Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517212453
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7517212453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., A. X, 2/ D. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. X, obaja zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát,
so sídlom Košice, Hrnčiarska 3, proti žalovaným: 1/ D. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., F. XXXX/X, 2/ E.
B.,nar.XX.X.XXXX,bytomG.H.I.XX,obajazast.:GOREJLegal,s.r.o.,sosídlomKošice,Krmanova14,
IČO: 47 231 939, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 31. januára 2024 č.k. K3-18C/473/2017-253

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcom1/a2/priznáva protižalovaným1/a2/náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 521,94 € s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.328,08 € od 29.5.2017 do 11.7.2017 a zo sumy 521,94 € od
12.7.2017 do zaplatenia a súčasne k povinnosti nahradiť im trovy konania vo výške 100%. Rozhodol tak
o žalobe, ktorou sa žalobcovia voči žalovaným domáhali pôvodne zaplatenia sumy 1.328,08 € s úrokom

z omeškania 5% ročne od podania žaloby do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorým ako žalobcom
mala vzniknúť v súvislosti s okolnosťou, kedy motorovým vozidlom, ktorého vlastníčkou je žalovaná 1/
a ktorého vodičom bol žalovaný 2/, došlo nárazom do oplotenia k jeho poškodeniu, tiež k poškodeniu
dvoch elektrických skriniek a kamerového zabezpečovacieho systému patriacich žalobcom v súvislosti
s ich vlastníctvom rodinného domu nachádzajúceho sa v rámci tohto oplotenia.

2. O žalobe bolo rozhodnuté prvým v poradí rozsudkom dňa 27. júla 2021 v identickom znení ako

znie výrok napadnutého rozsudku, ktorý bol ale v dôsledku žalovanými podaného odvolania zrušený
a vrátený na nové rozhodnutie a prejednanie za argumentácie bližšie podanej v zrušujúcom uznesení
krajského súdu.

3. Prvoinštančný súd doplnil dokazovanie a po právnom posúdení podľa § 420 ods. 1 až 3, § 427
ods. 1, § 428, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 822 OZ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
ustálil, že žalobcovia sú vlastníkmi oplotenia, elektromerovej skrine a zabezpečovacieho a kamerového

systému v rodinnom dome súp. J. XX v k.ú. G. H. I.. Tiež mal súd za preukázané, že žalovaná 1/
je vlastníčkou osobného motorového vozidla JEEP EČ: C. XXX C. a má uzavretú poistnú zmluvu č.
6590086349 s KOOPERATIVOU poisťovňou a.s. VIG pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pričom k poistnej udalosti došlo v čase účinnosti predmetnej poistnejzmluvy a žalovaný 2/ ako vodič dňa 29.12.2016 viedol uvedené osobné motorové vozidlo, pričom v
dôsledku neprispôsobenia jazdy stavu komunikácie narazil s vozidlom do oplotenia rodinného domu G..
J. XX vo vlastníctve žalobcov. Žalovaní nerozporovali príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného 2/

a poškodením oplotenia a elektromerovej skrinky. Bolo preukázané, že KOOPERATIVA poisťovňa a.s.
uhradila žalobcom škodu týkajúcu sa poškodenia oplotenia a elektromerovej skrinky podľa dokladov
predložených žalobcami podľa Oznámenia o poistnom plnení z 10.4.2017 nasledovne: faktúra č.
20170003 (JEDI s.r.o) - za prácu uhradila 80 € a z materiálu 124 € odpočítala amortizáciu 54,56
€ a zvyšky 3,47 €, faktúra č. 17001 (F. A.) rozdelila na prácu 239 € a materiál 81,56 €, od ktorého

odpočítala amortizáciu 14,35 €, za dopravu VSE zaplatila 20 € a plombu 8,10 €. Spolu v sume 480,28
€. Následne doplatila žalobcom podľa Oznámenia o poistnom plnení z 27.6.2017 za faktúru č. 17038
(CCTV) - práca - 241,70 € a z materiálu 370,05 € odpočítala amortizáciu 333,05 € a pripočítala pomerné
20% DPH 55,74 €, za faktúru č. 17002 (EZS) - práca - 350,67 € a z materiálu 16,50 € odpočítala
amortizáciu 14,85 € a pripočítala pomerné 20% DPH 70,46 €, za elektrický rozvádzač uhradila 87,36
€, od ktorého odpočítala amortizáciu 38,44 €. Doplatok plnenia teda činil 806,14 €. K faktúre č. 17001

vo výške 320 € súd uviedol, že svedeckou výpoveďou F. A. bolo preukázané, že v tejto faktúre bola
fakturovaná len práca a náklady na dopravu, pričom všetok materiál zabezpečil žalobca, preto poisťovňa
nesprávne postupovala, keď neuhradila celú faktúru vo výške 320 €, ale len jej časť 239 €. Poisťovňa
nesprávne odpočítala sumu 81,56 €, ktorú vynaložil žalobca na zakúpenie náteru na dosky oplotenia -
Xyladecor. K námietke, že žalobca si sám lakoval dosky a následne si to uplatňuje, súd uviedol, že z

výpovede žalobcu 1/ a svedka F. A. vyplynulo, že svedok natieral dosky Bochemitom a jednou vrstvou
bezfarebného laku a žalobca farebným náterom v odtieni Teak, čo už nebolo zahrnuté do faktúry p.
A.. Túto chybu poisťovňa nerevidovala. Poisťovňa v doplatku uhradila aj cenu elektrického rozvádzača
87,36 €, od ktorého odpočítala amortizáciu 38,44 €, žalobcovia si však v žalobe neuplatnili túto položku
pravdepodobne nedopatrením, pretože z predžalobnej výzvy vyplýva, že od žalovaných si uplatňovali

sumu 1.415,44 € po úhrade poistného plnenia 480,28 € a v žalobe už len 1.328,08 €, v obsahu žaloby
neuviedli položku elektrického rozvádzača, pričom 1.328,08 € plus 87,36 € činí práve sumu 1.415,44 €.
Následne po čiastočnej úhrade elektrického rozvádzača 87,36 € mínus amortizácia 38,44 € žalobcovia
odpočítali od svojho nároku uplatneného v žalobe aj túto úhradu 48,92 € (87,36 €-38,44€). Nezrovnalosti
opísané v odseku 57. a 58. spôsobené žalobcami a poisťovňou spôsobili ťažkosti pri rozčlenení dielčích

nárokov.

