Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207783
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207783.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa A. B., narodená XX.XX.XXXX, dieťa
rodičov - matka C. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpená Marián
Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, za ktorú koná konateľ Mgr.
Ing. Marián Galbavý, advokát, a otca C. F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., právne
zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, so sídlom Paulínska 17, Trnava, o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.10.2025 zamieta.
II. Maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX, sa na zastupovanie v tomto konaní ustanovuje opatrovník
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.10.2025 bol súdu doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka
navrhuje, aby súd upravil styk otca s maloletou nasledovne: otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
v nepárnom týždni v piatok od 16.00 do nedele 19.30 a v utorok od 16.00 do 19.30, v párnom týždni
v utorok od 16.00 do 19.30 a v stredu od 16.00 do 19.30. Otec je povinný maloletú v určenom čase
prevziať a v určenom čase ju riadne a odovzdať matke.

2. V návrhu matka uviedla, že maloletá A. je od rozchodu rodičov vo faktickej osobnej starostlivosti
matky, ktorá zabezpečuje všetky každodenné potreby, starostlivosť, výchovu, školskú dochádzku i
voľnočasové aktivity. Otec tento stav dlhodobo rešpektoval a v praxi sa realizoval bežný styk v rozsahu,
ktorý bol medzi rodičmi ustálený, a to každý víkend 1 týždeň v sobotu a ďalší v nedeľu a počas
týždňa v kratších intervaloch. Až tesne pred pojednávaním vo veci samej dňa 17.09.2025 otec zmenil
svoj doterajší postoj a prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil matke návrh na zavedenie

striedavej osobnej starostlivosti, o ktorom matka nebola vopred informovaná, návrh jej bol doručený
až priamo na pojednávaní a preto tento postup matka považuje za nepredvídateľný a svedčiaci
o tom, že zmena návrhu nebola dôkladne pripravená a reflektuje skôr osobnú motiváciu otca, než
skutočný záujem maloletej. Navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu,
že medzi rodičmi maloletej A. pretrvávajú vážne a opakované konflikty pri výkone rodičovských práv
a povinností, najmä pri realizácii styku otca s maloletou, komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo

konfliktná, často konfrontačná a emocionálne vypätá, otec opakovane obviňuje matku zo zavádzania a
nepravdivých tvrdení, pričom sa hádky prenášajú aj do situácií, ktorých je svedkom maloletá. Rodičia
nie sú schopní spolu konštruktívne komunikovať a vzájomne sa dohodnúť na úprave styku, otec
pritom často prenáša na maloletú ťarchu rozhodovania, keď ju navádza, aby matke oznamovala, že
ešte nechce ísť domov, alebo že chce zostať u otca. Takéto správanie je neprimerané a odporuje
princípom zdravej výchovy, pretože vystavuje maloletú psychickému tlaku a lojalitného konfliktu medzi

rodičmi. Prenášanie konfliktov a rodičovskej zodpovednosti na dieťa je v priamom rozpore s princípom
najlepšieho záujmu dieťaťa. Maloleté dieťa má mať možnosť vyrastať v prostredí istoty, emocionálnejstability a predvídateľnosti, bez zasahovania do sporov svojich rodičov. K potrebe dočasnej úpravy
výkonu práv a povinností v konaniach, kde prebiehajú vážne konflikty medzi rodičmi a kde je potrebné
vykonať rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania o výchovnej spôsobilosti rodičov a

vhodnosti striedavej starostlivosti, je nevyhnutné, aby súd dočasne upravil výkon rodičovských práv a
povinností neodkladným opatrením. Rozhodovanie o vhodnosti striedavej starostlivosti zvyčajne trvá
niekoľko mesiacov až trištvrte roka. Počas tohto obdobia, by bez dočasnej úpravy styku dochádzalo k
pretrvávaniu neistého stavu, ktorý je pre maloleté dieťa mimoriadne škodlivý. Pretrvávanie neistoty v
otázke kedy a ako sa dieťa stretáva s rodičmi, vedie k opakovaným konfliktom medzi rodičmi, k zásahom

do režimu dieťaťa a k narúšaniu jeho pocitu bezpečia. Maloletá tak nemá pevne vytvorený režim, ktorý
bude zabezpečovať stabilitu v oblasti školských povinností, mimoškolských aktivít, odpočinku a voľného
času.Vzáujmeochranypsychickejpohodymaloletej,jepretopotrebné,abysúdjasneadočasnejupravil
rozsah styku otca s maloletou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Podľa ustanovenia § 117 zákona č. 161/2015 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd

na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať
v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.

