Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122293090
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122293090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu LASSELSBERGER, s.r.o.,
Adelova 2549/1, Plzeň - Jižní Predmestí 32000, Česká republika, IČO: 25 238 078, práv. zast. Mgr.
Radovanom Spišákom, advokátom, Petzvalova 5, 040 11 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti
žalovanému G.. Ľ. M., A. X.XX.XXXX, N. I. XA, XXX XX W. - F., práv. zast. JUDr. Evou Molnárovou,
advokátkou, Rudlovská cesta 47, 947 01 Banská Bystrica o zaplatenie 5.297,50EUR s príslušenstvom
a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-40Cb/56/2022-132 zo dňa
9.5.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č. k. B1-40Cb/56/2022-132 zo dňa
9.5.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal

voči žalovanému zaplatenia 5.297,50EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil
tak, že na základe žalobcom predloženej cenovej ponuky mu bola zo strany spoločnosti OTNAVA Dolný
Kubín s.r.o. (ďalej v texte aj dlžník) zaslaná objednávka č. 30/250517 zo dňa 25.2.2017 a objednávka
č. 31/250517 na konkrétny tovar podľa cenovej ponuky. Túto objednávku podpísala osoba konateľa
spoločnosti OTNAVA Dolný Kubín s.r.o., G.. Ľ. M., A.. X.XX.XXXX. Dňa 13.7.2017 bol zo spoločnosti
OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. doručený e-mail, z adresy X..sk, v ktorom bola uvedená dodacia adresa a
kontaktné údaje na G.. F. M.Í., ako zástupcu pre dojednanie presného termínu a času dovozu tovaru

na dodaciu adresu. Žalobca riadne a včas dodal objednaný tovar. Dňa 8.1.2018 bol doručený list zo
spoločnosti OTNAVA Dolný Kubín s.r.o., v ktorom táto spoločnosť žiadala vystavenie faktúry na jej
meno, s úmyslom uhradiť dlh. Dňa 22.2.2018 odoslala spoločnosť OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. list s
označením VEC: Vrátenie faktúry, v ktorom vyžadovala znovu potvrdené súpisy prác od žalobcu. Tento
list osobne podpísal G.. Ľ.J. M.. Keďže spoločnosť OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. sa vyhýbala zaplateniu
faktúr, bol voči nej zo strany žalobcu podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný dňa
7.5.2018 pod sp. zn. 19Up/286/2018.Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, bolo

dňa 14.9.2018 vydané upovedomenie o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora JUDr. Ladislav
Jakubec, Zámocká 30, 811 01 Bratislava so sp. zn. 68EX 1017/18. Dňa 29.4.2021, bola exekúcia
zastavenáprenedostatokmajetkupovinného.Žalobcapoukázalnaust.§11aods.2,Zákonaokonkurze
podľa ktorého je určená zákonná nevyvrátiteľná domnienka, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebolpodaný včas, ak exekúcia vedená voči dlžníkovi bola z dôvodu nedostatku majetku ukončená. Podľa
ods.3jeurčenázákonnávyvrátiteľnádomnienka,ževýškaškodyjevovýškeneuspokojenejpohľadávky,
teda pohľadávky vyplývajúcej najprv z titulu zmluvy na dodanie tovaru a neskôr z platobného rozkazu.

Výška škody je teda určená zákonom na sumu 5.297,50EUR. V zmysle ust. § 11 ods. 2, má povinnosť
podať návrh na konkurz štatutárny orgán spoločnosti. V čase splatnosti fakturovanej sumy a v čase
uzatvárania zmluvy o dodaní tovaru bol konateľom spoločnosti v zmysle platného výpisu z obchodného
registra G.. Ľ. M.. Svoju činnosť ukončil G.. Ľ. M. až dňa 29.3.2018, kedy jednoznačne v zmysle e-
mailovej komunikácie vedel o existencii dlhu, ktorý bol neskôr súdom potvrdený a uznaný právoplatným

a vykonateľným platobným rozkazom. G.. Ľ. M. je teda zodpovedný za škodu v zmysle zákonných
domnienok vyplývajúcich zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom prezumovaná výška škody
je ex lege 5.297,50EUR, teda suma, na ktorú znie samotný žalobný návrh. Žalovaný je zodpovedný
za škodu titulom svojho postavenia ako štatutárneho orgánu OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. Rovnako si
uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne podľa ust. § 369 ods. 2, a to odo dňa 17.2.2018
z celej žalovanej istiny. Popri priznaní žalovaného nároku žiada žalobca súd, aby priznal žalobcovi aj

náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že žaloba nebola podaná
dôvodne. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol uplatnený
nárok žalobcu ako veriteľa na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi dlžníka spoločnosti
OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. v zmysle ustanovenia § 11a ods. 1, zákona 7/2005 Z.z. za žalobcom tvrdené

porušenie povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť dlžníka OTNAVA
Dolný Kubín s.r.o. včas. Svoj nárok odvodzoval s poukazom na domnienku uvedenú v ustanovení §
11a ods. 2, zákona ZKR zastavením exekúcie č. 68Ex 1017/18 zo dňa 29.4.2021. Obrana žalovaného
smerovala v popretí pasívnej legitimácie a popretí zodpovednosti žalovaného. Žalovaný namietal, že
žalobca v konaní nepreukázal porušenie predmetnej povinnosti žalovaným.

