Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123370024
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6123370024.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: SPP

Distribúcia, a.s., IČO 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený Mgr. Miroslavom
Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, C., zastúpený JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, Hlohovec,
o zaplatenie 5.664,96 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.664,96 €, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.664,96 € od 23.3.2022 do zaplatenia.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa 26.7.2023
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 5.664,96
€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.664,96 € od 23.3.2022 do zaplatenia,
a trovy konania.

2.

Dňa 16.8.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č. 29Up/1272/2023,
ktorým bolo návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovené.
Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 18.8.2023.
Listom došlým súdu dňa 24.8.2023 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu)
žalovaný podal odôvodnený odpor.
V zmysle § 11, ods. 1 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa platobný rozkaz zrušil.

3.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil listom zo dňa 22.9.2023 vec Okresnému súdu Trnava.
Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 25.9.2023.

4.
Po oboznámení sa so žalobou, s následnými vyjadreniami strán sporu a s predloženými dôkazmi a
dokladmi, po výsluchu právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, súd vydal

dňa 24.4.2024 Rozsudok č. 37C/25/2023-161, ktorým
žalobu zamietol,
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00%.
Vočiuvedenémurozsudkupodaldňa29.5.2024odvolaniežalobca,atoprotivšetkýmvýrokomrozsudku.Krajský súd v Trnave Uznesením č. 28Co/109/2024-196 zo dňa 15.4.2025 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.
Predmetom konania tak (po rozhodnutí odvolacieho súdu) ostalo rozhodnutie o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.664,96 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo
sumy 5.664,96 € od 23.3.2022 do zaplatenia, a trovy konania.

6.
Žalobca v žalobe uviedol že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber
zemného plynu - podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike; žalobca nie je dodávateľ
zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára, preto nejde o „spotrebiteľský“ spor. Plyn
bol odoberaný na odbernom mieste C. XXX/XX, C.. Pri kontrole odberného miesta dňa 6.12.2021
zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď plynomer sa nachádzal za plotom vo
fasáde rodinného domu v plechovej skrinke – bol teda verejne neprístupný. Plynomer bol demontovaný
dňa 6.12.2021 a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi, znaleckým posudkom č. 40/PL-2022 zo dňa
1.3.2022 znalec A. D. E. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keď uviedol:
„Pri pokuse o demontáž plomby som zistil, že plomba je predelená, kryt číselníka je možné odklopiť od

telesa plynomeru bez dodatočného poškodenia plomby. Spodná časť plomby je upevnená na nosnom
plechu krytu číselníka. Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby
som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom (vid obrázok č. 5).",
a ďalej na otázku či má značka poškodenie, je lepená znalec odpovedal: „Plomba osadená v kryte
číselníka bola mechanicky poškodená - predelená, na plombe sa nachádzala cudzia hmota.", a ďalej na

otázku či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii znalec odpovedal: „Na základe
zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené - mechanicky poškodené." V zmysle § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike neoprávneným
odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s § 82, ods. 2 zákona

o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu; odberateľom na
vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi
distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Žalobca dňa 2.3.2022 žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval škodu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 16.2.2021 do 6.12.2021 vo výške

5.664,96 € za celkové množstvo neoprávnene množstva zemného plynu v objeme 7.346,400 m3,
vyúčtovanie č. 9000430913 bolo splatné 22.3.2022; dodávateľ zemného plynu žalovanému za rozhodné
obdobie vyúčtoval spotrebu 0 m3. Dňa 11.7.2023 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na
úhradu pohľadávky – žalovaný dlh do dňa podania žaloby neuhradil ani čiastočne. Žalobca si uplatňuje
tiež úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,00% ročne zo sumy 5.664,96 € od 23.3.2022 do

zaplatenia.
K žalobe priložil žalobca Cenník externých služieb žalobcu účinný od 1.2.2021, znalecký posudok č. 40/
PL-2022 vyhotovený dňa 1.3.2022 znalcom A. D. E., zápis zo dňa 6.12.2021, Montážny list meradla
zo dňa 6.12.2021 s fotodokumentáciou, vyúčtovanie znalečného zo dňa 7.3.2022, faktúru - vyúčtovanie
škody zo dňa 2.3.2022, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa

2.3.202214, potvrdenie spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 8.6.2023, list – predžalobná výzva zo dňa
10.7.2023 s podacím hárkom.

7.
Dňa 16.8.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č. 29Up/1272/2023,

ktorým bolo návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovené.
Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 18.8.2023.
Listom došlým súdu dňa 24.8.2023 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu)
žalovaný podal odôvodnený odpor v ktorom uviedol, že neuznáva pohľadávku uplatnenú v konaní
vo výške 5.664,96 € s prísl., nakoľko žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil, a ani žalobcovi žiadna

škoda v požadovanej výške nevznikla. V ďalšom sa venuje tomu, či je vec občianskoprávnym alebo
spotrebiteľským sporom – toto však na posúdenie a rozhodnutie veci nemá žiadny vplyv (pozn. sudcu).
Poukázal na to, že plynomer sa nachádza na fasáde rodinného domu - predzáhradka žalovaného je
oplotená z čelnej a z pravej strany, avšak z ľavej strany je neoplotená, a verejne prístupná (pri kúpedomu predzáhradka nebola oplotená vôbec, a doposiaľ žalovaný nedokončil oplotenie zo všetkých
strán), pričom plynomer sa nachádza v plechovej skrini ktorá nie je uzamykateľná; odpočtári plynu
sa vždy dostali k plynomeru bez asistencie žalovaného. Žalovaný kúpil dom (vrátane predmetného

plynomeru) v roku 2002, a odvtedy sa na odbernom mieste nachádzal len tento plynomer, žalovaný
nemá vedomosť o tom že by bol plynomer niekedy do roku 2020 menený. Dňa 11.5.2020 vykonal
žalobca na odbernom mieste žalovaného výmenu regulátorov (nakoľko dochádzalo k únikom plynu),
žalovaný zaplatil žalobcovi za túto výmenu 56,16 €, pričom žalobca v rámci výmeny vykonal aj
demontáž a montáž plynomeru, a tiež kontrolu plynomeru (ubezpečil žalovaného že je všetko v

