Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317214703
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1317214703.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. X, E., zastúpená advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom v Nitre,
Skautská 12 a otec - F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., toho času bytom I. XX, E.,
zastúpený JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Včelárska 21, za
účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu matky a vzájomnom návrhu

otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie
matky a odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa
03.05.2022 a odvolanie matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-39P/164/2017-1854
zo dňa 31.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/42/2023-1626 zo dňa 14.02.2024, s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8CdoR/10/2024 zo dňa 25.09.2024 a s rozsudkom

Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024 v napadnutých výrokoch,
v ktorých súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, obmedzil
stykotcasmaloletýmdieťaťom,zastavilkonanieouloženievýchovnéhoopatreniarodičomamaloletému
dieťaťu, uložil matke informačnú povinnosť a vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku vo výroku
o obmedzení styku m e n í tak, že

Otcovi sa zakazuje styk s maloletým dieťaťom A. B., nar. XX.XX.XXXX.

Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke sa zamieta.

II. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na uloženie zákazu priblíženia otcovi
k maloletému dieťaťu a k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého dieťaťa, a návrh
matky na uloženie výchovného opatrenia sa p o t v r d z u j e.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.10.2015 č.k. 51P/271/2015-66 vo

výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 zamietol návrh matky na
uloženie zákazu styku otca s maloletým a zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému. Obmedzil styk otca s maloletým tak, že otca oprávnil stretávať
sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX len v priestoroch zariadenia Spoločnosť priateľov detí z
Detských domovov Úsmev ako dar, o.z., so sídlom Ševčenkova 21, Bratislava, za asistencie odborného
pracovníka tohto zariadenia, každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 16.00 hod.
a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod. Matke uložil povinnosť
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom termíne ho odovzdať odbornému pracovníkovi

v priestoroch zariadenia Spoločnosť priateľov detí z Detských domovov Úsmev ako dar, o.z. (ďalej
len „Úsmev ako dar“), so sídlom Ševčenkova 21, Bratislava, kde si ho po skončení styku prevezme.
Nariadil výchovné opatrenie otcovi, matke a maloletému A. uložením povinnosti podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu v rozsahu 2 hodiny matka samostatne, 2 hodiny maloletý samostatne
a 2 hodiny otec samostatne, v priestoroch zariadenia Úsmev ako dar v termíne určenom týmto

zariadením, za účelom poskytnutia odbornej psychologickej podpory matke, otcovi a maloletému pre
úspešnú realizáciu asistovaných stretnutí otca s maloletým v zariadení Úsmev ako dar s tým, že rodičia
sú povinní dostaviť sa do zariadenia Úsmev ako dar, v termíne určenom týmto zariadením. Matke
uložil povinnosť maloletého na odborné poradenstvo riadne pripraviť a v zariadení ho v určenom termíne
odovzdať odbornému pracovníkovi zariadenia Úsmev ako dar, kde si ho po skončení poradenstva

prevezme. Otcovi zakázal približovať sa k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého
na vzdialenosť menej ako 300 metrov a približovať sa k maloletému na vzdialenosť menej ako 300
metrov,svýnimkoustykuotcasmaloletýmvzariadeníÚsmevakodar.Matkeuložilpovinnosťinformovať
otca na jeho emailovej adrese vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o maloletom, najmä o
zdravotnom stave maloletého, jeho školskej a mimoškolskej činnosti a najneskôr 5 dní pred plánovaným

pobytom maloletého mimo územia Slovenskej republiky o mieste a čase tohto pobytu maloletého. Týmto
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.10.2015 č.k. 51P/271/2015-66 vo výroku o
úprave styku otca s maloletým. Rozhodol, že štátu priznáva proti otcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX náhradu
trov konania v rozsahu 100 % a otcovi uložil povinnosť v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia nahradiť štátu trovy konania vo výške 961,44 eur na účet Okresného súdu Bratislava III.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1 a 2, § 111 písm. c/, d/ a p/,
§ 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 191 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 5, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods.
1 až 4, § 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 37 ods. 4 písm. a/ a b/, § 43 ods. 1 Zákona

o rodine, čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Návrhy na doplnenia
dokazovania zamietol majúc za to, že skutočný stav veci bol ku dňu rozhodnutia súdu dostatočne
zistený. Upustil od vykonania dokazovania výsluchom C. J. B. z dôvodu, že sa oboznámil s jeho
výpoveďou pred OO PZ Bratislava Nové Mesto (zápisnica o výsluchu svedka). Nevykonal dokazovanie
výsluchom K. I., ktorá s maloletým realizovala terapiu hrou a o otcovi s maloletým nekomunikovala,

ani výsluchom zamestnancov školy, nakoľko sa oboznámil s mailovou komunikáciou otca so školou.
Ďalšie návrhy zamietol ako nedôvodné, pretože by nemali vplyv na zistenie skutočného stavu veci a
viedli by k predlžovaniu konania. Prihliadol na potrebu zastabilizovať situáciu v záujme maloletého,
keďže po vykonaní rozsiahleho dokazovania, bol rodičom poskytnutý dostatočne dlhý časový priestor
na mediácie, odborné psychologické poradenstvá, znalecké dokazovanie i predkladanie návrhov na

doplnenie dokazovania.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právoplatným rozsudkom súdu je maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravujú jeho majetok,
otec je povinný platiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne a styk otca s maloletým je

upravený bez prespania u otca. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá býva spolu s
manželom a ich spoločnými deťmi v byte v E.. Maloletý navštevoval materskú školu v E. a do 1. ročníka
nastúpil na Základnú školu s materskou školou na D. J. E., od 10.01.2022 má povolené individuálne
vzdelávanie, dosahuje výborné výsledky. V starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne
nedostatky, maloletý je na matku naviazaný, má k matke, jej manželovi a súrodencom vytvorený blízky

vzťah, čo komunikoval aj pred súdom, psychiatričkou i znalcom. Styk otca s maloletým sa nerealizujeod 27.08.2018, otec na výživu dieťaťa neprispieva riadne a včas, je voči nemu vedené exekučné
konanie a podané trestné oznámenia pre zanedbanie povinnej výživy boli odložené z dôvodu zániku
trestnejčinnosti,dodatočnýmsplnenímúhradyvýživného.Vzaldoúvahypreukázanývýraznýrodičovský

konflikt, ich vážne narušené vzťahy, konflikty pri preberaní a odovzdávaní maloletého (v prítomnosti
dieťaťa), v júli 2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým zmenil preberanie a odovzdávanie
maloletého matkou, alebo ňou splnomocnenou osobu so zámerom odstrániť rozpory medzi rodičmi pri
týchto úkonoch a redukovať situácie majúce negatívny vplyv na maloletého. Ku konfliktným situáciám
dochádzalo naďalej aj medzi otcom a manželom matky, resp. otcom a starým otcom (zo strany

matky), maloletý bol opakovane vystavený kontaktu s privolanou policajnou hliadkou, boli podávané
trestné oznámenia, otcom nahlasované únosy maloletého, jeho preberanie a odovzdávanie bolo otcom
natáčané a uskutočňované v sprievode cudzích osôb zo strany otca. Existenciu konfliktných situácií
potvrdili obaja rodičia a bola preukázaná aj z otcom vyhotovených záznamov, ktoré zaznamenávajú tiež
nevhodné správanie otca, manžela matky a čiastočne aj matky. Mal za to, že všetci zúčastnení nezvládli
situácie v prítomnosti maloletého, keď otec sa napr. vyjadroval o sebe ako o nebezpečnom teroristovi, o

matkeakooosobe,ktoráhrádivadloapotrebujepovedať,žeotecjejideublížiť,jenebezpečný,žematka
robí zle, pričom maloletý vnímal vyjadrenia otca a jemu kladené otázky. Zohľadnil skoršie záznamy,
z ktorých vyplýva, že maloletý plakal, keď mu otec povedal, že musia ísť za matkou, na otca sa tešil, dal
mu pusu, komunikoval s ním, bol veselý. Zo záznamov mal tiež za zrejmé, že maloletý pri otcovi začal
prejavovať nevôľu, menil postoj, odmietal s ním odísť a slová otca adresované matke a ďalším členom

rodiny, a najmä konfliktné správanie otca a pokrikovanie na členov rodiny, mali na neho negatívny
vplyv. Ku konfliktom viedlo aj nevhodné správanie matky, ktorá v prítomnosti maloletého vyhrocovala
napätie, keď otcovi odovzdávala hračky, ktoré zakúpil. Za nevhodné považoval správanie manžela
matky k otcovi (v prítomnosti maloletého), ktorý sa podieľa na výchove dieťaťa v jednej domácnosti
s matkou a mohlo mať podiel na zhoršení vzťahu otca a maloletého. Zdôraznil, že otec ako rodič mal

čas styku s maloletým využiť rozumne, výlučne na program s ním, správať sa s ohľadom na jeho vek,
zdržať sa konania, ktoré by mu mohlo ublížiť, spôsobiť mu strach, úzkosť, citovú bolesť, smútok, a najmä
po tom ako maloletý zmenil postoj a začal ho odmietať, mal svoje prejavy správania zmeniť, upustiť
od nich a nestupňovať ich. Otec, vysokoškolsky vzdelaný, mediátor a andragóg, mal byť k maloletému
empatický, mal ho uchrániť akýchkoľvek excesov, avšak odmietal sa poradiť s odborníkmi, rešpektovať

ich odporúčania a za správny považoval len svoj názor. Uviedol, že je bežné, že aj lekári a psychológovia
prijímajú rady iných lekárov a psychológov a právnici sa dajú zastupovať inými právnikmi, pretože ide
o otázku nadhľadu, keď svoje veci nedokážeme vždy riešiť objektívne. Otcovi odporúčal komunikovať
svoje správanie a najvhodnejší prístup k maloletému s odborníkom, ktorého si zvolí, bude mu dôverovať,
ktoré poradenstvo môže napomôcť úspešnosti realizovania jeho styku s maloletým v akreditovanom

zariadení. Konštatoval, že každé maloleté dieťa v prípade konfliktu rodičov reaguje inak v závislosti od
veku, vytvoreného vzťahu k rodičovi, pováh rodičov, ich prístupu a osobnosti. Maloletý pod vplyvom
incidentov, ktorých musel byť účastný, sa postavil na stranu matky a jej manžela, začal odmietať
styk s otcom a následný strach z otca pod vplyvom všetkých udalostí opakovane komunikoval
psychiatričke. Zo správania otca mala strach aj matka a obaja ho vnímali negatívne ako nepriateľské

a stresujúce. Prihliadol na trestné konania vedené voči otcovi, ktorý matku prenasledoval, vyhrážal
sa jej, atakoval ju výhražnými sms správami. Zohľadnil, že rodičmi absolvované mediačné konania
neboli úspešné, pretože otec si kládol podmienky, argumenty matky nepočúval a demonštratívne aj zo
sedenia odišiel. Otec odmietol matkou navrhnuté rozšírenie styku v čase, keď maloletý neodmietal
styk s ním, a keď podľa názoru súdu, právnych zástupkýň rodičov a opatrovníka, sa styk s maloletým

postupne rozširoval. Napriek ústretovosti matky otec trval na realizácii styku podľa rozsudku súdu.
Mal preukázané, že v dôsledku eskalovania situácie, keď otec neprimerane na maloletého naliehal,
bolo dieťa zaevidované v psychiatrickej ambulancii z dôvodu pretrvávajúcich problémov. Zohľadnil,
že rodičom ponúkol pomoc opatrovník zabezpečením účasti na mediačnom konaní i poradenstve
na referáte poradensko-psychologických služieb, avšak spolupráca bola neúčinná. Konštatoval, že

tvrdenia rodičov boli odlišné, keď každý z nich poukazoval na správanie druhého rodiča. V konaní
zisťoval názor maloletého vykonaním pohovoru a vo veci nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého
záverov nebolo preukázané manipulatívne správanie matky. Takéto správanie nebolo konštatované ani
opatrovníkom, mediátormi, psychiatričkou maloletého, ani odbornými pracovníkmi Centra pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie Bratislava 3 (ďalej len „CPPPaP“). Vzal do úvahy, že ani

nariadené výchovné opatrenie rodičom a maloletému neprinieslo požadovaný účel, vzhľadom na
správanie otca s poukazom na správu CPPPaP. Prihliadol na to, že maloletý je dlhodobo, od 04.10.2018,
v starostlivosti H. A. B., detskej psychiatričky, z dôvodu diagnostikovanej Úzkosti z odlúčenia v detskom
veku, reakcie na stres a adaptačných porúch s nastavenou medikamentóznou liečbou. Vzal do úvahy,že hoci psychiatrička opakovane odporúčala zabezpečiť maloletému psychologické vedenie, matka
nepredložila správy psychológa, ktoré by preukazovali poskytovanie psychologickej podpory pre
zvládnutie situácie, v ktorej sa maloletý nachádzal. Zohľadnil, že detská psychiatrička neodporúčala

po eskalovaní správania otca nútený kontakt maloletého s ním, žiadala prihliadať na zdravotný stav
maloletého pri vyučovacom procese, umožniť mu domáce vyučovanie a vykonať opatrenia súdu na
zabránenie prenasledovania a psychickému tlaku zo strany otca, ktorý v maloletom vyvoláva neurotické
prejavy. S ohľadom na uvedené nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal otcovi vstupovať do
bytového domu v mieste bydliska maloletého, približovať sa k bytovému domu, v ktorom je miesto

bydliska maloletého, na vzdialenosť menej ako 300 m a približovať sa k maloletému na vzdialenosť
menej ako 300 m a udelil matke súhlas namiesto otca k podaniu žiadosti o povolenie individuálneho
vzdelávania maloletého. Hoci otec deklaroval záujem podrobiť sa nariadenému výchovnému opatreniu,
nedodržiaval pokyny odborných pracovníkov, vo svojom správaní pokračoval, čo viedlo k zhoršeniu
stavu maloletého. Pro rozhodovaní prihliadol na matkou prezentované zlepšenie stavu maloletého
od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Z dôvodov uvedených v rozhodnutí, ktorým nariadil

neodkladné opatrenie, aj vo veci samej zakázal otcovi približovať sa k maloletému a k bytovému domu,
kde býva, avšak osobitne nezakázal vstup do bytového domu v mieste bydliska maloletého majúc za
to, že uvedené je zahrnuté v zákaze priblíženia sa k bytovému domu. O zákaze rozhodol aj v záujme
úspešnej realizácie kontaktu otca s maloletým v akreditovanom zariadení, v ktorom upravil styk otca za
prítomnosti odborného pracovníka.

4. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým zamietol dospejúc k záveru, že neboli splnené
podmienky pre absolútny zákaz akéhokoľvek styku. Vychádzal z úvahy, že otec mal s maloletým
vytvorený blízky vzťah, ktorý sa nenarušil z dôvodu, že by priamo maloletému ubližoval, ale narušil
sa v dôsledku jeho správania v prítomnosti maloletého, keď dochádzalo ku konfliktom medzi otcom

a matkou a ďalšími maloletému blízkymi osobami. Uzavrel, že pod vedením odborných pracovníkov
akreditovaného zariadenia možno styk otca s maloletým realizovať. Keďže psychiatrička, ani CPPPaP
v čase ich odporúčaní, neodporúčali styk otca s maloletým, tento upravil v prítomnosti odborných
pracovníkov, ktorí budú rodine nápomocní. Zohľadnil, že otec od októbra 2021 nevyvolával tlak na
maloletého, zákaz priblíženia neporušoval, stretnutia s maloletým proti jeho vôli naďalej nevyhľadával

a ako komunikovala aj matka, maloletý sa upokojil. S prihliadnutím na obdobie pol roka, ktoré uplynulo
od nariadenia neodkladného opatrenia považoval za vhodné začať s postupným stretávaním sa
maloletého s otcom za odbornej pomoci. Rodičom a maloletému nariadil výchovné opatrenie len za
účelom poskytnutia odbornej psychologickej podpory pre úspešnú realizáciu asistovaných stretnutí otca
s maloletým.

5. Z uvedených dôvodov zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému, pretože nemal preukázané, že by matka opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňovala otcovi styk s maloletým, ale na odmietavom postoji maloletého k stretnutiam mal podiel
otec svojím správaním. Apeloval na otca, aby pri realizovaných stretnutiach dodržiaval odporúčania

odborníkov a aby si uvedomil, že cesta k maloletému vedie cez zmenu správania, zmierenie sa s
blízkymi osobami maloletého a odpustenie. Matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletého
v akreditovanom zariadení, na stretnutia ho pripraviť, vysvetliť mu, že nemusí mať obavy, stretnutia
sa budú realizovať v prítomnosti odborných pracovníkov, s ktorými sa zoznámi vopred bez účasti
otca, a v zariadení ho bude čakať. Matke uložiť povinnosť informovať otca v pravidelných intervaloch

o maloletom majúc za preukázané, že napriek tomu, že matka mala vedomosť o návrhu otca na
uloženie tejto povinnosti, pravidelne ho neinformovala. Správy, v ktorých matka prevažne žiadala otca o
úhradu výživného a upustenie od nežiadúceho správania nepovažoval za správy o informovaní rodiča
o maloletom dieťati v zmysle Zákona o rodine.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52, § 57, § 58 CMP. Konštatoval, že uznesením
zo dňa 04.12.2019 č.k. 39P/164/2019-514 nariadil znalecké dokazovanie, rodičom uložil povinnosť
zložiť preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku, ktorý zaplatila len matka vo
výške 1.000 eur. Znalcovi bol vyplatený preddavok na trovy vo výške 2.000 eur, z toho 1.000 eur
z preddavku zloženého matkou a 1.000 eur zo štátnych prostriedkov. Uznesením zo dňa 25.03.2021

č.k. 39P/164/2021-778 (právoplatné dňa 22.06.2021) súd priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových
výdavkov vo výške 1.922,88 eur a uložil mu povinnosť vrátiť matke preplatok z vyplateného preddavku
na znalecké dokazovanie v sume 38,56 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť
vrátiť tamojšiemu súdu preplatok z vyplateného preddavku na znalecké dokazovanie v sume 38,56 eurna účet tamojšieho súdu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže štátu vznikli trovy spojené s
vyplatením sumy 961,44 eur znalcovi na preddavok, pričom otec preddavok podľa povinnosti uloženej
mu rozhodnutím súdu nezložil (rozdiel 1.000 eur a 38,56 eur), otcovi uložil povinnosť trovy štátu,

uhradené zo štátnych prostriedkov, zaplatiť v určenej lehote.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 vo výrokoch,
ktorými súd zakázal otcovi približovať sa k bytovému domu a k maloletému do vzdialenosti menej ako
300 metrov, uložil informačnú povinnosť matke, uložil výchovné opatrenie, štátu priznal náhradu trov

konania v rozsahu 100% a otca zaviazal k úhrade trov štátu podal odvolanie otec aj prostredníctvom
zvolenej právnej zástupkyne, navrhujúc rozhodnutie v napadnutých výrokoch zrušiť. Namietal porušenie
jeho práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Výrok o zákaze priblíženia k maloletému a bytovému domu, v ktorom býva, považoval
za neprimeraný a zasahujúci do jeho práva na slobodu pohybu a umožňujúci matke zneužívať situáciu.
Uviedol, že zákaz priblíženia k maloletému na 300 m znamená pre neho stresujúcu situáciu, keď sa
nemôže napr. zúčastniť stretnutí s pedagógmi maloletého, pretože sa môže neúmyselne ocitnúť v jeho

blízkosti. Má záujem pristupovať k maloletému citlivo, po konzultáciách s odborníkmi a nevyvolávať
stresové situácie cieleným vyhľadávaním ho mimo nariadených hodín. Predpokladá, že jeho vzťah s
maloletým sa bude postupne a časom meniť a zákaz priblíženia by bol hrozbou, ktorá by neumožňovala
budovať progresívne jeho vzťah s maloletým pod dohľadom odborníkov. Dané rozhodnutie považoval
za absolútnu izoláciu od maloletého na základe obštrukčného konania matky bez akejkoľvek sankcie

voči nej, a zásah do jeho ľudských práv a práv maloletého garantovaných medzinárodnými zmluvami,
Deklaráciou ľudských práv, Európskym dohovorom o ľudských právach, Európskou chartou ľudských
práv, Ústavou Slovenskej republiky a v trestnoprávnej rovine porušovaním cudzích práv, čím sa súd
podieľa na izolácii dieťaťa v prospech jednej skupiny dospelých. Zákaz priblíženia na 300m nemá
právnu oporu, pričom ani v trestnom konaní súd nevidel dôvod uložiť zákaz na takúto vzdialenosť.

Matka prekrúca fakty, neplní si rodičovské povinnosti, nevedie dieťa k láske k druhému rodičovi,
dlhodobo robí obštrukcie a otec nemá možnosť ani po 3 a pol roku vidieť syna. Pojednávania a ich
odročovania spôsobili, že dieťa rastie bez druhej rodiny, zabúda, odcudzuje sa a je pod diktátom cudzej
osoby. Namietal nečinnosť súdu po výsluchu maloletého, ktorý hovoril o manipulácii, nekompetentnosť
vyjadreníodborníkovnarozhodovanievnajlepšomzáujmedieťaťa,obštrukčnékonaniaatvrdeniamatky

a jej rodiny, ktorí cielene dlhodobo ničia zdravie a zdravý vývin maloletého a prekrúcajú pravdu. Výrok
o výchovnom opatrení považoval za nevymožiteľný, nakoľko v ňom absentuje sankcia voči matke, ak
dieťa neprivedie do zariadenia. Mal za to, že v rozsudku musí byť upravená vymožiteľnosť a eliminácia
prítomnosti agresora (manžela matky), ktorý ho viackrát napadol a vyhrážal sa mu zastrelením. Za
nevykonateľný považoval aj výrok o uložení informačnej povinnosti matke, ktorý neobsahuje emailovú

adresuapovinnosťvykázaťdoručenieaobsahovéspresnenieinformačnejpovinnosti.Danérozhodnutie
poskytuje matke a jej manželovi priestor na obštrukcie a nezaručí jeho právo na informovanosť. Do
výroku rozsudku treba uložiť matke povinnosť odpovedať na email: D. a H. pravidelne, v oblasti
zdravotného stavu uviesť preventívne úkony, plánované prehliadky a návštevy lekárov, medikamenty,
ktoré maloletý užíva, jeho výšku, hmotnosť, stravovacie návyky, spánkový režim a relax, veľkosti

oblečenia, vzdelávanie, stav v škole, výsledky, záujmy, krúžky, kontakty, jazykovú prípravu, telesnú
prípravu a duchovné zameranie, v otázke výchovy problematické reakcie, správanie, plánované cesty
mimo bydliska maloletého nad 5 dní, prípadne 1 deň mimo bydliska maloletého so špecifikovaním
pojmu bydlisko maloletého s predstihom 3 dni s požiadaním o súhlas druhého rodiča, v prípade, že
ide o opustenie Slovenskej republiky s maloletým, hoci aj na 1 deň, iné dôležité okolnosti, výnimočné

situácie, a to operatívne najneskôr do 2 hodín od situácie a uviesť kamarátov, citový život maloletého a
sankciu za nedodržanie informačnej povinnosti. Namietal výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že ide
o posudok v rodinnoprávnej agende a nemusí dokazovať, že je otcom dieťaťa, vie sa o neho postarať.
Uviedol, že štát pri zverení maloletého matke nepreveril jej schopnosť postarať o neho, výsledkom
čoho je psychiatrická liečba dieťaťa. Nesúhlasil s nariadením znaleckého dokazovania, ktorého sa

nezúčastnil a navrhla ho matka. Keďže znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. zomrel, vypracovaný
znalecký posudok bol nepoužiteľný, bez výpovednej hodnoty, pretože nemal možnosť mu položiť
otázky k posudku, verifikovať ho a objasniť závery. Naviac znalecké dokazovanie prebehlo dva roky
po strate jeho kontaktu s maloletým (keď maloletý bol účastný jeho fyzického napadnutia manželommatky), v dôsledku čoho nemal možnosť si s ním udržať citovú väzbu. Vyjadrenie znalca a matky o
autentických pocitoch maloletého považoval za nezmyselné. Mal za to, že dieťa rezignovalo, neubránilo
sa podnetom rodiny, v ktorej žilo. Má záujem maloletého vychovávať, snažil sa domôcť svojich práv,

avšak bezúspešne. Bol napádaný, kriminalizovaný, vyťažovaný oznámeniami exekúcie na základe
prekrútených skutočností. Súd represívne nezakročil voči matke a jej rodine, nepresvedčil sa na mieste
o skutkovom stave pri jeho prvotných informáciách o psychickej manipulácii maloletého, keď v tom
čase bolo možné vymôcť súdne rozhodnutie a ochrániť maloletého od obštrukcií matky a jej rodiny.
Matka už v roku 2015 v čase schválenia rodičovskej dohody deklarovala, že o dieťati bude rozhodovať

sama a komunikácia bude prebiehať formou sms správ. Poukázal na vyjadrenie maloletého na súde
dňa 11.07.2019, z ktorého je zrejmá jeho manipulácia matkou a jej partnerom, keď potvrdil, že z neho
urobili závislú osobu, plnú strachu, neskôr rezignoval a stal sa z neho psychiatrický pacient. Vyjadrenia
matky, jej manžela a starých rodičov zo strany matky považoval za klamlivé a prekrúcajúce. Vyslovil
výhrady voči správam psychiatričky H. A. B., ktoré vychádzajú z vyjadrení matky a jej manžela, sú bez
kompletnej anamnézy a posúdenia stavu maloletého pri otcovi.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 vo výroku, ktorým
zamietol návrh na uloženie zákazu styku otca s maloletým, obmedzil styk otca s maloletým, nariadil
výchovné opatrenie a uložil matke informačnú povinnosť, podala odvolanie matka prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu. Navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že súd

zakáže otcovi styk s maloletým, nariadi otcovi výchovné opatrenie uložením povinnosti podrobiť sa
odbornému psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia rodičovských schopností, vnímania a
počúvania názorov maloletého, komunikácie s maloletým a matkou maloletého, osvojenia si efektívnych
rodičovských zručností, stratégie zvládania ťažkostí a poznanie špecifík vývojových období maloletých
detí v rozsahu 100 hodín v CPPPaP, Vajnorská 98, Bratislava v termínoch určených týmto zariadením.

Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke žiadala zamietnuť a zrušiť výrok o nariadení
asistovaného styku v zariadení Úsmev ako dar a s tým spojené výchovné opatrenie. Alternatívne
navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a vec vrátiť na nové konanie.
Namietala, že súd porušil jej práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Uviedla, že nesústredený postup súdu a dĺžka konania viedli k iným vadám konania, ktoré majú

za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, resp. nesprávny procesný postup, čím došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Uviedla, že v priebehu konania dňa 05.01.2021 zmenila
návrh, žiadala o zákaz styku a uloženie povinnosti otcovi absolvovať psychologické poradenstva
z dôvodu jeho kontraproduktívneho prístupu, keď roky presadzuje svoju formu styku so synom, u ktorého
vytvára strach a narúša ich vzťah, pričom aj vážne narušený vzťah otca k matke má negatívny

dopad na sociálny a psychologický vývoj maloletého. Absolvovanie psychologického poradenstva otcom
považovala za jednu z posledných možností ako zlepšiť komunikáciu rodičov, schopnosť otca pri
prijímaní maloletého a jeho potrieb a umožnenia jeho slobodného rozvoja, keď zlepšenie rodičovských
schopností otca je v záujme maloletého. Rozhodnutie o zákaze styku môže podliehať zmene, ak sa
neskôr preukáže náprava vzťahu medzi otcom a maloletým, čomu môže napomôcť výchovné opatrenie.

Namietala, že súd sa nezaoberal celým návrhom a nerozhodol o návrhu na uloženie výchovného
opatrenia otcovi. Uviedla, že výrok o nariadení výchovného opatrenia v zariadení Úsmev ako dar
zabezpečí len prípravu rodičov a maloletého k realizácii styku a nenahrádza zmenu požadovaného
výchovného opatrenia. Dôvodnosť jej návrhu je daná skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi zo správy
ÚPSVaR zo dňa 11.03.2019, podľa ktorej po vykonaných individuálnych konzultáciách s matkou a

otcom nebolo možné zrealizovať párovú konzultáciu, keď otec prezentoval konfrontačné postoje, ktoré
ovplyvňujú jeho schopnosť rodičovsky kooperovať a participovať na poradenskom procese, za ktorých
okolností nie je možné poradenskými prostriedkami vo veci intervenovať. Mediáciami u I. L., M. G.
a H. E. sa snažila riešiť vzťah maloletého s otcom, avšak neúspešne z dôvodov na strane otca.
Poukázala na vyjadrenie H. E. ohľadom doručeného emailu vykazujúceho znaky zastrašovania, pričom

mediácia neviedla k možnosti zmierenia rodičov a riešenia vzťahu k maloletému. Znalecké dokazovanie
PhDr. Karola Kleinmanna, PhD bolo neúspešné, pretože otec zmaril možnosť sledovať jeho interakciu
s maloletým. Snahy zainteresovaných v rámci výchovného opatrenia nariadeného súdom (uznesenie zo
dňa 03.05.2021) a správy CPPPaP zo dňa 30.05.2021 a 06.09.2021 potvrdzujú nevhodnosť kontaktuotca s dieťaťom a vyslovenú obrovskú obavu odborníkov o psychické zdravie maloletého. CPPPaP v
správe zo dňa 06.09.2021 navrhlo riešiť situáciu s odbornou intervenciou na úrovni otca, ktorá významne
súvisí s jeho rolou rodiča. Poukázala na vyjadrenie otca, že bude navštevovať psychológa, doloží

psychologický posudok na jeho osobu, čo neurobil. Psychologickú pomoc odporúčala otcovi H. A.
B., ÚPSVaR a C. J. B., pričom všetky mediácie a snahy o vylepšenie vzťahu otca s maloletým mali
svoj účel a dôvod, avšak boli zmarené pre nesúčinnosť a zastrašovanie zo strany otca. Namietala,
že závažným nedostatkom sú len odporúčania súdu komunikovať s odborníkmi svoje správanie a
najvhodnejší prístup k maloletému, keď otec nedbá na usmernenia a jeho prístup je kontraproduktívny.

Odborníci, aj súd skonštatovali dlhodobý odpor maloletého k otcovi, jeho strach, obavu, odmietanie
založené na nevhodnom prístupe otca k nemu, jeho matke a rodine. Prístup otca nie je možné zmeniť
asistovaným stykom, ale zmenou jeho správania a prístupu a až následne možno hovoriť o styku
otca s maloletým. Namietala, že súd upustil od výsluchu C. J. B., oboznámil sa s jeho výpoveďou
pred OO PZ Bratislava dňa 08.09.2021, ktorá sa netýkala interakcie otca a maloletého a možnosti
realizovania styku v akejkoľvek forme. Vyslovila výhrady, že súd upravil asistovaný styk v časoch, kedy

má maloletý mimoškolské aktivity, čím mu znemožnil ich realizáciu. Rozhodnutie o asistovanom styku
na dobu neurčitú považovala za nevykonateľné a nesúladné s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú
poukázal aj zástupca Okresnej prokuratúry. Daná forma styku by mala byť predmetom výchovných
opatrení alebo neodkladných opatrení na dobu určitú, ktorých výsledky sú podkladom pre konečné
rozhodnutie. Mala za to, že je potrebné preveriť, či určené zariadenie dokáže rozsudok vykonávať

na dobu neurčitú, pretože ku zmene rozhodnutia možno pristúpiť len novým rozhodnutím o 3 až 5
rokov. Namietala, že súd neodôvodnil ako posúdil správy CPPPaP zo dňa 30.06.2021 a 06.09.2021 a
nezaoberal sa výpoveďou H. A. B.. Za podstatný považovala výsluch svedka C. J. B. k otázkam styku
otca s maloletým, k postojom otca k maloletému a matke a postojom otca k zmene jeho správania.
Nesúhlasila so záverom o nadbytočnosti výsluchu C. J. B. a K. I., ktorá maloletému poskytovala

psychologické poradenstvo (terapie hrou), do ktorej projektu sa matka zapojila. Podľa jej mienky,
súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania ako nedôvodné bez ich špecifikácie a vysvetlenia.
Poukázala na návrh kolízneho opatrovníka vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie
a psychológie vo vzťahu k otcovi a jeho schopnosti objektívne vnímať realitu, jeho úkony, ktorými
škodí najlepšiemu záujmu maloletého, vystavuje ho opakovanej viktimizácii a traumatizácii, a schopnosti

zdržať sa agresívneho správania a vyjadrovania na adresu matky a jej manžela, ku ktorému návrhu
sa pripojila matka aj zástupca Okresnej prokuratúry. Namietala, že súd o týchto návrhoch nerozhodol
a svoj postup nezdôvodnil. Dala do pozornosti znalecký posudok, ktorým bol otec hodnotený ako osoba
s paranoidnými a schyzoidnými rysmi, impulzívna s pocitom vlastnej nedostatočnosti, používajúca veľmi
razantné spôsoby, pričom aj tieto závery odôvodňujú potrebu psychiatrického znaleckého posudku na

otca. Namietala, že súd v rozsudku poukazuje na otcom vyhotovené záznamy, ktoré v rozhodnutí
neuviedol, tieto záznamy nevykonal a nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal. Súd neuviedol
v rozsudku a ani sa nevyjadril k ňou predloženým listinným dôkazom a videozáznamom preukazujúcim
skutočný stav veci, že otec dlhodobo vystupoval pred bytovým domom, v ktorom býva s maloletým,
bubnovalnabubon,prechádzalokolo,vykrikovalnamaloletého,vizuálnedemonštrovalsvojuprítomnosť

pred domom a po okolí vylepoval urážlivé plagáty o jej rodine. Na konanie otca ju upozornili susedia,
takže maloletý sa dozvedel o konaní otca. Tieto ataky a excesy zo strany otca pokračujú a jeho správanie
spôsobilo, že od októbra 2020 je maloletý voči nemu negatívne naladený, nedá sa presvedčiť, aby prišiel
k vchodovým dverám domu, aby bolo možné dosiahnuť jeho občasnú interakciu s otcom (poukazovala
na priložené fotografie). Z sms komunikácie rodičov vyplýva, že otec na jej opakované prosby o zdržanie

sa tohto konania nereagoval. Správanie otca a útoky voči nej a jej rodine preukázala sms správami,
screenshotmi z WhatsApp, výňatkami z príspevkov na Facebooku, komunikáciou s CPPPaP, keď sa
vyhrážal zastrelením, zabitím, rodinu matky nazýva hyenami, osočuje ju hrubými vulgarizmami, a má
vážnu obavu o svoj život a zdravie, obzvlášť o maloletého. Dala do pozornosti nedôstojný priebeh
pojednávaní z dôvodov správania otca, ktoré sa nezmenilo ani po uložení poriadkovej pokuty, na

znevažujúce správanie otca voči jej právnemu zástupcovi, kolíznym opatrovníkom, sudkyni, na doložené
fotografie a videozáznamy z apríla 2021 obsahujúce nežiadúce konanie otca.

9. Matka ďalej poukázala na znalecký posudok PhDr. Karola Kleinmanna, PhD, ktorý po komplexnom
posúdení maloletého konštatoval jeho negatívne emócie, rozrušenie a nepokoj pri témach o otcovi.

Vzťah maloletého k otcovi hodnotil znalec ako výrazne negatívny, sýtený až panickým strachom, otca
považuje za hlavný zdroj konfliktných vzťahov a nepriateľstva, prežíva záporné emócie voči nemu,
odmieta s ním stretnutie, frustrácia, ktorú maloletý prežíva sa prenáša do jeho vnútorného sveta,
nedokáže to zvládnuť, je v starostlivosti psychiatra, situácia v rodine mu spôsobuje stres, pomočujesa, neskôr odmietal chodiť s otcom. Znalec posúdil odmietavý postoj maloletého voči otcovi ako
autentický. Mala za to, že otec nesprávne vytrháva z kontextu vyjadrenie maloletého na výsluchu dňa
11.07.2019, pretože uviedol, že „sa nechce stretávať s F., ktorý kričí a hovorí mu klamstvá, nechce

to skúsiť, nechce ísť nikde ani so starými rodičmi, niekedy mu mama povie nech ide, že je to na
ňom, ale on ísť nechce“. Aj zo správy CPPPaP z 30.06.2021 vyplýva veľmi napätá situácia okolo
maloletého, jej eskalovanie do alarmujúceho stavu s tým, že násilie, ktoré sprevádzalo posledné roky
život oboch rodín dosiahlo stupeň, ktorý je pre optimálny rozvoj maloletého deštruktívny. Podľa CPPPaP
maloletý nemôže byť priamo na stretnutí s otcom, má svoje nenaplnené potreby a obavy, ktoré vyžadujú

psychologickú starostlivosť, ktorú s ním v júni 2021 začali realizovať na pravidelných individuálnych
terapeutických stretnutiach poskytujúcich nadobudnutie sebaistoty, podpory v komunikácii, dôvery, svet
istoty a bezpečia, pretože bez obnovenia týchto potrieb, prípadne ďalším tlakom a schvaľovaním
konfliktov, je veľmi pravdepodobný scenár prepuknutia sociálno-patologických javov u dieťaťa. Až
následne možno po stabilizovaní maloletého, stretnutiach členov rodín, uvažovať o ďalších krokoch.
Správa zo dňa 06.09.2021 obsahuje vyslovené obavy, napätie a strach C. J. B. z nevhodného

správania otca, obavu o psychické zdravie maloletého, čo prezentoval aj na polícii a vyjadril sa, že
situácia vyžaduje odbornú intervenciu otca, prácu s emóciami a komunikačnými zručnosťami. CPPPaP
nevidelo priestor pokračovať v práci podľa požiadaviek súdu. Konanie otca, ktoré má dopad na vývoj
maloletého, dokresľuje aj trestné konanie vedené voči nemu na Okresnom súde Bratislava III č.k.
3T/151/ 2017, ktoré je v štádiu podanej obžaloby a konanie vedené na OO PZ Bratislava Nové Mesto

Východ pod ČVS: ORP-311/NMV-B3-2021, v ktorom bolo vznesené obvinenie a prebieha vyšetrovanie.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že pre maloletého je primárnou osobou, je schopná vychovávať a
starať sa o neho a zabezpečuje mu všetky potreby. Dobré vzťahy má maloletý s jej manželom, o
kvalitách ktorého sa vyjadrila H. A. B.. Považovala za nesprávne hľadať vinu na jej strane, vzhľadom na
problematickú a urážlivú komunikáciu otca. Maloletý sa odmieta stretávať s otcom už 4 roky, navštevuje

detskú psychiatrickú ambulanciu, zo záznamov H. A. B. vyplýva zhoršenie pomočovania pri silných
stresoch, úzkosť pri prechode chodbami, uisťovanie sa, nočné budenie, dieťa tvrdí „bojím sa ho, cítim sa
nepríjemne“, lekárka neodporúča nútené kontakty dieťaťa s biologickým otcom. Podľa H. A. B. maloletý
má negatívne stanovisko k otcovi, má z neho strach, lekárka skúmala reakcie dieťaťa na prejavy
otca. Psychiatrička neodporúčala styk, pretože každý nátlak dieťaťu spôsobuje neurotické ťažkosti a má

negatívny dosah na jeho vývin. Ataky otca sú neprípustné, vyvoláva konflikty, útočí na ňu, jej rodinu,
zverejňuje videá a relácie na sociálnych sieťach, podáva vymyslené trestné oznámenia, úrad práce
informuje o údajnom týraní dieťaťa, únose a nezvestnosti maloletého. Matka mala za to, že v záujme
maloletého je, aby konanie otca prestalo, ale toto sa zhoršuje, otec maloletého vystavuje stresovým a
nestabilným situáciám, neprejavil o neho záujem spočívajúci v spoločných aktivitách, svojim prístupom

u neho umocňuje nezáujem o styk. Podľa jej názoru, Úsmev ako dar v rámci asistovaného styku
nebude poskytovať psychologické poradenstvo otcovi, pracovať na jeho osobnostnej zmene a zmene
prístupu. Nesúhlasila s ponechaním absolvovania poradenstva na dobrovoľnosti otca. Namietala, že
súd nezohľadnil návrh kolízneho opatrovníka a zástupcu Okresnej prokuratúry na zákaz styku otca
s maloletým. Nestotožnila sa s názorom, že otec maloletému priamo neubližuje, pretože nepretržité

psychicky nátlakové správanie otca je nebezpečné ako fyzické násilie, pričom otec nezohľadnil reakcie
maloletého a nereagoval na jej prosby a prosby odborníkov. Za fyzické násilie sa dajú považovať aj
incidenty z rokov 2017-2018, keď otec neumožnil návrat maloletému domov, musela zakročiť hliadka
PZ, čo ho traumatizovalo. V dôsledku konania otca sa zhoršoval psychický stav maloletého, pribúdajú
mu psychiatrické diagnózy a dokáže ho ochrániť len zákaz styku a zákaz priblíženia. V tejto súvislosti

uviedla, že maloletý je spolu s jej manželom a J. A. poškodeným v trestnom konaní (stíhanie otca za
nebezpečné prenasledovanie v období 2017 až 2022). Namietala, že súd sa nezaoberal a nevyhodnotil,
či je pod vedením odborníkov možno stretnutia otca s maloletým zrealizovať. Uviedla, že od októbra
2021 otec nevyvolával tlak na maloletého z dôvodu hrozby z ďalších postihov, vzhľadom na neodkladné
opatrenie o zákaze priblíženia sa k maloletému a trestné konanie vedené voči nemu. Namietala, že súd

dôveruje vnútornej samostatnej zmene otca, ktorý síce v roku 2021 maloletého neprenasledoval, ale
neprestal útočiť na matku a jej rodinu na sociálnych sieťach, avšak aj podľa odborníkov, narušený vzťah
rodičov a útoky jedného z nich voči druhého sa vždy budú prenášať na maloletého. Súd neuviedol
dôvod, prečo postačuje pár mesiacov na nápravu otca a neprihliadal na odporúčania nenútiť maloletého
k styku s otcom. Maloletému a jeho súrodencom by prospelo, keby napätie a konflikty vyvolávané otcom

prestali a v záujme ochrany maloletého a jeho normálneho zdravého vývoja by súd zasiahol.

10. Výrok o uložení informačnej povinnosti považovala za nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený,
keď súd rozhodol nad rámec návrhu otca. Sms správami otca informovala o školskej dochádzkemaloletého, a aj z emailovej komunikácie otca so školou a záznamov zo stretnutí v škole je zrejmé, že
o školskej činnosti maloletého vedel. Poukázala na sms správy z obdobia rokov 2021-2022 obsahujúcich
informácie o vzdelávaní maloletého a jeho zdravotnom stave. Otec neprejavuje záujem o takéto

informácie, nepreukázal, že by ju vyzýval na poskytnutie informácií, ale reagoval tak, že si neželá
komunikáciu z tohto čísla. Od januára 2021 do apríla 2022 poslala otcovi 20 sms správ o maloletom,
odpoveďou otca boli vyhrážky, nadávky, bez záujmu o dieťa. Uviedla, že priznanie tohto práva v
súdnom rozhodnutí prichádza do úvahy len vtedy, ak sa nevykonáva. Namietala, že súd nezdôvodnil
odklon od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/80/2020 a Krajského súdu Bratislava

č.k. 11CoP/155/2020, ktorým bol zamietnutý návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke.
Otec v rozpore so záujmom maloletého zverejňuje ňou odosielané správy na Facebooku, sprístupňuje
ich mnohým osobám, k čomu sa rozprúdia komentáre a tieto živí svojimi negatívnymi prejavmi. Súd
prvej inštancie v rozsudku neuviedol, nevysporiadal sa a nevyhodnotil ňou doložené dôkazy, čím došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Súd nezdôvodnil prečo nepostačuje doterajšia forma sms
správ a prečo je povinná informovať otca najneskôr 5 dní pred plánovaným pobytom maloletého mimo

územia SR o mieste a čase tohto pobytu.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že svojho syna má rád, nikdy ho nezradil, neublížil
mu, avšak sedem rokov je mu bránené v kontakte s ním. Tvrdenia matky považoval za nepravdivé,
osočujúce, potvrdzujúce jej snahu očierňovať ho a vymazať ako rodiča. Podľa posledného rozhodnutia

súdu bol oprávnený stýkať sa s maloletým trikrát po tri hodiny v týždni, so synom nemá kontakt, dieťa
nemá v izbe hračky od neho, ani žiadnu fotografiu, stal sa pre neho len víkendovým kamarátom.
Za nesprávne považoval rozhodnutie, ktorým bolo umožnené matke odovzdať mu maloletého na styk
splnomocnenou osobou, pretože návrh na zmenu preberania a odovzdania maloletého vytvára priestor
pre ovplyvňovanie maloletého matkou a jej manželom a izolovanie dieťaťa od neho. Rozhodnutím súdu

došlo k vytvoreniu konfliktnej zóny dvoch spoločensky odlišných osôb, čím sa rozvinula kriminalizácia
otca a dali sa väčšie práva cudzej osobe k dieťaťu, manželovi matky. Navrhol preto realizovať jeho
odovzdávanie v školskom zariadení, aby sa neeskalovalo napätie. Hoci voči tomuto rozhodnutiu
súdu podal odvolanie, súd odvolacie konanie zastavil. Namietal, že súd si osobne nepreveril spôsob
preberania a odovzdania maloletého a nezhodol sa s názorom o autentickom vyjadrení maloletého,

pretože znalecký posudok bol vypracovaný znalcom po dvoch rokov psychickej manipulácie dieťaťa.
Matka dlhodobo porušuje práva dieťaťa, otca a jeho rodiny, a ak navrhovala zmenu v odovzdaní dieťaťa
ňou splnomocnenou osobou, mala toto zabezpečiť. Záujmom matky bolo predlžovať času kým dieťa
dospeje, pričom on mal snahou byť so synom, venovať sa mu a rozvíjať jeho potenciál. Mal za to, že
dieťa je manipulované a vyjadruje sa v zmysle usmernení osôb, s ktorými žije. Maloletý rezignoval,

nevie sa ubrániť manipulátorom, bol dlhodobo vedený proti otcovi a nie je dôvodné, aby trpel, pretože
jeho rodičia spolu nežijú a otec nemá k matke kladný vzťah. Odvolanie matky voči výroku o výchovnom
opatrení považoval za špekulatívne so zámerom predlžovať konanie. Uviedol, že výchovné opatrenie
v rozsahu dvoch hodín absolvuje, avšak nesúhlasil s návrhom matky na uloženie psychologického
poradenstva otcovi a s jej argumentáciou o neúspešných mediáciách. Spochybnil mediátorku M. E. G.,

ktorá navrhla kyvadlovú mediáciu bez konfrontácie klamstiev matky jednotlivo. Jeho návrh na mediáciu
u pani E., medzinárodný couch a mediátor z Rady pre práva dieťaťa, matka neakceptovala. Mediátor
I. L. ho zastavil bez konfrontácie s klamstvami matky spolu pred treťou osobou. H. E. chcel prípad
riešiť v čase, keď konflikt vyeskaloval a dosiahol trestnoprávnu rovinu, kedy ho manžel matky napadol
pred maloletým. Právnej zástupkyni matky sľúbil, že si urobí kurz mediátora, čo splnil a tiež sa snažil

zabezpečiťsiznaleckýposudoknajehoosobu,vyhľadalC.A.,avšaknakoniectopovažovalzazbytočné.
Vyslovil výhrady voči znalcovi PhDr. Karolovi Kleinmannovi, PhD., u ktorého vyplnil testy, priebeh
vyšetrenia nahral z dôvodu nedôvery a právnej istoty, čo sa potvrdilo. Maloletého u znalca odmietol
stresovať, avšak matka a jej partner vedeli, že dieťa príde zmanipulované. Za nepravdivé, tendenčné
a nepoužiteľné považoval tvrdenia ohľadom zapojenia sa matky do projektu terapia hrou. Mal za to,

že jeho vyjadrenia uvedené v správe zo dňa 06.09.2021 sú adekvátne situácii, ktorú vyeskaloval štát
neschopnosťou odlíšiť pravdu od klamstiev. Popísal a poukázal na videá, z ktorých vidieť, že maloletý
vníma situácie a je ovplyvňovaný manželom matky, ktorý ho osočoval a napádal. Vyjadrenia lekárky,
že otec správaním poškodzuje vývin maloletého, sú podkladom pre trestné oznámenie za ohováranie,
pretože neexistuje dôkaz, že by maloletému škodil. Pokiaľ bubnoval pred domom, lepil plagáty a pod.,

týmto žiadal len o umožnenie styku so synom. Stotožnil sa s vyjadrením zástupcu Okresnej prokuratúry
o potrebe sa pokúsiť o obnovenie vzťahu otec a dieťa. Námietku matky o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku považoval za nedôvodnú. Pokiaľ ide o informovanosť o maloletom, ide o ústavné
právo rodiča a nakoľko s matkou nebola možná normálna komunikácia a o maloletom ho neinformovala,bol nútený podať daný návrh. Má právo podieľať sa na rozhodovaní a zabezpečení zdravotného stavu
dieťaťa a byť informovaný o plánovaných vyšetreniach, matka pozná jeho adresu, na ktorú mu môže
poslať lekárske správy o maloletom. Nesúhlasil s informovaním formou sms správ z dôvodu právnej

opatrnosti, pretože za sms správy je stíhaný a má zlé skúsenosti s obštrukčnými správami matky.
Zákonný zástupca má právo rozhodovať aj o vycestovaní dieťaťa za hranice a nevidí dôvod, aby bol
informovaný o vycestovaní maloletého až následne. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach.

12. Podaním zo dňa 30.07.2022 otec označil odvolanie matky za ťažko identifikovateľné, obsahujúce

opakujúce úvahy. Nesúhlasil s tvrdením, že súd nerozhodol o návrhu na nariadenie výchovného
opatrenia otcovi, pričom matka sa nemôže domáhať nariadenia výchovného opatrenia otcovi
samostatne. K vyslovenej obave o život a zdravie maloletého uviedol, že v konaní nebol preukázaný
žiaden fyzický útok na integritu maloletého a matky. Videá s maloletým predložené matkou vyhodnotil
ako vytrhnuté z kontextu, ktoré nemonitorujú, čo sa odohralo pred ich natáčaním a po ňom a akým
spôsobom aktéri videa na maloletého pôsobili. Aj zo záverov znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD.

vyplýva, že matka neakceptuje úlohu druhého rodiča. Vníma, že matka neakceptuje jeho názory, nie
je ústretová a trvá len na svojich rozhodnutiach. Uviedol, že matkou zasielané informačné správy
o maloletom sú bezobsažné a nepravidelné.

