žalobcu), uznesením Okresného súdu Levice sp.

zn.: 16Csp/70/2024 – 120 zo dňa 23.08.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.09.2024, vyjadrením
žalobcu zo dňa 24.09.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.09.2024 spolu s prílohou (Tarifa mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave pre sms cestovné lístky na jednu cestu a výkon prepravnej kontroly –
úplné znenie s platnosťou od 01.07.2021), vyjadrením žalovaného zo dňa 30.10.2024 spolu s prílohami
(mejlová komunikácia medzi žalovaným a spoločnosťou E. zo dňa 27.08.2024, mejlová komunikácia

medzi žalovaným spoločnosťou E. zo dňa 11.10.2024), kľúčovými úrokovými sadzbami ECB, vyjadrením
žalobcu zo dňa 02.12.2024, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 06.06.2023 vyplýva, že
kontrola cestovného lístka žalovaného bola vykonaná oprávnenou osobou prepravcu (Dopravný podnik

Bratislava) dňa 06.06.2023, o 16:43 hod., na linke č. č. 3, č. voza 7511, v úseku zastávok Blumentál
a Ursínyho. Oprávnená osoba prepravcu vyhodnotila porušenie tarifno – prepravných podmienok zo
strany žalovaného ako „cestovanie s neplatným lístkom“, o čom vykonala záznam na hlásení. Postih vo
výške 89,- eur a cestovné vo výške 0,90 eura, odmietol žalovaný v zmysle hlásenia uhradiť.

15. Pohľadávka Dopravného podniku Bratislava a. s., od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, bola na
žalobcu postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy zo dňa 14.12.2023, pričom
žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo
strany Dopravného podniku Bratislava, a.s., zastúpeného žalobcom.16. Žalovaný bol právnou zástupkyňou žalobcu „Výzvou pred podaním žaloby“ zo dňa 04.03.2024,
vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 106,50 eura (istina 89,90 eura + náhrada trov právneho

zastúpenia 16,60 eura), a to v lehote najneskôr do 18.03.2024, ktorá výzva bola podaná na poštovú
prepravu dňa 05.03.2024, avšak neúspešne.

17. Zo screenshotu mobilného zariadenia žalovaného vyplýva, že žalovaný odoslal SMS správu za
účelom zakúpenia SMS cestovného lístka o 16:43 hod., ďalej, že SMS cestovný lístok mu bol zaslaný

s platnosťou 06.06.2023 od 16:44 hod. do 17:24 hod.

18. Z e – mailovej komunikácie žalovaného a spoločnosti E. F. zo dňa 12.04.2024 vyplýva, že spoločnosť
E. F. spravuje voči žalovanému pohľadávku v mandátnej správe evidovanú pod VS: 0023005576, vo
výške 106,50 eura, cestovanie na linke číslo 003 dňa 06.06.2023 v čase 16:43, na úseku od Blumentál
po Ursínyho, druh porušenia: cestovanie s neplatným lístkom. V uvedenej výzve, ktorá je obsiahnutá

v tejto e – mailovej komunikácii sú ďalej uvedené inkasné údaje k úhrade pohľadávky, ako aj informácia
o tom, že Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, postúpila pohľadávku z porušenia tarifno –
prepravných podmienok na nového veriteľa Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029.

19. Z ďalšej e – mailovej komunikácie žalovaného a spoločnosti E. F. zo dňa 07.06.2024 vyplýva,
že spoločnosť E. F. žalovanému oznamuje, že advokátska kancelária Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., na základe mandátnej zmluvy zverila tejto spoločnosti do vymáhania pohľadávku voči
žalovanému s číslom 0023005576. Pohľadávka bola v zmysle oznámenia dňa 24.05.2024 zažalovaná
na Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorom konaní sa uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vrátane

úrokov z omeškania a súdneho poplatku vo výške 122,81 eura a doposiaľ vyčíslené trovy právneho
zastúpenia vo výške 90,99 eura. Záverom sú uvedené platobné údaje s požiadavkou úhrady dlžných
súm do 14.06.2024. Aktuálnu výšku dlžnej sumy ku dňu27.08.2024 a ku dňu 11.10.2024 spoločnosť E.
F. oznámila žalovanému e – mailom zo dňa 27.08.2024 a zo dňa 11.10.2024.

20. Z náhľadu na webovú stránku žalobcu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu, Mgr. Drahomíra
Beňová Vargovská, LL.B, je uvádzaná na tejto webovej stránke ako advokátka.

21. Podľa § 760 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou
o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby

ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 1 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 06.06.2023, tento zákon

upravuje a) podmienky poskytovania dopravných služieb na dráhach dráhovými podnikmi, b) práva a
povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej osobnej doprave,1) c) práva a povinnosti dopravcov a
odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej doprave, d) certifikáciu rušňovodičov, e) verejnú správu v
doprave na dráhach.27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 06.06.2023,
dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková doprava a trolejbusová

doprava (ďalej len „mestská doprava“), doprava na špeciálnych dráhach2) a doprava na lanových
dráhach.

28. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 06.06.2023,
dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik, ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s

cestujúcimzmluvuoprepraveosôb5)avnákladnejdopraveuzatvárasodosielateľomzmluvuopreprave
nákladu6) (ďalej len „zmluva o preprave“).

29. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 06.06.2023,
dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných prepravných podmienok (ďalej len „prepravný
poriadok“) a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa cestovného poriadku.

30. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 06.06.2023,
prepravný poriadok obsahuje obchodné podmienky dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave a
na uskutočnenie prepravy, najmä a) druh poskytovaných dopravných služieb, b) rozsah prepravnej
povinnosti, c) podmienky uzavretia zmluvy o preprave, d) spôsob rezervácie a predaja prepravných

dokladovnastaniciach,zastávkachavdráhovýchvozidlách,pravidláplatnostianeplatnostiprepravných
dokladov a preukazovania sa pri kontrole a možnosti náhrady za stratu prepravného dokladu,
e) rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne
po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup
uplatňovania nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy, f) rozsah práv a povinností

zdravotne postihnutých cestujúcich, cestujúcich so zníženou pohyblivosťou v dôsledku postihnutia
alebo veku a iných skupín cestujúcich, vrátane sprevádzajúcich osôb (ďalej len „vybraná skupina
cestujúcich“), g) podmienky prepravy príručnej batožiny, cestovnej batožiny, živých zvierat a motorových
vozidiel, h) podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcim s
ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „pes so špeciálnym výcvikom“), i) rozsah práv a povinností

odosielateľov a príjemcov vecí, najmä požiadavky na prepravu rôznych druhov tovaru, iných vecí a
živýchzvierat,apravidlápristavovaniavozňovnanakládkuavykládku,j)postupprikontroleprepravných
dokladov, práva a povinnosti osôb oprávnených kontrolovať prepravné doklady a cestujúcich bez
platného prepravného dokladu (§ 8 ods. 5 a 6), k) práva a povinnosti dopravcu, rozsah zodpovednosti
dopravcuzaspôsobenúškodunazdravíľudíazvieratanatovare,batožinealeboinýchveciacharozsah

z toho vyplývajúcich nárokov cestujúcich a odosielateľov a príjemcov vecí na náhradu alebo na zľavu,
l) reklamačný poriadok, m) tarifu cestovného vo verejnej osobnej doprave.

31. Podľa § 8 ods. 5 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 06.06.2023,
cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla

nepreukážeplatnýmprepravnýmdokladomosobeoprávnenejkontrolovaťprepravnédoklady,jepovinný
na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej
stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať
sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v
rozsahumenoapriezvisko,dátumnarodenia,adresatrvaléhopobytu,čísloobčianskehopreukazualebo

iného dokladu totožnosti. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy
na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného
do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

32. Podľa § 8 ods. 6 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 06.06.2023,

prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme
bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
33. Podľa § 16 ods. 3, písm. b) Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom
k 06.06.2023, každý je povinný v doprave na dráhe dodržiavať prepravné podmienky podľa zákona a
prepravného poriadku dopravcu.

34. Podľa § 16 ods. 4, písm. c) a f) Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom
k 06.06.2023, cestujúci je povinný c) preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpeníz neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady,
f) dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.

35. Podľa článku A.3.2 Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022,
cestujúci uzatvára s dopravcom Zmluvu momentom nastúpenia do dopravného prostriedku dopravcu.
Nastúpením do dopravného prostriedku cestujúci potvrdzuje, že sa oboznámil s podmienkami prepravy
obsiahnutými v PP IDS BK. Cestujúci si je vedomý povinnosti uhradiť dopravcovi určené cestovné a
povinnosti disponovať platným cestovným dokladom, ktorý je potvrdením o uzavretí Zmluvy. Právo na

prepravu v IDS BK má iba cestujúci s platným cestovným lístkom, ak spĺňa podmienky uvedené v PP
IDS BK.

36. Podľa článku A.3.4 Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022, obsahom
Zmluvy je záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho z nástupného do cieľového miesta riadne a včas
spojmi uvedenými v cestovnom poriadku za podmienok uvedených v PP IDS BK, ako aj záväzok

cestujúceho zaplatiť cestovné za prepravu podľa Tarify IDS BK a dodržať podmienky stanovené PP IDS
BK.

37. Podľa článku A.5.3 písm. f) a g) Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022,
cestujúcijeďalejpovinný:f)maťpripravenýcestovnýlístok,alebozaplatiťcestovné;priplatbevhotovosti

použiť platidlá v primeranej hodnote, g) na výzvu oprávnenej osoby sa preukázať platným cestovným
lístkom alebo zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu.

38. Podľa článku A.12.2 Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022, cestujúci
je povinný mať pri sebe platný cestovný doklad po celý čas prepravy, ako aj v okamihu vystúpenia z

vozidla a na vyzvanie sa ním preukázať oprávnenej osobe dopravcu.

39. Podľa článku A.14.2 Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022, kontrola
cestovných dokladov sa vykonáva priamo vo vozidle.

40. Podľa článku A.14.3 Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022, cestujúci
je povinný na vyzvanie oprávnenej osoby dopravcu kedykoľvek počas prepravy, a to aj v okamihu
vystúpenia, predložiť ku kontrole platný cestovný lístok alebo jeho nosič (BČK, VIK, mobilná aplikácia)
a cestujúci, ktorý si uplatňuje zľavnené cestovné, aj preukaz na zľavu cestovného. Oprávnená osoba
dopravcu má pri výkone kontroly právo na prístup k osobným údajom, ktoré sú súčasťou cestovného

lístka alebo jeho nosiča a preukazu na zľavu cestovného, a to v rozsahu nevyhnutnom na účely riadneho
výkonu kontroly.

