Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202354
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723202354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, E.,
zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Martincovou, so sídlom Radničné nám. 1, Pezinok, a F. E. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX, E., o návrhu C. I. A., nar. XX.XX.XXXX a E. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom D. XX, E., o úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi, na odvolanie matky a odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2024, č.k. 5P/126/2023-93, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh starých rodičov na úpravu styku s maloletými
deťmi A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.05.2024, č.k. 5P/126/2023-93 vo výroku I. upravil styk
starých rodičov s maloletými deťmi na každú prvú stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to vždy
tak, že v uvedený deň a hodinu si starí rodičia maloleté deti prevezmú v mieste obvyklého pobytu matky
maloletých detí alebo v prípade maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, v predškolskom zariadení a v uvedený

deň a hodinu vrátia maloleté deti späť matke v mieste jej obvyklého pobytu. Matka je povinná na styk
so starými rodičmi maloleté deti riadne a včas pripraviť, odovzdať starým rodičom preukaz zdravotného
poistenia maloletých detí. II. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa čl. 5 a § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Konštatoval, že možnosť úpravy styku
maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami v ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine zákonodarca zakotvil v
súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, keď blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka

je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. Uviedol, že právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami
plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým
rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už
od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu
výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu

dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa
rodičia,ktorímajúprávovychovávaťdetivzhodesvlastnýmpresvedčením(náboženským,filozofickým).
Záujemdieťaťavšakpriúpravestykusblízkymiosobaminiejejedinýmkritériom,keďdruhoupodstatnou
podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálneokolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na
stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania
sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou.

Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času
jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča
tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami obmedzenie
jeho práv. Nakoľko je rozvíjanie pozitívnych rodinných väzieb detí a starých rodičov rozhodne v záujme
maloletých detí a stretávanie sa starých rodičov s maloletými nebolo možné upraviť dohodou medzi

účastníkmi, rozhodol o úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi. Majúc za preukázané, že otec
realizuje svoj styk s deťmi v domácnosti, kde bývajú aj starí rodičia a pri viacerých aktivitách s deťmi aj
mimo domu sú prítomní starí rodičia, maloletá sa zúčastňuje mnohých aktivít spolu so starou mamou a
otcom a maloletý v zmysle rozhodnutia súdu o úprave styku u otca neprespáva a to vzhľadom na jeho
nízky vek a naviazanosť na matku, ktorá zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého, určil styk
na každú prvú stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Uviedol, že právo styku starých rodičov s

maloletými deťmi nie je rovnaké ako právo rodiča na pravidelný a rovnocenný styk s maloletými deťmi
a rozsah styku ako navrhovali starí rodičia, je širší ako rozsah styku, ktorý má na základe rodičovskej
dohody otec maloletých detí a zasiahol by do výkonu rodičovských práv a povinností matky. Daná úprava
styku neobmedzuje starých rodičov pri napĺňaní a rozvíjaní ich vzťahu s maloletými deťmi a naďalej sa
môžu zúčastňovať na aktivitách s deťmi spolu s rodičmi, keď sa tak dohodnú. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd návrh starých rodičov zamietne.
Odvolanie odôvodnila ust. § 365 písm. f/ a h/ CSP. Poukázala na to, že starí rodičia žiadali upraviť styk

z dôvodu, že matka im zamedzuje styk s maloletými a tým narúša podmienky na vytváranie a rozvoj ich
vzťahových väzieb s inými blízkymi osobami. Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, pretože
neboli splnené zákonné podmienky pre úpravu styku podľa § 38 Zákona o rodine. Dala do pozornosti,
že problematikou úpravy styku dieťaťa s blízkymi osobami sa zaoberá aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
R 63/65, podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť

strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa
nie je zverené do výchovy a ktoré nemá na styk s dieťaťom právny nárok, vychádza z toho, že tu ide
o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov ust. 44 ods. 1 a 2
(teraz § 38 Zákona o rodine). Nespochybnila, že záujem maloletých detí na rozvíjaní rodinných väzieb
so starými rodičmi je naplnený, keď maloleté deti svoj vzťah so starými rodičmi prehlbujú, k čomu majú

vytvorený dostatočný až nadštandardný priestor, keďže, ako bolo v konaní preukázané, starí rodičia
sú s maloletými deťmi každý týždeň. Maloletí sa so starými rodičmi stretávajú, nakoľko otec žije s
nimi v jednej domácnosti v rodinnom dome, v ktorom sú vytvorené dve bytové jednotky, ktoré majú
spoločný vchod, vstupné priestory a dvor. Deti sa stretávajú so starými rodičmi prirodzene počas dňa
a trávia s nimi čas aj mimo ich domácnosti. Aj starí rodičia vo výpovedi pred súdom prvej inštancie na

pojednávaní opakovane potvrdili, že trávia spoločný čas s deťmi aj na výletoch, na ich chate a s vnučkou
aj na prespávaní v škole, kde je stará matka učiteľkou. Je teda v absolútnom rozpore s tvrdením starých
rodičov a otca, že otec je počas styku s deťmi sám a rodičia sa tam zúčastňujú len výnimočne. Za
podstatné považovala tiež, že starí rodičia nie sú pozitívne naladení voči nej a v minulosti spochybňovali
jej výchovu, v tomto pokračujú, čo vyplynulo aj z pojednávania. Ak sú starí rodičia v kritickom postavení

