Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100248
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100248.1

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
Full services, s. r. o., so sídlom Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina, IČO: 36 690 643, zast. URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/

A. B., bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., 2/ F. B., bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., 3/ SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š. p., so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047,
4/ Stredoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Pri Rajčianke 2327/8, 010 47 Žilina, 5/ G. H., bytom C.
B. XXXX/XX, XXX XX E., 6/ D. H., bytom I. XX, XXX XX J., 7/ K. L., bytom I. XXX, XXX XX I., 8/ G. L.,
bytom I. XXX, XXX XX I., 9/ Reality Holding+, s.r.o., so sídlom Bôrická 13, 010 01 Žilina, 10/ Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 11/ A. M., N. I. K. J. X, XXX XX E., 12/ H.

G. G. I., K. XX/X, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru
výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2023/021606-004 zo dňa 17. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Ďalšiaúčastníčka1/aďalšíúčastník2/(spoluajako„stavebníci“)podalidňa6.mája2022MestuŽilina
(ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako príslušnému stavebnému

úradu podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) žiadosť o vydanie stavebného
povolenia na stavbu „Prístavba skladovej haly, predajne, stolárskej dielne so súp. č. 8623“ (ďalej
ako „Stavba“) na pozemkoch C-KN parc. č. 3882/3, 3960/42 a 3960/23 v k. ú. E.. Stavebný úrad
oznámil listom zo dňa 30. mája 2022 začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania
a dotknutým orgánom, pričom podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania

a miestneho zisťovania, nakoľko pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť stavebníkov
poskytovala dostatočný podklad pre riadne a spoľahlivé posúdenie Stavby. Zároveň stavebný úrad
účastníkom konania a dotknutým orgánom stanovil lehotu 7 pracovných dní od dňa doručenia daného
oznámenia pre uplatnenie námietok a stanovísk. Námietky proti povoleniu Stavby v stanovenej lehote
uplatnil dňa 9. júna 2022 žalobca.

2. Stavebný úrad vydal dňa 13. decembra 2022 stavebné povolenie na Stavbu č.
8176/2022-136945/2022-SÚ-BAB (ďalej ako „stavebné povolenie“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnejsprávy prvého stupňa“), ktorým povolil Stavbu. Vo výroku stavebného povolenia zároveň uviedol popis
Stavby a podmienky pre jej uskutočnenie. Zároveň o námietkach žalobcu rozhodol tak, že im nevyhovel.
Vodôvodnenístavebnéhopovoleniastavebnýúradpopísalpriebehadministratívnehokonaniaauviedol,

že preskúmal žiadosť stavebníkov podľa § 62 Stavebného zákona, zaistil vzájomný súlad predložených
stanovísk dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek
vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia, pričom predložené stanoviská
a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia. Uviedol, že projektová dokumentácia Stavby spĺňa
všeobecné technické podmienky na výstavbu, nie je v rozpore s podmienkami územného rozhodnutia

oumiestneníStavbyavkonanínezistildôvody,ktorébybránilivydaniustavebnéhopovolenianaStavbu.

3. K námietkam žalobcu stavebný úrad uviedol, že obdobné námietky boli žalobcom uplatnené aj
v územnom konaní. Požiadavke žalobcu smerujúcej k spracovaniu projektu riešenia protipožiarnej
bezpečnosti Stavby nevyhovel, keďže stavebníci v konaní predložili projekt protipožiarnej bezpečnosti
Stavby pre stavebné povolenie, ktorý vypracovala H. F. B., špecialista požiarnej ochrany, reg. č. 29/2018

BČO v mesiaci máj 2022 ako oprávnená osoba (ďalej ako „Projekt“), pričom závery odborne spôsobilej
osoby môže spochybniť iba iná odborne spôsobilá osoba, čo splnomocnený zástupca žalobcu nie je.
Projektová dokumentácia bola posúdená Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru
vŽilineakopríslušnýmdotknutýmorgánom,ktorýknejpodľa§140avnadväznostina§126Stavebného
zákona vydal súhlasné Stanovisko na účely stavebného konania pod č. ORHZ-ZA1-309-001/2022

dňa 25. mája 2022 (ďalej ako „Stanovisko“). Požiadavku žalobcu na vykonanie miestneho zisťovania
stavebný úrad vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže ním uvádzané dôvody na vykonanie miestneho
zisťovania sú nepostačujúce. Z obsahu uplatnenej námietky nie je stavebnému úradu zrejmé, čo by
mal pri miestnom zisťovaní preveriť. Požiarne nebezpečný priestor Stavby vo vzťahu k susedným
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zostáva bez zmeny. Navrhovaná prístavba podľa stavebného

úradu žiadnym spôsobom nezasahuje do pozemkov žalobcu. Predmetom konania nie je posudzovanie
polohového umiestnenia existujúceho objektu so súp. č. 8623. Navrhovanou prístavbou sa nemenia
podmienky, za ktorých je teraz užívaný. Povoľovaná Stavba podľa stavebného úradu nezasahuje do
vlastníckeho práva žalobcu a ani ho neobmedzuje. Zmenou existujúcej stavby spočívajúcou v jej
prístavbe sa táto rozširuje, avšak nie smerom k nehnuteľnostiam žalobcu, ale na opačnú stranu, ktorá

vôbec priamo nesusedí s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve.

