Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123205196.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: žalobcu: Štátny

fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom Lamačská cesta 4256/8, 833 04 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec C., XXX XX C.,
t.č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, Dukelská Štvrť 941/01, 018 41 Dubnica nad Váhom, o zaplatenie
16.879,34 eur s príslušenstvom, takto,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi:
- istinu vo výške 16.879,34 eur,
- zmluvný úrok vo výške 4.261,33 eur,

- úrok z omeškania vo výške 8.326,22 eur,
- zmluvnú pokutu vo výške 3.070,33 eur,
- zmluvný úrok vo výške 2,6% ročne z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 eur od 03.07.2021 do
zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 eur od 03.07.2021 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2023 domáha uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť 16.879,34 eur s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy o poskytnutí podpory vo
forme úveru.

2. Žalobca v žalobe uviedol, žalobca je štátnym účelovým fondom, právnickou osobou,
zriadenou osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov
finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. Zohľadňujúc aktuálne platnú legislatívu

vymedzujúcu rámec fungovania a činnosti Žalobcu je možné konštatovať, že Žalobca nevykonáva svoju
činnosť nezávisle a samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce štandardné obchodné a
podnikateľské činnosti, pretože ex lege: i. podlieha správe Ministerstva dopravy a výstavby SR (ďalej
len „Ministerstvo“) (§ 2 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov, ďalej len „zákon o ŠFRB“: Správcom fondu je Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky), ii. hospodári podľa schváleného rozpočtu zapojeného finančnými vzťahmi na
rozpočet Ministerstva (§ 5 ods. 2 zákona o ŠFRB: Rozpočet fondu je zapojený finančnými vzťahmi na

rozpočetministerstva),iii.ozmenáchvjehorozpočterozhodujeministersámalebopopredchádzajúcom
písomnom súhlase Ministerstva financií SR, iv. podlieha kontrole svojej činnosti Ministerstvom (§ 17 ods.
1 zákona o ŠFRB: Ministerstvo vykonáva kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o výške podpory,
podmienkach a postupe pri poskytovaní podpory), v. jeho základný vnútorný predpis upravujúci jehoorganizáciu a činnosť podlieha schváleniu Ministerstva (§ 20 ods. 1 zákona o ŠFRB: Podrobnosti o
organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje minister). Napriek skutočnosti, že
pre posúdenie statusu určitej fyzickej alebo právnickej osoby ako dodávateľa v rámci spotrebiteľských

právnych vzťahov, je jej súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakter irelevantný (t.j. verejnoprávny
subjekt môže a v praxi aj reálne nadobúda postavenie dodávateľa uzatvárajúceho a plniaceho
spotrebiteľské zmluvy), neznamená to bez ďalšieho, že každý subjekt verejného práva je automaticky
dodávateľom na účely spotrebiteľských zmlúv iba z titulu poskytovania určitej služby alebo výkonu určitej
činnosti. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXX/

XXXX bol dlžníkom: A. B., r.č.: XXXXXX/XXXX (ďalej len „Žalovaný“) a D. B., B. E., r.č.: XXXXXX/
XXXX poskytnutý úver vo výške 23. 235,71 EUR (700. 000,Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 %
p.a. s dobou splatnosti 30 rokov. V tomto období poskytovali banky porovnateľné úvery pri základnej
úrokovej sadzbe v rozpätí medzi 7% až 8%. Z uvedených skutočností vyplýva, že činnosť, ktorú
Žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, pretože nespĺňa všetky
jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca má za to, že je vždy potrebné dôsledne posúdiť

charakter činnosti vykonávanej príslušným subjektom, či vo vzájomných súvislostiach napĺňa pojmové
znaky obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na činnosť Žalobcu vykonávanú na základe
osobitného zákonného štatútu, ktorým je predovšetkým zákon o ŠFRB, pojmové znaky obchodnej
činnosti (t.j. zámer smerujúci k dosiahnutiu zisku, výkon povolania alebo profesie, kvalifikovaný výkon
činnosti napĺňajúci znaky trhového správania založeného na ponuke a dopyte) u neho absentujú.

Žalobca uzavrel dňa 13.03.2003 s dlžníkmi: A. B., r.č.: XXXXXX/XXXX (ďalej len„ Žalovaný“) a D. B., B.
E., r.č.: XXXXXX/XXXX (spolu ďalej len „dlžníci“) Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/
XXX/XXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bola dlžníkom poskytnutá podpora vo forme
úveru vo výške 23.235,71 EUR pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % p.a. s dobou splatnosti 30 rokov
a s mesačnou splátkou vo výške 93,04 EUR (2.803,- Sk). V zmysle čl. IV (Splácanie úveru) Zmluvy

o úvere: Žiadateľ sa zaväzuje splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6%
na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto
zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými
mesačnými splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho
mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Dlžníci počas zmluvného vzťahu neuhrádzali mesačné

splátky pravidelne a v dohodnutej výške, čím sa dostávali do omeškania. V prílohe Žalobca predložil
„Históriu splácania“, t.j. históriu pohybov na splátkovom účte dlžníkov, z ktorej je zrejmé, že dlžníci mali
zlú platobnú disciplínu. Na základe Výzvy na úhradu dlžnej sumy pred odstúpením od zmluvy zo dňa
15.04.2021 (ďalej len „Výzva na úhradu“) vyzval Žalobca Žalovaného, aby uhradil dlh na omeškaných
splátkachvcelkovejvýške25.725,16EURpozostávajúcizistinyaúrokovzomeškania.Výzvunaúhradu

si Žalovaný neprevzal na pošte v odbernej lehote, zásielka bola následne vrátená Žalobcovi, čím ju
Žalobca považuje za doručenú v deň uloženia zásielky na pošte (t.j. dňa 22.04.2021). Z dôvodu, že
si Žalovaný i naďalej neplnil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, došlo k splneniu podmienky
ustanovenia článku VIII., bodu 8.4. Zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade, ak je dlžník v omeškaní s
úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu

splátokodzmluvyodstúpiťjednostranne,aknebudúsplnenépodmienkyuvedenévovýzve.Veriteľmôže
od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu,
a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez
súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy, t.j. súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na

účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok, aj ten, v termíne do 30
dní od doručenia výzvy dlžníkovi.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 24C/110/2006-487 zo dňa 01.04.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.05.2014 a vykonateľnosť dňa 25.05.2014, boli dlžníci spoločne a nerozdielne
zaviazaní zaplatiť ŠFRB sumu 9.583,38 EUR, čo predstavovalo 103 splatných a neuhradených splátok.