poriadku). Podľa žalovaného pri montáži alebo demontáži mohlo dôjsť k vzniku mechanoskopických
stôp,naviacžalovanýprerábafasádudomuazatepľujeodroku2020,t.j.plynomerbolvystavenýrôznym
nečistotám a lepiacim hmotám. Žalobca doručil žalovanému oznámenie že dňa 14.1.2022 vykoná bežnú
výmenu plynomera, dňa 6.12.2021 (t.j. mimo stanovený termín) prišiel zamestnanec žalobcu, ktorý bez
prítomnosti žalovaného demontoval plynomer (nakoľko je verejne prístupný), a žalovaného zavolal až
keď bol plynomer zabalený a zapečatený v krabici; plynomer nebol demontovaný z dôvodu podozrenia

na porušenie plomby, ale dôvodom bola pravidelná výmena meradla za nové, pričom žiadne žalobcom
uvádzané podozrenie na neoprávnený odber nie je uvedené ani v zápise ani v montážnom liste - tvrdenia
žalobcu o tom, že plynomer bol demontovaný pre podozrenie na neoprávnený odber sú klamlivé a
zavádzajúce. Žalovaný na základe zmluvy so ZSE Energia, a.s. odoberal plyn, za ktorý riadne platil
zálohové platby, ktoré boli na konci obdobia vždy vyúčtované. V rozhodujúcom období (1.3.2021 až

28.2.2022) žalovaný odobral plyn v objeme 2.313 kWh, v predchádzajúcom roku odobral plynu menej,
2.068 kWh, pričom porovnateľní zákazníci s rovnakou tarifou odoberali v priemere 740 kWh; poukázal
na skutočnosť že po namontovaní nového plynomeru spotreba plynu žalovaného klesla na 1.795 kWh
za rovnaké obdobie. Žalovaný nemal žiadny dôvod akýmkoľvek spôsobom manipulovať s plynomerom,
pričom žiadny pokles odberu plynu oproti predchádzajúcim obdobiam u žalovaného zaznamenaný

nebol. Žalovaný rozporuje aj výpočet výšky škody uplatnenej žalobcom – v tabuľke výpočtu škody
je uvedený spotrebič na varenie, ktorý je nefunkčný viac ako 7 rokov, okrem plynového kotla má
žalovaný v dome nainštalovaný krb na drevo, ktorý používa paralelne popri plynovom kotly (k údajnému
neoprávnenému odberu malo dochádzať v prevažnom čase mimo vykurovacej sezóny, keď by žalovaný
využíva plyn na kúrenie), žalovaný používa na varenie výlučne elektrický sporák. Žalobca odvodzuje

záver o tom, že na odbernom mieste došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
od čoho odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, od jedinej skutočnosti ktorá má neoprávnený odber
preukazovať - tou je znalecký posudok znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, A.
D. E. zo dňa 1.3.2022 č. 40/PL-2022. K tomu žalovaný uviedol, že zákonom predpísané náležitosti
znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ, ktorý v odseku 6 požaduje aby znalec v časti „posudok” uviedol

opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal,
aby uviedol postup na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom
a k splneniu uložených úloh, zároveň zákon požaduje aby celková skladba znaleckého posudku
umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Znalecký posudok obsahuje
nedostatky, v dôsledku ktorých ho nemožno hodnotiť tak, že preukazuje poškodenie plomby, a tým

protiprávne konanie. Znalec v posudku vykonal porovnanie jedného kontrolného odtlačku s označením
M41/07 s jedným sporným odtlačkom s označením M41/07, pričom zo znaleckého posudku vyplýva,
že znalec mal k dispozícii len kontrolné odtlačky, a nemal k dispozícii samotné raznice a plombovacie
kliešte(tedanástrojektorýmisaodtlačky,vrátanekontrolnéhoodtlačku,vytvárajú,označenie„M41/07”je
určené podľa autorizovanej osoby a podľa roku overenia). Ďalej uviedol že označenie „07” znamená rok

overenia, teda meradlo bolo úradne overované v roku 2007. Do roku 2007 boli razníky „M41” vyrábané
kovoryteckou metódou (ručne), čo mohlo spôsobovať určité odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami
razníkov, pričom znalec porovnával len jeden kontrolný odtlačok s jedným sporným odtlačkom - je ale
zrejmé že v roku 2007 sa používali 4 kusy razníc medzi ktorými existovali rozdiely, preto znalecký
posudok by bol relevantný len v prípade, pokiaľ by mal znalec k dispozícii všetky 4 raznice ktoré sa

v daný rok používali, alebo ich odtlačky – len v takomto prípade by bolo možné konštatovať či sporný
odtlačok bol alebo nebol vytvorený niektorou z razníc, ktoré sa v príslušnom roku používali. Keďže
nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku ktorý mal znalec k dispozícii, nie je možné znalcom tvrdenú
nezhodu vyhodnotiť tak, že sporný odtlačok nebol vytvorený niektorou raznicou ktorá sa v príslušnom
roku používala. Žalobca odôvodňuje svoj záver o neoprávnenom odbere s odkazom na závery nálezovej

časti posudku, kde znalec uviedol že plomba bola predelená a následne zlepená, avšak tento záver
žiadnym spôsobom nerozviedol – nie je teda zrejmé v akom mieste mala byť predelená, ani to ako
znalec k záveru o predelení dospel (napriek viacerým fotografiám v znaleckom posudku, ani jedna nie je
venovaná preukázaniu tvrdení o predelení plomby – za účelom preukázania záverov o predelení plombyznalec vyhotovil jedinú fotografiu /č. 8/, ktorá je nečitateľná a bez výpovednej hodnoty). Významným
nedostatkom znaleckého posudku je aj to, že z neho nie je možné overiť či znalec posudzoval plomby
číselníka ktoré boli zdemontované pri odobratí plynomera, nakoľko v znaleckom posudku absentuje

akékoľvek ich číselné označenie tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými zabezpečovacími značkami.
Na základe uvedeného je znalecký posudok nepreskúmateľný, a nie je dostatočne presvedčivý na to,
aby mohol byť podkladom pre vydanie súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného má žalovaný za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne neoprávneného odberu plynu a ani ohľadne vzniku
škody. Žalovaný tiež rozporuje výpočet údajnej škody, keď vypočítaná náhrada škody predstavuje viac

akoosemnásobokpriemernejspotrebyzarovnakéobdobie,niejemožnéžebymoholžalovanýspôsobiť
škodu v takom veľkom rozsahu, ako ju vyčíslil žalobca.
K odporu priložil žalovaný fotografiu z miesta umiestnenia plynomeru, faktúru č. XXXXXXXXXX
vystavenúžalobcomdňa13.5.2020,montážnylistzodňa11.5.2020,faktúruč.XXXXXXXXXXvystavenú
spoločnosťou ZSE dňa 3.3.2022.
V zmysle § 11, ods. 1 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa platobný rozkaz zrušil.