4. O odvolaní žalobcu proti stavebnému povoleniu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací orgán“) Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2023/021606-004/Pál zo
dňa 17. mája 2023 (ďalej ako „rozhodnutie odvolacieho orgánu“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol

a stavebné povolenie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán stručne popísal priebeh
administratívneho konania a obsah odvolania žalobcu. Stotožnil sa so závermi stavebného úradu
uvedenýmivstavebnompovoleníaskonštatoval,žestavebnépovoleniemávšetkyzákonompredpísané
náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne-záväznými právnymi predpismi,
pričom stavebný úrad vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Odvolací orgán sa tiež plne stotožnil

s rozhodnutím stavebného úradu o námietkach žalobcu. Uviedol, že podstatou podaného odvolania je
namietanie neposúdenia požiarne nebezpečného priestoru celej stavby, a teda nielen prístavby, ktorá
je predmetom konania.

5. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací orgán uviedol, že sú po obsahovej stránke zhodné s

tými námietkami, ktoré boli uplatnené v územnom konaní týkajúcom sa Stavby, a o ktorých už bolo
rozhodnuté stavebným úradom v spojení s rozhodnutím vydaným odvolacím orgánom, ktorým územné
rozhodnutie potvrdil. Vzhľadom na zásadu koncentrácie konania v § 61 ods. 1 Stavebného zákona sa
na tieto námietky podľa odvolacieho orgánu v stavebnom konaní neprihliada. Rozhodnutie o umiestnení
Stavby vydané stavebným úradom pod č. s. 11196/2021-164717/2021-SÚ-BAB zo dňa 27. septembra

2021 odvolací orgán potvrdil svojím Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002 zo dňa 23.
marca 2022. Pre všetkých účastníkov stavebného konania je právoplatné územné rozhodnutie právne
záväzné. V Rozhodnutí č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002 zo dňa 23. marca 2022 sa odvolací orgán
podľa svojho názoru dostatočným spôsobom zaoberal otázkou, voči ktorej smeruje podstata odvolania
v predmetnej veci. Žalobca nie je a nebude žiadnym spôsobom dotknutý na svojich vlastníckych

právach Stavbou. Vzhľadom na vzájomnú polohu Stavby a pozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je jej
požiarne nebezpečným priestorom do nich žiadnym spôsobom zasiahnuté. Predmetom konania je len
prístavba v zmysle predloženej projektovej dokumentácie a len k nej si môžu účastníci stavebného
konania uplatniť námietky na ochranu svojich vlastníckych práv, teda nie k pôvodnej stavbe, ktorá bolav minulosti riadne povolená a skolaudovaná. K odvolacej námietke nevykonania ústneho pojednávania
spojeného s miestnym zisťovaním odvolací orgán uviedol, že v § 21 ods. 1 Správneho poriadku je
pre orgán verejnej správy upravené oprávnenie a nie povinnosť uskutočniť ústne pojednávanie, ktoré

spravidla môže byť spojené aj s miestnym šetrením. Keďže žalobca nemá zákonný nárok na nariadenie
ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, jeho vykonanie je plne na zvážení orgánu verejnej
správy. Nenariadenie alebo nevykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním
nemožno posudzovať ako nezákonný postup stavebného úradu alebo ako diskriminačný postup voči
účastníkom konania. Odvolací orgán mal za to, že námietka žalobcu nebola takého charakteru,

aby vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Stavba je už
umiestnená na základe právoplatného územného rozhodnutia, pričom otázka protipožiarnej bezpečnosti
vrátane požiarne nebezpečného priestoru Stavby bola riešená práve v územnom konaní. Prístavba,
ktorá je predmetom konania, nie je vôbec situovaná k pozemkom vo vlastníctve žalobu. Nariadenie
ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci, by nebolo opodstatnené, nakoľko
podklady pre rozhodnutie boli dostatočné a nebolo potrebné vykonať dokazovanie na mieste samom,

čo by mohlo byť porušením princípu procesnej ekonómie. Stavebný úrad v odôvodnení stavebného
povolenia uviedol, prečo upustil od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.

Správna žaloba

6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením. Tvrdil, že sa napadnutým
rozhodnutím cíti byť neoprávnene dotknutý na svojich právach ako vlastník susednej nehnuteľnosti,
pretože povolenie prístavby skladovej haly, predajne, stolárskej dielne so súpisným č. 8623 nedôvodne

zasahuje do jeho sféry dispozície a „vytvára na jeho pozemku požiarne nebezpečný priestor“.
Pod pojmom „požiarne nebezpečný priestor“ žalobca rozumel „priestor okolo stavby, otvoreného
technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla
alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie“ (§ 79 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri

výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov /ďalej ako „Vyhláška“/).