voči matke maloletých, ktorú diagnostikujú ako chorobne naviazanú na deti, spochybňujú jej výchovné
pôsobenie na deti, aktívne vystupujú v rodinných súdnych sporoch svojho syna proti matke, potom
rozširovanie styku so starými rodičmi nemôže v tomto období pozitívne vplývať na vývoj detí, ktoré
potrebujú stabilný a bezpečný priestor, ktorý im vytvára prioritne matka. Spochybňovanie matky, ktorú
maloletí prirodzene vnímajú ako svoju bezpečnú väzbu nie je a nemôže byť v záujme detí, čo je potrebné

zohľadniť. Mala za to, že nie je naplnená ani podmienka ust. § 38 ods. 2 Zákona o rodine a to, že by
si pomery v rodine takúto úpravu vyžadovali, nakoľko na takýto prípad sa vzťahujú situácie, kedy rodič
napr. zomrel alebo je dlhodobo odcestovaný a nemôže sa právo styku realizovať. V danom prípade však
nedochádza k žiadnemu obmedzovaniu, styk otca je realizovaný, starí rodičia sú prítomní a v prípade
dovolenky otca, matka mu poskytne náhradný termín, ktorý otec trávi v prítomnosti starých rodičov.

Uviedla, že styk otca s maloletými navrhla rozšíriť v súvislosti s prirodzenými potrebami a vývojom detí
na každý druhý týždeň v utorok na dve hodiny a predĺžené stretnutia v nedeľu na tri hodiny, čím sa
prirodzene rozšíri aj kontakt starých rodičov s maloletými. Skutočnosť, že momentálne nie je priestor na
dohodu, nemôže byť vyhodnotená tak, že situácia v rodine si vyžaduje rozhodnutie súdu o úprave stykumaloletých so starými rodičmi. Starí rodičia ju obviňujú, že im maloleté deti nedávala, čo opakovane
vysvetlila rozporovala. Ak sa javilo starým rodičom, že ich matka s deťmi málo navštevuje, mohli ich
navštevovať starí rodičia v ich neďalekom byte alebo mohol svojich rodičov častejšie navštevovať ich

otec s maloletými. Nejde však o situáciu, za ktorú môže matka. K rozvodovému konaniu sa opakovane
vyjadrila, toto trvalo niekoľko mesiacov, komunikácia s otcom bola pre ňu vyčerpávajúca, potrebovala
sa sústrediť na seba a na deti a bolo pre ňu nepochopiteľné, že je nemožné udržiavať ešte ďalšiu
komunikáciu so starými rodičmi a rodinou otca. V konaní upozorňovala, že návrh starých rodičov
považuje za skryté navyšovanie styku otca s maloletými, a uvedené opakovane konštatovala aj zákonná

sudkyňa na pojednávaní. Aj zo štylistiky a úpravy podaní otca bolo zrejmé, že tieto vyhotovovali starí
rodičia.Vyslovilanázor,ženavrhovanýrozsahstykuprekračujenávrhstyku,ktorýmásdeťmiotecaktorý
majú s deťmi štandardne samotní rodičia. Z návrhu je zrejmé, že starí rodičia nevnímajú reálne rodinnú
situáciu v porozvodovom období svojho syna, matky a maloletých a snažia sa do tohto zasahovať.
Poukázala na rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa zo strany rodičov (§ 30 ods. 1 Zákona o rodine) a
prvoradú väzbu detí na svojich rodičov, ktorá nemá byť nahrádzaná stykom so starými rodičmi. Uviedla,

že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom situácia po schválení rodičovskej
dohody od decembra 2023, je taká, že stretávanie maloletých detí so starými rodičmi prebieha, je
aktívne, pomerne nadštandardné, a v konaní bolo preukázané, že starí rodičia sa s maloletými stretávajú
každý týždeň. Nič nenasvedčuje tomu, že by styk medzi nimi prerušovala alebo mala takúto ambíciu,
práve naopak aj z rodičovskej dohody vyplýva jej snaha o rozšírenie styku maloletých s otcom, ktorým

sa rozširuje aj možnosť stretávania so starými rodičmi. Pozitívne rodinné väzby deti a starých rodičov
nie sú narušené, tieto sa rozvíjajú vo väčšom meradle ako tomu bolo počas trvania manželstva a ako
je to obvykle vo vzťahu starých rodičov a deti. Do budúcna sa nevyhýba dohode so starými rodičmi,
momentálne je však rodina krátko po náročnom rozvode, vzťahy medzi rodičmi sa pomaly a pozvoľne
stabilizujú a tieto sú pre vývoj detí prioritou. Komunikácia medzi rodičmi je opatrná a ako zásadné vníma

potrebu zamerať sa práve na vzťah rodičovský a tento prehĺbiť. Súdne konanie neprispelo vzťahu
starých rodičov a matky, ktoré nie sú neutrálne, ale narušené a je potrebné ich upravovať postupne a
prirodzenou cestou. Aktuálne prebieha aktívny a nadštandardný styk starých rodičov s maloletými a ak
sa v budúcnosti zastabilizuje rodičovská situácia a rodinné pomery a deti budú o niečo staršie a stále
bude trvať záujem starých rodičov o styk s nimi, dohode sa nebráni. Reflektuje na vývoj a prirodzené

potreby detí v súvislosti s rodičovskými a rodinnými vzťahmi. S otcom uzatvorili rodičovskú dohodu,
preto nemožno spochybňovať jej záujem o hľadanie kompromisov. Styku maloletých so starými rodičmi
nebráni, avšak jeho rozširovanie aktuálne nie je v súlade s jej vôľou. Nejde o jej nastavenie alebo postoj,
ktorý vníma ako zásadný, konzistentný a ktorý zdôvodnila. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu
Českej republiky ÚS 2650/23 zaoberajúce sa danou problematikou.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť,
alternatívne vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. V prípade zmeny rozsudku navrhol upraviť styk
so starými rodičmi na každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok od
27.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., 17.7. od 9.00 hod. do 23.7. do 9.00 hod. a to tak, že