8.
Žalobca sa k odporu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním zo dňa 29.8.2023
v ktorom uviedol, že žalovaný je objektívne zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82, ods. 1, písm. d)

zákona energetike. Podľa žalobcu vzťah medzi ním a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským,
nakoľko žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete, právnym titulom
pohľadávky je neoprávnený odber zemného plynu, žalobca so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára.
Žalobca uviedol že tvrdenie žalovaného, že plynomer sa nachádza na verejne prístupnom mieste, nie je
pravdivé – plynomer sa nachádza vo fasáde rodinného domu v predzáhradke na súkromnom pozemku,

je teda nedostupný z verejne prístupného miesta, pre prístup k plynomeru je nevyhnutné vstúpiť
na súkromný pozemok žalovaného; tvrdenia žalovaného že doposiaľ nebolo dokončené kompletné
oplotenie predzáhradky sú irelevantné a zavádzajúce, nakoľko fotografia predložená žalovaným, ktorá
má preukazovať že predzáhradka nie je oplotená z pravej strany, účelovo nezachytáva oplotenie (bránu)
suseda žalobcu, ktorá zabraňuje vstupu na pozemok žalovaného z jeho neoplotenej strany. Tvrdenia

žalovaného že pri výmene regulátorov v roku 2020 mohlo dôjsť k vzniku mechanických stôp považuje
žalobca za nepodložené, žalovaný sám po výmene regulátorov na montážnom liste meradla zo dňa
11.5.2020 svojim podpisom potvrdil neporušenosť úradných a montážnych značiek. Za klamlivé a
zavádzajúceoznačilžalobcatvrdeniažalovaného,žezamestnanec žalobcubezprítomnostižalovaného
demontoval plynomer a žalovaného zavolal, až keď bol plynomer zabalený a zapečatený v krabici.

Dôvodom demontáže meradla nebola pravidelná výmena meradla za nové (ako tvrdí žalovaný), ale
kontrola odberného miesta. Žalobca nie je povinný oznamovať odberateľovi vykonanie kontroly na
odbernom mieste - meradlo je vo vlastníctve žalobcu a môže ho kedykoľvek podrobiť kontrole. Pri
predmetnej kontrole zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn
meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preto plynomer bol

demontovaný dňa 6.12.2021, a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. V zápise zo dňa 6.12.2021
zamestnanci žalobcu uviedli zistené skutočnosti na odbernom mieste: „Meradlo voľne nedostupné,
Meradlo zabalené do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie overovacích a zabezpečovacích značiek.
Pri výmene prítomní: pán B. A.. Foto plynových spotrebičov: Áno.“; uvedené skutočnosti žalovaný
potvrdil svojim podpisom na zápise. Žalovaný bol podľa žalobcu prítomný pri demontáži meradla, a

následne umožnil zdokumentovanie plynových spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste, čo
tiež potvrdil svojim podpisom na zápise aj montážnom liste zo dňa 6.12.2021. K žalovaným uvedeným
priemerným ročným spotrebám uviedol, že podľa Najvyššieho súdu SR predchádzajúce priemerné
ročné ani budúce ročné spotreby nie je možné použiť, a to najmä z dôvodu že zmluvný odber sa riadi
inými pravidlami ako neoprávnený odber. K výpočtu škody uviedol, že pre jej výpočet bol Ministerstvom

hospodárstva SR vydaný vykonávací predpis, ktorý určuje spôsob výpočtu škody - vyhláška č. 449/2012
Z.z. je záväzným právnym predpisom, a podľa nej bola výška škody spôsobená neoprávneným odberom
zemného plynu vypočítaná. K námietkam žalovaného k znaleckému posudku viedol, že žalovaný
nepreukázal nedostatky znaleckého posudku, poukazuje len na formálne nedostatky, ktoré nemajú vplyv
na hodnovernosť a odbornosť znaleckého posudku; znalec pri jeho vypracovaní postupoval zákonne a

správne(vtejtosúvislostižalobcauvádzaviacerérozhodnutiasúdov).Vkonaníniejespornáskutočnosť,
že dodávateľ za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu vyúčtoval žalovanému nulovú spotrebu
a vrátil mu zálohové platby - žalovaný odoberal zemný plyn prostredníctvom meradla ktoré malo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a takýto odber nemožno považovať za legálny,preto dodávateľ zemného plynu žalovanému za rozhodné obdobie vyúčtoval nulovú spotrebu. Na záver
žalobca uviedol že žalovaný nepreukázal že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného
plynu – jeho vyjadrenia neobsahujú žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti

za neoprávnený odber zemného plynu.
K vyjadreniu priložil žalobca Rozsudok Okresného súdu Galanta č. 15Csp/10/201/-384 zo dňa 2.6.2022,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/283/2020 zo dňa 21.4.2021, Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. 4Cob/39/2021-543 zo dňa 26.7.2021, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.
31Cob/36/2018-374 zo dňa 26.6.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/51/2017 zo

dňa 22.3.2018, Uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS 319/2021-21 zo dňa 16.6.2021, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.7.2019, Uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS
70/2019-24 zo dňa 23.5.2019, Uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS 207/2021-10 zo dňa 21.4.2021,
Uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 457/2021-17 zo dňa 30.11.2021, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.9.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 106/2020
zo dňa 29.6.2021, 1x fotografiu z miesta samého.

9.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil listom zo dňa 22.9.2023 vec Okresnému súdu Trnava.
Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 25.9.2023.

10.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
18.10.2023 v ktorom uviedol že je pravdou, že všetky pozemky na okolí vrátane cesty a chodníka pri
dome žalovaného sú pozemkami v súkromnom vlastníctve – samotné vlastníctvo pozemku však nerobí
pozemok verejne neprístupným. Aj žalobca uznáva, že predzáhradka žalovaného nie je oplotená z

ľavej strany - susedná brána (na ktorú poukazuje žalobca sa nedá uzamknúť, je väčšinou otvorená),
navyše medzi oplotením žalovaného a susedovou bránou je priestor dostatočný na to, aby sa osoba
bez prekonania akejkoľvek prekážky dostala k plynomeru žalovaného. O tom že meradlo je na verejne
prístupnom mieste svedčí aj skutočnosť, že zamestnanci žalobcu demontovali plynomer bez prítomnosti
žalovaného – tento bol privolaný až keď bol plynomer zabalený a zapečatený v krabici (jedná sa pritom

o bežnú prax zamestnancov žalovaného v prípade, že sa vedia dostať k plynomeru bez asistencie
odberateľov). Na záver uviedol že podľa jeho názoru žalobcovi žiadna škoda nevznikla, spotreba plynu
žalovaného sa nezmenila ani pred výmenou plynomeru a ani po výmene; vyčíslená náhrada škody je
neprimerane vysoká a pri jeho štandardnom odbere by množstvo plynu v hodnote ktorú žiada žalobca,
žalovaný odobral za 9 rokov. Žalovaný je ochotný zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu priemernej

spotrebe za dané obdobie.
K vyjadreniu priložil žalobca protokol z kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia zo dňa
20.3.2014, kópiu z katastrálnej mapy z miesta odberu.