4. Z dikcie ustanovenia § 11a zákona 7/2005 Z.z., ktorý bol do právneho poriadku opätovne uvedený
novelou ZKR, zákonom č. 264/2017 Z.z. od 1.1.2018 vyplýva možnosť uplatnenia si nároku na náhradu
škody v prípade, že nebol včas podaný návrh na vyhlásenie konkurzu u osoby povinnej tak urobiť.
Podanienávrhunavyhláseniekonkurzuniejelenprávomalevniektorýchprípadochajpovinnosťou,ako
jetoajvprípadekonateľadlžníkaresp.členaštatutárnehoorgánuvzmysleustanovenia§11ods.2ZKR.

Predpokladom založenia povinnosti štatutárneho orgánu je teda skutočnosť, že dlžník je v predlžení.
Preukázanie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu štatutárneho orgánu v prípade predlženia
podporuje a uľahčuje pre veriteľov ustanovenie § 11a ZKR, podľa ktorého nebola povinnosť podať návrh
včas dodržaná ani v prípade, že došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť ako to bolo v tomto
prípade. Z upovedomení exekútora zo dňa 16.4.2021, že voči spoločnosti OTNAVA Dolný Kubín s.r.o.

došlo k zastaveniu exekúcie č. 68EX 849/18-63 z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy
spoločnosti. Z upovedomenia exekútora zverejneného v OV 161/2021 vyplýva zastavenie exekúcie č.
68Ex 1529/18 vedenej voči spoločnosti OTNAVA Dolný Kubín s.r.o.. Žalovaný bol konateľom dlžníka
OTNAVA Dolný Kubín s. r. o. od 30.7.2013 a dňa 22.2.2018 bol odvolaný z funkcie. Medzi stranami
nebolo sporné a vyplýva to aj z výpisu z obchodného registra, že žalovaný bol konateľom do 28.3.2018.

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predlženia existuje v prípade štatutárneho
orgánu osobe počas zastávania tejto funkcie. Žalobca v konaní nepreukázal predlženie dlžníka v
danom rozhodnom období do 22.2.2018 resp. podľa výpisu z Obchodného registra do 28.3.2018
resp. počas výkonu funkcie konateľa žalovaného u danej spoločnosti. Žalobca nepreukázal, žeby bol
dlžník v rozhodnom čase v predlžení ( v čase keď funkciu konateľa vykonával žalovaný ). Naopak

žalovaný predloženými účtovnými závierkami z roku 2017 a k 28.2.2018 preukázal že spoločnosť mala
k 28.2.2018 vlastné imanie vo výške 142.683,-EUR a podľa knihy záväzkov, ktorú predložil nemala
žiadnezáväzkyposplatnostisvýnimkoudaňovejlicencievovýške960,-EUR.Zpredloženýchúčtovných
závierok vyplývajú záväzky dlžníka avšak nie je možné z nich určiť bez ďalšieho predpoklady predlženia
v zmysle § 3 ods. 3 ZKR.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa zákonná domnienka podľa ustanovenia § 11a ods. 2, ZKR o
porušenípovinnostipovinnouosobousavzťahujenaokamihzastaveniaexekúcietedarok2021,kedyuž
však žalovaný nebol povinnou osobou na včasné podanie návrhu na konkurz u dlžníka, keďže už nebol
štatutárnymorgánom.VdanomčaseužnezastávalfunkciukonateľauspoločnostiOTNAVADolnýKubín
s.r.o. Uvedenú domnienku nemožno aplikovať na obdobie, kedy mala vzniknúť predmetná pohľadávka

žalobcu voči spoločnosti OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. Vzhľadom na časový odstup v danom prípade
3 roky mohla byť ekonomická situácia danej spoločnosti diametrálne odlišná a teda skutočnosť, že
exekúcia bola v roku 2021 zastavená pre nemajetnosť nezakladá domnienku predlženia v čase takmer
3 roky spätne, kedy bol konateľom žalovaný. Pri posúdení predpokladov zodpovednosti v zmysle § 11aZKR teda absentuje preukázanie pasívnej legitimácie u žalovaného a v čase kedy konateľom žalovaný
v danej spoločnosti bol žalobca neuniesol dôkazné bremeno o predlžení dlžníka. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b), d, g), f) a h)
CSP. V odvolaní žalobca uviedol, že súd zmätočne vyjadril svoje odôvodnenie rozsudku vo vzťahu
k momentu ukončenia funkcie žalovaného, ako štatutárneho orgánu v spoločnosti OTNAVA. Žalobca
namietal koncentračnú zásadu v zmysle § 153 CSP, a to z dôvodu, že predmetný spor je vedený od
roku 2021, a do rozhodnutia vo veci samej došlo k trom odročeniam pojednávania a žalovaný napriek