7. Žalobca namietal, že stavebné povolenie bolo vydané bez vykonania miestneho zisťovania,
v dôsledku čoho nebol zistený skutočný stav a vplyv „stavby v zmysle vznesených námietok účastníkov“,
pričom sa podľa jeho názoru jedná o zásadné námietky majúce vplyv na okolité pozemky a stavby

„bez toho, aby táto otázka bola riešená zmluvne“. Orgány verejnej správy neposudzovali požiarne
nebezpečný priestor „stavby“, teda jej celkový vplyv na okolie a zásah do práv a oprávnených záujmov
žalobcu. Požiarne nebezpečný priestor nebol zistený v teréne a orgány verejnej správy ani nepožadovali
od stavebníkov jeho vyznačenie. Pokiaľ orgány verejnej správy neustálili otázku požiarne nebezpečného
priestoru „stavby“, nesplnili základnú požiadavku kladenú na jej bezpečnosť a nedostatočne zistili

skutkový stav veci. V prípade, ak boli v konaní stavebníkmi dopĺňané doklady aj po 9. júni 2022 (čo
vyplýva z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy), bolo podľa žalobcu potrebné vykonať
miestne zisťovanie po predložení všetkých relevantných podkladov.

8. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci v tom ohľade, že Stavba

(prístavba) bola posúdená izolovane od už existujúcej stavby. Tvrdil, že prístavba má tvoriť s existujúcou
stavbou jeden celok, a preto je potrebné komplexne posúdiť jej dôsledky na okolie, vrátane tak zásadnej
veci ako požiarne nebezpečný priestor. Keďže táto otázka podľa žalobcu zostala nezodpovedaná,
orgány verejnej správy postupovali v rozpore s § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v spojitosti
s § 62 ods. 2, nakoľko v predmetom prípade ide o prevádzku. Žalobca sa cíti byť zasiahnutý tým, že

na jeho pozemok v susedstve „stavby“ má zasahovať požiarne nebezpečný priestor. Keďže podľa § 66
ods. 3 písm. b) Stavebného zákona je povinnosťou stavebného úradu v rozhodnutí zabezpečiť ochranu
verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, bez jasného určenia požiarne
nebezpečného priestoru a toho, ako sa dotýka žalobcu, ide o „nesprávne“ rozhodnutie. Podľa § 79 ods. 2
Vyhlášky sa požiarne nebezpečný priestor určuje pre každú stavbu, preto stavebný úrad malo zaujímať,

aký požiarne nebezpečný priestor má stavba, ktorá s prístavbou tvorí jeden celok.

9. Podľa žalobcu len Stanovisko k prístavbe nie je postačujúce k zodpovedaniu otázky, či stavba
vyhovuje technickým požiadavkám na úseku požiarnej ochrany ako celok, lebo nedefinuje požiarnenebezpečný priestor stavby ako celku, ani prístavby a ani pôvodnej stavby. Je tak ohrozená verejná
bezpečnosť na úseku ochrany pred požiarmi. Žalobca mal za to, že existencia požiarne nebezpečného
priestoru zasahujúca do jeho pozemku je jednoznačne otázka, ktorej vysporiadanie neprináleží

stavebnému úradu. Stavebný úrad podľa žalobcu požiarne nebezpečný priestor nezadefinoval, čím však
porušil subjektívne právo žalobcu na vlastníctvo pozemku a jeho nerušenie zásahmi tretích osôb. V
danom prípade mal stavebný úrad žiadať od stavebníkov predloženie súhlasov všetkých subjektov,
ktorých právo je dotknuté, čo sa nestalo. Žalobca ďalej uviedol, že žiadal pripojiť kompletný spisový
materiál stavebného úradu k Rozhodnutiu stavebného úradu č. 1503/2019-23379/2019-OSP-BAB zo

dňa 10. mája 2019, keďže podľa jeho názoru len tak bolo možné zistiť a porovnať požiarne nebezpečný
priestor a stanoviská dotknutých orgánov k nemu „pred prístavbou a po nej“. Podľa žalobcu k takémuto
porovnaniu a skúmaniu stavebný úrad neprikročil, odôvodnenie rozhodnutia vôbec túto otázku nerieši
a námietku „logicky, zrozumiteľne a ani právne nerieši“, hoci žalobca výslovne žiadal, aby ako vlastník
susednej parcely zasiahnutý požiarne nebezpečným priestorom stavby vedel, ako veľký je tento priestor,
aký má tvar a kde zasahuje. Nakoľko protipožiarna bezpečnosť pôvodnej stavby bola posudzovaná pri

jej povoľovaní a kolaudovaní, podľa žalobcu je nevyhnutné porovnať „rozsah zmeny a jej následok“.

