Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010295
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3820010295.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 31. marca 2025 konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B., v konaní proti ušlému

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, F. G., t. č. na neznámom mieste,

je vinný že

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna A. B., nar. XX.XX.XXXX,
a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P 349/2008 - 103, zo dňa 23.7.2008, právoplatným

dňa 20.8.2008 bol zaviazaný platiť výživné na syna H. I. 738,- Sk, t. j. 24,50 euro, a to do 15.-teho
dňa v mesiaci a rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 17P 38/2009 - 76, zo dňa 17.5.2010, ktorý nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.7.2010 bol zaviazaný platiť výživné na syna H. I. mesačne 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a
to do konca mesiaca, t. j.25,38 euro od 1.7.2010, 26 euro od 1.7.2011, 26,65 euro od 1.7.2012, 27,13
euro od 1.7.2013, 27,32 euro od 1.7.2017, 28,08 euro od 1.7.2018, 28,79 euro od 1.7.2019, plneniu
tejto povinnosti sa na rôznych miestach v Českej republike a v J., okr. Prievidza, úmyselne vyhýbal od

2.12.2009 do 11.9.2019, kedy došlo k jeho zadržaniu v inej jeho trestnej veci tým, že bol živnostník,
pričom aj keď nemal dostatočný príjem, živnosť nezrušil, prácu si nehľadal, a nevyužil všetky možnosti
na to, aby si svoju povinnosť v reálne možnej miere splnil, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie, vyživovaciu povinnosť neplnil ani keď bol zamestnaný, pričom dvaja zamestnávateľa
s ním rozviazali pracovný pomer pre absencie a jedno zamestnanie bolo skončené na jeho podnet,
zaplatil len výživné v apríli a júni 2016, spolu 80 euro a od júla 2021 do marca 2022 bolo poškodenej
zaplatenézvýkonutrestuodňatiaslobodycelkom196,41euroanavýživnomzostalH.I.dlhovať2801,43
euro a čin spáchal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T 58/07 - 172, zo dňa

19.7.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7To 30/07 - 191, zo dňa 22.11.2007 uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne,
so zaradením na výkon, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z výkonu, ktorého bol
prepustený dňa 26.8.2009 na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6 Pp 29/09
- 210 zo dňa 2608.2009, právoplatným dňa 26.8.2009 a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 2T 115/13 zo dňa 17.10.2013, právoplatným dňa 02.10.2015 bol uznaný vinným zo spáchania

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 8 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, pričom uznesením Okresného súdu Trenčín
sp.zn.2T115/13-202zodňa14.6.2018snadobudnutímprávoplatnostidňa14.6.2018,súdrozhodol,že
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a že uvedený trest odňatia slobody vykoná,

tedanajmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v posledných
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za

taký čin prepustený,

tým spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
účinného dňa 11.9.2019 (ďalej Tr. zák.), s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a zato sa

odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúdzároveňzrušilvýrokotreste,ktorýboluloženýobžalovanémuA.
B. rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. PE-2T/49/2020, zo dňa 20.4.2022 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Trenčín č. 3To 35/22 zo dňa 11.10.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Hlavné pojednávanie proti obžalovanému bolo vykonané podľa § 360 Trestného poriadku ako konanie
proti ušlému.

Na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku boli prečítané výpovede obžalovaného
z prípravného konania na čísle listu 354 - 363, 520 - 522. Bola tiež vypočutá svedkyňa H. I..
Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené rozhodnutia číslo listu 53 - 60, 542 - 551, 553 - 556,
správa SP číslo listu 383, správa ÚPSVaR Partizánske číslo listu 78 - 79, správa číslo listu 396, 93 - 98,
výpis zo živnostenského registra číslo listu 377, správa o priestupkoch číslo listu 537, register trestov

