Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457828
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124457828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 672,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/11/2025-75 zo dňa 9. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 672,- EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 672,- EUR od 04.09.2024 do zaplatenia
a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.Vychádzalzozistenia,žedňa30.06.2024došlovA.kuškodovejudalostinamotorovomvozidleSuzuki

Vitara, EČV: A., spôsobenej poškodenému. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla Ford Galaxy, EČV: B., poisteného u žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to na cestu do práce a z práce, na vozenie
detí do škôlky v okrese A., a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla Nissan Quashqai, EČV:
C., u žalobcu na základe zmluvy o nájme č. 406/604 zo dňa 10.07.2024 s dobou nájmu od 10.07.2024
do 23.07.2024, s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 96,-EUR/deň. Po ukončení nájmu žalobca
vystavil poškodenému faktúru č. 240411 zo dňa 17.07.2024 s dátumom dodania služby 23.07.2024 na

sumu 1 344,- EUR za prenájom motorového vozidla v trvaní 14 dní, s dátumom plnenia 23.07.2024.
Z prehlásenia poškodeného je zrejmé, že poškodený počas doby opravy vozidla nemal k dispozícii
žiadneinémotorovévozidlo,nakoľkosícevlastníinémotorovévozidlo,avšaktotovyužívainýčlenrodiny
a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný na dochádzanie do a z práce v A. a vozenie
detí do škôlky, a tiež je zrejmé, že poškodený si prevzal vozidlo z autoservisu 23.07.2024. Žalovaný dňa
19.08.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 672,- EUR, ktorú poukázal priamo na
účet žalobcu, pričom z faktúry odpočítal sumu 672,- EUR ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo

a uznal nájomné za 7 dní, pričom v oznámení o poistnom plnení uviedol, že v tomto plnení je zahrnutý
čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie
náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Poškodený
so žalobcom dňa 23.07.2024 uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárokna náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti 30.06.2024, z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5.
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného

zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Bolo preukázané, že
poškodený ukončil prenájom náhradného vozidla ešte skôr, ako poisťovňa vystavila krycí list. Nájom
náhradného vozidla ukončil 23.07.2024, aj keď bolo jeho vozidlo ešte stále v servise. Z potvrdenia
o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla autoservisom vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prevzaté
do autoservisu za účelom opravy dňa 10.07.2024, autoservis vystavil faktúru 17.07.2024 s dátumom

plnenia 24.07.2024, ktorú automaticky odosiela do príslušnej poisťovne, ktorá je z povinného zmluvného
poistenia vinníka nehody a je povinná faktúru zaplatiť. Poisťovňa vystavila krycí list až dňa 02.08.2024.
Je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poisteným u žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, ktoré si vypožičal od žalobcu.
3. K namietanej miestnej príslušnosti uviedol, že škodová udalosť sa stala v územnom obvode
Okresného súdu Martin a žalobca vo vyjadrení k odporu a súhlase s pokračovaním v konaní navrhol,

aby sa v predmetnom konaní pokračovalo na miestnom príslušnom Okresnom súde Martin, kde došlo
ku škodovej udalosti v zmysle § 19 písm. b) CSP. Ide o miestnu príslušnosť na výber výlučne žalobcom.

4. Žalovaný s plnením sa dostal do omeškania, ktoré plnenie bol povinný poskytnúť najneskôr do
03.09.2024, keď listom z 19.08.2024 žalobcovi oznámil, že skončil šetrenie poistnej udalosti. Od

04.09.2024 sa dostal žalovaný do omeškania a žalobcovi prislúcha nárok na úrok z omeškania.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Súd prvej inštancie sa s jeho námietkami nezaoberal, keď uvádzal,
že po ukončení opravy mal servis vyzvať poškodeného na prevzatie si opraveného vozidla, pričom
nebolo preukázané, že by si servis túto povinnosť splnil. Oprava vozidla sa vo všeobecnosti spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, konkrétne § 652 a nasledujúce, keď podľa § 656 ods. 1 OZ je

objednávateľ povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava
alebo úprava mala vykonať a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej
vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie. Objednávateľom bol poškodený,
ktorýpoškodenévozidloodovzdalservisuzaúčelomopravy.Zákonodarcanepodmienilprevzatievozidla
oproti úhrade odplaty zabezpečeniu pohľadávky a podobne. Zádržné právo zabezpečuje zásadne len