13. Matka vo vyjadrení prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu považovala odvolanie otca za

nedôvodné, bez uvedenia konkrétnych okolností, bez návrhu na vykonanie konkrétnych dôkazov.
K námietkam k výroku o zákaze priblíženia poukázala na čl. 13 a čl. 23 Ústavy SR, podľa ktorých,
že základné práva a slobody sú obmedziteľné na základe zákona a zo stanovených dôvodov pri
sledovaní ustanoveného cieľa, základné práva a slobody každého končia tam, kde zasahujú do práv
a slobôd iného. Považovala za nevyhnutné prihliadať na správy a odporúčania psychiatričky H. A. B.

a závery znalca, ktorí obaja vyšetrili maloletého. Otec v odvolaní k uvedenému výroku neuvádza žiadne
relevantné argumenty spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia a úmyselne neuvádza negatívne okolnosti,
ktoré spôsobil v rokoch 2017 až 2022, prenasledovanie, obťažovanie, zastrašovanie maloletého,
privolanie polície. Z konania otca je zrejmé, že nevie splniť svoj záväzok neobťažovať syna mimo rámec
stretnutí, opakovane ignoruje odporúčania a upozornenia odborníkov a psychiatričky na následky jeho

konania vo vzťahu k maloletému. Psychiatrička varovala, že otec má psychickú poruchu osobnosti
a znalec upozorňoval na spôsob pretláčania záujmov otca, na jeho psychické problémy, narcizmus,
psychopatiu, depresiu a paranoju. Aj ďalšie incidenty vytvorené otcom preukázali jeho neschopnosť
citlivého prístupu k maloletému, napr. ukončenie triednej komunikácie, vyjadrenia otca na pojednávaní
07.09.2021, správy CPPPaP zo dňa 30.06.2021 a 06.09.2021, útoky cez Facebook. Vzhľadom na

kulmináciu zásahov otca a jeho vedomé konanie považovala za nevyhnutné obmedziť neočakávané
strety maloletého s ním. Uviedla, že na posledné stretnutia s otcom maloletý reagoval prudkým
zhoršením psychického stavu, vážnymi neurotickými poruchami, akútnym nárastom pomočovania a je
zrejmé, že otec vyhľadáva kontakty s maloletým, čím mu zhoršuje zdravotný stav. Zákaz priblíženia
umožní maloletému stabilizáciu liečbou neurotických prejavov, obnovenie jeho psychického zdravia a

vytvorenie osobnej psychickej stabilizácie, ktorá by pomalými dlhodobými krokmi mohla smerovať k
obnoveniu jeho dôvery k otcovi, ktoré okolnosti sú dané aj po vyhlásení rozsudku. Každý odchod a
príchod maloletého z/do domu bol sprevádzaný stresovou situáciou pre dieťa, otec ho sledoval, staval
sa do cesty, preto navrhovaná vzdialenosť pre zákaz priblíženia je opodstatnená a sleduje legitímny cieľ
a najlepší záujem maloletého. Náhodné stretnutia otca s maloletým sú pravdepodobné len minimálne a

ak by sa preukázali, otec by nebol sankcionovaný. Daný výrok rozsudku nepredstavuje neoprávnený
zásah do základných práv a slobôd otca a jeho vydanie je právne správne. Otec v odvolaní uvádza
subjektívne pocity, uráža všetkých zainteresovaných a vkladá jej do úst tvrdenia, ktoré znalec, ani
matka neuviedli. Otec chodil za maloletým do nariadenia neodkladného opatrenia zo dňa 27.10.2021 a
dopadjehonávštevsanamaloletomprejavilhlbokonegatívne.Zanedôvodnépovažovalaodvolanievoči

výrokom o trovách konania, pretože znalecké dokazovanie súd nariadil na návrh kolízneho opatrovníka,
za súhlasu zástupcu Okresnej prokuratúry, a na jeho potrebu poukázala aj H. A. B.. Je bežnou praxou
súdov, že výdavky na znalecké dokazovanie sa týkajú oboch rodičov. Považovala za irelevantné, že
znalec z dôvodu úmrtia nemohol byť vypočutý na pojednávaní, keď znalecký posudok vypracoval riadne
a výška odmeny bola určená právoplatným uznesením zo dňa 25.03.2021 č.k. 39P/164/2017-778. Otec

žiadal vykonať znalecké dokazovanie, zúčastnil sa ho s obtiažami, bol vyšetrený, interakcie otec-syn
sa vyhol a zmaril ingerencie ďalších odborníkov. Odvolanie otca voči výroku o uložení informačnej
povinnosti obsahuje subjektívne predstavy, ktorými rozširuje požadovaný petit v tejto časti návrhu.
Keďže otec neprejavuje záujem o informácie o maloletom, nie je dôvod ukladať jej preventívne tútopovinnosť. Požadovanie rozsiahlych informácií v zmysle požiadavky otca je prejavom šikanózneho
správania. Nesúhlasila s poskytovaním informácií o pobyte maloletého aj na jeden deň pri zahraničnej
ceste, nakoľko súhlas rodiča sa vyžaduje len na trvalé opustenie republiky a nie na krátkodobé cesty.

Takéto informovanie umožní vyrábanie problémov, keď aj v minulosti bola nahlasovaná nezvestnosť
maloletého. Nie je odôvodnené, prečo by mala otcovi poskytovať informácie 5 dní vopred, napr. keď je s
maloletým na dovolenke v Chorvátsku alebo na kúpalisku v Hainburgu. Otec má snahu o manipuláciu
a nebezpečné prenasledovanie, čo je predmetom vedených trestných konaní voči nemu a podanej
obžaloby. Argumenty otca k výroku o uložení výchovného opatrenia nemajú oporu v právnom poriadku.

V ostatnom sa pridržiavala svojich vyjadrení.

14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom prednese z pojednávania dňa
03.05.2022 vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na zákaz styku a zamietol návrh otca
na zmenu zverenia. Návrh matky na zákaz styku považoval, vzhľadom na vykonané dokazovanie, za
opodstatnený a dôvodný. Mal za zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sa výrazne zhoršili, ale predovšetkým

i správanie otca, ktorého svedkom bol maloletý, malo vplyv na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav, keď
je dlhodobo v starostlivosti detského psychiatra. Stotožnil sa s vyjadrením matky vo vzťahu k návrhu
na uloženie výchovného opatrenia otcovi a s odvolaním voči výroku o uložení výchovného opatrenia
maloletému a rodičom. S výrokom napadnutého rozsudku o uložení informačnej povinnosti matke
súhlasil.

15. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava III vo vyjadrení k odvolaniu matky a odvolaniu otca navrhol
odvolania zamietnuť. Uviedol, že hoci rozsudok nebol v úplnom súlade s jeho návrhom, považuje
ho za primeraný a vychádzajúci zo skutkového stavu zisteného v prvoinštančnom konaní rozsiahlym
dokazovaním. Uvedomuje si, že zákaz styku otca s dieťaťom je ultimatívnym riešením, ktoré môže

byť zvolené až v prípade, keď neexistujú žiadne miernejšie prostriedky úpravy styku, ale v čase
vydania rozsudku boli okolnosti na vyslovenie zákazu styku s maloletým, dané. Súd prvej inštancie
síce rozsudkom nariadil výchovné opatrenie, ktorého výsledok už nemôže v konaní preskúmať a tomu
zodpovedajúc meritórne rozhodnúť, avšak vzhľadom na charakter výchovného opatrenia, tento postup
možno akceptovať. V prípade, ak prostredníctvom výchovného opatrenia dôjde k zmene okolností

odôvodňujúcich zákaz styku otca s dieťaťom, je možné riešiť úpravu styku novým návrhom.

16. V podaní zo dňa 26.09.2022 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zdôraznila, že
kolízny opatrovník sa stotožnil s jej odvolaním a v konaní navrhoval zákaz styku otca s maloletým.
Nesúhlasila s vyjadrením zástupcu Okresnej prokuratúry, pretože nariadené výchovné opatrenie nie je

opatrením zameraným na zlepšenie rodičovských schopností otca a Úsmev ako dar nepozná rodinu a
osobitosť jej situácie. Za nesprávne považovala odporúčanie možnosti podať nový návrh v prípade, ak
asistovaný styk nebude fungovať. Vyjadrenia a ďalšie dôkazy potvrdzujú správanie a osobnosť otca,
nedôvodnosť a nezmyselnosť jeho konania, nedôvodné telefonáty na linku záchrany a oznamovanie
o týraní maloletého. Otec sa vyjadruje vulgárne, hanlivo, s dešpektom k nej a ku všetkým zúčastneným

osobám, napr. používa výrazy ako „blbec, idiot, psychopatka, hysterická žena, pôjde do basy, dajte
mu zvieraciu kazajku, sviňa“ a pod., alebo výrazy o nekompetentnosti odborníkov, resp. potvrdzuje, že
neuznáva matku ako rodiča. Za podstatné považovala okolnosti, na ktoré poukazoval kolízny opatrovník
týkajúce sa zistenia skutočného stavu veci najmä s ohľadom na osobnosť otca a jeho schopnosť
realizovať styk s maloletým bez toho, aby mu spôsoboval ujmu. Okolnosť, že doposiaľ nedošlo k

fyzickému útoku na maloletého, nezmenšuje riziko vyhrážok zo strany otca a nebezpečenstvo pre
maloletého a ani negatívny dopad na maloletého, ktorý konanie otca a dešpekt voči matke psychicky
zle vníma. Na otca podala trestné oznámenie kvôli sms komunikácii, ktorú vec prejednáva Okresný súd
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/151/2017 (prečin nebezpečného prenasledovania). V
ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach.

17. V podaní zo dňa 15.12.2022 matka prostredníctvom zvolenej právneho zástupcu uviedla, že otec v
správaní pokračuje, zverejňuje na Facebooku aj citlivé údaje o maloletom, ktorý postup je neprijateľný
s poukazom na ochranu osobných údajov, osobnosti maloletého a jeho záujmov. Uvedené preukazuje,
že otec nevie alebo nedokáže z psychologickej, resp. psychiatrickej stránky veci ovládať správanie alebo

tietoúkonyvykonávacielene,zámernesúmyslomškodiť.Obealternatívysúpremaloletéhonebezpečné
a je v rozpore s jeho záujmami, aby sa za daných okolností realizoval styk. V podaní zo dňa 18.01.2023
a 21.07.2023 upozornila na pokračujúce výhražné, vulgárne, znevažujúce správanie otca (s obsahom
správ napr. „kurva, si suka, .. tento rok A. zistí, ako ste mu vy potkani škodili, ... ste diabli v ľudskej kožia aj tak dopadnete, ...kurvy, keď vy ste mu to spôsobili a hádžete vinu inam, chorí ľudia, A. si vezmem
tento rok a vy budete pykať za zlo, čo ste spáchali, .. páľte do pekla, vy háveď satanská, ... daj mi syna
a máte vaša rodiny, upsvar, pseudoodborníci pokoj, inak bude u každého rachot, ... skapte, zničili ste

zdravé dieťa, satan, ... sám A. vás čoskoro opľuje, alebo vás žiaľ podreže, prídem sa na vás pozrieť,
špiny, aj s kamerami, ... zbierate si na pruser, pripravil som vám ho,... syna si zoberiem, bodka, upozornil
som ťa včas, či budeš s ďalšími deťmi, ....určím ja B. noty, kde, kedy mi ho dáš na zdravý život! Aby som
vás nemusel pozabíjať, ja určím, ak sa budete brániť, zomriete, ... ty pochva, buď mi dáš nášho syna
do jeho 9. narodenín, alebo vás vyhladím z povrchu zemského, chápeme, ...domnievam sa, že skapeš,

vražda je len jeden z prostriedkov spravodlivosti, ....Ctihodný občan zvažuj, ja nemám čo stratiť, všetci už
majú noty..., syn ťa zabije, ak zistí pravdu, .. mail je spôsob komunikácie prikázaný súdom, vyšetrovateľ
v kópii poručenskú mafiu máme zmapovanú, skapete vy špiny“, ....“ty si majiteľka dieťaťa, pochva bez
citu, len v tom pokračujete strašiť A. mnou, vy špiny, idete proti prírode a zaniknete za nepokoru,... čo ste
za morálnu žumpu, ... skapete jak potkany A., ... ste diabli v ľudskej koži, ... špiny egoistické, ... čoskoro
skapete ako rod, ty pochva“). Otec, napriek prebiehajúcim trestným stíhaniam voči nemu a zákazu

priblíženia, neutlmil aktivity vyvolávajúce konflikty, čo sa negatívne prenáša na maloletého, sťažuje a
znemožňuje hľadať možnosti ich zblíženia, navrátenie ich vzťahu, odstránenie strachu maloletého
z otca. Poukázala na pripojenú obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava III (č. 3Pv 289/21/1103-46)
zo dňa 14.06.2023 na obvineného-otca pre prečin nebezpečného prenasledovania matky v období od
09.06.2016 do 14.10.2021. Uviedla, že v rámci druhého trestného konania sa otec v prípravnom konaní

odmietol dostaviť k znalcovi z odboru psychológia (nariadené znalecké dokazovanie uznesením OR
PZ BA III č. ORP-311/NMV-B3-2022 z 30.05.2022 a emailová komunikácia znalca Michala Chovanca
z 09.07.2022). Mala za zrejmé, že otec sa vyhýba odbornému psychologickému vyšetreniu jeho osoby
aosobnosti.Podanímzodňa07.02.2024poukázalanareakcieotcanaňouzasielanéinformačnésprávy.
K podaniu pripojila ďalšie množstvo statusov otca zo sociálnych sietí, správy o informovaní o maloletom,

hrubé, vulgárne a vyhrážajúce komentáre otca (napr. „...zlá hra, už žiaľ navždy a váš čas obmedzený,
sami ste si namiešali kurevstvo, ..., slučka sa zaťahuje, žiaľ pre vás fatálne následky, ... budem sa pýtať,
čo ste mu šrotovali do mozgu a poviem mu, že to skončí čoskoro, páľte do pekla, vy háveď satanská,
žiadam ťa, zablokuj si ma, sms, nasieraš ma a máš písať o malom maily, serieš na súd, skapete ako
špina ľudstva, ... ste mentálni chudáci, ukradli ste A. detstvo, len toľko zla dostanete, koľko ste na ňom

spôsobili, boží súd má iné pravidlá ako hlupaňa N. ..., A. snáď bude zhovievavý, nepodreže vás, aj keď
si myslím opak“).

18. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 15CoP/42/2023-1626 zo dňa 14.02.2024 potvrdil (výrok I.)
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým A. B., nar.

XX.XX.XXXX, vo výroku, ktorým obmedzil styk otca s maloletým, vo výroku, ktorým priznal štátu proti
otcovi náhradu trov konania a vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo
výške 961,44 eur. II. Výrok, ktorým súd uložil matke informačnú povinnosť zmenil tak, že matka je
povinná informovať otca o maloletom na emailovej adrese otca vždy k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca, najmä o zdravotnom stave maloletého, jeho školskej a mimoškolskej činnosti a najneskôr 5

dní pred plánovaným pobytom maloletého mimo územia Slovenskej republiky v trvaní viac ako 5 dní o
mieste a čase tohto pobytu maloletého. III. Vo výrokoch, ktorými súd uložil rodičom a maloletému dieťaťu
výchovné opatrenie a otcovi zakázal približovať sa k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska
maloletého na vzdialenosť menej ako 300 metrov a približovať sa k maloletému na vzdialenosť menej
ako 300 metrov, s výnimkou styku otca s maloletým v zariadení Spoločnosť priateľov detí z Detských

domovov Úsmev ako dar, o.z. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

19. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/42/2023-1626 zo dňa 14.02.2024 podala dňa
12.05.2024 dovolanie matka.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 8CdoR/10/2024 zo dňa 25.09.2024 rozhodol
o dovolaní podanom matkou proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14.02.2024 sp. zn.
15CoP/42/2023 tak, že v potvrdzujúcom výroku o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s
maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výroku o obmedzení styku otca s maloletým a v zmenenom

výroku o uložení informačnej povinnosti matke zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie
konanie a dovolanie matky odmietol. Za podstatné a relevantné uplatnené považoval argumenty
dovolateľky týkajúce sa náležitého (ne)posúdenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorého sa
konanie týka v kontexte posúdenia zachovania práva rodiča na styk s maloletým. Hodnotenie záverovjednotlivých dôkazov, najmä odborníkov z CPPPaP, znalca z odboru psychológie, psychiatrie vo vzťahu
k hodnoteniu správaniu sa otca, nepovažoval za dostatočné, presvedčivé a spĺňajúce náležitosti
riadneho odôvodnenia. Uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu

veci nevyplýva, že by k zmene vyhrotenej situácie medzi rodičmi, najmä k zmene k správania a
konania otca došlo. Uviedol, že závery odvolacieho súdu týkajúce sa hodnotenia správania otca ako
nevhodné, neprimerané, neštandardné či obťažujúce, nemožno považovať vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa za dostatočné, pokiaľ nezodpovedajú zistenému skutočnému stavu, nezohľadňujú
výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko kolízneho opatrovníka, Okresnej prokuratúry Bratislava

III, ale najmä najlepší záujem maloletého dieťaťa. Posúdil ako dôvodnú námietku dovolateľky o
nevyhodnotení všetkých dôkazov a namietané vyhodnotenie predložených textových správ, ktorými
informovala otca o maloletom, vrátane jeho reakcie na zvolenú komunikáciu s matkou, s ktorou sa
odvolací súd nevysporiadal, napriek tomu, že ich obsah zo strany otca presahuje rámec slušnosti,
vhodnosti a primeranosti. Namietaný stanovený rozsah informačnej povinnosti matkou nepovažoval za
opodstatnený, nakoľko odvolací súd rozhodol na základe návrhu otca, ktorý sa uloženia informačnej

povinnosti matke domáhal. Uvedenie rozsahu uloženej informačnej povinnosti matke aj informovanie
o školskej a mimoškolskej činnosti maloletého, o frekvencii a určení formy informovania nepredstavuje
rozhodnutie nad rámec návrhu na začatie konania v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu. Dovolanie
proti výroku o zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie (výrok III. napadnutého rozhodnutia) odmietol
(§ 447 písm. c) CSP). Odvolaciemu súdu uložil opätovne vec prejednať a rozhodnúť o podanom

odvolaní matky. Vzhľadom na odstup času a rozhodné skutkové okolnosti nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci samej, s poukazom na čl. 6 a čl. 5 Základných princípov CMP, odporučil doplniť dokazovanie
vykonaním pohovoru s maloletým, vyžiadaním si správy o jeho aktuálnom zdravotnom stave od H.
A. B. pre účely zistenia skutočného stavu veci a najmä zabezpečenia spravodlivej rovnováhy medzi
záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodičmi. Uviedol, že pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť do úvahy

prichádzajúce špecifiká danej veci a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa (rozsudok ESĽP vo veci Olsson proti Švédsku, č. 10465/83; II. ÚS 662/2014) s tým,
že vysloveným právnym názorom vyplývajúcim z tohto uznesenia je odvolací súd viazaný. Odvolaciemu
súdu uložil povinnosť rozhodnúť v novom rozhodnutí vo veci samej aj o trovách dovolacieho konania
(§ 453 ods. 1 a 3 CSP).

21. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024 zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.05.2022 č.k. 39P/164/2017-1163 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.02.2024 sp. zn. 15CoP/42/2023 v časti označenia zariadenia na
realizáciu stretávania sa otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B.,

nar. XX.XX.XXXX v priestoroch Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská, Učiteľská 42, Bratislava
(ďalej len „CDR Učiteľská) za asistencie odborného pracovníka CDR Učiteľská každý párny kalendárny
týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15.00
hod. do 17.00 hod. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom
termíne ho odovzdať v priestoroch CDR Učiteľská odbornému pracovníkovi tohto zariadenia, kde si

ho po skončení styku prevezme. Konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletému za
účelom poskytnutia odbornej psychologickej podpory matke, otcovi a maloletému pre úspešnú realizáciu
asistovaných stretnutí otca s maloletým zastavil. Návrhy matky na uloženie výchovného opatrenia otcovi
a uloženie zákazu otcovi približovať sa k maloletému a k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska
maloletého, zamietol. Určil vykonateľnosť prvého výroku rozsudku o zmene zariadenia na realizáciu

styku otca s maloletým doručením. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

22. Vec právne posúdil podľa čl. 5, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 až 4, § 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, 2 písm.
a/ až d/ Zákona o rodine, § 2 ods. 1 a 2, § 23 ods. 3, § 121 CMP, § 233, § 391 ods. 2 a 3 CSP, § 11, § 13
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že po zrušení rozsudku súdu prvej

inštancie bola predmetom konania zmena zariadenia na realizáciu asistovaného styku (konanie začaté
exoffo)určenéhorozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa03.05.2022č.k.39P/164/2017-1163v
spojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnavezodňa14.02.2024č.k.15CoP/42/2023-1626;rozhodnutie
o uložení výchovného opatrenia rodičom a maloletému za účelom poskytnutia odbornej psychologickej
podpory matke, otcovi a maloletému pre úspešnú realizáciu asistovaných stretnutí otca s maloletým;

návrh matky na uloženie výchovného opatrenia otcovi a zákazu otcovi približovať sa k maloletému a k
bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého, vrátane vstupu do bytového domu. Nevyhovel
návrhom na doplnenie dokazovania vypočutím zástupcu CDR Učiteľská; znaleckým dokazovaním
znalcom z oblasti psychológie a psychiatrie; zdravotnou dokumentáciou otca; podkladmi z trestnýchkonaní vedených proti otcovi; vypočutím zástupcov CPPPaP v Bratislave a H. A. B., považujúc ich za
nedôvodné, ktoré by viedli k predlžovaniu konania. Uzavrel, že vykonané dokazovanie je dostatočným
podkladom pre rozhodnutie, na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci ku dňu rozhodnutia

súdu poukazujúc na predmet konania a potrebu v záujme maloletého zastabilizovať situáciu na jeho
strane. Prihliadol na preukázanú skutočnosť, že vzťah rodičov maloletého sa nezlepšil, nestretávajú sa,
ohľadom maloletého nekomunikujú, matka otcovi posiela emailom správy o maloletom, medzi rodičmi
nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody, otec sa s maloletým nestretáva a neporušuje zákaz priblíženia
sa k maloletého a k bytovému domu, v ktorom je miesto jeho bydliska. Konštatoval, že právoplatným

súdnym rozhodnutím upravený asistovaný styk otca s maloletým v zariadení Úsmev ako dar, o.z. sa
nemôže realizovať, nakoľko medzičasom zanikla akreditácia spoločnosti na vykonávanie asistovaného
styku rodiča s dieťaťom. Mal preukázané, že CDR Učiteľská je ako štátne zariadenie oprávnené
a môže vykonávať asistovaný styk rodiča s maloletým dieťaťom v prítomnosti odborného pracovníka
zariadenia. Zohľadnil, že žiaden z rodičov nemá diagnostikovanú duševnú poruchu a maloletý nie je,
podľa vyjadrenia matky, v aktívnej starostlivosti psychológa ani psychiatra, nenavštevuje psychológa

v CPPPaP v Bratislave, ani iného psychológa, dané centrum naposledy predložilo správy v roku 2021,
v danom roku tiež naposledy vyšetrovala maloletého psychiatrička H. A. B.. Za účelové vyhodnotil
konanie matky, ktorá s maloletým navštívila CPPPaP v Bratislave a H. A. B. len po doručení rozsudku
odvolacieho súdu a pred nariadeným pojednávaním vo veci. Vzal do úvahy, že styk maloletého s
otcom je upravený právoplatným rozhodnutím v určenom zariadení v prítomnosti odborného pracovníka,

ktorý bude vedieť usmerniť otca aj maloletého. Prihliadol na vyjadrenie matky na pojednávaní dňa
14.05.2024, že maloletý nemal dohodnuté ďalšie stretnutie v CPPPaP v Bratislave a ani u psychiatričky.
Nakoľko vznikla potreba zmeny zariadenia určeného na výkon asistovaného styku otca s maloletým
upraveného právoplatným rozsudkom súdu, rozhodol o zmene zariadenia. S poukazom na potrebu
realizovať stretnutia, vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v tejto časti z dôvodu, že inak by

hrozilo maloletému a otcovi nebezpečenstvo ujmy, spočívajúce v oddialení stretnutí o ďalšiu dobu do
právoplatnosti rozhodnutia. Konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom za účelom poskytnutia
odbornej psychologickej podpory pre úspešnú realizáciu asistovaných stretnutí otca s maloletým
zastavil, keďže toto konanie začal bez návrhu. Poukázal na názor odvolacieho súdu, že realizácia styku
bude prebiehať za asistencie pracovníka určeného zariadenia, ktorý bude odborne zdatný a usmerní

priebeh stretnutia tak, aby sa realizovalo v prvom rade v záujme dieťaťa a v pokojnej atmosfére. Návrh
matky na uloženie výchovného opatrenia otcovi zamietol, pretože takéto opatrenie predpokladalo účasť
otca, matky a maloletého a usmernenie všetkých ohľadom správania sa, a to za účelom zlepšenia
rodičovskej komunikácie, akceptácie druhého rodiča, rodičovských zručností oboch rodičov ohľadom
komunikácie s maloletým a za účelom zlepšenia vzťahu otca s maloletým. Návrh matky na uloženie