11.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.3.2024 uviedol že na podanom návrhu
trvajú. Poukazuje na zápis zo dňa 6.12.2021 z ktorého vyplýva, že meradlo bolo voľne nedostupné,
meradlo bolo zabalené do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie overovacích a zabezpečovacích
značiek, k tomu je pripojené aj vyjadrenie odberateľa / žalovaného ktorým potvrdil že na odbernom
mieste sa využívajú uvedené plynové spotrebiče; nie je pravdivé tvrdenie žalovaného že nebol pri

demontáži plynomeru. Podľa žalobcu plynomer sa nenachádza na verejne prístupnom mieste, čo je
zrejmé z fotografie hlavnej brány ktorá je uzatvorená - bez toho aby niekto prešiel bránou sa k plynomeru
nedostane,nakoľkojeumiestnenýzahlavnýmoplotením;tvrdeniežalovanéhožebránkasanezamykala
je účelové. Výšku škody vypočítal žalobca v súlade s vykonávacím predpisom, čo sa týka jednotlivých
spotrebičov boli zdokumentované tak ako to určuje zákon.

V danom prípade v zápise zo dňa 6.12.2021 nemôže byť krížikom zaznačené, že zápis bol vyhotovený o
neoprávnenom odbere plynu, nakoľko pracovník žalobcu ktorý zdokumentoval odber, nie je oprávnený
posúdiť či je plomba poškodená takým spôsobom, kedy by sa mohlo jednať o neoprávnený odber (k
takému výroku je oprávnený iba znalec ktorý vyhotovil znalecký posudok). Argumentácia žalobcu že
sa plynomer mohol poškodiť pri menení regulátora tlaku plynu neobstojí, nakoľko zo zápisu vyplýva,

že na meradle neboli poškodené overovacie a zabezpečovacie plomby. Podľa žalobcu ak je meradlo
umiestnené na súkromnom pozemku žalovaného (čo nespochybňuje), nie je možné vychádzať z úvahy
že je verejne prístupné.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 18.3.2024 uviedol že žalobu považuje za
nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal že mu žalovaný spôsobil škodu v takom rozsahu, akej sa
domáha. U žalovaného nedošlo k nárastu ani poklesu odberu plynu pred výmenou plynomeru ani

po výmene (rozdiel bol 50,00 € medziročne). O tom že plynomer je na verejne prístupnom mieste
svedčí skutočnosť, že technik sám vošiel k plynomeru a zdemontoval ho, a žalovaný prišiel až keď
bol plynomer zabalený v krabici. Dom sa nachádza na rohu ulice - fotografie žalobcu sú urobené zo
strany školy kde je bránka s múrom, avšak na opačnej strane od suseda F. žiadny plot nie je, teda
k plynomeru sa dostane ktokoľvek. „Plynár“ plynomer vymenil sám, sám ho zdemontoval a zabalil do

krabice - až následne skontaktoval žalovaného. Na záver poukázal na skutočnosť že od doby údajného
neoprávneného odberu prešli 3 roky, pričom odvtedy žalovaný riadne platí za dodávky plynu, a nedošlo
k žiadnemu nárastu ani poklesu spotreby.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.3.2024 uviedol že fotografie o údajnej nedostupnosti meradla
sú vykonané od ulice, avšak meradlo je prístupné zo strany od suseda F. kde nie je plot doposiaľ (tadiaľ
„plynári“ chodievali aj v minulosti keď robili odpočty resp. vymenili plynomer); aj z druhej strany domu

bol pozemok verejne prístupný, nakoľko medzi ulicou a dvorom bola položená len doska. Pri demontáži
koncom roka 2021 dostal žalovaný oznámenie že sa budú meniť plynomery - dňa 6.12.2021 bolo pred
jeho domom neoznačené auto, vodič dával do auta nejaké veci, a na otázku žalovaného mu povedal, že
je z SPP, pričom meradlo už v tom čase mal zdemontované a dal žalovanému podpísať „papiere / zápis“,
ktorý žalovaný podpísal, pracovník požiadal žalovaného o odfotenie spotrebičov v dome (žalovaný mu

ich sprístupnil).
Na otázku sudcu po tom, ako mu bola ukázaná fotografia z č.l. 46 spisu uvádza, že táto zobrazuje
vstup od suseda F., plynomer sa nachádza na mieste označenom krížikom; pracovník ktorý montoval
plynomer len prekročil múrik ktorý je zachytený na fotografii. Na fotografii z č.l. 115 spisu je odfotená
podobná situácia, avšak bránka ktorá je na fotografii (patrí susedovi F.) tam v roku 2021 nebola (doposiaľ

je vybraté jedno pole z plotu žalovaného).

12.
Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že bolo zistené že žalovaný v
rozhodnom období (16.2.2021 až 6.12.2021) odoberal plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (čo bolo preukázané znaleckým posudkom). V otázke,
či sa meradlo na odbernom mieste žalovaného nachádzalo na verejne prístupnom mieste, súd prvej
inštancie skutkový stav vyhodnotil tak, že plynomer žalovaného bol v čase 6.12.2021 verejne prístupný
– súd vychádzal z predloženej fotodokumentácie, z nevyplnených kolóniek na zápise zo dňa 6.12.2021,
z tvrdení žalovaného o zdemontovaní plynomeru bez účasti žalovaného, o odčítavaní stavu meradla v

minulosti bez prítomnosti žalovaného, a o voľnom prístupe k meradlu bez potreby prekonania prekážok.
Súd prvej inštancie zistil, že plynomer sa nachádza (i v čase spísania zápisu nachádzal) za plotom
v predzáhradke domu, je umiestnený vo fasáde domu v neuzamykateľnej plechovej skrinke. Súd
poukázal tiež na skutočnosť, že v zápise zo dňa 6.12.2021 (vyhotovený zamestnancami žalobcu), nie
je označená žiadna z kolóniek, že odberateľ / vlastník objektu „nebol prítomný, meradlo prístupné...“