Keďže sa každá splátka skladá zo splátky úveru a zo splátky zmluvného úroku, zo sumy 9.583,38 EUR
predstavuje čiastka 5.215,62 EUR neuhradený úver a čiastka 4.367,76 EUR neuhradené zmluvné úroky.
Za účelom vymoženia pohľadávky
9.583,38 EUR bolo vedené exekučné konanie najskôr JUDr. Halásom, súdnym exekútorom so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave pod EX 8/2016, pričom v priebehu exekučného konania EX 8/2016

nebola vymáhaná pohľadávka uhradená, a to ani čiastočným plnením. Následne po účinnosti zákona
č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a po zastavení exekučného konania EX 8/2016 je aktuálne pohľadávka vymáhaná JUDr. Šajánkom sosídlom Exekútorského úradu v Skalici pod EX 542/2022. V priebehu exekučného konania EX 542/2022
nebola vymáhaná pohľadávka uhradená, a to ani čiastočným plnením.
V Obchodnom vestníku bolo dňa 11.02.2021 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica,

sp. zn. 2OdK/6/2021, v zmysle ktorého bol na majetok D. B., nar.: XX.
XX.XXXX, trvale bytom F., prechodne bytom G. H. X/XXX, F. vyhlásený konkurz. Zároveň Okresný súd
Banská Bystrica oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Žalobca si ako veriteľ dlžníka D. B., nar: XX.XX.XXXX na základe prihlášky prihlásil do konkurzu

pohľadávku v celkovej výške 38.662,88 EUR. V Obchodnom vestníku č. 114/2023 bol dňa 15. 06. 2023
zverejnený oznam správcu, v zmysle ktorého konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. V súlade
s ustanovením § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonom v znení neskorších predpisov správca preto oznámil, že konkurz vyhlásený na
majetok dlžníka D. B., nar. XX.XX.XXXX sa končí.
Na základe právneho názoru vysloveného Krajským súdom Trnava v Uznesení č.k. 10Co/89/2011-303

zo dňa 28.02.2012 Žalobca zaslal dlžníkom odstúpenie od zmluvy.
Žalobca je toho názoru, že v predmetnom prípade nejde o čiastkové plnenie, pri ktorých sa splátky
premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jedno plnenie, pri
ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Na podporu tohto tvrdenia dáva Žalobca súdu do
pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, ktorý sa stotožnil s

právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru
v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o jedno
plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá
v splátkach, a preto za lehotu splatnosti považuje lehotu na splatenie celého úveru. V danom prípade
premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Dohoda o splátkach úveru v splátkach

sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie.
Žalobca má za to, že vzťah založený medzi Žalobcom a Žalovaným je obchodnoprávnym vzťahom, a to
konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená
v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže boli dlžníci v omeškaní s úhradou 190
splátok, vzniklo Žalobcovi právo odstúpiť od Zmluvy o úvere. Podľa ustanovenia článku VIII., bodu

8.4. Zmluvy o úvere v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6
mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne,
ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v
tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním
úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa apod.. Zmluvné strany sa

dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z
celej dlžnej sumy, t.j. súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak
bol poskytnutý nenávratný príspevok, aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. Uvedené
dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy podľa
§ 506 Obchodného zákonníka zo strany Žalobcu, ktorý obsahuje osobitný spôsob odstúpenia od

úverovej zmluvy, a to konkrétne: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere, čím sa celý dlh stal splatným
(ďalej len „Odstúpenie“). V Odstúpení Žalobca vyzval dlžníka na úhradu dlhu v celkovej výške 42.049,41
EUR v lehote do 30 dní od doručenia Odstúpenia. Žalovaný A. B. si Odstúpenie neprevzal na pošte

v odbernej lehote, zásielka bola následne vrátená Žalobcovi, čím ju Žalobca považuje za doručenú v
deň uloženia zásielky na pošte (t.j. dňa 02.06.2021). Po ukončení odbernej lehoty bola zásielka vrátená
späť Žalobcovi s dôvodom vrátenia „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V zmysle § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka: Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Žalobca
považoval túto zásielku za doručenú „fikciou doručenia“, pretože účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej

osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Skutočnosť, že Žalobca považuje zásielku za doručenú,
podporuje aj ustálená súdna prax. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, vo
svojom uznesení zo dňa 28.1.2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, pod č. R 27/2011): Všeobecnou
požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu

možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za
doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s
obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície...
Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku)musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej
osobevtedy,keďsaocitnevosférejejdispozície.Dôjdenímdosférydispozíciemožnorozumieťdôjdenie
prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej

písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska
posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu
je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho
adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle
skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať...“ Vzhľadom k Odstúpeniu a k

ustanoveniu čl. VIII, bod 8.4. Zmluvy o úvere, nárok Žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo Zmluvy
o úvere vrátane príslušenstva voči Žalovanému pozostával ku dňu 20.05.2021 z nasledovných položiek:
- z nesplatenej istiny vo výške 22. 094,96 EUR
- zo zostatku nesplateného úroku vo výške 8.608,34 EUR
- zo zmluvnej pokuty vo výške 3.070,33 EUR
- z nesplateného úroku z omeškania vo výške 8.275,78 EUR.

