Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010065
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Svoreňová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725010065.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Michaelou Svoreňovou v trestnej veci obžalovaného A. B.

pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 03. júla 2025
vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,

j e v i n n ý , ž e

od presnejšie nezisteného dňa v mesiaci apríl roku 2022 do apríla roku 2023 v meste C., v byte na
adrese D. E. F. XXX/XX a iných miestach, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej matke A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, C., predovšetkým tým, že bol voči nej slovne agresívny,
vulgárne jej nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej, vymáhal od nej finančné prostriedky, snažil sa na
ňu fyzicky útočiť, a to tak, že ju chcel kopnúť, čo sa mu nepodarilo, nakoľko pred ním ušla na gauč,
kričal na ňu slová „ty piča, ty kurva“, pričom keď mu uviedla, že zavolá policajtov, oblial ju pohárikom
s vodou, čo mal na stolíku, ďalej od nej pýtal cigarety, na ktoré, ak mu nedala peniaze, nadával jej,

bol agresívny, musela mu kupovať jedlo, ktoré keď nebolo nakúpené, tak kričal, že „nemá čo žrať“, keď
prišiel v nočných hodinách domov pod vplyvom drog, tak jej odopieral spánok tým, že si hlasito zapol
hudbu alebo hral na gitare, a to aj napriek tomu, že ho upozornila, že ju tým vyrušuje zo spánku, keď
ležala na posteli priskočil ku nej a nožíkom, ktorý bol v tom čase v puzdre, jej pichal popri lýtku do postele
so slovami „ja ťa zabijem“, čo opakoval, pričom následne odišla ku svojej dcére, čím týmto konaním
spôsoboval A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, C., psychické a fyzické utrpenie
po dlhší čas, ktoré viedlo podľa záverov znaleckého posudku č. 100/2023 Ústavu pre znaleckú činnosť
v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. ku vzniku adaptačnej poruchy, teda zhoršenej prispôsobivosti,

schopnosti reagovať na záťaž, riešiť konfliktné a stresové situácie, so súčasným výskytom subjektívnych
ťažkostí, ako sú bezmocnosť, prežívanie poníženia, precitlivenosť a iné, ktoré konanie obžalovaného
voči poškodenej nemalo za následok jej práceneschopnosť dlhšiu ako 42 dní,

teda

- blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje jej
fyzické a psychické zdravie, obmedzuje jej bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas,

čím spáchal

- zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá mu probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky,
bez použitia kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá
povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na

psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 veta prvá Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou.

Podľa§74ods.5 vetaprváTrestnéhozákonaobžalovanémuuloženéochrannéliečenieprotialkoholické
a protitoxikomanické ambulantnou formou potrvá najviac 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 10.02.2025 obžalobu na obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.

d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od presnejšie nezisteného dňa v mesiaci apríl roku 2022 do dňa 09.04.2023 v meste Krupina, v byte
na adrese D. E. F. XXX/XX a iných miestach spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej matke
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, C. predovšetkým tým, že prvotne bol voči nej
slovne agresívny, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej, vymáhal od nej finančné prostriedky,

následne dňa 04.04.2022 sa snažil na ňu fyzicky zaútočiť, a to tak, že ju chcel kopnúť, čo sa mu
nepodarilo, na čo musela pred ním utekať a súčasne na ňu kričal slová „ty piča“, pričom keď mu uviedla,
že zavolá policajtov, oblial ju pohárikom s vodou, čo mal na stolíku, ďalej od nej mal pýtať cigarety, na
ktoré ak mu nedala peniaze, jej začal do ucha hovoriť slová „ty piča, kurva“, čo opakoval, pričom tieto
slová opakoval skoro každý deň, bol agresívny, musela mu kupovať jedlo, ktoré keď nebolo nakúpené,

tak nadával, približne v období mesiaca marca 2023 ju chcel kopnúť, čo sa mu nepodarilo, nakoľko pred
ním ušla na gauč, v mesiacoch február, marec, apríl 2023 sa jeho agresívne správanie vystupňovalo
a pravidelne, minimálne dvakrát do týždňa, keď prišiel v nočných hodinách domov pod vplyvom drog, tak
jej odopieral spánok tým, že si hlasito zapol hudbu, dupotal nohami po podlahe alebo hral na gitare, a to
aj napriek tomu, že ho upozornila, že ju tým vyrušuje zo spánku a dňa 09.04.2023 v čase okolo 17.00

hodine mu povedala, aby už prestal, že už nevládze, lebo jej nadával kvôli tomu, že mu nedala peniaze
a začal ju kopať do stehna, pričom ako ležala na posteli priskočil ku nej a nožíkom, ktorý bol v tom čase
v puzdre, jej pichal popri lýtku do postele so slovami „ja ťa zabijem“, čo opakoval, pričom následne odišla
ku svojej dcére, čím týmto konaním spôsoboval A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX,
C.,psychickéafyzickéutrpeniepodlhšíčas,ktoréviedlopodľazáverovznaleckéhoposudkuč.100/2023

Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. ku vzniku adaptačnej poruchy,
teda zhoršenej prispôsobivosti, schopnosti reagovať na záťaž, riešiť konfliktné a stresové situácie, so
súčasným výskytom subjektívnych ťažkostí, ako sú bezmocnosť, prežívanie poníženia, precitlivenosť
a iné, ktoré konanie obžalovaného voči poškodenej nemalo za následok práceneschopnosť dlhšiu ako
42 dní.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je nevinný.

Na základe vyššie uvedeného vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom

svedkyne-poškodenejA.B.,výsluchomsvedkovG.B.,H.I.,J.I.,prečítalzápisnicuovýsluchusvedkyneJ. B. z prípravného konania, zápisnicu o výsluchu svedka maloletého J. F. z prípravného konania, ďalej
vykonal dokazovanie výsluchom znalcov K. K. J. L., K., K. D. L., K. a D. D. M., prečítal znalecké posudky
a listiny obsiahnuté v spise.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v období popísanom v obžalobe sa voči matke
správal vulgárne, povedal jej aj „do piči“. Matka to brala osobne. Od obdobia, kedy bol oslobodený
spod obžaloby za správanie voči matke, sa všetko napravilo. Pripustil, že s matkou sa aj pohádali
a jeho správanie nebolo slušné, ale potom si uvedomil, že nemôže nadávať. S matkou býval v jednej

domácnosti od apríla 2022 do apríla 2023. Vtedy ju napadol nožíkom tak, že ho mal v rukách a hovoril
jej, aby prestala, „nech už je do piči ticho“. Nebil ju, ani jej nožíkom nepichal popri nohách. V ten deň
krájal cibuľu, preto mal v ruke nôž. Priznal, že matku oblial vodou, ale bolo to ešte pred prvým súdom.
Zároveň uviedol, že to mohlo byť aj po prvom skutku. Dôvodom hádky s matkou bol jeho synovec
- syn jeho sestry J. B.. Nepáčilo sa mu, ako sestra syna vychováva. Ďalej vypovedal, že na chode
domácnosti sa finančne podieľal vtedy, keď mal peniaze. Inak za byt a za stravu platila matka. Ak mu

matka aj finančne prispela, vždy jej peniaze vrátil. Pripustil, že ohľadom peňazí občas vznikla hádka,
lebo matka sa bála, že jej nevráti peniaze. Bez dovolenia matky by si ale peniaze nikdy nevzal. V období
od roku 2022 do apríla 2023 stále niekde pracoval, najčastejšie v lete. Poprel akékoľvek fyzické útoky
voči matke. Pripustil, že raz prišiel domov v noci a mal vypité a začal hrať na gitare. Ale nedialo sa
to pravidelne. V tom období, najmä cez víkendy, požíval alkohol a iné návykové látky ako marihuanu.

Skúšal aj pervitín. Na týchto látkach sa ale necíti byť závislý. Vo veku 14 rokov bol na protidrogovom
liečení a do dospelosti bol kontrolovaný lekárom. Kvôli drogovej závislosti bol liečený na psychiatrickom
oddelení v Ružomberku. Spolužitie s matkou v jednej domácnosti zhodnotil ako ťažšie obdobie, matke
sa ale zabitím nikdy nevyhrážal. V tom čase sa rozišiel s priateľkou a zomrel mu kamarát. Okrem dvoch
potýčok, ktoré sa mu kladú za vinu, s matkou väčšie hádky nemal. Naopak, matke sa snažil pomôcť,

vyhovieť jej, lebo v tom období ochorela na cukrovku. Pripustil, že matka sa na jeho vulgárne správanie
a nadávky sťažovala. Je mu ľúto, že sa tak správal. Po prvej potýčke uvedenej v obžalobe, matka odišla
prespať k dcére G. B.. Odvtedy sa nestalo, že by z bytu odišla na noc. Rovnako sa nestalo, že by ho
matka z bytu vyhadzovala. Už počas vyšetrovania si vzťah s matkou urovnali, všetko si vyjasnili a matke
sa ospravedlnil. S matkou je v kontakte, keď potrebuje, ide jej pomôcť, donesie jej obedy. V spoločnej

domácnosti s matkou nebýva od novembra 2024. Najprv býval na ubytovni a potom u kamaráta, a to
z dôvodu, že sa chcel osamostatniť.