ani „nebol prítomný, meradlo neprístupné, zanechaný ML“ – toto podľa súdu prvej inštancie svedčilo
v prospech tvrdení žalovaného o reálnej a faktickej prístupnosti plynomeru pre zamestnancov žalobcu
a o skutočnosti, že zamestnanci žalobcu bez účasti žalovaného plynomer zdemontovali (v opačnom
prípade by bola na zápise označená kolónka „meradlo neprístupné“). Súd prvej inštancie mal za to,
že výklad žalobcu o „neprístupnosti“ plynomeru je formalistický, jedná sa o doslovný jazykový výklad -

podľa názoru súdu je však pri určení prístupnosti alebo neprístupnosti plynomeru okrem čítania textu
zákona potrebné sa zaoberať aj všetkými súvislosťami.
S hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko hodnotenie dôkazov
úvahou súdu neznamená ľubovôľu pri hodnotení a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám
formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu.

Podstatnou skutočnosťou v predmetnej veci, ktorá bola medzi stranami sporná, bolo umiestnenie
plynomeru na odbernom mieste žalovaného - či sa nachádzal na verejne prístupnom alebo verejne
neprístupnom mieste. Podľa odvolacieho súdu verejne prístupné miesta sú miesta, ktoré sú prístupné
verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení, teda aj bez ohľadu na vlastnícke a iné vzťahy k týmto miestam.
V prípade ak vlastník pozemku dal ostatným dostatočne zreteľne najavo, že ide o pozemok ktorý nie

je verejne prístupný a jednoznačne vyjadril svoju vôľu, že so vstupom na svoj pozemok nesúhlasí,
takýto pozemok nemožno považovať za verejne prístupné miesto. Podľa názoru odvolacieho súdu
charakter miesta ako verejne neprístupného sa nemôže zmeniť tým, že časť oplotenia pozemku chýba.
V prejednávanej veci, pokiaľ plynomer bol umiestnený vo fasáde rodinného žalovaného v oplotenejpredzáhradke, i v prípade ak časť oplotenia zo strany od susedného pozemku chýbala, nemožno
dospieť k záveru že plynomer sa nachádzal na verejne prístupnom mieste. Pri posudzovaní umiestnenia
plynomeru na verejne prístupnom mieste je dôležitá aj tá skutočnosť, či k nemu je možný prístup

z priestoru dostupného verejnosti, teda z verejne prístupného miesta (za umiestnenie plynomeru na
verejne prístupnom mieste možno považovať situáciu, ak sa nachádza v oplotení rodinného domu, teda
je k nemu možný neobmedzený prístup z verejnej komunikácie).
Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za dôležitú skutočnosť pri hodnotení umiestnenia plynomeru na
verejne prístupnom mieste nevyplnené kolónky v zápise zo dňa 6.1.2021 bez tohto aby s tým strany

sporu oboznámil a prvýkrát ňou argumentoval až v odôvodnení rozsudku, bola opodstatnená i námietka
odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé.
Podľa odvolacieho súdu žalobca tiež dôvodne namietal, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil
prečo vyhodnotil ako pravdivé tvrdenia žalovaného o zdemontovaní plynomeru bez účasti žalovaného
- žalobca tvrdil že meradlo sa v čase kontroly nachádzalo na verejne neprístupnom mieste (k čomu
predložil zápis zo 6.12.2021 a fotodokumentáciu), a tiež nemožno opomenúť skutočnosť, že v zápise

zo dňa 6.12.2021 (ktorý žalovaný podpísal), je uvedené že meradlo je voľne nedostupné. Súd prvej
inštancie považoval tvrdenia žalovaného za nevyvrátené, avšak žalobca ich v konaní opakovane
popieral a poukazoval na ním predložené dôkazy. Ak teda žalovaný tvrdil že plynomer bol zdemontovaný
bez jeho účasti, bolo jeho povinnosťou tieto tvrdenia preukázať; súd prvej inštancie tak nesprávne
preniesol dôkazné bremeno ohľadom prístupnosti / neprístupnosti plynomeru na odbernom mieste na

žalobcu (takého dokazovanie sa však javí odvolaciemu súdu nadbytočným).
Odvolací súd konštatoval, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej
inštancie (nedostatočným vyhodnotením zisteného skutkového stavu a neodôvodnením rozhodnutia v
súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu žalobcovi realizovať procesné právo na vysvetlenie
dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu,
bude v ďalšom konaní opätovne dôsledne vyhodnotí vykonané dokazovanie (najmä so zameraním
sa na zodpovedanie otázky, či sa plynomer na odbernom mieste žalovaného nachádzal na verejne
prístupnom / neprístupnom mieste) a v nadväznosti na to opätovne posúdiť nárok žalobcu.

13.
Žalobca sa, po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu- podaním došlým súdu dňa 19.6.2025 v ktorom uviedol, že aj odvolací súd vo svojom
rozhodnutí uviedol, že podstatnou skutočnosťou v predmetnej veci bolo umiestnenie plynomeru na
predmetnom odbernom mieste - či bol plynomer umiestnený na verejne prístupnom alebo na verejne

neprístupnom mieste (odvolací súd definoval verejne prístupné miesta). Z argumentácie žalobcu,
predložených dôkazov, aj z názoru odvolacieho súdu potom vyplýva, že plynomer na predmetnom
odbernom mieste nebol umiestnený na verejne prístupnom mieste, nakoľko súkromný pozemok
žalovaného nie je možné definovať ako verejne prístupné miesto, prístupné verejnosti bez akýchkoľvek
obmedzení. Plynomer bol v tomto prípade na odbernom mieste umiestnený na súkromnom pozemku

žalovaného vo fasáde rodinného domu v oplotenej predzáhradke, a prístup k nemu nebol žiadnym
spôsobom možný z priestoru dostupného verejnosti, teda z verejne prístupného miesta (napr. z verejnej
komunikácie); pre prístup k plynomeru bolo nevyhnutné vstúpiť na súkromný pozemok žalovaného,
teda na verejne neprístupné miesto. Uvedené potom potvrdzuje aj správnosť výpočtu náhrady škody
za neoprávnený odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii

s použitím na to určenej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR, a nakoľko meradlo sa nachádzalo
na verejne neprístupnom mieste, výšku škody nebolo možné vyčísliť s použitím typového diagramu
dodávky, ale výlučne s použitím vyhlášky. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí, pri
hodnotení umiestnenia meradla na verejne prístupnom mieste, poukazoval na nevyplnené kolónky v
zápise zo dňa 6.1.2021 je dôležité čoho sa predmetné kolónky týkajú a aké je ich celé znenie (z dôvodu