tomuto časovému úseku dôkazy (Účtovná závierka z roku 2017, Účtovná závierka k 28.2.2018 a Kniha
záväzkov) predložil súdu prvej inštancie až dňa 5.4.2024, a teda takto urobil až len pár dní pred prvým
konaním pojednávania. Súd tieto dôkazy nakoniec vyhodnotil aj ako úplne rozhodujúce keďže súd tak
mal zato, že týmito dôkazmi žalovaný preukázal, že dlžník nebol v predlžení. Jedná len o listinné dôkazy,
ktoré sa dali predložiť skôr, ale predložil ich až vo svojom poslednom
vyjadrení pred pojednávaním. Podľa názoru žalobcu procesný úkon žalovaného, ktorým predložil

dôkazy, na základe ktorých súd rozhodol, nebol vykonaný včas, pretože ho žalovaný určite mohol
vykonať skôr, ak by konal starostlivo, pričom bol zastúpený advokátom. Údaje v Účtovnej závierke k
28.2.2018 sa nezhodujú s údajmi z Registra účtovných závierok, a to z oficiálne predloženej účtovnej
závierky k 31.12.2018, ktorá zahrňuje aj celý rok 2018, a nielen prvé dva mesiace, ktoré by sa však mali
zhodovať. Z účtovnej závierky spoločnosti OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. za rok 2018, teda k 31.12.2018

je zrejmé, že daná spoločnosť mala vlastné imanie 0 a nie 142.683,-EUR, ako je to uvedené v Účtovnej
závierke k 28.2.2018 predloženej žalovaným, z čoho súd dovodil, že nebola spoločnosť predlžená. Pre
žalobcu je nepochopiteľné ako súd nemohol prihliadnuť na relevanciu dôkazov Výpis z portálu finstat.sk,
v ktorom sú údaje z relevantných zdrojov, ako je napríklad Finančná správa SR, dokonca súdy a pod., ale
priznal relevantnosť Knihe záväzkov, ktorú žalovaný predložil napriek tomu, že ide len o čiastočný výpis

z účtovného systému OMEGA, ktorý slúži podnikateľom na interné účtovanie, a v ktorom je možné meniť
a upravovať zadané údaje podľa vôle ich zadávateľa, ako aj iných osôb, ktoré k nemu majú prístup. Výpis
z portálu finstat.sk je v skutočnosti zhromaždením údajov z oficiálnych zdrojov ako sú napr. Finančná
správa, súdy SR, údaje z Obchodného Vestníka, či zdravotných a sociálnych poisťovní, a to aj pokiaľ ide
o dlhy spoločností, t.j. súd predčasne vyhodnotil že sa jedná o nezáväzné údaje, tieto údaje pochádzajú

z oficiálnych zdrojov, kde sa nachádzajú záväzné údaje aj od štátu. O nedôveryhodnosti dôkazu Kniha
záväzkov svedčí aj fakt, že kniha záväzkov neobsahuje ani predmetný len záväzok žalobcu, Neobsahuje
však ani žiadne ďalšie záväzky, o ktorých existencii svedčia aj dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca vo
svojich dôkazoch.

7. Vo vzťahu k vyvrátiteľnej domnienke, ktorá je obsiahnutá v § 11a ods. 2, zák. č. 7/2005 Z.z. môže
veriteľ na zlepšenie svojej procesnej pozície preukazovať platobnú neschopnosť dlžníka aj neúspešnými
exekúciami. Dôvodová správa konštatuje, že ak je na majetok dlžníka vedená exekúcia pre nesplnenie
peňažnej pohľadávky a ak zo súpisu majetku, resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok
postihnuteľný exekúciou, bude sa predpokladať, že dlžník je platobne neschopný. Z logiky a dikcie

zákona vyplýva, že porušenie povinnosti sa posudzuje spätne, pretože aj povinnosť podať návrh na
konkurz existovala vo vzťahu ku konateľovi v čase vzniku samotnej pohľadávky (ktorá vyústila až
do exekučného konania, ktoré bolo zastavené). Zmysel to dáva aj preto, že ak by došlo k výmene
konateľa, nie je dôvod, aby za škodu zodpovedal nový konateľ, ktorý povinnosť podať návrh na konkurz
v predchádzajúcom čase nemal. Je zrejmé, že pohľadávka musela byť nevymožiteľná najneskôr už v

