Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 17, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202937
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324202937.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, dieťa rodičov - matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, B. - F. a otec: G. H.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, E., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,

na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 13.12.2024, č.k. 5P/184/2024-55,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 13.12.2024, č.k. 5P/184/2024-55 vo výroku I. zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal uloženia zákazu matke presťahovať
maloleté dieťa mimo územia E. bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas
otca. II. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.
1,§329ods.1,2,§330ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP).Návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože otec neosvedčil naliehavosť bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov konania, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému,
ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že
zmena bydliska maloletého dieťaťa patrí medzi podstatné veci súvisiace s výkonom rodičovských práv

a povinností a k takejto zmene by malo dochádzať na základe dohody rodičov a v prípade ak sa rodičia
nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd (§ 35 Zákona o rodine). V tomto prípade ide
o dva zákonné spôsoby zmeny bydliska maloletého (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24
NcC 9/2017 zo dňa 21. novembra 2017 uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Cdo/212/2019 zo dňa 30.09.2020). Pokiaľ prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov, od
matky nemožno spravodlivo žiadať, aby zostávala žiť s otcom v spoločnom rodinnom dome, ak si

tak sama neželá a nemôže zostať nepovšimnutý názor samotného dieťaťa na miesto jeho bydliska
(upravené znenie uznesenia Okresného súdu Pezinok, zo dňa 24.08.2020 č.k. 5P/115/2020-79 uvedené
vuzneseníKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.11CoP/314/2020zodňa27.11.2020).Malzanepochybné,
že matka sa rozhodla ukončiť spolužitie s otcom maloletého a spolu s maloletým sa zo spoločnej
domácnosti v E. odsťahovala, v súčasnosti býva v byte v B., ktorého je vlastníčkou. Otec s týmto
rozhodnutím matky nesúhlasí dôvodiac tým, že dochádza k obmedzeniu jeho rodičovských práv a

povinností. Konštatoval, že premiestnením maloletého z miesta obvyklého pobytu na iné miesto došlo
k obmedzeniu rodičovských práv a povinností otca, avšak len samotný odchod matky s maloletýmzo spoločnej domácnosti nemôže založiť dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Takúto potrebu by
založilo len správanie matky, ktorá by sa o dieťa nestarala, zanedbávala ho a tým by ohrozila jeho
zdravý fyzický a psychický vývin. V danom prípade je maloletý v opatere matky, ktorá sa o neho od jeho

narodenia riadne stará a zabezpečuje mu všestrannú starostlivosť, čo otec nespochybňuje. Keďže sú
toho času rodičia maloletého v rozvodovom konaní, matka zrejme nezostane bývať s otcom v spoločnej
domácnosti. Matka síce premiestnila maloletého bez súhlasu otca a aktuálne bydlisko dieťaťa zakladá
nezhodu medzi rodičmi, avšak vzdialenosť medzi bydliskom maloletého v B. a bydliskom otca v E. nie
je tak neprekonateľná, aby znemožňovala otcovi pravidelné stretávanie sa so synom. Uzavrel, že na

strane otca nejde o taký zásah do jeho rodičovských práv, ktorý by ho absolútne vylučoval z jeho
pozície ako rodiča. Ani vzhľadom na útly vek maloletého a z toho vyplývajúcu citovú naviazanosť na
matku nemožno uvažovať o odlúčení maloletého od matky. Za stavu, kedy sa už matka presťahovala a
maloletého premiestnila, nie je možné uložiť jej povinnosť vrátiť dieťa do pôvodného bydliska v E., najmä
ak matka takýto návrat vylučuje a nemá k dispozícii inú nehnuteľnosť v katastrálnom území mesta E. ako
posledné spoločné bydlisko manželov. Poukázal na čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje

právo matky na slobodu pohybu a pobytu a súd nie je oprávnený zakazovať alebo prikazovať matke
presťahovanie sa na určité miesto (porovnaj uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 19P/118/2022
zo dňa 04.07.2022). Prihliadol na to, že maloletý sa neocitol bez starostlivosti a jeho vývoj, zdravie
a život neboli konaním matky nijakým spôsobom ohrozené. S poukazom na ust. § 329 ods. 2 CSP
konštatoval, že navrhovaný výrok neodkladného opatrenia nezodpovedá súčasnému stavu, pretože

k premiestneniu alebo k presťahovaniu maloletého už došlo, v B. sa nachádza od marca 2024 a od
08.04.2024 má aj zmenený trvalý pobyt na adresu v B.. V tejto súvislosti konštatoval nesúlad návrhu
so skutočným stavom, keď matka sa v budúcnosti nemôže zdržať konania, ktoré už bolo vykonané.
Sledovaný cieľ otca v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je možné pre aktuálny
stav vo veci naplniť. Uzavrel, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia,nakoľkonebolozistené,žebyaktuálnehrozilazávažnáhrozbaalebonarušenieživotadieťaťa,
jeho zdravia, prípadne priaznivého vývoja. K argumentom otca uviedol, že v konaniach o starostlivosti
o maloleté dieťa je potrebné vychádzať z toho, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
cieľom, pričom v súčasnosti je styk otca s maloletým stabilizovaný, kde účelom neodkladného opatrenia
nemôže byť zmena faktického stavu zverenia maloletého dieťaťa a ani modifikácia miesta a času styku

otca s maloletým dieťaťom, napríklad nariadením striedavej osobnej starostlivosti alebo rozšíreného
styku, a ani zlepšenie faktického postavenia otca pri rozvodovom konaní, nakoľko o úprave práv a
povinností k maloletému dieťaťu sa rozhoduje až po vykonanom dokazovaní na základe spoľahlivo
zistenéhoskutkovéhostavuvrozsudku.VzdialenosťmedziB.aE.jeakceptovateľná,keďžeoteccestuje
za maloletým medzi E. a B.. Vzal tiež do úvahy, že matka sa presťahovala do B. do vlastného bytu,

čo považoval za pochopiteľné riešenie pri opustení spoločnej domácnosti v rozvodovom konaní, a
nevykazuje znaky šikanózneho postupu zo strany matky. Uviedol, že okolností týkajúce sa odnesenia
zariadenia domácnosti nemožno riešiť, pretože priamo nesúvisia s maloletým dieťaťom. Nepovažoval
za osvedčené, že by matka bránila v styku otca s maloletým dieťaťom a posúdenie, či bude rozvod v
rozpore s najlepším záujmom maloletého, presahuje rámec neodkladného opatrenia a bude predmetom

konania vo veci samej. Tiež otázka umelého navýšenia výdavkov maloletého a zvýšených výdavkov
otca na presun za maloletým presahuje rámec neodkladného opatrenia a bude predmetom konania
vo veci samej. Hoci bol maloletý vytrhnutý zo sociálneho prostredia v E. v marci 2024, od toho času
uplynuladoba9mesiacov, vytvorilsinovéväzbynanovéprostredievB.,kdemátrvalýpobyt,kamarátov,
obľúbené miesta, väčšinu lekárov a matku, ktorá je na rodičovskej dovolenke a stará sa o neho.

Opätovné presťahovanie maloletého, ktorý trpí alergiami a ekzémom, by mohlo u neho vyvolať stres a
zhoršiť jeho zdravotný stav. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolanie odôvodnil

ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jehoprávanaspravodlivýproces.Napadnutérozhodnutiepovažovalzaarbitrárne,nakoľkoodôvodnenie
obsahuje len vymenovanie skutkových tvrdení vo veci skutočného stavu bez toho, aby bolo zrejmé
na základe čoho súd dospel k tomuto zisteniu. Z uznesenia nevyplýva ako súd dospel k skutkovým

tvrdeniam, že maloletý má vybudovanú takú citovú väzbu na matku, že nemožno uvažovať o odlúčení
od matky, že za daného stavu, kedy už matka premiestnila maloletého, súd jej nemôže uložiť povinnosť
vrátiť dieťa do pôvodného bydliska, najmä ak matka takýto návrat vylučuje, že opätovné presťahovanie
by mohlo maloletému spôsobiť stres a zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré tvrdenia považoval zanepravdivé. V konaniach vedených na Okresnom súde v Galante pod sp.zn. 5P/162/2024 a 5P/54/2024
poukazoval a preukázal, že matka má, kde bývať v E., kde sa však odmieta vrátiť. Matka v E. môže
bývať v podnájme alebo sa môže vrátiť do spoločného domu, ktorý je dostatočne veľký. Namietal, že

súd konštatuje porušenie práva otca, ale neuvádza prečo toto porušenie nie je dostatočným dôvodom
na úpravu pomerov. Súd argumentuje ohrozením zdravého vývinu maloletého, ale ignoruje potrebu
maloletého mať oboch rodičov. Za hypotetickú považoval úvahu súdu, že v rámci prebiehajúceho
konania o rozvod je jasné, že matka nebude žiť s otcom a predpoklad, že by sa matka mala presťahovať
do spoločnej domácnosti s otcom nie je obsahom jeho návrhu. Podľa súdu, vzdialenosť bydlísk

maloletého a otca nie je neprekonateľná, avšak nie je zrejmá právna definícia prekonateľnosti, ak by
bol otec nepojazdný a pokazilo by sa mu vozidlo. Namietal, že súd komentuje nemožnosť odlúčenia
maloletého od matky, čo nie je predmetom návrhu. Nesúhlasil s argumentáciou o práve matky na
slobodu jej pohybu, pretože predmetom návrhu je premiestnenie maloletého. Pokiaľ súd poukazuje
na nesúlad so súčasným stavom, predmetom návrhu je návrat stavu pred odchodom manželky, čím
dáva do úzadia jeho rodičovské práva. Tvrdenie, že nebolo dokázané, že by mu matka bránila v styku

s maloletým považoval za rozporné s tvrdeniami matky v rámci rozvodového konania a konania
o úprave práv a povinností k maloletému. Uviedol, že pod nátlakom psychologičiek a súdnych úradníkov
došlo k rozšíreniu jeho styku s maloletým nad rámec matkou navrhovaného styku. Mal za to, že súd
uprednostňuje uplynutie doby 9 mesiacov od premiestnenia maloletého a vytvorenie nových väzieb
pred väzbami vytvorenými počas 20 mesiacov s matkou, otcom a sestrou a neberie do úvahy, že

maloletý prostredie v E. naďalej navštevuje. Za nelogické, sporné a arbitrárne považoval tvrdenia, že
matka síce premiestnila maloletého bez súhlasu otca a zároveň zohľadnil, že matka sa presťahovala
do B. do vlastného bytu, čo je pochopiteľné pri opustení spoločnej domácnosti v rozvodom konaní,
pričom nevykazuje znaky šikanózneho postupu zo strany matky. Namietal nedodatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku s poukazom na ust. § 220 ods. 2 a § 191 CSP. Považoval za nepravdivé

tvrdenia, že matka mu nebráni v styku s maloletým, že maloletý si vytvoril väzby na nové prostredie
v B., kde má kamarátov, obľúbené miesta, lekárov a matku na rodičovskej dovolenke. K týmto tvrdeniam
chýba akýkoľvek podporný dôkaz. Dané tvrdenie tiež dáva vyššiu prioritu novým väzbám v B. voči
väzbám v E., než sa matka rozhodla odísť. Nesúhlasil s argumentami súdu, ktorý poukazoval na
rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 44P/37/2024-115 zo dňa 12.12.2024 a č.k. 5P/115/2020-79,

ktoré sú založené na iných skutkových zisteniach. Považoval za zrejmé, že premiestnením maloletého
mimo miesta jeho bydliska dochádza k postupnému, citovému odcudzovaniu maloletého od otca, kde
následne musí dochádzať k vynakladaniu enormného úsilia na vrátenie do pôvodného stavu, pričom
súd neuvažoval a nezohľadnil, že zavlečením maloletého do B. už bol u dieťaťa vyvolaný stres, ktorý má
dopad na jeho alergie a ekzémy, preto je sporná úvaha súdu, že spätné premiestnenie maloletého do E.