10. Nepreskúmateľnosť stavebného povolenia vzhliadal žalobca v tom, že stavebný úrad nevykonal
miestne zisťovanie, čím odmietol zistenie rozsahu požiarne nebezpečného priestoru. Vo svojom
rozhodnutí sa len „letmo“ odvoláva na to, že určité doklady vypracovali odborne spôsobilé osoby,

a preto ich môže spochybniť len iná oprávnená osoba. Podľa žalobcu „Toto je úplne scestné vyloženie
si možnosti namietať a teda spochybňovať – ide o popretie práva účastníka, pretože spochybniť je
možné vždy a všetko, ale je vecou orgánu štátnej správy, aby pochybnosti vyvrátil, čo možno jedine
relevantným zdôvodnením a vykonaním dokazovania“. Žalobca tvrdil, že v rozhodnutí sa skutočnosť,
že požiarne nebezpečný priestor zasahuje do vlastníctva „účastníka“, nevyvracia. To, že dotknutý orgán

vydá súhlasné stanovisko, nie je podľa žalobcu tautológia, keďže orgánu verejnej správy by malo byť
z úradnej činnosti zrejmé, že takéto stanoviská sa viackrát ukázali ako „liché“ a nepostačujúce, resp.
„aj napriek nim nebolo rozhodnuté kladne“. Stavebný úrad otázku požiarne nebezpečného priestoru
v odôvodnení stavebného povolenia nezodpovedal, pričom podľa žalobcu na strane 11 len obchádza
podstatu námietky tým, že žalobca, resp. jeho zástupca „nie je odborne spôsobilá osoba“. Žalobca

v správnej žalobe citoval časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu, v ktorej odvolací orgán
reagoval na odvolaciu námietku žalobcu k nevykonaniu miestneho zisťovania v predmetnej veci,
a uviedol, že citovaná časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu potvrdzuje, že stavebný úrad
si vystačil s orientáciou „stavby“, ale odpoveď na existenciu a rozsah požiarne nebezpečného priestoru
ako základnej otázky pri prístavbe „s ohľadom na jej materiály a pod.“ nevyriešil a nezodpovedal. Podľa

žalobcu tvrdenie odvolacieho orgánu, že „požiarne nebezpečným priestorom nie je do týchto žiadnym
spôsobom zasiahnuté,“ nemá oporu v žiadnom dôkaze a je nepreskúmateľné „v kontexte, že „pôvodná
stavba“ (teda bez prístavby) stavebný úrad nezaujímala; potom žalovaný (a ai orgán I. stupňa) by mali
v spisovom materiáli mať vyznačený požiarne nebezpečný priestor celej stavby (ako celku) a tento by
mal byť verejnosti i účastníkom známy. Avšak tu výkres s týmto zaznamenaním nie je“.

11. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že orgán verejnej správy nepostupoval v zmysle
„judikatúry“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/81/97. Rozhodnutie považoval za
nezákonné, pretože orgán verejnej správy jednak nevykonal dostatočné dokazovanie „na zistenie
skutočností v § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona a jednak sa nezaoberal právne otázkou

posúdenianehospodárnostipotrebných(anikdeneurčených)oprávanapokonabstrahovalodvlastného
rozhodnutia z roku 2015 a prekážky veci rozhodnutej“. Tieto nedostatky neodstránil ani odvolací orgán
a jeho rozhodnutie tieto závery len prevzalo.

12. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za

nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a žiadal, aby správny súd rozhodnutie
odvolaciehoorgánuspolusostavebnýmpovolenímzrušilavecvrátil„naďalšiekonanie“.Zároveňžiadal,
aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie odvolacieho orgánu k správnej žalobe

13. Odvolací orgán vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11. septembra 2023 uviedol, že podstatou
správnej žaloby je namietanie požiarne nebezpečného priestoru stavby ako celku, teda vrátanepôvodného objektu. Otázka požiarne nebezpečného priestoru stavby bola zo strany žalobcu namietaná
už v konaní o umiestnení Stavby a bolo o nej právoplatne rozhodnuté. Odvolací orgán opätovne
poukázal na zásadu koncentrácie konania. Predmetnou námietkou sa orgány verejnej správy oboch

stupňov už zaoberali a rozhodli o nej tak, že je neopodstatnená. Predmetom konania bola výlučne
len prístavba k pôvodnej už skôr povolenej stavbe, ku ktorej už nie je možné uplatňovať námietky.
Žalobca je povinný rešpektovať § 70 Stavebného zákona, keď stavebné povolenie je záväzné aj pre
právnych nástupcov účastníkov konania. Pri vydávaní stavebného povolenia, ktorým bola povolená
stavba „Skladová hala, predajňa, stolárska dielňa“, si právny predchodca žalobcu neuplatnil námietky

k požiarne nebezpečnému priestoru tejto stavby a nemôže tak urobiť ani žalobca pri povoľovaní jej
prístavby. Stavebný úrad a odvolací orgán nemôžu zasahovať do konaní, ktoré boli riadne ukončené
vydaním meritórnych rozhodnutí a ktoré boli v čase rozhodovania o prístavbe aj právoplatné. Povolenou
prístavbou situovanou na opačnej strane stavby „Skladová hala, predajňa, stolárska dielňa“ ako sa
nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobcu nedôjde k žiadnemu zásahu do jeho vlastníckych práv.
Odvolací orgán zároveň poukázal na konanie o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti

Rozhodnutia odvolacieho orgánu č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002/Pál zo dňa 23. marca 2022, ktoré
bolo vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 31S/82/2022, pričom o správnej žalobe nebolo v čase
spísania vyjadrenia odvolacieho orgánu rozhodnuté.

14. Ďalší účastníci sa k správnej žalobe nevyjadrili. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu

odvolacieho orgánu k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Dňom 1. apríla 2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení
neskorších predpisov prešla právomoc na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia na
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej
úprave prešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe z odvolacieho orgánu na
žalovaného - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 180 ods. 3 SSP

namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý
prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto konal s Úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným namiesto odvolacieho orgánu.