v uvedený deň a hodinu si starí rodičia maloleté deti prevezmú v mieste obvyklého pobytu matky a v
prípade maloletej A. v predškolskom zariadení a maloleté deti vrátia späť na mieste obvyklého pobytu
s tým, že matke žiadal uložiť povinnosť maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať starým
rodičom preukazy zdravotného poistenia maloletých a ich cestovné pasy. Odvolanie odôvodnil ust. §
365 písm. f/ a h/ CSP. Zdôraznil, že v konaní vystupuje ako protistrana proti svojim rodičom, keďže ani

on im nechce deti odovzdávať. Danú skutočnosť považoval za preukázanú, ktorú nenapadla ani matka,
ani súd, ani starí rodičia, pričom opatrovník navrhol upraviť styk so starými rodičmi aspoň na dve stredy
v mesiaci. Nesúhlasil s tým, že čas stretávania má zasahovať do jeho práva styku s deťmi, keďže má
zasahovať iba do času matky detí a tak je viacej času na jeho styk. Nesúhlasil s názorom, že starí rodičia
sa môžu kedykoľvek zúčastniť na aktivitách maloletých spolu s ním, keď drvivú väčšinu času musel

starých rodičov a svoju sestru z týchto aktivít odstrčiť, keďže chcel byť sám s deťmi a deti chceli byť
samé s ním. Jemu stanovená úprava styku s deťmi starých rodičov v styku obmedzuje, keďže on sám
ju má obmedzenú. Slovo odovzdávať/prevziať deti neznamená pre starých rodičov iba deti vidieť alebo
byť s nimi v prítomnosti rodiča, ale znamená neobmedzene vykonávať právo styku s maloletými a mať
vytvorený priestor na to, aby sa im venovali. Uvedené znamená aj právo starých rodičov rozhodovať,

čo budú s deťmi v daný deň robiť bez zásahu rodičov a tým im určovať výchovný smer ako vnúčatám.
Starí rodičia majú právo byť s vnúčatami sami, čo deti vnímajú citlivo a na starých rodičov sa naväzujú,
vytvárajú si s nimi vzťah, ktorý nie je možné zabezpečiť pri prítomnosti rodičov. Je množstvo situácií, pri
ktorýchnieježiaducaprítomnosťrodičovpristykustarýchrodičovsdeťmi,abybolivytvorenépodmienkyna vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s inými blízkymi osobami. Nesúhlasil s argumentom matky
vo vzťahu k § 38 Zákona o rodine, pretože dané ustanovenie s predmetnou vecou nesúvisí, keď ide o
právo starých rodičov. Mal za to, že sú splnené podmienky pre rozhodovanie o styku so starými rodičmi.

Zdôraznil, že deti nikdy rodičom neodovzdal, čo uviedol v rámci svojej výpovede a uvedené nenapadla
ani matka. Vyslovil názor, že matka je chorobne naviazaná na deti, ktoré doteraz starým rodičom
neodovzdala a muselo prísť až ku súdnemu rozhodnutiu. K tomuto je možné podstúpiť psychologické
vyšetrenie matky, preto by bolo vhodné tento dôkaz doplniť a vykonať tiež výsluch svedka pani J.. Jeho
rodičia sú pozitívne naladení k matke maloletých, ktorú niekoľkokrát aj po rozvode pozvali k sebe domov,

čo odmietla a naopak negatívne naladená je voči nemu bývalá svokra K. J., ktorá doposiaľ vkladá
kliny medzi matku a otca detí a jeho rodičov, po rozvode a úprave styku s deťmi narúša najmä zdravé
výchovné prostredie detí tým, že zabraňuje v dobrovoľnom rozširovaní styku otca s deťmi, negatívne sa
vyjadrujeootcoviastarýchrodičochpreddeťmiajepreňuneprípustné,abydvajastarírodičiamaliprávo
styku s deťmi, pretože ide o pomstu. Matka sa podriadila správaniu svojej matky, nakoľko momentálne
u nej žije v jednej izbe spolu s deťmi a nemôže dopustiť, aby si deti zvykali na svoju vlastnú izbu u jeho

rodičov v štvorizbovom rodinnom dome. Nesúhlasil s tvrdením matky, že náhradný termín opäť trávil
v prítomnosti rodičov, keď samotná matka na pojednávaní dňa 15.05.2024 mu vyčítala, prečo netrávil
náhradný termín so svojimi rodičmi. Rozšírenie jeho styku so synom nebolo dobrovoľné a úprimné zo
stranyK.J.,alemotivovanéfinančneapomstou.Nerozumietvrdeniammatky,žekomunikáciasnímbola
vyčerpávajúca, pretože takmer nekomunikovali, keď sa matka musela prispôsobiť príkazom jej matky.