4. Žalovaní popierali samotnú príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného 2/ a vznikom škody na
EZS a CCTV žalobcov s poukazom na to, že takáto škoda na systémoch nemohla vzniknúť, resp. že
vznikla so zavinením žalobcu, keď manipuloval s elektromerovou skrinkou. V tomto smere súd doplnil

dokazovanie dopočutím žalobcu 1/ a svedkov p. E. a p. I.. Uvedenými dôkazmi bolo preukázané, že
nárazom motorového vozidla do oplotenia žalobcov kamerový systém prestal vykonávať záznam, bol
v poruche, pričom aj EZS aj CCTV boli z elektromerovej skrinky napájané spoločným káblom. Svedok
E. aj v prvej svedeckej výpovedi potvrdil, že demontované zariadenia vykazovali znaky prepätia, pričom
vylúčil prepätie atmosferické, ktoré by pôsobilo najprv na kamery, ktoré však poškodené neboli. Uviedol,

že prepätie vzniklo na vstupe, teda na prívodovom kábli. Súd konštatuje, že prívodový kábel, spoločný
pre oba systémy, bol poškodený pôsobením vysokoenergetickej kinetickej sily spôsobenej nárazom
motorového vozidla do oplotenia žalobcov, čoho dôsledkom bolo vyvalenie elektromerovej skrinky cez
ktorú prechádzal aj prívodový kábel CCTV a EZS, došlo k napnutiu a poškodeniu izolácie káblov,
ako je viditeľné na fotografiách založených v spise a odhaleniu žíl káblov. Dôvod poškodenia CCTV

a EZS ako to prezentoval svedok E. vyplýva aj z odborného stanoviska znalca D. K. L. A.. Že došlo
k poškodeniu oboch systémov (CCTV aj EZS) rovnakým spôsobom svedčí aj opis poškodení zložiek
oboch zariadení, ktoré vykazovali známky poškodenia prepätím. Pochybnosti žalovaných, že žalobca si
vymenil komponenty zariadení za nové vyvracajú svedecké výpovede p. E., ktorý podrobne opisuje ktoré
komponenty boli poškodené a akým spôsobom a p. I., ktorý sa opravy taktiež zúčastnil. Svedok D. E.

podrobne vysvetlil, že pri diagnostikovaní poruchy oba systémy vykazovali znaky prepätia, pričom jeho
pôvodoznačilvspojenížílkáblavelektromerovejskrinke.Kpochybnostiamžalovaných,prečofungovala
elektrina v dome, keď došlo k poruche EZS a CCTV súd uvádza, že zo svedeckej výpovede vyplýva,
že zabezpečovací aj kamerový systém má samostatný prívod, samostatný istič, z rovnakého dôvodu
prepätie nemohlo byť spôsobené spotrebičmi, ktoré by mohli mať poruchu. Aj v rozvodnici je samostatné

označenie týchto poistiek, teda elektrického obvodu, na ktorý sa napája. Prvky prepäťovej ochrany
použité v kamerovom a zabezpečovacom systéme sú dodávané samotným výrobcom ako súčasť
zariadení. Sú tam originálne poistky, ktoré len vymieňajú, tieto sú certifikované. Týmto sú odstránené
pochybnosti žalovaných o správne inštalovaných prvkoch ochrany týchto systémov. G. B. vo svojejvýpovedi v priestupkovom konaní uviedol, že keď prišiel, elektromerová skrinka bola na svojom mieste,
pričom túto dal provizórne na miesto sused A. A. B.. Z uvedenej výpovede nevyplýva, že sa vyjadroval ku
skrinke žalobcov, ale k vlastnému majetku, k vlastnej elektromerovej skrinke, ktorá napriek manipulácii

žalobcom 1/ nespôsobila škody u p. B.. Žalobca 1/ poprel, že by vlastnú elektromerovú skrinku dával
na miesto, tvrdil, že ju len podložil tehlou.

5. Súd uviedol, že na strane žalovanej 1/ ako vlastníčky a prevádzkovateľky osobného motorového
vozidlaprichádzadoúvahyzodpovednosťzaškoduvyvolanúosobitnoupovahouprevádzkydopravného

prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka, kde musia byť kumulatívne splnené predpoklady:
1/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, 2/ vznik škody 3/ príčinná
súvislosť medzi nimi a na strane žalovaného 2/ ako vodiča osobného motorového vozidla prichádza do
úvahyvšeobecnázodpovednosťpodľa§420ods.1Občianskehozákonníka,kdemusiabyťkumulatívne
splnené predpoklady: 1/ protiprávne konanie, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou, 4/ zavinenie.

6. Súd opätovne skúmal, či vykonaným dokazovaním je preukázaná príčinná súvislosť medzi
nárazom motorového vozidla do elektromerovej skrinky v oplotení a vznikom škody na kamerovom a
zabezpečovacom systéme, teda či vzťah príčiny a následku je priamy, bezprostredný, neprerušený.
Hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané, že v

momente nárazu vozidla do elektromerovej skrinky došlo k poruche kamerového systému, čo vyplýva z
výpovede žalobcu 1/ a svedkov p. E. a p. I.. Rozsah poruchy bol opísaný svedkom p. E. a preukázaný
listinnými dôkazmi - faktúrami za opravu CCTV a EZS a písomným vysvetlením k nim z 8.8.2017.
Keďže porucha CCTV vznikla v dôsledku poškodenia prívodového kábla, ktorý je spoločný pre oba
systémy, pričom oba systémy vykazovali rovnaký typ poškodenia v dôsledku prepätia, je zrejmé, že to

isté prepätie spôsobilo aj poškodenie EZS. Dokazovaním bolo preukázané, že poškodenia EZS a CCTV
vzniklo nárazom motorového vozidla do elektromerovej skrinky, jej zvalením a poškodením prívodového
kábla EZS a CCTV, teda príčinná súvislosť je v tomto prípade preukázaná. Súd ustálil, že žalobcom
bola škoda spôsobená bez ich zavinenia. Následkom poistnej udalosti boli nútení dať opraviť plot,
elektromerovú skrinku, EZS a CCTV, nakoľko bez takejto opravy by tieto veci nebolo možné naďalej

riadne užívať spôsobom, na ktorý boli určené. Súd mal za to, že nie je spravodlivé vystaviť poškodených
stavu, aby boli nútení doplácať na konanie škodcu, ktorým bol poškodený ich majetok. Náklady,
ktoré žalobcovia boli nútení vynaložiť na opravu poškodených vecí a systémov, predstavujú náklady
nevyhnutné na uvedenie vecí do predošlého stavu, ktoré predstavujú výšku skutočnej škody, ktorá
poškodenému v dôsledku predmetnej udalosti vznikla Správanie žalobcov ako poškodených len viedlo

k tomu, aby obnovili stav vecí a systémov, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou),
a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu boli žalobcovi donútení dopravnou nehodou. Uplatnenie
„amortizácie“ by bolo porušením zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona,
resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému
jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom

zákona. Od žalobcov nemožno spravodlivo požadovať, aby ako poškodení, zabezpečovali opravu iným
spôsobom, než použitím nových komponentov do systémov EZS a CCTV dodaných firmou, ktorá
systémy montovala, servisuje len z dôvodu, že v internetových predajniach sú v dispozícii obdobné
komponenty za nižšie ceny. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému
plnú kompenzáciu ujmy.