41. Podľa článku A.14.4 Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022, cestujúci,
ktorý sa na vyzvanie podľa bodu A.14.3 PP IDS BK nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je

povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu.

42. Podľa článku A.14.7 Prepravného poriadku IDS BK, verzia 4.7 platného od 11.12.2022, sadzby
sankčných úhrad sú uvedené v Cenníku uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK. Sadzba sankčnej úhrady
vo vlakoch sa riadi PP ZSSK.

43. Podľa článku 3, bodu 2. Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave pre SMS cestovné lístky na
jednu cestu a výkon prepravnej kontroly s platnosťou od 01.07.2021 (ďalej len „Tarifa MHD v Bratislave“),
výberom SMS CL pristupuje cestujúci dobrovoľne na stanovené podmienky jeho použitia a kontroly
platnosti,predovšetkýmpovinnostipredloženiaMKZ,vktoromjeSMSCLuložený,nakontrolurevízorovi

alebo inej poverenej osobe dopravcu.

44. Podľa článku 3, bodu 5. Tarify MHD v Bratislave, časová platnosť SMS CL je 40 min., 70 min. a 24
hod. a platí len v čase, na ktorý bol vystavený (v dobe platnosti cestovného lístka je 10 minútová rezerva
na jeho zakúpenie). Časová platnosť cestovného lístka SMS 24 je 24 hodín od jeho vystavenia.

45. Podľa článku 3, bodu 6. Tarify MHD v Bratislave, na cestovných poriadkoch, zverejnených na
zastávkach MHD, je vyznačený čas prepravy z nástupnej do cieľovej zastávky. Tieto údaje sú záväzné
pre posúdenie platnosti len papierového cestovného lístka na jednu cestu pri kontrole revízorom. Pripoužití SMS CL predaného prostredníctvom MKZ sa toto ustanovenie neuplatňuje, nakoľko SMS CL
neobsahuje informáciu o čase prepravy z nástupnej do cieľovej zastávky.

46. Podľa článku 3, bodu 9. Tarify MHD v Bratislave, cestujúci je oprávnený nastúpiť do vozidla len
s prijatým platným SMS CL na MKZ. Pri kontrole tarifného vybavenia je cestujúci povinný predložiť
na výzvu revízora alebo inej poverenej osobe SMS CL a reálnym spôsobom umožniť overenie jeho
platnosti.

47. Podľa článku 3, bodu 12. Tarify MHD v Bratislave, SMS CL je neplatný, ak: a) nenastala doba
jeho platnosti, b) uplynula doba jeho platnosti, c) nebol zaslaný priamo zmluvným distribútorom SMS
cestovných lístkov, d) bol upravovaný, prepisovaný alebo odoslaný z iného MKZ, e) z dôvodov na strane
cestujúceho nie je možné overiť jeho platnosť.

48. Podľa článku 3, bodu 17. Tarify MHD v Bratislave, postup pri nákupe SMS CL s časovou platnosťou

40 min. je nasledovný: Prázdnu SMS, alebo s maximálne 1 znakom je potrebné odoslať na telefónne
číslo: 1140. Približne do dvoch (2) minút bude spätne zaslaný SMS CL. Tento časový údaj je iba
orientačný. Na displeji MKZ sa zobrazí SMS CL v nasledovnom tvare:
DPB, a. s.
Prestupný CL 1,00 €

Platnosť: Od dátum čas do čas napr. (od 23-08-2011 11,10 do 11,50 hod.) rw5i2pcfdy

49. Podľa článku 4, bodu 1. Tarify MHD v Bratislave, kontrolu cestovných dokladov vykonáva oprávnená
osoba dopravcu.

50. Podľa článku 4, bodu 2. Tarify MHD v Bratislave, kontrola cestovných dokladov sa vykonáva priamo
vo vozidle.

51.Podľačlánku4,bodu4.TarifyMHDvBratislave,cestujúci,ktorýsanavyzvaniepodľabodu3nemôže
preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú

úhradu/prirážku: základná sadza pri preprave bez platného cestovného lístka 89,00 EUR, znížená sadza
v prípade platby priamo na mieste kontroly 49,00 EUR, znížená sadza v prípade platby v lehote do 20
pracovných dní 69,00 EUR. sadzba za nezaplatenie dovozného (na mieste alebo do 30 dní) 5,00 EUR.
K sadzbe sa pripočítava sadzba cestovného v hodnote 0,90 EUR.

52. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

53. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

54. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

55. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

56. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

57. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.58. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

59.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.
61. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

62. Podľa § 1 Zákona č. 261/2023 Z. z. Zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje právne vzťahy súvisiace s podávaním
žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a pravidlá uplatňovania tohto mechanizmu.

63. Podľa § 2 Zákona č. 261/2023 Z. z. Zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon sa vzťahuje na žaloby na ochranu kolektívnych
záujmov spotrebiteľov vo veci porušenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa a právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (ďalej
len „právne predpisy na ochranu spotrebiteľa“), ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť

kolektívne záujmy spotrebiteľov.

64. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalovaný v rámci podaného odporu v prvom rade namietal príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica
argumentujúc, že s poukazom na rozsah subjektov, voči ktorým žalobca vedie konania, dáva súdu

do pozornosti aplikabilitu ustanovení o kolektívnych spotrebiteľských sporoch, v ktorých je na konanie
v súlade s § 9 písm. a) Zákona č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov
spotrebiteľov, príslušný Mestský súd Bratislava IV a to pre obvody Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V tejto súvislosti ale žalovaný opomína, že
Zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, upravuje právne

vzťahy súvisiace s podávaním žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov vo veci porušenia
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a právne záväzných
aktov Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť
kolektívne záujmy spotrebiteľov a pravidlá uplatňovania tohto mechanizmu. V tu prejednávanej veci
sa však jedná o individuálny spor medzi právnym nástupcom dodávateľa a spotrebiteľom, teda o spor

o konkrétnom individuálnom nároku právneho nástupcu dodávateľa voči spotrebiteľovi a to bez ohľadu
na to, voči koľkým spotrebiteľom sa takéhoto nároku, hoc aj zhodného a to aj pokiaľ ide o samotnú výšku
žalobou uplatneného nároku, právny nástupca dodávateľa voči jednotlivým spotrebiteľom domáha. Na
mieste je tak aplikácia § 290 až 300 Civilného sporového poriadku a tiež ustanovenia o všeobecnej
miestnej príslušnosti súdu podľa Civilného sporového poriadku, pričom aplikácia Zákona č. 261/2023

Z. z. je vylúčená, keďže nejde o žalobu na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov tak, ako to má
na mysli predmetný zákon.

65. Predmetný záväzkový vzťah súd posúdil podľa § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvu
o preprave osôb, ďalej podľa Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, zároveň však ide

o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom platnosť
postúpenia pohľadávky posúdil súd podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu
bola bezpochyby uzavretá zmluva o preprave osôb, ktorá je všeobecne upravená v § 760 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia
Zákona č. 514/2009 Z. z., pričom sám § 6 ods. 1 predmetného zákona udáva, že dopravcom je dráhový

podnik, ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s cestujúcim zmluvu o preprave osôb podľa §
760 Občianskeho zákonníka, pričom charakter predmetnej sporovej veci tak vychádza zo súkromného
práva. V tejto súvislosti dáva súd žalovanému do pozornosti ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 30. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 91/2009, podľa ktorého: „Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkovévzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené

na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov
tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov.
Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej
moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.“

66. Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu argumentujúc,
že dôkazom tohto nedostatku je obsah výzvy pred podaním žaloby, v ktorej sám žalobca uviedol, že
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. zverila do mandátnej správy spoločnosti E. F. pohľadávku
vyplývajúcu z porušenia tarifno-prepravných podmienok. Dôvodil ďalej, že žalobca nepredložil ako
dôkaz mandátnu zmluvu so správcom pohľadávky, a preto nie je oprávneným k podaniu žaloby
samotný žalobca, pretože toto právo postúpil správcovi pohľadávky a teda aktívne vecne legitimovaným

subjektom v predmetnom konaní je podľa žalovaného spoločnosť E. F. ako správca pohľadávky. V tejto
súvislosti súd udáva, že žaloba bola podaná na súd žalobcom zastúpeným jeho právnym zástupcom,
na ktorého žalobcu bola sporná pohľadávka postúpená ešte pred podaním žaloby, pričom následkom
postúpenia pohľadávky je okrem iného aj skutočnosť, že momentom postúpenia pohľadávky prechádza
na postupníka aj právo na súdne vymáhanie pohľadávky, v dôsledku čoho je žalobca aktívne vecne

legitimovaným subjektom v predmetnom konaní. Aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní
postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi od účinnosti cesie, resp. od postúpenia pohľadávky, čo
platí za predpokladu, že pohľadávka ako taká je splatná a spôsobilá na vymáhanie. Obsah prípadnej
mandátnej zmluvy a teda z nej vyplývajúce vzájomné práva a povinnosti žalobcu a tretieho subjektu
(aj keby sa týkali súdneho vymáhania pohľadávky), sú podľa názoru súdu výlučne vecou týchto

subjektov a v okolnostiach prejednávanej veci nemajú právnu relevanciu. Na základe uvedeného preto
súd považoval výsluch žalovaným navrhovaných svedkov v tejto súvislosti za právne bezvýznamný
a teda v konečnom dôsledku aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, v dôsledku čoho súd
tento návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, uznesením vyhláseným na pojednávaní, zamietol.
Skutočnosťami, v akom prípadnom postavení a za splnenia akých podmienok by žalovaným navrhované

osoby mohli v prebiehajúcom konaní vypovedať, sa tak súd nezaoberal. Z rovnakých dôvodov súd
zamietol aj ďalšie návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, a to pokiaľ ide o jeho požiadavku, aby
súd zaviazal žalobcu predložiť mandátnu zmluvu medzi spoločnosťou E. F. a žalobcom, aby súd zaviazal
právnu zástupkyňu žalobcu, aby preukázala spoluprácu so spoločnosťou E., F. a tiež, aby súd zaviazal
žalobcu, aby preukázal spoluprácu s právnou zástupkyňou žalobcu, t. j. napr. zmluvou o spolupráci.