Návrh podali starí rodičia na základe odporúčaní sudkyne na úpravu styku s deťmi na dve stredy v
mesiaci a týždeň cez letné prázdniny (uvedené vyplýva zo zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa
15.05.2024),eštepred úpravoujehostyksmaloletými.Nejdeo žiadenskrytýstyksdeťmianemádôvod
sostarýmirodičmichodiťkaždúdruhústreduzadeťmi.Nepoprel, žekebyodvolacísúdpotvrdiltýždňové
prázdniny maloletých u jeho rodičov, tohto styku, ktorý by kontrolovali rodičia, by sa zúčastnil. Poukázal

na nerovnomerne rozdelený kontakt maloletých s matkou a s otcom, pričom nevidí dôvod prečo by mal
svojho syna a dcéru odovzdávať svojim rodičom v čase jeho styku a ako by mohlo rozhodnutie súdu
obmedziť matku na jej práve k deťom, keď má vyhradený čas s maloletými v oveľa širšom rozsahu
ako on. Pokiaľ ide o letné prázdniny, týždňové odovzdávanie vnúčat starým rodičom je samozrejmou
nespochybniteľnou slovenskou tradíciou. Aktuálne na prosby starých rodičov matka po vydaní rozsudku,

kde na pojednávaní prehlásila, že maloleté deti bude starým rodičom odovzdávať dobrovoľne, zaslala
odpoveď diktovanú jej matkou. Vzťahy sa v klasickom meradle určenom zákonom a v záujme maloletých
nerozvíjajú, lebo žiaden z rodičov deti starým rodičom zo strany otca neodovzdáva, čo bolo preukázané
na pojednávaní. Situácia medzi rodičmi je absolútne zastabilizovaná a jediný, kto ju rozvracia, je stará
matka zo strany matky. Vyslovil prianie, aby jeho rodičia mali aj širšie právo styku s maloletými deťmi

ako on v jeho momentálnej situácii. S poukazom na § 363 CSP a vzhľadom k tomu, že ide o konanie
mimosporové a je to v záujme maloletých, otca aj matky, ktorá si môže počas stráženia maloletých zo
strany starých rodičov oddýchnuť, pričom jediná osoba v koho záujme je pomstiť sa, je stará matka zo
strany matky, navrhol vyhovieť jeho odvolaciemu návrhu.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky a otca zotrval na svojom vyjadrení prednesenom na
pojednávaní dňa 15.05.2024. Uviedol, že rozvíjanie pozitívnych rodinných väzieb detí a starých rodičov
je v záujme maloletých detí, pričom stretávanie so starými rodičmi nebolo možné upraviť dohodou medzi
účastníkmi. Mal za preukázané, že otec realizuje svoj styk s deťmi v domácnosti, kde bývajú aj starí
rodičia a pri viacerých aktivitách s deťmi aj mimo domu sú prítomní starí rodičia. Právo styku starých

rodičov s maloletými deťmi nie je rovnaké ako právo rodiča na pravidelný a rovnocenný styk s maloletými
a rozsah styku ako navrhovali starí rodičia je širší ako styk na základe rodičovskej dohody a tento by
zasiahol do výkonu rodičovských práv a povinností matky. Táto úprava styku neobmedzuje starých
rodičov pri napĺňaní a rozvíjaní ich vzťahu s maloletými deťmi, preto odporúčal napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdiť.

6. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniam rodičov prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
navrhli vyhovieť odvolaniu otca a zamietnuť odvolanie matky, prípadne napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Hoci sa domáhali širšieho styku s maloletými deťmi, rozhodnutie súdu akceptovali,
avšak sodvolanímmatkynesúhlasili,pretoženejdeoobmedzenierodičovskýchprávpodľa§38Zákona

o rodine. Poukázali na ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine upravujúce možnosť styku dieťaťa s blízkymi
osobami, keď dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie
totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Súčasná
moderná právna úprava plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko a akceptuje, že dieťamôže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným citové väzby a tieto osoby môžu pomáhať
pri jeho výchove od malička. Skutočnosť, že otec žije v jednom rodinnom dome so svojimi rodičmi
neodôvodňuje zamietnutie návrhu, keď jedna vec je stretnúť vnúčatá, keď sú s otcom a druhá vec je

mať vyhradený čas na vlastné aktivity s vnúčatami. Matka v odvolaní uviedla výnimočné situácie, ktoré
nastali a je logické, že ako rodičia sú na strane svojho syna v rámci súdnych konaní. Matka im naďalej
neumožňuje styk s maloletými a na ich správu v prvú stredu v mesiaci, či sa môžu s deťmi stretnúť,
odpísala, že treba čakať na právoplatný rozsudok súdu. Odmietli tvrdenie, že na ich strane ide o skryté
navýšenie styku otca s maloletými. Ak matka poukazuje na priznaný styk starým rodičom s maloletými

len každú prvú stredu v mesiaci, je irelevantné, čo navrhovali vo svojom návrhu. Poukázali na výpoveď
otca na pojednávaní dňa 15.05.2024, ktorý výslovne uviedol, že maloleté deti v čase, kedy majú byť
u neho, im neodovzdá. Keďže súd zohľadnil nesúhlasný postoj matky k návrhu a priznal im právo
styku len jedenkrát za mesiac, z uvedeného dôvodu navrhli odvolanie matky zamietnuť. Samozrejme
by privítali širší rozsah styku s vnúčatami, či už dvakrát do mesiaca alebo počas prázdnin, aspoň na
týždeň v zmysle návrhu otca. Nakoľko má otec určený krátky rozsah styku s maloletými, je logické, že

