Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106492
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106492.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Martin, so sídlom
Vajanského nám. 1, 036 08 Martin, proti žalovanému: Obec Mošovce, so sídlom Kollárovo námestie 10,
038 21 Mošovce, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná
111/25, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 651 258, o preskúmanie súladu Dodatku
č. 2 k VZN obce Mošovce č. 4/2015 zo dňa 8. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí dňa
08.12.2022 prijalo Uznesenie č. E/1/7/VII/2022, ktorým prijalo Dodatok č. 2 k všeobecne záväznému

nariadeniu(ďalejlenskratka„VZN“)obceMošovceč.4/2015omiestnompoplatkuzakomunálneodpady
a drobné stavebné odpady na území obce Mošovce (ďalej aj ako „Dodatok č. 2“). Dodatok č. 2 k VZN bol
prijatý v zmysle ustanovenia § 6 a § 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“ alebo aj „zákon č. 369/1990 Zb.“) a zákona č. 582/2004
Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a drobné odpady v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“).

2. Dňa 09.05.2023 podala Okresná prokuratúra Martin (ďalej len „žalobca“) obecnému zastupiteľstvu
obce Mošovce protest prokurátora sp. zn. Pd 55/23/5506-2 podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 27 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“) proti
Dodatku č. 2 k VZN obce Mošovce č. 4/2015 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady na území obce Mošovce, z dôvodu že Dodatok č. 2 k VZN je v rozpore s § 6 ods. 1, §

11 ods. 1 a 4 a § 12 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a navrhla ho zrušiť v celom rozsahu.

3. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce uznesením č. Z/1/4/V/2023 zo dňa 22.06.2023 nevyhovelo
protestu prokurátora sp. zn. Pd 55/23/5506-2 zo dňa 09.05.2023 podanému proti Dodatku č. 2 k VNZ
obce Mošovce č. 4/2015 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby na území obce
Mošovce.

Správna žaloba – žalobné body 2 3S/53/2023

4. V zákonom stanovenej lehote po oznámení o nevyhovení protestu podal žalobca v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 4 v spojení s ustanovením § 357 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu a žiadal, aby správny

súd Dodatok č. 2 v VZN zrušil pre jeho nezákonnosť.5.Vúvodesprávnejžalobyzopakovalpriebehadministratívnehokonaniaanáslednecitovalustanovenia
§6ods.1a2zákonač.369/1990Zb.,vzmyslektorýchmalzato,žezasadnutieobecnéhozastupiteľstva
dňa 08.12.2022 sa konalo až po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili dňa 29.10.2022, v ktorých

boli zvolení noví poslanci. Zasadnutia dňa 08.12.2022 sa však zúčastnili ešte poslanci zvolení v
predchádzajúcom volebnom období, ktorí následne prijali Dodatok č. 2 k VZN obce Mošovce č. 4/2015
o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území obce Mošovce.
Uznesením obecného zastupiteľstva č. E/1/7/VII/2022 zo dňa 08.12.2022 prijatý Dodatok č. 2 k VZN je
tak podľa žalobcu v rozpore so zákonom.

6. Ďalej žalobca citoval ustanovenia § 11 ods. 1, 4 písm. g), § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona č.
369/1990 Zb. a konštatoval, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta
obce zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania
volieb, pričom v citovanom zákonnom ustanovení je osobitným spôsobom ustanovený subjekt pre
zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, ako i lehota na jeho uskutočnenie, a

tým nepriamo i pre jeho zvolanie. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie
prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnení volieb do orgánov samosprávy obcí v
zložení z poslancov zvolených v komunálnych voľbách. Zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného
zastupiteľstva je povinnosťou (nie možnosťou) starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom
období. Akýkoľvek iný výklad podľa žalobcu odporuje zásadám správnej interpretácie a materiálne

je prejavom degradácie právnej kultúry a právneho nihilizmu. Napriek tomu si starostka obce túto
povinnosť nesplnila. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie
obecného zastupiteľstva po uskutočnených komunálnych voľbách, a podľa žalobcu nie je teda možné,
aby po uskutočnených komunálnych voľbách ešte rokovalo obecné zastupiteľstvo zložené z poslancov
zvolených v predchádzajúcom volebnom období.

