Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1S/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100476
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka,

členov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., štátna príslušnosť: Ukrajina, právne
zastúpená: JUDr. Vladimír Novák, advokát, so sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 10 Prešov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-61-007/2023-Sk zo dňa 21.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného

zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-
HCP-PO2-61-007/2023-Sk zo dňa 21.7.2023, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenia cudzineckej polície Michalovce
č. PPZ-HCP-PO7-281-021/023-PC zo dňa 20.2.2023 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov prvostupňového, ako aj
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Žalobkyňapodaladňa09.09.2020naprvostupňovomsprávnomorgáne-Oddelenícudzineckejpolície
Policajného zboru Michalovce žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v
zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej v texte ako „zákon

o pobyte“).

2. Prvostupňový správny orgán o žiadosti rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO-189-018/2020-TPC zo
dňa 04.12.2020 tak, že žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu zamietol v zmysle § 54 ods. 2
písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-88/2021 zo dňa 26.01.2021 rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu
žalobu dňa 29.03.2021.4. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/32/2021 zo dňa 04.11.2021
tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj súvisiace rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. Prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-281-021/023-
PC zo dňa 20.02.2023 tak, že podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov žiadosť žalobkyne
o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala
žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

II.
Zhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia

6. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že poskytnutie podstaty dôvodov

utajovaného stanoviska spravodajskej služby správnym orgánom je z hľadiska ochrany utajovaných
skutočností zjavne rizikovejšie, ako keď takúto všeobecnú podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska
poskytne jeho pôvodca. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nedisponujú možnosťou odtajnenia
celej alebo časti utajovanej písomnosti a dôvodov ich vydania, čo však môže jej pôvodca, rovnako
tak ani možnosťou všeobecného abstrahovania dôvodov stanoviska formou slovnej formulácie s

domnienkou, že nevyzradí utajované skutočnosti, nakoľko nie je jej pôvodcom. Konajúce správne
orgányvyčerpalizákonnémožnosti,tedaopakovanežiadalipôvodcuutajovanejskutočnostiosúčinnosť,
požiadali o uvedenie všeobecnej podstaty dôvodov nesúhlasných stanovísk, oboznámili sa s obsahom
utajovaných písomností, vyhodnotili ich obsah, účastníkovi konania sprístupnili všetko s výnimkou
obsahu písomností, ktorých obsah je v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností utajený a

neprístupný pre neoprávnené osoby.

7. Podľa názoru žalovaného je hodnotenie, či je alebo nie je žiadateľ nebezpečný pre bezpečnosť
Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti spravodajskej
služby, posudzuje spravodajská služba, ktorá následne svoje zistenia v utajovanom režime odstupuje

zákonným príjemcom. Spravodajská služba vydala stanovisko potvrdzujúce, že u účastníka konania
existuje dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu. Správny orgán, ani odvolací orgán nemá
právo vyjadrovať sa k nebezpečnosti osoby účastníka konania, pričom uvedené stanovisko môžu
vyhodnocovať ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Zdôraznil, že spravodajská služba je štátnym
orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného

poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu.

8. Je potrebné rešpektovať, že ak rozhodnutie vychádza z utajovanej informácie, rozsah jeho
odôvodneniamusítútoskutočnosťreflektovať,inakbybolúčelutajeniainformáciízmarený.Akbyorgány
verejnej moci účastníkovi konania ako neoprávnenej osobe sprístupnili obsah utajovaných informácií,

stratila by ich ochrana utajením zmysel.

9. Poukázal na skutočnosť, že bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je záujmom verejným, ktorý
je nadradený súkromnému záujmu účastníka konania, a teda správny orgán pri rozhodovaní prihliadal
aj na verejný záujem. Účastníčka konania nebola rozhodnutím správneho orgánu vyhostená, nebola

nijako obmedzená na slobode pobytu, pohybu a mať súkromný a rodinný život, nejedná sa o zrušenie
prechodného pobytu. Správny orgán rozhodol len o podanej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu,
nakoľko nastali dôvody na jej zamietnutie.

III.
Správna žaloba

10. Včas podanou správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 18.10.2023 sa žalobkyňa
domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.11. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov.

12. Uviedla, že vo veci jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu už rozhodol Krajský súd v Košiciach v
konanívedenompodsp.zn.6S/32/2021,pričomvyslovilprávnynázor,vzmysle,ktoréhoúlohouorgánov
verejnej správy bolo oboznámiť žalobkyňu aspoň s podstatou dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu, a to, prípadne aj v súčinnosti s pôvodcom utajovanej skutočnosti, avšak

tým spôsobom, aby súčasne nedošlo k porušeniu povinností v zmysle zákona o ochrane utajovaných
skutočností. V ďalšom konaní malo byť úlohou orgánov verejnej správy, prípadne aj v súčinnosti s
pôvodcom utajovanej skutočnosti, posúdiť, či možno žalobkyni sprístupniť podstatu dôvodov, prečo
spravodajská služba nesúhlasí s jej dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky, alebo uviesť
okolnosti, pre ktoré takéto sprístupnenie nie je možné, a čo tomu bráni.