čas vyhradený s deťmi by s nimi trávil sám a tento čas by nemal zasahovať do času, kedy sú deti u
starej matky. Iné by to bolo v prípade striedavej starostlivosti. Vzhľadom na rozsah styku, ktorý má otec
upravený s deťmi a čas, ktorý trávi matka s deťmi, neexistuje dôvod na zrušenie rozsudku. Otec vidí
rozdiel medzi stretnutím sa s deťmi a trávením času s nimi v rámci samostatného času vyhradeného na
styk so starými rodičmi, pričom sms komunikácia medzi matkou a starými rodičmi preukazuje neochotu

matky odovzdávať deti navrhovateľom. Stotožnili sa s odvolaním otca a uvítajú zdvojnásobenie styku
s maloletými počas roka.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na svojom
odvolacom návrhu a dôvodoch odvolania a s argumentáciou otca sa nestotožnila. Uviedla, že faktom

je, že otec žiada širší styk svojich rodičov s maloletými deťmi, avšak starí rodičia sa voči rozsudku
neodvolali, čiže otec sa odvolal v prospech navrhovateľov. Otec opakovane potvrdil, že návrh starých
rodičov na styk s maloletými bol skrytým navýšením jeho styku. Je teda otázne komu záleží na realizácii
styku s maloletými deťmi. Zdôraznila, že rozsudkom sa zasiahlo do jej času stráveného s deťmi a nie
do času otca, ktorý nie je zástupcom svojich rodičov v tomto konaní a jeho procesné postavenie je iné.

Považovala za potrebné odvolanie otca odmietnuť podľa § 359 CSP. Otec v odvolaní matematicky
prepočítava rozsah styku s deťmi, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn.
5P/112/2023 bola rozsudkom zo dňa 06.12.2023 schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností
k maloletým deťom. Je zrejmé, že otec sa domáha reparácie rodičovskej dohody cez rozhodnutie súdu
o styku so starými rodičmi, čo je neprijateľné. Zdôraznila, že prebieha aktívny styk starých rodičov s

maloletými deťmi nielen tým, že sú v jednom dome, na dvore ale aj mimo domu. Starí rodičia sú v
kontakte s vnúčatami každý týždeň, čo považovala za dostatočné pre rozvíjanie ich vzájomného vzťahu.
Ide o veľmi nadštandardný rozsah stretávania sa s vnúčatami aj v prípade rodín, ktoré fungujú a nieto
ešte v situácii, ktorá je v rodine medzi starými rodičmi otca a matkou. Starí rodičia aj otec potvrdili, že
momentálne je stretávanie širšie, ako to bolo pred rozvodom, preto považuje návrh starých rodičov za

nedôvodný v celom rozsahu. Uviedla, že jej vzťahy so starými rodičmi nie sú neutrálne a je prirodzené,
ak nesúhlasí s rozšíreným stykom nad rozsah, ktorý majú deti s otcom. Nepriateľský vzťah svokry k
matke detí a spochybňovanie matky, ktorú deti prirodzene vnímajú ako svoju bezpečnú väzbu, nie je a
nemôže byť v záujme detí a je zrejme potrebné túto skutočnosť zohľadniť. S otcom uzatvorila rodičovskú
dohodu a tiež na jej návrh sa stretávanie syna s otcom rozšírilo na časy uvedené v rozsudku a nemožno

jej vyčítať, že by nebola schopná dohody vo vzťahu k maloletým. Od začiatku tvrdí, že ak sa v budúcnosti
zastabilizuje rodičovská situácia a rodinné vzťahy a deti budú staršie, dohode sa nebude brániť. Avšak
vo vzťahu k starým rodičom si v súčasnosti dohodu nevie predstaviť, pretože nemali a nemajú záujem
sa s ňou po rozvode efektívne dohodnúť a komunikovať, v súdnych konaniach aktívne vystupujú proti
nej a jej výchovu spochybňujú. Sms správa poslaná po rozhodnutí súdu nemala žiadne opodstatnenie

a bola zaslaná len za účelom jej ďalšieho použitia v súdnom konaní. Návrh starých rodičov považuje
za nedôvodný, pričom neexistencia dohody nie je dôvodom na úpravu styku súdom, keď maloletí sú
v aktívnom a pravidelnom kontakte so starými rodičmi a nie sú naplnené zákonné podmienky ust. §
38 Zákona o rodine na obmedzenie jej rodičovských práv. Tvrdenia otca týkajúce sa jej matky pani J.
považovala za nepravdivé, urážlivé a dehonestujúce a odmieta viesť komunikáciu týmto smerom. Otec

ju opisuje ako bábku v rukách svojej despotickej matky, ako človeka bez názoru s chorobným vzťahom
k deťom, ktorého treba vyšetriť, čo však poukazuje na charakter otca ako aj na osobnosť matky. Pokiaľ
otec ponechal deti v jej starostlivosti tri týždne v čase ochorenia, bez toho, aby sa jej čo i len ozval a o
deti sa skutočne zaujímal, je zrejmé, že ju považuje za bezpečnú, spoľahlivú a starostlivú.8. Podaním zo dňa 21.8.2024 navrhovatelia navrhli zmeniť napadnutý rozsudok v zmysle odvolacieho
návrhu otca. Uviedli, že sa dozvedeli dôležitú skutočnosť, že otec a matka maloletých sa mali dohodnúť

ohľadom ich spoločného bytu, podľa ktorej dohody by mal byť otec maloletých vyplatený matkou, preto
existuje možnosť, že ich syn spoločný domov opustí a zariadi si vlastné bývanie a nebudú mať možnosť
sa s maloletými stretávať, ak k nemu neprídu na návštevu. S argumentáciou otca v podanom odvolaní
súhlasili s tým, že voči rozsudku odvolanie nepodali, pretože vec považovali za rozhodnutú a mali
záujem si deti prevziať na styk čo najskôr. Netušili, že by niekto mohol podať odvolanie voči stretnutiam v

trvaní troch hodín mesačne a ak by o tom vedeli, odvolanie by podali. V zásade za nich odvolanie podal
syn, keďže je predvídavý a toto odvolanie je vlastne ich odvolaním. Návrh na úpravu styku podpísali
vlastnoručne, osobne sa dostavili na súd a žiadali, aby im rodičia odovzdávali maloleté deti. Považovali
za správne, aby mali s maloletými upravený styk na dve stredy v mesiaci a jeden týždeň za rok počas
prázdnin. Podľa ich názoru sa situácia v rodine zastabilizovala, vnúčatá v rámci ich práva styku otcovi
dávať nebudú, nebude tam prítomný a deti si prevezmú na styk. Inak by toto konanie nemalo zmysel.