že formulár, ktorý zamestnanci vyplňujú a používajú slúži pre riešenie a zaznamenanie diametrálne
rôznych situácii). Predmetné kolónky sa týkajú prerušenia distribúcie zemného plynu a sú vypĺňané
len v prípade, že zápis je vyhotovený o prerušení distribúcie zemného plynu – v danom prípade
však nešlo o prerušenie distribúcie zemného plynu, ale zápis bol o vykonanej kontrole odberného
miesta na základe príkazu / zákazky, tak ako je zaškrtnuté v úvode zápisu, a na základe uvedeného

predmetné kolónky, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie, ani vyplnené byť nemohli. V predmetných
kolónkach sa ani nenachádza žiadna s označením len „meradlo neprístupné“ - uvedená skutočnosť tak
nesvedčí o tom, že zamestnanci žalobcu bez účasti žalovaného plynomer zdemontovali. Podstatnou
skutočnosťou vo veci je, že žalovaný podpísal zápis zo dňa 6.12.2021, v ktorom je uvedené že meradloje voľne nedostupné – toto tiež svedčí o jeho prítomnosti počas demontáže meradla, pričom bolo
povinnosťou žalovaného preukázať jeho tvrdenia, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
žalovaného a nie žalobcu, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje subjektívne a účelové

tvrdenia. Žalobca preukázal že meradlo na odbernom mieste žalovaného nebolo umiestnené na verejne
prístupnom mieste, ale bolo umiestnené na verejne neprístupnom mieste – vzhľadom k tomu, že z
vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že predmetné meradlo na odbernom mieste
žalovaného bolo umiestnené na verejne neprístupnom mieste má žalobca za to, že jeho nárok je v plnej
miere dôvodný.

K vyjadreniu priložil žalobca rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/32/2022 zo dňa 26.7.2023.

14.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej čestné vyhlásenie G. G. zo dňa 8.8.2025, čestné vyhlásenie
G. H. zo dňa 8.8.2025, a čestné vyhlásenie I. I. zo dňa 8.8.2025.

15.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.8.2025 navrhol, aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.8.2025 navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že žalovaný nemanipuloval s plynomerom, plynomer je umiestnený z verejne prístupného

miesta, vo fasáde domu, pričom sa k nemu dalo dostať bez prekonania akýchkoľvek prekážok. Ďalej
uviedol že žalovaný dom kúpil v tom stave, že plynomer už bol umiestnený na tom istom mieste ako je
teraz, a bol to ten istý plynomer. Poukázal na skutočnosť že žalovaný je zamestnaný v elektrárňach, a
náplňou jeho práce je výmena a plombovanie elektromerov - preto si je vedomý neprípustnosti zásahu
do úradne overenej plomby. Žalovaný má za to, že návrh žalobcu je neprimeraný.

16.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a jeho právneho
zástupcu, oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi uvedenými
vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a

právny stav:
16.1.
Žalovaný mal v rozhodnom období uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (ZSE
Energia, a.s.), ktorému dodáva plyn ako distribútor žalobca (ktorý so žalovaným nie je v priamom
vzťahu), čím je daná aktívna legitimácia žalobcu vo veci.

16.2.
Na odbernom mieste žalovaného C. XXX/XX, C., bol dňa 6.12.2021 vykonaný servisný zákrok, pri
ktorom pracovníci žalobcu nadobudli podozrenie, že na plynomere / meradle žalovaného je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného dôvodu bol plynomer ihneď
demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi.

Znalec v znaleckom posudku č. 40/PL-2022 zo dňa 1.3.2022 potvrdil porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. K znaleckému posudku sa opakovane vyjadril žalovaný ktorý ho
spochybňoval – žalovaným však neboli uvedené relevantné dôvody ktoré by znalecký posudok, čo
do jeho záverov, spochybnili takým spôsobom, že by ho súd nemal považovať za dôkaz preukazujúci
poručenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (jednalo sa teda iba o názor žalovaného

o „nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti“ znaleckého posudku), resp. žalobca viaceré výhrady
žalovaného voči znaleckému posudku vyvrátil. V tomto smere nenavrhol žalovaný vykonať ďalší dôkaz
(napr. preskúmanie predloženého znaleckého posudku, výsluch znalca, kontrolný znalecký posudok a
pod.).
Medzi stranami sporu nebolo sporné, keď to ani len nikto netvrdil, že v prípade žalovaného by sa malo

jednať o opakovaný odber plynu meradlom, na ktorom by bolo zistené porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii / poškodenie plomby.
16.3.
Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 5.664,96 €, v súlade s
vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú žalovanému vyfakturoval vyúčtovaním

č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.3.2022, so splatnosťou dňa 22.3.2023.
Žalovanýrozporovalvýpočetvýškyškodyuplatnenejžalobcom,nakoľkovovýpočtejeuvedenýspotrebič
na varenie ktorý je nefunkčný viac ako 7 rokov, a naviac k údajnému neoprávnenému odberu malo
dochádzať v prevažnom čase mimo vykurovacej sezóny (žalovaný využíva plyn na kúrenie, na vareniepoužíva výlučne elektrický sporák); vypočítaná náhrada škody predstavuje viac ako osemnásobok
priemernej spotreby za rovnaké obdobie, teda nie je možné že by mohol žalovaný spôsobiť škodu v
takom veľkom rozsahu ako ju vyčíslil žalobca.

Žalovanému nebola za obdobie od 16.2.2021 do 6.12.2021 jeho dodávateľom plynu (ZSE Energia, a.s.)
fakturovaná konečná spotreba zemného plynu, spoločnosť uviedla že na odbernom mieste za uvedené
obdobie odobral odberateľ 0 m3 zemného plynu patriaceho spoločnosti.
Žalovaný vyčíslenú škodu nezaplatil ani len čiastočne.
16.4.