čase podania návrhu na exekúciu, pretože ak by ešte v čase podania návrhu na vymoženie dlhu bola
vymožiteľná, exekúcia by musela byť úspešná. Je tiež zmätočné, ak súd na jednej strane považuje za
rozhodný právny predpis účinný ku dňu vzniku pohľadávky alebo ešte ku dňu trvania funkcie konateľa,
zatiaľ čo na strane druhej podľa jeho názoru sa domnienka o porušení povinnosti podľa § 11a ods.
2, ZKR posudzuje až k času skončenia exekúcie. Vystavená faktúra, na základe ktorej bol vydaný už

aj platobný rozkaz, bola splatná ešte dňa 16.8.2017, teda dlžník OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. bol v
omeškaní od 17.8.2017. V tomto čase bol konateľom tejto spoločnosti žalovaný. Podľa názoru žalobcu
súd aplikoval nesprávnu právnu normu, ak vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 3, ZKR, ktoré definuje
predlženie, ako jednu z foriem úpadku a neaplikoval ustanovenie § 3 ods. 2, ZKR, ktoré definuje tiež
platobnú neschopnosť aj v prípade nemožnosti vymôcť pohľadávku exekúciou, čo je podstatou tohto

sporu. Ustanovenie § 3 ods. 2, ZKR je viazané len na jednu pohľadávku, ktorú nie je možné vymôcť
exekúciou. Toto ustanovenie nevylučuje možnosť záveru o tom, že pohľadávku nie je možné vymôcť
exekúciou aj pred začatím samotného exekučného konania. Napriek tomu, že ustanovenie § 11a ods.
1, pojednáva o tom, že ,,Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa§ 11 ods. 2, zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas.“ a odkazované ust. § 11 ods. 2 ZKR pojednáva o povinnosti osôb konať v
mene dlžníka vo vzťahu k predlženiu, žalobca má za to, že ustanovenie § 11a ods. 2, nemožno vykladať

výlučne vo vzťahu k predlženiu dlžníka, ale vo vzťahu
k platobnej neschopnosti a to aj s poukazom na ust. § 3 ods. 2, ktorý vo vzťahu k nemožnosti vymôcť
pohľadávku exekúciou definuje práve platobnú neschopnosť a nie predlženie. Ustanovenie § 11a ods. 2,
odkazuje len na vymedzenie osôb uvedených v § 11 ods. 2, a tak vymedzuje, od ktorých osôb následne
možno vymáhať náhradu škody spôsobenú nevčasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa

názoru žalobcu v zmysle § 11a ZKR ide o vyvrátiteľnú domnienku, vo vzťahu ku ktorej nemá povinnosť
túto žiadnym spôsobom preukazovať, ale je na strane žalovaného, aby túto vyvrátil dôkazom z opaku,
čo však podľa žalobcu jednoznačne neurobil a sú o tomto zjavné a logické pochybnosti. Žalobca mal
povinnosť preukázať vznik škody, ktorú jednoznačne preukázal. Žalobca má tak za to, že pri celkovom
závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci
z dôvodu nesprávnej interpretácie obsahu právnej normy. Keďže žalovaný vôbec návrh na vyhlásenie

konkurzu nepodal, jeho liberačné dôvody sú takto obmedzené na riadne preukázanie tej skutočnosti,
že jednoznačne dlžník nebol v čase vykonávania funkcie v predlžení, o čom však vôbec nesvedčia
dôkazy predložené žalobcom a nepresvedčivé sú aj dôkazy predložené žalovaným, a to sporná Kniha
záväzkov a Účtovná závierka, ktorej dôveryhodnosť je spochybnená žalobcom na základe aj vyššie
uvedeného. Žalovaný ako osoba, ktorá bola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nepreukázal

ani dôkaz opaku, že v dôsledku včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu nevznikla veriteľovi
škoda vo výške nezaplatenej pohľadávky alebo že by mu vznikla iná škoda, dokonca škodu ako takú
žalovaný v jej výške ani nespochybňoval. Postupom súdu, ktorým súd neuznal žalobcovi námietku
koncentrácie konania pri pomerne zjavnom porušení pravidiel koncentrácie konania žalovaným, bola
podľa žalobcu porušená rovnosť zbraní strán sporu, taktiež prihliadnutím len na dôkazy predložené

žalovaným bolo podľa názoru žalobcu porušené právo žalobcu ako strany sporu na vysporiadanie sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, a nevysvetlením tejto situácie, prečo súd
prihliadol len na skutkové a právne závery produkované žalovaným bolo podľa názoru žalobcu porušené
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia v neprospech žalobcu, čo všetko zakladá odvolací dôvod
porušenia práva na spravodlivý proces. Žalobca navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov konania,
vrátane odvolacieho konania, a ak sa s týmto návrhom žalobcu nestotožní, alternatívne navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 12.2.2025 vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že pri uvedení
nespornej skutočnosti došlo k chybe v písaní vyhotovenia rozsudku, pričom súd jasne uviedol svoj
právny názor na moment ukončenia funkcie štatutárneho orgánu, v danom prípad jeho odvolaním z
funkcie konateľa valným zhromaždením. Záver súdu v tejto právnej otázke je zrozumiteľný. Žalobca
považuje postup súdu, ktorý vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a podaním žalovaného zo dňa