Svedkyňa G. B., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že keby obžalovaný nebral
drogy, „nemuseli by tu byť“. Obžalovaného zažila bez drog, aj keď mal v sebe drogy. V roku 2017 zaňho

bojovala na súde, aby bol prepustený z väzby. Vtedy nepredpokladala, že obžalovaný môže byť taký
hrubý a bezcitný k svojej matke. Až počas spolužitia s obžalovaným po dobu necelých dvoch rokov
pochopila, čo matka zažívala. Keď bol obžalovaný bez drog, spolužitie bolo „super“, obžalovaný bol
bezkonfliktný, úprimný, pýtal sa na matku. Následne s pohľadom na obžalovaného uviedla, že „toto, čo tu
je,niejemôjbrat“.Vypovedala,žeobžalovanývsebenemážiadnuľútosťanicitaonikohosanezaujíma.

Verila mu, že na drogy už nesiahne, že sa zmení. No po určitom čase obžalovaný začal chodiť častejšie
von a jeho kamarát ju potom upozornil, že obžalovaný zase užíva drogy. Obžalovaného opakovane
vyhodili z práce a keď ostal doma, začal behať vonku po nociach. Doma sa správal zvláštne, bol ako bez
duše, s nikým sa nerozprával a prespal celý deň. V tom čase mal súdny zákaz užívať drogy, ktorý porušil
a ona to nahlásila probačnému a mediačnému úradníkovi. Obžalovaný ale drogoval ďalej a ukončila

s ním spolužitie. Dva týždne na to býval na medziposchodí bytovky, prosil ju, že nezvládne žiť sám a chce
rodinu. Bolo to v období pred rokom 2022. Potom si ho matka vzala k sebe do bytu, hoci ju upozornila,
aby to nerobila (svedkyňa mala slzy v očiach, plakala). Ďalej svedkyňa vypovedala, že obžalovaný od
apríla 2022 do apríla 2023 žil s matkou zle. Bol agresívny, drogoval, matke nadával, bol hrubý a bezcitný.
Skákal do nej ako nepríčetný so slovami „ty piča, ty kurva, choď do piči“, behal po byte zdrogovaný

a správal sa ako chorý človek. Hádky boli medzi nimi väčšinou vtedy, keď boli doma sami dvaja. Keď
k nim prišla na návštevu, obžalovaný cúvol a odišiel. Vždy na matke videla, že sa niečo stalo. Bola ticho,
v psychickom rozpoložení a ona mala potom čo robiť, aby ju „dala hore“. Hádky boli kvôli peniazom,
matka musela byť ticho, keď obžalovaný ležal, inak by kričal. Vadil mu zvuk kanvice aj televízora. Matke
hovoril, že „nemá čo žrať“, aby šla do obchodu. O fyzických napadnutiach sa jej matka nezverila, rovnako

na matke nevidela žiadne modriny. O incidente s nožíkom jej matka povedala do telefónu v čase o 05.10
hodine ráno s tým, že už nevládze. Keď prišla do jej bytu, matka jej všetko povedala. Keď ležala na
posteli, obžalovaný k nej pristúpil s nožíkom v puzdre a bodal jej ním popri stehne a hovoril jej, že ju
raz zabije. Po tomto incidente bola matka u nej dva týždne a správala sa ako „vycvičená opička“ - vždysa opýtala, či si môže pustiť televízor, chytiť kanvicu, otvoriť okno alebo či si môže ísť ľahnúť. Keď ju
posielalavonkuprevetraťsa,odmietlatosodôvodnením,žesabojíobžalovaného.Vtomčasechodilako
nepríčetný, aj ona sama sa ho bála. Matka sa jej tiež zverila, že obžalovaný od nej pýtal peniaze, ktoré

mu najprv dala a keď mu ďalšie dať odmietla, chcel jej peniaze zobrať z kabelky. O kabelku sa následne
naťahovali. Ďalej svedkyňa uviedla, že si nahrala aj zvukovú nahrávku - rozhovor s matkou, kedy jej
táto hovorila, že obžalovaný do nej skáče, oblial ju vodou a zavolá naňho policajtov. V byte počula krik
a následne od matky pokojným hlasom zisťovala, či matka incident nezveličila. Matka ale pokračovala
v rozprávaní, a preto vedela, že neklamala. Matky sa opakovane pýtala, či ju chcel obžalovaný kopnúť

a matka jej povedala, že pokiaľ by neuhla, kopol by ju. Boli obdobia, kedy sa obžalovaný „držal“, opýtal
sa, či netreba urobiť nákup alebo povysávať. Matka jej tiež spomínala, že obžalovaný v noci hrával na
gitare a neprestal ani na jej upozornenie. V tom období obžalovaného z bytu aj vyhodila. Obžalovaný bol
preč tri až štyri dni a potom matku uprosil, aby ho vzala späť do bytu. Matka bola po psychickej stránke
zle, z rúk jej padali veci, zanedbávala seba aj domácnosť. V rozhodnom období matku navštevovala
každý deň, boli spolu nonstop. Obžalovaný odmietol vyhľadať odbornú pomoc, chodil sfetovaný sám

po vonku a nazeral do smetných košov. Matke v tom čase aj finančne prispievala, alebo dala peniaze
obžalovanému, aby mala matka pokoj. Záverom svojej výpovede svedkyňa uviedla, že pokiaľ sa pomôže
bratovi, pomôže sa aj matke.

Svedkyňa J. I. na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať. Prokurátorka na jej

výsluchu netrvala.

Svedkyňa H. I., vnučka poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že správanie obžalovaného
vyvrcholilo v apríli 2023, kedy došlo k incidentu s nožíkom. Priamym svedkom agresívneho správania
sa obžalovaného voči poškodenej nikdy nebola. O veciach sa dozvedala od poškodenej - svojej starej

matky. Obžalovaný sa voči poškodenej správal agresívne, pričom hlavným problémom boli drogy
a peniaze. Dodala, že keby nebolo drog, „nesedeli by sme tu“. Poškodená mala malý dôchodok,
obžalovaný nemal prácu a keď mu poškodená nedala peniaze, správal sa vulgárne a agresívne. Keď bol
obžalovaný pod vplyvom drog, poškodená s ním v byte nemohla vydržať. Keďže ide o malý jednoizbový
byt, nemala možnosť pred ním nikam ujsť. Poškodená si v prítomnosti obžalovaného nemohla urobiť

kávu alebo otvoriť okno. Obžalovaný chcel spať, hoci bol deň. Ďalej svedkyňa spontánne uviedla, že
obžalovaný nie je agresor. Agresívne sa správa len pod vplyvom drog. V jeho správaní k poškodenej
pritom nešlo o bežnú hádku. Poškodená sa za to hanbila, nechcela vyhľadať pomoc a úplne rezignovala.
Po incidente s nožíkom v apríli roku 2023 jej poškodená povedala, že keď ju obžalovaný zabije, aspoň
bude mať kľud. O problémoch s obžalovaným sa poškodená zverila vtedy, keď ju prišla s matkou G. B.

navštíviť, respektíve keď k nim poškodená prišla na návštevu. Vedela o tom, že obžalovaný poškodenej
šepkal do ucha, že je piča. Tiež jej hovoril, prečo mu nedá nažrať. Po telefonáte poškodenej s jej
matkou G. B. sa dozvedela, že obžalovaný poškodenú oblial vodou a bol medzi nimi incident s nožíkom.
Obžalovaný najčastejšie pýtal peniaze od poškodenej, ale nejaké peniaze mu dala aj jej matka G. B..
Poškodená bola vždy v strese, v akom stave príde obžalovaný domov a čo sa bude diať. Napriek tomu

všetkému cíti voči obžalovanému materinskú lásku.