číslo listu 538, 539, 727 - 728, správa číslo listu 736, pripojený spis OS Partizánske PE 49/20.
Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 05.11.2019 uviedol, že čo sa týka skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu a to prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona je si vedomý skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, výživné neplatil, pričom zaplatil len malú časť na svojho maloletého syna A., ktorý je zverený do

náhradnej starostlivosti H. I., nar. XX.XX.XXXX, čo je jeho svokra a to na základe rozsudku Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 2P/349/2008 - 103 zo dňa 23.07.2008, právoplatného 20.08.2008 a on spolu
so svojou manželkou K., L. M. boli zaviazaní prispievať na jeho výživu. Čo sa týka jeho situácie chce
uviesť, že spolu so svojou manželkou K., má 2 deti A. B. a K. B., pričom staršie dve deti mal už z
predchádzajúceho manželstva. Spolu s K. bývali v D. v rodinnom dome jej otca, teda jeho svokra N. M.,

kde bývali od roku 2002 presný dátum si nepamätá, asi rok kedy ich svokor zo dňa na deň vyhodil. S
manželkou zostali s dvoma deťmi na ulici, pričom A. zostalo u susedov a v tom čase bola jeho manželka
K. tehotná s dcérou K., ktorú porodila v Trenčíne na stanici, keď nemali, kde bývať. O. A. sa potom
dostal do detského domova a potom aj sa presne nepamätá požiadala jeho svokra H. I., ktorá je matkou
jeho manželky K. o zverenie ich syna maloletého A., narodený XX.XX.XXXX do náhradnej starostlivosti.

Spolu s manželkou K. boli zaviazaní prispievať na jeho výživu a to sumou 30% zo sumy životného
minima. Po narodení maloletej dcéry K. sa jej ako rodičia zriekli, má vedomosť, že by ju mala vychovávať
nejaká pani z P.. Potom spolu s manželkou K. opustili Slovenskú republiku a odišli do Čiech za prácou.
Chce ešte uviesť, že po tom ako ich svokor vyhodil, dôvod nevedel a doteraz nevie, mali iba to čo mali
oblečené na sebe a boli bez peňazí. V Čechách dlho nebol, na základe toho, že bol Okresným súdom v

Považskej Bystrici odsúdený nepodmienečne k trestu odňatia slobody a trest si odpykal vo výkone trestu
odňatia slobody v Banskej Bystrici - Kráľovej, ktorý vykonal 19.07.2009. Potom bol opätovne odsúdený
zaneplnenievyživovacejpovinnostiataktiežbolopäťvovýkonetrestu.Ďaleještevie,žebolodsúdenýaj
Okresným súdom Trenčín, kedy to presne bolo nevie uviesť, keď dostal podmienku. Po odpykaní trestu
sa vrátil naspäť do Českej republiky v roku 2009 a od tej doby až do jeho zadržania t. j. 11.09.2019 žije v

Českej republike. Žil a býval v mestách podľa práce akú si našiel. Bolo to väčšinou v G., kde sa zdržiavala žil, potom B. a G.. Hľadal si prácu cestou agentúry, tak aby mali aj ubytovanie. Takto vystriedal viacero
zamestnávateľov. Robil prevažne na dohody a bez výplatných pások a keď sa sťažoval, tak zostal na
ulici bez práce. Na dohodu pracoval na rôzne práce počnúc údržbára, elektrikára, operátora výroby, robil

vstrážnejslužbe. Naotázkuvyšetrovateľky,činahlásilusvojichzamestnávateľovvyživovaciupovinnosť
voči A. B. uviedol, že áno, nemali však na to tlačivo, že mu ich dajú dodatočne. Na otázku vyšetrovateľky,
že keď mu nestrhával zamestnávateľ, u ktorého pracoval v tom, ktorom čase výživné na maloletého
A., či platil na jeho výživu H. I. peniaze individuálne, uviedol, že áno niečo zaplatil asi tri alebo štyri
krát, presne kedy to bolo už si nepamätá, asi po 20 eur. Na otázku vyšetrovateľky ako posielal výživné