4.4.2024, za porušenie koncentračnej zásady. Žalovaný svojím podaním reagoval na vyjadrenie žalobcu
zo dňa 22.11.2023 a následné doplnenie tohto podania. V druhom rade podanie žalovaného zo dňa
4.4.2024 bolo žalobcovi doručené včas, v primeranej lehote pred vytýčeným pojednávaním, aby sa
mohol žalobca s podaním žalovaného dostatočne oboznámiť. O využití koncentračnej zásady podľa
ust. § 153 CSP rozhoduje konajúci súd, v ktorého právomoci je buď uplatniť túto zásadu v neprospech

strany, ktorá nepredložila včas prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, alebo, vzhľadom
k okolnostiam prípadu, túto možnosť nevyužiť, a to aj s ohľadom na to, či vôbec sú splnené podmienky
pre uplatnenie tejto zásady.
9. Žalovaný súdu predložil účtovnú závierku spoločnosti OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. k 31.12.2017, ako
i k 28.2.2018, spolu s potvrdením od FS SR o ich doručení do informačného systém FS /čo vylučuje

nedôveryhodnosť/ a potvrdzuje pravosť /tohto listinného dôkazu/. Z uvedených listinných dôkazov
vyplýva, že spoločnosť OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. do dňa skončenia funkcie konateľa tejto spoločnosti
žalovaným nebola platobne neschopná a ani nebola v úpadku, keď k 31.12.2017 mala vlastné imanie
vo výške 178.905,-EUR a ku dňu 28.2.2018 vo výške 142.683,-EUR. Kladná hodnota vlastného imania,
čo je účtovná kategória, je východiskovou veličinou pre zistenie, či je spoločnosť v úpadku. Žalovaný

predložil súdu knihu záväzkov spoločnosti ku dňu 28.2.2018, z ktorej vyplýva, že spoločnosť nemala ku
dňu28.2.2018žiadnezáväzkyposplatnostisvýnimkoudaňovejlicencievovýške960,-EUR.Spoločnosť
OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. mala v roku 2017 výnosy vo výške 554.925,-EUR a daňovú povinnosť vo
výške 960,- EUR, o čom svedčí podané daňové priznanie. V knihe záväzkov boli účtované záväzkyspoločnosti, ktoré spoločnosť k uvedenému dátumu evidovala. Keďže spoločnosť OTNAVA Dolný Kubín
s.r.o. nemala k dňu 28.2.2018 od žalobcu doručený riadny daňový doklad, nezaevidovala do svojho
účtovníctva spornú faktúru.

10. Konajúci súd uviedol, že domnienka o porušení povinnosti povinnou osobou podľa ust. § 11a, ods.2,
zák. č. 7/2005 Z.z. sa vzťahuje na okamih zastavenia exekúcie, teda rok 2021, kedy žalovaný nebol
povinnou osobou. Žalobca tvrdí, že porušenie povinnosti sa posudzuje spätne, pretože aj povinnosť
podať návrh na konkurz existovala vo vzťahu ku konateľovi v čase vzniku samotnej pohľadávky.
Žalovaný tvrdí, že v čase jeho pôsobnosti ako konateľa spoločnosti sa spoločnosť nedostala do úpadku ,

a preto nebol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurz. Predpoklad nepodania návrhu na vyhlásenie
konkurzu včas sa vzťahuje ku vzniku tohto predpokladu, teda ku dňu, kedy nastala domnienka, ktorú
zákon predpokladá. Bolo by v rozpore s duchom a zmyslom zákona, aby konateľ, ktorý nemal niekoľko
rokov možnosť ovplyvňovať chod spoločnosti, bol zodpovedný zato, že spoločnosť následne po zániku
jeho funkcie neuhradila svoje záväzky, resp. nový konateľ nepodal včas návrh na konkurz. Žalobca
nepreukázal, že v čase výkonu funkcie konateľa žalovaný porušil svoju povinnosť podať návrh na

konkurz. Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 29.4.2021 zakladá domnienku, že k tomu dňu
nebol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný včas, nepreukazuje však to, že túto povinnosť porušil
žalovaný, ktorý nebol konateľom už ani v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil a priznal
žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 14.3.2025 vyjadril žalobca, v ktorom uviedol,
že vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.2.2025 nebolo podané včas. Strana sporu má procesnú
povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o
špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti
predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia

predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Žalobca s poukazom na
ust. § 153 a nasl. CSP, čl. 5, čl. 6 a čl. 17 CSP zastáva názor, že vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného
je na mieste uplatniť sudcovskú koncentráciu a neprihliadať na jeho vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca
aj naďalej zastáva názor, že odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa momentu zániku funkcie
štatutárneho orgánu žalovaného je značne zmätočné, ako aj nedostatočné, nakoľko odôvodnenie

neposkytuje odpoveď na otázku, či moment ukončenia funkcie konateľa súd prvej inštancie vyhodnotil
vlastne ako sporný alebo nesporný, a aj či naň pri rozhodovaní prihliadol alebo neprihliadol, hoci moment
ukončenia funkcie konateľa súd síce nepovažoval za majúci vplyv na rozhodnutie vo veci, touto vecou
sa viackrát bližšie v odôvodnení zaoberal, ako zjavne majúcou vplyv na samotné rozhodnutie súdu.
Podľa názoru žalobcu najväčšiu dôležitosť a relevanciu priznal súd dôkazom žalovaného - Účtovná