splatné peňažné pohľadávky (§ 151s ods. 1 OZ). Je toho názoru, že postup servisov, ktoré realizujú
opravu, ktoré opravené vozidlo vydávajú až po úhrade faktúry, resp. vystavení krycieho listu zo strany
poisťovne škodcu, nemá oporu v zákone a na uplatnenie zádržného práva nie je upozornený ani
poškodený, ani poisťovňa škodcu. Z tohto pohľadu konanie servisu, ktorý realizoval opravu vozidla,
sa mu javí s poukazom na § 53 ods. 4 písm. s) OZ za neprijateľné, aby osoba vykonávajúca opravu

vozidla žiadala zabezpečenie úhrady opravy uplatnením zádržného práva na vozidlo, ktoré prevzala, za
účelom opravy. Prenájom náhradného vozidla bol v zmluve o nájme dojednaný na dobu od 10.07.2024
do počas opravy. Ak z faktúry na opravu vyplýva, že oprava bola ukončená 17.07.2024, zo znenia
zmluvy o prenájme vozidla vyplýva, že prenájom po ukončení opravy už nebol dojednaný. Je toho
názoru, že na preplatenie doby nájmu od vystavenia faktúry autoservisom 17.07.2024 do dňa ukončenia

nájmu náhradného vozidla 23.07.2024 nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového
vozidla a vznikom škody v podobe uplatneného nájomného, nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola
daná vznikom škodovej udalosti, nájmom náhradného vozidla vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to
neoprávnené zadržiavanie motorového vozidla autoservisom. Možno konštatovať, že pokiaľ autoservis
neoprávnene zadržiaval motorové vozidlo, išlo o ďalšiu novú skutočnosť, ktorou bol prerušený reťazec

javov, ktorý na seba nadväzoval. Skutočnosť, že nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než
doba deklarovanej opravy, bez ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Je presvedčený, že žalobca neuniesol v otázke nutnosti dlhšieho nájmu,
než trvala oprava poškodeného vozidla, dôkazné bremeno, nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by túto
nutnosť potvrdzoval, aj napriek tomu priznal žalobcovi ním uplatňovaný nárok. Jeho názor, že nárok

na náhradné vozidlo má poškodený výhradne po dobu, pokým sa jeho poškodené vozidlo opravuje,
vyplýva z rozsudkov odvolacích, resp. dovolacích súdov, na ktoré poukazoval aj vo svojich písomných
vyjadreniach. V tejto súvislosti poukázal na znenie článku 2 ods. 2 CSP, kde sa uvádza, že právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenourozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, a to
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023.
Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny, zákonný
a dostatočne odôvodnený. Zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Pokiaľ
žalovaný v odvolaní namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a používa argumentáciu, ktorú doteraz v konaní nepoužil

a to, pokiaľ poukazuje na ustanovenie § 652 a nasl. OZ, ako aj poukazovanie na to, že zákonodarca
nepodmienil prevzatie vozidla oproti úhrade odplaty a poukazuje na zádržné právo, tak v tomto štádiu
konania sa jedná o neprípustné prostriedky procesnej obrany žalovaného. Vzhľadom na to, že všetky
zmluvy podľa § 652 OZ sa považujú za zmluvy so vzájomným plnením, zhotoviteľ je oprávnený
veci zadržať, pokiaľ objednávateľ nezaplatí cenu služby (Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký
komentár, Bratislava: Eurokódex 2011). Strana, ktorá má plniť súčasne s druhou stranou alebo po

nej, môže zadržať plnenie, až kým druhá strana neponúkla splnenie alebo nesplnila. Strana môže
zadržať celé plnenie alebo len jeho časť, ak je to podľa okolností primerané. Výhrada non adimpleti
contractus je tiež výrazom funkčnej synallagmi, na ktorej spočíva koncepcia vzájomného záväzku. Ten,
kto je zaviazaný na základe vzájomného záväzku, nemôže požadovať plnenie bez všetkého, ale až
po ponúknutí protiplnenia, inak povedané, na to, aby servis vydal poškodenému opravené motorové

vozidlo, je potrebné, aby poškodený, resp. v danom prípade poisťovňa, minimálne vystavila krycí list za
opravu vozidla. K námietke žalovaného, že nájomná zmluva bola dojednaná do „počas opravy“, podľa
jeho názoru je však z charakteru zmluvy o dielo zrejmé, že oprava v širšom zmysle je ukončená až
poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany minimálne doručením krycieho listu. Obdobný názor zaujal
vo svojom rozhodnutí aj Mestský súd Bratislava III sp. zn. 25Cb/150/2018. Dáva do pozornosti, že

deň ukončenia opravy, resp. vystavenia faktúry, nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému
by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo
týmto dňom užívať, nakoľko táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom
poškodenému. Počas celej dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, a to také,
že poškodený bol obmedzený v možnosti užívať jeho vlastné motorové vozidlo. Poukázal na nález

Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34. Čakanie na krycí list spadá do sledu udalostí spojených
so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. V prejednávanej
veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná
poškodenému, ale práve naopak, má za to, že doba trvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania

náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného
a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.
Dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť. Preto sa nemožno stotožniť s názorom
žalovaného, že nie je daná príčinná súvislosť. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov a všetky
námietkyžalovanéhovodvolanípovažujezaneopodstatnenéanavrhujenapadnutýrozsudokakovecne

správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Žalovaný v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 652 a nasl. OZ, že zákonodarca nepodmienil

prevzatie vozidla oproti úhrade odplaty, že autoservis neoprávnene uplatnil zádržné právo a že nájomná
zmluva bola dojednaná na „ do počas opravy“. Uvedené odvolacie dôvody odvolací súd považuje za
nedôvodné, vychádzajúc z nižšie uvedeného.11.Odvolacísúdpovažujezanutnézdôrazniť,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu,

a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so
škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval:
„Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo
obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na

rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu.“.

Ústavný súd SR v náleze č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 konštatoval, že už v skutkovo

a právne obdobných prípadoch konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok

(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)
ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná
škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.

Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do
momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na

posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022

a III. ÚS 476/2024).“.
12. Odvolací súd sa cíti byť viazaný vyššie citovanými nálezmi. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom
najnovšom náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti
a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia
o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím

(až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívaním poškodeného vozidla. Odvolací súd dodáva, že nie je možné od poškodeného požadovať,
aby mal k dispozícii neustále nejakú finančnú hotovosť, pre prípad, že mu niekto môže spôsobiť
škodu na motorovom vozidle a opravu si uhradiť zo svojich finančných prostriedkov, aby mohol vozidlo
používať bezprostredne po oprave. V danom prípade poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní

svojho vlastného motorového vozidla, a to až do doby než mu bolo vozidlo vydané autoservisom a mohol
ho znova užívať. V zmysle zisteného skutkového stavu nájom náhradného vozidla ukončil 23.07.2024,
aj keď bolo jeho vozidlo ešte stále v servise. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
autoservisom vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa
10.07.2024, autoservis vystavil faktúru 17.07.2024, ktorú automaticky odosiela do príslušnej poisťovne,

ktorá je z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody a je povinná faktúru zaplatiť. Poisťovňa
vystavila krycí list až dňa 02.08.2024 a žalovaný listom zo dňa 02.08.2024 oznámil poškodenému, že ku
dňu 02.08.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie bolo poukázané v zmysle § 797 ods.
3 OZ na účet autoservisu. Pokiaľ nemal poškodený svoje opravené vozidlo vo svojej dispozičnej sfére,
toto nemohol užívať. Teda počas celého obdobia, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise,

pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, a to že bol obmedzený v možnosti užívať vlastné
vozidlo. Požadovať úhradu faktúry za opravu vozidla od poškodeného, by bolo ďalším zaťažovaním
poškodeného v jeho nepriaznivej situácii, do ktorej sa dostal vinou poistenca žalovaného. Ide totiž o
skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, pričom dobu od zapožičanianáhradnéhovozidladomomentuoznámeniažalovanejoukončenílikvidácieškodovejudalosti(aovýške
poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov)
treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového

vozidla a s tým spojené primerané náklady.
13. Pokiaľ žalovaný namietal účelnosť nájmu náhradného vozidla od vykonania opravy vozidla do
vystavenia krycieho listu, bolo jeho povinnosťou tvrdiť skutočnosti a zároveň preukazovať tieto
skutočnosti, avšak na uvedené nepostačuje len tvrdenie, že vozidlo bolo opravené a poškodený si mohol
vozidlo vyzdvihnúť v servise.

14. K odvolacej námietke, že nájomná zmluva bola dohodnutá „do skončenia opravy“ vozidla, odvolací
súd aj s poukazom na závery vyššie citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR má za to, že deň
ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom
náhradného vozidla aj s prihliadnutím na bežnú obchodnú prax autoservisov a poisťovne, ak poškodený
nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Čakanie na krycí list spadá do sledu
udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzuje obdobie nároku poškodeného na náhradu

nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového
vozidla. Počas celej dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, a to také, že poškodený
bol obmedzený v možnosti užívať jeho vlastné motorové vozidlo.
15. Poukázanie žalovaného na rozhodnutia všeobecných súdov, a to Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8Co/46/2024, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023 je bez významu, vzhľadom na

vyššie citované nálezy Ústavného súdu SR.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trova konania, keď správne
vychádzal zo zásady úspechu v konaní.

17. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi ako úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)