7. Žalobcovia preukázali, že na odstránenie škody spôsobenej na ich majetku vynaložili sumu 1.808,36
€ a poisťovňa im vyplatila sumy 480,28 € a 806,14 €, teda spolu 1.286,42 €, preto si od žalovaných
uplatňujú sumu 521,94 €. Súd zistil, že v skutočnosti poisťovňa v dôsledku amortizácie krátila poistné
plnenie o 455,25 € (54,56 € + 14,35 € + 333,05 € + 14,85 € + 38,44 €), v dôsledku čoho znížila aj plnenie

na DPH o 69,58 €, za zvyšky kovovej skrinky odpočítala 3,47 € a chybou v posúdení faktúry č. 170001 z
práce v cene 320 € uhradila len 239 € a neuhradila 81 €, ale túto položku zamenila s položkou zakúpenie
náteru na dosky oplotenia - Xyladecor v sume 81,56 €, ktorú vynaložil žalobca, a ktorú poisťovňa
uhradila krátenú o 14,35 €. Žalobcovia si však v žalobe neuplatnili položku elektrického rozvádzača
87,36 €, od ktorého poisťovňa odpočítala amortizáciu 38,44 € a uhradila sumu 48,92 €. Z položiek,

ktoré si žalobcovia v žalobe uplatnili a neboli im poisťovňou vyplatené v dôsledku uplatnenia amortizácie
alebo chybou posúdenia položky sú nasledovné: faktúra č. 20170003 (JEDI s.r.o) amortizácia 54,56 €
a zvyšky 3,47 €, faktúra č. 17001 (F. A.) práca 81 €, faktúra č. 17038 (CCTV) amortizácia 333,05 € a
pomerné 20% DPH 66,61 €, faktúra č. 17002 (EZS) amortizácia 14,85 € a pomerné 20% DPH 2,97 €,farba Xyladecor amortizácia 14,35 €. V konečnom súčte poisťovňa krátila plnenie žalobcom o 570,86 €.
Nakoľko si žalobcovia uplatnili v konaní po čiastočnom späťvzatí len sumu 521,94 € súd v tejto výške
mal nárok žalobcov plne preukázaný ohľadom vzniku škody, osôb, ktoré sú zodpovedné za túto škodu

a ohľadom príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného 2/ a vznikom škody, preto žalobe žalobcov
v plnom rozsahu vyhovel.

8. V súlade s § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 OZ a tiež § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
priznal žalobcom tiež požadovaný úrok z omeškania, keď prihliadol na výzvu žalobcov z 24.4.2017,

ktorou boli vyzvaní na plnenie v lehote do 15.5.2017, ako aj na okolnosť, že žalobcovia požadovali úrok
z omeškania priznať odo dňa podania žaloby. Požadovanú sumu 1.328,08 € preto priznal s príslušným
úrokom z omeškania od 29.5.2017 do 11.7.2017, kedy došlo k čiastočnej úhrade a nasledujúcim dňom
priznal tieto úroky už iba z neuhradenej sumy 521,94 € do zaplatenia.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď skonštatoval plný úspech

žalobcov v predmetnom konaní, a to aj v časti čiastočného späťvzatia žaloby. Z tohto dôvodu žalobcom
proti žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali žalovaní odvolanie (spoločným podaním) z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V úvode svojho odvolania uviedli, čo bolo úlohou

súdu prvej inštancie v súvislosti s uplatneným nárokom a tiež, akým spôsobom krajský súd nainštruoval
postup súdu prvej inštancie po zrušení prvého v poradí rozsudku, konštatujúc, že súd prvej inštancie
doplnil dokazovanie vo veci so zameraním sa na zistenie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a konaním žalovaných, citujúc relevantné závery súdu v tejto otázke. Odvolatelia sa so závermi súdu
podľa bodu 60. napadnutého rozsudku nestotožnili, tieto považovali za nesprávne, nemajúce oporu vo

vykonanom dokazovaní, za vnútorne rozporné s inými vykonanými dôkazmi a tiež závermi, ktoré krajský
súd prijal vo svojom zrušujúcom uznesení. Zopakovali, že od začiatku v konaní namietali proti príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou, t.j. nárazom motorového vozidla do plota a elektromerovej skrinky
a vznikom škody na zabezpečovacom a kamerovom systéme, keď podľa nich zo zisteného skutkového
stavu jasne vyplýva, že u žalobcu po škodovej udalosti nebol prerušený prívod elektrickej energie do

domu a tiež, že žalobca manipuloval s elektromerovou skrinkou, kde tento úkon sám o sebe mohol
byť príčinou následného skratu na samotnom zabezpečovacom a kamerovom systéme. Zdôraznili, že
aj keď je osvedčené, že v určitom momente kamerový záznam skončil, z dôkazov ale nevyplýva tiež
poškodenie systému samotného a stále nie je vylúčené samotné prepätie, ktoré mohlo nastať až po tejto
udalosti a nie pri posunutí skrinky nárazom, ale po vrátení na jej miesto žalobcom. Žalovaní v prvom

rade vychádzajú z vyjadrení oboch znalcov, ktorí zhodne uviedli, že bez poškodených zariadení, resp.
bez fyzickej obhliadky nie je možné určiť presnú príčinu vzniku škody. Ďalej vychádzajú z toho, čo
konštatoval aj krajský súd a to, že z dovtedy vykonaných dôkazov nevyplýva zistenie presnej príčiny
poškodenia zabezpečovacieho a kamerového systému a ďalej, že ozrejmenie príčiny – mechanizmu
vzniku škody spravidla nie je možné bez odborných znalostí a že pre takého prípady sa súd nezaobíde

bez toho, či už odborných vyjadrení alebo znaleckých posudkov. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu
prvej inštancie o príčine poškodenia založený na výpovediach žalobcu a svedkov E. a I. neobstojí.
Súd síce uviedol svoje úvahy k hodnoteniu dôkazov, no tieto neobstoja v kontexte skutočností doposiaľ
uvedených. Z dôkazov vyplýva len to, že nárazom systém prestal vykonávať záznam a nie aj to, že
tento systém bol v danom momente v poruche. Ďalej to, že demontované zariadenia vykazovali znaky

prepätiaešteneosvedčuje,žekprepätiudošlovmomentenárazuanieneskôr,privráteníelektromerovej
skrinky na jej miesto žalobcom. Aj keby bolo pravdivé tvrdenie, že kamerový a zabezpečovací systém bol
pripojenýjednýmkáblom,taktonemoholbyťvžiadnomprípadekábelnachádzajúcisavelektromerovom
rozvádzači alebo ako uvádza súd v elektromerovej skrinke, nakoľko z tohto bodu ide iba jeden kábel
z verejnej siete a jeden kábel smerom do domovej rozvodnej skrinky - rozvodnici, až z ktorej sú napájané

jednotlivé zariadenia v domácej sieti, a teda ak aj sú CCTV a EZS napojené jedným káblom, tak až od
rozvodnice. Ďalej zhodnotili, že pokiaľ sa svedok E. a znalec A. na niečom zhodli, tak sa maximálne
zhodli na tom, že k poškodeniu došlo prepätím a nie aj na tom, ako k tomuto prepätiu došlo. Navyše
znalecJuhássanažiadnommiestesvojhostanoviskanevyjadrilvtomsmere,žebykprepätiumalodôjsť
momentom nárazu do elektromerového rozvádzača a tento úsudok súdu nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. Súd nerozlišuje medzi následkom a príčinou, pokiaľ zhodnotil, že to, že došlo k poškodeniu
obochsystémovrovnakýmspôsobomsvedčíajopispoškodenízložiekobochzariadení,ktorévykazovali
známky poškodenia prepätím. Osvedčený môže byť následok, t.j. že k poškodeniu došlo prepätím, no
nie je osvedčený moment vzniku tohto prepätia, a teda či sa jednalo o moment nárazu alebo sa jednaloo moment zodvihnutia elektromerového rozvádzača žalobcom, kedy mohlo dôjsť k prepätiu obnažených
káblov. A napokon, pokiaľ súd mal za to, že boli odstránené pochybnosti žalovaných o správne
inštalovaných prvkoch ochrany oboch systémov a v tejto súvislosti, pokiaľ išlo o ich pochybnosti, prečo