7. Ďalej žalobca namietal, že starostka obce zvolená v predchádzajúcom volebnom období mala
zvolaťustanovujúcezasadnutieobecnéhozastupiteľstvanajneskôrdo28.11.2022.Napriektomuzvolala
starostka zastupiteľstvo na deň 08.12.2022, ktoré rokovalo ešte v zložení poslancov zvolených v
predchádzajúcom volebnom období (pričom po nových voľbách ostali zvolení z týchto poslancov len

štyria poslanci, zvyšní piati poslanci boli po voľbách nahradení už novými poslancami) a títo poslanci
prijali, okrem iných, aj napadnuté uznesenie č. E/1/7/VII/2022, ktorým schválili Dodatok č. 2 k VZN
obce Mošovce č. 4/2015 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na
území obce Mošovce, pričom títo poslanci už podľa žalobcu nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie
rozhodnutí obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili

3 3S/53/2023

nových zástupcov do orgánu samosprávy. Následne sa ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva konalo 13.12.2022.

Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že pre posúdenie zachovania legality
(zákonnosti) zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 treba zohľadniť rozdiel medzi
volebným obdobím obecného zastupiteľstva a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. Následne

ozrejmil pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. S poukazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a)
zákona č. 369/1990 Zb. konštatoval, že funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva sa neskončí
po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného zastupiteľstva na
prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. V preskúmavanom prípade obecné zastupiteľstvo rokujúce
v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období bolo zvolané na deň 08.12.2022.

Uskutočnením volieb dňa 29.10.2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva,
ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubov poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré
v čase zvolania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce
prostredníctvom komunálnych volieb zo dňa 29.10.2022 tak delegovali svoju moc na nových zástupcov -
novozvolenýchposlancov,ktorýchmandátvšaknebol„funkčný“zobjektívnychdôvodov,t.j.kýmnezložili

zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa 13.12.2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného
v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovaného
právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú legálne
(zákonné).

9. Žalovaný s poukazom na § 23 ods. 2 písm. e) zákona č. 153/2001 Z. z. uviedol, že ak má
prokurátorpodozrenie,žeuznesenieobecnéhozastupiteľstvaodporujeprávnympredpisom,musíuviesť
aj konkrétne ustanovenia zákona, ktoré podľa neho boli porušené. Ak prokurátor nemá konkrétne
ustanovenia zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o nezákonnosti uznesenia, znamená to, že nevie
presne určiť, v akom konkrétnom bode bolo uznesenie porušené. Bez takejto opory v zákone nie je

protest dôvodný. Žalovaný ďalej poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v predmetnom
prípade, nie je výslovne riešená v gramatickom texte zákona č. 369/1990 Zb., ani v žiadnom
inom platnom právnom predpise. V predmetnom prípade nie je nezákonnosť Dodatku č. 2 k VZN
dostatočne preukázaná, keďže prokurátor nemá konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by mohol oprieť
nezákonnosť Dodatku č. 2 k VZN.

10. Vo vyjadrení žalovaný ďalej poukázal na to, že na území Slovenskej republiky sa konali po
komunálnych voľbách 2022 zasadnutia zastupiteľstiev z funkčného obdobia 2018 - 2022 v stovkách
ďalších obcí a miest, tieto sa konali po uskutočnených komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví
poslanci obecných zastupiteľstiev, v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období.
Poukázal na nejednotnosť prístupu žalobcu

4 3S/53/2023

k jednotlivým prípadom. Ako dôkaz navrhol žalovaný predložiť konkrétny spisový materiál k
prokurátorskej previerke, ktorá sa v obdobnej veci konala v obci Malý Čepčín v roku 2016.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období,
ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov

novozvoleného obecného zastupiteľstva a že zároveň aj rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia
takéhoto zasadnutia sú legálne (zákonné). V tejto súvislosti poukázal na článok „Zasadnutie “starého
zastupiteľstva“ po komunálnych voľbách“, ktorý bol zverejnený na Portáli pre obce, rozpočtové a
príspevkové organizácie dňa 01.10.2018 v rubrike: Z právnej praxe, ktorého autorom je JUDr. Jozef
Tekeli, PhD. (terajší právny zástupca žalovaného), ktorý sa v uvedenom príspevku zaoberal legitimitou

prijímania rozhodnutí obecným zastupiteľstvom v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich
komunálnych voľbách. Žalobca odcitoval parciálnu časť z predmetného článku, v ktorej autor
o. i. konštatoval: „Po uskutočnených komunálnych voľbách nie je založená dostatočná legitimita
pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v
predchádzajúcom volebnom období“.