Svedkyňa - poškodená A. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný
„nie je zlý chlapec, ale ničia ho drogy“. Keď sa pohádali a chcela zavolať políciu, vytiahol nožík v malom
puzdre, ale hovoril jej, že jej ním nechce ublížiť. V tom čase hľadala riešenie, aby to celé skončilo

a aby sa to už neopakovalo. Počas užívania drog jej obžalovaný slovne ubližoval a hovoril jej nadávky,
ktoré na hlavnom pojednávaní nechcela opakovať. Padalo jej to ťažko, nadával jej aj dva - trikrát
týždenne, a to napríklad vtedy, ak mu nedala peniaze na cigarety. Keď drogy neužíval, tak jej aj pomohol,
šiel na nákup a keď pracoval, peniaze od nej nepýtal. Na domácnosť neprispieval. Stravu a všetky
potreby do domácnosti kupovala ona. Občas jej vyčítal, že chladnička je prázdna, ale z peňazí jej to

hocikedy nevychádzalo. Poškodená spomenula, že obžalovaný raz prišiel domov okolo 23.30 hodine
a naplno pustil hudbu a hral na gitare. Prosila ho, aby to stíšil, noc bola hlučná a trápila sa za to. Keď
bol obžalovaný „nafetovaný“, zahnal sa na ňu a oblial ju vodou. Nikdy ju neudrel, nekopol, ani sa jej
nevyhrážal. Dohovárala mu, aby si peniaze vždy vypýtal pekne - bez kriku a nadávok. Jeho správanie jej
nebolo príjemné a bola na tom psychicky zle. K incidentu s nožíkom poškodená doplnila, že obžalovaný

voči nej manipuloval s nožíkom v puzdre a pichal jej popri nohe (poškodená názorne pohybom ruky
ukázala pichanie). Zľakla sa, ale obžalovaný jej potom ukázal, že nožík je v puzdre a povedal jej,
že to urobil preto, lebo ho nahnevalo, že chce naňho zavolať políciu. K rozporom oproti výpovedi
z prípravného konania, kedy poškodená uviedla, že obžalovaný jej opakovane povedal slová „ja ťazabijem“ a bála sa, lebo bol ako nepríčetný, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípravnom konaní
neklamala, obžalovaný bol vtedy nervózny, ale ona už je so všetkým vysporiadaná. Pokiaľ v prípravnom
konaní vypovedala, že obžalovaný jej nadával „ty kurva, ty piča“ a ona mu povedala, že ju týra a je

nervák a následne ju chcel kopnúť nohou, ona odskočila na váľandu a potom chytil pohár s vodou
a oblial ju, na čo začala kričať, hovorila pravdu, ale nechce sa k tomu vracať (poškodená mala v očiach
slzy). Ďalej poškodená uviedla, že obžalovanému v tom čase vadilo všetko, napríklad zvuk zapnutej
kanvice. V tom období odchádzala z bytu k dcére G. B., u ktorej aj prespala. Obžalovanému nenadávala.
Pripravila preňho všetko, čo mal rád a požičala mu aj peniaze, ktoré jej vrátil, keď pracoval. V tom období

navštevovala aj psychiatra, ale o tom, čo sa dialo doma sa mu hanbila povedať. Obžalovaný ju teraz
príde navštíviť dvakrát do týždňa a je na ňom vidieť „že je čistý“. Príde k nej aj s jej vnukom, chodí s ním
športovať a vnuk sa jej zveril, že „Vlado je dobrý“. Poškodená tiež uviedla, že obžalovanému už všetko
odpustila z dôvodu, že je to jej syn. Bola by rada, keby žil riadne, bez drog, lebo teraz sa drží.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne J. B., sestry obžalovaného,

z prípravného konania zo dňa 14.10.2024. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný sa v období rokov
2022 až 2023 správal k matke agresívne. S matkou býval v byte až do apríla 2023, lebo nemal
vlastný byt ani podnájom. Potom bol z matkinho bytu vykázaný. Uviedla, že obžalovaný dlhodobo užíva
drogy, konkrétne vie o marihuane. Vedela, že obžalovaný si od matky pýtal peniaze a sestra G. B.
jej povedala, že matku aj fyzicky napadol. Ďalej svedkyňa uviedla, že „s obžalovaným sa to všetko

už nedalo“, poškodenej nadával, ponižoval ju a vyhrážal sa jej. Hádky s nadávkami vznikali napríklad
z dôvodu, že poškodená nechcela dať obžalovanému peniaze na cigarety alebo z dôvodu, že nebolo
nekúpené jedlo. Poškodená potom obžalovanému hovorila, aby sa osamostatnil, našiel si robotu a začal
samostatne žiť. Všetko doma financovala poškodená, ktorá je starobná dôchodkyňa. Ďalej svedkyňa
vypovedala, že problémom v spolužití medzi obžalovaným a poškodenou sú drogy, ktoré obžalovaný

užíva. K psychiatrovi ani k psychológovi pritom nechodí. Keď sa poškodená s obžalovaným pohádala,
uzatvorila sa, s nikým sa nechcela stretnúť ani sa rozprávať.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu svedka ml. J. F., z prípravného konania
zo dňa 20.01.2025. Svedok, synovec obžalovaného a vnuk poškodenej, vypovedal, že „vie o tom, že

obžalovaný mal pri babke nožík“. Osobne pri tom ale nebol. Uviedol, že obžalovaný býva u poškodenej,
ale predtým býval aj v ubytovni v Krupine. Počas spolužitia obžalovaného s poškodenou chodil do
bytu často, cez týždeň aj počas víkendu. Obžalovaný sa s poškodenou občas pohádali kvôli peniazom
na cigarety, ktoré obžalovaný poškodenej nevrátil. Obžalovaný poškodenej nadával aj slovami „kurva“.
Vypovedal, že vie o tom, že obžalovaný niekedy pil alkohol a fajčil „marišku“. On sám to cítil v byte alebo

na chodbe pred bytom. Domácnosť ťahala poškodená, lebo obžalovaný nemal peniaze. Záverom svojej
výpovede svedok uviedol, že s obžalovaným sa zabávali, spievali si, obžalovaný je gitarista.
Znalec prof. PhDr. Anton Heretik, PhD. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch podaného
znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. č. 100/2023
zo dňa 27.05.2024 a uviedol, že správanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické a psychické

utrpenie, ktoré u nej viedlo k vzniku adaptačnej poruchy s celým radom subjektívnych ťažkostí a porúch
prežívania, ktoré jej bránili v bežnom spoločenskom styku a výkone. Ide o reakciu na aktuálnu stresovú
situáciu a po jej zmene môže spontánne odznieť bez zanechania trvalých následkov. Obžalovanej
bola v minulosti v dôsledku hypertenzie a cukrovky diagnostikovaná organická depresívna porucha
a dlhodobo sa liečila aj na rekurentnú depresívnu poruchu prejavujúcu sa opakovanými epizódami

depresie, ktorá porucha predpokladá isté biologické dispozície ako dedičnosť. Správanie obžalovaného,
ktoré poškodenej spôsobovalo psychické utrpenie označil znalec za psychotraumatizáciu. Vzniknutá
adaptačná porucha sa prejavovala zhoršením prispôsobivosti, znížením schopnosti riešiť konfliktné
a stresové situácie, ako aj subjektívnymi ťažkosťami ako sú bezmocnosť, prežívanie poníženia
a precitlivenosť. Znalec nemal žiadne pripomienky k znaleckým posudkom znalcov K. D. L., K. a D. D.

M. a na hlavnom pojednávaní poukázal na konštatovanie znalca D. D. M. v znaleckom posudku, že
u poškodenej nebola zistená závažná psychická porucha akou je posttraumatická stresová porucha,
ktorá by bola spôsobená agresívnym konaním obžalovaného.

Znalkyňa K. D. L., K. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku

č. 38/2023 zo dňa 14.06.2023 a uviedla, že v prežívaní poškodenej súvisiacom so spolužitím s
obžalovaným a s popísanými spôsobmi jeho správania boli výrazné reflexie uplynulého obdobia
s negatívnymi zážitkami, ako pociťovanie bezmocnosti, hlboké poníženie, obavy z agresivity,
precitlivenosť na hluk. Poškodená počas psychologického vyšetrenia uvádzala príčiny svojhopsychického trápenia ako ponižovanie, nadávky, vyvolávanie strachu a stresu a existenčné ohrozovanie,
v dôsledku čoho sa u nej dostavovala únava, vyčerpanosť, neistota, nepokoj a strach. Znalkyňa
tiež uviedla, že psychologické vyšetrenie poškodenej bolo realizované v dobe, keď bol obžalovaný

vysťahovaný z jej obydlia a pre poškodenú nebol priamym ohrozením. Z uvedeného dôvodu boli
popisované prejavy zmiernené. Znalkyňa u poškodenej zistila známky menej závažného fyzického
a psychického utrpenia vzhľadom na vystuženie alebo rezignáciu v dôsledku dlhodobo prežívaného
neadekvátneho správania sa a konania obžalovaného voči nej. Zároveň u poškodenej zistila známky
mierneho až stredného stupňa depresie a známky adaptačných porúch.