16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd

podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 11. septembra 2025, na ktoré
boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti ďalších
účastníkov. Ďalší účastník 3/ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 11. septembra
2025, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny

súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

17. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava správnej žaloby
a písomných vyjadrení. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné a nesprávne. Podstatou
namietaných skutočností je to, že v administratívnom konaní nebola posúdená celá stavba, ale len jej

časť (prístavba). Stavebný úrad neposúdil stavbu ako celok, keďže prístavba, ktorá bola predmetom
stavebného povolenia, tvorí s už stojacou stavbou jeden funkčný celok. Pri zmene stavby sa má v zmysle
Stavebného zákona posudzovať stavba ako celok. Požiarna bezpečnosť nebola posúdená vo vzťahu
k celej stavbe, ale len vo vzťahu k prístavbe, pričom ak orgány verejnej správy uviedli, že požiarna
bezpečnosť stavby už bola posúdená pri pôvodnej stavbe, takéto posúdenie je nedostatočné. Poukázal

na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/5/2014. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci nebol
dostatočne zistený skutkový stav, a to vo vzťahu k vymedzeniu požiarne bezpečného priestoru, ktorý
považoval za posúdený nedostatočne a napadnuté rozhodnutia sú v tomto ohľade neurčité. Nebola
vykonaná miestna obhliadka a orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach vyslovene uviedli, že
sa zaoberali len prístavbou, nakoľko hlavná stavba už bola z hľadiska požiarnej bezpečnosti posúdená.

Vzhľadom na uvedené považoval splnomocnený zástupca žalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho
orgánu za nezákonné. Žiadal, aby správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho
orgánu spolu so stavebným povolením zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.18. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom uviedla, že správnu žalobu považuje
zanedôvodnústým,žesapridržiavavyjadrení,ktoréuviedolprávnypredchodcažalovaného.Poukázala

na Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/82/2022 zo dňa 22. februára 2024,
pričom v predmetnej veci išlo o prakticky totožné námietky zo strany žalobcu, pričom správny súd
rozhodol v danej veci tak, že túto žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené zástupkyňa žalovaného
považovala správnu žalobu žalobcu za nedôvodnú a žiadala, aby ju správny súd zamietol.

19. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa § 61 ods. 1 a 2 Stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s
miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný

úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
(2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú
mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby.

24. Podľa § 62 ods. 1 až 3 (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným

dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie

a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
(2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku
1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického
zariadenia nepreskúmava.
(3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie

účastníkov konania a ich námietky.

25. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúradzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

26. Podľa § 79 ods. 1 a 2 Vyhlášky (1) Požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, otvoreného
technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla
alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie.

(2) Požiarne nebezpečný priestor sa určuje pre každú stavbu, otvorené technologické zariadenie a
otvorený sklad okrem požiarnych úsekov bez požiarneho rizika, potrubných mostov, káblových mostov,
dopravníkových mostov a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné prvky a ohraničujúce
konštrukčné prvky druhu D1.

27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením

a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že
určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v
zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle

§ 182 ods. 1, písm. e) SSP.

28. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením, ktorými bola povolená Stavba na pozemkoch
C-KN parc. č. 3882/3, 3960/42 a 3960/23 v k. ú. E., a to na návrh ďalších účastníkov 1/ a 2/ ako

stavebníkov. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za
základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (tento
dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí však žalobca v správnej žalobe bližšie nekonkretizoval).

29. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánmi verejnej správy, v zmysle
ktorej orgány verejnej správy podľa tvrdenia žalobcu neposúdili požiarnu bezpečnosť Stavby spolu s už
existujúcou stavbou so súp. č. 8623 v k. ú. E. ako celok, je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že požiarna bezpečnosť Stavby (prístavba) je riešená spolu s pôvodnou existujúcou stavbou

(skladová hala, predajňa a stolárska dielňa) Projektom, ktorý bol jedným z podkladov pre vydanie
stavebného povolenia, a ktorý pre výpočet požiarneho rizika v zmysle Vyhlášky posudzoval „stavbu
ako celok aj s prístavbou,“ ako to výslovne vyplýva z časti „Požiarnotechnická charakteristika stavby.“
Projektpripožiarnotechnickejcharakteristikestavbyuvádza,že„VsúladesvyhláškouMV-SRč.94/2004
Z. z. príloha č. 1 bude tvoriť posudzovaný priestor prístavby a stávajúcej haly jeden požiarny úsek –

N1.01.“ Skutočnosť, že Projekt požiarnej ochrany sa zaoberá celou stavbou, t. j. pôvodnou stavbou
spolu s prístavbou, a nielen samotnou Stavbou, je zrejmá aj z toho, že skutočná pôdorysná plocha
posudzovanéhopožiarnehoúsekuje466,47m2,pričompôdorysnáplochanavrhovanejprístavbyje12,7
m x 9,16 m, teda 116,332 m2. V Projekte je v časti „f) Odstupové vzdialenosti“ uvedené, že „Požiarne
nebezpečný priestor okolo stavby je vymedzený odstupovou vzdialenosťou, ktorá je stanovená podľa

STN 92 0201 – 4 ... Odstupové vzdialenosti vyhovujú a sú zakreslené vo výkresovej časti“. Odstupové
vzdialenosti sú zakreslené aj graficky vo výkresovej časti Projektu (Doplnok č. 1 k Projektu), pričom vo
výkrese je znázornená komplexná koordinačná situácia vrátane polohy všetkých susedných pozemkov,
a to aj pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline
ako príslušný dotknutý orgán verejnej správy podľa § 28 v spojení s § 25 ods. 1 písm. b) zákona č.

