Uznesenie – Trestné činy proti mieru ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Špecializovaný trestný súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Filo

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoTrestné činy proti mieru

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 18T/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9525100339
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9525100339.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obvineného Mgr. Q. G.
pre pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd
podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., o návrhu na schválenie dohody o vine a treste, dňa 05.11.2025

r o z h o d o l :

Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd odmieta návrh dohody o vine a treste predložený prokurátorom
Krajskej prokuratúry v Žiline dňa 30.10.2025 pod sp. zn. 20 Kv 96/24/5500-22, ktorú prokurátor uzatvoril

s obvineným Mgr. Q. G., nar. XX.XX.XXXX obvineným pre pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu
smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal obvinený
dopustiť na skutkovom základe, že
-dňa27.07.2024včaseod22:20:39hod.popredchádzajúcompožitíalkoholu,vP.,nauliciO.,vblízkosti
reštaurácie O., potom, čo zaregistroval prichádzajúcu hliadku Mestskej polície Ružomberok, dvakrát si
v stoji svoju pravú ruku s otvorenou vystretou dlaňou otočenou k zemi so spojenými prstami priložil k

hrudi a ruku následne prudko vystrel pred seba nad rameno so slovami „Sieg heil“, pričom slovne útočil
na členov uvedenej hliadky mestskej polície, ktorá následne privolala na miesto hliadku Policajného
zboru, tohto konania sa dopustil opakovane aj potom ako bol hliadkou mestskej polície upozornený, že
sa dopúšťa protiprávneho konania, následne pri príchode príslušníkov Policajného zboru v čase asi o
22:40 hod., opätovne pravou rukou zopakoval vyššie uvedený pozdrav,

- dňa 26.01.2025 v čase od 12:20:55 hod. do 12:25:21 hod. v P., v pivárni M., nachádzajúcej sa na ulici I.
I. č. XX, pod vplyvom značného množstva alkoholu, za prítomnosti najmenej siedmych osôb opakovane
najmenej 3 - krát, tak v stoji, ako aj v sede si svoju pravú ruku s otvorenou vystretou dlaňou otočenou
k zemi so spojenými prstami priložil k hrudi a ruku následne prudko vystrel pred seba nad rameno so
slovami „Sieg heil a Heil Hitler“,

v oboch prípadoch teda použil nemecký pozdrav, ktorý patril a dodnes patrí medzi obvyklé prejavy
príslušnosti k národnosocialistickému hnutiu- fašizmu a spája sa s nacistickou ideológiou Nemeckej ríše
na čele s Adolfom Hitlerom v rokoch 1933 až 1945, a následne s neonacistickým hnutím ako jeden zo
základných prejavov príslušnosti k tomuto hnutiu,

za čo mu mal byť uložený podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon mu mal byť podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. podmienečne odložený za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok podľa §
50 ods. 1 Tr. zák.,

pretože navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal dňa 30.10.2025 na Špecializovaný trestný súd návrh na

schválenie dohody o vine a treste uzatvorenej s obvineným Mgr. Q. G., ktorý je ako obvinený stíhaný
pre pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôdpodľa § 422 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia, za čo mu navrhoval uložiť podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36
písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák.

Samosudca postupom determinovaným v § 331 ods. 1 Tr. por. preskúmal návrh dohody o vine a treste
a podľa jeho obsahu a obsahu spisu zistil, že navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná. Zrejmá
neprimeranosť dohody v posudzovanej trestnej veci pramení z nesprávneho právneho posúdenia

skutku, ktorý je obvinenému kladený za vinu a zároveň z nedodržania zákonných ustanovení o ukladaní
trestov.

***

S poukazom proces vykonaného dokazovania v prípravnom konaní samosudca v prvom rade vznáša

výhradu voči právnej kvalifikácii skutku ako jedného pokračovacieho trestného činu.

Zapokračovacítrestnýčinvzmysle§122ods.10Tr.zák.sapovažuje,akpáchateľpokračovalvpáchaní
toho istého trestného činu, pričom trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný
čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich

páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať
uvedený trestný čin.