Znalec D. D. M. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku č. 71/2023
zo dňa 14.06.2023 a uviedol, že u poškodenej v čase znaleckého vyšetrenia nezistil klinické prejavy
duševnej poruchy. Poškodená je minimálne od roku 2000 sledovaná psychiatrom pre recidivujúcu
depresívnu poruchu, pre ktorú bola opakovane hospitalizovaná. K uvedenej duševnej poruche sa v roku
2019pridalaďalšiaduševnáporucha-organickáporuchaosobnosti.Obedepresívneporuchybolivčase

vyšetrenia v stave remisie, teda bez významných klinických prejavov. K výrazným klinickým prejavom
týchto porúch nedošlo ani v sledovanom období od apríla 2022 do apríla 2023, a teda zdravotný stav
poškodenej si nevyžiadal zintenzívnenie alebo zmenu psychiatrickej liečby. Ďalej znalec doplnil, že
uvedenéneznamená,žepoškodenánemohlatrpieťnásledkamikonaniaobžalovanéhovpsychologickej,
nie chorobnej úrovni. Uvedený stav ale znalec nepovažoval za zhoršenie duševnej poruchy alebo

novú duševnú poruchu v zmysle medicínsko - psychiatrickom. Prejavy adaptačnej poruchy sa úplne
prekrývajú s prejavmi recidivujúcej depresívnej poruchy a u poškodenej nejde o novovzniknutú
adaptačnú poruchu. Všetky popísané prejavy poškodenej sa týkajú psychologického prežívania,
nie chorobného prežívania traumatizujúcej udalosti. Konaním obžalovaného nedošlo k výraznému
zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej, ktoré by si vyžiadalo zintenzívnenie psychiatrickej liečby

poškodenej.

Zo znaleckého posudku znalkýň D. M. C. N. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a Mgr. Vladimíry Čekelovej z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 61/2024
a č. 57/2024 zo dňa 16.12.2024 (č. l. 240 - 288), predovšetkým z jeho záverov súd zistil, že

znalkyne u obžalovaného konštatovali emočne labilnú poruchu osobnosti, ktorá je trvalá, liečbou
neovplyvniteľná, syndróm závislosti od alkoholu, canabinoidov (marihuany) a psychostimulancií
(pervitín). U obžalovaného nebola zistená duševná porucha v užšom slova zmysle - psychóza alebo
iná duševná porucha, ktorej dôsledkom by bola dezintegrácia psychických funkcií. V čase skutku mohlo
u obžalovaného prípadné požitie alkoholu alebo iných návykových látok viesť len k nepodstatnému

(forenzne nevýznamnému) zníženiu jeho ovládacích schopností. Znalkyňa - psychiatrička pobyt
obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska neoznačila za nebezpečný pre spoločnosť,
z hľadiska páchania ďalšej trestnej činnosti je do pomerne významnej miery limitovaný jeho abstinenciou
od psychoaktívnych látok, v súvislosti s čím znalkyňa navrhla absolvovanie ústavnej ochrannej
protitoxikomanickej liečby. Samotná závislosť s pravidelným užívaním psychoaktívnych látok môže

u obžalovaného viesť k opakovaným protispoločenským aktivitám v zmysle odbrzdenia agresívneho
konania. Ďalej znalkyne konštatovali, že osobnosť obžalovaného je celkovo simplexnejšia, emočne
labilná, nezdržanlivá, egocentrická, s podielom organických osobnostných zmien pravdepodobne
aj vplyvom dlhodobého požívania psychoaktívnych látok s progredujúcim, skôr nepriaznivým
predpokladom jej ďalšieho vývoja, ktorý pravdepodobne nezaznamená významnejšiu zmenu.

Intelektové schopnosti osobnosti obžalovaného zodpovedajú spodnému pásmu priemeru vzhľadom
k populačnej norme, s dobrým všeobecným rozhľadom, praktickým úsudkom a schopnosťou rozširovať
podstatné od nepodstatného. Emočná diferencovanosť je nízka, vyššie city nerozvinuté, chýba empatia,
emocionálny život je chudobný, s plytkými vzťahmi, orientovaný subjektivisticky s koncentrovaním
záujmu na seba a okamžité napĺňanie svojich potrieb a cieľov. Schopnosť interpersonálneho kontaktu je

bez hlbšieho záujmu o druhých. Osobnosť obžalovaného je výrazne nezrelá, povrchná, materialisticky
a konzumne orientovaná, závislejšie fungujúca, ale nepreberajúca zodpovednosť. Motivácia činu
obžalovaného vyplýva z nestabilnej osobnosti závislej od psychoaktívnych látok, ktorá je v stavoch
zníženej rozumovej kontroly (vplyvom konfliktu, drog, alkoholu alebo ich absencie) impulzívnejšia,
rozhodujúca sa na základe momentálnych pudov. Motiváciou je aj snaha získať finančné prostriedky

na zabezpečenie si prísunu drog. Vzhľadom k celkovej osobnosti obžalovaného, jeho doterajšiemu
vývinu a skúsenostiam možno predpokladať vyššie riziko prípadnej recidívy konania obdobného
charakteru. Negatívnym faktorom je vek s relatívne ukončeným osobnostným vývojom, absencia
morálnej bezúhonnosti ako aj nekritickosť k požívaniu drog a alkoholu. Pozitívnym prognostickýmfaktorom sa javí prezentovaná snaha sociálne lepšie fungovať a zaradiť sa do pracovného procesu.
Iba v prípade zdržania sa drog, alkoholu a zaradenia sa do primeranej referenčnej skupiny nemožno
vylúčiť priaznivejšiu prognózu ďalšieho vývinu osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu.

U obžalovaného boli zistené sklony riešiť záťažové situácie verbálnym alebo slovným násilím. Na
vedomej úrovni ale sociálne pozitívne, kooperatívne postoje prevládajú nad direktívnymi a agresívnymi
postojmi. Sebapresadzujúce, egocentrické a direktívnejšie nastavenie za bežných okolností podlieha
rozumovej kontrole, avšak pri jej oslabení psychoaktívnou látkou alebo stresom nemožno vylúčiť
impulzívnejšie a nezdržanlivé konanie. Okrem absolvovania ústavnej ochrannej protitoxikomanickej

liečby s pozitívnym efektom navrhli znalkyne dlhodobé doliečovanie formou opakovacích pobytov,
návštev klubov abstinujúcich so zaradením sa do komunity abstinentov.

V záveroch znaleckého posudku č. 71/2023 zo dňa 14.06.2023 (č. l. 295 - 318) znalec MUDr.
Marek Zelman z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria konštatoval, že poškodená
A. B. trpí duševnou poruchou - recidivujúcou depresívnou poruchou a tiež organickou poruchou

osobnosti. Recidivujúca depresívna porucha sa u nej rozvinula v čase pred skutkom približne
v roku 2000, pričom ide o duševnú poruchu vznikajúcu na podklade vrodenej dispozície a spustenú
negatívnymi životnými udalosťami v čase jej vzniku. Organická porucha osobnosti sa u poškodenej
rozvinula najneskôr v roku 2019 vo forme organických zmien osobnosti ako komplikácia telesného
ochorenia cukrovky s opakovanými závažnými hyperglykémiami. Znalec u poškodenej nezistil prejavy

duševnejporuchy,ktorábyvzniklamechanizmompsychotraumatizácie.Zistenáduševnáporuchamohla
u poškodenej spôsobovať zvýšenú citlivosť na vnímanie akýchkoľvek negatívnych životných udalostí
vrátane konania obžalovaného. Znalec u poškodenej z hľadiska psychiatrického - posudzujúceho
psychické prejavy v chorobnej rovine nezistil prejavy žiadnej duševnej poruchy (psychopatologické
prejavy) v kauzálnom súvise s psychotraumou a nezistil ani medicínsky významné zhoršenie duševnej

poruchy, ktorá u poškodenej existovala už pred skutkom. Uvedené ale nevylučuje prítomnosť prejavov
psychotraumatizácie ako ich opisuje znalkyňa - klinická psychologička. Tieto prejavy ale podľa
záverov znalca nedosahovali intenzitu zodpovedajúcu duševnej poruche. Konaním obžalovaného voči
poškodenej nedošlo k významnej zmene jej duševného stavu vyžadujúceho práceneschopnosť ani
zmenu či zintenzívnenie dlhodobo prebiehajúcej psychiatrickej liečby.

