Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/794/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124281998
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124281998.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, XXX XX B., zast. zákonnou zástupkyňou: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX B., proti povinnému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy trvale
bytom XXX XX B., o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Libor Samec, so
sídlom exekútorského úradu F. X, XXX XX F., IČO: 36 078 531, pod sp. zn. 146EX 127/24, o sťažnosti

oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10.
2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/794/2024 zo
dňa 06. 10. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol

doručený súdu dňa 23. 04. 2024, domáhala od povinného vymoženia výživného s prísl., na základe
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/13/2015 zo dňa 28.09.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2015, vykonateľnosť dňa 31. 10. 2015, a na základe exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/266/2018 zo dňa 06. 06. 2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12. 09. 2019, vykonateľnosť dňa 27. 08. 2019 (ďalej spolu ako „exekučné tituly“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 25. 04. 2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO:
36 078 531, ktorý ju vedie pod sp. zn. 146EX 127/24.

3. Súdny exekútor dňa 04.09.2025 vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov
exekúcie sp. zn. 146EX 127/24 zo dňa 04. 09. 2025 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“),

ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu že povinný v priebehu exekúcie zomrel, a dedičské
konanie vedené na jeho majetok bolo zastavené pre nezanechanie žiadneho majetku, resp. majetku
nepatrnej hodnoty. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávnenú
na úhradu trov exekútora v celkovej výške 100 EUR. Proti predmetnému upovedomeniu o zastavení

exekúcie a výzve na úhradu trov podala oprávnená (prostredníctvom zákonnej zástupkyne) námietky.

4. Uznesením sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd
námietky oprávnenej proti výzve na úhradu trov exekúcie podľa § 61n ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.5. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený podal námietky proti výzve na
úhradu trov exekútora z dôvodu nezákonnej výšky trov súdneho exekútora, a pre rozpor s označením
subjektu, ktorý je povinný hradiť tieto trovy. Vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že povinný

zomrel dňa XX. XX. XXXX, teda v rámci priebehu exekúcie, ktorá začala dňa 25. 04. 2024, a preto v
dôsledkutejtoskutočnostivzniklasúdnemuexekútorovipovinnosťpodľa§38ods.Exekučnéhoporiadku
odložiť exekúciu do momentu právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na majetok
povinného a za týmto účelom vydať upovedomenie o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku. Dňa 02. 09. 2025 Okresný súd Malacky predložil súdu uznesenie Okresného

súdu Malacky sp. zn. 34D/212/2024 zo dňa 31. 01. 2025, ktorého prvým výrokom súd konajúci
prostredníctvom povereného súdneho komisára JUDr. Danicou Molnárovou, notárkou, v dedičskom
konaní vedenom na majetok poručiteľa - povinného, zastavil dedičské konanie, pretože poručiteľ
nezanechalžiadenmajetok.Druhýmvýrokomvydalmajetoknepatrnejhodnotyosobe,ktorásapostarala
o pohreb poručiteľa – povinného. Dedičské konanie vedené na majetok poručiteľa - povinného bolo
zastavené podľa § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (súd konanie zastaví, ak poručiteľ

nezanechal žiadny majetok). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2025. Vyšší
súdny úradník konštatoval, že predmetný dôvod možno považovať za dôvod, že povinný zanikol bez
právneho nástupcu (keďže ani jeden z potencionálnych dedičov nenadobudne majetok povinného, teda
nestane sa právnym nástupcom povinného), a preto je zrejmé, že po začatí exekúcie nastal dôvod na
zastavenie exekúcie v celom jej rozsahu momentom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení

dedičského konania vedeného na majetok povinného, keďže pre ďalší priebeh exekúcie absentuje
právne nástupníctvo vo vzťahu k osobe povinnej, a je preto nepochybné, že v tomto exekučnom
konaní bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
súdnym exekútorom. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom konštatoval, že súdny exekútor správne
vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa špecifikovaného ustanovenia Exekučného poriadku.

