Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010065
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725010065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 05. novembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 07. 2025, sp. zn.
5T/20/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj o ochrannom opatrení.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým pobytom
C., t.č. C., D. X

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods. 1, tretia veta Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické ústavné liečenie.

Podľa § 74 ods. 5, prvá veta Tr. zák. uložené ochranné liečenie ústavnou formou trvá najviac 3 (tri)
mesiace.

Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust. §

138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od presnejšie nezisteného dňa v mesiaci apríl roku 2022 do apríla roku 2023 v meste C., v byte na
adrese D. E. F. XXX/XX a iných miestach, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej matke A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, C., predovšetkým tým, že bol voči nej slovne agresívny,vulgárne jej nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej, vymáhal od nej finančné prostriedky, snažil sa na
ňu fyzicky útočiť, a to tak, že ju chcel kopnúť, čo sa mu nepodarilo, nakoľko pred ním ušla na gauč,
kričal na ňu slová „ty piča, ty kurva“, pričom keď mu uviedla, že zavolá policajtov, oblial ju pohárikom

s vodou, čo mal na stolíku, ďalej od nej pýtal cigarety, na ktoré, ak mu nedala peniaze, nadával jej,
bol agresívny, musela mu kupovať jedlo, ktoré keď nebolo nakúpené, tak kričal, že „nemá čo žrať“, keď
prišiel v nočných hodinách domov pod vplyvom drog, tak jej odopieral spánok tým, že si hlasito zapol
hudbu alebo hral na gitare, a to aj napriek tomu, že ho upozornila, že ju tým vyrušuje zo spánku, keď
ležala na posteli priskočil ku nej a nožíkom, ktorý bol v tom čase v puzdre, jej pichal popri lýtku do postele

so slovami „ja ťa zabijem“, čo opakoval, pričom následne odišla ku svojej dcére, čím týmto konaním
spôsoboval A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, C., psychické a fyzické utrpenie
po dlhší čas, ktoré viedlo podľa záverov znaleckého posudku č. 100/2023 Ústavu pre znaleckú činnosť
v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. ku vzniku adaptačnej poruchy, teda zhoršenej prispôsobivosti,
schopnosti reagovať na záťaž, riešiť konfliktné a stresové situácie, so súčasným výskytom subjektívnych
ťažkostí, ako sú bezmocnosť, prežívanie poníženia, precitlivenosť a iné, ktoré konanie obžalovaného

voči poškodenej nemalo za následok jej práceneschopnosť dlhšiu ako 42 dní.

Za to mu bol podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba na 4 roky, bez

použitia kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona bola obžalovanému uložená
povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 veta prvá Trestného zákona bolo
obžalovanému uložené ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou.

Podľa§74ods.5 vetaprváTrestnéhozákonaobžalovanémuuloženéochrannéliečenieprotialkoholické

a protitoxikomanické ambulantnou formou potrvá najviac 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.09.2025, a to proti výrokom o vine, o treste
a o ochrannom opatrení v neprospech obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Pokiaľ
ide o výrok o vine namietal, že okresný súd modifikoval skutkovú vetu, keď vypustil fyzický útok
obžalovaného na poškodenú zo dňa 09.04.2023 spočívajúci v kopnutí, resp. pokusu o kopnutie
poškodenej do nohy. Poškodená tento útok popísala v prípravnom konaní a rovnako na hlavnom
pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju chcel kopnúť nohou, ale ona odskočila na váľandu a potom

obžalovaný chytil pohár s vodou a oblial ju. V odôvodnení rozsudku okresný súd hodnotil výpoveď
poškodenej aj v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní ako vierohodnú. Vyvstáva preto
pochybnosť o správnosti jeho postupu pri úprave skutkovej vety rozsudku o vine a od toho sa odvíjajúcej
právnej vety, keď daný útok obžalovaného na poškodenú, keď sa ju snažil kopnúť do nohy, avšak
poškodenej sa podarilo vyhnúť útoku, vypustil zo skutkovej vety rozsudku a zároveň vypustil aj z

právnej vety právnej kvalifikácie (spôsobovanie fyzického a psychického utrpenia bitím, kopaním). Aj
keď k dokonaniu fyzického útoku na poškodenú nedošlo, lebo sa poškodenej podarilo útoku vyhnúť,
neznamená to, že obžalovaný sa daného útoku nedopustil minimálne v štádiu pokusu.