V záveroch znaleckého posudku č. 38/2023 zo dňa 14.06.2023 (č. l. 323 - 340) znalkyňa K.
D. L., K. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia
konštatovala, že z opisu poškodenej počas jej výpovedí a z výsledkov psychologického vyšetrenia
možno usudzovať na isté známky týranej osoby aj v dôsledku prežívania dlhodobého psychického

diskomfortu viazaného na spolužitie s obžalovaným, ktorý sa pod vplyvom drog dlhodobo správal
k poškodenej neprimerane (agresívne a násilne). U poškodenej sa prejavujú známky fyzického
a psychického utrpenia, ktoré sú však menej výrazné vzhľadom na organickú alteráciu osobnosti so
znížením exekutívnych funkcií a vystuženie (rezignáciu) na opisované dlhodobo prežívané neadekvátne
správanie a konanie obžalovaného voči nej. U poškodenej boli zistené známky mierneho až stredného

stupňa depresie, reaktívna depresia bez psychotickej hĺbky a známky adaptačných porúch (zvýšené
intrapsychické napätie). Poškodená je zaliečená, dlhodobo užíva lieky ordinované psychiatrom, čo
môže tlmiť ostrosť jej negatívnych pocitov a prejavov. V jej prežívaní sú výrazné reflexie uplynulého
obdobia s negatívnymi zážitkami v dôsledku správania sa obžalovaného voči nej (označuje to ako
„peklo“), pociťovanie bezmocnosti, hlboké poníženie, otrasené nervy, obavy z agresivity, agresívnych

ľudí, precitlivenosť na hluk. Prítomné sú u nej známky psychického trápenia v súvislosti so správaním
sa jej syna voči nej, únava a vyčerpanosť z dlhodobého prežívania diskomfortu, neistoty, nepokoja
a strachu. Uvedené prejavy sú už zmiernené po policajnom vysťahovaní obžalovaného z jej obydlia
a súdnom zákaze priblíženia sa obžalovaného k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Ďalej
znalkyňa konštatovala, že poškodená počas svojich výpovedí (kde znalkyňa bola prítomná), popísala

prežité udalosti konzistentne a konkrétne a opis udalostí a situácií a ich interpretácie znejú skôr
vierohodne. U poškodenej nezistila sklony ku konfabulácii a k vedomému skresľovaniu výpovedí.
Poškodená mala tendenciu synovo správanie zovšeobecňovať a negatívne aspekty jeho správania
vysvetľovať až ospravedlňovať výlučne užívaním drog.

Znalci Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. v znaleckom posudku č.
100/2023 zo dňa 27.05.2024 (č. l. 345 - 354) konštatovali, že správanie obžalovaného spôsobovalo
poškodenej fyzické a psychické utrpenie, ktoré viedlo k vzniku adaptačnej poruchy s radom
subjektívnych ťažkostí a porúch emotivity, ktoré jej bránili v bežnom spoločenskom styku a výkone.Ide o poruchu, ktorá je reakciou na aktuálnu stresovú situáciu a po jej zásadnej zmene môže
spontánne odznieť a nezanechať trvalé negatívne následky. Znalci zároveň charakterizovali organickú
depresívnu poruchu ako afektívnu poruchu, ktorá vzniká na základe preukázateľného organického

poškodenia centrálnej nervovej sústavy. U poškodenej vznikla pravdepodobne v dôsledku hypertenzie
a opakovaných hyperglykemických epizód vrátane komatóznych stavov pri diabete. Rekurentnú
depresívnu poruchu charakterizovali ako afektívnu poruchu, ktorá je psychologicky zrozumiteľnou
reakciou na nejakú životnú udalosť a od bežného smútku sa odlišuje zvýšenou intenzitou a trvaním.
Všetky popísané afektívne poruchy sa môžu vyskytovať súčasne alebo sa vyvíjajú v čase. Ďalej znalci

uviedli, že správanie obžalovaného spôsobujúce poškodenej psychické utrpenie možno považovať za
psychotraumatizáciu. Konanie obžalovaného - verbálna agresia, ponižovanie, vyhrážanie, vymáhanie
financií, obmedzovanie bežných aktivít viedlo u poškodenej k adaptačnej poruche, teda k zhoršenej
prispôsobivosti, schopnosti reagovať na záťaž, riešiť konfliktné a stresové situácie, so súčasným
výskytom subjektívnych ťažkostí ako sú bezmocnosť, prežívanie poníženia či precitlivenosť. Na rozdiel
od posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá je dlhodobou a oneskorenou reakciou na život ohrozujúci

stres, pri adaptačnej poruche ide o ťažkosti pri aktuálnom pôsobení stresových faktorov a po ich
odstránení majú tendenciu odznievať. Dlhodobé spolužitie s obžalovaným a opakujúce sa epizódy
agresívneho správania obžalovaného mohli viesť k vzniku naučenej bezmocnosti. Znalci zároveň
poukázali na to, že na prežívaní bezmocnosti sa podieľali aj dlhodobé psychické poruchy, a to rekurentná
depresívnaporuchaaorganickádepresívnaporucha.Znalciuviedli,žeakbybolokonanieobžalovaného

voči poškodenej dostatočne preukázané, možno konštatovať, že vzhľadom na to, že ide o vzťah
obžalovaného k matke a s poukazom na jeho vedomosť o dlhodobých telesných a duševných poruchách
matky, bolo správanie obžalovaného veľmi bezcitné a hrubé.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj listiny, a to zápisnicu o trestnom oznámení (č. l. 2), lekárske

správy (č. l. 355 - 357, č. l. 571 - 573), listiny o vykázaní z obydlia a následné šetrenia (č. l. 358 - 366, č.
l. 371 - 373, č. l. 400, č. l. 601 - 609, č. l. 611 - 613), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
28.04.2023 a uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/33-2023 - 14 zo dňa 28.04.2023 (č. l. 386
- 396), listiny z trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/347/2015 a sp. zn. 3T/51/2017 (č. l.
401 - 410, č. l. 416 - 542), výpis z LV č. XXXX (č. l. 543 - 570), listiny z konania Obvodného oddelenia PZ

Krupina ČVS: ORP-936/KA-ZV-2023 (č. l. 574 - 599), výpis z lustrácie zbrojných preukazov (č.
l. 614, č. l. 627), správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 23.05.2023, správu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 23.05.2023, správu Mestskej polície Krupina
zo dňa 29.05.2023 (č. l. 616 - 623) a z prílohovej obálky prečítal odpis registra trestov a výpis z ústrednej
evidencie priestupkov.

Poškodená podala voči obžalovanému trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v Krupine dňa
13.04.2023 o 18.35 hodine s tým, že popísala správanie obžalovaného voči nej, ktoré sa vystupňovalo
dňa 09.04.2023 o 18.00 hodine na adrese jej trvalého pobytu.

Poškodená bola v roku 2017 hospitalizovaná na chirurgickom oddelení Nemocnice vo Zvolene pre
úraz zavinený inou osobou, v roku 2019 bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya
v Kremnici, v roku 2020 bola hospitalizovaná na internom oddelení Nemocnice vo Zvolene, pracovisko
Krupina. Psychiater D. D. O. v správe z vyšetrenia poškodenej zo dňa 24.02.2022 konštatoval
u poškodenej organickú depresívnu poruchu, recidivujúcu depresívnu poruchu s ťažkou epizódou bez

psychotických príznakov.

Obžalovaný bol dňa 18.04.2023 o 21.00 hodine vykázaný z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., okres C., obec C., a to z bytu č. XX na treťom poschodí
bytového domu, vchod č. XX a z ostatných nebytových priestorov bytového domu na adrese D. E. F.

XXX/XX, C., vrátane vstupnej chodby do bytového domu a pivnice prislúchajúcej k bytu č. XX, vo vzťahu
ku ktorej nehnuteľnosti má poškodená zriadené právo doživotného bývania a užívania bytu, a to na 14
dní. Obžalovaný uviedol, že sa bude zdržiavať na adrese P. L., C..

Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 14C/33/2023 - 14 zo dňa 28.04.2023 vyhovel návrhu poškodenej

(ako žalobkyne) a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým obžalovanému (ako žalovanému) zakázal
priblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby
súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci, a tov nevyhnutnom rozsahu s tým, že trvanie neodkladného opatrenia obmedzil na dobu 6 (šesť) mesiacov
odo dňa jeho doručenia žalovanému.