na maloletého syna A. H. I. uviedol, že formou poštovej poukážky. Na otázku vyšetrovateľa, či bol v
kontakte so svokrou H. I. uviedol, že áno písali cez internet. Na otázku vyšetrovateľky prečo nepreberal
zásielky, ktoré mu boli doručované uviedol, že nemal občiansky preukaz a nemá ho ani doposiaľ, tento
si nevybavil, lebo nemal peniaze a ani trvalé bydlisko. Spomína si, že H. I. poukázal 80 eur na dva razy
a to v roku 2016 v apríli a potom v júni 2016. V Českej republike poberal asi rok sociálne dávky, bol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v Olomouci a v iných miestach na území ČR nie. V tom čase žil

s charite v Olomouci, nevie však kedy to bolo, nespomína si. Na otázku vyšetrovateľky či bol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na území Slovenskej republiky v mieste trvalého bydliska uviedol, že si
nepamätá. Ako žil v Českej republike sa nebol zaevidovať v mieste trvalého bydliska na úrade práce.
Na otázku vyšetrovateľky, aby sa vyjadril, či podnikal na základe živnostenského registra a živil sa na
základe živnosti ktorú mal otvorené od roku 1992 a ktorá doposiaľ trvá; uviedol, že na živnosť pracoval

asi rok. Na otázku prečo si živnosť nezrušil uviedol, že sa rozviedol s prvou manželkou a papiere zostali
tam. Na otázku vyšetrovateľky, či navštívil za uvedené obdobie maloletého syna A., či mu niečo kúpil, či
s ním komunikoval; uviedol, že nenavštívil a ani s ním nebol v žiadnom kontakte nakoľko mal problémy
sám so sebou a v kontakte mu zabránil manžel poškodenej H. I.. Na otázku vyšetrovateľky, či nahlásil
vyživovaciupovinnosťvočimaloletémusynovivÚVTOSBanskejBystriciuviedol,žedoteraznie,nahlásil

to dneska, zatiaľ nebol zaradený do pracovného pomeru, má sľúbenú prácu v zariadení, avšak nevie
kedy. Nahlásil iba vyživovaciu povinnosť na maloletú K. a poslal papiere. Svojho konania úprimne ľutuje,
je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ktorú má k maloletému synovi, ku skutku sa v plnom rozsahu
priznáva a dlh chce uhradiť bezo zvyšku. Vo výpovedi dňa 12.06.2020 uviedol, že čo sa týka skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu a z ktorého bol obvinený a to z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
kde riadne neplatil výživné na svojho maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol a v súčasnej
dobe sa nachádza v náhradnej starostlivosti u H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bol zverený rozsudkom
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/349/2008-103 zo dňa 23.07.2008, právoplatného 20.08.2008
sa už vyjadril do zápisnice dňa 05.11.2019. S týmto súhlasí, nechce v nej nič meniť, túto svoju výpoveď

doplnil v dodatku dňa 15.04.2020, kedy uviedol tú skutočnosť, že z VTOS zaslal tlačivá k vyplneniu H. I.,
čo je jeho svokra, nakoľko si tu nahlásil vyživovaciu povinnosť. Vyplnené tlačivá poškodená zaslala späť
a na základe toho mu následne strhli výživné a to alikvotnú čiastku z jeho odmeny. Chce uviesť, že sám
požiadal o prácu a v súčasnej dobe je zaradený ako kurič plynových kotlov. Túto činnosť vykonáva od
februára 2020. Vo výkone trestu mu dovolili urobiť kuričský preukaz na plyn 5. trieda a tlakové nádoby.