Subjektívna súvislosť spočíva v postupnom uskutočňovaní jednotiaceho zámeru, ktorý musí byť
prítomný už na počiatku, tzn. už pri spáchaní prvého čiastkového útoku. Uvedené potom znamená, že

páchateľ už od počiatku zamýšľa aspoň v najhrubších rysoch i ďalšie čiastkové útoky, ktoré sa potom
po objektívnej stránke javia ako postupné realizovanie tohto už na počiatku prítomného jednotiaceho
zámeru. Napr. dlhodobo nezamestnaný a nemajetný páchateľ sa rozhodne páchať majetkovú kriminalitu
spočívajúcu vo vykrádaní garáží v blízkosti jeho obydlia s tým, že takto odcudzené veci bude predávať
priekupníkovi a tým si bude zadovažovať finančné prostriedky na živobytie. Už pri vykradnutí prvej z

garáží páchateľ aspoň v hrubých rysoch zamýšľa vykradnutie ďalšej garáže, ku ktorej sa potom odhodlá
po tom, čo bude opätovne potrebovať získať prostriedky na živobytie. Prvé a každé ďalšie vykradnutie
garáže bude teda prepájať subjektívna súvislosť, ktorá bola prítomná už na počiatku takto páchanej
trestnej činnosti.

Od pokračovacieho trestného činu je však potrebné odlíšiť opakovanie trestného činu, pri ktorom
síce páchateľ opakuje rovné konanie, tzn. rovnakým spôsobom napĺňa objektívnu stránku rovnakého
trestného činu, avšak tieto konania navzájom neprepája už vyššie popísaná subjektívna súvislosť
spočívajúca v napĺňaní jednotiaceho zámeru.

Existenciujednotiacehozámerupáchateľajepotrebnédokazovanímpreukázať,kčomu vposudzovanej
trestnej veci bez rozumných pochybností podľa názoru súdu nedošlo. Naopak, výsledky procesu
vykonaného dokazovania v prípravnom konaní (výpoveď obvineného, výpovede svedkov, dôkazy
vykonané k posúdeniu osoby obvineného a znalecké dokazovanie č. 34/2025) skôr nasvedčujú, že
spáchanieprejednávanejtrestnejčinnostinepredstavujenapĺňaniejednotiacehozámeruobvineným,ale

másúvissodbrzdenímovládacíchmechanizmovobvinenéhopointoxikáciivyššímmnožstvomalkoholu,
ktorým bol obvinený intoxikovaný podľa obsahu spisu v každom posudzovanom prípade.

V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť, že jednotiaci zámer predpokladá od počiatku prítomnú
vedomú vôľu páchateľa realizovať viac čiastkových útokov ako súčasť jeho trestnoprávne relevantných

predstáv. Ak však k opakovanému napĺňaniu objektívnej stránky konkrétneho trestného činu dochádza
páchateľom iba v stavoch intoxikácie alkoholom, ktorý znižuje jeho ovládacie schopnosti a zvýrazňuje
jeho impulzívne správanie sa, potom absentuje racionálna a vedomá väzba medzi jednotlivými
konaniami páchateľa, v čoho dôsledku páchateľ nekoná podľa jedného vopred zaumieneného
dlhodobého zámeru, ale iba opakuje trestnoprávne relevantné konanie.

V ďalšom súd dodáva, že existencii jedného pokračovacieho trestného činu nenasvedčujú ani časové
súvislosti spáchanej trestnej činnosti, keď medzi jednotlivými čiastkovými útokmi uplynul čas 6-tich
mesiacov. Takto dlhé časové obdobie pri súčasnom zohľadnení charakteru trestnej činnosti, resp.spôsobu jej spáchania (bez nutnosti vykonať akúkoľvek prípravu) nesvedčí o existencii ani objektívnej
súvislosti v čase, ktorá je jedným z ďalších obligatórnych znakov pokračovacieho trestného činu.

S poukazom na penzum dôkazov zabezpečených OČTK v prípravnom konaní zastáva súd právny názor,
že v posudzovanej veci nie je na mieste konanie obvineného právne hodnotiť ako jeden pokračovací
prečin podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., ale ako dva samostatne spáchané rovnaké trestné činy, čo si vyžaduje
ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že z dokazovania vykonaného k osobe obvineného vyplynulo,
že obvinený doposiaľ nikdy nebol súdom trestaný. Priestupkovo bol za obdobie rokov 2013-2025
prejednávaný 18-krát, z toho v 13-tich prípadoch za menej závažné priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, v štyroch prípadoch za menej závažné priestupky proti verejnému poriadku
a v jednom prípade za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Účel trestu ukladaného v zmysle Trestného zákona spočíva v ochrane spoločnosti pred kriminalitou, v
zabránení páchateľovi pokračovať v trestnej činnosti, ako aj vo výchove páchateľa k riadnemu životu.
Trest zároveň pôsobí preventívne aj na ostatných členov spoločnosti, čím podporuje rešpektovanie
právneho poriadku. Moderné poňatie trestania zdôrazňuje humanitu, primeranosť a individualizáciu
trestu podľa povahy činu a osoby páchateľa. Cieľom trestu nie je pomsta zo strany štátu, ale spravodlivá