V období od 19.04.2023 do 04.05.2023 bola stálou službou Obvodného oddelenia PZ Krupina
vykonávaná kontrola dodržiavania vykázania z obydlia osobou obžalovaného v rôznych časoch,
s konštatovaním „bez závad“. Počas šetrenia vykonaného u poškodenej v období od 14.11.2023 do
18.11.2024 (č. l. 602 - 609, 612) bolo zistené, že poškodená obžalovaného občas vídava počas
prechádzok, ale obžalovaný jej spoločnosť nevyhľadáva ani ju nijakým spôsobom nekontaktuje.

Po vykonaní šetrenia dňa 08.05.2024 poškodená uviedla, že od 08.04.2024 ju obžalovaný osobne
kontaktoval štyrikrát s tým, že jej zaklopal na vchodové dvere bytu s prosbou, či sa môže vrátiť, že sa
zmenil a už nebudú problémy, na čo mu poškodená odpovedala, že si to nepraje a obžalovaný bez ďalšej
komunikácie odišiel. Uviedla, že obžalovaný sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, a počas celého
rozhovoru bol slušný a kľudný. Počnúc od 08.05.2024 minimálne do 18.11.2024 obžalovaný poškodenú
podľa jej vyjadrení nekontaktoval ani nevyhľadával jej spoločnosť.

Z trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/347/2015 súd zistil, že obžalovaný bol v trestnej
veci pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Trestného zákona uznesením sudcu pre prípravné konanie zo dňa 18.12.2025 z dôvodov podľa
§ 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že táto začala

plynúť dňa 16.12.2015 o 8.30 hodine. Obžalovaný sa mal konania popísaného ako dlhodobé agresívne
správanie dopúšťať voči svojej matke A. B.. Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje zákonné
právo nevypovedať a poškodená popísala neprimerané správanie obžalovaného trvajúce viac ako 10
rokov a jeho závislosť na drogách. Po podaní obžaloby dňa 05.05.2017 Okresný súd Zvolen uznesením
sp. zn. 3T/51/2017 dňa 11.08.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

4To/130/2017 zo dňa 08.11.2017 podľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na §
215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie obvineného A. B. zastavil, pretože skutok nie
je trestným činom.

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného Zboru vo Zvolene, Obvodné oddelenie Policajného

zboru Krupina ČVS: ORP-936/KA-ZV-2023 zo dňa 24.11.2023 bolo trestné stíhanie pre podozrenie
z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona
odmietnuté z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Na podklade trestného oznámenia podaného G. B. bolo zistené, že obžalovaný
mal po dobu viac ako mesiac porušovať zákaz priblíženia sa k poškodenej vyplývajúci z uznesenia

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/33/2023 - 14 zo dňa 28.04.2023. Po vypočutí poškodená A. B. k veci
uviedla, že obžalovaného do bytu vpustila dobrovoľne, oprala mu veci, alebo mu dala jedlo. Obžalovaný
sa pritom správal slušne, nerobil na ňu žiadny nátlak a na jej požiadanie z bytu vždy odišiel.

Obžalovaný nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne a nie je vedený ani v evidencii

úradu práce ako uchádzač o zamestnanie. Nepoberá žiadne dávky. Mestskou políciou Krupina
prejednávaný nebol.

V minulosti bol obžalovaný dvakrát odsúdený za drogovú trestnú činnosť (v roku 2010 a v roku 2015).
Obe odsúdenia sú zahladené a na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Priestupkovo bol

postihovaný trikrát, v roku 2022 za založenie ohňa a spôsobenie požiaru a v roku 2023 a 2025 za
priestupok proti majetku (krádež tovaru).

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením

rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, pričom dospel k záveru, že skutok uvedený

vo výroku rozsudku sa stal a tento spáchal obžalovaný A. B..

Na obžalovaného bola prokurátorom podaná obžaloba pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Fyzická osoba naplní znaky skutkovej
podstaty predmetného trestného činu, ak konaniami popísanými v odseku 1 v bode a) skutkovej vety

spôsobíblízkejosobefyzickéalebopsychickéutrpenie.Utrpenímtrebarozumieťstav,ktorýsavyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky, prechodný čas. Týraním sa rozumie také konanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom
hrubosti a bezcitnosti, určitou vytrvalosťou, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo
bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Prísnejšia právna kvalifikácia tohto konania podľa § 208
ods. 3 písm. d) v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona je daná závažnejším spôsobom konania -

trvaním po dlhší čas. Týmto konaním je naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa.
Obžalovaného A. B. zo žalovanej trestnej činnosti usvedčuje výpoveď poškodenej A. B., výpovede
ďalších svedkov (G. B., H. I., J. B., ml. J. F.), výpovede znalcov a nimi podané znalecké posudky ale
aj prečítané listiny. Spomedzi dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní usvedčuje obžalovaného

predovšetkým jeho matka - poškodená A. B., ktorá na hlavnom pojednávaní popísala správanie
obžalovaného počas ich spolužitia v období od apríla roku 2022 do apríla roku 2023. Poškodená
počas svojho výsluchu stručne, ale v podstatných okolnostiach zhodne s výpoveďou z prípravného
konania popísala jednotlivé čiastkové konania obžalovaného, konkrétne ako jej obžalovaný niekoľkokrát
týždenne opakovane nadával, a to najmä kvôli peniazom na cigarety, ktoré od nej pýtal, kričal na ňu,

že je „kurva, piča“, vyčítal jej prázdnu chladničku a „nemá čo žrať“, všetko mu vadilo (zvuk kanvice,
televízora). Okrem toho poškodená popísala incidenty, kedy sa na ňu obžalovaný zahnal a oblial ju
vodou, bodal jej nožíkom popri nohe, v noci hral nahlas na gitare, chcel ju kopnúť nohou ale uhla alebo
jej povedal, že ju zabije.

Usvedčujúcu výpoveď poškodenej nepriamo potvrdzujú svedecké výpovede G. B., dcéry poškodenej
a H. I., vnučky poškodenej, ktoré síce neboli priamymi svedkami správania sa obžalovaného voči
poškodenej, postupne sa ale od poškodenej dozvedali, že obžalovaný jej opakovane vulgárne nadával,
že je „piča, kurva“, bol agresívny, pýtal od nej peniaze, ktoré jej potom nevrátil, hovoril jej, že „nemá čo
žrať“, vadil mu zvuk kanvice a televízora, poškodená musela byť ticho, lebo po prebdenej noci cez deň

spal. Obidve svedkyne verifikovali tvrdenia poškodenej, že obžalovaný na ňu počas toho, ako ležala na
posteli vytiahol nožík v puzdre a pichal jej ním popri nohe a hovoril, že ju zabije a taktiež tvrdenia, že
poškodenú oblial vodou a chcel ju kopnúť nohou, na čo poškodená odskočila na gauč.

Verziu poškodenej o fyzických a verbálnych útokoch zo strany obžalovaného potvrdzujú aj svedecké

výpovede J. B., dcéry poškodenej a maloletého J. F., vnuka poškodenej, ktorí svedkovia zhodne uviedli,
že obžalovaný sa v rozhodnom období (v roku 2022 a v roku 2023) správal k poškodenej agresívne,
nadával jej, ponižoval ju a vyhrážal sa jej. Aj menovaní svedkovia mali vedomosť, že hádky medzi
obžalovanýmapoškodenouvznikalikvôlipeniazom,alebozdôvodu,ženebolonakúpenéjedlo.Maloletý
svedok sa zmienil aj o tom, že obžalovaný mal pri poškodenej nožík a osobne bol pritom, ako sa

obžalovaný s poškodenou pohádal kvôli peniazom na cigarety a povedal jej, že „je kurva“.

Obžalovaný akékoľvek týranie voči poškodenej poprel. Obhajoval sa tým, že išlo o bežné hádky počas
ťažkéhospolužitiasmatkouvobdobíodapríla2022doapríla2023aokremdvoch„potýčok“,kedymatku
napadol s nožíkom a oblial ju vodou matke fyzicky neublížil a zabitím sa jej nevyhrážal. Pripustil, že sa

správal vulgárne, matke nadával a hádal sa s ňou kvôli peniazom, ale ospravedlnil sa jej. Z uvedeného
dôvodu vyjadril presvedčenie, že jeho konaním nebola naplnená skutková podstata žalovaného zločinu,
a to ani v základnej skutkovej podstate, ani v kvalifikovanej skutkovej podstate - po dlhší čas.