13. Žalobkyňa však stále nepozná dôvody, pre ktoré spravodajská služba predložila správnemu orgánu
nesúhlasné stanovisko k jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky a
opätovné stanoviská na základe žiadosti správneho orgánu, ako aj písomné odpovede k žiadostiam
správneho orgánu a žalovaného. Spravodajská služba odmieta uviesť správnemu orgánu, resp.
žalovanémupodstatudôvodovichnesúhlasnéhostanoviskakžiadostižalobkyneoudeleniedlhodobého

pobytu v Slovenskej republike. Žalobkyňa sa nemôže stotožniť s argumentáciou, že dôvody negatívneho
stanoviska spravodajskej služby sú predmetom utajenia, preto jej ich správny orgán, resp. žalovaný
nemôže sprístupniť. Žalobkyňa nepožaduje oboznámenie s utajovanou skutočnosťou, ale uvedenie
dôvodov, pre ktoré spravodajská služba, následne správny orgán a žalovaný postupujú voči nej takým
spôsobom, že to vždy vedie k zamietnutiu jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu v Slovenskej

republike. Uvedeným postupom orgánov verejnej správy bola žalobkyňa zbavená možnosti uplatňovať
svoje práva v správnom konaní a účinne brániť svoje práva, pretože nevie, na základe akých dôvodov
a skutočností voči nej spravodajská služba postupuje a vyjadruje sa k jej žiadosti. Nie je si vedomá
žiadneho konania, či už na území Ukrajiny, Slovenska, alebo akéhokoľvek iného štátu, ktoré by mohlo
ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky. Žalobkyňa už predtým nadobudla povolenie na prechodný

pobyt na území Slovenskej republiky a došlo viackrát k jeho obnoveniu. Žalobkyni nie je zrejmé a
nedokáže pochopiť, prečo je jej pobyt na území Slovenskej republiky problém a prečo nepozná dôvody
postupu orgánov verejnej správy, ktoré vedú k zamietnutiu jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu v
Slovenskej republike. Samotné nesúhlasné stanovisko spravodajskej služby nemôže byť samo osebe
dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu v Slovenskej republike, ale

zamietavérozhodnutiemusíbyťriadneodôvodnenéamusíbyťznehozrejmé,včomspočívadôvodnosť
podozrenia, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť Slovenskej republiky alebo verejný poriadok.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.01.2024, pričom uviedol, že bol si
vedomý úloh, ktoré konajúci súd uložil v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 6S/ 32/2021 zo dňa 04.11.2021,
opakovane žiadal pôvodcu utajovanej skutočnosti o súčinnosť, požiadal o uvedenie všeobecnej
podstaty dôvodov nesúhlasného stanoviska. Nakoľko spravodajská služba neposkytla orgánom verejnej

správy na výslovné požiadanie všeobecnú podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska, preto žalovaný
v preskúmavacom rozhodnutí uviedol správnu úvahu jednak z dôvodu nesprístupnenia obsahu
nesúhlasného stanoviska spravodajskej služby, ako aj z dôvodu nesprístupnia podstaty dôvodov
nesúhlasného stanoviska spravodajskej služby a pokračoval správnou úvahou, aké riziká a následky
hrozia pri sprístupnení podstaty dôvodov vydania utajovanej písomnosti.

15. Žalovaný poukázal na absenciu zákonného oprávnenia vykonať akýkoľvek všeobecný abstrakt
dôvodov utajovanej písomnosti. Ani samotný pôvodca utajovanej skutočnosti po výslovnej žiadosti
prvostupňového správneho orgánu a žalovaného to nevykonal. Rovnako platí to, že konajúce orgányverejnej správy nedisponujú možnosťou odtajnenia celej alebo časti utajovanej skutočnosti, rovnako
tak ani možnosťou všeobecného abstrahovania dôvodov formou slovnej formulácie s domnienkou, že
nevyzradia utajovanú skutočnosť. Ak by k tomu prvostupňový správny orgán alebo žalovaný pristúpil,

konal by mimo medzí stanovených zákonom o ochrane utajovaných skutočností, konal by nezákonne a
na nezákonnom postupe nemôže byť založená zákonnosť rozhodnutia.