reakcia, ktorá má viesť k náprave a resocializácii páchateľa. Trest preto musí byť zvolený tak, aby nebol
prísnejší, než je potrebné na splnenie jeho účelu. K tomu priamo nadväzuje zákonom ustanovený princíp
gradácie trestných sankcií. Podľa aktuálneho znenia zákona platí, že tam, kde postačí uloženie sankcie
postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje
citeľnejšie. Tento princíp ďalej výslovne stanovuje, že páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia

spojená s ujmou na osobnej slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej
s ujmou na osobnej slobode. Tým zákon odráža zásadu ultima ratio, podľa ktorej má trestné právo
využívať najprísnejšie prostriedky len vtedy, ak miernejšie nestačia. V praxi to znamená, že súd musí
najskôrzvážiťalternatívneamenejrepresívnetresty,akosúpeňažnýtrest,trestzákazučinnosti,domáce
väzenie či trest povinnej práce. Až keď tieto druhy trestu nepostačujú na dosiahnutie účelu trestu, je

namieste uložiť trest odňatia slobody. Takáto gradácia sankcií chráni páchateľa pred neprimeraným
zásahom do jeho práv a zároveň umožňuje efektívne a humánne uplatňovať trestnú politiku štátu.
Správne vybraná sankcia prispieva k náprave páchateľa a zároveň posilňuje dôveru verejnosti v
spravodlivosť práva. Účel trestu a princíp postupného zvyšovania závažnosti trestov tak tvoria jeden
celok, podľa ktorého ma byť trest spravodlivý, primeraný, potrebný a účinný. Ak súd dodrží tento

zákonný rámec, trestné právo napĺňa svoj cieľ - chráni spoločnosť, zabezpečuje spravodlivosť a zároveň
rešpektuje ľudskú dôstojnosť a perspektívu resocializácie páchateľa. Správne uplatnená gradácia
trestov je tak zárukou, že trestné právo plní svoju ochrannú funkciu bez zbytočného zasahovania do práv
jednotlivca. Vyjadruje rovnováhu medzi potrebou chrániť spoločnosť a povinnosťou rešpektovať ľudskú
dôstojnosť a šancu na nápravu. Účel trestu a princíp gradácie tak spolu tvoria základnú os trestnoprávnej

teórie aj praxe, ktorá sa snaží dosiahnuť spravodlivý, primeraný a efektívny trestnoprávny systém. Ak
sa súd touto logikou riadi, trest nepredstavuje len sankciu, ale aj nástroj právnej kultivácie spoločnosti.

Prihliadajúc potom na spôsob spáchania oboch činov obvineným, na ich následok, na zavinenie a
pohnútku obvineného, na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obvineného, na jeho pomery a

na možnosť jeho nápravy dospel súd k záveru, že prokurátor sa dôsledne neriadil zásadami ukladania
trestov, keď obvinenému, na ktorého doposiaľ nikdy nebolo pôsobené trestom v zmysle Trestného
zákona, navrhol za dvojnásobný prečin uložiť hneď trest odňatia slobody. Právna úprava Trestného
zákona pritom jasne stanovuje, že tam, kde postačí uloženie sankcie menej citeľnej, nesmie byť
páchateľoviuloženásankciaciteľnejšia.Navyše,zákonvýslovnezdôrazňuje,žetrestspojenýsujmouna

osobnej slobode sa nesmie ukladať, ak je účelu trestu možné dosiahnuť trestom bez takého zásahu. Pri
prvopáchateľochamenšouzávažnosťoučinumajúprioritneprichádzaťdoúvahyinédruhytrestu,pričom
trest odňatia slobody, hoc aj s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, by mal byť
až sekundárnym nástrojom použitým vtedy, keď miernejšie sankcie nie sú postačujúce. Uvedené však
zjavne nie je prípad posudzovanej veci, čím došlo pri uzatvorení dohody o vine a treste k nedodržaniu

zákonných zásad týkajúcich sa ukladania trestov.Vzáveretohtouzneseniasúdlenpreúplnosťdodáva,žespoukazomna§165ods.1Tr.por.jevzhľadom
na aktuálne účinné znenie § 38 Tr. zák. nadbytočné vo výroku o treste uvádzať § 38 ods. 2 Tr. zák. ako
i konkrétne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák., resp. priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť
sa podáva cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.