67. Žalovaný ďalej namietal neplatnosť postúpenia spornej pohľadávky dôvodiac, že oznámenie
o postúpení pohľadávky vykonal postupník a nie postupca majúc tak za to, že oznámenie o postúpení
bolo urobené neúčinne a neplatne, nakoľko ak oznamuje postúpenie postupník, je povinný priložiť
k oznámeniu i právny titul postúpenia, čo sa v tomto prípade nestalo. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Obo 210/01 a žiadal, aby súd ex offo
preskúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal ďalej na rozhodnutie R 60/2018, v ktorom
najvyšší súd konštatoval, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525
OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor
so zákonom, pričom na takúto neplatnosť musí súd prihliadnuť aj bez námietky, z úradnej povinnosti.

Žalovaný poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Cdo 255/2008, v zmysle ktorého,
ak účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho
realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný
výkon práva. Takéto konanie je totiž realizované nie s cieľom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne
právo v úmysle chrániť, ale len s tým cieľom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom, pričom účelom

takéhoto konania je nie je výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.

68. Postúpenie pohľadávky zmluvou v zmysle § 524 a nasl. predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá
je prejavom autonómie slobodnej vôle zmluvných strán. V dôsledku postúpenia dochádza k prevodu
pohľadávky z jej pôvodného majiteľa, teda z postupcu, na nového nadobúdateľa, teda postupníka.

Postúpením pohľadávky dochádza k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym
nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa tak v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva
postupník. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči
dlžníkovi, pokiaľ jej postúpenie nevylučuje Občiansky zákonník alebo iný právny predpis. Právne účinkypostúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy medzi postupcom a postupníkom, pokiaľ
sa zmluvné strany nedohodnú inak. Postupník sa stáva veriteľom postupovanej pohľadávky, s ktorou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Oznámenie alebo preukázanie postúpenia

dlžníkovipodľa§526ods.1jezhľadiskaúčinkovpostúpeniairelevantnéatedanesplnenieoznamovacej
povinnosti postupcu bez zbytočného odkladu alebo vôbec, tak nemá vplyv na platnosť cesie, ani na jej
právne účinky. Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný realizovať postupca avšak s rovnakými
právnymi účinkami môže dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázať aj postupník. Preukázanie cesie
postupníkom však vyžaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej môže dlžník

verifikovať,čikprevoduprávanaplnenieskutočnedošlo.Zásadnýmprávnymúčinkomoznámeniaalebo
preukázania cesie dlžníkovi je teda to, že dlžník sa už nemôže zbaviť svojho dlhu plnením postupcovi
a notifikáciou nastáva právny stav, keď je dlžník kvalifikovaným spôsobom oboznámený so zmenou v
osobe svojho veriteľa a môže splniť dlh už iba postupníkovi. Pokiaľ pred začatím súdneho konania,
prípadne následne nedošlo k oznámeniu postúpenia v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má
účinky preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom aj doručenie žaloby dlžníkovi spolu so zmluvou

o postúpení pohľadávky zo strany súdu v už začatom konaní (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním
tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní.

69. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, pohľadávka Dopravného podniku Bratislava a. s.
bola na žalobcu postúpená na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2023,

uzatvorenej medzi postupcom: Dopravný podnik Bratislava, a. s. a postupníkom: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., ktorej súčasťou je Príloha 1, v ktorej sa uvádza, že zoznam pohľadávok
je obsahom súboru Excel. Žalobca súdu v tejto súvislosti predložil aj časť tohto zoznamu, kde je
identifikovaná aj pohľadávka voči žalovanému. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému
v zmysle predloženého listinného dôkazu oznámené postupcom (Dopravný podnik Bratislava, a.s.),

zastúpeným prostredníctvom advokátskej kancelárie (Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o.),
ktorá je zároveň postupníkom. Aj keby však súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené postupníkom, žalobca spolu so žalobou doručil Okresnému súdu Banská
Bystrica aj samotnú Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2023, ktorá žaloba bola so
všetkými prílohami žalovanému doručená dňa 01.07.2024 Okresným súdom Banská Bystrica. Následne

žalobca v dôsledku námietok žalovaného, doručil Okresnému súdu Banská Bystrica opätovne zmluvu
o postúpení pohľadávok aj spolu s časťou Prílohy 1, ktoré listiny boli žalovanému doručované tak zo
strany Okresného súdu Banská Bystrica (doručenka nie je súčasťou súdneho spisu), ako aj zo strany
Okresného súdu Levice a to spolu s uznesením podľa § 167 ods. 4 CSP, ktoré si žalovaný prevzal
dňa 30.08.2024. Účinky preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom tak pre tento prípad nastali

doručením žaloby spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky žalovanému a to zo strany súdu.