Pokiaľ ide o výrok o treste uloženom obžalovanému, keď okresný súd aplikoval inštitút mimoriadneho

zníženia trestu a ukladal trest nespojený s odňatím slobody, pričom akcentoval na súčasný život
obžalovaného, mal za to, že pri ukladaní trestu v danej veci nedôsledne aplikoval zásady ukladania
trestovupravenévustanovení§34Tr.zák.Priukladanítrestu,jehodruhuavýmery,jepotrebnédôsledne
prihliadnuťnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,akoajnaostatnéatribútyuvedenév§34ods.4Tr.zák. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keďže sa jedná o dlhodobé psychické a fyzické utrpenie
spôsobovanénajbližšejosobe–matke,možnopovažovaťdruhuloženéhotrestuzaneprimeranemierny.
Taktiež aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. pod dolnú

hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozmedzí 7 rokov až 15 rokov, prihliadajúc na okolnosti
prípadu, charakter prejednávanej veci a pomery páchateľa, keď obžalovaný v podstate svoje konanie,
ktoré mu je kladené za vinu, nedoznáva a pripúšťa len slovné hádky s poškodenou, nie je možné
vyhodnotiť za adekvátne. Za daného stavu, berúc do úvahy predtým uvedené, mal byť obžalovanému
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici v trvaní 7 rokov, prípadne mimoriadne

znížený pod zákonom stanovenú dolnú hranicu, avšak tiež v spojení s odňatím slobody.

Pokiaľideovýrokouloženíochrannéhoprotialkoholickéhoaprotitoxikomanickéholiečeniaambulantnou
formou, okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil súčasným spôsobom života obžalovaného, keď malo
dôjsť v jeho správaní k zlepšeniu. Na strane 17 odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že znalkyne
D. G. C. C. a D. A. H. síce v znaleckom posudku navrhli ochranné liečenie ústavnou formou, avšak

tento zvolil ambulantnú formu ochranného liečenia a túto uprednostnil nad formou ústavnou aj z dôvodu
dostupnosti liečebných možností v ústavnom zariadení. V tejto veci sa jedná o výsostne odbornú
otázku, na ktorú zodpovedanie sú kompetentní výlučne znalci. Ak mal okresný súd s odstupom času
od spáchania skutku za to, že účel ochranného opatrenia je možné dosiahnuť aj inou formou ako
ústavnou, za tým účelom bolo vhodné minimálne dopočuť znalkyňu, prípadne zvoliť ďalší postup, aby

táto odborná otázka, ktorá je v kompetencii znalcov, bola riešená odborne. Na strane 17 odôvodnenia
rozsudku zároveň okresný súd uviedol, že obžalovaný dlhodobo nenavštevoval psychiatra a svoju
závislosť neliečil, pričom z toho vyvodil, že sa javí vhodnejšie ukladanie ambulantnej formy liečenia.
V prípade dlhodobo neliečenej závislosti od omamných a psychotropných látok, kde pravdepodobne
chýba aj subjektívny náhľad osoby na zneužívanie drog, sa javí nateraz, bez ďalšieho dokazovania,

vhodné a žiadúce práve uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, tak ako to vyplýva aj zo záverov
znalcov. Trvanie uloženého ochranného liečenia ústavnou formou podľa § 74 ods. 5 Tr. zák. je limitované
na 3 mesiace. V neposlednom rade dlhodobé problémy s užívaním drog obžalovaným počas celého
trestného konania zdôrazňovali jeho rodinní príslušníci.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby vo veci sám rozhodol v zmysle
jeho návrhu.