12. K tvrdeniu žalovaného, že prokurátor nemal konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by opieral
svoje tvrdenia o nezákonnosti predmetného Dodatku č. 2 k VZN (a teda protest nie je dôvodný)
žalobca uviedol, že v podanom proteste prokurátora bolo poukázané na konkrétne porušenie ustanovení
zákona č. 369/1990 Zb. (§ 6 ods. 1, § 11 ods. 1, ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 7). K námietke

žalovaného o nejednotnosti a rozdielnosti prístupu žalobcu k jednotlivým prípadom (zasadnutie
obecného zastupiteľstva Malý Čepčín v roku 2016) žalobca uviedol, že žalobca v obdobnom prípade
(o ktorom nevedel, ako sa žalovaný dozvedel „z vlastnej činnosti“) bolo zistené porušenie zákona a
následne naň bolo reagované žalobcom podaním upozornenia prokurátora.

13. Rovnako žalobca poukázal na obdobný prípad týkajúci sa obce Dražkovce, kde rovnako žalobca
pristúpil k podaniu upozornenia prokurátora v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z., no v inej
veci bol taktiež podaný protest prokurátora, ktorému bolo obecným zastupiteľstvom obce Dražkovce
vyhovené.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)
14. Žalovaný v duplike k poukazu žalobcu na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“ po
komunálnych voľbách“, ktorého autorom je JUDr. Jozef Tekeli, PhD., uviedol, že je potrebné rozlišovať
interpretáciu práva v rovine de lege ferenda a v rovine de lege lata. Pre vedu, ktorej predstaviteľom je iautor citovaného príspevku, je typické de lege ferenda akademické vyslovovanie vlastných hodnotiacich
úsudkov a názorov a sloboda vedeckého bádania. Naopak, orgány aplikácie práva, ku ktorým patria
žalobca, žalovaný a súd ako orgány verejnej moci, sú prísne viazané zásadou zákonnosti de lege lata

pregnantne
5 3S/53/2023

vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Právna veda a aj orgány aplikácie práva používajú iné výkladové

metódy a tieto vedú k rozdielnym interpretačným záverom. Aplikácia práva verejnomocenskými orgánmi
je prísne konkrétna.

15. Žalovaný poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v prejednávanom prípade, nie je
výslovne riešená v gramatickom texte zákona č. 369/1990 Zb., ani v žiadnom inom platnom právnom
predpise. Poukázal pritom na ustanovenie § 11 ods. 4 tohto zákona, pričom účelom citovaného

ustanoveniajebezporuchovýaplynulývýkonobecnejsamosprávy.Uskutočnenímzasadnutiaobecného
zastupiteľstva dňa 08.12.2022 bol tento účel dosiahnutý. Na tomto zasadnutí sa prijímali rozhodnutia,
ktoré sú rozhodné pre oblasť výkonu správy, obecnej normotvorby, financovania a plnenia úloh obce,
čím sa napĺňa všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný záujem.

16. Žalovaný opätovne poukázal na rozdiel medzi volebným obdobím obecného zastupiteľstva a
funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. V podmienkach obecnej samosprávy je volebné obdobie
zastupiteľského zboru štvorročné, čo znamená, že voľby do orgánov samosprávy sa uskutočňujú každé
4 roky. Zvolenie nového zastupiteľstva však neznamená súčasne aj jeho sfunkčnenie. Podľa § 25
ods. 1 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. „noví“ poslanci musia najprv zložiť sľub na prvom zasadnutí

obecného zastupiteľstva, aby mohli začať vykonávať svoje mandáty. Funkčné obdobie poslancov
„starého“ zastupiteľstva tak neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami
novozvoleného zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. To znamená, že platná
legislatíva rozlišuje medzi volebným a funkčným obdobím.

17. Uskutočnením volieb 29.10.2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva,
ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré
v čase zvolania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce
prostredníctvom komunálnych volieb zo dňa 29.10.2022 tak delegovali svoju moc na nových zástupcov -
novozvolenýchposlancov,ktorýchmandátvšaknebol„funkčný“zobjektívnychdôvodov,t.j.kýmnezložili

zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa 13.12.2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného
v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovaného
právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.
Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú legálne
(zákonné).