70. Ako už súd uviedol, oznámenie alebo preukázanie postúpenia pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka je z hľadiska účinkov postúpenia irelevantné a teda nesplnenie oznamovacej
povinnosti postupcu bez zbytočného odkladu alebo vôbec, tak nemá vplyv na platnosť cesie, ani na jej

právne účinky. V danom prípade bola predmetom postúpenia pohľadávka v čase jej postúpenia a aj
v súčasnosti stále existujúca, pričom zároveň nejde o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje Občiansky
zákonník alebo iný právny predpis, a teda nejde o pohľadávku „nepostupiteľnú“. Sporná pohľadávka
bola postúpená na základe písomnej zmluvy spĺňajúcej formálne náležitosti písomne uzavretej zmluvy,
pričom súd tiež konštatuje, že zákon nezakazuje postúpenie pohľadávky na žiaden subjekt, a teda ani na

právnickú osobu, predmetom podnikania ktorej je poskytovanie právnych služieb. Súd tiež nevzhliadol
žiaden dôvod na konštatovanie, že by samotné postúpenie pohľadávky či jej súdne uplatňovanie bolo
šikanóznym výkonom práva a teda výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi tak ako to tvrdil žalovaný,
v dôsledku čoho tak súd zhrnúc konštatuje, že nevzhliadol žiaden dôvod neplatnosti jej postúpenia. Súd
opätovne zdôrazňuje, že aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí

postupníkovi už od účinnosti cesie, pričom v záujme svojho vlastného procesného úspechu ju žalobca
okrem oznámenia o postúpení pohľadávky, preukázal v konaní aj predložením zmluvy o postúpení
pohľadávky,ktorábolavpriebehukonaniadoručenáajžalovanémuasúdtakopäťkonštatuje,žežalobca
je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom.

71. V konaní nebolo sporné, že žalovaný využil dňa 06.06.2023 služby integrovaného dopravného
systému v Bratislavskom kraji, pričom momentom nastúpenia do dopravného prostriedku Dopravného
podniku Bratislava a. s., uzatvoril podľa bodu A.3.2 Prepravného poriadku integrovaného dopravného
systému v Bratislavskom kraji s dopravcom zmluvu o preprave osôb. Nastúpením do dopravenéhoprostriedku tiež potvrdil, že sa oboznámil s podmienkami prepravy obsiahnutými v PP IDS BK
(prepravnom poriadku). V zmysle uvedeného bodu si je ďalej cestujúci vedomý povinnosti uhradiť
dopravcovi určené cestovné a tiež povinnosti disponovať platným cestovným dokladom, ktorý je

potvrdením o uzavretí zmluvy. Právo na prepravu v IDS BK má iba cestujúci s platným cestovným
lístkom, ak spĺňa podmienky uvedené v PP IDS BK. Na základe takto uzatvorenej zmluvy bol tak
právny predchodca žalobcu povinný žalovaného prepraviť do cieľového miesta riadne a včas a žalovaný
bol povinný zaplatiť cestovné za prepravu podľa Tarify IDS BK, splnenie ktorej povinnosti bol povinný
preukázať platným cestovným lístkom. V zmysle bodu A.12.2 je cestujúci ďalej povinný mať pri sebe

platný cestovný doklad po celý čas prepravy, ako aj v okamihu vystúpenia z vozidla.

72. Žalovaný v konaní namietal tvrdenie žalobcu, že by cestoval bez platného cestovného lístka, nakoľko
sicestovnýlístokprostredníctvomSMSzakúpil.Argumentoval,ževrámcikonfrontáciemedzicestovným
poriadkom v čase pracovné dni/školský rok, bol príchod na zástavku Blumentál určený v čase 16.42 a
cestovný lístok zakúpený v čase 16.43. Vzhľadom na situáciu v Bratislave, t. j. kedy je možné vidieť

električku zástavky je zrejmé, že si lístok zakúpil v dostatočnom čase a predstihu k nástupu električky.
Z hlásenky je viditeľné, že revízor vykonal kontrolu v čase skutočného príchodu električky na zastávku,
čím nedal cestujúcim nijakú príležitosť k objektívnemu preukázaniu cestovného lístka. V jeho prípade
ešte doplnil zachytenie až k zástavke Ursínyho, t. j. až o dve zástavky ďalej, pričom je zrejmé, že mal v
tom čase platný cestovný lístok a teda došlo k sankcionovaniu bez právneho dôvodu. Uvedená kontrola

sa javí účelová, pretože nezohľadňuje nástup či výstup, resp. technické možnosti objednania sms lístka.
Argumentáciu žalobcu uvedenú v návrhu považuje za nedôvodnú a vzájomne rozpornú, kde žalobca
tvrdí, že cestoval bez platného cestovného lístka (ktorý mal platne zakúpený) a vzniku povinnosti zaplatiť
sankciu arbitrárne určenou revízorom, ktorý si účelovo vykonal kontrolu v čase nastupovania cestujúcich
do prepravy. Žalobca v konaní tvrdil, že z hlásenky a SMS cestovného lístka, ktorú predložil žalovaný,

vyplýva, že žalovaný nemal dňa 06.06.2024 v čase 16:43, kedy bola vykonaná kontrola, platný cestovný
lístok. SMS, ktorú predložil žalovaný, potvrdzuje, že zaslal SMS v čase 16:43, pričom cestovný lístok mal
platnosť od 06.06.2024 16:44 do 17:24. V čase kontroly tak ešte v zmysle skutkového tvrdenia žalobcu,
nenastala platnosť cestovného lístka.