314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane pred
požiarmi“) a podľa § 140a ods. 1 Stavebného zákona posúdilo projektovú dokumentáciu Stavby, ktorej
súčasťou je aj Projekt, z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby na účely stavebného konania s
tým, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasilo bez pripomienok a vydalo Stanovisko (vo
vzťahukdoplneniuProjektuDoplnkomč.1vydaloOkresnériaditeľstvoHasičskéhoazáchrannéhozboru

v Žiline dňa 31. októbra 2022 Stanovisko na účely stavebného konania č. ORZH-ZA1-602-001/2022,
v ktorom s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasilo bez pripomienok). Podľa § 25 ods. 1
písm. b) Zákona o ochrane pred požiarmi „Štátny požiarny dozor sa vykonáva posudzovaním projektovej
dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiskasplnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu
konaní, ktoré upravuje stavebný zákon“. Z uvedeného vyplýva, že Stanovisko sa tak týka požiarnej
bezpečnosti Stavby spolu s pôvodnou stavbou so súp. č. 8623, keďže bolo vydané po posúdení

projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou bol Projekt, ktorý, ako je uvedené vyššie, posudzoval stavbu
ako celok. Z ustanovenia § 126 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že ak sa konanie podľa tohto
zákona dotýka záujmov chránených predpismi (mimo iného) o požiarnej ochrane, rozhodne stavebný
úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky
podľa osobitných predpisov. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline je dotknutým

orgánompodľa§140aStavebnéhozákona,atedastavebnýúradbolpovinnývkonanípostupovaťpodľa
Stanoviska a bol jeho obsahom viazaný, čo aj uviedol v odôvodnení stavebného povolenia. Stavebný
úrad vzhľadom na súhlasný obsah Stanoviska, ktorým bol viazaný, nemal žiadny dôvod a ani oprávnenie
vyhodnotiť požiarnu bezpečnosť Stavby, ktorá bola predmetom návrhu stavebníkov, samostatne a inak
akoOkresnériaditeľstvoHasičskéhoazáchrannéhozboruvŽiline,atobezohľadunaprípadnýnesúhlas
účastníkov územného konania, vrátane žalobcu. Keďže stavebný úrad v preskúmavanom stavebnom

konaní zabezpečil Stanovisko, ktorého predmetom bolo posúdenie projektovej dokumentácie Stavby,
ktorej súčasťou je aj Projekt, skutkový stav bol stavebným úradom zistený pre riadne posúdenie veci vo
vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby dostatočne. Stavebný úrad vychádzal pri svojom rozhodovaní zo
skutkového stavu vyplývajúceho zo zadovážených podkladov rozhodnutia, pričom vo vzťahu k požiarnej
bezpečnosti Stavby z podkladov rozhodnutia stavebného úradu (Projektu a Stanoviska) vyplýva, že

splnenie technických požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb bolo
posúdené pre stavbu ako celok, t. j. pre Stavbu spolu s pôvodnou stavbou.

30. Vzhľadom na uvedené je tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že orgány verejnej správy
neposudzovali požiarne nebezpečný priestor „stavby“ a nezistili skutočný stav veci, v rozpore s obsahom

napadnutých rozhodnutí. Je pravda, že orgány verejnej správy nezisťovali konkrétne skutočnosti pre
posúdenie požiarnej bezpečnosti Stavby a už existujúcej stavby so súp. č. 8623 v konaní samostatne
a na mieste samom, avšak tak urobiť ani nemohli, keďže na to nie sú oprávnené, pretože zistenie a
posúdenie týchto skutočností je v zmysle zákona vyhradené príslušnému dotknutému orgánu (Okresné
riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline), ktorý vychádza pri posudzovaní protipožiarnej

bezpečnosti stavieb z ich projektovej dokumentácie (§ 25 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane pred
požiarmi), konkrétne v danom prípade z Projektu, v ktorom sú uvedené všetky relevantné údaje
z hľadiska skutkového stavu veci. Stavebný úrad preto nepostupoval nezákonne, keď vo vzťahu
k posúdeniu požiarnej bezpečnosti Stavby nevykonal miestne zisťovanie. Žalobca ako účastník
stavebného konania mohol kedykoľvek využiť svoje oprávnenie nahliadnuť do administratívneho spisu,

ktorého súčasťou je aj Projekt, a oboznámiť sa s konkrétnymi skutkovými okolnosťami relevantnými pre
posúdenie požiarnej bezpečnosti Stavby a aj existujúcej stavby so súp. č. 8623 ako celku. Stavebný
úrad v stavebnom povolení riadne uviedol dôvody, prečo upustil od nariadenia ústneho pojednávania
spojeného s miestnym zisťovaním, keď skonštatoval, že pomery staveniska mu boli dobre známe
a žiadosť stavebníkov (ktorej súčasťou bol aj Projekt a Stanovisko) poskytovala dostatočný podklad pre

riadne a spoľahlivé posúdenie Stavby.

31. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca namietal, že Stavba ako prístavba už existujúcej stavby so súp. č. 8623 bola posúdená
izolovane, pričom bolo potrebné komplexne posúdiť jej dôsledky na okolie, a preto orgány verejnej

správy postupovali v rozpore s § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v spojitosti s § 62
ods. 2, nakoľko v predmetom prípade ide o prevádzku. Podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona
„Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku
1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického
zariadenia nepreskúmava“. Hľadisko podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, na ktoré

odkazuje citované ustanovenie Stavebného zákona, predstavuje otázku, či dokumentácia spĺňa
požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany
zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad bol povinný
v prípade Stavby, ktorá má slúžiť ako prevádzkareň (prístavba k už existujúcej stavbe, v ktorej

je umiestnená stolárska dielňa), preskúmať účinky budúcej prevádzky Stavby v tom ohľade, či jej
projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany
životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí (v kontexte námietok žalobcu v oblasti požiarnej
bezpečnosti stavieb), a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovenýmtýmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom neskúma technicko-ekonomickú úroveň projektu
technologického zariadenia. Stavebný úrad v stavebnom povolení na str. 10 uviedol, že predložená
projektová dokumentácia Stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a nie je v rozpore

s podmienkami územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, ďalej to, že zaistil vzájomný
súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi a zistil, že
realizáciou Stavby nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom, predpismi vydanými na
jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Podľa správneho súdu nie je možné tvrdiť, že stavebný
úrad účinky budúcej prevádzky Stavby podľa kritérií stanovených v § 62 ods. 2 Stavebného zákona

neposúdil, aj keď v stavebnom povolení neuviedol konkrétne detaily tohto posúdenia. Správny súd
podotýka, že predmet posúdenia vplyvov budúcej prevádzky je podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona
vymedzený a ohraničený na projektovú dokumentáciu Stavby. Stavebníkmi predložená projektová
dokumentácia Stavby upravuje všeobecné podmienky na ochranu životného prostredia a vo vzťahu
k požiarnej bezpečnosti Stavby je jej súčasťou Projekt, v ktorom sú popísané konkrétne detaily
jej požiarnej bezpečnosti pri jej užívaní na určený účel, teda aj pri jej prevádzke. Uvedený záver

stavebného úradu je tak napriek svojej stručnosti určitý a zrozumiteľný. Stavebný zákon v predmetných
ustanoveniach neukladá stavebnému úradu uviesť konkrétne detaily svojho posúdenia, resp. osobitne
popísať vysporiadanie sa s vplyvmi budúcej prevádzky Stavby na verejný záujem v oblasti požiarnej
bezpečnosti, najmä v prípade, keď požiarna bezpečnosť stavieb je vyhradená odbornému posúdeniu
orgánu štátneho požiarneho dozoru (Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline)

ako dotknutého orgánu verejnej správy. Nemožno od stavebného úradu požadovať, aby pri posúdení
účinkov budúcej prevádzky podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona vykonal komplexné posúdenie Stavby
z hľadísk, ktoré ani sám posudzovať nemôže (bod 29. tohto rozsudku). Stavebný úrad v stavebnom
povolení poukázal na Stanovisko vydané príslušným orgánom štátneho požiarneho dozoru, ktoré bolo
súhlasné, pričom v konaní nemohol sám posúdiť otázku požiarnej bezpečnosti Stavby inak.

32. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že len samotné Stanovisko je nepostačujúce, lebo
nedefinuje požiarne nebezpečný priestor stavby ako celku, ani prístavby a ani pôvodnej stavby, podľa
správneho súdu ide len o vyjadrenie subjektívneho názoru žalobcu. Je nepochybné, že obsahom
Stanoviska nie sú konkrétne skutočnosti vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby, avšak z jeho

obsahu je zrejmé, že Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline ho vydalo po
posúdení projektovej dokumentácie Stavby, ktorej súčasťou je aj Projekt, pričom tento skutočnosti
vyžadované všeobecno-záväznými predpismi obsahuje. Žalobca v správnej žalobe v tomto ohľade
ani neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré mal stavebný úrad (prípade odvolací orgán) porušiť,
keď v konaní vychádzal zo Stanoviska, resp. ustanovenie zákona, z ktorého by vyplývalo, že len

samotné stanovisko príslušného orgánu štátneho požiarneho dozoru k požiarnej bezpečnosti stavby je
nepostačujúce. Obdobne vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že stavebný úrad mal žiadať
od stavebníkov „preukázanie súhlasov od všetkých subjektov, ktorých právo je dotknuté“, správny súd
podotýka, že žalobca neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré by stavebnému úradu v stavebnom
konaní ukladalo povinnosť preukázať súhlas „všetkých subjektov, ktorých právo je dotknuté“. Obdobne