18. Žalovaný opätovne upozornil na nejednotnosť a rozdielnosť, s akou žalobca pristupuje k obdobným
právnym tvrdeniam a skutkovým situáciám, pričom poukázal na výsledky vykonanej prokurátorskej
previerky v obci Malý Čepčín, kedy bolo zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Malý Čepčín dňa
14.11.2022 v zložení poslancov v minulom volebnom období, hoci sa uskutočnilo po komunálnych

voľbách dňa 29.10.2022. Dňa 21.12.2023 žalobca podal obci Malý Čepčín upozornenie prokurátora
podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., sp. zn. Pd 167/23/5506-2. V tomto prípade žalobca nepodal
protest prokurátora, ale len upozornenie s odvolaním sa na tie isté tvrdenia, ako v danom prípade. Čo
6 3S/53/2023

sa týka obce Dražkovce žalobca podľa žalovaného zavádza, nakoľko sa jednalo o odlišné skutkové
okolnostiakovdanomprípade,jetedairelevantné,žeprotestuprokurátoravtomprípadebolovyhovené.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

19. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalovaného pojednávanie na deň 29.10.2025. Žalobca
podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.10.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s
tým, že vyjadril súhlas s prejednávaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa
žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniachdoručených správnemu súdu, v ktorých bolo poukázané najmä na rozdiel medzi volebným obdobím
a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. Zdôraznila, že zákon o obecnom zriadení explicitne
pojednáva o tom, že funkčné obdobie poslancov obecných zastupiteľstiev sa nekončí samotným dňom

konania volieb, ale až okamihom, keď títo poslanci zložia sľub na ustanovujúcom zasadnutí obecného
zastupiteľstva. Do tohto momentu, ktorý predvída aj zákon o obecnom zriadení, sú „starí poslanci“
stále riadne fungujúcim a legitímnym orgánom so všetkými právomocami, ktoré im priznáva zákon
o obecnom zriadení. Obecné zastupiteľstvo v zložení z poslancov z predchádzajúceho volebného
obdobia môže v období od vykonania komunálnych volieb až do zloženia sľubu novozvolených

poslancov na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva naďalej prijímať rozhodnutia a takýmito
rozhodnutiami aj zaväzovať obec. Takto prijaté akty sú platné a sú právne účinné. Skutková situácia,
ktorá nastala v prejednávanom prípade nie je výslovne riešená v gramatickom texte zákona ani Ústavy
SR. Navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa

§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho
vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 366 SSP zamietol.

21. Podľa § 357 ods. 1 a 2 SSP; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne

záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a)
územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(2) Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti,
niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

22. Podľa § 359 ods. 1 SSP; Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému
nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením
protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej
časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa

osobitného predpisu.
7 3S/53/2023

23. Podľa § 360 SSP; Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého

zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.

24. Podľa § 366 SSP; Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

25. Podľa § 11 ods. 1, 4 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb.; (v znení platnom a účinnom ku dňu 08.12.2022)
(1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách
obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.5) Funkčné obdobie obecného
zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. (4) Obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené g) uznášať sa na

nariadeniach.

26. Podľa § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona č. 369/1990 Zb.; (1) Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa
potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva
aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo

do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva
zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od
vykonania volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené. (3) Ak starosta nezvolá
zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 druhej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva
sa uskutoční 15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie

obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční
30. pracovný deň od vykonania volieb. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané
zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho zástupca starostu; ak nie je prítomný alebo odmietne
viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.(7) Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak časť vety za bodkočiarkou, odsek 5, § 13 ods.

8, § 18a ods. 3 a 10, § 20a ods. 4 a § 20b ods. 5 alebo osobitný zákon neustanovuje inak; na prijatie
nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov.

27. Podľa § 13 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.; (1) Predstaviteľom obce a najvyšším
výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu

sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
(4) Starosta (a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon
neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia.

28. Podľa § 13a ods. 1 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb.; (1) Mandát starostu zaniká b) uplynutím
funkčného obdobia.

8 3S/53/2023

29. Podľa § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb; (1) Poslanec je povinný najmä
a) zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní. (2) Mandát poslanca

zaniká b) uplynutím funkčného obdobia.

30. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

31. Podľa čl. 69 ods. 1, 2 Ústavy SR; (1) Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce. (2)
Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie
obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe
všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.; Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo
verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie
porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez
akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

33. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z.; Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu
prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd podľa osobitného
predpisu.