zákazu otcovi približovať sa k maloletému a k bytovému domu, kde je bydlisko maloletého, zamietol
prihliadajúc na to, že v konaní bolo preukázané a rodičmi potvrdené, že otec rešpektuje uložené zákazy
nariadené neodkladným opatrením. Zohľadnil, že od nariadenia neodkladného opatrenia uplynula dlhšia
doba a súd rozhodol rozsudkom o asistovanom styku. Uviedol, že je v záujme otca dodržiavať určené
termíny stretnutí, ktoré sa budú realizovať v priestoroch zariadenia, a ak by v budúcnosti nad rámec

určených stykov maloletého kontaktoval proti jeho vôli inak a na iných miestach, a vznikla by v záujme
maloletého potreba neodkladnej úpravy pomerov, opätovne je možné podať na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024 podala odvolanie

matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť v celom
rozsahu a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Alternatívne navrhla napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd nariadi otcovi výchovné opatrenie v zmysle jej návrhu a otcovi zakáže približovať
sa k bytovému domu, v ktorom je miesto bydliska maloletého na vzdialenosť menej ako 300 m a
približovať sa k maloletému na vzdialenosť menej ako 300 m s výnimkou asistovaného styku otca

s maloletým v určenom zariadení. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/,g/, h/
CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietala rýchly postup súdu prvej inštancie, ktorý po prevzatí veci
z odvolacieho súdu nariadil termín pojednávania, nevykonal nové dôkazy, nevykonal a neposúdil
listinné dôkazy založené v spise, ktorý nedostatok sa prejavil v znení rozsudku, v ktorom len citoval
nové dôkazy a navrhované dôkazy zamietol zo všeobecných dôvodov. Vady spôsobené v konaní a

rozhodnutí sú odvolacími dôvodmi, ktoré smerujú k zrušeniu rozhodnutia a k jeho nevykonateľnosti.
Namietalazmätočnosťrozsudku,ktorýobsahujecitáciepôvodnéhorozsudkuzodňa03.05.2022vrátane
častí, ktoré aj odvolací súd vyhodnotil ako skutkovo a právne nesprávne posúdené. Namietala, že
súd prvej inštancie vydal dva výroky o výchovných opatreniach a rozhodol o zastavení konaniao uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletému pri asistovanom styku podľa § 23 ods. 3
CSP, ktoré nebolo uznesením začaté. Postupom súdu došlo k zaťaženiu rozhodnutia vo výroku II.,
ktorý je nesprávny a navrhla ho zrušiť. Vo vzťahu k výroku o obmedzení styku otca s maloletým

v celom rozsahu zotrvala na odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvej
inštancie č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022. Poukázala na správu ÚPSVaR zo dňa 11.03.2019,
neúspešné mediácie u I. L., I. G. a H. E. z dôvodov na strane otca, na vyjadrenie H. E. (zastrašujúci
email od otca), na neúspešné znalecké dokazovanie znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD.,
na správy CPPPaP z 30.06.2021 a 06.09.2021 potvrdzujúce nevhodnosť kontaktu otca s maloletým,

vyslovenú obavu odborníkov o psychické zdravie maloletého, na vyjadrenie psychológa C. J. B..
Poukázala na nečinnosť otca a jeho nevôľu navštevovať psychológa a dať si vypracovať psychologický
posudok. Dala do pozornosti odporúčania H. A. B., ďalších odborníkov, C. J. B., CPPPaP a kolíznych
pracovníkov, aby otec absolvoval psychologickú pomoc. Zdôraznila, že odborníci konštatovali, že
dlhodobý odpor maloletého k otcovi, strach, obava, odmietanie, sú založené na nevhodnom prístupe
otca k nemu, matke a jej rodine, ktorý nie je možné zmeniť asistovaným stykom, ale zmenou otca a

jeho prístupu. Uviedla, že otec nedokázal pri výsluchu dňa 31.05.2024 vysvetliť svoje konanie, jeho
odpovede nasvedčujú cieľavedomému konaniu, neschopnosti zmeniť správanie a spolupracovať. Otec
ani po doporučení prvoinštančného a odvolacieho súdu v negatívnych prejavoch neprestal, zasahuje
nevhodným spôsobom do výchovy maloletého, vystavuje ho stresovým a nestabilným situáciám, čím
umocnil jeho nezáujem o stretnutia s ním. Poukázala na závery znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD.

hodnotiaceosobuotcaavzťahmaloletéhokotcovi,na vyjadreniepsychiatričkyH.A.B.,naprebiehajúce
trestné konania voči nemu. Identicky odôvodnila odvolanie aj vo vzťahu k realizácii asistovaného styku
v CDR Učiteľská. Namietala, že súd ponecháva absolvovanie psychologického poradenstva na otcovi
súc si vedomý, že ho potrebuje, ale nie je ochotný sa mu podrobiť. Nesúhlasila so zamietnutím návrhu
na nariadenie výchovného opatrenia otcovi, pretože preukázala, že otec pokračuje vo svojom správaní

a jeho narušený postoj k matke má negatívny dopad na vývoj maloletého. Zdôraznila, že žiaden z
odborníkov neudával problémy pri komunikácii, či riešení vecí z jej strane, preto ukladanie rovnakých
opatrení otcovi a matke nemá opodstatnenie. Určené výchovné opatrenie nie je možné realizovať,
keďže CDR Učiteľská nie je psychiatrickým pracoviskom, nemôže vykonávať dozor nad osobou s
predpokladom duševnej poruchy a ochranu maloletého pred takouto osobou. Pôsobenie psychológa

centra pri asistovanom styku nedáva priestor pre školenia a poradenstvo otcovi, ktoré nemôže byť
prezentované pred maloletým, aj vzhľadom na prístup otca, ktorý neuznáva iný názor, čo vedie k
napätiu a hádkam. Podľa jej mienky treba skúmať, či má určené zariadenie materiálne a odborné
personálne zabezpečenie, vrátane práce s pacientami s duševnou poruchou. Z uvedeného dôvodu
navrhla zabezpečiť výsluch zástupcu zariadenia. Rozhodnutie o asistovanom styku pri dôvodnom

podozrení na možnú duševnú poruchu otca a pri odporúčaniach odborníkov považovala za nesprávne
a predčasné. Namietala, že súd nevyhodnocoval označené neprípustné správanie otca aj odvolacím
súdom,ajsprávouCPPPaPzroku2021anezohľadnilanivykonanédôkazy.Nesúhlasilasozamietnutím
návrhu na uloženie zákazu otcovi približovať sa k maloletému s poukazom na skutkové okolnosti,
situáciu v rodine, správanie otca k maloletému, úkony úradných inštitúcií smerujúce k otcovi na ochranu

zdravotného stavu maloletého, na psychiatrickú diagnózu maloletého, priebeh výchovného opatrenia v
CDR a jeho výsledky a odporúčania. Hmotnoprávny základ pre uloženie zákazu priblíženia sa otcovi
možno vyvodiť aj z ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine a § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
konaní bolo ustálené, že správanie otca bolo neštandardné, neprimerané, nekorektné, obťažujúce,
bolo dôvodom zmeny postoja maloletého k nemu a nerealizovania styku. Správanie otca bolo riešené

zásahmi súdov, nariadením neodkladného opatrenia (zákaz priblíženia) a v trestnoprávnej rovine.
Nestotožnila sa s názorom, že otec od nevhodného správania upustil, hoci prestal chodiť pred bydlisko
maloletého a vykonávať nekorektné výjavy, avšak nie z vnútorného presvedčenia, ale na základe
súdneho zásahu a sankcie trestného stíhania. Napriek upozorneniu súdom po vyhlásení rozsudku dňa
03.05.2022 otec pokračoval vo zverejňovaní správ o maloletom, zasielaní spráýv jej a jej rodine a

zverejňuje na sociálnych sieťach vulgárne správy, nadávky, vyhrážky a želania smrti, čím aj podľa
odvolacieho súdu sťažuje vývoj rodinnej situácie. CPPPaP a H. A. B. nedoporučovali ani náhodný,
či samovoľný kontakt otca s maloletým, pretože by priniesol zhoršenie jeho psychického stavu,
ohrozenie zdravia a ďalšiu dekompenzáciu. Argumentácia otca, že pri zákaze styku bude obmedzený
v pohybe a nemôže predpokladať, či sa náhodne s maloletým nestretne, nasvedčuje popisu ako by

mohlo dôjsť k stretnutiu. Týmto otec prezentoval, že chce chodiť na dané miesta a svoju prítomnosť
bude zdôvodňovať ústavným právom na pohyb, avšak reálne pôjde o šikanu a poškodzovanie zdravia
maloletého. Mala za to, že hodnotením existujúcich dôkazov možno prijať záver o dôvodnosti zákazu
priblíženia. Poukázala na reakciu dieťaťa po obdržaní rozsudku odvolacieho súdu, ktorá informáciapre neho znamenala vážny zásah, vyžadoval psychologickú pomoc, absolvoval v CPPPaP sedenia
s psychológom, ktoré poznatky sú zhrnuté v správe zo dňa 30.04.2024 (prejavy dieťaťa, tras, slzy
v očiach, zrýchlené dýchanie pri téme otec, pomenovanie strachu byť vonku v električke, opätovné

objavenie sa sekundárne enurézy v noci). CPPPaP vyslovilo zásadný nesúhlas realizovať asistovaný
styk z obavy, že môže dôjsť k závažným a stresovým reakciám vedúcim k závažnému disharmonické
vývinu osobnosti maloletého. Na základe enurézy maloletého navštívila detskú psychiatričku, ktorá
neodporúčala styk s otcom a odporučila vypočuť maloletého súdom, na ktoré dôkazy súd nereflektoval
a nevyhodnocoval ich. Odborníkov nenavštívila po rozhodnutí odvolacieho súdu účelovo a dôvod

návštevy CPPPaP a psychiatričky (záujem pripraviť syna na asistovaný styk, vzhľadom na extrémne
negatívnu reakciu na rozhodnutie súdu) vysvetlila. Dôvodnosť návrhu na zákaz priblíženia preukazovala
aj správa CPPPaP, podľa ktorej maloletý prejavoval pokrok k lepšiemu, najmä v oblasti vlastnej
sebadôvery a pri nastolení problematiky biologického otca došlo k závažnej zmene - efekt traumatického
trasu. Súd nevyhodnotil vyjadrenie CPPPaP a rozhodol v príkrom rozpore s ním. Daná správa definuje
nebezpečenstvo maloletého v prípade stretu s otcom bez prítomnosti odborníkov, nebezpečenstvo

straty sebadôvery, keď maloletý bude mať prirodzenú obavu, že otec sa môže kedykoľvek objaviť
v okolí domu, ktorými okolnosťami sa súd nezaoberal, neuviedol ich, nevyhodnotil a neodôvodnil.
Zákaz priblíženia považovala za dôvodný, vzhľadom na existenciu psychickej poruchy u maloletého
vyvolanej správaním otca, ktorá nie je zdravotne riešená do takej miery, aby mohol absolvovať osobný
styk s otcom, existenciu neustáleho negatívneho správania otca, ktoré bolo spúšťačom a udržiava

dekompenzáciu maloletého, dôvodnú pravdepodobnosť duševnej poruchy otca a existenciu názorov
odborníkov. Dôvodnosť tohto zákazu preukazuje aj skutočnosť, že otec sa opakovane zdržiaval napr.
pri ceste vedúcej k bytovému domu, sledoval pohyb členov jej rodiny, filmoval si ich a stresoval
maloletého. Predmetné obmedzenie je primerané a nepredstavuje taký zásah do slobody pohybu otca,
ktorý sa môže pohybovať kdekoľvek inde. Ak by došlo k náhodnému stretnutiu otca s maloletým,

tomuto sa dá predchádzať napr. informovaním matkou otca poslaním sms správy. Nesúhlasila s určením
predbežnej vykonateľnosti prvého výroku napadnutého rozsudku, ktorý v tejto časti neobsahuje náležité
odôvodnenie vo vzťahu k § 233 CSP, a nevyplývajú z neho dôvody aká hrozba nebezpečenstva ťažko
nahraditeľnej ujmy vznikla, je odôvodnený len všeobecne. Namietala konštatovanie súdu, že rodičia
nemajú diagnostikovanú duševnú poruchu, keď nie je zrejmé, z akých dôkazov vyvodil tento skutkový

záver. V konaní bolo preukázané, že otec nevie alebo nedokáže po psychologickej, resp. psychiatrickej
povahe stránky veci, ovládať svoje konanie. Nesúhlasila s konštatovaním, že otec netrpí duševnou
poruchou, pretože súd v tomto smere nevykonal dokazovanie. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že
maloletý je v starostlivosti psychológov CPPPaP, neuviedol ju a ani nevyhodnotil. Súdu vytýkala, že
neodôvodnil prečo neurčil asistovaný styk v CPPPaP, ktoré dlhodobo pracuje s maloletým a ku ktorému

má dôveru. Skutočnosť, že pri vyšetrení u H. A. B. dňa 09.05.2024 nebol stanovený ďalší termín
kontrolyneznamená, žedieťaniejevstarostlivostidetskéhopsychiatra,pretožetermínysústanovované
podľa aktuálnej potreby a stav maloletého nie je ustálený. Navrhla vypočuť pracovníkov CPPPaP,
zástupcu CDR, H. A. B., vykonať znalecké dokazovanie a vyšetrenie otca znalcom z odboru psychiatrie
a psychológie, vyžiadať zdravotnú dokumentáciu otca, zabezpečiť vyjadrenie všeobecného lekára otca

a príslušných špecialistov, vykonať dokazovanie ohľadom ďalších dvoch trestných konaní vedených voči
otcovi (nebezpečné prenasledovanie), ku ktorým sa súd nevyjadril a dokazovanie nevykonal. Namietala
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a nevyhodnotenie listinných
dôkazov uvedených v častiach 6 až 12 rozsudku. Poukázala na množstvo dokumentácie preukazujúcej
hanlivé a výhražné správanie otca voči nej a jej rodine, ktoré otec šíri verejne na sociálnych sieťach,

s ktorými dôkazmi sa súd nevysporiadal, neuviedol ich v rozsudku, nezdôvodnil a nevysporiadal sa s
jej právnou argumentáciou a procesnou obranou.

24. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava III vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s námietkami
k výroku, ktorým súd zamietol návrh na uloženie výchovného opatrenia. V tejto časti navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a otcovi uložiť výchovné opatrenie povinnosťou podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu minimálne v rozsahu 20 dní. Odvolanie matky voči výroku, ktorým súd
zamietol návrh na zákaz priblíženia považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že uloženie zákazu
priblíženia nie je prostriedkom ochrany práv aplikovateľné v zmysle § 24, § 25 a § 36 Zákona o rodine
a ani v zmysle § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, pretože matkou požadovaný výrok rozhodnutia má

charakter trvalého obmedzenia otca, čo nezodpovedá ústavným princípom ochrany pohybu a pobytu
podľa čl. 23 Ústavy SR. Zákaz priblíženia sa k inému je v systéme právnej úpravy spojený s ochranou
psychického a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy v prípade potreby
zasiahnuť a chrániť dotknutý subjekt pred útočníkom. Tomu zodpovedá režim neodkladných opatrenípodľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP, vykázanie zo spoločného obydlia a zákaz priblíženia podľa
§ 27a ods. 1 a ods. 2 zák. č. 171/1993 z.z, o policajnom zbore v platnom znení alebo má povahu
trestnej sankcie v prípade, ak postihované konanie napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu

podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. Ustanovenie § 25 ods. 3 Zákona o rodine upravuje režim
zákazu styku v rodinnoprávnych vzťahoch, ktoré nie je možné zamieňať, či nahrádzať uložením zákazu
priblíženia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.06.2023 č.k.
9Co 27/2022, ktorý v obdobnej veci konštatoval nemožnosť uloženia zákazu priblíženia sa k inému ako
nároku požadovanému z titulu práva na ochranu osobnosti.

25. Otec sa k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo dňa
31.5.2024 nevyjadril.

26. Podaním zo dňa 02.08.2024 kolízny opatrovník poukázal na odpoveď CDR Bratislava Učiteľská v
súvislosti s uloženým výchovným opatrením a súdu dal na zváženie uloženie výchovného opatrenia

maloletému na zabezpečenie potrebnej psychologickej pomoci ako podporný mechanizmus pre
realizáciu nariadeného styku s otcom.

27. Podaním zo dňa 30.08.2024 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu upozornila na
nesprávny postup súdu, ktorý v priebehu dovolacieho konania vo veci pojednával, dňa 31.05.2024

vyhlásil ďalší rozsudok, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadami. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Stotožnila sa s vyjadrením Okresnej
prokuratúry Bratislava III len v časti uloženia výchovného opatrenia otcovi. Nesúhlasila s názorom
k výroku, ktorým súd zamietol návrh na uloženie zákazu priblíženia, nakoľko o tomto zákaze bolo
rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/164/2017 a skončením konania vo veci

samej, zanikla účinnosť neodkladného opatrenia bez ohľadu na to, aké skutkové okolnosti sú v danom
čase a či otec naďalej zasahuje do integrity dotknutej osoby. V takom prípade by súdy nemohli skúmať,
posudzovať a vyhodnocovať aké sú skutkové okolnosti prípadu, aký je prístup otca k maloletému, ale by
muselo neodkladné opatrenie zaniknúť skončením konania vo veci samej a to aj vtedy, keby prístup otca
k maloletému bol stále negatívny, šikanózny, spôsobujúci mu psychickú traumu a psychické ochorenie.

Takýto procesný postup je nemožný, nelegitímny a nesprávny, pretože musia byť nastolené právne
okolnosti a možnosti, aby zákaz priblíženia mohol existovať aj naďalej. Nesúhlasila s názorom okresnej
prokuratúry, že takéto rozhodnutie nie je možné vydať, aj keby sa otec správal akokoľvek negatívne.
Takouto okolnosťou nemôže byť podávanie nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý by navrhovateľ nemohol odôvodniť novými okolnosťami a nevedel by preukázať okolnosti

vyžadujúce jeho vydanie, pretože daný stav trvá už roky. Okresný prokurátor nesprávne poukazoval
na § 27a zák.č. 171/1993, ktoré ustanovenie rieši len situáciu na 14 dní a vo vzťahu k osobe, ktorá
spoločne obýva byt alebo obydlie s ohrozenou osobou. Za nesprávne považovala aj použitie § 51a
Trestného zákona, ktoré obmedzenia je možné uložiť len rozsudkom trestného súdu o vine a treste.
Uviedla, že voči otcovi bola podaná obžaloba na Mestskom súde Bratislava I, konanie je vedené pod

sp. zn. 31T/151/2017 a prípadné rozhodnutie je v nedohľadne. K negatívnemu názoru na vydanie
zákazu priblíženia podľa § 25 Zákona o rodine, poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 9Co 27/2022, podľa ktorého takéto rozhodnutie prichádza do úvahy v prípade potreby zásahu a
ochrany dotknutého subjektu pred útočníkom. Tomu zodpovedá režim neodkladných opatrení podľa §
325 písm. e/, f/, h/ CSP, resp. to má povahu trestnej sankcie v prípade, ak postihované konanie napĺňalo

znaky skutkovej podstaty trestného činu, či zákazu styku v rodinnoprávnych vzťahoch. Ani v prípade
trestnejzodpovednostitoho,ktoneoprávnenezasiaholdofyzickej,čipsychickejintegrityinejosobysana
koncept trvalého obmedzenia osobného práva povinného rozhodnúť o svojom pobyte, ako to vyplýva z
výroku napadnutého rozsudku. Z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že zákaz
priblíženia je možné uložiť v rámci rozhodnutia upravujúceho styk rodiča s maloletým, pričom každé

rozhodnutie o styku podlieha zmene v budúcnosti v prípade zmeny pomerov, či skutkových okolností.
Mala za to, že súčasťou rozhodovania o styku podľa § 25 ods. 3 je aj priblíženie sa rodiča k maloletému.
Podaním zo dňa 10.05.2025 upozornila, že otec jej naďalej odpovedá na emailové správy urážkami,
hrubými vulgarizmami a vyhrážkami a poukázala na obsah pripojených emailov od apríla 2024 do marca
2025. Z posledných reakcií otca je zjavné, že sleduje maloletého, keďže jej poslal fotografie, na ktorých

je maloletý a jej ďalšie deti. Vyslovila obavy o bezpečnosť detí, ktoré rastú, snaží sa im dávať
slobodu, kompetencie zvládať veci sami, chodiť von, a teraz ma reálne strach. Otcovi ide o šikanovanie
matky a maloletého, snahu o manipuláciu, o nebezpečné prenasledovanie, čím porušuje právoplatné
neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia. Podaním zo dňa 05.05.2025 oznámila, že maloletý absolvujepravidelné terapeutické sedenia v rámci odbornej psychologickej intervencie v CPPPaP Bratislava 3.
Centrum navštevuje pravidelne aj matka, na stretnutiach sa riešia problémy maloletého, problematické
situácie a pod. Maloletý absolvoval niekoľko návštev v Autistickom centre Andreas, kde okrem iného

prebehli pod záštitou špeciálnych liečebných psychológov a pedagógov diagnostické sedenia.

28. Podaním zo dňa 10.05.2025 matka zotrvala na svojich vyjadreniach. Poukázala na správy
obsahujúce odpovede otca na informácie o maloletom (napr. správa 30.04.2024 reakcia otca: „Nikdy
nenaser B., už ste blízko, ešte krotím vášne, ak nie, bude rock and roll, aký ste nezažili, 30.06.2024

– háveď zo D., zúčtujem Váš satanizmus na vlastnej krvi, 30.08.24 – ty piča, to sú tvoje psychotické
výlevy, ... C. A. je chudera, jebnutá piča, ..... morálne žumpy, slučka sa zaťahuje, vy idioti, sociopatická
tlupa,...vy morálne hovná, ... ty piča... vy kokoti a pochva z C., čo ťa porodila, vy žumpy morálky...
slučka sa zaťahuje..., 29.11.2024 pôjdete do basy, 29.12.2024 skončíte v kanáli zabudnutia za krádež
dieťaťa, ...ste jebnutí satani, kokoti, všetci budete mať odpoveď, 30.1.2025 si sebecká egoistická piča..,
29.3.2025, užívajte zatiaľ, kým ....“. Uviedla, že otec jej poslal fotografie, na ktorých je maloletý spolu

s jej ďalšími deťmi a manželom na bicyklovom výlete, teda sledoval jej rodinu, má obavy o bezpečnosť
detí a strach ponechať im slobodu a voľnosť. Podaním zo dňa 23.06.2025 poukázala na obsah pripojenej
správy CPPPaP a správy Centra Autistického centra.

29. Odvolací súd v súlade s ust. § 384 ods. 1, 2 CSP, § 68 CMP a v intenciách uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č.k. 8CdoR/10/2024 zo dňa 25.09.2024 vo veci doplnil dokazovanie, nariadil
pojednávanie, opätovne vypočul účastníkov konania, vykonal pohovor s maloletým dieťaťom, vypočul
svedka C. J. B., doplnil dokazovanie zabezpečením listinných dôkazov a to: správou CPPPaP Bratislava
3 zo dňa 14.04.2025, správou Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti
a žiakov s autizmom, alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zo dňa 26.05.2025, správami

H. A. B., Národný ústav detských chorôb, Limbova 1, Bratislava zo dňa 09.05.2024, 13.06.2025,
rozsudkom Mestského súdu Bratislava I č.k. 5T/10/2023 zo dňa 11.02.2025, odvolaním otca proti
citovanému rozsudku, oznámením Mestského súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2025, oznámením
Ministerstva vnútra SR, OR PZ Bratislava III zo dňa 09.04.2025 a uznesením OR PZ Bratislava
III ČVS:ORP-250/1-VYS-B3-2024 zo dňa 18.08.2024, oznámením MV SR, OR PZ v Bratislave

III ČVS:ORP-373/NMV-B3-2024 zo dňa 15.04.2025 oboznámil sa s obsahom listinných dokladov
doložených v priebehu odvolacieho konania účastníkmi a to správou CPPPaP Bratislava 3 zo dňa
30.04.2024, listom CPPPaP Bratislava 3 zo dňa 16.06.2025 adresovaným právnemu zástupcovi matky,
Úradným záznamom ÚPSVaR Bratislava zo dňa 12.06.2025 a 25.06.2025 s sms správami od otca
adresovanými pracovníčke úradu, písomnými prehláseniami H. H. O., H. E. H. a H. H. P., protestom

prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 04.12.2018 a emailovou a sms komunikáciou
rodičov a výňatkami príspevkov otca na sociálnych sieťach a Facebooku.