fungovala elektrina v dome, keď došlo k poruche EZS a CCTV, uviedli, že súd znovu nerozlišuje medzi
rozvodnicou a elektromerovým rozvádzačom a z úvah súdu je zrejmé, že schéme pripojenia nerozumie
a zamieňa si káblový rozvod z elektromerového rozvádzača s káblovým rozvodom z rozvodnice; z toho
dôvodu súdom označená pochybnosť žalovaných preto nie je odstránená a je na mieste tvrdiť, že
pokiaľ by došlo k prepätiu, tak by toto prepätie išlo do elektromerového rozvádzača, do rozvodnice

a v rozvodnici by ďalej pôsobilo na všetky ďalšie odbočenia elektrického rozvodu. V ďalšom sa ohradili
k záveru súdu vyjadrenom v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý podľa nich nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože konštatovanie súdu, že sused B. sa vyjadroval len ku vlastnej
elektromerovej skrinke vôbec z vykonaných dôkazov nevyplýva. Osobitným spôsobom sa vyjadrili
k manipulácii s elektromerovou skrinkou žalobcom, keď opätovne poukázali na to, že v tejto otázke
sám žalobca menil a v končenom dôsledku uviedol tri verzie toho, ako a kedy mal s elektromerovou

skrinkou manipulovať. Tvrdené iba dokumentuje snahu žalobcu prikrášliť skutkový stav vo svoj prospech
a v uvedenom kontexte je nutné hodnotiť aj samotné skutkové popretie žalobcu týkajúce sa manipulácie
so skrinkou. Nemenej podstatným je aj konštatovanie znalca E., ktorý uviedol, že pokiaľ sa v dome po
nehode svietilo, tak nedošlo k prierazu na nulák - to by odišla celá domová prípojka; z elektromerového
rozvádzača ide do domu iba jeden nulák, ak by skratoval na nulu alebo zem, tak by bol vyhodený

uličný istič; pokiaľ bol rozvádzač na zemi a sused ho dal na miesto - takéto zásahy môže robiť
osoba s elektrotechnickým a nie právnickým vzdelaním; ak bola vyvalená a vyskratovaná skrinka,
tak sa v dome nemohlo svietiť a dokonca aj predpoklad, že škoda vznikla následným neodborným
zásahom. Okrem toho namietali tiež zhodnotenie súdu podľa bodu 71. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, zhodnotiac, že konštatovanie súdu, že stanovisko znalca E. nebolo spôsobilé spochybniť

vykonané dokazovanie ohľadom zodpovednosti škodcu za škodu, považujú za arbitrárne, pretože zo
stanoviska tohto znalca jasne vyplýva, že je vylúčené, aby s elektromerovou skrinkou – rozvádzačom,
manipulovala osoba bez odbornej spôsobilosti. Súčasne znalec popísal dôvody, pre ktoré vyvodil záver,
že škoda vznikla následným neodborným zásahom a tento záver nebol nijakým dôkazom v konaní
vyvrátený. Preto mali za to, že záver súdu o preukázaní príčinnej súvislosti je nesprávny a nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalobcu, ktorý žiadne
znalecké dokazovanie nenavrhol a ani neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by záver krajského súdu
o tom, že z vykonaných dôkazov nevyplýva zistenie presnej príčiny poškodenia zabezpečovacieho
a kamerového systému, vyvrátil. Namiesto toho sa súd uspokojil s výpoveďami svedkov, ktoré osvedčili
maximálne moment, do ktorého bol vykonávaný kamerový záznam, nie však aj príčinu poškodenia

zabezpečovacieho a kamerového systému. Následne súd neodborne vyhodnotil otázky týkajúce sa
elektrických rozvodov v dome žalobcu, čím vlastné rozhodnutie zaťažil prvkom nepreskúmateľnosti.
Z uvedených dôvodov navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu súd zamieta.

11. Žalobcovia k odvolaniu uviedli, že považujú podstatu odvolania za identickú v porovnaní s prvým

odvolaním žalovaných. Nesúhlasili s tvrdením odvolateľov, že výsluchmi svedkov E. a I. je osvedčené
maximálne iba to, že v istom momente skončil kamerový záznam. Ak kamerový záznam skončil
v momente nárazu vozidla do oplotenia, potom v tomto momente došlo k jeho poškodeniu, ktoré
bolo následnou diagnostikou zistené. Svedeckými výpoveďami E. a I. sa podporil záver odborného
vyjadrenia D. A., ktorý na otázku č. 3 uviedol, že pri dopravnej nehode došlo k pôsobeniu dynamických

síl na elektromerový rozvádzač a jeho výbavu a takéto pôsobenie dynamických síl muselo spôsobiť
zmeny v napäťových a prúdových úrovniach na elektroinštalácii rodinného domu. K tvrdenej manipulácii
zopakovali, že žalobca skrinku nevrátil na jej pôvodné miesto, iba prevrátenú skrinku vypodložil
jednou tehlou, ktorá vypadla po náraze z plota a túto umiestnil pod zadnú hornú hranu skrinky,
t.j. skrinku nadvihol o cca 5 cm, avšak táto zostala v podstate v prevrátenej vodorovnej polohe.

Spôsob napájania kamerového a zabezpečovacieho systému bol riešený samostatne, čo bolo svedkom
Lazúrom dostatočne vysvetlené, a teda funkčnosť osvetlenia rodinného domu nemá žiadnu spojitosť
s nefunkčnosťou kamerového a zabezpečovacieho systému. Svedeckými výpoveďami bolo jasne
dokázané, že kamerový systém prestal nahrávať momentom nárazu vozidla do plotu, stratil teda svoju
funkčnosť a je považovaný za poškodený. Toto poškodenie nenastalo neskôr, napr. príchodom majiteľa

nehnuteľnosti, čo v danom prípade bolo minimálne hodinu po náraze. Ukončenie vykonávania záznamu
u kamerového systému je porucha daného systému. Elektrické skrinky na miesto nedával žalobca ale
pracovníci Východoslovenskej energetiky až nasledujúci deň a samotné prepätie vzniklo v momente
ukončenia nahrávania kamerového systému, teda jeho poruchou a nie príchodom žalobcu na miestonehody, keď už kamerový systém vykazoval poruchu. Do prípojovej skrine ide samozrejme jeden
prívodovýkábel,ktorýjevelektrickýchhodináchzaplombovaný,avšakvýstupsmeromdonehnuteľnosti,
teda do domovej rozvodovej skrine nemusí byť iba jeden, môže ich byť viac, ako tomu bolo aj v tomto

prípade, kde kamerový a zabezpečovací systém tvorili samostatný uzavretý okruh. Zástupca žalovaných
nesprávne uvádza, že sused I. B. vo výpovedi v priestupkovom spise povedal, že sa dostavil na miesto
nehody 30.12.2016. Nikde v spise sused I. B. neuvádza, že dorazil na miesto nehody dňa 30.12.2016
a v spise je uvedené, že po tomto oznámení zo strany žalobcu v nočných hodinách dňa 30.12.2016
sa dostavil na miesto a skonštatoval poškodenia na svojej skrinke. Pán B. v skutočnosti na miesto