34. Správny súd zistil, že totožné veci žalobcu voči žalovanému s obdobným predmetom súdneho
prieskumu už boli predmetom konania pred Správnym súdom v Banskej Bystrici v konaniach vedených
pod sp. zn. 1S/24/2023, 1S/25/2023, 1S/26/2023, 1S/27/2023, 1S/28/2023, 1S/29/2023 a 2S/57/2023.
Správny súd sa stotožňuje s právnym posúdením obdobných vecí žalobcu, preto v ďalšom v zmysle §

140 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP poukazuje aj na závery uvedených rozhodnutí.

35. Predmetom konania v preskúmavanej veci je vyslovenie nesúladu Dodatku č. 2 k VZN obce Mošovce
č. 4/2015 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území obce
Mošovce, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/7/VII/2022 zo dňa

08.12.2022, so zákonom. Správny súd uvádza, že hoci v rámci správnej žaloby žalobca namietal i
nezákonnosť uznesenia č. E/1/7/VII/2022 zo dňa 08.12.2022, predmetom prieskumu bol súlad Dodatku
č. 2 k VZN obce Mošovce so zákonom, a teda správny súd postupoval podľa § 357 a nasl. SSP, čo z
obsahu správnej žaloby žalobcu nakoniec i vyplýva.

36. Konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom,
nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c), d) Ústavy
9 3S/53/2023SR, podľa ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne

záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl.
68 Ústavy SR) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl.
71 ods. 2 Ústavy SR) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd. Účelom a
predmetom konania o preskúmanie zákonnosti VZN územnej samosprávy je v tomto prípade posúdenie

obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.

37. Konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom,
nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy upravujú ust. § 357 až 367 SSP ako samostatné konanie vo veciach územnej
samosprávy. Aktívna žalobná legitimácia bez ohľadu na obsah VZN patrí len prokurátorovi. Dôvodom

pre takúto výlučnosť je osobitná povaha VZN ako všeobecne záväzného právneho predpisu, pri ktorom
logicky aktívna žalobná legitimácia musí byť ohraničená len na určité orgány verejnej moci zohľadňujúc
ich zákonom určenú pôsobnosť. Keďže preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení orgánov
územnej samosprávy je súčasťou dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej
správy [§ 21 ods. 1 písm. a) bod 5, ods. 3 písm. f) bod 3, § 27 zákona č. 153/2001 Z. z.] a analogicky

nadväzuje na návrhové oprávnenia generálneho prokurátora pred Ústavným súdom SR podľa čl. 130
ods. 1 písm. e) Ústavy SR, je pochopiteľné, že zákonodarca zveril aktívnu žalobnú legitimáciu práve
prokurátorovi. Pri žalobe prokurátora sú účastníkmi konania vždy len žalujúci prokurátor a žalovaný
orgán verejnej správy, t. j. obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo
prijalonapadnutévšeobecnezáväznénariadenia(§358).Žalovanýmtedaniejesamotnézastupiteľstvo,

ktoré predstavuje len jeden z orgánov obce územnej samosprávy [§ 4 písm. b) SSP]. Na rozdiel od
žaloby prokurátora na preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva (§ 352 SSP) na podanie žaloby
proti všeobecne záväznému nariadeniu nemá prokurátor normatívne ustanovenú lehotu. Takúto lehotu
nemožno odvodiť ani zo znenia § 181 ods. 2 SSP, pretože ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej
žaloby nie sú vo vzťahu k osobitným konaniam, vrátane konaní vo veciach územnej samosprávy,

subsidiárne.NakoniecanalogickysekvivalentnýmkonanímosúladeprávnychpredpisovpredÚstavným
súdom SR (čl. 125 ods. 1 Ústavy SR) možno konštatovať, že uplynutie žiadnej lehoty nemôže odstrániť
právne následky protiprávneho všeobecne záväzného právneho predpisu.

38. Správny súd uvádza, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi,

aký rozsah a obsah prieskumu ustanoví uvedením žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom
správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže
vyhľadávať dôvody nezákonnosti VZN pre vyslovenie jeho nesúladu so zákonom a ani za žalobcu
dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu, keďže
žalobca, ktorým je v tomto prípade prokurátor, je povinný uviesť v žalobe žalobné body (§ 361 ods.