Platnosť týchto preukazov platí 5 rokov, teda robotu po odpykaní trestu má zabezpečenú aj takouto
formou. Z jeho odmeny mu strhli čo vie sumu 42,04 euro a to celkom trikrát mesiaci v marec 2020,
apríl 2020 a máj 2020. Akú výšku mu však vždy strhnú to nevie, o tom nerozhoduje, na starosti to má
ekonomické oddelenie, ktoré sa musí k tomu vyjadriť. Záverom úprimne ľutuje svoje konanie. Dlh, ktorý
mu vznikol na výživnom voči synovi A., sa bude snažiť podľa jeho možností a schopností uhradiť celý

bezo zvyšku.
Svedkyňa H. I., okrem iného uviedla, že žalovanom období od 02.12.2009 do 11.09.2019 jej prišli na
výživné od obžalovaného nejaké peniaze z výkonu trestu. Poslal potom nejaké peniaze aj dobrovoľne.
Finančné prostriedky posielal z Českej republiky, chodili cez Poštovú banku. Keď bol prepustený z
výkonu trestu, ohlásil sa, hovoril, že sa bude snažiť zamestnať. Chcel prispievať na syna A., potom sa

odmlčal. Obžalovaného sa snažila skontaktovať v novembri minulého roku cez Facebook. Na otázku
prokurátorky uviedla, že finančné prostriedky od obžalovaného chodili len z výkonu trestu. Dobrovoľne
neposielal finančné prostriedky. Všetky platby doložila do spisu. Čo sa týka dvoch platieb v roku
2016 po 40 eur, tie prišli cez poštu. Okrem toho už prišli peniaze len z výkonu trestu. Platby, ktoré
uviedla na hlavnom pojednávaní 26.07.2022, boli platby, ktoré jej došli z výkonu trestu obžalovaného.

Na otázku prokurátorky uviedla, že obžalovaný ju kontaktoval po prepustení z výkonu trestu, bolo to
už po 26.07.2022. V novembri 2024 obžalovaného kontaktovala, tento nereagoval. A. A. naposledy
navštevoval školu v školskom roku 2021/2022. Vnukovi bol priznaný invalidný dôchodok od jeho
osemnástich rokov, bolo to pred piatimi rokmi, teraz bude mať 23 rokov. Za obžalovaného platil náhradnévýživné štát. A. A. aktuálne poberá dôchodok niečo vyše 500 eur. Na otázku samosudcu uviedla, že ak
prišla nejaká finančná čiastka zaplateného výživného od obžalovaného, musela to dokladovať Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny a o to dostala nižšie náhradné výživné. Na otázku obhajkyne uviedla, že

čo sa týka osoby obžalovaného nemal žiadne zdravotné problémy, jeho jediná prekážka bolo to, že sa
mu nechcelo robiť. Chcel sa dobre najesť, dobre zabaviť. Chcel mať deti, aby sa tieto o neho v starobe
postarali. Dcére zničil život, ich okradol. Od narodenia malému A. nič nekúpil.
Na číslo listu 53 - 55 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Partizánske č. 2P/349/2008-103 zo dňa
23.07.2008, právoplatný dňa 20.08.2008 ktorým bol obžalovaný zaviazaný platiť na maloletého A. B.,

narodený XX.XX.XXXX výživné 738,- Sk mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15
dňa v mesiaci vopred, k rukám H. I..
Na čísle listu 58 - 59 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 17P/38/2009 zo dňa
17.05.2010, právoplatný dňa 08.07.2010 na základe, ktorého obžalovaný bol povinný od 01.07.2009
prispievať na výživu maloletého A. B., narodený XX.XX.XXXX výživné vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to

H. I. narodená XX.XX.XXXX.
Na čísle listu 542 - 548 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. 1T/58/2007 zo dňa
19.07.2007 ktorým bol obžalovaný, v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra č. 7To/30/2007 zo dňa
22.11.2007, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 12 mesiacov, pre výkon trestu bol zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na čísle listu 550 sa nachádza uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. 6Pp/29/2009 zo dňa
26.08.2009, právoplatné dňa 26.08.2009 ktorým bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu
trestu a bola mu uložená skúšobná doba 2 roky.
Na čísle listu 553 - 556 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. 2T/115/2013 zo dňa

17.10.2013, právoplatný dňa 02.10.2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 20 mesiacov, podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Na čísle listu 556 sa nachádza uznesenie Okresného súdu Trenčín č. 2T/115/2013 zo dňa