30. Na pojednávaniach pred odvolacím súdom matka vo svojich výpovediach zotrvala na doterajších
vyjadreniach. Uviedla, že zákaz priblíženia na 300m pomohol, pretože maloletý žije pokojnejšie

a slobodnejšie, nezažíva situácie ako v minulosti, kedy pri odchode z domu a do domu kontrolovali,
z ktorej strany otec príde s ďalšími ľuďmi, s kamerami, vždy vykrikoval, mali strach, otec sedával pred
domom, pozoroval ich a natáčal, záznamy zverejňoval na Facebooku a na YouTube. Maloletý po zákaze
priblíženia postupne začal žiť normálnejší detský život, vie ísť von pred dom so susedom aj sám, vie,
že je nejakým spôsobom chránený. Je veľmi dôležité, že to, čo si dokáže teraz maloletý zažiť, bez

zákazu priblíženia nebude mať. Maloletý je aktuálne spokojný, venuje sa svojim aktivitám, avšak do
zákazu priblíženia zažíval autentické strety s otcom, ktoré v ňom vytvorili strach. Nemyslí si, že je
to prenesený strach od nej, ale vníma útoky otca na rodinu a to čo zažil. Aby sa zastavilo konanie
otca, podala v roku 2016 na neho trestné oznámenie, a keďže v konaní pokračoval, podávala ďalšie
trestné oznámenia. Maloletý sa na otca nepýta, len v prípade obavy zo stretu s ním, chce uistenie,

napr. či mu napíše, že idú na chatu. S maloletým nerieši súdnu stránku veci, ale dieťa to vníma, vie,
kedy ide na pojednávanie, čo sa tam zhruba bude riešiť, vnútorne to prežíva, je inteligentný a veci si
vie dať dokopy. Maloletý náhodou videl časť písomnej komunikácie otca, hoci mu ju neukazuje, videl
správy sms alebo WhatsApp, vnímal, keď si vzdychla, začala sa triasť, vedel, že sa niečo deje. Na
Facebooku sa k správam nedostal, avšak o ich obsahu sa dozvie aj náhodne od susedov a známych,

doma majú technicky počítač zabezpečený. Od zákazu priblíženia sa snažia a môžu žiť relatívne ako
normálna rodina, čo bolo jediné funkčné riešenie, a má obavy a chce chrániť aj ďalšie svoje deti
od útokov A. otca. Bola by najspokojnejšia, keby mal maloletý s otcom krásny fungujúci vzťah, čomu
bola a je otvorená doteraz, avšak otec hatí cesty a robí opak toho, čo by mohlo pomôcť k zlepšeniuvo vybudovaní nejakého vzťahu. Maloletý nie je aktuálne dostatočne silný a zrelý na priamy kontakt
s otcom. Otec nevyvíja žiadnu snahu a kroky, ktoré by mohli viesť k objektívnemu zlepšeniu z
jeho strany a aj k tomu, aby ho maloletý mohol začať vnímať lepšie. Nevie ako to spraviť, ak sa

otec nechce zmeniť a nepomáha ani dohováranie, prosby, odporúčania odborníkov. Pomohlo jej, že
na začiatku roku 2015 začala navštevovať psychologičku, ktorá ju usmernila ako sa správať k otcovi.
Spravila maximum, stálo ju to veľa úsilia a to negatívne, čo ostalo vo vzťahu otec a syn, je spôsobené
tým, čo sa dialo a objektívnymi situáciami. Uviedla, že väčšina dospelých ľudí, ktorí sa stretli s pánom B.,
s ním mali nejaký konflikt záujmov, alebo ak nesúhlasili alebo nevyhoveli, boli voči nim vznesené útoky.

Dospelí ľudia sa nechcú tomuto vystavovať a nie je v poriadku, aby sa do tejto situácie dávalo dieťa.
Komunikácia maloletého s otcom by bola za týchto okolností absolútne neprimeranou záťažou. Otec sa
má správať rešpektujúco, žiadala ho, aby pri preberaní dieťaťa nekričal, nenadával, ale znásobil to.
Na zákaze priblíženia trvá, pretože vidí ako to synovi prospieva. Poukázala na vyjadrenia odborníkov,
ÚPSVaR, mediátora pána E., znalca PhDr. Karola Kleinmann, PhD. nespoluprácu otca, snahu CPPPaP
výchovným opatrením riešiť situáciu v rodine so začlenením celej rodiny. Otca o maloletom informuje

každýmesiac,avšakoteczverejňovaltietosprávynaFacebooku,vrátane súkromných správodlekárov,
čím poskytoval množstvu ľudí neprimerané informácie o ich rodine a maloletom. Otec jej písal správy aj
v poslednom roku, preto podávali trestné oznámenie. V odpovediach otca na správy nevidno skutočný
záujem o maloletého, len hrubé nadávky, jeho prejavy sú šikanózne, čím zneužíva právo na informácie,
ktoré správanie by nemalo mať právnu ochranu. Za nebezpečné považovala oznamovanie vopred, čo

ide robiť s maloletým, nakoľko otec môže sledovať ich pohyb a podávať oznámenia na ÚPSVaR o únose
a týraní maloletého. Takéto oznamovanie je šikanóznym výkonom práva, kontraproduktívne a nie je v
záujme maloletého. Súhlasila s názorom otca, že ako rodič sa musí podieľať na podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého, pričom podľa Zákona o rodine dôležité okolnosti ako školská dochádzka,
zdravotný stav atď. si vyžadujú súhlas obidvoch rodičov, ktorý musí byť daný vopred, čo rešpektuje.

Informovanie o ostatných záležitostiach, absolvovaní dovolenky v zahraničí, účasti na tábore nie
je vhodné. Tvrdenia, že nie je schopná komunikovať s otcom, že vplýva na maloletého a označuje
otca za zlého, nie sú v súlade so skutkovým stavom. Poukázala na predloženú komunikáciu rodičov,
z ktorej vyplýva kto ako komunikuje, pričom zo strany otca ide o rivalizačný vzťah k nej. Navrhla
zakázať styk a uložiť otcovi výchovné opatrenie smerujúce k aktívnej zmene jeho prístupu. Uviedla,

že rozhodnutia v poručenských veciach je možné zmeniť, ak otec objektívne preukáže zmenu prístupu
k matke i k spoločenskému správaniu vo všeobecnosti. K výsluchu maloletého uviedla, že reagoval sám
a spontánne, jeho prejav asi vychádza priamo z neho a potvrdzuje skutočnosti uvedené v správach
CPPPaP a H. A. B.. Nesúhlasila s tvrdeniami otca ohľadom vyjadrenia maloletého pred súdom v roku
2019 a aj podľa znalca dieťa nie je manipulované matkou. Otec mal množstvo príležitostí a možností

ako vzťah so synom opravovať, naprávať, vytvoriť si ho cestou odborníkov, avšak nedostavil sa k
znalcovi, k mediátorovi a k pracovníkom CPPPaP. Za posledných 6-7 rokov otec maloletému neposlal
darček k sviatku, neprejavil sa, že na neho myslí, chce sa s ním stretnúť, ale len útočil. Psychické
násilie je niekedy omnoho horšie a je podstatná aj psychická záťaž zo strany otca na maloletého, čoho
výsledkom sú návštevy psychiatra a psychológa maloletým. Otec nepreukázal zmenu na jeho strane,

napriek upozorneniam súdov, v útokoch pokračoval, nepredložil dôkaz, že by na sebe pracoval,
navštívil psychológa, riešil spôsob ako má pristupovať k maloletému, ale len odkazuje, že je pripravený,
vie, čo má robiť. Vzhľadom na diagnostikovaný autistický syndróm maloletému, prístup k nemu nie
je ľahký a aj pri jeho výsluchu musel byť prítomný psychológ. Stretávanie maloletého s biologickým
otcom v súčasnosti nie je v záujme maloletého, pričom svedok C. J. B. neodporúčal ani asistovaný styk,

pretože by vytváral pre maloletého veľmi závažný dosah na jeho zdravotný stav a išlo by o nezvratný
regres. Otec sa domáha styku za účasti odborníka, avšak na pojednávaní na otázku, či by vedel
rešpektovať stretnutie za prítomnosti odborníka, odpovedal, že iba človeka, ktorého by považoval za
odbornezdatnéhoatakéhožiadnehonepozná.Zodpovedeotcajezrejmé,žeaniosoba,ktorábybolapri
styku, by nedokázala zapracovať na tom, aby styk mohol prebiehať bez traumatizácie maloletého a otec

by nerešpektoval žiadnu osobu, ktorá by mala iný postoj k veci. Opakovane všetci odborníci uvádzali,
že riešením v súčasnosti je iba diametrálna zmena správania otca, ku ktorej nepristúpil argumentujúc
svojim vzdelaním a tým, že vie čo má robiť.

31. Odvolací súd pojednával dňa 26.5.2025, 16.7.2025 a 24.7.2025 v neprítomnosti otca, ktorý svoju

neprítomnosť na pojednávaniach konaných dňa 16.07.2025 a 24.07.2025 ospravedlnil prostredníctvom
zvolenejprávnejzástupkynezosobnýchdôvodovadôvoduplnenianeodkladnýchpovinností.Zneúčasti
na pojednávaní konanom dňa 26.05.2025 sa otec ospravedlnil bez uvedenia dôvodu, pričom v každom
prípade súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 19.08.2025 otec vovýpovedi uviedol, že roky vysvetľuje zainteresovaným orgánom, že chce vidieť svojho jediného syna,
ktorého miluje. Je vyštudovaný andragóg, má sociologicko-psychologicko právnické vzdelanie, je bývalý
mediátor, úspešný vo viacerých oblastiach, rešpektovaný muzikant, synovi má čo odovzdať. Je pre

neho nedôstojné, aby vysvetľoval, že chce svoje dieťa, s ktorým má právo tráviť čas. Maloletý je
dlhodobo psychicky manipulovaný a izolovaný od druhého rodiča a jeho rodiny. Syna pred školou
neprenasledoval, na základe dohody s triednou učiteľkou mu priniesol veci a pri náhodnom stretnutí
videl, že je neprimerane vystresovaný, preto ho išiel skontrolovať. Matka sa rozhodla odstrihnúť ho od
dieťaťa a jeho útoky voči nej sú len zúfalstvo, pretože sa legálnou cestou nemôže domôcť svojho syna.

V roku 2015 upozorňoval na psychickú manipuláciu maloletého, čo vyplynulo aj z výsluchu syna zo dňa
11.07.2019. Po tom ako bol maloletý účastný jeho napadnutia manželom matky K. Q., naučil sa otca
odmietať. Výsluch maloletého pred odvolacím súdom považoval za chybu, vzhľadom na manipuláciu
dieťaťa. Správal sa primerane situácii, používa nástroje adekvátne stavu, ktorý nastal a nevie, aké iné
kroky mohol urobiť na obnovu kontaktu so synom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nevykonateľné,
pretože všetky centrá v Bratislave stratili akreditáciu na realizáciu asistovaného styku. Po tom ako sa

našlo centrum v C. E., matka zariadeniu oznámila, že je kriminálnik a či sú schopní viesť styk s dieťaťom
za účasti psychológa. Má čistý register trestov, ale vďaka matke sú na neho podané tri obžaloby a
aktuálne trestné oznámenie podal na neho aj kolízny opatrovník. Maloletého chcel preberať na styk
v materskej škole, bol vrátený na D., pričom na zmenu situácie upozorňoval. Spor sa začal hrotiť, keď mu
matka pred synom vrátila hračky, nasťahovala si do bytu K. Q., ktorého maloletý oslovoval „oco“, a ktorý

prevzal manažovanie odovzdávania dieťaťa. K. Q. ho viackrát napadol, aj v Red Café v období rokov
2018-2019 pred maloletým, pri náhodnom stretnutí. Na túto situáciu maloletý zareagoval pomočením.
Naposledy videl syna 07.09.2018, na ďalšie stretnutie dňa 09.07.2018 sa syn tešil, avšak pri preberaní
dieťaťa došlo opäť pred maloletým k jeho napadnutiu K. Q., ktorý je agresívnou osobou, manipulátor,
vyhrážal sa mu a maloletý má z neho strach. Matka mu maloletého neodovzdáva a rozhodnutia súdu

o styku sú nevymožiteľné. Nemal možnosť maloletému vysvetliť, že všetko je klamstvo a povedať mu
pravdu. K synovi sa nevie dostať ani na hodinu, psychologička je senilná a Úsmev ako dar odmietol
vykonaťasistovanýstyk.Kstretnutiusosynomnepotrebujepsychologičku,psychiatričkua aniI.B..Jeho
predstava k možnej realizácii styku aktuálne je nájsť centrum s akreditáciou, zainteresovať psychológa,
ktorý sa hodinu porozpráva s dieťaťom a následne dôjde k pomalému obnovovanie jeho styku so synom,

ktorý je už totálne defraudovaný na základe psychiky dieťaťa, ale nie jeho vinou. V prípade asistovaného
styku je pripravený rešpektovať odporúčania renomovaného psychológa, avšak takého momentálne
na území Slovenskej republike nepozná. Spochybnil psychiatrické diagnózy maloletého ako nesprávne
diagnostikované, vychádzajúce len zo zápisov. Namietal postup kolíznych opatrovníčok, ktorý napadol.
Robil všetky legálne kroky, domáhal sa súdnou cestou, na polícii nahlasoval nezvestnosť maloletého,

keď mu matka nezdvíhala telefón v čase jeho styku so synom, privolával hliadky, keď mu bolo bránené v
styku. Považoval za nesprávne, aby mu dieťa odovzdávala splnomocnená osoba matkou, pretože dieťa
je v toxickom prostredí sedem rokov a bojí sa. Snažil dosiahnuť styk so synom, celé hodiny čakal, kto
mu ho privedie a neskôr si vymohol písomné splnomocnenie. Pri výsluchu dňa 11.09.2019 sa maloletý
vedel brániť, počas leta bol od neho odlúčený a následne bol psychicky manipulovaný matkou a jej

rodinou. Maloletý nikdy nevidel, kde sa narodil jeho otec, kde býval, pritom nebolo preukázané, že
by synovi ublížil. Nakoľko sa situácia zhoršovala, začal na svoju ochranu nahrávať videá zo stykov.
Bubnoval pred domom maloletého na jeho narodeniny, nakoľko chcel dať synovi najavo, že je tam. Keď
chodieval na styky, rodina matky mala zatiahnuté žalúzie, osadené kamery, nahrávaním zbierali dôkazy
ako dieťa otca odmieta, pritom manžel matky ho držal za ruku, aby sa nerozutekal. Ak na syna kričal,

chcel mu len zakričať, že sa na neho teší a ľúbi ho. Ak robil neštandardné veci, je to preto, že je
kreatívny a chcel, aby syn videl, že tam chodí. Matke posiela aj útočné správy, pretože syna nevidí
a vie, kto sú vinníci. Matka s rodinou sa snaží o zákaz styku z obavy, že sa maloletý dozvie kompletnú
pravdu a jej cieľom bolo otca kriminalizovať. Nesúhlasil s tvrdením, že sa o syna nezaujíma, avšak
nesmie sa k nemu priblížiť a nemá mu kde dať hračky. Matke mu roky dieťa nedávala odvolávajúc

sa na ospravedlniteľné dôvody. K vysloveným obavám ako sa bude k synovi správať uviedol, že videá
zaznamenávajú jeho vzťah so synom. Je pre neho dehonestujúce počúvať vyjadrenia na svoju osobu,
preto dvakrát odmietol prísť na pojednávanie. Pre syna urobil najviac ako mohol, založil iniciatívu
Čierno-biele srdcia za práva detí a znevýhodnených rodičov, spustili petíciu na zmenu legislatívy v tejto
oblasti, mal vlastnú reláciu o právach detí, pomáhal iným rodičom po celom Slovensku, naštudoval si

túto problematiku, ako verejnosť sa zúčastnil pojednávaní v tejto agende, prednášal na tému výkon
rozhodnutia o styku s dieťaťom. Zákaz styku je prudký zásah v zmysle aj medzinárodného práva do jeho
ľudských práv, preto sa bude brániť. Žiadal o hľadanie riešenia, pretože chce svojho syna viesť riadnym
životom, čo mu nebolo umožnené. Keďže nemal možnosť so synom telefonovať, navrhol umožniť mutelefonický kontakt, prípadne skype hovory s tým, že telefón synovi zabezpečí a bude platiť všetky účty.
Zákazom styku dôjde k pretrhnutiu jeho puta s maloletým, ktorý má svoju rodinu v E., ktorú nepozná.
Navrhol potvrdiť rozsudok, ktorým bol návrh na zákaz styku zamietnutý a zmeniť výrok o asistovanom

styku len v časti určenia zariadenia. Zmenu konkrétneho zariadenia a času ponechal na rozhodnutí
súdu s tým, že navrhol rozsah styku po dve hodiny v každom týždni, určeným časom sa prispôsobí. Po
rozhodnutí súdu sa dopytoval v centre ohľadom styku a v CDR Učiteľská mu prisľúbili pomoc. Podľa
právnej zástupkyne otca priestor na realizáciu styku je, avšak otec potrebuje usmerniť. Otec ďalej
poukázal na jeho nezastupiteľnú rolu rodiča v živote dieťaťa, ak by sa matka dostala do nepríjemnej

situácie a na najlepší záujem dieťaťa, ktorým je mať oboch rodičov. Emócie otca sú väčšinou reakciou
na nejakú správu a prejavia sa, ak sa nemôže stretnúť s dieťaťom. Otec sa spoliehal na asistovaný styk,
uvedomuje si, že to bude ťažšia práca, ale nielen jeho správaním boli vybudované negatívne emócie.
Chápe obavy matky, že možno došlo k incidentu v Red Café, ktorý si každá strana zle vysvetlila. Z
trestnéhorozsudkusúduprvejinštancievšakvyplýva,žeotecpo upozorneníjeschopnýsvojesprávanie
korigovať.Otecvieemócieutlmiť,keďdostanešancunastyksosynom,pričomjeho aktivity označované

za nevhodné správanie sú prejav zúfalstva, bezmocnosti, frustrácie, ktoré trošku koriguje a utlmí, ak sa
aktívne začne zapájať do procesov. Aj sms správy zaslané kolíznej opatrovníčke na služobný mobilný
telefón otcom boli výsledkom emócie z odročeného pojednávania. Ak dostane otec možnosť na vzťahu
sosynompracovať,využijeto.Ajz výsluchumaloletéhozodňa16.07.2025vyplynulo,žereagujenaotca
negatívne len z dôvodu, že si pamätá bubnovanie a nejaké prejavy z minulosti, čo nasvedčuje tomu, že

v čase realizácie styku nedošlo k incidentu. Z výsluchu maloletého nevyplývajú žiadne útoky otca voči
nemu. Reakcie otca sú riešením dôsledkov, čo vie rozumne maloletému vysvetliť, ak by mal možnosť
a priestor ho počúvať. Pokiaľ ide o fotografie z cyklistiky maloletého s rodinou z jedného obdobia, išlo
o náhodu, dieťa neoslovil. Otec bol pred maloletým vykresľovaný negatívne, bol démonizovaný, bolo
pred ním spomínané podpálenie auta, čo možno postačuje len na zotrvanie v tomto nastavení. Otec

rešpektuje tento stav, maloletého pri náhodnom stretnutí neoslovoval. Maloletý nie je vo veku, kedy by
mal rozhodovať sám, jeho vzťah s otcom je potrebné budovať a napriek vykonateľnému rozhodnutiu
súdu o asistovanom styku, otec ani maloletý nedostali priestor ako by ich koordinácia fungovala. Do
dvoch - troch rokov veku dieťaťa spolu boli, fungovali a nie je dôvod, aby tomu tak nebolo ďalej. Výrok o
informačnej povinnosti navrhol ponechať v pôvodne určenom rozsahu. Matka mu informácie v minulosti

riadne nezasielala, aktuálne ho informuje o maloletom. Jeho reakcie na informácie od matky sú len
dôsledok a výsledok pocitu provokácie. Komunikácia medzi rodičmi je zlá a matka si nebude túto
povinnosť plniť dobrovoľne. Nebol pozbavený rodičovských práv, má právo vyjadrovať sa ku školskej
dochádzke, vzdelávaniu, vycestovaniu dieťaťa do zahraničia, čím bude vopred poskytnutá informácia
ochranou aj pre matku. Informovanie ex post popiera podstatu informačnej povinnosti druhého rodiča

a diskriminuje otca z výchovného pôsobenia na dieťa. Matka neviedla maloletého k rešpektovaniu role
druhého rodiča, a aktuálne s ohľadom na stanovisko H. A. B. a vyjadrenie maloletého, je reálne nemožné
jeho prezverenie, ktoré by poškodilo jeho osobnosť. Nie je však možné ponechať na rozhodnutí dieťaťa,
či sa styk bude realizovať, vzhľadom na práva otca a záujem dieťaťa. Ostatný výsluch dieťaťa treba
vnímať v časovej perspektíve, keď v minulosti dieťa verbalizovalo, že matka označuje otca ako zlého,

a označilo vplyv matky, a nemožno sa domnievať, že by svoj postoj zmenila. Asistovaným stykom
bude maloletý oprostený od rodičovskému konfliktu a prítomný odborník pri styku zasiahne. Týmto sa
vytvorí priestor na zastabilizovanie vzťahu dieťaťa k matke a k otcovi, čo je nevyhnutné z hľadiska
jeho duševného vývoja. Dieťa potrebuje nadobudnúť rovnováhu, vie, že má biologického otca, ktorého
nemožno vytesniť z jeho psychiky a nie je v záujme maloletého, aby ostal žiť s traumou vo vzťahu

k nemu. Pri ponechaní styku na vôli dieťaťa alebo matky a odkladaní kontaktu sa nezáujem dieťaťa
sa znásobí k odporu a situácia sa bude prehlbovať. Izolácia dieťaťa a otca nie je v záujme dieťaťa, a je
potrebné zabezpečiť ich kontakt a spôsob akým styk nabehne na štandardizovaný systém, lebo dieťa by
aktuálne iný ako asistovaný styk nezvládlo. Mal za to, že svedok C. J. B. nie je nezávislý, má vedomosti
o maloletom, ale má zrejme bočné informácie od matky a nevedel/nechcel sa vyjadriť k spúšťačom tohto

správania. Aj svedok uviedol, že raz musí prísť ku konfrontácii maloletého s otcom, ktorý mu je biologicky
najbližšou osobou a ich vzťah by sa mal urovnať. Uviedol, že s maloletým má vytvorené biologické
puto, vzťah po stretnutí a vzájomnom nadstavení prvotnej komunikácie fungovať bude, pretože syna
má rád a chce, aby ho syn mal rád. Maloletý môže mať strach z čohokoľvek, nejde o strach z otca
a treba mu dať šancu, aby zistil, že otec mu nemá dôvod ubližovať. Ak asistovaný styk bude, a maloletý

sa vyjadrí, že sa na stretnutie necíti, nebude ho nútiť. Posledné tri roky nebolo zachytené také jeho
konanie, ktoré by podnecovalo potrebu zákazu styku. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.32. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že dňa 09.06.2025 vykonali
šetrenie v domácnosti matky z vlastnej iniciatívy a pohovor s maloletým, v rámci ktorého sa nevyjadril
iným spôsobom, komunikoval bez problémov, vyjadroval sa ku vzdelávaniu a prázdninám. Na začiatku

júla 2025 otec kontaktoval úrad cez linku, v zvukovej nahrávke oznámil, že maloletý je väznený na
D. R. X, že má zákaz, nevidel rodinu z otcovej strany, dlhé roky sa nestretajú, žiadal o šetrenie,
uviedol svoj email, vyjadroval sa posmešne. Prešetrenie bolo vykonané na druhý deň, ale nikto
nebol doma. Vzhľadom na vyjadrenia otca a jeho správanie navrhla prizvať do konania znalca
z odboru psychológie a psychiatrie pre posúdenie osobnosti otca Poukázala na veľmi nepriaznivý stav

maloletého, ktorý je dlhodobo sledovaný odborníkmi. Správanie otca viedlo k rôznym psychopatickým
ťažkostiam, v minulosti nepodal maloletému žiadnu emočnú stabilitu a ani dlhodobé opatrenia neviedli
k tomu, aby otec svoje názory prehodnotil, zmenil správanie a postoj. Vzhľadom na aktuálnu situáciu,
odporúčania CPPPaP a pedopsychiatra, na názor maloletého, jeho záujem prihliadala na ohrozenie
jeho psychického zdravia a ohrozenie jeho mravného vývoja. Aj keď záujmy detí a rodičov majú byť
v rovnováhe, záujem dieťaťa môže podľa situácie prevážiť záujem rodičov. Hoci ide o veľmi vážny

zásah do práv dieťaťa, a aj rodičovských práv, je v záujme maloletého, aby súd prihliadal na jeho názor.
S ohľadom na všetky odporúčania odborníkov a vykonané opatrenia navrhla vyhovieť návrhu matky.

33. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava na pojednávaniach pred odvolacím súdom uviedla,
že v konaní dochádza ku kolízii dvoch práv, práva maloletého na zdravý vývoj a práva otca na

stretávaní sa s maloletým. Túto otázku súd výstižne veľmi postačujúco riešil, boli vypočutí svedkovia
a maloletý. Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa pripája k návrhu kolíznej opatrovníčky na zákaz
styku. V súčasnej dobe sa javí podľa vykonaného dokazovania, že tento zákaz je jednoznačne v
prospech maloletého, ktorý je v kritickom veku a je skutočne citlivý. Poukázala na vyjadrenie otca,
ktorý akúkoľvek otázku smerujúcu k jeho zodpovednosti na situáciu odmieta, vždy je vinný niekto iný,

matka, jej manžel, systém, súd, kolízny opatrovník, prokuratúra, ktokoľvek. Nie je zrejmé, že by otec
akokoľvek nahliadol na svoju mieru zodpovednosti za vzťah k synovi a aj v podstate k bývalej partnerke
a matke dieťaťa. Zo strany otca vníma iba jednoznačné obviňovanie a zbavovanie sa akejkoľvek
zodpovednosti, napriek jeho inteligencii a riadnemu zaradeniu do života, čo preukazovali aj písomné
svedectvá. Otec vedie reálne riadny život, problémom je neschopnosť jeho komunikácie so synom,

neschopnosť zobrať na vedomie skutočný stav dieťaťa taký, aký bol zistený a preukázaný. Informačnú
povinnosť navrhla ponechať v rozsahu v akom bola určená, aby otec bol informovaný o maloletom.