by nemohlo zhoršiť zdravotný stav. Je nesporné, že prítomnosťou oboch rodičov by sa stav maloletého
zlepšil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v správnom
právnom posúdení a zakladá precedens, ktorý umožňuje, aby matka premiestnila bez súhlasu otca
dieťa, v čase, kedy nie je schopné prejaviť svoju vôľu a pretrhla väzby medzi maloletým, otcom a jeho
rodinou konštatujúc, že konanie matky nie je v rozpore s dobrými mravmi. Matka neopustila spoločnú

domácnosť sama a preto odkaz na Ústavu SR a slobodu pohybu v tejto veci je nesprávnym právnym
posúdením. Matka bezdôvodne a bez vysvetlenia odniesla otcovi maloletého a naďalej pretrváva stav,
keď má rôzne výhrady na realizáciu styku otca s maloletým a jedným z nich je legitímne právo otca na
prespávanie maloletého u neho, čo v čase odvlečenia maloletého bolo bežné a v súčasnosti to matka
pod rôznymi účelovými nepodloženými anamnézami otcovi odopiera.

4. Podaním doručeným na súd prvej inštancie dňa 15.01.2025 matka informovala, že otec súhlasil
s prihlásením maloletého na predprimárne vzdelávanie v Materskej škole H. X J. B. a prihlášku do
materskej školy podpísal. Maloletý patrí do tohto predškolského zariadenia podľa adresy súčasného
trvalého pobytu. Maloletý zatiaľ nespĺňa predpoklady na navštevovanie materskej školy (napr. nie je

odplienkovaný), avšak rodičia sa zhodli na jeho vzdelávaní v materskej škole v B., keď bude na to
pripravený. Z uvedeného dôvodu žiadala o ponechanie trvalého pobytu maloletého a jeho bývanie v B..
K podaniu pripojila žiadosť oboch rodičov o prijatie maloletého dieťaťa na predprimárne vzdelávanie
v Materskej škole H. X J. B., podpísanú oboma rodičmi.

5. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 15CoP/12/2025-90 zo dňa 30.01.2025 odmietol odvolanie
otca ako oneskorene podané. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie otec prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7CdoR/8/2025-139 zo dňa 28.08.2025 zrušil
uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/12/2025-90 zo dňa 30.01.2025 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

7. Matka vo vyjadrení zo dňa 01.10.2025 uviedla, že maloletý sa narodil v B., kde strávil prvých
sedem mesiacov svojho života. Po návrate do B. tu žije ďalších 1,5 roka, čo znamená, že väčšinu
času svojho života strávil práve v tomto meste, kde má kamarátov, obľúbené miesta, s ktorými je
emocionálne spojený. Od septembra 2025 je matka zamestnaná na J. I. J. K. J. B.. Rozhodnutie

o sťahovaní maloletého by malo za následok stratu jej zamestnania a príjmu a stratu jej finančnej
schopnosti zabezpečovať synove potreby. Žiadala o ponechanie pobytu maloletého v B.. K podaniu
pripojila uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/127/2025-109 zo dňa 29.09.2025, ktorým
odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 04.07.2025 č.k. 5P/97/2025 a nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým nahradil súhlas otca G. H. B. so zápisom maloletého A. B. do zariadenia
predprimárneho vzdelávania F., E. X, prevádzkovateľom ktorého je A. F. E. E. F. XXXXX/XXX, B., C. L.