14.06.2018, právoplatné dňa 14.06.2018 ktorým bolo rozhodnuté, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a podmienečne odložený trest v trvaní 20 mesiacov vykoná v
ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Načíslelistu383sanachádzasprávaSociálnejpoisťovne,pobočkaTopoľčanyzodňa29.10.2019,podľa
ktorej obžalovaný nie je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa, ani

ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na Sociálnu poisťovňu, pobočka Topoľčany si nepodal žiadosť
o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, nie je
evidovaný ako poberateľ dôchodku.
Na čísle listu 78 sa nachádza správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa
16.12.2014. Podľa správy bol obžalovaný naposledy vedený evidencii uchádzačov o zamestnanie na

Úrade práce sociálnych vecí a rodiny pre Partizánske od 23.12.2002 do 30.06.2003, kedy bol vyradený
z evidencie z dôvodu nespolupráce. Obžalovaný pri registráciu uviedol, že má absolvované stredné
odborné vzdelanie, v prípade, že by v sledovanom období od 01.01.2009 požiadal o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, bolo by možné poskytnúť mu pracovnú príležitosť.
Na čísle listu 79 sa nachádza správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa

18.12.2014, podľa ktorej obžalovaný od 01.01.2009 do podania správy nepoberal na úrade žiadne dávky
a príspevky.
Na čísle listu 396 sa nachádza správa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa
06.04.2020, z ktorej vyplýva, že obžalovaný sa nachádza vo výkone trestu od 15.10.2019. Vyživovaciu
povinnosť nahlásil, žiadosť o vykonanie zrážok z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu

nezaopatrených detí mal u seba, odoslal ju až dňa 20.11.2019 na adresu H. I., J. XXX, D. G.. Prejavil
záujem o prácu, od 05.02.2020 je pracovne zaradený v kotolni.
Na čísle listu 93- 98 sa nachádzajú správy od Trend Práce s. r. o. Praha podľa ktorých bol
obžalovaný zamestnaný od 01.07.2014 do 02.09.2014 ako operátor vo výrobe a pomocný manipulačný
robotník, pracovný pomer bol ukončený z dôvodov zamestnávateľa skúšobnej dobe, pracovný pomer s

obžalovaným bol ukončený z dôvodu § 66 Zákonníka práce pre zlú pracovnú morálku - absencie.
Na čísle listu 736 sa nachádza správa Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo
dňa 05.03.2025 podľa ktorej v období od 11.09.2019 do podania správy bol obžalovaný vo výkone trestuod 11.09.2019 do 11.05.2021. V čase podania správy obžalovaný nebol vo výkone väzby alebo výkone
trestu na území Slovenskej republiky.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske č. PE-2T/49/2020 vyplýva, že rozsudkom zo

dňa 20.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 3To 35/2022 zo dňa 11.10.2023 bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b), písm. c) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 07.11.2017 a bol
mu uložený trest odňatia slobody 30 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky s
probačným dohľadom a bola mu uložená podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4

písm. d) Trestného zákona povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné a taktiež podľa §
51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona povinnosť zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona účinného dňa 11.09.2019 s poukazom na § 138 písm. b)

Trestného zákona na tom skutkovom základe ak je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože
najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v posledných
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za
taký čin prepustený. Je potrebné uviesť, že na rozdiel od podanej obžaloby súd upravil skutok v tom

smere, že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného v období
od 02.12.2009 do 11.09.2019. Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou súdu pri svojom rozhodovaní
na hlavnom pojednávaní sa zaoberať otázkou plnenia, či neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným
až do dňa vyhlásenia rozsudku; súd túto otázku v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní riešil,
ale dospel k záveru, že neplatenie výživného obžalovaným v období od 11.09.2019 do 19.11.2020