nehody prišiel tri dni po nehode, ako je uvedené vo výpovedi žalobcu a skrinky už boli na svojom mieste.
Ich zaizolovanie a postavenie naspäť zabezpečila Východoslovenská energetická spoločnosť. V tejto
súvislosti predložili overené čestné prehlásenie I. B. ohľadne toho, kedy prišiel na miesto nehody. Preto
žalobca žiadnym spôsobom nemenil opis skutkového stavu a jeho jedinou manipuláciou bolo podloženie
tehly pod jeho skrinku, pričom obidve skrinky zostali prevalené a neboli na svojom mieste. Ako uvádzajú
sami žalovaní, bez obhliadky miesta nehody a bez obhliadky poškodených komponentov a podobne,

nie je možné vydať akékoľvek odborné vyjadrenie, a teda všetky domnienky a predstavy znalca D. E.
nemôžu byť brané do úvahy a neobstoja na rozdiel od výpovedí osôb, ktoré k uvedeným skutočnostiam
mali prístup. Vzhľadom na uvedené navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.

12. Odvolatelia v odvolacej replike uviedli, že samotný fakt, že záznam skončil v momente nárazu, ešte

neznamená, že to bolo dôsledkom prepätia. Ak by prepätie nastalo v momente nárazu, záznam by
sa nebol uložil, nakoľko aj na uloženie je potrebná samotná funkčnosť zariadenia a prísun elektrickej
energie. Kamerové záznamové zariadenia sa spúšťajú pomocou pohybového senzora a ukladajú
záznam, kým je na zábere pohyb. Ak teda záznam obsahuje jazdu a následný náraz, po ktorom už v
dosahu pohybového senzora nebol pohyb, tak je logické, že po skončení pohybu sa záznam skončil.

Podstatný je ale záznam následný, ktorý sa už neuložil. V ďalšom tvrdili, že v priebehu konania nebolo
nikde zmienené to, že by oprava padnutej skrinky bola vykonaná pracovníkmi Východoslovenskej
energetiky. Zo skutkového stavu tiež nevyplýva, že by takúto opravu mali vykonať pred tým, ako túto
skrinku videl zodvihnutú sused žalobcu I. B.. Žalobca si v rámci vyčíslenej škody uplatnil dve položky
v nákladoch od Východoslovenskej energetiky, a.s. a to náklady za dopravu a poplatok za montáž

zabezpečovacej značky montážnika (prevádzkovej plomby), pričom obe položky sú z 21.03.2017,
t.j. nemohlo sa jednať o úkon uskutočnený priamo po nehode, ale o úkon, ktorý súvisel s opravou.
Samotnú opravu podľa predložených dokladov vykonala spoločnosť JEDI s.r.o. v apríli 2017, t.j.
rovnako až s odstupom času po nehode. Ak teda sused žalobcu I. B. podľa priloženého „Čestného
prehlásenia“ prehlásil, že na miesto nehody prišiel až 02.01.2017, tak takéto vyhlásenie ešte nič

nemení na obsahu jeho predchádzajúcej výpovede v priestupkovom konaní, kde uviedol cit.: „dňa
30.12.2016 mu telefonicky oznámil A. A. B. majiteľ susedného domu, že došlo k dopravnej nehode
a bola poškodená aj jeho elektromerová skrinka. Po tomto oznámení sa dostavil na miesto, kde
zistil, že elektromerová skrinka je na svojom mieste, pričom túto dal provizórne na miesto sused A.
A. B.“. Konštatovanie, že skrinku dal na miesto provizórne sused A. A. B. je natoľko konkrétna a v

kontexte spontánna, že je krajne nepravdepodobné, že by si túto informáciu o provizórnom zdvihnutí
v priestupkovom konaní vymyslel. Informácia o tom, že by oprava padnutej skrinky bola vykonaná
pracovníkmi Východoslovenskej energetiky, bola prvý krát spomenutá až vo vyjadrení k odvolaniu, t.j. po
ukončení dokazovania. Žalobcovi nič nebránilo riadne preukázať takúto skutočnosť napríklad dokladom
Východoslovenskej energetiky alebo návrhom na vypočutie svedka I. B.. Žalobca žiadny takýto návrh

nepredložil a dôkaznú núdzu v tomto smere znáša v plnej miere žalobca. Rozpory týkajúce sa zisteného
skutkového stavu by neboli nastali, pokiaľ by žalobca opisoval skutočnosti tak ako nastali, nie tak, ako
si to vyžaduje momentálny stav z pohľadu hodnotenia dôkazov súdom. Žalovaní už v prvom odvolaní
namietali proti opisu skutkového stavu prednášaného zo strany žalobcu, keď rozporovali záver súdu o
tom, že podopretie elektromerovej skrinky nemohlo spôsobiť poruchu EZS a CCTV. Žalovaní namietali,

že sám žalobca v priestupkovom konaní uviedol cit.: „že po príchode na miesto skontroloval poškodené
oplotenie, poškodené elektromerové prípojky resp. elektromerové skrinky, poškodenú drevenú skrinku
plynomeru, prekontroloval rodinný dom a zistil, že nebol prerušený prívod elektrickej energie do domu,
ale bola prerušená dodávka elektrickej energie do zabezpečovacieho a kamerového systému, ktorý je
napájaný priamo z elektromerovej skrinky, systém bol poškodený, vyskratovaný”, potom na pojednávaní

konanom dňa 12.02.2018, žalobca na otázku, či bol prerušený prívod elektrickej energie do domu
uviedol, že cit. „áno, bol prerušený, takže nešla elektrika v celom dome“ a nakoniec výpoveď žalovaného
2/ na tom istom pojednávaní, kde uviedol cit.: „žalobca sa rozčuľoval, že mu všetko odpálilo, na to bolo
vidno, že sa mu dymí z komína, tak sa policajt pýtal, že ako to, že sa mu dymí z komína, keď mu ničnemá fungovať, potom išli vyskúšať, či mu elektrina svietia zistili, že elektrina v celom dome svietila“
žalobca nijako nerozporoval, ba dokonca na výzvu súdu, či sa chce vyjadriť k výpovedi žalovaného
uviedol cit.: „radšej nie“ (viď posledná strana zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.02.2018). Z uvedeného

jasne vyplýva, že žalobca má tendenciu opisovať skutočnosti rôzne tak, ako mu to práve vyhovuje. Z
vyššie uvedených skutočností trvali na podanom odvolaní.
13. Žalobcovia v odvolacej duplike ku konštatovaniu odvolateľov ohľadom nahrávania záznamu iba
v momente pohybu, a to že bez pohybu kamerový systém neukladá nahraný obsah, uviedli, že
uvedené je založené na nevedomosti funkcionality zabezpečovacieho a kamerového systému, keď

kamerové systémy nahrávajú nepretržite 24 hodín denne s okamžitým ukladaním záznamu. Pohybový
senzor, ktorý žalovaní spomínajú, sa môže nachádzať napr. v lampách na osvetlenie, v senzoroch
zabezpečenia a podobne. Detekcia pohybu v kamerovom systéme je založená na inom princípe,
a to na algoritmoch v software a obrazovej detekcii pohybu. Pre objasnenie, záznam na hard disku
bol aj pred momentom nehody, pričom sa tam žiaden pohyb nekonal. Zo strany odvolateľov preto
ide iba o domnienky a predpoklady nezakladajúce sa na faktoch a dôkazoch. Počas pojednávania