Potvrdili, že deti vídavajú a stretávajú sa s nimi, ale chcú byť s nimi aj sami a nie v prítomnosti ich
rodičov.Ajprávnazástupkyňamatkypotvrdila,žerozvodvtomtoprípadebolnajťažšímamajúvedomosť
o tom, že vzťah rodičov maloletých detí je momentálne bezproblémový. Ich kontakt s matkou maloletých
bol úplne prerušený na podnet starej matky zo strany matky. Matku maloletých po rozvode viackrát
kontaktovali a volali ju k nim domov alebo na chatu, majú ju radi, poznajú ju veľmi dlho a je preto otázne

ako by mohli mať vzájomne nepriateľský vzťah. Právna zástupkyňa matky si uvedomuje, že deti musia
byť odovzdané z časového fondu matky, a nie otca a keď si dohodu nevie predstaviť, musí rozhodnúť
súd. Maloletí nie sú s nimi v aktívnom a pravidelnom styku ako vnúčatá, ale ich kontakt záleží od ľubovôle
ich rodičov.

9. V podaní zo dňa 21.8.2024 otec vyslovil názor, že samotná matka by nepodávala odvolanie kvôli
úprave styku starých rodičov s maloletými raz za mesiac na tri hodiny. Takéto odvolanie mohla podať
iba závislá, egoistická a nenávistná osoba, ktorou matka maloletých nie je. Matka detí právnym veciam
nerozumie, ich vzťah je bezproblémový, mal by sa začať obnovovať, aby sa znížila záťaž aj na deti.
Právo starých rodičov na odovzdávanie detí je hrubo porušované ním aj matkou maloletých, je však

na odvolacom súde, z ktorého časového fondu ukrojí, či otcovi alebo matke, preto uvedené v odvolaní
odôvodnil. Vzťah medzi matkou a starou matkou zo strany otca momentálne nie je žiadny, keďže matka
detímázakázanéodK.J.sjehorodinoukomunikovaťamusísapodriadiťjejmatke,uktorej bývaaktorá
jej zakázala návrat do jej vlastného trojizbového bytu v centre E.. Aj v rozvodovom konaní zasahovala
pani J. do vzťahu rodičov a deti a do ich manželstva. Matka na pojednávaní 15.5.2024 jasne prejavila

svoju vôľu, že maloleté deti bude odovzdávať starým rodičom, čím prejavila vôľu, že chce mať pokoj od
všetkého a normálne fungovať.

10. V podaní zo dňa 10.09.2024 matka zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Uviedla, že v súdnom
konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bývalých manželov nedošlo k uzavretiu dohody

a tvrdenia starých rodičov o tom, že existuje možnosť, že otec spoločný domov po vyplatení matkou
opustí, je v súčasnosti irelevantné, pričom je zjavné, že v najbližšom roku k výplate nedôjde. Poukázala
na to, že pri riešení úpravy práv a povinností k maloletým deťom v rozvodovom konaní, aj v konaní
do rozvodu, otec uviedol, že býva u svojich rodičov, kde má prerobené celé poschodie v ich rodinnom
dome. Danú skutočnosť prešetril aj kolízny opatrovník a uviedol v správe zo dňa 27.9.2023. Zotrvala

na stanovisku, že starí rodičia sú každý týždeň v aktívnom a pravidelnom styku s maloletými, čo
vyplynulo aj zo súdneho konania a logického usporiadania veci. Akýkoľvek styk nad uvedený rámec
považuje v súčasnom rodinnom nastavení za neopodstatnený a porušujúci jej ústavné rodičovské práva.
Starí rodičia prezentujú, že s ňou majú dobrý vzťah, ako by si právna zástupkyňa problematickosť ich
vzťahu vymyslela. Voči týmto tvrdeniam sa ohradila, keď právna zástupkyňa nemá odkiaľ vedieť (iba

od matky ako klientky) aký vzťah má so svokrou. O ich vzťahoch svedčí aj fakt, že starí rodičia podali
návrh a tiež z predložených sms správ, keď je zjavné, že uvádzali že má chorobnú povahu. Súčasťou
priateľského vzťahu je komunikácia, nie osočovanie druhého. Tiež jej nie je zrejmé z akého dôvodu
žiadajú starí rodičia o vydanie cestovných pasov maloletých. Odvolanie starých rodičov po uplynutí
lehoty odvolávajúc sa na odvolanie podané otcom maloletých detí, považovala za nemajúce oporu v

zákone. K tvrdeniam starých rodičov ohľadne náročnosti rozvodového konania uviedla, že starí rodičia
neboli účastníkmi konania, pričom právna zástupkyňa je plne kompetentná zhodnotiť, či bol rozvod
náročný. Zástupkyňa matky uviedla, že doteraz nenamietala spôsob vyjadrenia otca voči jej osobe,
avšak po poslednom podaní otca považuje za povinnosť namietať hrubé a urážlivé útoky zo strany otcana jej adresu a na adresu K. J., ktoré vyjadrenia sú ďaleko za hranicou slušného správania a vníma
ich ako znevažujúce a obťažujúce. Otec má právne vzdelanie, musí si byť vedomý nielen svojich práv,
ale aj povinnosti v konaní. Samotná matka po oboznámení sa s podaniami otca a starých rodičov sa

jej za tieto výrazy ospravedlnila.