Meradlo / plynomer žalovaného sa nachádza za plotom v predzáhradke domu, je umiestnené vo fasáde
domu v plechovej skrinke (ktorá nie je uzamykateľná).
Podľa žalobcu plynomer sa nachádzal za plotom vo fasáde rodinného domu v plechovej skrinke, a
bol teda verejne neprístupný – takýto právny názor (ktorým je súd prvej inštancie viazaný) zaujal vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí aj odvolací súd („plynomer na predmetnom odbernom mieste nebol
umiestnený na verejne prístupnom mieste, nakoľko súkromný pozemok žalovaného nie je možné

definovať ako verejne prístupné miesto, prístupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Plynomer
bol v tomto prípade na odbernom mieste umiestnený na súkromnom pozemku žalovaného vo fasáde
rodinnéhodomuvoplotenejpredzáhradke,aprístupknemunebolžiadnymspôsobommožnýzpriestoru
dostupného verejnosti, teda z verejne prístupného miesta (napr. z verejnej komunikácie); pre prístup
k plynomeru bolo nevyhnutné vstúpiť na súkromný pozemok žalovaného, teda na verejne neprístupné

miesto.“).
16.5.
Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania zo sumy 5.664,96 € (žalovaná suma - dlh žalovaného)
vo výške 5,00% ročne od 23.3.2022 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry / vyúčtovania náhrady
škody za odber zemného plynu) do zaplatenia.

17.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 2, písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, a 20 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení

platnom ku dňu 6.12.2021) na účely tohto zákona sa rozumie
c) v plynárenstve
3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu,
4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu,
5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane

vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia,
okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí,
9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník,
zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do
siete,

11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom,
12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu
odberateľom,
18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie,
19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie

plynu, skvapalňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb,
zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru
plynu a priamy plynovod,
20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu.Podľa § 47, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ
plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť

dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

Podľa § 71, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu 6.12.2021) odberateľ plynu
v domácnosti je povinný
a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s

pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí
úrad,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete prístup k určenému meradlu,
c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,
d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Podľa § 72, ods. 8 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu 6.12.2021) prevádzkovateľ
distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie
pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických
zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

Podľa § 73, ods. 4, a ods. 5 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu 6.12.2021)
odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového
zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.
Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom
technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní

odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží
požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky
nevyhovujúce.
Podľa § 82, ods. 1, písm. d), ods. 2, a ods. 3 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom
ku dňu 6.12.2021) neoprávneným odberom plynu je odber d) meraný určeným meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo
namontované prevádzkovateľom siete.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu

so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

Podľa § 95, ods. 1, písm. l) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu 6.12.2021)
Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví l) spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3.
Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa

ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene
odobratéhoplynuúdajeurčenéhomeradla,vypočítaakosúčinmnožstvaneoprávneneodobratéhoplynu
určeného podľa odsekov 3 až 11 a
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,

zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je

1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,
2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
4. školou,c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu

podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,

P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h,
HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených
na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o
1. spotrebič na varenie: dve hodiny,
2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny,

3. plynové vykurovanie
a) v období máj až september: jedna hodina,
b) v období október až apríl: 10 hodín,
4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
a) v období máj až september: tri hodiny,

b) v období október až apríl: 13 hodín,
5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.
V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé
bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb
či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely,

obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje
a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej
prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24
hodín denne,
b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s

predajomtovarov(napríkladreštauračnézariadenia,obchodnéprevádzky),dobaurčenáprevádzkovými
hodinami daného subjektu,
c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín,
d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne,
e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne),

objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka
starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.
Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov
zistených v mieste neoprávneného odberu.
Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva

neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.
Ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí sa
množstvo neoprávnene odobratého plynu
a) v prípade objektu určeného na trvalé bývanie použitím týchto plynových spotrebičov: spotrebič na
varenie s príkonom 1 m3/h, spotrebič na vykurovanie s príkonom 3 m3/h a spotrebič na ohrev vody s

príkonom 1,5 m3/h,
b) v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín
potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná
sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu.
Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo

nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa,
ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet
určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12
mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

Ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval
bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo
namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových
spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnilakonkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného
zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.
Výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo

neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu
jednotlivými spotrebičmi.
V prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii
údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné
overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu
určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.
Ak sa má podľa osobitného predpisu určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou typového
diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej ceny
príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v

čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa
pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia
neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného
odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa
uskutočňuje podľa osobitného predpisu.

K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa
siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta, a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná od 18.9.2019

do 26.7.2022 bola vo výške 0,00%.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18.

Podľa R 55/1971 (s. 151): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Za inú škodu možno
považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať. Hmotná škoda znamená škodu na majetku
(na hmotných statkoch). V podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami „škoda” ako predpoklad
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a „hmotná škoda”.

19.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú vo všeobecnosti (a tak to platí aj pre
súdený prípad) porušenie právnej povinnosti (spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore sobjektívnym právom, je protiprávny vtedy ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti ktorá
vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať),
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi protiprávnym

úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť bezpečne
preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný), a zavinenie
(má subjektívny charakter, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, pre
splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo
z nedbanlivosti).

20.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a oprávnený.
20.1.
Žalovaný mal v rozhodnom období (16.2.2021 až 6.12.2021) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu
s dodávateľom (ZSE Energia, a.s.), ktorému dodáva plyn ako distribútor žalobca (ktorý so žalovaným nie

je v priamom vzťahu). V konaní bola síce spochybnená aj aktívna legitimácia žalobcu, avšak žiadnym
spôsobom nebolo preukázané, že by žalobca nebol oprávneným na uplatnenie náhrady škody; žalobca
súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým
dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v
súdenom prípade žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu

odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné
overenie (napr. bola poškodená plomba, ako v súdenom prípade), nejednalo sa o plyn ktorý patril
konkrétnemu dodávateľovi / distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné overenie, dodaný
plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V súvislosti s tým, že v konaní nebolo sporné že

žalovanývrozhodnomobdobíod16.2.2021do6.12.2021zemnýplynskutočneodoberal,dodanímplynu
žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu (v konaní bolo preukázané
že žalovaný za odobratý plyn nezaplatil, resp. zaplatené zálohové platby mu boli vrátené, plyn teda
odoberal bezplatne). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako
práve žalobca. Týmto je teda daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby vo veci.

20.2.
Na odbernom mieste žalovaného C. XXX/XX, C., bol dňa 6.12.2021 vykonaný servisný zákrok, pri
ktorom pracovníci žalobcu nadobudli podozrenie, že na plynomere / meradle žalovaného je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného dôvodu bol plynomer ihneď
demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi.