a vykonávaného dokazovania neboli spomínané detaily, napríklad pokiaľ ide o činnosť pracovníkov
VSE a celú situáciu objasnil I. B. vo svojom čestnom prehlásení. Tým dal tento svedok vec na pravú
mieru. Žalobca informáciu o pracovníkoch VSE nemal dôvod spomenúť skôr, napriek tomu všetky
dôkazy boli predložené riadne a včas a nie všetky detaily samotnej opravy sú nutné na preukázanie
predmetného nároku, pretože podstatné je, že práce boli vykonané legitímne, zúčtované a vykonané

v súlade so všetkými potrebnými normami a zákonmi. Celá chronológia výpovedí žalobcu, ako aj
samotné napájanie kamerového a zabezpečovacieho systému zo skrinky do domu už bola objasnená.
Žalobcovia si za celý súdny spor splnili všetky dôkazné povinnosti, čo neplatí o žalovaných, ktorí za dobu
celého súdneho sporu nedodali jeden relevantný listinný či iný dôkaz na potvrdenie svojich tvrdení. Pre
správne rozhodnutie súdu boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a preto žiadal

súd, aby rozhodol v prospech žalobcu v plnom rozsahu, a teda aby krajský súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie peňažného nároku titulom náhrady škody, ktorá mala
žalobcom vzniknúť v súvislosti s udalosťou zo dňa 29.12.2016, pri ktorej žalovaný 2/ ako vodič

osobného motorového vozidla, ktorého vlastníčkou a prevádzkovateľkou bola žalovaná 1/, v dôsledku
neprispôsobenia stavu komunikácie narazil predmetným vozidlom do oplotenia rodinného domu
vlastnícky patriaceho žalobcom, čím malo dôjsť k tvrdenému poškodeniu oplotenia, elektromerovej
skrinky, kamerového a zabezpečovacieho systému.

16. Súd žalobe (po čiastočnom späťvzatí v dôsledku plnenia zo strany poisťovne) vyhovel, keď zaviazal
žalovaných na zaplatenie peňažnej sumy 521,94 € s príslušenstvom (v podobe úrokov z omeškania).
Ako vyplýva z bodu 74. odôvodnenia rozsudku, priznaná suma predstavuje dlžnú sumu týkajúcu sa
viacerých položiek uplatnenej náhrady škody (položka nákladov na opravu oplotenia, nákladov na
opravu el. skrinky, nákladov na maľovanie a nákladov na kamerový a zabezpečovací systém), keď vo

vzťahu ku kamerovému a zabezpečovaciemu systému možno hovoriť nanajvýš o uplatnenej sume:
333,05 € + 66,61 € (poisťovňou krátená amortizácia a z toho krátená 20% DPH, pokiaľ ide o faktúru
č. 17038) a 14,85 € + 2,97 € (poisťovňou krátená amortizácia a z toho krátená 20% DPH, pokiaľ ide
o faktúru č. 17002). Odvolací súd uvedené zdôrazňuje v kontexte tej skutočnosti, že odvolateľ síce
napadolvyhovujúcivýrokvcelomrozsahu,odvolanímnamietalibasúdompriznanúnáhraduškody,ktorá

sa týka výlučne položky nákladov kamerového a zabezpečovacieho systému. Z uvedeného vyplýva, že
absentujú akékoľvek odvolacie námietky voči tej časti vyhovujúceho výroku, ktorý sa netýka priznanej
náhrady škody kamerového a zabezpečovacieho systému. Odvolací súd si súčasne uvedomuje,
že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že poisťovňa v konečnom súčte žalobcom krátila plnenie
o 570,91 €, a že žalobcovia si po čiastočnom späťvzatí uplatňujú len sumu 521,94 € (súčasne bez toho,

aby bolo zrejmé, v akom rozsahu si z tejto sumy žalobcovia uplatňujú krátenú sumu na kamerovom
a zabezpečovacom systéme), potom je nevyhnutné konštatovať, že v tomto zmysle absentujú odvolacie
námietky v rozsahu priznanej sumy 104,46 € (521,94 € mínus 333,05 € mínus 66,61 €mínus 14,85 €
a mínus 2,97 €) vrátane príslušenstva z tejto sumy priznaného súdom.17. Ako už bolo povedané, odvolatelia namietali priznanú sumu v rozsahu uplatnenej náhrady škody na
kamerovom a zabezpečovacom systéme, keď nesúhlasili so záverom súdu o tom, že je daná príčinná

súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody na kamerovom a zabezpečovacom systéme.

18. Odvolatelia túto nosnú odvolaciu námietku založili na tvrdení, že uvedený záver nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a je rozporný s inými vykonanými dôkazmi. Predmetnou námietkou spochybnili
hodnotenie vykonaného dokazovania.

19. Hodnotenie dôkazov môže robiť iba súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom
na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami sporu tvrdené a ktoré
boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre

spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami
sporu nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré
z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie

ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že ide o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú
jednak čiastkové a jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré tvrdené skutočnosti mal súd za preukázané
a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

20. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno
usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu
žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,
alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi,

resp. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je dôležitý, že z vykonaných
dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdu prvej inštancie nemožno vytýkať pochybenia v hodnotiacom
postupe, napr. aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal pravidlám logického myslenia alebo že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo a prijaté skutkové závery súdu nevykazujú žiadne známky svojvoľnosti,
nelogických úsudkov či zrejmého omylu.

22. Súd mal z vykonaného dokazovania predovšetkým preukázané, že nárazom motorového vozidla

do oplotenia žalobcov kamerový systém prestal vykonávať záznam, bol v poruche, pričom aj EZS
(zabezpečovací systém) aj CCTV (kamerový systém) boli z elektromerovej skrinky napájané spoločným
káblom. Svedok E. aj v prvej svedeckej výpovedi potvrdil, že demontované zariadenia vykazovali znaky
prepätia, pričom vylúčil prepätie atmosférické, ktoré by pôsobilo najprv na kamery, ktoré však poškodené
neboli.

23. Odvolatelia nespochybnili okolnosť, že momentom nárazu motorového vozidla do oplotenia (vrátane
elektrickej rozvodnej skrine) kamerový systém prestal vykonávať záznam, ani okolnosť, že samotné
kamery momentom tohto nárazu poškodené neboli, a napokon ani okolnosť, že demontované zariadenia
vykazovali znaky prepätia, namietali ale, aby uvedené preukazovalo, že systém bol v poruche a že by

k prepätiu došlo v momente nárazu a nie neskôr. Podstatou tejto námietky bolo súčasné ich tvrdenie,
že pokiaľ žalobca manipuloval s elektromerovou skrinkou, tento samotný úkon mohol byť príčinou
následného skratu na kamerovom a zabezpečovacom systéme, teda, že stále nie je vylúčené, že
prepätie mohlo nastať až po udalosti nárazu do elektromerovej skrinky, nie pri posunutí skrinky nárazom,
ale po vrátení na jej miesto žalobcom.