1 a 2 SSP). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej konkretizácie na daný
prípad neumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva.
10 3S/53/2023

39. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca správnu žalobu formuloval takým spôsobom, že
v podstate neobsahovala relevantné dôvody, pre ktoré by mohol správny súd dospieť k záveru, že
Dodatok č. 2 k VZN nie je v súlade so zákonom. Predovšetkým absentovalo expressis verbis tvrdenie
žalobcu, že Dodatok č. 2 k VZN obce Mošovce č. 4/2015 nie je v súlade s konkrétnymi ustanoveniami

konkrétnehozákona.Keďžepodstatouaúčelompodaniažalobyprokurátoravzmysleustanovenia§357
a nasl. SSP je práve tvrdenie o nesúlade VZN so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, správna žaloba musí
obsahovať konkrétne tvrdenie, že napadnuté VZN nie je v súlade s konkrétnym ustanovením, resp.
s konkrétnymi ustanoveniami zákona, čo vyplýva aj z ustanovenia § 361 ods. 1 písm. d) SSP, ktoré

ako povinnú náležitosť správnej žaloby (okrem ustanovenia § 57 SSP) ohľadom konania o súlade VZN
so zákonom ustanovuje „uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho
predpisu, s ktorým by malo byť VZN alebo jeho ustanovenie v nesúlade“. Takéto tvrdenie žalobcu o
nesúlade VZN s konkrétnym ustanovením zákona nemôže nahradiť ani citácia jednotlivých ustanovenízákona č. 369/1990 Zb. bez toho, aby žalobca zároveň tvrdil, že práve v nesúlade s týmito konkrétnymi
citovanými ustanoveniami konkrétneho právneho predpisu (zákona č. 369/1990 Zb.) bol prijatý Dodatok
č. 2 k VZN obce Mošovce č. 4/2015 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady na území obce Mošovce, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce
č. E/1/7/VII/2022 dňa 08.12.2022. Správny súd, vychádzajúc z obsahu predmetnej žaloby (vzhľadom
na absenciu tvrdenia o nesúlade VZN s konkrétnymi ustanoveniami zákona) konštatuje, že žaloba
neobsahuje žiadnu argumentáciu, resp. námietky voči obsahu predmetného Dodatku č. 2 k VZN obce
Mošovce č. 4/2015 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území

obce Mošovce, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/7/VII/2022
zo dňa 08.12.2022, navyše keď obecné zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné (§ 12 ods. 7 veta druhá
zákona č. 369/1990 Zb.) a dodatok č. 2 k VZN obce bol prijatý nadpolovičnou väčšinou prítomných
poslancov (§ 12 ods. 7 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb.).

40. Podstata správnej žaloby žalobcu spočívala v tom, že s poukazom na ust. § 6 ods. 1 a 2, § 11 ods.

1 a ods. 4 písm. g) a § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona č. 369/1990 Zb. nebolo možné, aby sa po komunálnych
voľbách konaných dňa 29.10.2022, v ktorých boli zvolení noví poslanci obecného zastupiteľstva
(čiastočne odlišní od poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období), konalo zasadnutie
obecného zastupiteľstva v zložení z poslancov, ktorí boli zvolení v predchádzajúcom volebnom období.
Tento názor však žalobca neodôvodnil relevantnou skutkovou a právnou argumentáciou, z ktorej by

bolo možné vysloviť nesúlad prijatého Dodatku č. 2 k VZN obce so zákonom č. 369/1990 Zb., ktorý
bol na obecnom zasadnutí dňa 08.12.2022 prijatý. Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti poukázal na
povahu, úlohy a kreovanie obecného zastupiteľstva, ako aj na účel konania ustanovujúceho zasadnutia
zastupiteľstva (konaného po uskutočnených voľbách do orgánov samosprávy obcí v zložení z poslancov
zvolených v týchto voľbách) a na povinnosť starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom

období zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva do 30 (kalendárnych) dní od vykonania
volieb. Konštatoval, že starostka obce
11 3S/53/2023

