Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422010009
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5422010009.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
AdrianyGallovejaMgr.AnnyMihálikovej,naneverejnomzasadnutíkonanom13.októbra2025prejednal
sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
DK-7T/1/2022 zo dňa 17.6.2025 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdeného A. B.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, sp. zn. DK-7T/1/2022 zo dňa 17.6.2025 podľa
§ 419 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A. B., nar.
XX.X.XXXX v C. B., sa v skúšobnej dobe určenej trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.
zn. 7T/1/2022 zo dňa 5.5.2022 neosvedčil

a odsúdenému nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por.,
z dôvodov uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený A. B. podaním osobne doručeným okresnému
súdudňa4.8.2025,vktoromuviedol,žesuznesenímnesúhlasíanechceísťdoväzenia.Výživnéposielal

sporadicky a v nízkych sumách, nakoľko žil s mamou v jednej domácnosti a poberal na ňu opatrovníctvo.
Má ďalšiu starostlivosť o syna D. a snaží sa viesť dobrý život. Tento rok bol viackrát chorý a zomrela
mu mama. Od apríla 2025 je na dávke v hmotnej núdzi. Popritom odrába aktivačné práce pre ÚP C. B.
a trest povinnej práce 60 hodín mesačne pre Okresný súd Dolný Kubín bez nároku na odmenu.

Následne bola dňa 1.9.2025 súdu elektronicky doručená dodatočne odôvodnená sťažnosť odsúdeného

podaná prostredníctvom zvoleného obhajcu, v ktorej uviedol, že súd mal za preukázané, že v čase
podmienky odsúdený spáchal ďalší trestný čin, a to „Zanedbanie povinnej výživy“ na základe trestného
rozkazu 6T/85/2024, a to voči ďalšiemu dieťaťu odsúdeného a zároveň mu bol uložený trest povinnej
práce. V tejto súvislosti poukazuje, že zanedbané výživné, ktoré bolo predmetom trestného rozkazu
sp. zn. 6T/85/2024, bolo už uhradené a trest povinnej práce, ktorý bol uložený odsúdenému, riadne a
zodpovedne doteraz splnený. Odsúdený sám dobrovoľne splnil svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť.

K splneniu tejto vyživovacej povinnosti pomohla aj tá skutočnosť, že odsúdenému bola poskytnutá šanca
a už raz mu bola podmienka predĺžená. Tým, že ostal na slobode, si mohol privyrábať na rôznych
aktivačných prácach a brigádach. Čo sa týka zanedbaného výživného
z predošlého trestného rozkazu, tak toto výživné chce v plnej miere splniť, avšak zložitá životná situácia
mu nedovolila, aby zaplatil zanedbané výživné v takej výške, ako bol zaviazaný, keďže medzičasom
mu vznikla aj ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému D.. Avšak táto je už splnená, takže sa

môže zamerať na splnenie svojej vyživovacej povinnosti voči E. B.. Práve ponechanie odsúdeného na
slobode a opätovné predĺženie skúšobnej doby môže zabezpečiť, aby odsúdený v dodatočnej lehotesplnil vyživovaciu povinnosť aj voči Viktórii, kde už voči D. túto povinnosť splnil. V prípade, ak by nastúpil
na výkon trestu, tak to bude mať nepriaznivý vplyv na splnenie vyživovacej povinnosti voči Viktórii, keďže
vo výkone trestu nebude môcť zarábať takú sumu, aby zaplatil zameškané výživné na E. a zároveň platil

výživné aj na D.. Okrem toho má za to, že v danom prípade treba pozerať na jednu zo základných zásad
ukladania trestov, a to, že trest má postihovať najmä páchateľa. Avšak v danom prípade, ak by odsúdený
nastúpil na výkon trestu, tak postihne najmä jeho dve deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, čo je v
rozpore so zásadou ukladania trestu. Okrem toho poukazuje na zdravotný stav jeho maloletého syna D.,
ktorý má vrodenú hemolytickú anémiu ťažkého stupňa a tento si vyžaduje starostlivosť. Práve odsúdený

poskytuje starostlivosť nielen jeho synovi D., ale zároveň poskytuje aj oporu svojej partnerke a matke
D. tým, že jej v takto ťažkých chvíľach pomáha, ako so starostlivosťou, tak aj
s vyživovacou povinnosťou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je tu daná zákonná možnosť
odsúdenému ešte predĺžiť skúšobnú dobu. Zároveň žiada súd, aby predmetné uznesenie, voči ktorému
smeruje sťažnosť, bolo zrušené a doplnené dokazovanie o nové listinné dôkazy, ktoré boli do spisu
vložené, taktiež o výsluch partnerky odsúdeného, a to F. C., ktorá môže uviesť podstatné skutočnosti,

ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1
písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých
hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť

postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli
spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej
stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
kporušeniuTrestnéhozákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami
§ 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 419 ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle
§ 186 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a v podstatnom dospel k záveru, že
odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život. Trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín,

č.k. 7T/1/2022-229 zo dňa 5.5.2022 bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov. Výkon tohto trestu bol podmienečne odložený a odsúdenému bola určená
skúšobná doba v trvaní 2 roky. Súčasne mu bola uložená povinnosť zaplatiť

v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zameškané výživné vo výške 1 490,15 eur. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2022. Uznesením Okresného súdu Námestovo,
č.k. DK-7T/1/2022-331 zo dňa 30.4.2024 súd ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžil
odsúdenému skúšobnú dobu o 6 mesiacov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2024,
odsúdenému tak plynula skúšobná doba od 18.6.2022 do 18.12.2024. Dňa 17.6.2025 vykonal súd

verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, pričom zistil, že
odsúdenýneviedolpočasskúšobnejdobyriadnyživot.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduNámestovo,
sp. zn. 6T/85/2024 súd zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom zo dňa 11.2.2025 odsúdený pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., páchaný od 1.6.2024 do
9.12.2024, t.j. v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, s prihliadnutím

na jej predĺženie. Za tento skutok mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 280 hodín. Uvedený
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.2025. Z oznámení matky dieťaťa a dokladov o platení
výživného je zrejmé, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby zaplatil spolu sumu 552,58 eur. Z
lustrácievevidenciipriestupkovmalsúdpreukázané,žepočasskúšobnejdobyspáchalodsúdenýažpäťpriestupkov, z toho tri po predĺžení skúšobnej doby. Išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
(hrubé správanie, vyhrážanie sa ujmou na zdraví a pod.). Z vykonaných dôkazov vyplynul jednoznačný
záver,žeodsúdenývskúšobnejdobeneviedolriadnyživot.Vdanejvecivzalsúddoúvahypredovšetkým

to, že odsúdený sa dopustil totožného trestného činu, za aký bol
v predmetnej veci podmienečne odsúdený, resp. odsúdený si neplní svoju vyživovaciu povinnosť ani vo
vzťahu k ďalšiemu zo svojich detí. Z jeho správania tak možno vyvodiť vysoký stupeň ignorancie nielen
voči právoplatnému odsúdeniu, ale aj voči plneniu si základnej rodičovskej povinnosti, ktorú má ako otec
voči svojim dvom deťom.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už
v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade
iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo

výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule
za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v
platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným
v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo

primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na

verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený A. B.
sa v skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený a určená skúšobná doba na
2 roky, následne predĺžená o 6 mesiacov, neosvedčil. Na tomto mieste nadriadený súd pripomína, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v poukazuje

na dostatočne odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť
č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej
na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené
(Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok
z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie
odsúdeného počas celej skúšobnej doby. Zároveň poukazuje aj na konštantnú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným

spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, prípadne spácha viac
priestupkov, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ
a že podmienečne uložený trest treba vykonať.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy

občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i voči spoločnosti, nezneužíval svoje
práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal
sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Je nesporné, že odsúdený A. B. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, hoci dostal od súdu

možnosť preukázať, že povedie riadny život a dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti.
Preto aj krajský súd konštatuje, že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom
zabezpečenia funkcie individuálnej aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon
trestu odňatia slobody.Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu o zaradení odsúdeného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Vo vzťahu ku konštatovaniu odsúdeného, resp. jeho obhajcu, že je zákonná možnosť odsúdenému
ešte predĺžiť skúšobnú dobu, krajský súd uvádza, že z výkladu zákona v otázke aplikácie ponechania
podmienečného odsúdenia v platnosti a o súčasnom predĺžení skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia vyplýva, že rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák.

o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby
môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Zo spisového materiálu je
zrejmé,žeodsúdenémuplynulaskúšobnádobaod18.6.2022do18.12.2024,atedapouplynutíuloženej
skúšobnej doby postup navrhovaný odsúdeným už nemá oporu v Trestnom zákone.

Zároveň ani odsúdeným v sťažnosti uvádzaná skutočnosť, že nariadenie trestu postihne predovšetkým

členov jeho rodiny, nemohla mať vplyv na negatívne rozhodnutie krajského súdu. Ako už bolo vyššie
uvedené, odsúdený si bol riadne vedomý plynutia skúšobnej doby, a preto mal byť nanajvýš obozretný
a zdržať sa akéhokoľvek protiprávneho konania, ktoré by mohlo mať vplyv na negatívne rozhodnutie
prvostupňového súdu o jeho osvedčení sa.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,
ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného A. B. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.