11. V podaní zo dňa 13.11.2024 otec informoval že dňa 12.11.2024 došlo k dohode rodičov o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k ich spoločnému bytu, keď súhlasil, že úver na byt si matka maloletých
môže rozdeliť na dve časti, jednu časť mu zaplatí v roku 2024 a druhú v roku 2025. Považoval za

vysoko pravdepodobné, že po vyplatení jednej časti peňazí si zakúpi byt a úprava styku starých rodičov
s maloletými bude ešte viac nevyhnutná ako doteraz.

12. V podaní zo dňa 25.11.2024 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne potvrdila, že rodičia
podpísali dňa 12.11.2024 dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá však nie je pre toto
odvolacie konanie podstatná, pretože otec v byte bývalých manželov nebýva. Ak by aj k zmene bývania

nastraneotcadošlo,vodvolaníuvádzalamnožstvoďalšíchargumentov,prektoréžiadarozsudokzrušiť.
Dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva uzavreli vďaka jej rodičom, ktorí sa zaručili za splácanie úverovej
splátky na zaplatenie vyrovnávacieho podielu bytu, keďže ona je na rodičovskej dovolenke. Uviedla, že
v záujme stabilizácie pomerov a v súlade so záujmami detí otcovi navrhla rozšírenie styku nad rámec
schválenej dohody, s ktorou otec súhlasil. Snaží sa o stabilizáciu ich pomerov, upevňovanie rozsahu

styku otca s deťmi v nekonfliktnej atmosfére a konzistentne žiada, aby deťom aj rodičom bol poskytnutý
čas na spracovanie porozvodovej situácie, nastavenie vzájomnej komunikácie, na vyriešenie majetkovej
situácie a postupnú a citlivú adaptáciu detí na všetky tieto zmeny. Narúšanie tohto procesu úpravou
styku so starými rodičmi v situácii, kedy sú v aktívnom a nadštandardnom kontakte s oboma vnúčatami,
najmä z dôvodov uvedených v odvolaní, nemá oporu v zákone.

13. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, keďže vo veci nebolo potrebné
zopakovať a ani doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný

záujem adospelkzáveru,ževdanejveciniesúpodmienky napotvrdenie aaninazrušenierozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, v ktorom súd prvej inštancie upravil styk navrhovateľov
(starých rodičov) s maloletými deťmi.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP.

16. V tomto konaní súd prvej inštancie posudzoval návrh navrhovateľov – starých rodičov (rodičov otca)
na úpravu ich styku s maloletými deťmi.

17. Podľa čl.5 písm. h/ Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňujú najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,
súrodencami a inými blízkymi osobami.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.21. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

22. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi
osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5
Zákona o rodine. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe

navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri
rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa
stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy
a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie
práv a povinností rodičov, ktoré môže súd obmedziť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine.
Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko

záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné
citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo
naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a
citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona
o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode

s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi
osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery
v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby
dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu
súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie

je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie
sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd
rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo
stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv.

23. Odvolací súd vyslovuje názor, že v záujme maloletých detí jednoznačne je, aby mohli rozvíjať
vzťahy aj so širšou rodinou. Pri bežnom nastavení a konfigurácii rodinných vzťahov je možné
vychádzať zo všeobecnej premisy prospechu vytvárania a rozvíjania rodinných vzťahov maloletých
detí od ich útleho veku aj v kontexte širšej rodiny, t.j. potreby vytvárania a umožňovania podmienok,
aby sa maloleté deti mohlo stýkať s blízkymi osobami, spoznávať ich, postupne si k nim vytvárať

vzájomný citový vzťah a následne tento vzťah aj rozvíjať. Nastavenie uvedeného rodinného modelu
vo všeobecnosti navodzuje pre maloleté deti stav, kedy je ich rozvoj úplný, najmä po stránke citovej
a rozumovej. V posudzovanej veci zo skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného
v konaní pred súdom prvej inštancie a vyhodnoteného v ods. 14 odôvodnenia rozhodnutia, neboli
na strane navrhovateľov (starých rodičov maloletých detí) zistené okolnosti vo vzťahu k maloletým,

dôsledkom ktorých by boli pochybnosti o tom, že styk starých rodičov s maloletými by nebol
vprospechavzáujmemaloletých.Odvolacísúddodáva,žepritejtoúvahenebolomožnénezohľadňovať
vek detí, najmä útly vek maloletého B., pričom pre vytváranie a rozvíjanie tohto vzájomného vzťahu
a vytvárania spoločných, pre maloleté deti pozitívnych zážitkov, je prvoradým predpokladom práve
realizácia pravidelného kontaktu maloletých so starými rodičmi.