Mošovce si túto povinnosť nesplnila (do 28.11.2022 nezvolala ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva a toto sa konalo dňa 13.12.2022), avšak na 08.12.2022 zvolala zasadnutie obecného
zastupiteľstva s poslancami zvolenými v predchádzajúcom volebnom období, ktorí prijali Dodatok č. 2 k
VZN, pričom títo poslanci už podľa žalobcu nemali legitimáciu pre rozhodovanie a prijímanie VZN, resp.
uznesení obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili nových zástupcov

do orgánov samosprávy. Len samotné konštatovanie, že „poslanci zvolení v predchádzajúcich voľbách
už nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva“ – teda na prijatie
Dodatku č. 2 k VZN obce Mošovce č. 4/2015 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady na území obce Mošovce, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce
Mošovceč.E/1/7/VII/2022zodňa08.12.2022,bezakejkoľvekprávnejargumentácieozrejmujúcejvčom,

resp. akým spôsobom boli prijatím Dodatku č. 2 k VZN obce Mošovce ohľadom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady na území obce Mošovce žalobcom označené ustanovenia § 11 ods.
1 a 4 písm. g) a § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona č. 369/1990 Zb. porušené, nepostačuje na konštatovanie
nesúladu prijatého Dodatku č. 2 k VZN so zákonom č. 369/1990 Zb.

41. Z vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva, že
obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách
obyvateľmi obce na štyri roky. Z článku 69 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že poslancov volia na štvorročné
obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Uplatňovanie mandátu poslanca sa
viaže na funkčné obdobie obecného zastupiteľstva. Zákonodarca v § 11 ods. 1 veta tretia zákona č.

369/1990 Zb. určil pravidlá pre ukončenie funkčného obdobia obecného zastupiteľstva tak, že toto sa
končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Platná právna úprava teda
rozlišuje medzi pojmami „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. Volebné obdobie zastupiteľského zboru
obce (zloženého z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky) je teda
štvorročné. Článok 69 ods. 2 Ústavy SR a § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. upravuje dĺžku volebného

obdobia obecného zastupiteľstva, nie však začiatok jeho plynutia. Funkčné obdobie je obdobím, v
ktorom sa konkrétna osoba, ktorá bola zvolená za poslanca obecného zastupiteľstva, ujme mandátu a
vykonáva ho až do zániku mandátu. Funkčné obdobie zvolených poslancov obecného zastupiteľstva
sa nekončí uskutočnením volieb (uplynutím volebného obdobia), ale až zložením sľubu poslancovnovozvoleného obecného zastupiteľstva (na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorom sa
zúčastnia). Stotožňovať pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“ obecného zastupiteľstva nie je
možné. Vykonaním volieb (a zvolením nových poslancov obecného zastupiteľstva) nezaniká mandát

doterajším poslancom obecného zastupiteľstva (t.j. poslancom zvoleným v predchádzajúcich voľbách).
K zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva dochádza zákonom predpokladaným spôsobom
upraveným v § 25 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., pričom v zmysle § 25 ods. 2 písm. b) zákona č.
369/1990 Zb. mandát poslanca zaniká uplynutím funkčného obdobia. Keďže v zmysle § 11 ods. 1 tretia
veta zákona č. 369/1990 Zb. funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí až zložením sľubu

poslancov novozvoleného zastupiteľstva, do momentu, kým sa na ustanovujúcom zasadnutí alebo na
prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa novozvolení poslanci zúčastnia,
12 3S/53/2023

nezložia títo novozvolení poslanci poslanecký sľub, mandát novozvolených poslancov obecného

zastupiteľstva „spočíva“ a trvá mandát poslancov obecného zastupiteľstva zvolených v
predchádzajúcich voľbách a súčasne trvá funkčné obdobie obecného zastupiteľstva (zloženého z
poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách). Zasadnutie (rokovanie) obecného zastupiteľstva v
zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách je teda právne konformné aj po uskutočnení
(nových) komunálnych volieb, a to až do času konania ustanovujúceho zasadnutia obecného

zastupiteľstva.

42. Z vyššie citovaného ustanovenia § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva, že obecné
zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Z ustanovenia § 13 ods. 4
písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva oprávnenie starostu zvolávať a viesť zasadnutie obecného

zastupiteľstva a podpisovať uznesenia. V preskúmavanom prípade mandát starostky (zvolenej v
predchádzajúcich voľbách) v čase zvolania i konania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 trval,
tento mandát jej nezanikol uplynutím volebného obdobia, keďže podľa § 13a ods. 1 písm. b) zákona
č. 369/1990 Zb. mandát starostu zaniká uplynutím funkčného obdobia. Podľa § 12 ods. 1 veta tretia
zákona č. 369/1990 Zb. funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