16. V priebehu celého rozhodovania o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu bola spravodajská
služba oslovená spolu päťkrát. K osobe žalobkyne vydala tri nesúhlasné stanoviská, ktoré sú

utajovanými písomnosťami a obsah ktorých žalobkyni nemožno sprístupniť, nakoľko nie je oprávnenou
osobou sa s ich obsahom oboznámiť.

17. Žalobkyňa mala obmedzenú možnosť spochybniť, že predstavuje hrozbu, pretože odôvodnenie
prvostupňového správneho orgánu v tomto smere obsahovalo minimum informácií. Miera odôvodnenia
rozhodnutia odráža mieru utajenia podkladu, z ktorého správny orgán vychádzal. Prvostupňový správny

orgán, ako aj žalovaný sú štátnymi orgánmi, ktoré môžu konať len tak, ako im zákon umožňuje a sú
viazané len zákonom priznanými oprávneniami, na rozdiel od právneho zástupcu žalobkyne, ktorý nie
je štátnym orgánom a môže konať spôsobom, ktorý zákon nezakazuje.

18. Zákon o ochrane utajovaných skutočností neumožňuje a nepriznáva orgánom verejnej správy

oprávnenie na sprístupnenie akéhokoľvek (úplného, čiastočného, minimálneho, abstrahovaného,
zovšeobecneného alebo pomocou znakov, šifier, legiend, zámeny slov s podobným významom alebo
zmenou slovosledu) obsahu a dôvodov utajovanej písomnosti neoprávnenej osobe.

V.
Replika žalobkyne

19. Žalobkyňa v následnej replike zo dňa 15.02.2024 uviedla, že Ústavný súd Slovenskej republiky
nálezom PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 rozhodol, že ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a §

48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov nie sú v súlade s článkom 46 ods. 1 a 2 v spojení
s článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tento nález priamo súvisí s prejednávanou vecou,
keďže Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ustanovení, na základe ktorých cudzinecká polícia zamietala
žiadosť o udelenie prechodného pobytu, resp. trvalého pobytu cudzincovi v prípade nesúhlasného
stanoviska spravodajskej služby. Z uvedeného vyplýva, že cudzinecká polícia nemôže v súčasnosti

postupovať tak, že by zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu len na
základe nesúhlasného stanoviska spravodajskej služby.

20. V predmetnej právnej veci bol postup a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu založené na nesúhlasnom stanovisku spravodajskej služby, s ktorým sa nemala žalobkyňa ako

oboznámiť a dôvody, ktorého jej neboli oboznámené.

21.Žalovanývnáslednejduplikezodňa26.02.2024uviedol,ženaďalejtrvánasvojompredchádzajúcom
vyjadrení k žalobe.

VI.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

22. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie

sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na
území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred
podaním žiadosti.

23. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie

dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu
alebo verejný poriadok.24. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho
ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri

nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od
doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku
podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.

VII.
Právne posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne bol vo veci vytýčený termín pojednávania na
deň 06.11.2025, pričom správny súd prejednal vec za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne
a zástupkyne žalovaného. Prítomní zástupcovia na pojednávaní v rámci svojich vyjadrení zotrvali na

obsahu svojich doterajších skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

26. Senát Správneho súdu v Košiciach konajúci ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba
je dôvodná, nakoľko je ústavne neprijateľné a v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu,

aby rozhodovanie o udelení dlhodobého pobytu, teda rozhodovanie o verejných subjektívnych právach
účastníka konania, zákonom zverené správnemu orgánu (policajnému útvaru), bolo založené výhradne
na stanovisku spravodajskej služby, ktoré správny orgán rešpektoval bez znalosti jeho dôvodov.

27. V úvode právneho posúdenia ohľadom práva cudzinca na prístup k utajovaným dokumentom

považuje správny súd za podstatné uviesť, že Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku veľkej
komory z 15.10.2020 vo veci E. a E. proti Rumunsku (č. 80982/12), poznamenal, že právo (cudzinca)
na prístup k podkladom v spise nie je absolútne. Štáty pri voľbe vhodných obmedzení práv majú
určitý priestor na uváženie (podobne v kontexte výkladu čl. 6 Dohovoru Regner proti Českej republike,
č. 35289/11, rozsudok veľkej komory z 19.9.2017). Akékoľvek obmedzenia v možnosti procesnej

obrany cudzinca však nesmú zasahovať do samotnej podstaty práv chránených článkom 1 Protokolu
č. 7. Ak dôjde teda k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná možnosť predložiť dôvody proti
správnemu rozhodnutiu, resp. byť chránený pred svojvôľou. Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa, že
obmedzenie práva cudzincov na prístup k utajeným dokumentom záleží tiež na právnom poriadku toho
či onoho členského štátu a na zákonnej možnosti tieto obmedzenia procesných práv kompenzovať iným

spôsobom. O to viac v slovenskom kontexte vyvstáva povinnosť správnych súdov riadne vyhodnotiť
dôvody pre určité rozhodnutie správneho orgánu založené na informáciách z utajeného dokumentu.
Hoci podľa okolností môže byť cudzincovi odopreté právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená
to, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. Správne orgány musia informovať cudzincov aspoň
o podstate vznesených obvinení (na porovnanie rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa

26.06.2024 sp. zn. 2Sak/20/2022).

28. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 17/2022-96 zo dňa 13. decembra 2023 rozhodol,
že ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 46 ods.

1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pričom jeho závery je možné aplikovať aj
na predmetnú právnu vec.

29. Z ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že policajný útvar zamietne
žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny

ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Policajný útvar by pritom mal posúdiť mieru ohrozenia
bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym
príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od
štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadniť dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.

30. V danom prípade nešlo o prechodný ani trvalý pobyt, ale o dlhodobý pobyt žalobkyne, ktorá
sa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiava viac ako päť rokov, preto nebolo namieste
vyžiadať stanovisko spravodajskej služby podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ale posúdiť
ohrozenie verejného poriadku zo strany žiadateľky o dlhodobý pobyt, najmä mieru ohrozenia, túto ajposúdiť z jej konania a z jeho závažnosti, resp. z nebezpečenstva hroziaceho od žalobkyne. Z obsahu
administratívneho spisu, ani z vyjadrenia žalovaného nevyplýva, že by žalobkyňa spáchala trestný čin,
policajný útvar sa mal preto zaoberať tým, či zo strany žalobkyne môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti

štátu alebo verejného poriadku.

31. Policajný útvar ako prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie založil na tom, že vo vzťahu
k žalobkyni bolo vydané negatívne stanovisko spravodajskej služby, avšak z rozhodnutia žalovaného
nevyplýva miera ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany žalobkyne, ich

rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

32. Pokiaľ správny orgán vyžiadal k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu stanovisko podľa § 125 ods.
6 zákona o pobyte cudzincov, konal v rozpore so znením ustanovenia § 125 ods. 6 zákona o pobyte
cudzincov, pretože v danom prípade nešlo o prechodný, ani o trvalý pobyt, ale o dlhodobý pobyt (na
porovnanie rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/20/2022 zo dňa 26.06.2024).

33. Správny orgán nepostupoval v zmysle zákona, ale zamietol žiadosť žalobkyne o dlhodobý pobyt s
poukazom na negatívne stanovisko spravodajskej služby, ktoré vyžiadal podľa § 125 ods. 6 zákona o
pobyte cudzincov a ktoré bolo jediným dôvodom zamietnutia žiadosti. Správny orgán teda konal nielen
v rozpore s § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ale aj v rozpore s § 54 ods. 2 zákona o pobyte

cudzincov, keďže jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne bolo stanovisko spravodajskej
služby, nepokúsil sa ani o zrozumiteľné zhrnutie podstaty dôvodov, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

34. Možno dodať, že pokiaľ by aj správny orgán pri konštatovaní existencie ohrozenia verejného
poriadku zo strany žalobkyne vychádzal len zo stanoviska spravodajskej služby, na čo nemal zákonné

oprávnenie, a obmedzil by tak obsah odôvodnenia len na jediný odkaz, že rozhodnutie vychádza z
utajovaných informácií, potom by musel naraziť na ústavné limity, pretože takáto rozhodovacia činnosť
správneho orgánu by nerešpektovala podstatu základného práva podľa článku 47 Charty základných
práv Európskej únie.

35. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na skorší nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018, ktorý zdôraznil, že cudzinec má v každom prípade právo sa dozvedieť
aspoň základné informácie, prípadne podstatu dôvodov, na ktorých je rozhodnutie v utajovanej časti
založené. Ústavný súd Slovenskej republiky pristúpil k zrušeniu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o
pobyte cudzincov z toho dôvodu, že cudzinec sa nedozvie ani podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej

bezpečnosti, ktoré tvoria základ týchto rozhodnutí; súdne preskúmavanie tak nemožno považovať z
hľadiska ochrany práv takejto osoby za efektívne. Súdne preskúmavanie takto nemohlo byť zárukou
proti svojvôli správneho orgánu a nemohlo reálne naplniť základné právo cudzinca na súdnu ochranu.

VIII.
Záver

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, keďže bol porušený princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keď
žalobkyňa nebola oboznámená s dôvodmi, pre ktoré jej nebol udelený dlhodobý pobyt na území
Slovenskej republiky, preto správny súd tieto rozhodnutia postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

37. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov posúdiť a odôvodniť mieru ohrozenia bezpečnosti
štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od žalobkyne, pričom
zohľadnia dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.

38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.39. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na
úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.