Spochybnenie výpovede poškodenej súd s ohľadom na celý rad vykonaných dôkazov vyhodnotil ako

tendenčné, sledujúce úmysel obžalovaného vyviniť sa zo žalovaného skutku zľahčovaním svojho
konania. Nepochybne, rozhodujúcim dôkazom v prejednávanej trestnej veci bola výpoveď poškodenej.
Súd túto výpoveď starostlivo vyhodnotil nielen jednotlivo ale aj v súhrne s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Poškodená v podstatných okolnostiach skutku vypovedala v zhode s výpoveďou z prípravnéhokonania. Potvrdila, že obžalovaný sa správal tak, ako je to vymedzené v skutkovej vete rozsudku
- minimálne v rozsahu jednotlivých čiastkových útokov počnúc od apríla 2023 do apríla 2023, kedy
bol obžalovaný vykázaný z obydlia poškodenej. Pokiaľ sa poškodená na hlavnom pojednávaní oproti

výpovedi z prípravného konania o niektorých čiastkových konaniach nezmienila (pokus o kopnutie
nohou, vyhrážky zabitím), prípadne konanie obžalovaného ospravedlňovala alebo pripisovala na
vrub drogovej závislosti, súd výpoveď v tomto ohľade hodnotil v kontexte oddeleného spolužitia
s obžalovaným, ku ktorému došlo v apríli roku 2024. Súd preto uveril tvrdeniam poškodenej tak, ako tieto
produkovala v prípravnom konaní a tak, ako boli tieto prečítané pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi

na hlavnom pojednávaní. Poškodená sa k prežitým udalostiam nechcela vracať, počas výpovede mala
v očiach slzy a pri konfrontácii s jej prvotnou výpoveďou uviedla, že pokiaľ v prípravnom konaní podrobne
popisovala jednotlivé slovné a fyzické útoky zo strany obžalovaného, hovorila pravdu. Súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že posudzovaná trestná vec je svojou povahou špecifická, keď násilie sa voči
týranej osobe pácha väčšinou v domácom prostredí a dôkazná situácia je tak obmedzená práve na
svedecké výpovede obžalovaného a poškodeného (ako osoby týranej a týrajúcej).

Obhajoba namietajúc právnu kvalifikáciu skutku argumentovala aj tým, že v konaní obžalovaného išlo
o ojedinelé, dielčie udalosti, ktoré sa odohrali v určitý deň. Obhajoba obžalovaného bola ale vyvrátená
výpoveďami poškodenej aj jednotlivých svedkov, ktorí na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že
obžalovaný sa počas spolužitia s matkou správal agresívne, vulgárne jej nadával, hádal sa s ňou

kvôli peniazom, kričal na ňu, že nemá čo jesť a počas toho ako cez deň spal, sa sťažoval na bežné
fungovanie poškodenej (pustenie kanvice, zvuk televízora, otvorenie okna). Tvrdenie obhajoby, že išlo
len o nedorozumenia a bežné hádky vyvracajú dôkazy vykonané výsluchom svedkýň G. B., H. I. a J. B.,
ktoré totožne zdôraznili, že v konaní obžalovaného voči poškodenej nešlo o bežné hádky, ale o hrubé
a bezcitné konanie, následkom ktorého poškodená psychicky upadala a uzatvárala sa do seba.

Obžalovanýtaktiežnamietal,žeznaleckédokazovanienepreukázalo,žebyjehokonanímboloohrozené
psychické a fyzické zdravie poškodenej a hoci je poškodená psychiatrickou pacientkou, v rozhodnom
období nedošlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Z prečítaných lekárskych správ vyplynulo, že
poškodená je v dlhodobej psychiatrickej liečbe a v dôsledku konania obžalovaného skutočne nedošlo

k zintenzívneniu klinických prejavov duševných porúch poškodenej - rekurentnej depresívnej poruchy a
organickej depresívnej poruchy (závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mareka Zelmana). Uvedené
nastalo najmä z dôvodu, že poškodená zodpovedne dodržiava medikamentóznu liečbu a je zaliečená.
Hoci znalec MUDr. Marek Zelman na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodená v dôsledku správania
sa obžalovaného netrpela na chorobnej - psychiatrickej úrovni, zároveň dodal, že uvedené neznemená,

že poškodená nemohla trpieť následkami konania obžalovaného na úrovni psychologickej. Záver
znalca D. D. M. súhlasí s výsledkami znaleckého dokazovania znalkyňou K. D. L., K. a znalcami
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. Znalci identicky konštatovali,
že správanie obžalovaného spôsobilo poškodenej fyzické a psychické utrpenie a viedlo k vzniku
adaptačnej poruchy s celým radom subjektívnych ťažkostí, ktoré jej bránili v bežnom spoločenskom

styku. Takéto prispôsobenie sa poškodenej na neprimerané správanie obžalovaného na hlavnom
pojednávaní podrobne popísali svedkyne G. B. a H. I. tak, že poškodená si od nich na bežné úkony
pýtala povolenie (či si môže urobiť kávu, zapnúť kanvicu, pustiť televízor, ľahnúť a pospať si). Ťažkosti
poškodenej popísala K. D. L., K. ako pociťovanie bezmocnosti, obavy z agresivity či hlboké poníženie.
Poškodená počas znaleckého vyšetrenia vedela popísať príčiny svojho trápenia tak, ako to urobila aj na

hlavnom pojednávaní, a to ponižovanie zo strany obžalovaného, nadávky, vyvolávanie strachu a stresu
a existenčné ohrozovanie.

Pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní namietal, že jeho konanie nemohlo dosiahnuť hrubší stupeň
necitlivosti vzhľadom na obnovené vzťahy s poškodenou súd poukazuje na závery znaleckého posudku

znalcov Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., ktorí aj na hlavnom
pojednávaní totožne s podaným posudkom potvrdili, že konanie obžalovaného voči poškodenej ako
svojej matke pri vedomosti o jej dlhodobých telesných a duševných poruchách bolo veľmi bezcitné
a hrubé. Hoci v sledovanom období od apríla 2022 do apríla 2023 nedošlo k výrazným klinickým
prejavom dlhodobých psychických porúch poškodenej (závery znalca MUDr. Mareka Zelmana), tieto

poruchy sa podieľali na psychologickom prežívaní bezmocnosti poškodenej (závery znalcov Ústavu
pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. a znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD.).
Ospravedlňovanie konania obžalovaného, jeho pripisovanie na vrub drogovej závislosti a v konečnom
dôsledku obnovenie vzťahov poškodenej s obžalovaným je v zmysle záverov znaleckého dokazovaniaprejavom odznievajúcej adaptačnej poruchy, kedy poškodená po zásadnej zmene situácie a eliminovaní
stresových faktorov - vysťahovaní obžalovaného z obydlia, respektíve po jeho osamostatnení bola
schopná pokračovať v bežnom spoločenstvom styku a v nadväzovaní vzťahov bez trvalých negatívnych

následkov.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak podľa názoru súdu spoľahlivo a bezpečne vyvrátili
obhajobu obžalovaného. Súd mal skutok preukázaný tak, že obžalovaný od presnejšie nezisteného dňa
v mesiaci apríl roku 2022 do apríla roku 2023 v meste Krupina, v byte na adrese D. E. F. XXX/XX

a iných miestach spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej matke A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. F. XXX/XX, C., predovšetkým tým, že bol voči nej slovne agresívny, vulgárne jej nadával,
ponižoval ju, vyhrážal sa jej, vymáhal od nej finančné prostriedky, snažil sa na ňu fyzicky útočiť, a to tak,
že ju chcel kopnúť, čo sa mu nepodarilo, nakoľko pred ním ušla na gauč, kričal na ňu slová „ty piča, ty
kurva“, pričom keď mu uviedla, že zavolá policajtov, oblial ju pohárikom s vodou, čo mal na stolíku, pýtal
od nej cigarety, na ktoré ak mu nedala peniaze, nadával jej, bol agresívny, musela mu kupovať jedlo,

ktoré keď nebolo nakúpené, tak kričal, že „nemá čo žrať“, keď prišiel v nočných hodinách domov pod
vplyvom drog, tak jej odopieral spánok tým, že si hlasito zapol hudbu alebo hral na gitare, a to aj napriek
tomu, že ho upozornila, že ju tým vyrušuje zo spánku, keď ležala na posteli, priskočil ku nej a nožíkom,
ktorý bol v tom čase v puzdre, jej pichal popri lýtku do postele so slovami „ja ťa zabijem“, čo opakoval,
pričom následne odišla ku svojej dcére, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej psychické a fyzické

utrpenie po dlhší čas, ktoré podľa záverov znaleckého posudku č. 100/2023 Ústavu pre znaleckú činnosť
vPsychológiiaPsychiatrii,spol.sr.o.viedlokvznikuadaptačnejporuchy,tedazhoršenejprispôsobivosti,
schopnosti reagovať na záťaž, riešiť konfliktné a stresové situácie, so súčasným výskytom subjektívnych
ťažkostí, ako sú bezmocnosť, prežívanie poníženia, precitlivenosť a iné, ktoré konanie obžalovaného
voči poškodenej nemalo za následok práceneschopnosť dlhšiu ako 42 dní.