34. Odvolací súd v súlade s ust. § 43 Zákona a rodine a § 38 CMP zisťoval názor maloletého
dieťaťa jeho vypočutím dňa 15.07.2025. V rámci vykonaného pohovoru maloletý uviedol, že sa má

dobre, popísal ako trávi prázdniny, aký má program, že mu vyhovuje výuka z domu, učí sa s ním
matka, starí rodičia a otčim, všetci si pomáhajú. Venuje sa skautingu a všeobecnej telesnej príprave
(krúžky), rád číta knihy, baví ho geografia, plastikové modelárstvo, študuje literatúru faktu, zaujíma ho
dejepis, informatika a fyzika, zaujíma sa ako funguje svet a témy svojich záujmov rozvinul. K otázkam
ohľadom rodičov uviedol, že s matkou mu je dobre, je trpezlivá, vie učiť, nič by jej nevytkol. Pamätá

si, že otec ho prenasledoval, keď bol malý, radšej sa s otcom nerozprával, len mu povedal, aby za
ním nechodil, čo nerešpektoval. Ak by otca teraz stretol, utekal by, pretože sa ho bojí. Strach z otca
odôvodnil tým, že otec v minulosti sedával pod oknom, kričal na neho, bubnoval, podpálil ich auto,
roznášal dezinformačné časopisy, lepil plagáty. Ďalej uviedol, že teraz, keď je zákaz priblíženia, sa
nebojí, má však z toho traumu. Na otázky týkajúce sa možných stretnutí a rozhovorov s otcom, prípadne

aj v prítomnosti psychologičky alebo C. J. B. maloletý reagoval výrazne odmietavo. Uviedol, že sa
mu páči, keď sa nebojí chodiť von a odkedy je zákaz priblíženia sa cíti lepšie, bojí sa menej a
môže chodiť aj na krúžky. Páči sa mu chodiť na výlety do prírody s celou rodinou a nebáť sa. Na
otázku, či niekto na neho niekedy pokrikoval odpovedal: áno, biologický otec. Na vysvetlenie, že otec
by chcel vedieť ako sa má a porozprávať sa s ním a na povzbudenie, že možno by dokázal prekonať

aodbúraťstrachapohybovalbysapovonkubezproblémov,kebyvedel,žeotecmuneublížil,opakovane
reagoval odmietnutím kontaktu, aj kontaktu v prítomnosti C. B.. Uviedol, že s pánom B. sa stretáva
pravidelne a stretnutie mali aj včera. Odvolací súd konštatuje, že výsluch maloletého bol zrealizovaný
v prítomnosti psychologičky (zamestnankyne súdu) vzhľadom na diagnózy maloletého (Aspergerov
syndróm, autizmus, posttraumatický stres a sledovanie u psychiatra). Maloletý sa dostavil na výsluch

v sprievode matky, odmietal vstúpiť do výsluchovej miestnosti určenej na realizáciu pohovoru, držal
sa matky, bol plačlivý, spočiatku nenadväzoval ani očný kontakt s členkami senátu, musela mu byť
poskytnutá podpora matky, psychologičky a ostatných prítomných, až následne po presviedčaní vstúpil
s matkou do výsluchovej miestnosti, ktorú po ukľudnení maloletého matka opustila. Počas výsluchumaloletý rozprával uvoľnene na témy matka a jej rodina, vzdelávanie, mimoškolské aktivity, prázdniny
a tieto témy sám spontánne rozvíjal. Pri otázkach týkajúcich sa otca sa správanie maloletého zásadne
zmenilo, rozplakal sa, neovládateľne sa triasol, prejavilo sa u neho zrýchlené a plytké dýchanie. Výrazná

zmena správania si vyžadovala zásah psychologičky, ktorá prerušila pohovor, maloletému poskytla
podporu a odbornú pomoc vo forme usmernenia spôsobom predýchania tak ako sa naučil v zariadení
Andreas. Po ukľudnení a uvoľnení maloletý rozprával bez problémov o odľahčených a bežných témach.
Akonáhle mu boli znovu kladené otázky ohľadom otca, styku a rozhovorov s otcom, znovu u neho
nastúpili vyššie uvedené fyzické prejavy a bol nevyhnutný zásah psychologičky. Počas celého pohovoru

maloletý opakovane, rázne a absolútne odmietal akýkoľvek kontakt s otcom. Maloletý nesúhlasil, aby
mal otec sprístupnený zvukový záznam z vykonaného pohovoru.

35. Z výpovede svedka C. J. B. odvolací súd zistil, že s rodinou v minulosti pracovala psychoterapeutka
K. I., posledný rok a pol mali stretnutie s maloletým po dlhšom čase z dôvodu zhoršenia jeho stavu.
Pri zisťovaní stavu maloletého a témach z minulosti, ktoré udalosti (krik pri odovzdávaní, horenie auta

a pod.) si aktívne a živo pamätá a boli pre neho traumatizujúce, sa u neho prejavilo trasenie, extrémna
reakcia s možnosťou rýchleho návratu do retraumatizácie, preto sa zhodli na potrebe sledovať ho
pravidelne v mesačných/dvojmesačných intervaloch. Za obdobie roka a pol, kedy nebol vystavovaný
reálnym konfliktom medzi rodičmi je stabilný, v jeho správaní je skôr progres, dokáže popisovať veci,
komunikovať, čo bolo predtým veľmi problematické. Primárnym cieľom poskytovaných psychoterapií je

stabilizácia,sebarozvojapodpora,abyneriešilrodinnúsituáciu,keď poveľminestabilnýchrokochtráum
začal fungovať ako zdravé dieťa. Pri téme stretnutia s otcom, keďže nemá veľa pozitívnych zážitkov, sa
u neho aktivujú zážitky z minulosti, kedy vnímal najmä zvukové efekty (zvonenie, krik, búchania) a ide
do veľmi nebezpečného stavu disociácií a stavu freezy /zamrznutia/. Pri takýchto traumách štandardne
psychoterapia trvá roky. Prognóza stretnutí maloletého s otcom je na rodičoch a dospelých, pretože

maloletý sa blíži do veku pubertálneho, rozhodnutie musí byť jeho, má v tom veľmi jasno. Bolo by
dobré, aby si vysporiadal vzťah s otcom, ale aktuálne potrebuje nájsť seba a má iné problémy so
sebou. Ak sa maloletý rozhodne, že chce byť s otcom, bude ho v stretnutí podporovať. Vzťah maloletého
s otcom je nesmierne dôležitý, ale musí byť postavený na chcení dieťaťa. Aktuálne nie je možné na
maloletého vytvárať ešte väčší tlak k budovaniu vzťahu s otcom, ktorý je náročný. Svedok uviedol, že

s otcom mal niekoľko stretnutí, mal s ním relatívne korektný vzťah, ale komunikácia s ním je veľmi
náročná a očakávať, že toto zvládne tínedžer, je veľká záťaž pre chlapca. Treba vytvárať podmienky,
aby sa maloletý mohol slobodnejšie rozhodovať, začína byť samostatnejší, čo je veľký znak toho, že
napreduje, nakoľko pred štyrmi rokmi sa neodtrhol od matky. Vystavovať ho ku konfrontácii s otcom
nie je vhodné. Keď bude starší, bude sa pýtať na mnohé veci, bude schopný postaviť sa proti otcovi,

oponovať mu a povedať mu, že sa neho hnevá, čo je dôležité. Tiež je dôležité, aby otec vedel správne
na syna reagovať, vypočuť ho a nepristupovať k nemu nátlakovo. V tejto fáze dieťa nevidí ako príležitosť
intervencie, pretože najskôr treba, aby bol otec rodičovsky otvorený psychologickej intervencii, ochotný
sa stretávať s psychológom za účelom rodičovských zručností, lebo stretnutie s maloletým je o prvej
reakcii otca na neho. Ak otec zareaguje na syna príliš rýchlo alebo nesprávne, bude to posledný krát,

lebo dieťa nie je možné nasilu do kontaktu stiahnuť. Otec nebol ochotný spolupracovať, komunikácia
z jeho strany je zlá, nemôže reagovať negatívne a psychológ sa nemôže na stretnutie s otcom báť.
S matkou nie je problém rozobrať situácie, je usmerniteľná, pracujú s ňou aj na tom, ako na dieťa
reagovať. Aktuálne by sa neodvážil maloletého zainteresovať do styku s otcom, ak by nemal všetko
pripravené a nepozná na Slovensku odborníka, ktorý by sa do toho pustil. Bez dobrovoľného nastavenia

maloletého a násilným spôsobom sa zhorší jeho psychický stav a vráti sa na začiatok. Maloletý má
diagnostikovanú posttramatickú stresovú a ak sa niekoľko rokov po situáciách trasie pri tejto téme,
uvedené je signálom, že jeho telo reaguje nevedome. Maloletý má vytvorený svoj systém a ak dôjde
k nejakej malej zmene programu, má problém, a vzhľadom na Aspergerov syndróm, autistické spektrum,
potrebuje mať vo veciach presnú štruktúru, jasnosť, pevnosť. Maloletého v rámci terapií smeruje ku

konfrontovaniu sa s ťažkými vecami vo svojom živote, aby sa chcel stretávať, zdieľať prežité situácie,
čo je spôsob, kedy začne prebiehať liečba jeho vzťahu s otcom. Ak sa dieťa uzdravuje terapeuticky,
otvára aj ťažké veci, potrebuje si vysporiadať vzťah k otcovi, dávať svoje pocity najavo, hnevať sa, lebo
situácienemáspracované.Reálnekonfrontovaniesasotcomjezáverom,keďbudedostatočnevnútorne
nastavený. Je pravdepodobné, že potom bude smerom k otcovi vyjadrovať aj hnev a je otázne, či je otec

pripravený sa konfrontovať s hnevom syna. Maloletý ešte nie je pripravený, bojí sa a ak sa má zdravo
vyvíjať, bude sa potrebovať s týmito situáciami vysporiadať osobne. Maloletému by pomohlo sa s otcom
zmieriť, ale najskôr sa musí zmieriť sám s tým, čo sa mu stalo, ako sa cítil, keď bol v strachu často sám,
pretože podobný stres prežívala aj matka. Otec nemal záujem v rámci výchovného opatrenia o prácuna sebe, stretnutia zlyhali na strane otca a jeho rodiny a boli ukončené po obdržaní nepríjemných
emailov od otca. Keď sa snažil s otcovým hnevom pracovať, otec je inteligentný a nechce, aby niekto
vstupoval do jeho prežívania, čo chápe a rešpektuje, ale potom nevie pomôcť k napraveniu vzťahov.

Otec by mal byť otvorenejší počuť druhú stranu, nemusí súhlasiť, ale pre maloletého je dôležité, aby
mal harmóniu, pretože sleduje dospelých a ich vzťahy. Spolupráca otca na jeho pohľade, nastavení
komunikácií, hľadaní riešení je dôležitá a výsledok zlepšenia vzťahov dospelých prinesie kontakt
s maloletým. Vzhľadom na posttraumatickú stresovú poruchu u maloletého a blížiace sa dospievanie,
styk s otcom v prítomnosti akejkoľvek osoby, aj matky, je pre neho veľmi stresujúca udalosť spojená s

vnútorným prežívaním. S takýmto stretnutím bez prípravy nemožno experimentovať, pretože by došlo
k regres v stave maloletého, k izolácii, strate dôveru k inštitúciám a psychológovi, mal by pocit, že
je k tomu tlačený. Maloletý nie je o otcovi ochotný rozprávať, medzi nimi sú veľké silné témy, otec
aj syn cítia veľké krivdy, ktoré za hodinu nikto nevyrieši. Krivdy si musia vyriešiť každý sám a na
stretnutie musia byť pripravení. Odporúčali neurobiť zmeny v živote maloletého, aby sa stabilizoval a
nežil neustále v strachu. Treba rešpektovať vôľu dieťaťa, ktoré má pomerne vysoký intelekt, rozumie

veciam, má jasné názory a aktuálne necíti dostatok sily to zvládnuť. Názor maloletého vychádza z jeho
strachu, vie pomenovať nejaké dôvody, ale jeho trasenia a enormný strach sú dôkazom, že strach cíti
fyziologicky. Pokiaľ bolo 2x rozhodnuté o asistovanom styku, bola to pre neho traumatizácia, pretože
má strach z činov, ktoré sa udiali. Pred rokom a pol sa maloletému otvorili prežité situácie, ktoré si
vyhodnocuje a prisudzuje ich otcovi, pretože sa spájali s konfliktami medzi rodičmi, z ktorých sa otec

o mnohé pričinil. Prežívanie maloletého nemožno spájať s autizmom, pretože ide o traumatizujúce
reakcie. Otcovi by doporučoval filiálnu terapiu, t.j. prácu na tom ako reagovať na správanie dieťaťa, ako
pozorovať bez kritického hodnotenia a na rodičovských zručnostiach. Terapia otca je dôležitá, pretože
jeho reakcie spôsobujú strach u dospelých aj u maloletého, otcovi chýba istý spôsob komunikácie na
úrovni nenásilnej komunikácie, vyjadriť svoje prežívanie a potreby neútočne, nekritická komunikácia.

Väčšinou komunikoval tak, že všetci sú zlí, a väčšina nevhodnej komunikácie smerovala k matke, ktorá
je pre dieťa najdôležitejšou osobou v jeho živote. Pre dieťa v tomto veku sú primárne vzťahové osoby
a vzťah k rodičom je pre neho kľúčovým signálom toho, že môže dôverovať ľudom a oprieť sa o nich.
Je primárne, aby rodičia fungovali a komunikovali bez ponižovania a urážania, aby mohol maloletý
dôverovať, že sa môže touto témou zaoberať. Dieťa nemá zakazovanú identitu s otcom a jeho rodinou,

ale nechce sa s nimi stretávať. Možno po dovŕšení 15 rokov, keď sa maloletý v najbližšom období
naučí pracovať s emóciami, bude to veľmi veľký úspech a základ pre to, aby mohol začať o tejto téme
rozprávať.

36. V priebehu odvolacieho konania bolo činnosťou odvolacieho súdu zistené, že podľa správy CPPPaP

Bratislava 3 zo dňa 30.04.2024 s maloletým zrealizovali dňa 23.04.2024 kontrolné stretnutie. Maloletý
ochotne a pokojne komunikoval, nemal problém stráviť s psychológmi a psychoterapeutmi hodinu
v neprítomnosti matky, oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bol jeho stav výrazne horší. Situácia sa
zvrtla vo chvíli, keď s ním komunikovali o možnom stretávaní sa s otcom za účasti asistencie, maloletý
sa začal triasť, mal slzy v očiach, dýchal rýchlejšie a plytšie, snažil sa byť silný, stratil reč, roztriasli sa

mu ramená, pričom išlo o známy efekt tzv. traumatického trasu. Je to nevedomý proces, ktorý sa nedá
vôľou ovládať, dieťa upokojili, zmenili tému a následne pomenoval z čoho má stres, že sa znova bojí
byť sám vonku, že sa mu intruzívne zopakujú všetky tie zlé veci, pamätal si detailne zlé veci, ktoré
zažil (bubnovanie, zvonenie, podpálenie auta a pod). Z komunikácie vyplynulo, že sa u neho prejavila
sekundárna enuréza v noci, ktorá je v jeho veku vylúčená a môže byť iba reakciou na extrémny stres.

CPPPaP Bratislava 3 neodporúčalo v tejto fáze asistovaný styk, pretože je tu obava, že môže dôjsť k tak
závažným a nezvratným stresovým reakciám, ktorú budú viesť k závažnému disharmonickému vývinu
osobnosti.

37. Zo správy CPPPaP Bratislava 3 zo dňa 14.04.2025 je zrejmé, že s maloletým a jeho rodinou

centrum pracuje od roku 2021, v roku 2022 absolvoval terapie hrou, realizovali školskú diagnostiku
maloletého a toho času sprevádzajú jeho ďalší terapeutický vývin. V šk. roku 2024/2025 realizujú
pravidelné 3-4 týždňové terapeutické sedenia za účelom stabilizácie a monitorovania duševného
zdravia dieťaťa v rámci symptómov posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú spôsobilo veľmi náročné
detstvo. Účelom terapeutických sedení s maloletým a matkou je pravidelné monitorovanie vývinu

dieťaťa, starostlivosť zo strany matky, jej duševného zdravia ako najbližšej vzťahovej osoby maloletého,
rozhovory, pozorovania. Kľúčovou časťou práce je terapeutická podpora pri spracovávaní tráum
z ranného detstva (násilie v rodine, enormný stres). Posledný rok sledujú u maloletého výrazný pokrok
a stabilizáciu a prejavili sa u neho známky autistického spektra, bol odoslaný na odborné vyšetreniez dôvodu podozrenia vysokofunkčného autizmu. V prípade dodržiavania odporúčaní stanovených
odborníkmi je prognóza relatívne dobrá. Konzultácie a stretnutia s matkou prebiehajú pravidelne
v CPPPaP za účelom konzultovania vývinu maloletého, jeho vzdelávacích potrieb, konzultujú návrh

na riešenie konfliktných situácií medzi súrodencami, prejavy hnevu alebo radosti. Toho času situáciu
vnímajú v norme vývinu, vrátane záťaže traumy a príp. autistického spektra. S otcom posledné dva roky
nekomunikujú, otec ich nekontaktoval, intervencie určené rodinným súdom v minulosti boli prerušené,
nakoľko práca a spolupráca nefungovala. Sami kontakt neiniciovali, avšak pred cca rokom (asi máj
2024) vykonali kontrolné terapeutické vyšetrenie za účelom sledovania spracovania traumy zo silnej

reakcie maloletého trasenie, panika, enormná úzkosť, keď téma otca bola toho času pre maloletého
veľmináročná.Zámeromcentraje,abymaloletýdokázalspracovaťzdravýmspôsobomajvzťah sotcom
a nemusel si vytvárať tak silné obranné mechanizmy. Naďalej predpokladajú monitorovanie a podporu
maloletého a sprevádzajú matku. Z listu adresovaného CPP Bratislava 3 právnemu zástupcovi matky
dňa 16.06.2025 vyplýva odporúčanie centra ponechať súčasný stav, existenciu zákazu priblíženia
k maloletému.

38. Zo správy Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti a žiakov
s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zo dňa 26.05.2025 bolo zistené, že
na základe vyšetrení a záverov maloletého centrum odporúčalo (vysoká miera poruchy autistického
spektra) špeciálne prístupy v súvislosti so vzdelávaním maloletého.

39. Zo správy Andreas Autistické centrum, n.o. zo dňa 16.06.2025 vyplýva, že maloletý bol vyšetrený
v zariadení za účelom komplexnej diagnostiky pre podozrenie na pervazívnu vývinovú poruchu na
základe odporúčania CPPPaP Bratislava 3, zariadenie kontaktovala a spolupracovala s ním výlučne
matka, s otcom neprebehla žiadna komunikácia. Maloletému neboli poskytované žiadne terapeutické

služby, diagnostika sa realizovala v dňoch 22.04, 28.04. a 30.04.2025 so záverom predpokladanej
prítomnosti pervazívnej vývinovej poruchy. Po potvrdení diagnózy pedopsychiatrom odporúčajú žiaka
evidovať podľa zák. č. 245/2008 Z.z. § 2 písm. k/ ako žiaka s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi
vývinovými potrebami.

40. Zo správy H. A. B., psychiatrička, Národný ústav detských chorôb, Limbova 1, Bratislava zo
dňa 09.05.2024 vyplýva, že maloletý je vedený v jej odbornej starostlivosti s aktuálnym nálezom:
Iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti – dieťa ako obetný baránok v súboji
rodičov, s predpísanou medikáciou ku dňu 21.9.2024. Zo správ zo dňa 13.06.2025 je zrejmé, že
maloletý absolvoval kontrolu, nie je u neho badateľné úzkostné nastavenie, záver: Aspergerov syndróm,

Adaptačné poruchy v anam., Iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti. Psychiatrička
odporúčala ponechať zákaz priblíženia a konzultovať zmeny v styku aj s detským psychiatrom z dôvodu
stanovených diagnóz dieťaťa.

41. Z úradného záznamu kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Bratislave zo dňa 12.6.2025 vyplýva, že otec

oznámil pracovníčke úradu, že maloletý je týraný. Na informáciu pracovníčky, že v domácnosti matky
vykonali šetrenie, reagoval hrubými výrazmi, opakovane 25x telefonoval na pohotovostný telefón úradu
a vyhrážal sa sms správami. Na otca bolo podané trestné oznámenie, ktoré polícia neprijala z dôvodu, že
ide o služobný telefón. Otec bol poučený príslušníkom policajného zboru. Kolízna opatrovníčka pripojila
sms správy od otca v znení, napr.“. .. si v zozname, už nikdy nebude bezpečno okolo teba, si klamárka ...

máš šancu to zastaviť, ja váš koniec poznám, bude na etapy..., ste dohľadateľná“. Z úradného záznamu
z 25.06.2025 je zrejmé, že otec sa od sociálnej pracovníčky dožadoval informácii, ako si mohla dovoliť
podať na neho trestné oznámenie.

42. Z rozsudku Mestského súd Bratislava I č.k. 5T/10/2023 zo dňa 11.2.2025 bolo zistené, že otec

bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/,
ods. 2 písm. a/, b/, d/ Tr. Zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. Zák. a § 127 ods. 5 Tr. Zák., § 138
písm. b/ Tr. Zák. a § 122 ods. 2 písm. a/ Tr. Zák. (poškodená matka C. A. a K. Q., skutok z obdobia
od 9.6.2016 do 14.10.2021) a odsúdený. Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný, vzhľadom na podané
odvolanie otcom. Podľa oznámenie Mestského súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2025) je na uvedenom

súde voči otcovi vedené ďalšie trestné konanie pod sp. zn. B3-3T/151/2017.

43. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, OR PZ Bratislava III zo dňa 09.04.2025 a pripojeného
uznesenia (právoplatného dňa 25.09.2024) OR PZ v Bratislave III ČVS: ORP-250/1-VYS-B3-2024vyplýva, že dňa 18.08.2024 bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku odmietnuté trestné oznámenie
oznamovateľky H. C. A.. Z oznámenia MV SR, OR PZ v Bratislave III ČVS:ORP-373/NMV-B3-2024
zo dňa 15.04.2025 je zrejmé, že voči H. F. B. bolo dňa 09.09.2024 vznesené obvinenie pre prečin

nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, c/, e/, ods. 2 písm. b/ Tr. Zákona a prečin
nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360 ods. 1 písm. a/ Tr. Zákona s tým, že v konaní
sa vykonávajú úkony smerujúce k podaniu obžaloby.

44. Z písomných prehlásení H. H. O. a H. E. H., predložených otcom, ktoré nie sú datované, vyplýva

pozitívne hodnotenie osoby otca a jeho problémy týkajúce sa styku so synom. Podanie H. H. P. zo
dňa 18.06.2025 adresované OR PZ Bratislava III označené ako Výpoveď obete brutálnych fyzických
a psychických útokov – vyhrážok zabitím zo strany K. Q., obsahuje popis fyzického útoku a vyhrážok voči
F. B. a jej osobe pri súdom určenom styku otca s maloletým (výpoveď neobsahuje podpis zhotoviteľa).

45. Z matkou predložených listín v priebehu celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) vyplýva,

že ide o otcom zverejňované na Facebooku a sociálnych sieťach statusy, komentáre vzťahujúce sa
k maloletému, jej rodine a osobám, ktoré s rodinou pracovali, sms správy, emailovú korešpondenciu
s otcom, z ktorých vyplýva príkladmo: „Rodina J. A. a K. Q. D. X, E., domnievam sa, že budú popravení
za ujmy na dieťati čoskoro, K. Q. skape ako potkan za to, čo urobil môjmu synovi, to sa domnievam,
pôjdete do basy bodka lysy gauner Q. aj ty s materou, do basy za očkovanie môjho syna a svinstvo

na jeho detstve kruh sa uzatvára I. prvý, začíname C. doťahovať slučku vašich klamstiev, snáď A.
stihnem z vašej chorej bludariny vytiahnuť, než ho úplne obetujete v D. voľbe, ako si na súde pred
svedkami vypustila, O. už je v zozname, neboj vyťažíme ho, hráš zlú hru, ja chcem syna a budem ho
mať, kvôli vám samým prestaňte klamať a ubližovať môjmu synovi, lebo vyrastá bez druhej rodiny, ak
to bude pokračovať ponesiete dôsledky za vaše sebectvo, to bola posledná sms, stačilo, otáčame hru

gymnazistka s tlupov sociopatov a jedným psychopatom, vy odborníci, Blíži sa deň, keď A. opľuje A.
Q. väzenie. Nebol stvorený pre sebectvo psychopatov, dozvie sa pravdu, ako mu časť jeho krvi zničila
detstvo odlúčením od milujúcej rodiny, ste diabli v ľudskej koži a tak aj dopadnete, keďže motáte políciu,
tá ma neochráni, ďalší pokus ublížiť mi, bude vám vrátené fatálne, vy zmrdi, čoskoro skapete ako rod
O. pôjde do basy aj všetci „odborníci“, ty pochva máš dieťa s B.! Nechápete?, zahrali ste sa, príde

zadosťučinenie...,nemuselotobyťtakto,vystesivybrali,A.jekľúčvášhopokoja, zláhra,užžiaľnavždy
a váš čas obmedzený, sami ste si namiešali kurevstvo“. Príkladný obsah ďalších správ zasielaných
v priebehu odvolacieho konania je uvedený v bode 17 a 28 tohto rozsudku.