M. C., G.: XX XXX XXX, v školskom roku 2025/2026.

8. Súčasťou spisu sú listiny pripojené matkou k podanému vyjadreniu otca k dovolaniu. Z predložených
listín vyplýva, že rozsudkom zo dňa 14.01.2025 č.k. 5P/162/2024-317 Okresný súd Galanta schválil
dohodu rodičov, ktorou sa maloletý A. B. na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti

matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 275 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu
a prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 75 eur mesačne na osobitný účet dieťaťa zriadený
matkou na meno maloletého s tým, že na nakladanie s prostriedkami na bankovom účte je potrebný
súhlas oboch rodičov. Zároveň bola otcovi uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od

21.03.2024 do 14.01.2025 vo výške 1.313,66 eur a bol upravený styk otca s maloletým počas školského
roka a prázdnin a sviatkov. Zo Žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v Materskej škole,
H.X,B.jezrejmé,žetútopodpísaliobajarodičia(otecdňa04.05.2025,matkadňa06.05.2025).Lekárske
správy C. D. E., gastroenteorológ, zo dňa 10.10.2024, C. N. A., Imuno-alergologická ambulancia zo dňa
03.12.2024aH.C.B.,klinickýpsychológzodňa 25.10.2025zaznamenávajúzdravotnýstavmaloletého.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

10. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme
maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť

vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať
neodkladnéopatrenielennazákladetvrdenírodičabezosvedčeniaaspoňzákladnýchskutočností,ktoré
by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre
súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom
dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť

pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a
rozvoj dieťaťa.

11. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho
použitia ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu

súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon
prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie
inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia
výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku
uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom prenariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdmusízvažovať,činariadenímnedôjdeknevyváženémuzásahu
do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu
(primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto

procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd

o potrebe tejto bezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany,
ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,

ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatreniazodpovedajúproporcionálnemuzásahuačisledovanýúčelnemožnodosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením. Podľa explicitného
vyjadrenia v ust. § 365 CMP neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
požívajúcich ex lege osobitný stupeň ochrany je dôvodné predovšetkým v prípadoch, kedy bez okamžitej

ingerencie súdu sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie, alebo život maloletého
vážne ohrozené.

12. Po preskúmaní obsahu spisu, odvolania otca, vyjadrenia matky a listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou spisu dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací

súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola osvedčená naliehavá
potreba neodkladnej úpravy pomerov v otcom navrhovanom rozsahu a nebolo osvedčené ohrozenie
maloletého dieťaťa. Treba uviesť, že otec síce v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uvádza, že v emailovej korešpondencii s matkou zo dňa 21.03.2024, 10.04.2024 a 19.05.2025 vyslovil
nesúhlas s konaním matky, ktorá sa s maloletým presťahovala do B. a žiadal o uloženie zákazu

maloletého premiestniť zo E., ktoré tvrdenia však spomínanou emailovou komunikáciou neosvedčil
(v spise sa emailová komunikácia nenachádza). Tento nesúhlas otca vyplynul z úradných záznamov
v rámci informatívneho výsluchu v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/54/2024
až v nasledujúcom období a to dňa 17.06.2024 a 26.06.2024, pričom predmetom výsluchov rodičov
bolo riešenie otázky zverenia maloletého a styku otca s maloletým. Je však nesporné, že otec svoj

názor menil, keď v priebehu odvolacieho konania dňa 04.05.2025 podpísal Žiadosť o prijatie maloletého
na predprimárne vzdelávanie v Materskej škole, H. X, B.. Podpisom predmetnej žiadosti si musel byť
otec vedomý toho, že maloletý bude bývať v B., vzhľadom na jeho vek, keď denné dochádzanie
na predprimárne vzdelávanie zo E. do B. by bolo pre neho náročné. Odvolací súd nespochybňuje, že
zmena bydliska maloletého dieťaťa a zmena jeho obvyklého pobytu je možná len so súhlasom oboch