Znalec v znaleckom posudku č. 40/PL-2022 zo dňa 1.3.2022 potvrdil porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. K znaleckému posudku sa opakovane vyjadril žalovaný ktorý ho
spochybňoval – žalovaným však neboli uvedené relevantné dôvody ktoré by znalecký posudok, čo
do jeho záverov, spochybnili takým spôsobom, že by ho súd nemal považovať za dôkaz preukazujúci
poručenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (jednalo sa teda iba o názor žalovaného

o „nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti“ znaleckého posudku), resp. žalobca viaceré výhrady
žalovaného voči znaleckému posudku vyvrátil. V tomto smere nenavrhol žalovaný vykonať ďalší dôkaz
(napr. preskúmanie predloženého znaleckého posudku, výsluch znalca, kontrolný znalecký posudok a
pod.).
20.3.

Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 5.664,96 €, v súlade s
vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú žalovanému vyfakturoval vyúčtovaním
č. 9000430913 zo dňa 2.3.2022, so splatnosťou dňa 22.3.2023. Žalovaný rozporoval výpočet výšky
škody uplatnenej žalobcom, nakoľko vo výpočte je uvedený spotrebič na varenie ktorý je nefunkčný viac
ako 7 rokov, a naviac k údajnému neoprávnenému odberu malo dochádzať v prevažnom čase mimo

vykurovacej sezóny (žalovaný využíva plyn na kúrenie, na varenie používa výlučne elektrický sporák);
vypočítaná náhrada škody predstavuje viac ako osemnásobok priemernej spotreby za rovnaké obdobie,
teda nie je možné že by mohol žalovaný spôsobiť škodu v takom veľkom rozsahu ako ju vyčíslil žalobca.
Tu súd poukazuje na skutočnosť, že výpočet škody bol vykonaný v súlade s vykonávacím predpisom
Ministerstva hospodárstva SR (vyhláška č. 449/2012 Z.z.), ktorý je záväzným právnym predpisom, a

podľa tejto vyhlášky bola výška škody spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu vypočítaná
– v tomto smere nemal žalobca možnosť postupovať inak, ako postupoval.
Žalovanému nebola za obdobie od 16.2.2021 do 6.12.2021 jeho dodávateľom plynu (ZSE Energia,
a.s.) fakturovaná konečná spotreba zemného plynu (boli mu vrátené aj zálohové platby), spoločnosťuviedla že na odbernom mieste za uvedené obdobie odobral odberateľ 0 m3 zemného plynu patriaceho
spoločnosti.
Žalovaný vyčíslenú škodu nezaplatil ani len čiastočne.

20.4.
V súvislosti s možnosťou vyhovenia žalobe bolo potom rozhodujúce zistenie, či sa meradlo / plynomer
nachádza na verejne prístupnom mieste, alebo sa jeho umiestnenie považuje za verejne neprístupné.
Meradlo / plynomer žalovaného sa nachádza za plotom v predzáhradke domu, umiestnené vo fasáde
domu v neuzamykateľnej plechovej skrinke (tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné).

Žalovaný uviedol, že plynomer sa síce nachádza na fasáde rodinného domu, pričom predzáhradka je
oplotená z čelnej a z pravej strany, avšak z ľavej strany nie je oplotená, teda touto „cestou“ je prístupná,
plynomer sa nachádza v plechovej skrini ktorá nie je uzamykateľná; medzi oplotením žalovaného a
susedovou bránou je priestor dostatočný na to, aby sa osoba bez prekonania akejkoľvek prekážky
dostala k plynomeru žalovaného.
Podľa žalobcu plynomer sa nachádzal za plotom vo fasáde rodinného domu v plechovej skrinke, a

bol teda verejne neprístupný – takýto právny názor (ktorým je súd prvej inštancie viazaný) zaujal vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí aj odvolací súd („plynomer na predmetnom odbernom mieste nebol
umiestnený na verejne prístupnom mieste, nakoľko súkromný pozemok žalovaného nie je možné
definovať ako verejne prístupné miesto, prístupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Plynomer
bol v tomto prípade na odbernom mieste umiestnený na súkromnom pozemku žalovaného vo fasáde

rodinnéhodomuvoplotenejpredzáhradke,aprístupknemunebolžiadnymspôsobommožnýzpriestoru
dostupného verejnosti, teda z verejne prístupného miesta, napr. z verejnej komunikácie; pre prístup k
plynomeru bolo nevyhnutné vstúpiť na súkromný pozemok žalovaného, teda na verejne neprístupné
miesto.“).
20.5.

Súd teda, po zrušení prvého jeho rozhodnutia odvolacím súdom, ktorý zároveň v súdenom prípade
vyslovil právny názor, konštatoval, že meradlo / plynomer žalovaného nebolo v čase 6.12.2021 (keď
bolo následnou kontrolou zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii / plomby) na
mieste „verejne prístupnom“ – v takomto prípade je potom potrebné postupovať pri uplatnení škody a jej
výšky tak, že sa škoda, teda neoprávnene odobraté množstvo plynu, určí mechanizmom súlade s § 82,

ods. 1, písm. d), ods. 2, ods. 3 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, v spojení s § 1 vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z.
V tomto prípade žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení na sumu
5.664,96 € (vyúčtovanie č. 9000430913 zo dňa 2.3.2022, so splatnosťou 22.3.2023).
20.6.

Nakoľko žalovaný neuhradil dlžnú sumu / škodu ani len čiastočne, súd rozhodol tak, že mu uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine sumu vo výške 5.664,96 € z titulu náhrady škody za neoprávnený
odber zemného plynu (žalovaná suma).
20.7.
Čo sa týka úroku z omeškania na tento má žalobca tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 18.9.2019 do 26.7.2022 vo
výške 0,00%) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.664,96 € (uplatnená / priznaná suma) od 23.3.2022 (t.j.
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedeného vo „vyúčtovaní škody za odber zemného plynu“)
do zaplatenia.

21.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že ju v spore plne úspešnému žalobcovi priznal v rozsahu 100%.

22.
Na záver súd uvádza, že pri formulovaní výroku rozhodnutia opomenul uviesť lehotu, v ktorej má
byť žalovanému uložená povinnosť splnená. Táto skutočnosť však nie je podstatnou, ani v žiadnom
prípade nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia alebo nejakú jeho inú vadu, nakoľko vykonateľnosť
rozhodnutia je priamo určená, bez ohľadu na výrok súdu, zákonom a to v § 232, ods. 2, prvá veta

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku.
Súd v danom prípade neurčil dlhšiu lehotu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.