K podanému odvolaniu sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 29.09.2025. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku,
ako aj odvolacie dôvody okresného prokurátora, s ktorými sa však nestotožnil.

Okresný súd uviedol z akých dôvodov upravil skutok a vypustil z neho skutočnosti, ktoré sa na
hlavnom pojednávaní nepreukázali v súvislosti so spôsobením fyzického a psychického utrpenia bitím

a kopaním. V rámci záverečnej reči na túto skutočnosť poukázal jeho obhajca, t.j. že poškodená na
hlavnom pojednávaní potvrdila čo uvádzal na svoju obhajobu a to, že ju fyzicky nenapádal a nebil, teda
v konečnom dôsledku poprela, že by voči nej používal fyzické násilie. Dokonca popísala aj situáciu zo
dňa 09.04.2023 tak, že ju nekopol do nohy, ale išlo len o určitý náznak. Naviac okresný súd správne
uviedol, že samotná úprava v skutkovej vete nemala vplyv na právne posúdenie skutku.

Uložený trest považoval za primeraný a postačujúci, vrátane aplikácie ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d)
Tr. zák., nakoľko okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činu, neexistenciu žiadnych priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností, ale predovšetkým na to, že od spáchania skutku vedie riadny život, dlhšiu
dobu pracuje, matku navštevuje, pričom vychádzajú spolu dobre. Okrem toho zohľadnil aj to, že sa na

neho hľadí akoby odsúdený nebol a zobral do úvahy aj jeho osobné pomery.

Uloženie protialkoholického a protitoxikomanického ochranného liečenia ambulantnou formou okresný
súd odôvodnil časovým hľadiskom a dostupnosťou liečebných možností. Túto formu ochranného
liečenia považoval za účelnejšiu už aj vzhľadom na možnosť skoršieho nástupu na jeho výkon, ako aj

tým,ževsúčasnejdoberiadnepracujeavdôsledkunastúpenianaústavnúformubymuselzamestnanie
prerušiť a následne by ho stratil. Taktiež v prípade, že ak by ambulantná forma u neho nespĺňala účel,
okresný súd ju môže podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. zmeniť na ústavnú.Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora v celom rozsahu zamietol.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na dôvody uvedené v písomnom

odôvodnení podaného odvolania. Vzhľadom na eventuálnu potrebu vypočutia znalca z odvetvia
psychiatrie dal na zváženie prípadné zrušenie celého napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenie
veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Ak by tak odvolací súd nepostupoval, navrhol sprísniť výmeru
uloženého trestu odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a to tak ako to vyplýva z podaného
odvolania. Zároveň žiadal obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie

ústavnou formou.
Splnomocnenec poškodenej zdôraznil, že poškodená má za to, že na obžalovaného nie je potrebné
pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, práve naopak postačuje trest uložený
okresným súdom. Hlavným dôvodom páchania tejto trestnej činnosti podľa nej bolo dlhodobé užívanie
drog obžalovaným. Na druhej strane má však za to, že práve z tohto dôvodu by bolo vhodné u neho
realizovať ústavnú formu ochranného liečenia.

Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení
k odvolaniu okresného prokurátora. Zdôraznil, že obžalovaný pravidelne pracuje, má zabezpečený
príjem, matku navštevuje, drogy neužíva a preto by bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody pre neho prísne. Pokiaľ ide o ochranné opatrenie mal za to, že v súčasnosti u neho postačuje

jeho výkon ambulantnou formou. Vzhľadom k tomu navrhol odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný uviedol, že hoci v súčasnosti nemá legálny pracovný pomer, pravidelný príjem, ktorý mu
postačuje na živobytie, si zabezpečuje brigádami. Posledné oficiálne zamestnanie ukončil v júli 2024,

keď pracoval v záhradníctve. Ďalej sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a žiadal, aby bolo potvrdené
rozhodnutie okresného súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora zistil,
že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo

prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku o vine, o treste a o ochrannom opatrení. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
vo vzťahu k týmto výrokom, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie
okresnéhoprokurátorabolopodanéčiastočnedôvodneatoprotivýrokomotresteaochrannomopatrení.