4. Podľa ustanovenia § 69 zákona č. 160/2015 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej

osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje,
ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

5. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 CSP, uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí
procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám. Uznesenie podľa odseku 1 súd

zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.

6. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri
ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými

deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny
opatrovník“).

7. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v

záujme maloletého dieťaťa.

8. Podľa ustanovenia § 31 ods. 4, veta druhá Zákona o rodine, funkcia kolízneho opatrovníka zaniká
ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné

opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj
maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť
pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených
skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zákon z toho dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§

329 ods. 1 CSP). Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom
je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením
neodkladného opatrenia.

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie

posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

19.Úpravakontaktu(stretávaniasa,styku)rodičasmaloletýmdieťaťomformouneodkladnéhoopatrenia
prichádza do úvahy len tam, kde hrozí, že by bez tejto úpravy došlo k narušeniu základných vzťahových

väzieb maloletého dieťaťa na rodiča, najmä v prípadoch, keď styk rodiča s dieťaťom nie je rozhodnutím
súdu upravený a nie je realizovaný ani na základe mimosúdnej dohody rodičov alebo inak oprávnených
osôb.

20. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojeným spisom

tunajšieho súdu sp. zn. 104P/117/2024 mal súd za preukázané, že nie je prítomná potreba bezodkladnej
úpravy styku otca s maloletou tak, ako to uvádza vo svojom návrhu matka (resp. právny zástupca),
nakoľko súd vo veci samej, ktorej predmetom je rozvod a úprava rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode, vykonal pojednávanie dňa 17.09.2025, ktoré bolo odročené za účelom znaleckéhodokazovania týkajúceho sa vhodnosti striedavej starostlivosti pre maloleté dieťa. Zároveň dňa
16.10.2025 sa uskutočnil výsluch maloletej za účelom zisťovania názoru maloletého dieťaťa ohľadom
úpravy styku za účasti psychológa Krajského súdu v Trnave a procesného opatrovníka maloletej.

Maloletá vyjadrila počas výsluchu svoj postoj k rozhodnutiu o úprave styku s oboma rodičmi, zároveň
však nechcela, aby boli rodičia oboznámení s tým, čo uviedla počas výsluchu a preto je zvuková
nahrávka a zápisnica z výsluchu, ktorá sa nachádza v ESS utajená. Súd tiež poznamenáva, že určil
termín pojednávania na 02.12.2025 o 08.30 hod. za účelom oboznámenia rodičov o výsledku výsluchu
maloletej.

21. Z pripojeného spisu vo veci samej a z vyjadrení rodičov na pojednávaní dňa 17.09.2025 mal ďalej
súd za preukázané, že styk otca s maloletou sa uskutočňuje na základe dohody rodičov, preto v danom
prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu
matky a rovnako nebola osvedčená a ani z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 104P/107/2025 súd nezistil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej nariadením neodkladného opatrenia. Matka (resp.

právny zástupca) sa v druhej časti návrhu venoval nevhodnosti striedavej starostlivosti, súd mal za to že
uvedená časť sa týka vyjadrenia k úprave návrhu otca na rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej
starostlivosti oboch rodičov a preto o tejto časti nerozhodoval a ani na ňu neprihliadal.

22. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že prvou a najdôležitejšou

požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné
zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý
nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť,
odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný vzťah. V najlepšom záujme dieťaťa

je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme, za predpokladu, že rodič svojim správaním
neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický vývin maloletého dieťa). Je potrebné si
uvedomiť, že obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu a ich pretrvávajúcim konfliktom či dokonca až
animózneho vzťahu, zostávajú i naďalej rodičmi spoločného dieťaťa a majú mať na pamäti jeho záujem.

23. Záverom súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade
chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech
maloletej, a preto tiež dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojej dcéry nad
vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.

24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).