73. Podľa článku 3, bodu 2. Tarify MHD v Bratislave pre SMS cestovné lístky na jednu cestu a výkon
prepravnej kontroly s platnosťou od 01.07.2021, výberom SMS CL (cestovný lístok) pristupuje cestujúci
dobrovoľne na stanované podmienky jeho použitia a kontroly platnosti, predovšetkým povinnosti
predloženia MKZ (mobilné komunikačné zariadenie), v ktorom je SMS CL uložený, na kontrolu revízorovi
alebo inej poverenej osobe dopravcu. Podľa článku 3, bodu 9. Tarify, cestujúci je oprávnený nastúpiť do

vozidla len s prijatým platným SMS CL na MKZ. Podľa bodu 12., písm. a) predmetného článku, SMS CL
je neplatný, ak nenastala doba jeho platnosti. Podľa bodu 17. predmetného článku, postup pri nákupe
SMS CL s časovou platnosťou 40 min. je nasledovný: Prázdnu SMS, alebo s maximálne 1 znakom je
potrebné odoslať na telefónne číslo: 1140. Približne do dvoch (2) minút bude spätne zaslaný SMS CL.
Tento časový úsek je iba orientačný. Podľa bodu 1., 2 a 4. článku 4 Tarify MHD v Bratislave, kontrolu

cestovných dokladov vykonáva oprávnená osoba dopravcu. Kontrola cestových dokladov sa vykonáva
priamo vo vozidle. Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu 3 nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu/prirážku: základná sadzba
pri preprave bez platného cestovného lístka je 89,- eur, znížená sadzba v prípade platby priamo na
mieste kontroly 49,- eur, znížená sadzba v prípade platby v lehote do 20 pracovných dní 69,- eur,

sadzba za nezaplatenie dovozného (na mieste alebo do 30 dní) 5,- eur. K sadzbe sa pripočítava sadzba
cestovného v hodnote 0,90 eura.

74. Ako vyplýva z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vystavených právnym
predchodcom žalobcu, kontrola cestovného lístka oprávnenou osobou, bola u žalovaného vykonaná

dňa 06.06.2023, na linke č. 3, č. voza 7511, v úseku zastávok Blumentál a Ursínyho o 16:43 hod.. Zo
screenshotu mobilného zariadenia žalovaného vyplýva, že žalovaný odoslal SMS správu za účelom
zakúpenia SMS cestovného lístka o 16:43 hod., teda až v čase vykonania kontroly oprávnenou osobou
(o 16:43 hod.), pričom SMS cestovný lístok mu bol zaslaný s platnosťou od 06.06.2023 od 16:44 hod. do
17:24 hod. Žalovaný však bol v zmysle Tarify MHD v Bratislave oprávnený nastúpiť do vozidla prepravcu

len s prijatým platným SMS cestovným lístkom, pričom jeho argumentácia obsiahnutá v odpore, že
kontrola bola vykonaná už v čase jeho nastupovania do prepravy, nie je ničím preukázaným a navyše
aj právne nerozhodným tvrdením, pretože základnou povinnosťou žalovaného bolo už v čase nástupu
do vozidla dopravcu, mať prijatý platný cestovný lístok na svojom mobilnom zariadení. Žalovaný navyševo svojom neskoršom vyjadrení tvrdil, že revízor vykonal kontrolu skôr, než prišla električka a on vstúpil
do prepravy, pričom na pojednávaní tvrdil, že revízor ho zastavil až o niekoľko minút neskôr na inej
zastávke električky, resp. že revízor vykonal dokonca duplicitnú kontrolu a to na neskoršej zastávke,

resp. až o dve zastávky. Žalovaný v podanom odpore tiež tvrdil, že osoba oprávnená vykonať kontrolu
cestovného lístka doplnila jeho zachytenie až k zástavke Ursínyho, t. j. až o dve zástavky ďalej, čo však
nijako nepreukázal, pričom zo sporného hlásenia vyplýva, že kontrola bola vykonaná na úseku zastávok
Blumentál a Ursínyho, avšak podstatné v tejto súvislosti je len to, že žalovaný pristúpil k zakúpeniu
cestovného lístka až o 16:43 hod., teda v rovnakom čase, ako bola vykonaná kontrola cestovného lístka

oprávnenou osobou. Na základe uvedeného nemožno dospieť k inému záveru, než že žalovaný svoju
povinnosť nastúpiť do vozidla dopravcu s platným SMS cestovným lístkom nesplnil, pričom tu neobstojí
ani ďalšia argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej bol príchod vozidla dopravcu na zastávku neskorší,
než ako je určený harmonogramom. Tu dáva súd žalovanému ďalej do pozornosti, že podľa článku
3, bodu 6. Tarify MHD v Bratislave, „Na cestovných poriadkoch, zverejnených na zastávkach MHD,
je vyznačený čas prepravy z nástupnej do cieľovej zastávky. Tieto údaje sú záväzné pre posúdenie