24. Odvolací súd pomenované námietky odvolateľov považuje za nedôvodné.25. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvým v poradí rozsudkom, pokiaľ vzhliadol existenciu príčinnej
súvislosti vo vzťahu ku zabezpečovaciemu a kamerovému systému, vychádzal (o.i) zo zisteného
skutkového stavu, podľa ktorého v čase dokumentovania nehody políciou boli žalobca a žalovaný 1/ na

miestenehody,pričomžalobcazistil,žesystémyEZSaCCTVhlásiaporuchu,čomalpotvrdiťajžalovaný
1/, ktorého správnosť ale bola v dôsledku žalovanými podaného odvolania zo strany odvolacieho
súdu spochybnená, pretože aj podľa odvolacieho súdu okolnosť, že systémy hlásili poruchu, bola iba
tvrdením žalobcu, pretože žalovaný 1/ vo svojej výpovedi nevedel uviesť, či fungoval kamerový systém.
Po zrušení prvého v poradí rozsudku a jeho vrátení, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v tejto

spornej otázke, keď opätovne vypočul žalobcu 1/, tiež svedkov p. E. a p. I., pričom z bodov 40., 42.
a 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, čo žalobca 1/ a obaja svedkovia uviedli vo svojich
výpovediach, v ktorých v podstate zhodne vypovedali, že po nahlásení poruchy zariadenia kamerového
systému zo strany žalobcu spoločnosti IT alarm s.r.o., zamestnanci vzali zariadenie do dielne, z ktorého
vybrali hard disk a jeho prehratím na ich záznamovom zariadení bolo vidieť záznam, podľa ktorého bolo
vidieť náraz vozidla do plotu a tam záznam skončil, ďalej to už nefungovalo.

26. Odvolací súd zastáva názor, že doplnenie dokazovania o tieto dôkazy, zhodnotiac ich nielen
jednotlivo ale najmä vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, potvrdili doteraz výlučne žalobcove
tvrdenie poruchy kamerového a zabezpečovacieho systému v momente nárazu, pretože doteraz zo
žiadneho dôkazu nevyplývalo, že záznam išiel iba do momentu nárazu, súčasne nikto neprodukoval

tvrdenie, že následne sa mal záznam obnoviť, sfunkčniť a pod. až do momentu, kedy podľa odvolateľov
až následnou manipuláciou žalobcu došlo k poškodeniu tohto systému prepätím. Aj keď sa odvolatelia
bránili tým, že okolnosť, že záznam prestal práve v momente nárazu, neznamená poruchu systému,
súčasne doteraz nevysvetlili, o čo iné než o poruchu systému by malo ísť, pokiaľ záznam prestal práve
v momente nárazu, navyše, ak ani nie je nikým produkované (už vôbec nie preukázané) tvrdenie, že

neskôr sa záznam opäť obnovil, sfunkčnil a pod. v súvislosti s ich tvrdením o tom, že systémy boli
poškodené až neoprávnenou manipulácio- daním skrinky na miesto žalobcom 1/, ktoré tvrdenie ale
súdom preukázané nebolo. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s princípom zdravého rozumu
nevyvodiť z okolnosti, že záznam prestal práve v momente nárazu, taký záver, aký urobil súd prvej
inštancie, a to záver poruchy na kamerovom a zabezpečovacom systéme.

27. Pokiaľ odvolatelia ďalej opakovane spochybnili, aby bolo preukázané, že by k prepätiu malo dôjsť
momentom nárazu a v tejto časti spochybňovali niektoré čiastkové závery súdu tak, ako boli vyjadrené
v bode 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že odvolatelia tak učinili
najmä z dôvodu, že nemali za preukázané, aby k poruche na kamerovom a zabezpečovacom systéme

malo dôjsť v momente nárazu motorového vozidla do rozvodnej skrinky. Avšak najmä skutkový záver
súdu o poruche na kamerovom a zabezpečovacom systéme v momente nárazu vozidla, tiež skutkové
zistenie (naviac nesporné), že pri diagnostikovaní poruchy demontovaného zariadenia oba systémy
vykazovali znaky prepätia súčasne s vylúčením prepätia atmosferického, ďalej, keď súd vychádzal
aj z výpovede svedka p. E. vypovedajúceho (o.i.) o tom, že technici firmy IT Alarm s.r.o., ktorí boli

privolaní na miesto samé, všimli si zvalený plot a zistili nefunkčnosť kamerového a zabezpečovacieho
systému, tiež videli, že niektoré žili káblov v elektr. skrini sú viac obnažené a uvedené mohlo technicky
vzniknúť tak, že obnažené žily fázy sa dotkli nuláku a tým vzniklo prepätie, ďalej keď o prepätí ako o
možnej príčine poškodenia systémov EZS a CCTV hovorí vo svojom odbornom stanovisku aj D. K. L.
A., navyše za situácie, keď súd na rozdiel od tvrdenia žalovaných nemal za preukázanú manipuláciu

elektromerovej skrinky žalobcom v podobe jej provizórneho uloženia na miesto, iba jej podložením
tehlou, teda zhodnotením jednotlivých dôkazov nielen jednotlivo ale najmä v ich vzájomnej súvislosti,
možno sa stotožniť so záverom súdu o tom, že je daná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou
a vznikom škody na kamerovom a zabezpečovacom systéme. Na uvedenom nič nemení ani záver
D. K. L. A., že vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, ktorým by stanovil

presnú príčinu poškodenia elektronických systémov, nie je možné vzhľadom na absenciu poškodených
elektronických zariadení ako aj samotného miesta udalosti v pôvodnom stave po dopravnej nehode,
pretože tento záver nemožno hodnotiť izolovanie. Otázka príčinnej súvislosti je predovšetkým otázkou
skutkovou, a teda bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie v tejto skutkovej otázke uniesol. Aj keď na
preukazovaní tejto skutkovej otázky sa žalujúca strana častokrát nezaobíde bez vyjadrenia odborne

znalej osoby, môže nastať situácia, ako aj v predmetnej veci, že stanovenie presnej príčiny poškodenia
z odborného hľadiska nie je možné, uvedené ale ešte neznamená, že žalujúca strana je automaticky
"vyradená" z unesenia dôkaznej povinnosti.28. Odvolatelia v súvislosti s nimi tvrdenou okolnosťou manipulácie elektromerovej skrinky samotným
žalobcom namietali závery súdu podľa bodu 61. odôvodnenia rozsudku majúc za to, že konštatovanie
súdu o tom, že sused B. sa vyjadroval len ku vlastnej elektromerovej skrinke, nevyplýva z vykonaných

dôkazov.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nepochybil pri hodnotení oznámenia p. B., tak
ako je zachytené v priestupkovom konaní týkajúceho sa totožnej dopravnej nehody, pokiaľ vyhodnotil,
že z výpovede p. B. nevyplýva, aby sa p. B. v priestupkovom konaní vyjadroval ku skrinke žalobcov

a súčasne odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že p. B. sa vyjadroval
k vlastnému majetku, k vlastnej elektromerovej skrinke. Aj keď odvolatelia v kontexte predmetnej
námietkyuviedli,akýmrozpornýmspôsobomsamalžalobcavpriebehukonaniavyjadrovaťkžalovaným
tvrdenej okolnosti manipulácie s rozvodovou skrinkou, uvedené je bez významu k záveru súdu o tom,
akým spôsobom sa mal/nemal p. B. vyjadriť v rámci priestupkového konania. Pán B. vystupoval ako
oznamovateľ v rámci priestupkového konania (rovnako ako žalobca 1/), teda išlo o osobu, ktorá pokiaľ

sa vyjadrovala v priestupkovom konaní, vyjadrovala sa bez ohľadu na to, ako sa následne žalobca
v predmetnom súdnom konaní vyjadroval k žalovaným tvrdenej okolnosti manipulácie s rozvodnou
skrinkou.