Oproti podanej obžalobe súd tento skutok upravil tým spôsobom, že vymedzil jeho trvanie - od
presnejšie nezisteného dňa v mesiaci apríl roku 2022 do apríla roku 2023 a vypustil z neho tie
čiastkovékonaniaobžalovaného,ktorézdokazovanianahlavnompojednávanínemalpreukázané(bitie,
kopanie, údery, opakované hlasité zapínanie hudby, dupanie nohami po podlahe). Zároveň súd do

skutkovej vety rozsudku doplnil tie skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo vykonaním dokazovania na
hlavnom pojednávaní. Ide o špecifikáciu alebo precizovanie jednotlivých čiastkových konaní, ktorých
sa obžalovaný v rozhodnom období preukázateľne dopúšťal voči poškodenej, respektíve použitie
vulgarizmov (“ty kurva, ty piča”, “nemám čo žrať”). Úprava skutkovej vety o špecifikáciu preukázaných
čiastkových konaní nemala pritom žiadny vplyv na právne posúdenie skutku.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz čítaním
zápisnice o výsluchu A. B. podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo dňa 17.04.2023 (č. l. 3 - 10)
vzhľadom na to, že nejde o procesne použiteľný dôkaz - výsluch osoby nebol vykonaný kontradiktórnym
spôsobom a rovnako odmietol vykonať dôkaz oboznámením zvukového záznamu (č. l. 13) z dôvodu,

že tento sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keď blízkej osobe (matke) spôsobil fyzické a psychické

utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a citovým
vydieraním. Uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (§ 208 ods. 3 písm.
d) Trestného zákona) v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, minimálne od apríla roku 2022 a
najneskôrdoaprílaroku2023.Obžalovanýpritomkonalvpriamomúmyslepodľa§15písm.a)Trestného
zákona, keď vedel, že svojim vulgárnym a násilným konaním donúti poškodenú k želanému správaniu,

a to aj za cenu, že jej týmto privodí fyzické a psychické utrpenie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd na zásady ukladania trestov vymedzené v § 34
Trestného zákona. Prihliadol najmä na spôsob spáchania činu - dlhodobé týranie a jeho následok vo
forme adaptačnej poruchy poškodenej s výrazným negatívnym emočným prežívaním. Obžalovanému

nepoľahčovalo a zároveň nepriťažovalo nič. Závažnosť spáchaného trestného činu spočívala najmä v
tom, že obžalovaný svojim konaním po dlhší čas spôsoboval svojej matke fyzické a psychické utrpenie,
ktoré táto dôvodne pociťovania ako ťažké príkorie. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy, keď z hľadiska osoby obžalovaného prihliadol na to, že dve odsúdeniavykázané v odpise registra trestov má zahladené, a teda hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného vychádzajúc zo zásady personality trestu mal
súd za to, že osobitosti prejednávanej veci odôvodňujú vo vzťahu k obžalovanému mimoriadne zníženie

trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Hoci obžalovaný bol uznaný za vinného zo
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, kde podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona prichádza do úvahy
uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby od 7 do 15 rokov, súd prihliadnuc na pomery
obžalovaného, považoval uloženie trestu v zákonom určenej výmere trestnej sadzby za neprimerane
prísne.

Ako okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu súd v prejednávanej veci vzhliadol skutočnosť,
že obžalovaný počnúc od podania trestného oznámenia poškodenou (13.04.2023) resp. od momentu
vysťahovaniazobydliamatky(18.04.2023)anariadenianeodkladnéhoopatreniauznesenímOkresného
súdu Zvolen sp. zn. 14C/33/2023 - 14 zo dňa 28.04.2023 o zákaze priblíženia sa k poškodenej,
rešpektoval súkromie poškodenej, dodržiaval zákaz nevstupovať do jej bytu, poškodenú nekontaktoval

a pokiaľ v období mesiaca apríl 2024 niekoľkokrát poškodenú navštívil, resp. jej s niečím pomohol,
bolo to s jej súhlasom. Poškodená na hlavnom pojednávaní zhodnotila správanie obžalovaného po
vydaní opatrení orgánmi verejnej moci ako zlepšené, obžalovaný sa osamostatnil, zamestnal sa, je v
kontakte s rodinou a prejavuje snahu po abstinencii od drog. Súd preto dospel záveru, že primeraným
a postačujúcim trestom odňatia slobody je v prípade obžalovaného trest odňatia slobody pod dolnou

hranicou trestnej sadzby, vo výmere 4 (štyri) roky. Takto uložený miernejší trest podľa presvedčenia súdu
postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ako aj na prevýchovu obžalovaného.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s
poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a súčasne mu uložil probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý dohľad sa bude vykonávať v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom. Pri určení probačného dohľadu súd podľa § 51 ods. 2, ods. 5 Trestného
zákona určil obžalovanému dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, a to bez použitia kontroly
technickými prostriedkami. V rámci probačného dohľadu súd obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. j)
Trestného zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii

alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Konanie obžalovaného poškodená ako aj vo veci vypočuté svedkyne konštantne pripisovali na vrub
drogám. Konkrétne G. B. uviedla, že “dnes by sme tu nemuseli byť, keby obžalovaný neužíval
drogy”, “keď bol bez drog, spolužitie s matkou bolo dobré, bol bezkonfliktný”, “keď pomôžeme bratovi,

pomôžeme aj matke”, H. I. uviedla, že “obžalovaný sa správal agresívne kvôli drogám”, “správanie bolo
zapríčinené drogami”, J. B. vypovedala, že “problém v spolužití sú drogy”, “keď nie je pod vplyvom
drog, správanie je iné” a poškodená A. B. uviedla, že “obžalovaný nie je zlý chlapec, ale ničia
ho drogy.” Z uvedeného dôvodu podľa presvedčenia súdu na prevýchovu obžalovaného a ochranu
spoločnosti nie je potrebný nepodmienečný trest odňatia slobody, ale skôr dohľad súdnej autority

posilnený psychoterapiou, psychologickým poradenstvom a uloženým ochranným liečením.

Keďže obžalovaný sa podľa výsledkov znaleckého dokazovania dopustil trestného činu v dôsledku
závislosti od návykových látok (alkoholu, canabinoidov a psychostimulancií), súd mu podľa § 73 ods.
2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 veta prvá Trestného zákona uložil ochranné

liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou. Hoci znalkyne D. M. C. C. a D. A.
Q. v podanom znaleckom posudku navrhli uložiť obžalovanému ochranné liečenie ústavnou formou,
súd s prihliadnutím na správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu a snahu o zaradenie sa do
spoločnosti (osamostatnením sa, nájdením zamestnania a zlepšením vzťahov s rodinou) uprednostnil
v jeho prípade ambulantnú formu ochranného liečenia, ktorá bude trvať najviac 12 (dvanásť) mesiacov.

Zo záverov znaleckého posudku znalkýň síce vyplynulo, že obžalovaný má nekritický náhľad k svojej
závislosti (hoci bol liečený už v mladistvom veku), pozitívnym prognostickým faktorom sa podľa ich
záverov javí prezentovaná snaha sociálne lepšie fungovať a zaradiť sa do pracovného procesu.

Ambulantnú formu ochranného liečenia súd v prípade obžalovaného uprednostnil nad formou ústavnou

aj z dôvodu dostupnosti liečebných možností v ústavnom zariadení, kedy nie je dobre možné očakávať
umiestnenie do zariadenia v žiadúcej krátkej dobe po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho
rozsudku. Keďže obžalovaný dlhodobo nenavštevoval psychiatra a svoju závislosť neliečil, súd za
vhodnejšiu a účelnejšiu formu ochranného liečenia považoval formu ambulantnú s dôvetkom, že pričo najskoršom nástupe na výkon ochranného liečenia, následnom dodržiavaní liečebných pokynov a
zdržaní sa užívania drog a alkoholu nie je vylúčená priaznivejšia prognóza ďalšieho vývinu osobnosti
obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu.

V prípade, že by uložená ambulantná forma protialkoholického a protitoxikomanického liečenia neplnila
svoj účel (abstinencia od drog a alkoholu), súd s poukazom na § 74 ods. 2 Trestného zákona zmení
formu uloženého ochranného liečenia na ústavnú formu v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom

súde Zvolen. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlasuje v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O
odvolaní rozhoduje Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to
v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307ods.1písm.b) Trestného poriadku),
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);

Príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2

Trestného poriadku);

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú

osobu (§ 68 Trestného poriadku);

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.