závierka z roku 2017, Účtovná závierka k 28.2.2018 a Kniha záväzkov, a to aj napriek tomu, že žalobca
namietal koncentračnú zásadu v zmysle § 153 CSP, a to z dôvodu, že predmetný spor je vedený už
ešte od roku 2021, a do rozhodnutia vo veci samej došlo k trom odročeniam pojednávania a žalovaný
napriek tomuto časovému úseku tieto dôkazy predložil súdu prvej inštancie až dňa 4.4.2024, a teda
takto urobil len pár dní pred prvým konaním pojednávania. Súd tieto dôkazy nakoniec vyhodnotil ako

rozhodujúce keďže súd tak mal zato, že týmito dôkazmi žalovaný preukázal, že dlžník nebol v predlžení.
Predloženie týchto napokon už rozhodujúcich dôkazov až na pojednávaní však nebolo zo strany
žalovaného ospravedlňujúce, nebolo bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania, ale išlo o reakciu na tvrdenia a dôkazy žalobcom predložené ešte na začiatku
konania. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že údaje v Účtovnej závierke k 28.2.2018 sa

nezhodujú s údajmi z Registra účtovných závierok, a to z oficiálne predloženej účtovnej závierky k
31.12.2018, ktorá zahrňuje aj celý rok 2018, a nielen prvé dva mesiace, ktoré by sa však mali zhodovať.
V zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve sa do registra účtovných závierok evidujú aj mimoriadne
účtovné závierky. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza, že ,,právnické osoby účtujú
v systéme podvojného účtovníctva a sú schopné spraviť účtovnú závierku nie len ku koncu účtovného

obdobia,aleajakomimoriadnukurčitémudátumu.“Tátomimoriadnaúčtovnázávierkavšakalevregistri
absentuje a rovnako absentuje aj dôkaz, o údajnej existencii potvrdenia o doručení do informačného
systému FS. Ak by bolo pravdou, že táto mimoriadna účtovná závierka bola doručená FS SR bola by
riadne zverejnená v registri účtovných závierok, čo nie je.
12. Vo vzťahu k posudzovaniu povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu spätne

žalobca uviedol, že z logiky a dikcie zákona vyplýva, že porušenie povinnosti sa posudzuje spätne,
pretože aj povinnosť podať návrh na konkurz existovala vo vzťahu ku konateľovi v čase vzniku samotnej
pohľadávky (ktorá vyústila až do exekučného konania, ktoré bolo zastavené). Predmetné upovedomenia
o zastavení exekúcie sú síce z rokov 2021 (konkrétne z obdobia, kedy preukázateľne žalovaný už nebolkonateľom spoločnosti), avšak je viac ako zrejmé, že tieto exekúcie boli výsledkom záväzkov spoločnosti
OTNAVA Dolný Kubín v čase, keď bol konateľom žalovaný. Navyše tieto exekúcie boli zastavené pre
ten istý dôvod, ako bola zastavená exekúcia žalobcu, teda v zmysle § 61n ods. 1, písm. c), ktorý

výslovne uvádza, že sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie ale od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok. Je teda zrejmé, že v čase, v ktorom bol tak žalovaný konateľom spoločnosti,
bola spoločnosť OTNAVA Dolný Kubín na základe fikcie v zmysle už spomenutého ust. § 3 ods. 2, ZKR
platobne neschopná.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa15.7.2025.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa§153ods.1,CSPsústranypovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2, CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 3 ods. 1, zák. č. 7/2005 Z.z. je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak
dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
Podľa § 3 ods. 2, zák. č. 7/2005 Z.z. je právnická osoba platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu
pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas

90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická
osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný
záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil
povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
Podľa § 11a ods. 1, zák. č. 7/2005 Z.z. osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene

dlžníkapodľa§11ods.2,zodpovedázaškoduspôsobenúveriteľomdlžníkaporušenímpovinnostipodať
návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
Podľa§11aods.2,zák.č.7/2005Z.z.naúčeluplatneniazodpovednostipodľaodseku1sapredpokladá,
že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol
pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné

vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené.
Podľa § 11a ods. 3, zák. č. 7/2005 Z.z. ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že
veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení
konkurznéhokonaniaprenedostatokmajetkudlžníka,zrušeníkonkurzuvyhlásenéhonamajetokdlžníka
pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného

voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
Podľa § 11a ods. 4, zák. č. 7/2005 Z.z. sa nároky veriteľa podľa odseku 1 premlčia najskôr uplynutím
jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu
vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného
vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

15. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je
viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol

žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza,že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s nárokom žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy.
16. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom neuplatnenia koncentračnej zásady súdom prvej inštancie

v zmysle § 153 CSP, a to z dôvodu, že predmetný spor je vedený od roku 2021, a do rozhodnutia
vo veci samej došlo k trom odročeniam pojednávania a žalovaný napriek tomuto časovému úseku
dôkazy ( Účtovná závierka z roku 2017, Účtovná závierka k 28.2.2018 a Kniha záväzkov ) predložil
súdu prvej inštancie až dňa 5.4.2024, a teda takto urobil len pár dní pred konaním pojednávania a to
aj vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného (v odvolacom konaní) zo dňa 12.2.2025 ktoré nebolo podané

včas ( sudcovská lehota 15 dní ) je na mieste uplatniť sudcovskú koncentráciu a neprihliadať na jeho
vyjadrenie k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že v súlade s § 153 ods. 2, CSP na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Z uvedenej
dikcie zákona je teda konajúcemu súdu daná možnosť ( a to po náležitom poučení strán konania )
na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neprihliadať. Je

však len na posúdení súdu, či k takémuto procesnému postupu pristúpi. Procesný úkon nie je vykonaný
včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne
hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane
sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by

to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné
omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že
na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania

podľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu.
O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie, nevydáva procesné uznesenie.
V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých
dôvodov (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck. 2016.).

17. V súlade s § 153 ods. 3, CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Z uvedenej dikcie zákona
podľa odvolacieho súdu vyplýva konajúcemu súdu povinnosť zdôvodniť v odôvodnení prečo a z akých
dôvodovnaprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobranyneprihliadolatedauplatnil
koncentračnú zásadu. Takáto povinnosť súdu však zo zákona nevyplýva v prípade ak sa rozhodol že k

uplatneniukoncentračnejzásadynepristúpi.Vtakomprípadepríjmeprostriedkyprocesnéhoútokualebo
prostriedky procesnej obrany a vyhodnotí ich v odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho
súdu je teda odvolacia námietka nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie spočívajúca v
neaplikovaní koncentračnej zásady nedôvodná.
18. Čo sa týka odvolacej námietky nesprávneho určenia doby výkonu funkcie konateľa žalovaného,

odvolací súd uvádza, že podľa § 27 ods. 3, Obch. zák. sú zapísané údaje účinné voči tretím osobám odo
dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám
odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba
preukáže,žetretiaosobaotýchtoúdajochalebooobsahulistínvedela.Zapísanáosobasavšaknemôže
na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak

tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. V súlade s § 2 ods. 1, pís. e, zák. č. 530/2003 Z.z. sú
údaje o konateľoch spoločnosti údajmi zapisovanými do obchodného registra. Možno prisvedčiť tvrdeniu
žalovaného že jeho funkcia konateľa v spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. zanikla dňa 22.2.2018. Voči
žalobcovi ako tretej osobe je v súlade s § 27 ods. 3, Obch. zák. táto skutočnosť účinná až ku dňu
zápisu v obchodnom registri a to dňom 28.3.2018. Podľa názoru odvolacieho súdu je teda zrejmé, že

najneskôr ku dňu 28.3.2018 žalovaný voči spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. nedisponoval konateľskými
oprávneniami. Uvedená skutočnosť nemá podľa názoru súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu právnu
relevanciu vo vzťahu k posúdeniu žalobou uplatneného nároku.
19. Čo sa týka odvolacej námietky o nesprávnej aplikácii vyvrátiteľnej domnienky podľa ust. §
11a ods. 2, zákona č. 7/2005 Z.z., odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uvedené ust. zákona

odôvodnil vecne správne. Žalobca má judikovanú pohľadávku voči spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o.
v sume 5.297,50EUR s prísluš. na základe platobného rozkazu, sp. zn. 19Up/286/2018. Na základe
upovedomenia o zastavení exekúcie č.k. 68EX 1017/18-62 zo dňa 29.4.2021, bola exekúcia voči spol.
OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. pre pohľadávku v sume 5.297,50EUR s prísluš. zastavená z dôvodu žesa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekúcie. Žalobca v odvolaní namietal, že z dikcie zákona vyplýva, že porušenie
povinnosti sa posudzuje spätne, pretože aj povinnosť podať návrh na konkurz existovala vo vzťahu ku

konateľovi v čase vzniku samotnej pohľadávky (ktorá vyústila až do exekučného konania, ktoré bolo
zastavené). Pohľadávka musela byť nevymožiteľná najneskôr už v čase podania návrhu na exekúciu,
pretože ak by ešte v čase podania návrhu na vymoženie dlhu bola vymožiteľná, exekúcia by musela
byť úspešná. Pohľadávka nebola vymožiteľná ani v čase jej splatnosti, nakoľko dlžník (predmetná
spoločnosť) prostredníctvom listovej korešpondencie konateľa pohľadávku vlastne uznal, nakoľko sám