aj tvrdenie žalobcu, že žiadal pripojiť kompletný spisový materiál stavebného úradu k Rozhodnutiu
č. 1503/2019-23379/2019-OSP-BAB zo dňa 10. mája 2019, keďže podľa jeho názoru bolo len tak
možné „zistiť a porovnať“ požiarne nebezpečný priestor a stanoviská dotknutých orgánov k nemu,
k čomu stavebný úrad neprikročil, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť
zákonnosť rozhodovania a postupu stavebného úradu, ale len vyjadrenie vlastného hodnotenia postupu

stavebného úradu pri zisťovaní podkladov rozhodnutia, keďže žalobca neuviedol, z čoho vyvodzuje
povinnosť stavebného úradu zisťovať rozhodné skutočnosti porovnávaním obsahu administratívnych
spisov v iných administratívnych konaniach. Stavebný úrad postupoval v predmetnom konaní v súlade
s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a Správneho poriadku ako všeobecného predpisu
o správnom konaní, pričom dostatočným spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci,

predovšetkým o otázke požiarnej bezpečnosti Stavby (bod 29. tohto rozsudku).

33. Námietka nepreskúmateľnosti stavebného povolenia a rozhodnutia odvolacieho orgánu je rovnako
nedôvodná. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej
judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08,

III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva
na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov
verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej aprávnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci

je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“
Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne
odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a
úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne

vyhodnotil.Povinnosťouorgánuverejnejsprávyjetedarozhodnutieodôvodniťtak,abyjasným,určitýma
zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní
vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a
výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných
v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol
predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami

účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu a ani stavebné povolenie však takýmito
nedostatkami netrpia. Orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach nielen popísali priebeh
administratívneho konania, z ktorých konkrétnych podkladov vyplývajú jednotlivé zistenia vo veci a aj
to, ako zistené skutkové okolnosti právne vyhodnotili. Zároveň sa dostatočne konkrétne vysporiadali
aj s námietkami žalobcu uplatnenými v konaní pred stavebným úradom a odvolacími námietkami

žalobcu proti stavebnému povoleniu. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, ktoré sú popísané v bode 11.
tohto rozsudku, sú vyjadrením nesúhlasu a subjektívneho postoja žalobcu k odôvodneniu napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy, čo neobstojí ako relevantná žalobná námietka. Na to, aby sa
správny súd mohol námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vecne zaoberať,
by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť orgán verejnej správy neozrejmil, prečo je práve

daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci samej
a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Správny súd podotýka, že orgány
verejnej správy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia tak, aby z nich boli zrejmé skutočnosti, ktoré ich
viedli k rozhodnutiu vo veci (výrok rozhodnutia) a nie tak, aby ich odôvodnenie zodpovedalo predstavám
žalobcu. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu (a rovnako aj stavebné povolenie) považuje

správny súd z dôvodov, na ktorých sú založené, za dostatočne odôvodnené. Správny súd osobitne
zdôrazňuje, že tak stavebný úrad ako aj odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli zrozumiteľné
dôvody, prečo nebolo nariadené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Taktiež, ako už
správny súd uviedol, nie je úlohou stavebného úradu a ani odvolacieho orgánu v ich rozhodnutiach
popisovať požiarne nebezpečný priestor Stavby, resp. ako celku s už existujúcou stavbou, keďže

táto otázka je vyhradená orgánu štátneho požiarneho dozoru, a to zákonom ustanoveným spôsobom,
t. j. posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a
posudzovaním stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej
projektovej dokumentácie (§ 25 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane pred požiarmi).

34. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe popísané v bode 11. tohto rozsudku správny súd nemohol
vyhodnotiť ako žalobnú námietku, keďže tieto tvrdenia nekorešpondujú s obsahom napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy. Predmetom konania pred orgánmi verejnej správy nebolo
odstránenie stavby podľa § 88 a nasled. Stavebného zákona, ale povolenie Stavby. Správny súd sa
preto predmetným tvrdením žalobcu ďalej nezaoberal.

35. K poukazu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom na Rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/5/2014 správny súd pre úplnosť podotýka, že súdne rozhodnutia
nepredstavujú v právnom systéme Slovenskej republiky prameň práva a sú záväzné len v tej
individuálnej veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora,

avšak bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a
právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Zároveň je potrebné konštatovať,
že rozhodnutia iných správnych súdov, resp. krajských súdov ako správnych súdov, teda súdov tej istej
inštancie, nemožno považovať ani za judikatórne záväzné.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
odvolacieho orgánu v spojení so stavebným povolením a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa §
190 SSP zamietol.37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná
verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý
nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,

ktorúimsprávnysúduložil.Zdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaimmôžesprávnysúdnanávrhpriznať
právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom právo na náhradu trov
konania pred správnym súdom, keďže správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, a teda
nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu ich trov konania podľa § 169 prvej vety SSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka:RozsudoknepodpísaličlenkysenátuJUDr.AlenaAntalováaJUDr.DarinaŠtoffovázdôvodu
ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.