46. Po prejednaní veci a doplnení dokazovania v odvolacom konaní (§ 384 ods. 1, 2 CSP), odvolací

súd vo veci, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávnemu právnemu záveru pri rozhodovaní o návrhu matky na zákaz styku otca
s maloletým, o obmedzení styku, zastavení konania o výchovnom opatrení uloženom rodičom a
maloletému, uložení informačnej povinnosti matke, a vyslovení predbežnej vykonateľnosti rozsudku vo

výroku o obmedzení styku. Námietky matky proti napadnutým výrokom rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 a rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k.
B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024, ktorými súd prvej inštancie zamietol návrh na zákaz styku,
rozhodol o asistovanom styku, uložil výchovné opatrenie rodičom a maloletému, uložil informačnú
povinnosť matke a vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku vo výroku o obmedzení styku vyhodnotil

akodôvodné.Odvolaniematkyvoči výrokuouloženízákazuotcovipribližovaťsa kmaloletémuamiestu
jeho bydliska a odvolanie otca voči výroku o uložení informačnej povinnosti matke vyhodnotil ako
nedôvodné.

47. V posudzovanej veci je predmetom odvolacieho konania odvolanie matky voči výroku rozsudku

Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022, ktorým zamietol návrh na
zákaz styku otca s maloletým, obmedzil styk, uložil matke informačnú povinnosť a rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024, ktorým obmedzil styk, zastavil
konanie o výchovnom opatrení uloženom rodičom a maloletému, zamietol návrh matky na zákaz
priblíženia otca k maloletému a uloženie výchovného opatrenia otcovi a určil predbežnú vykonateľnosť

rozsudku vo výroku o obmedzení styku.48. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

49. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

50. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj

názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

51. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

52. Posudzujúc okolnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým
dieťaťom, zohľadňujúc skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie a doplneným dokazovaním
ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu § 217 ods. 1 CSP, a to vyhodnotením dokazovania jednotlivo a
vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti so súčasným prihliadnutím na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo (§ 191 CSP), dospel odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie

k záveru o dôvodnosti návrhu matky v tejto časti, nakoľko v tomto štádiu konania je potrebné nadradiť
záujem maloletého dieťaťa na zabezpečenie jeho zdravého psychické a fyzického vývinu nad záujmom
otca na realizácii styku s maloletým.

53.Všeobecnýkomentárč.14(2013)kDohovoruoprávachdieťaťauvádza,že„najlepšízáujemdieťaťa

musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích opatrení, pričom výraz „prvoradé
hľadisko“ znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými
hľadiskami. Najlepší záujem dieťaťa po posúdení a určení môže byť v rozpore s inými záujmami alebo
právami, napríklad tak, ako je tomu v tomto prípade. Potenciálne konflikty medzi najlepším záujmom
dieťaťa a právami iných osôb (napríklad rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od prípadu, starostlivo

zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich zosúladiť, príslušné
orgányarozhodujúcičiniteliamusiazanalyzovaťaposúdiťváhuprávvšetkýchzúčastnených,pamätajúc
na to, že najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko znamená, že najlepší záujem dieťaťa má
prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán. Tomu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, treba pripísať
omnoho väčšiu váhu, teda právam maloletého dieťaťa prináleží jednoznačne väčšia miera ochrany než

právam rodiča a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa a právami rodiča sú práva dieťaťa silnejšie
a práva rodiča im, v prípade konfliktu, musia ustúpiť. V prípadoch, keď sa záujmy maloletého dieťaťa a
jeho rodičov dostanú do konfliktu, vyžaduje sa, aby súd dosiahol spravodlivú rovnováhu medzi týmito
záujmami, a aby v procese vyváženia pripisoval osobitný význam najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý
môže v závislosti od svojej povahy a závažnosti prevážiť nad záujmami rodičov.

54. Obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimkou zo všetkých pravidiel povinnosti dbať
na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom v prípade, že záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne
stretávanie s jedným rodičom obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny
zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený iba okolnosťami zo

strany dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť
prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna
nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ani takéto
rozhodnutie však nemôže byť definitívne a súd sa po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, ževo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života
vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená vytváranie predpokladov pre to, aby zúžený
alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ súd svojim rozhodnutím styk rodiča

s dieťaťom obmedzí alebo zakáže, mal by urobiť ďalšie opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu
medzi rodičom a dieťaťom odstránené, prípadne za súčinnosti psychológa, a sledovať zmenu okolností.

55. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do
rodičovských práv, preto k jeho nariadeniu môže súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených

prípadoch, keď dôvodom zákazu styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma
na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná). Fyzické
zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita, pričom zásah do telesnej integrity je zväčša dobre
preukázateľný lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela. Preukázateľnosť ohrozenia psychického zdravia
dieťaťa sa oproti fyzickému zdraviu sťažuje v dôsledku skutočnosti, že súd sa pri dostatočnom zistení
skutkové stavu musí vysporiadať aj s rozlíšením, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom

ohrozuje skutočne osobnosť dieťaťa a nejde len o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením
rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti.

56. V danej prejednávanej veci odvolací súd prihliadal na výsledky vykonaného dokazovania
a nevyhnutnosť v čase vyhlásenia rozsudku zohľadniť najzávažnejšiu a podstatnú skutočnosť, ktorou

je prežívanie maloletého a jeho aktuálny psychický zdravotný stav. Je nesporné a v konaní bolo
preukázané, že na prežívanie maloletého a jeho zdravotný stav vplývali konflikty rodičov, vnímal
správanie otca a udalosti a situácie, ktorých bol účastný. Prežívanie maloletého vyvolalo potrebu
zabezpečenia jeho psychologickej intervencie a od roku 2018 aj návštevy, sledovanie a liečbu
u psychiatričky H. A. B. ako vyplýva z vyššie uvedených lekárskych správ. Odvolací súd prihliadal

na správy CPPPaP Bratislava 3 zo dňa 30.04.2024 a 14.04.2025, ktoré jednoznačne zaznamenávajú
reakcie maloletého pri témach o otcovi, prejavený tras, plytké a zrýchlené dýchanie, plačlivosť, stav
zamrznutia, obavy z retraumatizácie, diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu, potrebu
pravidelných terapeutických sedení a psychologickej podpory dieťaťa a odporúčanie styk otca s
maloletým, resp. asistovaný styk, za tohto stavu nerealizovať.

57. Odvolací súd prihliadal na výpoveď svedka C. J. B., psychológa, ktorý podrobne vysvetlil prejavy
posttraumatickej stresovej poruchy u maloletého, s ktorým po dobu jeden a pol roka pracuje, pričom
s rodinou pracoval aj v rámci nariadeného výchovného opatrenia súdom v roku 2021. Z výpovede
svedka je jednoznačne zrejmé, že u maloletého boli témy z minulosti sprevádzané fyzickými prejavmi,

trasom, plačom, zmenou dýchania, pretože si aktívne a živo pamätá udalosti, ktoré zažil, ktoré boli pre
nehotraumatizujúceamôžumuspôsobiť retraumatizáciu.Pri témestretnutiasotcomsaunehoaktivujú
tieto zážitky, dostáva sa do veľmi nebezpečného stavu disociácií a stavu freezy /zamrznutia/. Svedok
potvrdil, že maloletého v rámci psychoterapeutických sedení nenásilnou formou vedú k stabilizácii,
sebarozvoju a vnútornému vysporiadaniu sa so vzťahom ku svojmu otcovi. Napriek tomu, že svedok

uviedol, že stav maloletého sa zlepšil a v dôsledku absencie stretnutí s otcom, nastal u neho progres,
bolo potrebné vziať do úvahy, že psychológ neodporúčal realizáciu ani asistovaného styku v prítomnosti
odborníka, vzhľadom na diagnózu dieťaťa a jeho fyzické prejavy pri téme otca, pretože môže dôjsť ku
zhoršeniu jeho stavu. Vyjadrenie psychológa, ktorý poukazoval na to, že životné skúsenosti maloletého
sú tak zlé, že aktuálne nie je možné na neho vytvárať ešte väčší a neprimeraný tlak smerom k budovaniu

si vzťahu s otcom, čím môže dôjsť u neho k regresu, strate dôvery k psychológom, inštitúciám, škole,
k izolácii, uzavretiu sa a k strachu odísť z domu, odvolací súd zohľadnil. Svedok vysvetlil, že hoci je
vzťah maloletého s otcom nesmierne dôležitý a je dôležité, aby spolu začali komunikovať, stav dieťaťa si
vyžaduje vlastné pochopenie, spracovanie hnevu na otca, ktoré kroky sú jeho liečbou a až následne sa
slobodne rozhodne k stretnutiu s otcom. Podľa svedka nie je možné experimentovať, pretože maloletý

nie je pripravený na styk s otcom a nemá spracované negatívne zážitky z minulosti a svoj vzťah s otcom.
Otcovi svedok odporúčal pracovať na rodičovských zručnostiach a nenásilnej komunikácii, aby dokázal
pri prvom kontakte so synom správne reagovať a napomôcť obnoveniu ich vzťahu do budúcna, pretože
prinesprávnejkomunikáciiotcasmaloletým kobnovekontaktovavzťahunedôjde.Všetkytietoaspekty,
nevedomé reakcie maloletého pri témach o otcovi, posttraumatická stresová porucha a procesy, ktoré

vyvolávajú fyzické prejavy dieťaťa, odvolací súd vzal do úvahy a v záujme maloletého ich vyhodnotil
ako podstatné pri rozhodovaní o návrhu matky na zákaz styku maloletého s otcom, keď zo zisteného
skutočného stavu je zrejmé, že aktuálne nemožno pristúpiť k akejkoľvek forme styku otca s maloletým.
Treba uviesť, že už v predchádzajúcom období CPPPaP v správach v roku 2021 poukazovalo nanevyhnutnosť maloletému poskytovať psychologickú intervenciu s nutnosťou obnoviť jeho potreby
(sebaistota, podpora v komunikácii, sebavyjadrenie, dôvera v svet, istota a bezpečie), vzhľadom na
pravdepodobný scenár prepuknutia patologických javov u neho (úzkosť, depresia, sebapoškodzovanie),

ktoré intervencie sa realizovali, avšak obnovením prežitých zážitkov došlo u maloletého k extrémnym
reakciám a obavám z retraumatizácie.

58. Reakcie maloletého dieťaťa pozoroval bezprostredne pri jeho výsluchu aj odvolací súd, ktorý aj
na odporúčanie dovolacieho súdu pristúpil k zisťovaniu názoru maloletého, a tento dôkaz aktualizoval

v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s prihliadnutím
aj na čl. 3, 5 Základných zásad Zákona o rodine. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko
prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho,
čo dieťa vyjadrí. Treba uviesť aj to, že vyjadrený názor nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa
nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je v jeho najlepšom záujme. Preto tieto dve zložky musia byť navzájom
konfrontované, a to aj v kontexte práva na nediskrimináciu, práva na život, ochranu súkromia. Podľa §

43 ods. 1 Zákona o rodine a § 38 CMP, ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť
samostatnesvojnázor,súdnajehonázorprihliada.Povinnosťousúdujevenovaťnázorudieťaťanáležitú
pozornosť primeranú ich veku a rozumovej vyspelosti. Súd je povinný prihliadnuť na názor dieťaťa pri
rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť
svoj názor samostatne vyjadriť. Musí však mať preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa a preto

by mal dbať na to, aby dieťa realizovalo svoje právo. Je potrebné konštatovať, že maloletý bol v čase
realizácie výsluchu vo veku takmer 11 rokov, kedy je dieťa nepochybne schopné vyjadriť svoje pocity,
emócie, pomenovať veci a prezentovať svoj názor. Odvolací súd udáva, že z vyjadrenia maloletého
jednoznačne vyplynulo absolútne a veľmi rázne odmietanie otca a jeho nevôľa k akémukoľvek kontaktu
s ním a prezentovaný strach z otca. Samotné pristúpenie maloletého k výsluchu odvolacím súdom,

vstup do výsluchovej miestnosti a priebeh výsluchu bolo veľmi problematické a náročné, vzhľadom
na reakcie maloletého, ktoré si nevyhnutne vyžadovali psychologickú intervenciu za účelom jeho
ukľudnenia. Fyzické prejavy maloletého pri otvorení tém o otcovi boli neprehliadnuteľné (plačlivosť,
nekontrolovateľné trasenie sa, zrýchlené dýchanie) a bez podpory psychologičky nebolo možné
vo výsluchu pokračovať (popis správania maloletého pred a pri výsluchu je uvedený v bode 34 tohto

rozsudku). Odvolací súd nespochybňuje, že maloletý je ovplyvnený dianím okolo seba a prostredím,
v ktorom žije, keď vníma nepretržité útoky otca voči jeho matke a rodine a nepochybne vníma prejavy
matky prameniace zo správania otca a jej prežívanie, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok C. J. B.. Hoci
otec v reakcii na výsluch dieťaťa vykonaný súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom vyslovil názor,
že maloletý bol matkou manipulovaný, odvolací súd udáva, že aktuálne fyzické prejavy dieťaťa vo

vzťahu k otcovi nie je možné v žiadnom prípade zľahčovať, tieto sú viditeľné, nevedomé (čo potvrdili
psychológovia) a masívne odmietanie otca nie je možné ignorovať a prehliadať. Rovnako nemožno
ponechať bez povšimnutia zistené prejavy sekundárnej enurézy u maloletého ako reakciu na extrémny
stres, ktoré sú v jeho veku vylúčené. Argumenty otca, ktorý poukazoval na výsluch dieťaťa vykonaný
pred súdom prvej inštancie nebolo možné zohľadniť, pretože spomínaný výsluch je neaktuálny (rok

2019) a po výsluchu situácia v rodine a správanie otca vygradovali do takej miery, že bol nutný
zásah súdu nariadením zákazu otcovi približovať sa k maloletému. Napokon odvolací súd podporne
poukazuje aj na skutočnosť, že už v čase vypracovania znaleckého posudku znalcom PhDr. Karolom
Kleinmannom, PhD. maloletý prezentoval odmietavý postoj k otcovi, vysielal signály, že stretnutia
s ním sú mu nepríjemné, napätá situácia, ktorú vnímal, mu spôsobovala stres, pričom podľa znalca

bolo prežívanie - odmietanie otca maloletým autentické. Odvolací súd uzavrel, že aktuálnemu výsluchu
dieťaťa, s ohľadom najmä na jeho reakcie pri témach otca, nie je možné zľahčovať, ale je potrebné mu
venovať náležitú pozornosť.

59. V konaní bolo preukázané, že pri preberaní maloletého na styk s otcom dochádzalo ku konfliktom,

ktorých bol maloletý účastný. Správanie otca, ktorý bubnoval pred bytovom domom, kde maloletý býva,
lepil plagáty v okolí domu, nahrával si rodinu, sedával pred domom, pozoroval rodinu, privolával na
styk pre maloletého cudzie tretie osoby policajné hliadky, matka preukázala a otec nespochybnil.
Argumenty otca vo vzťahu k tomuto konaniu, keď dôvodil snahou zviditeľniť sa maloletému, nemožno
akceptovať, keď na neprimeranosť jeho správania, ktoré vzbudzovalo obavy a strach u maloletého

a matky, upozorňovali otca aj psychológovia. Je nesporné, že takéto správanie otca malo vplyv na
prežívanie maloletého a jeho psychický stav. Uvedené vyplýva zo správ CPPPaP Bratislava 3 a
z výsluchu svedka C. J. B.. Na zastrašujúce a znepokojujúce emailovú komunikáciu tiež poukazoval
H. E., mediátor, aj C. J. B. (otec v správe písal: „ak nepomôže basa, budú zastrelení, neviem kým,ale veľa ľudom príbeh A. leží v žalúdku, ... tie hyeny sú zrelé na I.“). Nevhodné správanie otca bolo
predmetom riešenia aj v materskej škole, v skupinovej komunikácii rodičov na základnej škole, ktoré
školské zariadenia maloletý navštevoval, prejavilo sa aj vo vzťahu ku kolíznym opatrovníkom (výhražné

smssprávy),konštatovalhoajznalecPhDr.KarolKleinmann,PhD.(zvláštneaneštandardnésprávanie).
Rovnako je potrebné prihliadať na prejavy otca na sociálnych sieťach, Facebooku, kde zverejňoval
hanlivé, výhražné, útočné, vulgárne statusy smerujúce k osobe matky, jej rodiny, k činnosti kolízneho
opatrovníka, ale aj ďalším zainteresovaným osobám v danom spore. Treba uviesť, že otec síce upustil
od bubnovania pred domom matky, prenasledovania matky, maloletého a ich rodiny, lepenia hanlivých

plagátov, avšak napriek upozorneniam odborníkov a súdov, aby sa v záujme maloletého zdržal týchto
vyjadrení prezentovaných aj pred verejnosťou, naďalej aj v priebehu odvolacieho konania (v roku 2024
a 2025) matke zasielal hrubo urážlivé a vyhrážajúce sms správy (s obsahom ako je uvedené v bode 17,
28 a 46 tohto rozsudku), ktoré skutočne vzbudzujú strach a obavy. Otec bol upozornený, že maloletý
vníma konanie a správanie rodiča, v jeho veku už má prístup k sociálnych sieťam a akákoľvek negatívna
prezentácia jeho a jeho rodiny otcom má dosah na neho, keďže si sám správanie rodičov vyhodnocuje.

Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí upozorňoval otca, že ak má skutočný záujem
o styk s maloletým a obnovenie ich vzťahu, je potrebné, aby upustil od negatívnych písomných útokov
voči matke a jej rodine, a konal tak, aby maloletý (pre ktorého je matka primárnou osobou) nepociťoval
diskomfort a bolo mu vytvorené pokojné prostredie pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin.

60. Podporne odvolací súd prihliadal aj skutočnosť, že správanie a prístup otca voči matke je
predmetom trestných konaní vedených na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/10/2023 a sp.
zn. B3-3T/151/2017 (pre prečin nebezpečného prenasledovania) a vzneseného ďalšieho obvinenia
(oznámenie MV SR, OR PZ v Bratislave III ČVS:ORP-373/NMV-B3-2024 zo dňa 15.04.2025) pre
prečin nebezpečného prenasledovania a prečin nebezpečného elektronického obťažovania. Výhražné

správanie otec prezentoval nielen pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k matke a zainteresovaným
osobám, ale aj v odvolacom konaní. Argumenty otca, ktorý ospravedlňoval svoje správanie frustráciou
z nemožnosti stretávať sa s maloletým, nie je možné akceptovať, ani tolerovať, pretože otec bol na
potrebu korigovať správanie upozorňovaný. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Mestského
súduBratislavaIč.k.5T/10/2023zodňa 11.02.2025.Neprimeranésprávanieotcaajehohrubé,vulgárne

útoky voči matke a jej rodine boli predmetom riešení už v roku 2015 (aj v rámci trestného konania)
a v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom.

61. V konaní bola preukázané neochota otca spolupracovať a prijať odporúčania odborníkov správou
CPPPaP Bratislava 3 zo dňa 06.09.2021 a výpoveďou svedka C. J. B.. Nespolupráca otca vyplynula

podporneaj zozáverovznalcaPhDr.KarolaKleinmanna,PhD(neumožnilinterakciu smaloletým,zmaril
znalecké dokazovanie, znalecké vyšetrenie si nahrával, znalcovi nedôveroval), zo správy mediátora H.
K. E. zo dňa 10.07.2019 (s otcom nie je možná komunikácia alebo diskusia) a správy psychologičky C.
A. S. dňa 11.03.2019 (konfrontačné postoje otca ovplyvňujú jeho schopnosť rodičovsky kooperovať).

62. Otec mal možnosť počas celého súdneho konania preukázať snahu a záujem zmeniť toto správanie,
čo však neurobil, ale v útokoch pokračoval. Hoci mal otec vedomosť, že s maloletým pracujú
psychológovia a psychoterapeuti, nevyvinul akúkoľvek aktivitu smerujúcu k riešeniu situácie v rodine
a nastaveniu styku s maloletým vyhovujúcim spôsobom pre dieťa a rešpektujúcim jeho aktuálny
psychický stav. V konaní otec nepreukázal, že by dobrovoľne spolupracoval s odborníkom ním zvoleným

a ani z jeho výpovede pred odvolacím súdom nevyplynula ochota a vôľa pracovať v tomto smere,
t.j. na zlepšení rodičovských zručností, komunikácie a príprave na kontakt s maloletým. Odvolací súd
nespochybňuje vzťah otca k maloletému, avšak v danom prípade je potrebné zohľadniť psychický stav
maloletého a jeho extrémne reakcie, ktoré sa u neho prejavujú už len pri zmienke o otcovi. Rovnako
nespochybňuje vzdelanostnú úroveň otca a jeho úspechy v pracovných oblastiach, ktoré preukázal

svojim životopisom a certifikátom, avšak uvedené nemá vplyv na vyhovenie jeho návrhu. Na predložené
dôkazy otcom na ostatnom pojednávaní odvolací súd neprihliadal, pretože písomné prehlásenia H. H.
O., H. E. H. nie sú kompletné (absencia dátumu vyhotovenia). Tiež Výpoveď H. H. P., ktorá nie je
verifikovanápodpisommenovanej,nemožnozohľadniť.Otcompredloženýprotestprokurátorasanetýka
danej veci.

63. Za daných okolnosti, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí
č.k. 8CdoR/10/2024 zo dňa 25.09.2024, odvolací súd po doplnení dokazovania prioritne berúc do
úvahy prežívanie maloletého, jeho aktuálny stav a názor, absolútne a rázne odmietanie akékoľvekkontaktu s otcom a zohľadňujúc pokračujúce negatívne správanie otca dospel k záveru, že dôvody pre
rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým sú dané. Vzal do úvahy existenciu potenciálnej ujmy na
psychickom zdraví dieťaťa, diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu, jeho fyzické reakcie na

otca a stav vyžadujúci absolvovanie psychologických terapií a sledovania psychiatrom. Z uvedených
dôvodov aktuálne nie je možné pristúpiť ani k zmene úpravy styku otca s maloletým formou asistencie,
keď maloletý potrebuje k obnove takéto kontaktu špeciálnu psychologickú prípravu, pretože realizácia
styku aktuálne a za daného nastavenia ohrozuje jeho zdravý psychický a fyzický vývin a osobnosť.
Je zjavné, že reakcie dieťaťa na otca nie sú iba predstieraným stavom, keď pri jeho výsluchu pred

odvolacím súdom bol nutný zásah psychológa a aj zo správ CPPPaP a výpovede svedka C. J. B.
nepochybne vyplýva, že prejavy dieťaťa (tras, zrýchlené dýchanie a pod) sú nevedomé. Na druhej
strane odvolací súd nespochybňuje, že postoj maloletého je ovplyvnený aj matkou a udalosťami, ktoré
sa v rodine odohrávali, reakciami rodiny matky, v ktorej dieťa žije. Posúdenie, či ide o zámerné
pôsobenie rodiča, je za situácie, kedy maloletý reaguje na otca extrémne, fyzicky nevedomými prejavmi,
potrebné vyhodnotiť v súlade so záujmom dieťaťa. U maloletého zjavne nejde len o predstieraný stav

vyvolanýzámernýmpôsobenímrodiča,matky,aleostavfaktický,ktorýsaprejavujepriotváranípreneho
ťaživých tém a spomienok z minulosti. Zohľadnenie stavu maloletého, ktorému aj asistovaný styk privodí
jeho zhoršenie a možnú retraumatizáciu je aspektom, ktorý má prednosť pred absenciou styku otca
s maloletým, pretože v konaní bolo preukázané, že psychické prežívanie zanechalo u neho následky
v podobe posttraumatického stresu. Jediným kritériom pri vyslovení zákazu styku rodiča s dieťaťom je

aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, ktoré
skutočnosti boli v tomto konaní preukázané.

64. Najlepší záujem dieťaťa je primárnym kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa
maloletého dieťaťa týkajú. Najlepší záujem dieťaťa treba vnímať ako pojem a jeho obsah by mal byť

s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory, ktoré ho
bezprostredne ovplyvňujú. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že v záujme dieťaťa
je zohľadniť jeho aktuálne prežívanie, zabezpečiť a redukovať možnosti zhoršenia jeho zdravotného
stavu a retraumatizácie a ponechať mu priestor pre spracovanie prežitých ťaživých udalostí a spomienok
a vnútorné spracovanie jeho vzťahu s otcom. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákaz styku nie je konečným

a trvalým riešením a takéto rozhodnutie je možné do budúcna zmeniť, ak sa zmenia podmienky.
V konaní bolo preukázané, že maloletý je psychoterapeuticky vedený, a je predpoklad a napokon aj
z vyjadrenia svedka C. J. B. vyplynula do budúcna potreba stretnutia maloletého s otcom, ich rozhovoru,
ku ktorému však dieťa potrebuje prípravu a vnútorné spracovanie emócií. Odvolací súd pri rozhodovaní
vychádzal zo skutkových zistení a stavu v čase vyhlásenia rozsudku majúc za preukázané, že v záujme

maloletého je zabezpečiť mu stabilizáciu a vhodné podmienky pre jeho zdravý vývin. S prihliadnutím na
výsledky vykonaného dokazovania a dokazovania doplneného odvolacím súdom mal za jednoznačné,
že aktuálne by aj zmena úpravy styku na styk asistovaný bola kontraproduktívna a podľa názoru
odborníkov by zhoršila psychický stav maloletého, jeho istoty a dôveru. Za daných okolností bolo
preto potrebné povýšiť záujem dieťaťa na jeho zdravom vývine nad záujem otca na realizáciu styku

s maloletým.

65. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava
III č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 15CoP/42/2023-1626 zo dňa 14.02.2024 a rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k.

B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024, ktorým zamietol návrh matky na zákaz styku otca
s maloletým podľa § 388 CSP prihliadajúc v prvom rade na záujem dieťaťa, ktorý v tomto prípade
rešpektuje jeho zdravotný stav a potrebu psychologickej intervencie na prípravu maloletého k obnove
kontaktu s otcom.

66. Vzhľadom na zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa
03.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/42/2023-1626 zo dňa
14.02.2024 (ktorý bol zrušený rozhodnutím dovolacieho súdu) a rozsudkom Mestského súdu Bratislava
II č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024, a rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým,
odvolací súd zohľadnil námietky matky uvedené v odvolaní voči napadnutým výrokom o asistovanom

(obmedzenom) styku otca s maloletým, o zastavení konania o uložení výchovného opatrenia rodičom
a maloletému ako príprava na asistovaný styk a vyslovení predbežnej vykonateľnosti rozsudku č.k.
B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024 vo výroku, ktorým rozhodol o zmene zariadenia určeného na
realizáciu styku. Vyhovením návrhu matky na zákaz styku z vyššie uvedených dôvodov s prihliadnutímna výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom, berúc do úvahy
extrémne prežívanie maloletého smerom k jeho otcovi, diagnózy maloletého stanovené psychiatrom
a psychológom, výpovede účastníkov, výpoveď svedka, správy CPPPaP a s odkazom na dôvody

uvedené v bodoch 57 až 65 tohto rozsudku uzavrel, že za týchto okolností nie je aktuálne priestor
pre rozhodnutie o asistovanom styku a s tým spojené rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia
maloletému a rodičom v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie.

67. Z uvedených dôvodov odvolací súd v týchto napadnutých výrokoch rozsudok Okresného súdu

Bratislava III č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č.k. 15CoP/42/2023-1626 zo dňa 14.02.2024 (ktorý bol zrušený rozhodnutím dovolacieho
súdu) a rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024 zmenil
podľa § 388 CSP. Zároveň dopĺňa, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 39P/164/2017-1163
zo dňa 03.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/42/2023-1626 zo dňa
14.02.2024 rozhodol o asistovanom styku a určil zariadenie na výkon tohto rozhodnutia, pričom citovaný

rozsudok Krajského súdu v Trnave bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
8CdoR/10/2024 zo dňa 25.09.2024. Keďže došlo k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu, právny stav
danej veci zostal vo vzťahu k výroku o asistovanom styku v rovine posúdenia odvolania voči prvému
rozsudku. Odvolací súd na námietky právneho zástupcu matky na postup súdu prvej inštancie, ktorý
konal bez ohľadu na podané dovolanie matkou voči rozsudku odvolacieho súdu a vo veci druhýkrát

rozhodol neprihliadal, dospejúc k záveru, že uvedený postup súdu nie je vadou konania, ktorá by
zakladala dôvod pre zrušenie rozsudku (§ 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP). Odvolaciemu súdu nič
nebránilo, aby rozhodol o podaných odvolaniach voči obom napadnutým rozsudkom aj s ohľadom na
efektívnosť a hospodárnosť konania.

68. Po preskúmaní odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
návrh matky na zákaz priblíženia otca k maloletému a k bytovému domu, ktoré je miestom bydliska
maloletého, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu v tejto
časti. Uloženie zákazu priblíženia nie je prostriedkom ochrany práv aplikovateľné v zmysle § 24, § 25 a §
36 Zákona o rodine a ani v zmysle § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, pretože matkou požadovaný výrok

rozhodnutia má charakter trvalého obmedzenia otca, čo nezodpovedá ústavným princípom ochrany
pohybu a pobytu podľa čl. 23 Ústavy SR. Zákaz priblíženia sa k inej osobe je v systéme právnej úpravy
spojený s ochranou psychického a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy
v prípade potreby zasiahnuť a chrániť dotknutý subjekt pred útočníkom. Takémuto postupu zodpovedá
režim neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP, vykázanie zo spoločného obydlia

a zákaz priblíženia podľa § 27a ods. 1 a ods. 2 zák. č. 171/1993 z.z, o policajnom zbore v platnom
znení. Takýto zákaz má tiež povahu trestnej sankcie v prípade, ak postihované konanie napĺňalo
znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. Zákon o rodine
v ust. § 25 ods. 3 Zákona upravuje režim obmedzenia styku, alebo zákazu styku v rodinnoprávnych
vzťahoch, ktoré nemožno zamieňať, či nahrádzať uložením zákazu priblíženia. Takýto nárok je možné

uplatniť titulom práva na ochranu osobnosti v civilnom konaní. Pokiaľ matka poukazuje na správy
CPPPaP Bratislava 3 a H. A. B., ktorí neodporúčali žiaden kontakt otca s maloletým, odvolací súd na
tieto námietky neprihliadal. Zdôrazňuje, že vo vzťahu k maloletého, vzhľadom na jeho aktuálny stav,
zabezpečil ochranu zákazom styku, ktoré je krajným a mimoriadnym riešením, a ktoré rozhodnutie
je otec povinný rešpektovať a dodržiavať. Pokiaľ matka tvrdí, že zákaz priblíženia otca k maloletému

by zamedzil možnosti náhodných stretnutí, treba uviesť, že sama vo svojich podaniach poukazuje na
riešenia takejto situácie (oznámenie rodiča, kde sa maloletý bude pohybovať). Odvolací súd však
zohľadnil skutočnosť, že stav zákazu priblíženia k maloletému trvá od konca roku 2021 a v konaní
bolo preukázané, že otec od tohto zákazu nevyhľadáva maloletého, nekontaktuje ho, nezdržiava sa
vblízkostibytovéhodomu,vktorombýva,ktorý stavtrvádlhodobo. Pokiaľmatkaupriamovalapozornosť

na fotografie maloletého z cyklistiky s rodinou, ktoré jej otec poslal, uvedené fotografie z jedného
rodinného výletu nepreukazujú porušenie zákazu otcom. Napokon odvolací súd poukazuje na zmenu
napadnutého rozsudku, ktorým rozhodol o zákaze styku otca s maloletým, ktorý je absolútnym zákazom.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zamietnutie návrhu na zákaz priblíženia
k maloletému vo veci samej nevylučuje v prípade, ak nastanú okolnosti zakladajúce dôvod pre postup

podľa § 324 a nasl. CSP, nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia. Navyše súd vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa takéto rozhodnutie môže nariadiť kedykoľvek za splnenia zákonných
podmienok aj z úradnej povinnosti.69. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024, ktorým zamietol návrh matky na zákaz priblíženia otca
k maloletému a bytovému domu, v ktorom maloletý býva, podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.

70. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

71. Odvolací súd konštatuje, že obaja rodičia napadli rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 vo výroku, ktorým súd uložil matke povinnosť informovať otca na
jeho emailovej adrese vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o maloletom, najmä o zdravotnom
stave maloletého, jeho školskej a mimoškolskej činnosti a najneskôr 5 dní pred plánovaným pobytom

maloletého mimo územia Slovenskej republiky o mieste a čase tohto pobytu maloletého.

72. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva najlepší záujem dieťaťa má byť hlavným
kritériom pri rozhodovaní vnútroštátnych súdov a vzhľadom na svoju povahu a závažnosť môže
prevážiť nad záujmom rodičov (Rozsudok veľkej komory ESĽP zo 6. júla 2010 vo veci sťažnosti č.

41615/07 - Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko). Pre riadnu ochranu záujmov maloletého dieťaťa, za
zdravý vývoj sú zodpovední obaja rodičia za predpokladu ich neobmedzených rodičovských práv,
pričom je nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, nakoľko zatajenie
viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky (napr. zatajenie zdravotných
problémov, alergií, prekonaných chorôb a pod.) Z uvedeného dôvodu nie je možné túto vzájomnú

povinnosť podceňovať a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by byť súdom
uložená, pokiaľ sa jej druhý rodič domáha. Na druhej strane je presné vymedzenie pravidiel v tomto
smere pri problémovej komunikácii rodičov opodstatnené aj z dôvodu možného predídenia šikanózneho
zneužívania tohto oprávnenia rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti voči rezidenčnému
rodičovi. Právo rodiča na informácie podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine nie je možné posudzovať

izolovane, bez zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže realizácia tohto práva smeruje primárne
nie k uspokojeniu potrieb a záujmov rodiča, ale predovšetkým k ochrane záujmov maloletého dieťaťa,
ktorého sa informácie týkajú.

73. Návrh otca sa čo do právneho základu odvíja od ust. § 24 ods.5 Zákona o rodine vychádzajúceho

z premisy, že pre ochranu záujmov dieťaťa je v zásade nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť
o záležitostiach dieťaťa, pričom v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť
súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha a nemá možnosť si informácie sám obstarať.
Pri nariaďovaní informačnej povinnosti je nutné zohľadniť nielen povinnosť preferenčného rodiča, ale aj
skutočnosť, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do výkonu rodičovských práv a povinností nepreferenčného

rodiča. Rodičia sú (okrem prípadov, kedy je rodič na základe rozhodnutia súdu pozbavený, obmedzený
vo výkone rodičovských práv a povinnosti, resp. je mu tento výkon pozastavený) zákonnými zástupcami
svojho dieťaťa a ako zákonní zástupcovia sa môžu informovať v škole, u lekára a pod.. Práve na
túto povinnosť rodiča nesmie súd pri rozhodovaní o informačnej povinnosti zabúdať a nemôže uložiť
preferenčnému rodičovi povinnosť informovať druhého rodiča o záležitostiach, ktoré si môže (a má zo

zákona povinnosť) obstarať sám, keďže cieľom informačnej povinnosti nie je napomáhať jednému z
rodičov "vyhýbať sa" plneniu svojich rodičovských povinností a navyše nimi zaťažovať druhého rodiča.
Podstatným je aj to, že pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletých detí (čo je aj prejednávaný
prípad) má byť hlavným kritériom najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže vzhľadom na svoju povahu a
závažnosť prevážiť nad záujmom rodičov.

74. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie
č.k. 39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 otca informuje v zmysle zákonnej úpravy v pravidelných
intervaloch o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, o jeho zdravotnom stave, vzdelávaní,
školských a mimoškolských aktivitách, krúžkových záujmoch. Informačnú povinnosť si naviac matka

plní emailom a správy posiela otcovi v zmysle jeho požiadavky na ním určenú emailovú adresu, čo v
konaní preukázala. Uvedené otec nespochybnil a s obsahom správ vyslovil spokojnosť. Samotná táto
skutočnosť je dôvodom pre nevyhovenie návrhu otca, ktorým žiadal o autoritatívne rozhodnutie súdu
uložením informačnej povinnosti matke. Ak k plneniu informačnej povinnosti v zákonom stanovenomrámci dochádza dobrovoľne, neobstojí ani argument, že otec predpokladá, že v prípade neuloženia
tejto povinnosti matke, ho informovať prestane. Odvolací súd vychádza z rozhodujúceho stavu v čase
vyhlásenia rozsudku, kedy si matka riadne a pravidelne túto povinnosť plní, preto na rozdiel od názoru

súdu prvej inštancie uzavrel, že návrh otca je v tejto časti nedôvodný. Odvolací súd vzal tiež do úvahy
reakcieotcanaposkytovanéinformácieomaloletom,ktorézverejňovalnasociálnychsieťachbezohľadu
na ochranu jeho osobných údajov a citlivých informácií, napr. o jeho zdravotnom stave. Nemožno
opomenúť ani na komunikáciu otca preukázanú v konaní, keď na správy matky, aj na aktuálne emailové
správy, jej odpovedal výhražne, útočne, vulgárne a neprimerane. Zo žiadnej z odpovedí zasielaných

otcom nevyplynul jeho záujem o maloletého, resp. otázky smerujúce k tomu ako sa dieťa má, ako sa
mu darí a podobne. Aj napriek vyslovenému zákazu styku otca s maloletým, odvolací súd prihliadal
na vyššie uvedené skutočnosti a plnenie si tejto povinnosti matkou. Do pozornosti otca dáva, že ako
rodič má právo si informácie o maloletom (jeho prospechu a zdravotnom stave) zadovážiť zo školy,
ktorú maloletý navštevuje a od jeho ošetrujúcej lekárky. Odvolací súd akceptoval námietky matky k
uloženiu informačnej povinnosti vopred o plánovanom pobyte maloletého mimo územia Slovenskej

republiky, keďže na vycestovanie s maloletým sa nevyžaduje súhlas druhého rodiča. Takýto súhlas je
potrebný podľa § 35 Zákona o rodine len v prípade vysťahovania dieťaťa, čoho si je matka, ako potvrdila,
vedomá. Otec na svojich právach poškodzovaný nie je, pretože má matkou poskytovaný nevyhnutne
potrebný a dostatočný rozsah informácií na to, aby o podstatných veciach zo života maloletého bol
informovaný, pričom matka uviedla, že túto povinnosť rešpektuje a bude ju plniť. V opačnom prípade

bude právom otca domáhať sa plnenia cestou súdu.

75. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
39P/164/2017-1163 zo dňa 03.05.2022 zmenil podľa § 388 CSP a návrh otca ako nedôvodný zamietol.

76. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.

77. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

78. Výchova detí a starostlivosť o ich vývoj, ich ochrana by mala byť stredobodom neustáleho záujmu
celej spoločnosti. Maloleté dieťa pre svoje slabšie právne postavenie potrebuje osobitnú ochranu
a starostlivosť. Táto ochrana mu je poskytovaná predovšetkým v prostredí rodiny. Práve rodinné
prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, významne ovplyvňuje jeho ďalší vývoj, pričom dôležitú úlohu
plní aj vzťah maloletého dieťa k obom rodičom. Vo formovaní osobnosti dieťaťa predstavuje vzťah

k rodičom nezastupiteľné miesto. Ak rodina neplní svoje funkcie a ak je vzťah dieťaťa k rodičovi
narušený, je vyžadovaná pomoc zo strany spoločnosti, prostredníctvom inštitútu výchovného opatrenia.
Rozmanitosť výchovných opatrení umožňuje poskytnúť pomoc a ochranu ohrozenému dieťaťu v
závislosti od konkrétnej situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti,
t. j. nachádzanie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto

intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov.
Výchovné opatrenia plnia predovšetkým ochrannú funkciu, ktorej cieľom je napomôcť navráteniu
riadneho výchovného prostredia a nie prípadne do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom neadekvátne
zasahovať.

79. Zaoberajúc sa podaným odvolaním matky voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie č.k.
B3-39P/164/2017-1854 zo dňa 31.05.2024, ktorým zamietol návrh matky na uloženie výchovného
opatrenia otcovi, po preskúmaní napadnutého rozsudku v tejto časti dospel odvolací súd k záveru
o vecnej správnosti tohto výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil so
zameraním sa na nariadený asistovaný styk a odbornú pomoc psychológa pri jeho realizácii, ktorý

maloletého a rodiča usmerní a vyslovil názor, že výchovné opatrenie nemožno uložiť len jednému
rodičov, s ktorým záverom odvolací súd nesúhlasil berúc do úvahy všetky špecifiká daného konania.
V prvom rade odvolací súd konštatuje, že uloženie výchovného opatrenia navrhla matka len vo vzťahu
k otcovi, ktorý postup ustanovenie § 37 Zákona o rodine nevylučuje. Matka v návrhu a v odvolanípoukazovala na odporúčania odborníkov, správy CPPPaP, na nesúčinnosť otca (u mediátorov, znalca,
v rámci výchovného opatrenia), jeho konfrontačné postoje a nerešpektovanie potreby zmeny jeho
správania. Za jediné riešenie pri hľadaní obnove kontaktu maloletého s otcom matka považovala

zmenu prístupu otca a jeho neprimeraného správania, ktorá je možná len cestou výchovného opatrenia
uložením povinnosti otcovi podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia
rodičovskýchschopností,vnímaniaapočúvanianázorovmaloletého,komunikáciesmaloletýmamatkou
maloletého, osvojenia si efektívnych rodičovských zručností, stratégie zvládania ťažkostí a poznanie
špecifík vývojových období maloletých detí. Súčasne matka namietala, že súd prvej inštancie ponechal

absolvovanie výchovného opatrenia na dobrovoľnosti otca, napriek tomu, že potreba jeho realizácie
je nesporná.

80. Odvolací súd vo vzťahu k tomuto napadnutému výroku rozsudku matkou a s prihliadnutím na zmenu
rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodnutie o zákazu styku otca s maloletým v rámci doplnenia
dokazovania sa zameral aj na skúmanie dôvodnosti návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia

otcovi. Je nepochybné, že rozsudok súdu o zákaze styku nemožno vnímať ako konečné „upratanie“
nepríjemného sporu, pretože predstavuje zásah do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny
a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, a ukladá povinnosť súdom nečakať, až dieťa dosiahne
plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne ak sa samovoľne, či inak zmenia pomery a jedna zo
zúčastnených strán sa obráti na súd s novým návrhom na úpravu styku. V danej prejednávanej veci bolo

vykonaným dokazovaním preukázané, že otec nespolupracoval, neriadil sa odporúčaniami CPPPaP, C.
J. B., nebral ohľad na psychiatrickú diagnózu maloletého a upozornenia zainteresovaných na upustenie
od atakov, ktoré maloletý vnímal, čo sa odrazilo na jeho prežívaní. Uvedenú skutočnosť potvrdil
aj svedok C. J. B., ktorý otcovi odporúčal psychologickú intervenciu práve z dôvodu zlepšenia jeho
komunikácie na úrovni nenásilnej komunikácie, aby vedel vyjadriť svoje prežívanie a potreby nekriticky

a neútočne a vedel správne s maloletým nadviazať rozhovor. Odvolací súd nespochybňuje argument
matky o potrebe zmeny prístupu a správania otca, keď v konaní bolo preukázané útočné a neprimerané
správanie otca voči matke a zainteresovaným osobám. Napriek týmto preukázaným skutočnostiam
odvolací súd vzal v tomto prípade do úvahy výpoveď otca na pojednávaní dňa 19.08.2025, v rámci
ktorej uviedol, že je pripravený rešpektovať odporúčania, ale renomovaného psychológa a takého

momentálne na území Slovenskej republike nepozná. Za danej situácie preto odvolací súd, stotožniac
sa s názorom súdu prvej inštancie, ponechal absolvovanie psychologického poradenstva otcom a výber
psychológa na dobrovoľnosti otca, pretože uloženie výchovného opatrenie v zmysle návrhu matky by
bolo len formálnym úkonom súdu. Tak ako aj uviedol súd prvej inštancie vyhľadanie odbornej pomoci je
prirodzenýmkrokom,pretožekaždýjednotlivecmásubjektívnypohľadnavec,ktorásahotýkaaodborný

nezainteresovaný pohľad a názor môže napomôcť k vyriešeniu problému.

81. Vzhľadom na pozitívny záväzok súdu, pri rozhodnutí o zákaze styku, prijímať opatrenia na obnovu
kontaktu dieťaťa s rodičom, sa odvolací súd zaoberal aj otázkou vhodnosti nariadenia výchovného
opatrenia maloletému a matke, hoci takýto návrh v konaní podaný nebol. S prihliadnutím na preukázanú

skutočnosť, že maloletému je poskytovaná pravidelná psychologická intervencia psychológom C. J. B.,
ktorý pracuje na jeho sebarozvoji, s cieľom, aby maloletý dokázal spracovať zdravým spôsobom
aj vzťah s otcom a nemusel si vytvárať tak silné obranné mechanizmy, nepovažoval odvolací súd
za potrebné nariaďovať výchovné opatrenie maloletému. Je nesporné, že maloletý má zabezpečenú
psychologickú podporu, ktorú nevyhnutne potrebuje, vzhľadom na diagnostikovanú Posttraumatickú

stresovú poruchu a potrebu vysporiadať sa vnútorne s prežitými ťaživými vecami a strachom z otca.
Rovnako bolo v konaní preukázané správou CPPPaP zo dňa 14.04.2025 a výpoveďou svedka C. J. B.,
že matka je monitorovaná a tiež jej je poskytovaná intervencia pri riešení záležitostí a problémov, ktoré
sa týkajú maloletého, pričom témou rozhovorov sú aj udalosti súvisiace s otcom dieťaťa a ich riešenia.
Keďže v konaní bolo preukázané správami CPPPaP z 30.04.2024 a 14.04.2025 a výpoveďou svedka C.

J. B., že maloletý a matka sa intervenciám psychológa podrobujú, odvolací súd uzavrel, že pre uloženie
výchovného opatrenia maloletému a matke, nie sú dôvody.

82. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. B3-39P/164/2017-1854 zo
dňa 31.05.2024 vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na uloženie výchovného opatrenia otcovi

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.83. V súlade s ust. § 26 Zákona o rodine odvolací súd týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 01.10.2015 č.k. 51P/271/2015-66 vo výroku o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom.

84. Na námietky matky a otca o porušení ich práva na spravodlivý proces odvolací súd neprihliadal
vyhodnotiac ich ako nedôvodné. Pokiaľ matka namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku a nedostatočné vykonanie dokazovania, odvolací súd poukazuje na doplnenie dokazovania
v odvolacom konaní a s tým súvisiace doplnenie dôvodov predmetného rozhodnutia. V súvislosti

s námietkami matky, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého (prvého rozsudku) sa zaoberá
a hodnotí nahrávky poskytnuté otcom, ktoré dôkazy neboli v konaní vykonané, odvolací súd vychádzajúc
z obsahu spisu dospel k záveru, že ani táto námietka nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že otec na
pojednávaní konanom dňa 26.04.2022 súdu predložil USB kľúč obsahujúci priebeh kontaktov otca
s maloletým, tento doručil aj kolíznemu opatrovníkovi a zástupcovi Okresnej prokuratúry priamo na
pojednávaní a ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania právnemu zástupcovi matky uložil povinnosť

prevziať si USB kľúč v informačnom centre súdu. Dňa 27.04.2022 si podľa úradného záznamu
z uvedeného dátumu právna zástupkyňa otca prevzala USB kľúč s identickým obsahom s USB
kľúčom doloženým otcom. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 03.05.2022 vyplýva, že právna
zástupkyňa matky potvrdila, že s obsahom USB kľúča doloženého otcom na predchádzajúcom
pojednávaní sa oboznámila. Oboznámenie sa s týmto dôkazom potvrdil aj kolízny opatrovník a zástupca

Okresnej prokuratúry. Je teda zjavné, že s obsahom nahrávok sa mala matka možnosť oboznámiť,
reagovať na ne a vyjadriť sa k nim. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj v rámci odvolacieho konania boli
účastníkom doručené všetky podania a predložené dôkazy, mali poskytnutý dostatočný priestor na
vyjadrenie sa k veci a k dôkazom. Ani námietka matky, že súd prvej inštancie neuviedol v rozsudku ňou
doložené dôkazy (sms a WhatsApp správy, výňatky z komunikácie otca na sociálnych sieťach, fotografie

obsahujúce konanie otca, ktorý vylepoval plagáty na vchody bytových domov v jej okolí, bubnoval pred
domom) nie je dôvodná, pretože tieto dôkazy neboli spochybnené žiadnym z účastníkov, súd ich do
rozhodnutia zahrnul a zaoberal sa nimi v rámci hodnotenia dôkazov. Námietky otca na porušenie jeho
práva na spravodlivý proces odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko po preskúmaní spisu
nezistil vo vzťahu k otcovi žiadne porušenie jeho procesných práv. Nebolo potrebné sa obšírnejšie

vyjadrovať k tejto námietke otca, pretože neobsahuje žiadne konkrétne dôvody.

85. Odvolací súd nevyhovel návrhom matky na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne K. I.,
pretože v konaní nebolo spochybnené, a uvedené potvrdil aj svedok C. J. B., že K. I. s maloletým
pracovala len v minulosti. Je preto zrejmé, že výpoveď navrhovanej svedkyne by bola pre rozhodovanie

odvolacieho súdu neaktuálna. Vzhľadom na rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým, ku ktorým
záverom postačovali výsledky vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania v odvolacom
konaní, nepovažoval odvolací súd za potrebné nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie (návrh
matky a návrh kolízneho opatrovníka), zadovážiť si správy ošetrujúcej lekárky otca o jeho zdravotnom
stave, zdravotnú dokumentáciu otca a vypočuť zástupcu CDR. Nariadenie ďalšieho znaleckého

dokazovania by bolo nehospodárne a zbytočne by predlžovalo konanie. Odvolací súd sa zameral
v dokazovaní na aktuálny zdravotný stav maloletého, jeho prežívanie vo vzťahu ku kontaktu s otcom
a všetky dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a vyhodnotiac výsledky dokazovania uzavrel,
že požiadavky matky a kolíznej opatrovníčky na doplnenie dokazovania nie sú dôvodné.

86. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že na námietku právnej zástupkyne otca o možnej nestrannosti
svedka C. J. B. neprihliadal, nakoľko túto vzniesla až po jeho výsluchu, pričom s predvolaním svedka
a jeho vypočutím súhlasila. Svedok je psychológ, ktorý s maloletým pracuje a je nepochybné, že je
kompetentnou osobou k podaniu spoľahlivých informácií o psychickom stave maloletého.

87. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím ustanovenia §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žiaden z
účastníkov takýto návrh v zmysle ustanovenia § 57 CMP nepodal.

88. Odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP s použitím § 453 ods. 1 a 3 a § 396 ods.

1 CSP aj o trovách dovolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

89. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).