považuje za nezavinené. Vyživovacia povinnosť obžalovaného voči svojmu maloletému synovi A. B.,
nar. XX.XX.XXXX totiž zanikla dovŕšením osemnástich rokov, kedy tento zároveň sa stal poberateľom
invalidného dôchodku, ako uviedla poškodená H. I. na hlavnom pojednávaní. Dokazovaním na hlavnom
pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný bol vo výkone trestu od 11.09.2019 do 11.05.2021, teda
aj v čase po zániku vyživovacej povinnosti, pričom vo výkone trestu vyživovaciu povinnosť nahlásil a

preto je potrebné považovať neplatenie výživného obžalovaným v období od 11.09.2019 do 19.11.2020
za nezavinené. Obžalovaný v období od 02.12.2009 do 11.09.2019 sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej
vyživovacej povinnosti a po zohľadnení zaplateného výživného v apríli 2016 a v júni 2016 spolu 80
eur a od júla 2021 do marca 2022 zaplatenie výživného z výkonu trestu celkom vo výške 196,41 eur
zostal na výživnom za žalované obdobie dlhovať poškodenej H. I. sumu 2.801,43 eur. V konaní bolo

preukázané, že obžalovaný v žalovanom období, aj keď nemal dostatočný príjem nezrušil živnosť, ktorú
mal a nehľadal si prácu, nevyužil všetky možnosti, aby si svoju povinnosť splnil. Bolo preukázané,
že na úrade práce nebol evidovaný ako nezamestnaný a aj v prípade, ak zamestnaný bol v dvoch
prípadoch s ním zamestnávatelia rozviazali pracovný pomer pre absencie a jeden zamestnávateľ s ním
skončil pracovný pomer na jeho podnet. Trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania, páchal

ho po dlhší čas tak ako to má na mysli ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Taktiež bolo
preukázané, rozhodnutiami, ktoré sú uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, že obžalovaný naplnil aj
všetkyzákonnéznakyprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.3písm.c)Trestnéhozákona,
pretože trestného činu sa dopustil, hoci bol predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdenýazvýkonutrestuodňatiaslobodyuloženéhozatakýčinprepustený.Jemožnékonštatovať,že

trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná, okrem jeho vlastných výpovedí z prípravného konania,
ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní aj výpoveďou poškodenej H. I. na hlavnom pojednávaní
a tiež oboznámenými listinnými dôkazmi na hlavnom pojednávaní. Dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom
súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Preto súd uznal obžalovaného vinným

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
účinného dňa 11.09.2019 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný ako vyplýva z odpisu registra trestov zo dňa 28.02.2025 bolo doteraz 10 krát súdne
trestaný, naposledy bol odsúdený vyššie konštatovaným rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.

PE-2T/49/2020 zo dňa 20.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 3To/35/22 zo dňa
11.10.2023. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za
obdobie do 10.06.2020 nie sú evidované priestupky obžalovaného.Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval. Zároveň zistil existenciu jednej priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
bol už za trestný čin odsúdený. Súd zároveň pri ukladaní trestu prihliadol aj na ustanovenie § 42
ods. 1 Trestného zákona o ukladaní súhrnného trestu, pretože trestnú činnosť, ktorá je predmetom

tohto rozsudku, spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený dňa 20.04.2022 odsudzujúci
rozsudok vo veci Okresného súdu Partizánske č. PE-2T/49/2020. Berúc do úvahy osobu páchateľa,
ktorý bol doteraz 10 krát súdne trestaný, z toho v troch prípadoch ako vyplýva z odpisu registra trestov
za trestný čin podľa § 207 Trestného zákona, pri zohľadnení dĺžky neplatenia vyživovacej povinnosti
obžalovaným - takmer 10 rokov, je podľa názoru súdu v prípade ukladania súhrnného trestu potrebné
uložiť obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest v prvej polovici trestnej sadzby. Za trest zákonný

a primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, považuje súd
súhrnný trest odňatia slobody 24 mesiacov nepodmienečne a z tohto dôvodu obžalovanému takýto trest
uložil. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej
činnosti bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného

zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske
č. PE-2T/49/2020 zo dňa 20.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 3To 35/22 zo dňa
11.10.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.