Žalovaný po doručení Odstúpenia ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu/rozsudku
neuskutečnil žiadnu úhradu. Z dôvodu, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je lex specialis k
všeobecným ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy, Žalobca si uplatňuje okrem
úroku z omeškania aj zmluvný úrok vyplývajúci z ustanovenia čl. I. a V Zmluvy o úvere (pozn. súdu:
zmluvný úrok je uvedený v čl. II. Zmluvy o úvere).

Žalobca si dovoľuje uviesť, že v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je oprávnením veriteľa požadovať
vráteniedlžnejsumyajsúrokmi.Požiadavkavrátiťposkytnutépeňažnéprostriedky(dlžnúsumu)vyplýva
zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá,
resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Je nepochybné, že ustanovenie § 506
Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov

ako ceny poskytnutých peňazí. Preto je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506
Obchodného zákonníka dlžník naďalej platil tak úroky z úveru ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď
zmluvne dojednané alebo zákonné (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/239/2015:,,Pri odstúpení
veriteľa od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením splátok má veriteľ právo žiadať vrátenie

dlžnej sumy aj s úrokmi. Povinnosť platiť úroky z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá,
teda pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Ako na to poukázal aj žalobca v podanom
odvolaní, opačným výkladom, teda, že po odstúpení veriteľa od zmluvy nemá tento právo na úroky z
úveru z nesplatenej časti úveru by sa postavenie dlžníka porušením povinnosti z jeho strany fakticky
zlepšilo, keby nebol povinný uhrádzať spolu s nesplateným zostatkom úveru aj úroky z úveru. Úroky z

úveru predstavujú cenu, za ktorú veriteľ úver dlžníkovi poskytol, a pokiaľ dlžník tento úver nevráti, má
veriteľ právo aj na úroky z úveru tak, ako to bolo dohodnuté. Toto právo vyplýva veriteľovi priamo zo
zákona, z citovanej úpravy § 506 Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, že v čl. VII bod 6. úverovej
zmluvy uzavretej v tomto prípade bolo výslovne dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo
veriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplateniacelejpohľadávky.“Žalobcaďalejpoukázal

na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998, v ktorom súd uvádza: ,,Zmluvou o úvere sa
dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného
záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť
úroky z omeškania. Keďže úroky z úveru sú súčasťou peňažného záväzku, s omeškaním s úhradou
týchto úrokov vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (nejde teda o tzv. úroky z úrokov, teda nejde

o úroky z omeškania z úrokov z omeškania, čo prípustné nie je ).“ Základná úroková sadzba ECB k
03.07.2021 (prvý deň omeškania) bola 0,00 % p.a. zvýšená o 8 percentuálnych bodov, čo predstavuje
výšku úroku z omeškania 8,00 % p. a. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, vo výške 8,00 % p.a. odo dňa 03.07.2021 do zaplatenia dlžnej sumy.

Žalobcasiuplatňujezmluvnúpokutuvsúladesčl.VIII.,bodu8.4.Zmluvyoúvere,podľaktoréhozmluvné
strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške
10% z celej dlžnej sumy, t.j. súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku
a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok, aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. V
zmysle ustanovenia čl. VIII., bodu 8.4. Zmluvy o úvere bola zmluvná pokuta vypočítaná nasledovne:

22.094,96 EUR + 8608,34 EUR x 0,10 = 3. 070, 33 EUR nesplatená istina + zmluvný úrok x 0,10 =
suma zmluvnej pokuty.
V zmysle Rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/40/2009 zo dňa 10.11.2009 žiaden právny
predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nárokuna úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia
peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona
sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v

tejto súvislosti stratili zmysel). Žalobca poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obo/221/2003, v ktorom sa súd zaoberal otázkou kumulácie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania za
porušenie totožnej právnej povinnosti, pričom uviedol, že „Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom
zákonníku (§ 300 až § 302) je osobitným doplnením právnej úpravy tohto inštitútu obsiahnutej v
Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom

záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením
peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá
porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo mesiac omeškania,
teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného
záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom slova zmysle funkciu

paušalizovanej náhrady škody. Odvolací súd dodáva, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní svoj peňažný
záväzok riadne a včas, z ktorého dôvodu vzniká veriteľovi nárok na uplatnenie úrokov z omeškania
podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splnenie rovnakej povinnosti dlžníka, teda
uhradiť peňažný záväzok riadne a včas, možno však zabezpečiť aj inštitútom zmluvnej pokuty. Rozdiel
medzi zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania v takom prípade spočíva v tom, že zatiaľ čo nárok

na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká priamo zo zákona, aj keď právo na ich zaplatenie nebolo
dohodnuté, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty môže vzniknúť iba v prípade, ak zmluvná pokuta za
porušenie takejto zmluvnej povinnosti, bola riadne dojednaná v písomnej forme.“
Žalovaný po odstúpení od zmluvy neuhradil žiadnu sumu, avšak so zohľadnením skutočnosti, že o časti
nároku už bolo právoplatne rozhodnuté – t.j. Žalobcovi bol priznaný nárok na úhradu sumy 9. 583,38

EUR (suma 5.215,62 EUR pripadá na neuhradenú istinu a suma 4. 367,76 EUR pripadá na neuhradený
zmluvný úrok), Žalobcov nárok teda predstavuje:
• nesplatená istina vo výške 16.879,34 EUR (čo predstavuje rozdiel medzi sumou 22.094,96
EUR, t.j. výškou nesplatenej istiny uvedenou v Odstúpení a sumou 5.215,62 EUR),
• zmluvný úrok vo výške 4.261,33 EUR (čo predstavuje rozdiel medzi výškou zmluvného úroku

vyčísleného ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy – t.j. 8.629,09 EUR a sumou 4.367,76 EUR),
• úrok z omeškania vyčíslený ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 8.326,22 EUR
• zmluvná pokuta vo výške 3.070,33 EUR
• zmluvný úrok vo výške 2,6% p.a. z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 EUR od 03.07.2021do
zaplatenia,

• úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 EUR od
03.07.2021 do zaplatenia.
K problematike spotrebiteľského práva a jeho vzťahu k Žalobcovi a Žalovanému žalobca uviedol, že
podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na
účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové
sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných
podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za
úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. Ako príklad

osobitného predpisu, na ktorý sa vyššie citované ustanovenie vzťahuje, je okrem iného uvedený aj
zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (zákon č.
607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený
zákonom č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ďalej
len „zákon o ŠFRB“). Zákonodarca negatívnym vymedzením subsumoval zákon o ŠFRB do skupiny

osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do kategórie „spotrebiteľský
úver“, t.j. úver poskytovaný Žalobcom nie je spotrebiteľským úverom. Uvedené tvrdenie Žalobcu
podporuje aj ustanovenie § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého na úvery na
opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie

sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s),
ods. 2 a ods. 7 až 13, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), f), g), i) až k), m) až r), u), v) a x), § 11
ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými
úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti vočitakýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak
ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu. Zákonodarca
predmetným ustanovením stanovil výnimku, že aj na úvery, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti Zákona o

spotrebiteľoch, t.j. ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, sa vzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona;
táto výnimka sa však nevzťahuje na zákon o ŠFRB, čiže úver poskytovaný Štátnym fondom rozvoja
bývania nie je spotrebiteľským a nevzťahujú sa na neho ani predmetné ustanovenia. Podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov:
podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka
len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ, a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré zákon
požaduje, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 1: samostatnosť, sústavnosť, uskutočnenie

vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone
podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné vykladať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje
o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, teda nie je podriadený inému subjektu. V zmysle
§ 2 ods. 1 zákona o ŠFRB je ustanovené, že správcom ŠFRB je Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené je evidentné, že ŠFRB nekoná samostatne, nakoľko je

spravovaný Ministerstvom, čo je zvýraznené aj ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ŠFRB, podľa ktorého
podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje minister. Podľa § 1 ods.
2 zákona o ŠFRB financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky
(ďalej len ,,vláda“) pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom fondu.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o ŠFRB na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na

implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. V nadväznosti na uvedené
je potrebné poznamenať, že ŠFRB je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných
úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri
rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Za pojmový znak podnikania „za účelom dosiahnutia zisku“
možno považovať vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu),

t. j. vyvíjaná činnosť podnikateľa s úmyslom dosiahnutia zisku. Žalobca si dovoľuje zdôrazniť, že účelom
činnosti ŠFRB nie je dosahovanie zisku.
Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o ŠFRB: prostriedky fondu možno použiť
na a) štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu, b) výdavky súvisiace s činnosťou fondu. Z uvedeného výkladu vyplýva, že činnosť

ktorú ŠFRB vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa
všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca, ako právnická osoba zriadená Zákonom o
ŠFRB, je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. Zmluva o poskytnutí podpory
uzatvorená medzi Žalobcom a Žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka.
Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd SR vydal dňa 29.04.2020 uznesenie v
obdobnej právnej veci Žalobcu (konanie o zaplatenie dlžnej sumy po odstúpení od úverovej zmluvy
uzatvorenej medzi Žalobcom ako štátnym fondom a dlžníkmi) vedenej pod sp. zn. 8Cdo/9/2019, v ktorej
sa stotožnil s právnym názorom iného senátu Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení vydanom

dňa 29.04.2020 v konaní vedenom Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 4Cdo/106/2018 (takisto konanie
o zaplatenie dlžnej sumy po odstúpení od úverovej zmluvy uzatvorenej medzi Žalobcom ako štátnym
fondom a dlžníkmi). Najvyšší súd SR v uznesení (sp. zn. 4Cdo/106/2018) uviedol, že ŠFRB [pozn.
Žalobca] je osobitný subjekt zriadený zákonom na realizáciu podpory štátu v oblasti bytovej politiky
zákonom upravenými nástrojmi, pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3

Občianskeho zákonníka a ním uzatvorené zmluvy pri realizácii podpory štátu v oblasti bytovej politiky
nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
CeléodôvodnenieazáveryNajvyššiehosúduSRsúobsiahnutévzneníuzneseniaNSSR,ktoréžalobca
priložil v prílohe ako dôkaz. Žalobca poukázal aj na najaktuálnejšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
založené na obdobnom skutkovom a právnom základe:

- Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn.: 7 Cdo/199/2019, právoplatné a
vykonateľné dňa 21.01.2021, prijaté senátom pod vedením: JUDr. Ľubor Šebo, predseda senátu, ktorým
NS SR zrušil rozsudky odvolacieho súdu ako aj prvoinštančného súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (ďalej len „Uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 Cdo/199/2019“);-UznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa25.02.2021,sp.zn.:4Cdo/14/2021,právoplatnéavykonateľné
dňa19.04.2021,prijatésenátompodvedením:JUDr.AlenaSvetlovská,predsedníčkasenátu,ktorýmNS
SRzrušilrozsudokodvolaciehosúduavecmuvrátilnaďalšiekonanie(ďalejlen„UznesenieNajvyššieho

súdu SR 4 Cdo/14/2021“);
-UznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa25.11.2021,sp.zn.:1Cdo/77/2019,právoplatnéavykonateľné
dňa 18.01.2022, prijaté senátom pod vedením: Mgr. Peter Melicher, predseda senátu, ktorým NS SR
rovnako zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej len „Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 1 Cdo/77/2019“).

- Uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 Cdo/199/2019, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 4
Cdo/14/2021 ako aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR 1 Cdo/77/2019 explicitne a opätovne
(zhodne s Uznesením Najvyššieho súdu SR 4 Cdo/106/2018, Uznesením Najvyššieho súdu
SR 8 Cdo/9/2019 a Uznesením Najvyššieho súdu SR 5 Cdo/170/2018) vyjadrujú názor, že Žalobca je
osobitým subjektom realizujúcim podporu štátu v oblasti rozširovania a zveľaďovania bytového fondu,
ktorý nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a z tohto

dôvodu ani ním uzatvorené zmluvy pri realizácii podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemôžu mať
charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/199/2019,
Uznesenia Najvyššieho súdu SR 4 Cdo/14/2021 a z Uznesenia Najvyššieho súdu SR 1 Cdo/77/2019,
Žalobca nenapĺňa znaky dodávateľa ani z pohľadu vnútroštátneho práva, ani z pohľadu únijného práva,

a to vzhľadom na nižšie uvedenú argumentáciu.