24. V kontexte skutkových okolností danej veci zistených súdom prvej inštancie sa však odvolací súd
nestotožňuje s jeho právnymi závermi, ku ktorým dospel pri posudzovaní druhej podstatnej podmienky
pre úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi a to, že úpravu takéhoto styku si vyžadujú pomery
v rodine. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v čase podania návrhu a v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie bol styk otca s maloletými deťmi upravený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo
dňa 06.12.2023, č.k. 5P/112/2023-91, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov a schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti A. a B. zverené na čas po rozvode do starostlivosti matky,
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletých detí po 380 eur mesačne na každé dieťa a otec bol oprávnený stretávať

sa s maloletou A. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.30
hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a s maloletým
B. každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok a v nedeľu od 16.00 hod. do 17.30 hod. a každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. s určením miesta preberaniaa odovzdania maloletých v mieste pobytu matky s tým, že daňový bonus na maloleté deti bode
poberať otec a rodinné prídavky na deti bude poberať matka. Z vykonaného dokazovania je zároveň bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé a nesporné, že otec mal v čase podania návrhu a v celom priebehu

konania bydliskovrodinnomdomesvojich rodičov(navrhovateľov),kdesaaj reálnezdržiaval.Uvedené
znamená, že právo starých rodičov na kontakt s maloletými deťmi v danom čase bol (a aj naďalej je)
zabezpečený prostredníctvom rozsudku súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi, keď samotní
starí rodičia nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní (vo svojich vyjadreniach)
potvrdili, že maloleté deti vídajú a stretávajú sa s nimi. Pokiaľ otec argumentuje tým, že ani jeden

z rodičov nie je ochotný maloleté deti starým rodičom odovzdať, jeho tvrdenie je v rozpore s reálnym
stavom,kedysastretnutiastarýchrodičovsmaloletýmirealizujú,čostarírodičiapotvrdili.Danýargument
otca tiež nekorešpenduje s jeho vyjadrením, keď sám poukázal na vyjadrenie matky na pojednávaní,
že nebude brániť v styku starých rodičov s deťmi. Vyššie citované rozhodnutie súdu upravujúce styk
otca s maloletými deťmi (dohoda rodičov) zabezpečuje nielen kontakt otca s maloletými potrebný pre
rozvíjanie ich vzájomného vzťahu, ale aj právo maloletých na realizáciu kontaktu aj s druhým rodičom,

a jeho prostredníctvom aj na kontakt so starými rodičmi zo strany otca. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu
podmienky, či si úpravu styku starých rodičov s maloletými vyžadujú pomery v rodine, boli potom bez
akéhokoľvek skutkového a právneho významu medzi účastníkmi vzájomne rozporované skutočnosti
týkajúce sa toho, či sa styku otca s maloletými fakticky zúčastňovali aj starí rodičia zo strany otca,
či a akým spôsobom starí rodičia s matkou komunikovali ohľadom styku s maloletými. Odvolací súd

považuje za potrebné doplniť, že styk otca s maloletými deťmi je upravený rozsudkom súdu zo dňa
06.12.2023 a daná úprava zohľadňovala vek maloletých detí, ktoré v čase rozvodu manželstva rodičov
boli vo veku maloletá A. štyri a pol roka a maloletý B. jeden a pol roka. Uvedený rozsah styku je najmä vo
vzťahu k maloletému B. užší a prirodzeným rastom detí sa tento bude postupne, či už na základe dohody
rodičov alebo rozhodnutia súdu, rozširovať. Na skutočnosť, že medzi rodičmi už prebieha komunikácia

o novom rozsahu styku otca s maloletými matka upozorňovala aj vo vyjadrení k odvolaniu otca. Je
potrebné dať do pozornosti, že v prvom rade otec ako rodič, ktorému maloleté deti neboli zverené do
osobnej starostlivosti, má právo na styk s nimi, ktoré právo má prednosť pred právom starých rodičov.
V danom prípade je však nesporné, že starí rodičia sa s maloletými deťmi stretávajú, ktorú skutočnosť
potvrdili všetci účastníci konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako

nedôvodné a odvolaniu matky vyhovel.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd pri odvolacom prieskume nedopĺňal dokazovanie, keďže
ďalšie tvrdenia obsiahnuté účastníkmi konania v odvolaní a následných písomných vyjadreniach,
nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu a v rámci odvolacieho prieskumu postačovalo

preskúmanie veci len na základe spisovej dokumentácie.

26. V záujme úplnosti vyporiadania sa s argumentáciou účastníkov produkovanou v odvolacom konaní
dodáva, že na záveroch obsiahnutých v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia nemá
dôvod nič meniť ani v štádiu odvolacieho prieskumu. Z odvolania matky a otca a písomných vyjadrení sa

účastníkov predkladaných v priebehu odvolacieho konania totiž vyplýva, že otec sa aj naďalej zdržiava
v mieste bydliska v nehnuteľnosti svojich rodičov (navrhovateľov), jeho styk s maloletými deťmi je
upravený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.12.2023, č.k. 5P/112/2023-91 a tento sa
pravidelne realizuje.

27.Podaniestarýchrodičovzodňa21.08.2024odvolacísúdneposúdilakoodvolanievočirozsudkusúdu
prvej inštancie, keď je zrejmé, že navrhovatelia odvolanie v zákonnej lehote nepodali. Nebolo možné
prihliadať ani na reakciu starých rodičov v uvedenom podaní, keďže procesné predpisy neupravujú
možnosť pripojiť sa k odvolaniu iného účastníka konania, naviac po uplynutí lehoty upravenej v ust. § 355
CSP. Námietku matky, ktorá žiadala odvolacie konanie vo vzťahu k podanému odvolaniu otca zastaviť,

odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú berúc do úvahy, že otec ako účastník konania a rodič má právo
podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré odvolanie bolo predmetom odvolacieho
prieskumu.

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

29. Odvolací súd podanie matky zo dňa 25.11.2024 a podanie otca zo dňa 13.11.2024 účastníkom
nedoručoval v súlade s ust. § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho
konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je tonevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Na predložené podania
matky a otca odvolací súd neprihliadal, pretože tieto neosvedčujú nové skutočnosti, ale osvedčujú len
pretrvávajúci stav v rodine.

30. O trovách konania rozhodol podľa § 52 , § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).