žalovaný ako konateľ ešte vyzval na vystavenie a doručenie faktúry, avšak dlh už neuhradil. Vystavená
faktúra, na základe ktorej bol vydaný už aj platobný rozkaz, bola splatná ešte dňa 16.8.2017, teda dlžník
OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. bol v omeškaní od 17.8.2017. V tomto čase bol konateľom tejto spoločnosti
žalovaný.
20. Odvolací súdu je v zhode s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca v konaní nepreukázal
predlženie dlžníka v danom rozhodnom období počas výkonu funkcie konateľa žalovaného u danej

spoločnosti. Žalobca nepreukázal, že by bol dlžník v rozhodnom čase v predlžení (v čase keď funkciu
konateľa vykonával žalovaný). Pre posúdenie predĺženia spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. je v súlade
s § 11a ods. 2, zák. č. 7/2005 Z.z. daná zákonná domnienka v tom, že exekúcia alebo obdobné
vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené. V posudzovanej veci
uvedená domnienka bola splnená pretože na základe upovedomenia o zastavení exekúcie č.k. 68EX

1017/18-62 zo dňa 29.4.2021, bola exekúcia voči spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. pre pohľadávku v
sume 5.297,50EUR s prísluš. zastavená z dôvodu že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Podľa názoru
odvolacieho súdu však táto zákonná domnienka môže nastať až momentom rozhodnutia o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť. Pred rozhodnutím o zastavení exekúcie veriteľ nemá vedomosť ako exekúcia

skončí (vymožením pohľadávky, zastavením exekúcie z iného dôvodu). Až momentom zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť môže nastať druhá zákonná domnienka v súlade s § 11a ods. 1, zák. č.
7/2005 Z.z. a to, že osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods.
2, zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas (nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka

nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo
obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené). Z uvedeného
vyplýva, že v posudzovanej veci muselo byť najprv exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť, čo
zakladá povinnosť konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu a v prípade porušenia tejto povinnosti
konateľom vzniká zákonná domnienka o zodpovednosti konateľa za pohľadávku žalobcu. Je zjavné,

že žalovaný v čase vyhlásenia upovedomenia o zastavení exekúcie, č.k. 68EX 1017/18-62 zo dňa
29.4.2021, nebol konateľom spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o., nemohol teda podať návrh na vyhlásenie
konkurzu a preto nie je osobou zodpovednou za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v súlade s § 11a ods. 1, zák. č. 7/2005 Z.z.. Podľa
názoru odvolacieho súdu je teda nesprávny názor žalobcu v tom, že zodpovednosť žalovaného je daná

spätne do momentu splatnosti pohľadávky.
21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že pri posúdení predpokladov
zodpovednosti v zmysle § 11a ZKR absentuje preukázanie pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
Podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci bolo ustálenie prípadnej zodpovednosti žalovaného
za pohľadávku žalobcu v prípade

- ak žalovaný porušil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predĺženia
spoločnosti
- ak žalovaný porušil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu zastavenia exekúcie
pre nevymoženie pohľadávky.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola v konaní preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu

spôsobenú pri výkone funkcie konateľa. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v
tom, že žalobca na základe vykonaného dokazovania hodnoverným spôsobom nepreukázal, že spol.
OTNAVA Dolný Kubín s.r.o., v čase keď funkciu konateľa vykonával žalovaný bola v predlžení v súlade
s § 3 ods. 1, zák. č. 7/2005 Z.z.. Súd prvej inštancie vyhodnotil predložené listinné dôkazy preukazujúce
finančný stav spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. v čase výkonu funkcie konateľa - žalovaného. Námietky

žalovaného týkajúce sa nesprávneho posúdenia hodnovernosti Účtovnej závierky z roku 2017, Účtovnej
závierky k 28.2.2018 a Knihy záväzkov sú podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodné. Súd prvej
inštancievecnesprávneposúdiltietopredloženélistinnédôkazyanámietkyžalovanéhonebolispôsobilé
právny názor súdu prvej inštancie zmeniť. Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvejinštancie je zrejmé, že spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o. ku dňu 28.3.2018 nebola v predĺžení v čase
výkonu funkcie konateľa - žalovaného.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné v súlade s 11a ods. 2, zák. č. 7/2005 Z.z. posúdiť

zákonnúdomnienkuopredĺženízdôvoduzastaveniaexekúcieprenemajetnosťspätnekudňusplatnosti
pohľadávky ale domnienka predĺženia a následná povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu môže
nastať až po rozhodnutí v exekučnom konaní o nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť. Až
v prípade porušenia tejto povinnosti konateľa po zastavení exekúcie pre nemajetnosť môže nastať
zákonná domnienka o zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka. Zodpovednosť

konateľa nie je možné posudzovať ku dňu splatnosti pohľadávky tak ako bolo uvedené vyššie. Žalovaný
ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie č.k. 68EX 1017/18-62 dňa 29.4.2021, evidentne
nebol konateľom spol. OTNAVA Dolný Kubín s.r.o..
24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
25. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie
dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, a 2, C.s.p. potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p.,

o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).