Žalobca má za to, že vzťah založený medzi Žalobcom a Žalovaným je obchodnoprávnym vzťahom,
a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 261 ods. 6 ako i ustanovenia § 263 Obchodného

zákonníka pôsobia ako ius cogens, t.j. aplikáciu týchto zákonných ustanovení zmluvné strany v ich
právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť ustanovení § 261 ods. 6 v spojení s
ustanovením § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou eliminovať
použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch. Takáto interpretácia by viedla
k obchádzaniu zákona – Obchodného zákonníka, ktorý má v tejto časti vo vzťahu ku Občianskemu

zákonníkuvzťahpredpisulexspecialis.NapodporuuvedenéhotvrdeniaŽalobcapoukázalnaUznesenie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/120/2010 zo dňa 29.03.2012, ktorý skonštatoval, že Zmluva o úvere, ktorú
uzatvoril Žalobca, je zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a vzťahujú s na ňu ustanovenia
tohto právneho predpisu: Za obchodné záväzkové vzťahy považuje právna úprava aj ďalšie vzťahy, bez
zreteľa na povahu účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v

§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka; právne vzťahy založené zmluvou o úvere (§
497 Obchodného zákonníka) preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv. „absolútnych
obchodov“. Jej rozhodujúcim znakom je forma (typ) vzťahu, nie jeho subjekty; nevyžaduje sa, aby šlo
výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere, ako aj v
právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka v takomto vzťahu, sa jeho subjekty

riadia Obchodným zákonníkom. Skutočnosť, že ide o absolútny obchod, vylučuje dohodu strán o voľbe
Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (tzv. voľbu práva). Ide o
kogentnú povahu citovaného právneho ustanovenia, ktorá spôsobuje, že vzťahy, ktoré vznikajú pri
zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie
Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť (viď aj rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 18. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 115/99). Možno preto uzavrieť, že pre vzťahy, ktoré
sa podľa § 261 spravujú Obchodným zákonníkom, si účastníci nemôžu ani dohodnúť, že ich vzťah sa
bude spravovať iným zákonom (napr. Občianskym zákonníkom), lebo ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným, t.j. ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie
jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku dohodou zmluvných strán. Na základe uvedeného žalobca

žiada aby súd vydal rozhodnutie, ktorým žalovaného zaviaže na zaplatenie žalobcovi nesplatenej istiny
vo výške 16.879,34 EUR, zmluvného úroku v aktuálnej výške 4.261,33 EUR, úroku z omeškania vo
výške 8.326,22 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 3.070,33 EUR, zmluvného úroku vo výške 2,6% p.a. z
nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 EUR od 03.07.2021do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
8,00 % p. a. z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia.

3. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č.
207/993/2003, históriu splácania, Výzvu na úhradu dlžnej sumy pred odstúpením od zmluvy zo dňa
15. 04. 2021 + fotokópiu neprevzatej zásielky, Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.2OdK/6/2021 uverejnené v OV č. 28/2021, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 8/2016
vydané Mgr. Halásom Upovedomenie o začatí exekúcie EX 542/2022 vydané JUDr. Pavlom Šajánkom,
Odstúpenímodzmluvyoúvereč.207/993/2003spolusneprevzatouzásielkou,Výpisomzinformačného

systému Registra fyzických osôb – údaje o pobyte občana Slovenskej republiky, pričom s týmito
listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu súd vykonal dokazovanie.

4. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie zo dňa
26.10.2023 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 16.879,34 EUR, úrok vo
výške 4.261,33 EUR, úrok z omeškania vo výške 8.326,22 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 3.070,33
EUR, úrok vo výške 2,6% z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia,
úrokzomeškaniavovýške8%znesplatenejistinyvovýške22.094,96EURod03.07.2021dozaplatenia
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť

žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a to s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 273 Civilného
sporového poriadku. Toto rozhodnutie napadol žalovaný odvolaním. Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolací uznesením zo dňa 27.02.2025 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa v konaní vyjadril len raz to v rámci podaného odvolania zo dňa 09.11.2023,
kedy uviedol, že nesúhlasí s Rozsudku 60Cb/60/2023 zo dňa 26.10.2023 nakoľko sa v trestnej veci
5T/33/2008 a obnovy konania nerozhodlo o jeho vine resp. nevine sp. zn. 28Nt/51/2020 vedenej v OS
Trnava a momentálne sa rozhoduje o odňatí veci 28Nt/51/2020 na Krajskom súde v Trenčíne. Uviedol,

že je nekompetentný, psychiatrický pacient, nemá majetok ani žiadne úspory, spláca exekútorovi
166Ex/542/22 JUDr. Peter Šajánek, Skalica, Ružová 63/5 zo mzdy, pracuje v ÚVTOS v Dubnici nad
Váhom zamestnaný na EUDISY 1, posiela výplatnú pásku (pozn. súdu: priložená nebola). Žiada Krajský
súd aby zastavil toto konanie nakoľko sa už v minulosti rozhodlo v konaní 26Co/219/2014 zo dňa 26.
05.2015 na KS v Trnave.

6. Žalobca v nadväznosti na to uviedol, že žalobca disponuje informáciami o trestnom
konaní 5T/33/2008 na základe údajov uvedených v Obžalobe Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa
07. 04. 2008 a tiež v odôvodnení Rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 24C/110/2006-487 zo dňa
01. 04. 2014 (ďalej len „Rozsudok č.k. 24C/110/2006“), v ktorom okresný súd okrem iného uviedol:

z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 5T/33/2008 súd zistil, že dňa 11.04.2008 podala
Okresná prokuratúra Trnava obžalobu na obvineného A. B., nar.: XX.XX.XXXX, mimo iného aj z dôvodu,
že dňa 12. februára 2003 na Okresnom súde v Trnave, odbore dopravy pozemných komunikácií a
iných odvetvových vzťahov podal žiadosť o poskytnutie podpory v súlade so zák. č. 124/1996 Z.z.
o Štátnom fonde rozvoja bývania, zaznamenanú pod č. 993/Ž/2003, v ktorej uviedol ako ručiteľov I.