Z tohto dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj o ochrannom
opatrení a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom, a to tak ako je uvedené
vo výrokovej časti.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva
obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne,
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.

por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné
vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne
odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa
prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia

zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za
vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ako je predtým uvedený.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, na stranách č.

3 až 16, s ktorým sa v prevažnej časti stotožnil s výnimkou ďalej uvedených skutočností. Na jednej
strane možno súhlasiť s prvostupňovým súdom, keď v určitej miere upravil oproti obžalobe, ktorá
vychádzala z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, priebeh a určité okolnosti niektorých
čiastkových útokov ako sú uvedené v skutkovej vete tak, aby zodpovedali dokazovaniu vykonanému nahlavnompojednávaní,ktoréjevtomtosmerenepochybnerozhodujúce,vrátanevypusteniaichprávneho
posúdenia ako bitia, kopania a úderov.

Naproti tomu nemožno prehliadnuť, že v odôvodnení rozsudku na strane č. 15, posledný odsek, uviedol
aj to, že vypustil zo skutku čiastkový útok spočívajúci v opakovanom hlasitom zapínaní hudby, hoci
skutková veta obsahuje, že si obžalovaný ,,hlasito zapol hudbu“, teda vypustil len opakovanie tohto
konania. V tomto smere však krajský súd poukazuje predovšetkým na to, že už obžaloba, ale aj
napadnutý rozsudok obsahovali v skutkovej vete taktiež to, že tam uvedenými čiastkovými konaniami

mal obžalovaný poškodenej odopierať spánok, čiže jeho konanie malo byť zároveň právne kvalifikované
aj podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktoré obsahuje odopieranie spánku ako jeden zo zákonných
znakov,ktorýmitotoustanoveniemožnonaplniť.Napriektakémutopochybeniuodvolacísúd,prihliadajúc
na rozsah, počet, rôznorodosť spôsobov a celkovú závažnosť ďalších jednotlivých čiastkových útokov
obsiahnutých v skutkovej vete, nezrušil napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku o vine, berúc
do úvahy tiež to, že i pri takejto zmene právnej kvalifikácii v neprospech obžalovaného by nedošlo

k zmene trestnej sadzby, podľa ktorej bol obžalovanému uložený trest a za týchto okolností teda nešlo
o chybu zásadného významu.

Vzhľadom k tomu mal odvolací súd súčasne za to, že v tejto časti nebolo možné akceptovať odvolacie
námietky okresného prokurátora v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu

o vine, vrátane úpravy skutkovej vety napadnutého rozsudku a na to nadväzujúce doplnenie jej právneho
posúdenia.

Nad rámec uvedeného však odvolací súd dodáva, že skutková veta má obsahovať predovšetkým všetky
náležitosti vyplývajúce z ust. § 163 ods. 3 Tr. por., avšak nemá priamo obsahovať označenie jednotlivých

dôkazných prostriedkov, ale len skutočnosti z nich vyplývajúce, pričom aj v obžalobe, aj v napadnutom
rozsudku bolo nadbytočne a nesprávne uvedené označenie predmetného znaleckého posudku, ktorý
bol nepochybne dôkazným prostriedkom.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu,

dospel krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, nakoľko bol obžalovanému uložený
neprimerane mierny trest odňatia slobody, v dôsledku čoho odvolanie okresného prokurátora považoval
v tejto časti za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. v uvedenom
výroku zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám.

Súd prvého stupňa správne nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej, ale ani priťažujúcej okolnosti, teda
ich pomer bol 0:0. Obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody od 7 rokov až do 15 rokov.
Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici takejto trestnej sadzby, by však bolo v danom
prípadeneprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnostipostačovalajtrestkratšiehotrvania,
čo správne konštatoval už okresný súd, preto bolo potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d)

Tr. zák., ktoré umožňovalo skrátenie výmery trestu až na dva roky.