platnosti len papierového cestovného lístka na jednu cestu pri kontrole revízorom. Pri použití SMS
CL predaného prostredníctvom MKZ sa toto ustanovenie neuplatňuje, nakoľko SMS CL neobsahuje
informáciu o čase prepravy z nástupnej do cieľovej zastávky.“ SMS cestovný lístok žalovaného bol
tak v čase vykonania kontroly oprávnenou osobou jednoznačne neplatný, keďže nenastala ešte doba
jeho platnosti (táto nastala od 16:44 do 17:24 hod.), pričom podľa článku 3, bodu 11. Tarify MHD

v Bratislave, ak revízor zistí, že kód SMS CL je neplatný, je cestujúci považovaný za cestujúceho
bez platného cestovného lístka. Cestujúci, ktorý sa nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je
okrem sadzby cestovného v hodnote 0,90 eura, povinný zaplatiť aj sankčnú úhradu. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný možnosť zaplatenia zníženej sadzby v prípade platby priamo na mieste kontroly
či v prípade platby v lehote do 20 dní nevyužil, preto má žalobca nárok na jej zaplatenie v základnej

sadzbe a teda vo výške 89,- eur. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej namietal, že žalobcom požadovaná
sankcia je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, pričom argumentoval cenou cestovného lístka vo
výške 1,- euro a výškou sankcie uvádzajúc, že i pri jeho zakúpení avšak z titulu arbitrárnosti revízie
je výška sankcie 89,- eur, t. j. 890 % nárast, čo charakterizoval ďalej ako úžeru a tiež tvrdil, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti súd dáva žalovanému do pozornosti, že v zmysle

§ 8 ods. 5 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle
alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom
osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je okrem iného povinný na mieste zaplatiť prirážku
k základnému cestovnému a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo
zastávky podľa tarify cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený

z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky
a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Žalovaný v rámci svojej
argumentácie opomína, že povinnosť cestujúceho bez platného cestovného lístka zaplatiť prirážku
k základnému cestovnému tak vyplýva priamo zo zákona. Podľa § 8 ods. 6 predmetného zákona ďalej
platí, že prirážka v mestskej doprave je najviac stonásobok základného cestovného. Základné cestovné

prestavuje sumu 0,90 eura, pričom stonásobok základného cestovného tak predstavuje sumu 90,- eur
a žalobcom požadovaná prirážka vo výške 89,- eur, je tak nepochybne v súlade so zákonom. Takto
požadovaná prirážka tak nie je neplatná tak ako to tvrdí žalovaný, nakoľko svojím obsahom ani účelom
neodporuje zákonu a ani ho neobchádza a súd nevzhliadol ani žiaden dôvod na to, že by mala byť
v rozpore s dobrými mravmi a už vôbec nenapĺňa znaky úžery tak, ako to ďalej tvrdí žalovaný. Tu

nemožno opomenúť ďalej ani skutočnosť, že žalovaný mal možnosť zaplatiť prirážku v zníženej sadzbe
a to buď priamo na mieste kontroly, prípadne do 20 pracovných dní, ktorú možnosť však žalovaný
bezpochyby nevyužil, a preto žalobcom požadovaná výška sankčnej úhrady, je v konečnom dôsledku
len dôsledkom včasného nekonania žalovaného.

75. Keďže žalovaný sa osobe oprávnenej kontrolovať cestovné doklady platným cestovným lístkom
nepreukázal, keď cestovné a základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka na mieste
a ani do 20 pracovných dní neuhradil, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie základnej sadzby za
cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške 89,- eur a sadzby cestovného vo výške 0,90 eura
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

76. Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil (a to na mieste dňom porušenia
prepravných podmienok a tarify MHD, teda dňa 06.06.2023), dostal sa podľa prvej vety § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovanéhopopri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 07.06.2023 (kedy
sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania) bola 3,75 % p. a., žalobca má
nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne (3,75 % + 5 %) z dlžnej sumy od 07.06.2023 do
zaplatenia.

77. Lehotu na plnenie pre žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

78. Pre doplnenie súd ďalej udáva, že najvyššie súdne autority SR vo svojich rozhodnutiach opakovane
poukázali na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých podrobností a detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Súd sa tak v zmysle uvedeného, so všetkou argumentáciou žalovaného, ktorú
v predmetnom konaní predostrel, nezaoberal.

79. Súd sa ďalej nestotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom nespornosti jeho skutkových
tvrdení a neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca v žalobe

uviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej veci,
ktoré podložil aj tomu zodpovedajúcimi listinnými dôkaznými prostriedkami, pričom na skutkové tvrdenia
žalovaného v priebehu písomnej fázy konania aj primerane reagoval. Strana sporu a to bez ohľadu
na to, či vystupuje v konaní na strane žalobcu alebo žalovaného, však nie je povinná podľa názoru
súdu polemizovať so všetkými tvrdeniami a právnymi názormi predostretými protistranou, keď právne

posúdenie veci prináleží súdu.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

82. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

83. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

84. Súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti, že trovami konania nie sú len trovy právneho
zastúpenia, ale napr. aj zaplatený súdny poplatok a iné, pričom o dôvodnosti a konkrétnej výške
trov konania, ktorá žalobcovi prináleží, bude aj s poukazom na argumentáciu žalovaného obsiahnutú
v predmetnom konaní, rozhodnuté tak ako už súd uviedol, v samostatnom uznesení podľa § 262 ods.

2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.