30. Odvolatelia tiež nesúhlasili s tým, ako súd vyhodnotil stanovisko D. E.. Odvolací súd ani túto

odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že stanovisko D. E.
tvorí súčasť spisu a je založené na č.l. 110. Ide o písomnú formu stanoviska v jeho mailovej podobe,
keď odpoveď na formulovanú otázku pod por. č. 1. odkazuje síce na dostupné materiály, súčasne bez
bližšej špecifikácie, a uvedené nevyplýva ani zo znenia naformulovanej otázky pod por. č. 1, pretože
aj keď otázka odkazuje na tvrdenia žalobcu a vykonané výsluchy svedkov, aj uvedené je bez bližšej

konkretizácie; uvedené podobne platí aj o úvode mailu odosielateľa M. N. zo 4.7.2018, ktorým odosielať
síce odkazuje na odoslané podklady k prípadu, súčasne bez ich konkretizácie. Konkrétne podklady tejto
mailovej komunikácie neboli súčasťou predmetného písomného dokladu, preto je potrebné súhlasiť so
súdom, ktorý spochybnil záver D. E. už tým, že nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal, ak uviedol,
že z dostupných materiálov nie je podľa jeho názoru možné jednoznačne prehlásiť, skôr vylučuje

škodu na EZS a CCTV systéme žalobcov. Na uvedenom zhodnotení súdu prvej inštancie nemení nič
ani okolnosť, že odvolateľ súčasťou odvolania učinil ako dôkaz Printscreen e-mailu zo dňa 4.7.2018,
z ktorého vyplýva, že prílohou tohto mailu bola aj zápisnica o pojednávaní zo dňa 5.3.2018.

31. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie takýto dôkaz nemal k dispozícii, súčasťou e-

mailovej komunikácie obsahujúcej otázky zadávateľa a stanovisko D. E. nebola konkretizácia žiadnych
podkladov, tento dôkaz žalovaní prvý krát predložili až v podanom odvolaní, súčasne bez toho, aby čo
i len tvrdili, že ho bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, súčasne nejde
o prostriedok procesnej obrany, ktorý by sa mal týkať procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, ktorými by malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto nenastal ani jeden z prípadov vymenovaných
v § 366 CSP, z ktorého dôvodu odvolací súd na tento dôkaz ako neprípustný prostriedok procesného
útoku, resp. procesnej obrany neprihliadol.

32. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie neprihliadol na odpoveď D. E., podľa ktorej z dostupných

materiálov nie je podľa jeho názoru možné jednoznačne prehlásiť, skôr vylučuje škodu na EZS a CCTV
systéme žalobcov, bolo práve spochybnenie, z akých podkladov D. E. vychádzal pri tomto svojom
závere, keď rovnaké spochybnenie možno pričítať aj jeho nasledovnému záveru o tom, že „ak nastala
tak skor nastala nasledne neodbornym zasahom nie bezprostredne ako pricina dopravnej nehody“.

33. Ani zo stanoviska D. E. daného mailom k dátumu 9.7.2018, pokiaľ sa tento vyjadroval k výške
škody, k technickému prevedeniu inštalácie a k oprávnenosti samotných nákladov na opravu, nie
je zrejmé, čo bolo jeho podkladom, pretože D. E. v tomto smere odkázal iba na materiály, bez ich
bližšej špecifikácie. Navyše v tomto maily uvedené, že materiály si prečítal, v zátvorke nie podrobne,
spochybňujú celú výpovednú hodnotu stanoviska. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že ak sa

D. E. vo svojom stanovisku vyjadroval k výške škody a k oprávnenosti samotných nákladov na opravu,
súčasne konštatoval následný neoprávnený zásah do systémov, ide o otázky, ktorých posudzovanie,
podľa názoru odvolacieho súdu, prináleží súdu.34. Napokon odvolatelia označili napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, pretože mali za to, že súd
zjavne neodborne vyhodnotil otázky týkajúce sa elektrických rozvodov v dome žalobcu. Predmetná
námietka spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá ale odvolateľmi nebola

uplatnená (odvolací súd iba predpokladá, že odvolatelia námietku nepreskúmateľnosti nesprávne
podradili pod odvolací dôvod podľa § 364 ods. 1 písm. d/ CSP, predstavujúci inú vadu v konaní, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

35. Nepristupujúc k tejto časti odvolania príliš formalisticky, odvolací súd uvádza, že namietanie

nepreskúmateľnosti súvisí s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS188/06).

36. Súdna prax sa ustálila aj v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie,
z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný.

Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok
a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie,
v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté
alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce
z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna

prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
skutkových dôvodov, nie na dielčích nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodovacie dôvody. Za
také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore
nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké
dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie,

z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu
v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy,
ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby. Zhodnotenie rozporu odôvodnenia
súdneho rozhodnutia v kontexte s § 220 ods. 2 CSP bude vždy závisieť od povahy rozhodnutia
a dôvodoch, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil.

37. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok
je dostatočne zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle § 220 ods. 2 CSP s prihliadnutím na to, že z rozhodnutia je dostatočne zrejmé, čoho a z akých
dôvodov sa žalobcovia domáhali, čo navrhovali, z akých skutočností a dôkazov súd vychádzal, akými
úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu veci, pričom v odôvodnení napadnutého

rozsudku poukázal aj na príslušnú judikatúru súdov, ktorú aplikoval a z ktorej svoje právne závery
vyvodil. Tým odvolací súd vyhodnotil odvolanie v časti námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku
za nedôvodné.

38. Skutočnosť, že žalovaní sa nestotožňujú s mnohými závermi súdu ešte neznamená porušenie ich

práva na spravodlivý proces, pretože právo na spravodlivý proces nezaručuje strane sporu, aby sa súd
stotožnil s jej názormi a predstavami. Odvolatelia síce namietali, že súd neodborne vyhodnotil otázky
týkajúce sa elektrických rozvodov v dome, sami ale nepreukázali, že ich tvrdenia v tejto otázke sú po
odbornej stránke správne.

39. Skutkový záver súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi nárazom motorového vozidla do oplotenia
a elektromerovej skrinky žalobcov a následným vznikom škody na kamerovom a zabezpečovacom
systéme, ktorý odvolací súd považuje za správny, súčasne znamená naplnenie jedného zo zákonných
predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti na strane tak žalovaného 1/ ako aj žalovanej 2/. Odvolatelia
existenciu ďalších zákonných predpokladov svojej zodpovednosti v odvolaní nenamietali, súčasne

v odvolaní nevzniesli ani osobitné námietky proti stanoveniu konkrétnej výšky škody.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny vrátane jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku.41. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú proti žalovaným nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).