K osobe obžalovaného možno konštatovať, že doposiaľ bol dvakrát odsúdený a to v rokoch 2010
a 2015 celkovo za dva prečiny nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, ale hľadí sa na neho akoby odsúdený nebol, keďže už

došlo k zahladeniu obidvoch odsúdení. Okrem toho bol dvakrát sankcionovaný za priestupky.

Obžalovaný k trestnej činnosti nezaujal kritický postoj, u poškodenej došlo k vzniku adaptačnej
poruchy, ale nie k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy, pričom aj pred skutkom trpela organickou
depresívnou poruchou. Konanie obžalovaného trvalo približne obdobie jedného roka, a z hľadiska jeho

právnej kvalifikácie ako konania po dlhší čas, išlo o dolnú hranicu tohto závažnejšieho spôsobu konania,
prihliadajúc na to, že sa nedopustil voči poškodenej žiadnych výrazných fyzických útokov a nespôsobil
jej žiadne fyzické zranenia, pričom išlo prevažne o verbálne útoky. Nemožno opomenúť ani to, že
na páchaní tejto úmyselnej trestnej činnosti sa výraznou mierou podieľala závislosť obžalovaného na
alkohole, omamných a psychotropných látkach, hoci si jej vznik zapríčinil svojim spôsobom života a

práve v tomto smere bude na neho spolupôsobiť uložené ochranné opatrenie. Nezanedbateľným bolo
tiež to, že obžalovaný sa následne osamostatnil, zarábal si na svoje živobytie legálnym spôsobom,
prejavil snahu abstinovať a snažil sa aj o zlepšenie vzťahov s poškodenou, jeho matkou, ktorá sama
žiadala, aby mu nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd obžalovanému mimoriadne znížil výmeru trestu v maximálnej
prípustnej miere podľa príslušných ustanovení Trestného zákona, na ktoré správne prihliadol už okresný

súd a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici vo výmere 2 roky. Prihliadajúc na celkovú
závažnosť zločinu a neexistenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti, by však nebolo namieste podmienečné
odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu, hoci aj za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jeho správaním a súvisiacich obmedzení a povinností. Takýto trest by bolo možné totiž v konečnom
dôsledku považovať za neprimerane mierny a nedostatočný na dosiahnutie účelu trestu, a to jednak

z hľadiska represie, ale aj z hľadiska zabezpečenia tzv. generálnej prevencie. Naproti tomu uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery nebolo v danom prípade za daných okolností
nevyhnutné.

Krajský súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol pred spáchaním trestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o ochrannom opatrení, dospel krajský súd čiastočne
k inému záveru ako okresný súd, nakoľko bola obžalovanému nesprávne uložená miernejšia forma
ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia a to forma ambulantná, v dôsledku čoho

odvolanieokresnéhoprokurátorapovažovalvtejtočastizadôvodné,pričomsavplnomrozsahustotožnil
s ním uvedenou argumentáciou v tomto smere a dôvody, na ktoré poukázal okresný súd, naproti tomu
nepovažoval za dostatočné. Vzhľadom k tomu napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. v
uvedenom výroku zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o uložení ochranného opatrenia
ústavnou formou sám.

Tento právny záver odvolacieho súdu má však až druhotný význam, nakoľko rozsudkom zároveň sám
uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a prihliadajúc na ust. § 74 ods. 1, tretia veta
Tr. zák. musel ústavnú formu uvedeného ochranného liečenia ukladať obligatórne, keďže ho ukladal
popri treste odňatia slobody, ktorého výkon, na rozdiel od prvostupňového súdu, podmienečne neodložil.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia ochranného opatrenia
(ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou), ktoré bude
spolupôsobiť pri ochrane spoločnosti, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu
trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej

prevencie,atakýtotrestzodpovedávšetkýmpožiadavkámvyplývajúcimzust.§34ods.1,ods.4Tr.zák.,
a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania
ochranných opatrení uvedených v ust. § 35 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o treste

a o ochrannom opatrení z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho
za čiastočne dôvodné (proti výrokom o treste a o ochrannom opatrení), rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.