J., nar. X.X.XXXX a K. L., nar. X.XX.XXXX, sfalšoval ich podpisy ako aj podpis manželky D. B., nar.:
X.XX.XXXX, a na základe uvedenej žiadosti bola dňa 11.03.2003 v Bratislave uzatvorená zmluva o
poskytnutí podpory č. XXX/XXX/XXXX medzi Štátnym fondom rozvoja bývania, Bratislava a obvineným
A. B., ktorej predmetom bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu podľa zák. č. 124/96 Z.z. vo forme
úveru vo výške 700.000,- Sk, ktoré boli poskytnuté v zmysle tejto zmluvy na účet žiadateľa, sfalšoval

podpisy oboch ručiteľov I. J. a K. L., pričom poskytnutý úver mal byť splácaný v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 2,803,00 Sk po dobu 30 rokov, avšak tieto splátky uhrádzal len do augusta 2005,
čím spôsobil Štátnemu fondu rozvoja bývania škodu vo výške 700.000,00 Sk. Ďalej bolo z obsahu
uvedeného spisu zistené, že dňa 11.09.2007 si Štátny fond rozvoja bývania uplatnil v prípravnom konaní
prostredníctvom povereného zamestnanca M. K. nárok na náhradu škody v sume 1.029.450,00 Sk, v

konaní pred súdom prostredníctvom poverenej zamestnankyne I. N. D. nárok na náhradu škody v sume
34.171,91 EUR. Podaním zo dňa 28. 07. 2010 doručeným súdu dňa 01.10.2010 Štátny fond rozvoja
bývania vzal návrh na náhradu škody v trestnom konaní v celom rozsahu späť, nakoľko si svoj nárok na
náhraduškodyuplatňujevobčianskoprávnomkonanívedenomnatunajšomsúdepodspisovouznačkou
24C/11/2006.“ V priebehu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 24C/110/2006 samotný

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu (t.j. Zmluvu o poskytnutí podpory č. 207/993/2003,
ďalej len „Zmluva“) ako dlžník podpísal spolu s manželkou a po podpise zmluvy prevzal peňažné
prostriedky podľa zmluvy). Argument Žalovaného, že v trestnej veci 5T/33/2008 bol podaný návrh na
povolenie obnovy konania, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, je právne irelevantný, pretože vovzťahu ku konaniu, ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod č.k. 60Cb/60/2023 je smerodajné, že
Žalobca uzatvoril Zmluvu so Žalovaným (a jeho manželkou), a teda Žalovaný mal plniť všetky povinnosti
vyplývajúce zo Zmluvy, vrátane povinnosti riadne a včas uhrádzať mesačné splátky poskytnutého úveru.

Rozsudkom č.k. 24C/110/2006-487, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2014 a vykonateľnosť
dňa 25.05.2014, boli Žalovaný spolu s manželkou D. B. spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť ŠFRB
sumu 9.583,38 EUR, čo predstavovalo 103 splatných a neuhradených splátok. Za účelom vymoženia
pohľadávky 9.583,38 EUR bolo vedené exekučné konanie najskôr JUDr. Halásom, súdnym exekútorom
so sídlom Ex. úradu v Bratislave pod EX 8/2016, pričom v priebehu exekučného konania EX 8/2016

nebola vymáhaná pohľadávka uhradená, a to ani čiastočným plnením. Následne po účinnosti zákona
č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a po zastavení exekučného konania EX 8/2016 je aktuálne pohľadávka vymáhaná JUDr. Šajánkom so
sídlom Ex. úradu v Skalici pod EX 542/2022.
V priebehu exekučného konania EX 542/2022 nebola vymáhaná pohľadávka uhradená, a to ani
čiastočným plnením. Podľa informácií poskytnutých JUDr. Šajánkom, súdnym exekútorom v dôsledku

zrážok vykonaných z príjmu Žalovaného dochádza k postupnému uspokojovaniu pohľadávky iného
veriteľa ako je Žalobca. Skutočnosť, že sa Žalovaný nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,
jeho nemajetnosť a ani zdravotný stav Žalovaného nemajú za následok zánik pohľadávky. Argument
Žalovaného, v zmysle ktorého sa o nároku už raz rozhodlo v konaní č.k. 24C/110/2006 nie je pravdivý,
keďže Rozsudkom č.k. 24C/110/2006 bol Žalovaný zaviazaný na úhradu 103 splatných a neuhradených

splátok (podľa počtu omeškaných splátok ku dňu vydania Rozsudku č.k. 24C/110/2006). Žalobca sa
podaným Návrhom na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie istiny 16.879,34 EUR (ďalej len „návrh
na vydanie platobného rozkazu“), domáha zaplatenia rozdielu medzi celkovou výškou pohľadávky t.j.
poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom a sumy, na úhradu ktorej bol Žalovaný zaviazaný na základe
právoplatného Rozsudku č.k. 24C/110/2006.

7. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 30.09.2025 zástupca
Žalobcu, ktorý sa ako jediný zúčastnil na predmetnom pojednávaní, pričom Žalovaný svoju neprítomnosť
vopred ospravedlnil, uviedol, že sa pridržiava doterajšej komunikácie a listín založených v spise. Sudca
s odkazom na § 181 ods. 2 C.s.p. konštatoval v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán

sporu považuje za nesporné: všetky skutkové tvrdenia a sporné: žiadne skutkové tvrdenia. Sudca
konštatoval predbežný právny názor na danú vec, v zmysle ktorého Žalobca preukázal ním uplatňovaní
nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Procesná obrana žalovaného nespochybnila skutkové tvrdenia
ani dôkazy žalobcu. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že sa v plnej miere pridržiava doterajších
listinných vyjadrení a argumentácie.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
predovšetkým so žalobou a s prílohami špecifikovanými v bode 3. tohto odôvodnenia a s vyjadrením
strán ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami to ani nebolo sporné, že
Žalobca uzavrel dňa 13.03.2003 s dlžníkmi: Žalovaným - A. B., r.č.: XXXXXX/XXXX a D. B., B. E., r.č.:
XXXXXX/XXXX (ďalej aj „dlžníci“) Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX
(ďalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bola dlžníkom poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške
23.235,71 EUR (700.000,Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % p.a. s dobou splatnosti 30 rokov a s

mesačnou splátkou vo výške 93,04 EUR (2.803,- Sk). V zmysle čl. IV (Splácanie úveru) Zmluvy o úvere
sa žiadateľ zaviazal splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6% na účet v
banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník
sa súčasne zaviazal, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými
splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca

počas celej lehoty splatnosti úveru. Vzťah založený vyššie špecifikovanou zmluvou medzi Žalobcom
a Žalovaným je obchodnoprávnym vzťahom - vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ
upravená v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

10. Súd predmetnú zmluvu o úvere posudzoval podľa § 497 Obchodného zákonníka, nakoľkov zmysle

§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa zmluva o úvere spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodný záväzkový vzťah, a to bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. V zmysle § 263 ods. 1 navyše nie je možné sa od uvedenéhozákonného
ustanovenia (§ 261) odchýliť, či vylúčiť jeho aplikáciu.11. Dlžníci počas zmluvného vzťahu neuhrádzali mesačné splátky pravidelne a v
dohodnutej výške, čím sa dostávali do omeškania. Zo žalobcom predloženej listiny - „História splácania“,

ktorá reprezentuje históriu pohybov na splátkovom účte dlžníkov, vyplýva, že platobná disciplína
dlžníkov bola zlá. Žalobca Výzvou na úhradu dlžnej sumy pred odstúpením od zmluvy zo dňa
15.04.2021 vyzval Žalovaného, aby uhradil dlh na omeškaných splátkach v celkovej výške 25.725,16
EUR pozostávajúci z istiny a úrokov z omeškania. Z dôvodu, že si Žalovaný si ani naďalej neplnil
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII., bodu

8.4. Zmluvy o úvere –v zmysle tohoto bodu, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky
dlhšie ako 6 mesiacov, je žalobca oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy
odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy
odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad
opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa
apod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú

pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy, t.j. súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu,
zostatok úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok, aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy
dlžníkovi. Žalobca si v konaní uplatnil zmluvnú pokutu v súlade s čl. VIII., bodu 8.4. Zmluvy o úvere,
podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 10%

z celej dlžnej sumy, t.j. súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak
bol poskytnutý nenávratný príspevok, aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. V zmysle
ustanoveniačl.VIII.,bodu8.4.Zmluvyoúverežalobca zmluvnúpokutuvypočítalnasledovne:22.094,96
EUR + 8608,34 EUR x 0,10 = 3.070, 33 EUR nesplatená istina + zmluvný úrok x 0,10 = výsledná
suma zmluvnej pokuty. Žalobca si uplatňuje okrem úroku z omeškania aj zmluvný úrok vyplývajúci z

ustanovenia čl. II Zmluvy o úvere.

12. Dlžníci boli v omeškaní s úhradou 190 splátok. Žalobcovi teda vzniklo právo odstúpiť
od Zmluvy o úvere. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa ustanovenia článku VIII., bodu 8.4. Zmluvy o
úvere v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond

oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené
podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak
dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením
stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa apod. Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej

sumy, t.j. súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý
nenávratný príspevok, aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. Žalobca odstúpil od
Zmluvy o úvere, čím sa celý dlh stal splatným (ďalej aj „Odstúpenie“). V Odstúpení Žalobca vyzval
dlžníka na úhradu dlhu v celkovej výške 42.049,41 EUR v lehote do 30 dní od doručenia Odstúpenia.
Žalovaný si Odstúpenie neprevzal na pošte v odbernej lehote, zásielka bola následne vrátená Žalobcovi,

čím sa považuje považuje za doručenú v deň uloženia zásielky na pošte (t.j. dňa 02.06.2021). Po
ukončení odbernej lehoty bola zásielka vrátená späť Žalobcovi s dôvodom vrátenia „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“, ako to vyplýva z listiny doloženej v spise – neprevzatej zásielky.

13. Je nevyhnutné uviesť, že Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 24C/110/2006-487

ešte zo dňa 01.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2014 a vykonateľnosť dňa
25.05.2014, boli dlžníci spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť ŠFRB sumu 9.583,38 EUR, čo
predstavovalo 103 splatných a neuhradených splátok. Keďže sa každá splátka skladá zo splátky
úveru a zo splátky zmluvného úroku, zo sumy 9.583,38 EUR predstavuje čiastka 5.215,62 EUR
neuhradený úver a čiastka 4.367,76 EUR neuhradené zmluvné úroky. Za účelom vymoženia pohľadávky

9.583,38 EUR bolo vedené exekučné konanie najskôr JUDr. Halásom, súdnym exekútorom so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave pod EX 8/2016, pričom v priebehu exekučného konania EX 8/2016
nebola vymáhaná pohľadávka uhradená, a to ani čiastočným plnením. Následne po účinnosti zákona
č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a po zastavení exekučného konania EX 8/2016 je aktuálne pohľadávka vymáhaná JUDr. Šajánkom so

sídlom Exekútorského úradu v Skalici pod EX 542/2022. V priebehu exekučného konania EX 542/2022
nebola vymáhaná pohľadávka uhradená, a to ani čiastočným plnením. V Obchodnom vestníku bolo
dňa 11. 02. 2021 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2OdK/6/2021, v
zmysle ktorého bol na majetok D. B., nar.: XX.XX. XXXX, trvale bytom Želovce, prechodne bytom G.H. X/XXX, F. vyhlásený konkurz. Zároveň Okresný súd Banská Bystrica oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil
všetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavtomtokonkurzevrozsahu,vakomnebudúuspokojenév
konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Žalobca si ako veriteľ dlžníka D. B., O.: XX.XX.XXXX

na základe prihlášky prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 38.662,88 EUR. V Obchodnom
vestníku č. 114/2023 bol dňa 15. 06. 2023 zverejnený oznam správcu, v zmysle ktorého konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu. V súlade s ustanovením § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov
správca preto oznámil, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka D. B., nar. XX.XX.XXXX sa končí.

14. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po výzvach
zo strany žalobcu, žalobca ku dňu 20.05.2021 od predmetnej zmluvy odstúpil, v zmysle článku 8.4.
zmluvy. Navyše, v prípade odstúpenia podľa bodu 8.4. vzniklo žalobcovi právo a zmluvnú pokutu vo
výške 10% z celej dlžnej sumy. Žalovaný po odstúpení od zmluvy neuhradil žiadnu sumu. Žalobca pri
podávanížalobysprávne zohľadnilfakt,žeočastinárokuužboloprávoplatnerozhodnuté–t.j.Žalobcovi

bol priznaný nárok na úhradu sumy 9.583,38 EUR (suma 5.215,62 EUR pripadla na neuhradenú istinu a
suma 4.367,76 EUR pripadla na neuhradený zmluvný úrok), Žalobcov nárok teda po podaní žaloby až do
vydania (teda predstavuje rozdiel medzi sumou 22.094,96 EUR, t.j. výškou nesplatenej istiny uvedenou
v Odstúpení a sumou 5.215,62 EUR), zmluvný úrok vo výške 4.261,33 EUR (teda rozdiel medzi výškou
zmluvného úroku vyčísleného ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy – t.j. 8. 629,09 EUR a sumou 4.

367,76 EUR), úrok z omeškania vyčíslený ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 8.326,22
EUR, zmluvnú pokutu vo výške 3.070,33 EUR, zmluvný úrok vo výške 2,6% p.a. z nesplatenej istiny vo
výške22.094,96EURod03.07.2021dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške8,00%p.a.znesplatenej
istiny vo výške 22.094,96 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia.

15. Žalovaný v konaní účinne nepoprel žiadne skutkové tvrdenia uvádzané Žalobcom.
Pokiaľ Žalovaný počas konania uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, že nemá
dostatok majetku a že jeho zdravotný stav nie je priaznivý, súd konštatuje, že tieto tvrdenia nie
sú spôsobilé mať za následok zánik pohľadávky. Pokiaľ Žalovaný v konaní uviedol, že o nároku
už raz rozhodlo v konaní č.k. 24C/110/2006, súd uvádza, že rozsudkom č.k. 24C/110/2006 bol

žalovaný zaviazaný na úhradu 103 splatných a neuhradených splátok (podľa počtu omeškaných splátok
ku dňu vydania predmetného rozsudku). Žalobca sa však nárokom uplatneným v tomto konaní (o
zaplatenie istiny 16.879,34 EUR) domáha len zaplatenia rozdielu medzi celkovou výškou pohľadávky t.j.
poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom a sumy, na úhradu ktorej bol Žalovaný zaviazaný na základe
právoplatného Rozsudku č.k. 24C/110/2006. Tvrdenia uvedené Žalovaným nie sú pre rozhodnutie

v prejednávanej veci relevantné.

16. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy

o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o tvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§
692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účet (§ 708) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716).

17. Podľa ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od
ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou § 261 a § 262 ods. 2,
§ 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312,
313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408,
408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1,

§ 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676
ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

18. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných
záväzkových vzťahov, t.j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava

Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu, a to
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt,
ale objekt záväzkového vzťahu, t.j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka a nie
vlastnosť subjektu - môže vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov(nepodnikatelia). Ustanovenia § 261 sú kogentnými ustanoveniami, čo znamená, že aplikáciu týchto
zákonných ustanovení zmluvné strany v ich právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť
ustanovení § 261 ods. 3 v spojení s ustanovením § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné

strany žiadnou interpretáciou eliminovať použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových
vzťahoch. Takáto interpretácia by viedla k obchádzaniu zákona – Obchodného zákonníka, ktorý má v
tejto časti vo vzťahu ku Občianskemu zákonníku vzťah predpisu lex specialis.

19. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia
peňažných prostriedkovje dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenejzákonom alebo na základe zákona.

21. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky vdojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ
požiadal.

22. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od
zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

23. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v

prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

24. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu

druhej strany.

25. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je

povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. V zmysle čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

29. Podľa ustanovenia § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

30. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie
podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.31. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak

je popretie neúčinné.

32. Podľa ustanovenia § 185 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v

rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Podľa ustanovenia § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu.

35. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti

sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana

má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie
k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle Civilného
sporového poriadku v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako

povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani
bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

37. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo
strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka,
žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania Základná úroková
sadzba ECB k 03. 07. 2021 (prvý deň omeškania) bola 0,00 % p.a. zvýšená o 8 percentuálnych bodov,
čo znamená výšku úroku z omeškania 8,00 % p. a. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle

§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, vo výške 8,00 % p.a. odo dňa 03.07.2021 do zaplatenia dlžnej sumy. Na
základe uvedeného preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 8,00 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 eur od 03.07.2021 do zaplatenia. Súd
dodáva, že výška úrokov nebola žalovaným rozporovaná.

38. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní ako
veriteľ preukázal právny titul, pričom jeho skutkové tvrdenia podložil relevantnými listinnými dôkazmi.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že mu vzniknutý dlh nevznikol, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh
mal byť v inej výške. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

39. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

40. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

o veci.

44. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie
súdu, a týka sa to aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Úspech v konaní sa teda aj pre
účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného meritórneho

rozhodnutia, preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom

rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).