rodičov, v opačnom prípade môže byť predmetom konania o nezhode rodičov (§ 35 Zákona o rodine),
v ktorom súd rozhoduje meritórnym rozhodnutím na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
Treba zdôrazniť, že konanie o neodkladnom opatrení je konaním osobitného charakteru, v ktorom
sa dokazovanie nevykonáva. V prejednávanej veci je však potrebné vziať do úvahy v prvom rade
záujem maloletého dieťaťa a potrebu zastabilizovať jeho pomery. V tomto štádiu konania odvolací

súd prihliadal aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým schválil dohodu rodičov (rozsudok zo
dňa 14.01.2025 č.k. 5P/162/2024-317) o úprave práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu
a najmä na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/127/2025-109 zo dňa 29.09.2025, ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie o nahradení súhlasu otca so zápisom maloletého do zariadenia
predprimárneho vzdelávania F., E. X, B., prevádzkovateľom ktorého je A. F. E. E. F. XXXXX/XXX, B.,

v zmysle ktorého je bydlisko maloletého zastabilizované v B.. Hoci z obsahu pripojeného uznesenia
Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/127/2025-109 zo dňa 29.09.2025 vyplýva, že komunikácia rodičov
nebola korektná a pri výbere predškolského zariadenia maloletému dochádzalo k nezhode rodičov
(to znamená, že otec opäť nesúhlasil s výberom zariadenia v B.), ktorá v konečnom dôsledku viedla
odvolací súd ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie a nahradeniu súhlasu otca na zápis maloletého

do predškolského zariadenia v B. z dôvodov uvedených v citovanom rozhodnutí. S prihliadnutím na
uvedené okolnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, vzhľadom na jeho vecnú správnosť
dospejúc k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného neodkladného
opatrenia. Na ostatné argumenty otca odvolací súd v tomto štádiu konania, kedy došlo k nahradeniusúhlasu otca so zápisom maloletého na predprimárne vzdelávanie v školskom zariadení nachádzajúcom
sa v B., neprihliadal, pretože nemajú vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ otec namieta
úvahy o citovej väzbe maloletého k matke, odvolací súd udáva, že táto je prirodzená, pretože matka

je preferenčný rodič, zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletého počas rodičovskej dovolenky
a zabezpečuje o neho starostlivosť doposiaľ, o čom svedčí aj dohoda rodičov o zverení maloletého do
starostlivosti matky. Otázka úpravy styku otca s maloletým bola tiež predmetom uzavretej rodičovskej
dohody, ktorým spôsobom je zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletým. Pokiaľ ide o zmenu
sociálneho prostredia maloletého k tomuto odvolací súd udáva, že s prihliadnutím na vyjadrenia oboch

rodičov je zjavné, že každý z nich vyhodnocuje pobyt dieťaťa v meste E. a B. zo svojho uhla pohľadu,
pričom matka spochybnila tvrdenia o dĺžke pobytu maloletého v E.. Všetky argumenty rodičov môžu byť
predmetom konania vo veci samej, o nezhode rodičov pri výbere školského/predškolského zariadenia
pre maloletého, ak by bolo takéto konanie vo veci samej na návrh niektorého z rodičov začaté.
K námietkam otca ohľadom navýšených nákladov na cestovné za maloletým, odvolací súd udáva, že
tieto súd zohľadňuje pri určení výšky výživného na maloleté dieťa. Rovnako odvolací súd neprihliadal na

námietky otca o nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré nezakladajú dôvod
pre postup podľa § 389 CSP s prihliadnutím aj na charakter konania o neodkladnom opatrení a jeho účel.
Záverom odvolací súd udáva, že za okolností, kedy maloletý navštevuje predškolské zariadenie v B.,
kde tiež býva, nie sú jeho pomery ohrozené a nie je potreba žiadneho zásahu súdu do jeho pomerov.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).