Oprávnená však nepodala námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, ale len obligatórnej časti
v podobe výzvy na úhradu trov exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že v zmysle citovaného
ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora vydaného z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nie sú
námietky prípustné. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec to potom znamená, že na podané

námietky, ktoré sú neprípustné podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, súd nemá povinnosť sa
vecne zaoberať, a jediným ich následkom bez ďalšieho je ich zamietnutie v celom rozsahu. Nad rámec
povinností vyšší súdny úradník dodal, že v prípade ak došlo k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať
alebo ide z dôvodu pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy

podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený a výnimku z tohto zákonného pravidla sa aplikuje
len v prípade, ak bola vedená exekúcia na vymoženie výživného na maloleté dieťa a exekúcia bola
zastavená z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného, ktorý
je fyzickou osobou). Avšak v tomto exekučnom konaní exekúcia bola zastavená podľa § 61n ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku, a nebola súdnym exekútorom zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku. A preto nebola na mieste aplikácia zákonnej výnimky a súdny exekútor pre prípad
zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nebol oprávnený zaviazať na
platenie trov súdneho exekútora súd, ale len oprávnenú v zmysle § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného
poriadku. Vo vzťahu k námietke o výške trov súdneho exekútora vyšší súdny úradník poukázal na to, že
s prihliadnutím na moment začatia exekučného konania (23. 04. 2024) sa na dané konanie vo vzťahu

k určeniu výšky paušálnej náhrady súdneho exekútora aplikuje § 199 Exekučného poriadku v spojení
s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“) v znení účinnom od 01.01.2024, čo má za následok, že

aktuálna výška náhrady paušálnych výdavkov súdneho exekútora podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky je vo
výške 100 EUR. Záverom vyšší súdny úradník konštatoval, že výzva na úhradu trov súdneho exekútora
bola vyhotovená správne a zákonne, a to v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, a § 22 ods.
1 Vyhlášky.

6. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025 podala oprávnená prostredníctvom
zákonnej zástupkyne sťažnosť, ktorú odôvodnila nedostatočným odôvodnením, keďže vyšší súdny
úradník sa vôbec nezaoberal otázkou subjektu, ktorý je povinný platiť trovy súdneho exekútora,
nakoľko tieto podľa Exekučného poriadku pri zastavení exekúcie sú hradené štátnou cestou a tosúdom v exekučnom konaní. Oprávnená považovala za amorálne, ak by tieto trovy pri vymáhaní
výživného hradila zákonná zástupkyňa dieťaťa, keď tieto finančné prostriedky v prípade vymoženia
patria maloletému dieťaťu a v danej veci neboli vymožené žiadne finančné prostriedky.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po
skonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti,preskúmalbeznariadeniapojednávania
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je

dôvodná.Sudcapopreskúmanínapadnutéhouzneseniavyššiehosúdnehoúradníkadospelkzáveru,že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné vyhovieť

sťažnosti oprávneného.

16. Základnou námietkou zo strany oprávnenej s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať, bola
otázka povinného subjektu na úhradu trov súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa §
61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ako to bolo v prejednávanej exekučnej veci.

17. Sudca v sťažnostnom konaní povinným tvrdenú nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia
napádaného rozhodnutia nezistil, a sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, že v prípade
zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie nie sú prípustné, ako aj skutočnosť, že podľa § 199c ods. 1

Exekučného poriadku platí trovy súdneho exekútora oprávnený. Výnimka z daného všeobecného
pravidla podľa § 199c ods. 1 posledná veta sa aplikuje len v prípade ak predmetom exekúcie bolo
vymoženie nároku na výživné v prospech dieťaťa (čo nastalo v prejednávanej exekučnej veci) a zároveň
exekúcia musela byť zastavená súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
– nemajetnosť povinného (daná skutočnosť v priebehu exekúcie nenastala). A preto súdny exekútor pre

prípad zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nebol oprávnený zaviazať
na platenie trov súdneho exekútora súd. Povinným subjektom na úhradu trov súdneho exekútora v
prejednávanej veci je len oprávnená, tak ako predpokladá § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku.
Uvedené vyplýva priamo zo zákonných ustanovení Exekučného poriadku, a nepredstavuje rozpors dobrými mravmi ako to namietala oprávnená. Taktiež nebolo možné súhlasiť s tvrdením oprávnenej
o nedostatočnom odôvodnení uznesenia zo strany vyššieho súdneho úradník v časti subjektu povinného
platiť trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní, keďže danou otázka je najmä predmetom

bodu 21. odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia.

18. V súvislosti s prejavom nespokojnosti oprávnenej s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako

súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovýmaprávnymnázoromúčastníkovkonaniavrátaneichdôvodovanámietok.Súdjevšakpovinný
na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru
sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť. Sudca taktiež uvádza, že
judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky)

nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
tvrdeniami oprávnenej, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

súdu o sťažnosti (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo
dňa 16. 03. 2005).

19. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k
rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podaných námietkach

proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora, a preto súd podanú sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú
a zamietol ju v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4
Exekučného poriadku).

Banská Bystrica, dňa 06. 11. 2025