Z uvedeného je možné dovodiť, že pokiaľ starostka obce Mošovce zvolala po komunálnych voľbách
zasadnutieobecnéhozastupiteľstvanadeň08.12.2022atotoobecnézastupiteľstvozasadaloarokovalo
v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom uznesením prijalo okrem
iného aj Dodatok č. 2 k VZN), nemožno tento postup označiť za protizákonný, resp. takýto postup
starostky žalovaného a konanie obecného zastupiteľstva (vrátane prijatia Dodatku č. 2 k VZN) nie je v

rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 369/1990 Zb. nevyplýva, že starosta nie je po uskutočnení komunálnych volieb oprávnený
zvolaťzasadnutieobecnéhozastupiteľstvavzloženíposlancovzvolenýchvpredchádzajúcomvolebnom
období, resp. expressis verbis nevyplýva, že by starosta bol oprávnený zvolať už len ustanovujúce
zasadnutie obecného zastupiteľstva.

43. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na ust. § 12 ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb. a na
nesplneniepovinnostistarostkyžalovanejobcezvolaťustanovujúcezasadnutieobecnéhozastupiteľstva
v lehote do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb (t.j. do 29.11.2022), správny súd uvádza, že
žalobca jednak neuviedol, aký má porušenie tejto povinnosti zo strany starostky žalovaného vplyv

na vyslovenie nesúladu prijatého Dodatku č. 2 k VZN obce zo dňa 08.12.2022 a jednak ani zákon
č. 369/1990 Zb. (a ani iný zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis) nespája s nesplnením
tejto povinnosti (zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote 30 kalendárnych dní
od vykonania volieb) žiadne účinky, ani sankcie. Nesplnenie tejto povinnosti vyplývajúcej z ust § 12
ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb. nemá napr. za následok ani zánik mandátu starostky, ani

skončenie jej funkčného obdobia, ani zánik mandátu poslancov obecného zastupiteľstva (zvolených v
predchádzajúcich voľbách), ani skončenie ich funkčného obdobia a ani skončenie funkčného obdobia
obecného zastupiteľstva (ktoré sa v zmysle § 11 ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb. končí až
zložením sľubu novozvolených poslancov). Navyše zákon č. 369/1990 Zb. predpokladá takúto situáciu
(že starosta nesplní povinnosť zvolať

13 3S/53/2023ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote stanovenej v 12 ods. 3 veta tretia zákona
č. 369/1990 Zb.) a v ust. § 12 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. ustanovuje, že v takomto prípade sa
ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutoční 30. pracovný deň od vykonania volieb.

Len pre úplnosť správny súd uvádza, že v obci Mošovce sa ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva konalo v lehote stanovenej v § 12 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., a to dňa 13.12.2022.

44. Žalovaný vo vyjadrení uvádzal, že v priebehu súdneho konania namietal nejednotnosť prístupu
žalobcu k iným prípadom, v ktorých sa podľa tvrdenia žalovaného po uskutočnení komunálnych volieb

v roku 2022 vo viacerých obciach v okrese Martin (a aj v iných obciach na Slovensku) konali zasadnutia
obecných zastupiteľstiev v zložení z poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách a prijímali
uznesenia, resp. VZN, pričom žalobca neriešil obdobnú situáciu upozornením na porušenie zákona ani
protestomprokurátora.Vtejtosúvislostikonkretizovalnapr.konanieobecnéhozastupiteľstvavobciMalý
Čepčín, v súvislosti s ktorým žalovaný navrhol, aby správny súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť
ako dôkaz konkrétny spisový materiál prokurátorskej previerky konanej v obci Malý Čepčín v roku

2016. Správny súd tomuto návrhu nevyhovel, keďže vykonanie takéhoto dôkazu nemalo žiadny súvis s
preskúmavanou vecou a vo vzťahu ku konaniu o súlade Dodatku č. 2 k VZN obce Mošovce č. 4/2015
o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území obce Mošovce, ktorý
bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/7/VII/2022 zo dňa 08.12.2022 so
zákonom č. 369/1990 Zb. by bol takýto dôkaz irelevantný.

45.Popreskúmanívecisprávnysúddospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,nakoľkosanepreukázalo
porušenie zákona č. 369/1990 Zb. obsahom napadnutého VZN ani postupom pri jeho prijímaní, a preto
správny súd žalobu podľa § 366 SSP zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže predmetné súdne konanie bolo začaté na základe
žaloby prokurátora.

47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147

ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a
contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). 14
3S/53/2023

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a

iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.