Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124207233
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124207233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., C. B. nar.

XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. právne zastúpený: JUDr. Ján Luterán,
advokát, so sídlom Sabinovská 52, 080 01 Prešov, IČO: 43 841 996 proti žalovanému: D. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. o určenie neplatnosti právneho úkonu,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 16.08.2024 sa žalobca domáhal: I. Určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 26.06.2024 medzi žalobcom a žalovaným, zo strany žalovaného, doručené na Okresný
úrad Sabinov, katastrálny odbor dňa 22.07.2024 vedené v konaní pod č.k. V1027/2024-GE je neplatné.
aII.Určenia,žežalobcajevlastníkomnasledovnejnehnuteľnostinachádzajúcejsavkatastrálnomúzemí
A., obec A., okres Sabinov: pozemok- parcely registra C s parcelným č. 482,17 o výmere 2355m2, druh
pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 26.06.2024 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite č. II. žaloby. V zmysle LV č. XXX však

žalobca nie je v súčasnosti vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, pričom vlastníctvo k nej zatiaľ
nenadobudolnazákladepodanéhonávrhunavkladvlastníckehopráva,nakoľkodňa22.07.2024bolozo
strany žalovaného Okresnému úradu Sabinov, katastrálnemu odboru doručené odstúpenie od zmluvy,
v dôsledku čoho bolo žalobcovi adresované rozhodnutie Okresného súdu Sabinov zo dňa 24.07.2024,
ktorým bolo rozhodnuté o prerušení konania a žalobca bol vyzvaný na podanie žaloby o neplatnosť
odstúpenia od zmluvy. Napriek tomu, že žalobca ako kupujúci kúpnu cenu zaplatil, žalovaný ako
predávajúci nezmyselne a bezdôvodne odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy poukazujúc na údajne

uvedenie do omylu.

2. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, pričom zistil
nasledujúce:
2.1. V rámci procesného útoku žalobca predložil súdu návrh na vklad do katastra nehnuteľností (č.l. 6)
adresovaný Okresnému úradu Sabinov, katastrálnemu odboru a doručený mu dňa 01.07.2024 ako aj
rozhodnutie Okresného úradu Sabinov č.k. V1027/2024-GE zo dňa 24.07.2024 (č.l. 8-9) o prerušení

konania o vklade vlastníckeho práva z dôvodu, že zo strany žalovaného ako predávajúceho bolo
katastrálnemu orgánu doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy a v prípade, ak žalobca ako kupujúci toto
odstúpenie neakceptuje, do 30 dní má podať žalobu podľa § 137 CSP s odporúčaním, že má ísť o žalobu
o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.2.2. Zároveň žalobca súdu predložil listinu s názvom „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“ podanú žalovaným
ako predávajúcim Okresnému úradu Sabinov, katastrálnemu odboru dňa 22.07.2024 (č.l.10), z ktorej
vyplýva, že žalovaný žiada o zrušenie vkladu z dôvodu zrušenia kúpnej zmluvy a to z dôvodu hrubého

uvedenia do omylu pri predaji predmetného pozemku.
2.3. Žalobca predložil súdu aj kúpnu zmluvu týkajúcu sa predmetného pozemku (č.l.11-16) podpísanú
stranami sporu. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu je evidovaná na LV č. XXX, tak ako to vyplýva
z výpisu z katastra nehnuteľností rovnako predloženého v rámci procesného útoku žalobcom (č.l. 17).

3. Okresný súd Prešov listom zo dňa 25.09.2024 (č.l.26) oznámil žalobcovi, že § 39 OZ nie je osobitným
predpisom, ktorý by umožňoval podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP
a zároveň ho vyzval, aby špecifikoval naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle
§ 137 písm. c) CSP, keďže odôvodnenie petitu č. II. v žalobe chýbalo.
3.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 22.10.2024 (č.l. 27-29), v ktorom uviedol,
že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia je daný a to s poukazom na § 31 ods. 1

zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona a to z dôvodu, že o návrhu na vklad rozhoduje Okresný úrad
Sabinov, katastrálny odbor, ktorý rozhodnutím o prerušení konania žalobcu k takejto žalobe vyzval.
Žalobca teda má za to, že osobitným predpisom je katastrálny zákon a to v zmysle ním citovaných
ustanovení katastrálneho zákona a občianskeho zákonníka.
Následne žalobca cituje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa všeobecných formulácií vo

vzťahu k naliehavému právnemu záujmu a uvádza, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy je daný z dôvodu existencie stavu objektívnej právnej neistoty
medzi sporovými stranami.

4. Žalovaný sa k predmetu konania písomne nevyjadril. Na pojednávaní sa vyjadril čiastočne

nezrozumiteľným spôsobom uvádzajúc určité ústne dohody medzi ním a žalobcom, ktoré boli porušené
a preto následne napriek uzavretiu kúpnej zmluvy urobil úkon odstúpenia od nej.
4.1. Na tieto tvrdenia žalovaného súd neprihliadal z dôvodu ich oneskoreného uvedenia (mali byť
uvedené vo vyjadrení k žalobe) postupom podľa § 153 ods.2 C.s.p. (Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to

vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.).
4.2.Vzhľadomnaprávnynázor,ktorýsúdzaujalaktorýbudeuvedenýnižšie,zamietolsúdnávrhžalobcu
na vykonanie dokazovania výsluchom brata strán sporu ohľadom skutočností týkajúcich sa uzavretia
spornej zmluvy, pričom tento návrh bol rovnako urobený v rozpore s § 153 ods.2 C.s.p.
4.3. Súd prijal listinný dôkaz predložený na pojednávaní (potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny), pretože

išlo o potvrdenie skutočnosti uvedenej už v žalobe.

5. Žalobca teda podal predmetnú žalobu majúc za to, že pokiaľ ide o petit č. I. je to žaloba podľa
§ 137 písm. d) CSP a osobitným právny predpisom umožňujúcim podať túto žalobu je § 39 OZ a
§ 31 KZ. Žalobca má odstúpenie od zmluvy za neplatný právny úkon, pretože žalovaný žiadnym

spôsobom nekonkretizoval akým spôsobom bol uvedený do omylu. Následne poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré uvádzajú, že účelom civilného procesu by nemal byť prílišný formalizmus.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vo vzťahu k petitu č. I. žalobca odôvodňuje aj tým, že
žalobca je vlastníkom predmetu prevodu (pozemku na základe kúpnej zmluvy) a žalovaný by si
mohol vymyslieť nový, akýkoľvek absurdný dôvod na odstúpenie od zmluvy, pričom žalobca by musel

znova podať žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy.

6. Podľa § 137 C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré
je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia).

Oproti úprave podľa § 80 písm.c) O.s.p (návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem) priniesla
úprava § 137 C.s.p. zmeny spočívajúce v tom, že došloI.kopusteniu(vrámciC.s.p.)výslovnejúpravyžalôbourčenieexistencieineexistencieprávnehovzťahu
(podľaskoršejúpravypodmienenýchexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení
a podľa novej pre ich nevčlenenie do § 137 písm. c/ zákona zjavne bez trvania na splnení takéhoto

predpokladu),
II. k obohateniu zákonného výpočtu možných žalôb o žaloby na určenie právnej skutočnosti, v tomto
prípade za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu (kam zjavne patria i skôr výslovne
neupravené žaloby o platnosť, či neplatnosť právnych úkonov, ktoré mimo akúkoľvek pochybnosť sú
jednými z právnych skutočností) a

III. k úprave u žalôb o určenie existencie, či neexistencie práva výnimky z pravidla preukazovania
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (v tomto prípade tak, že preukazovanie nie je
potrebné, ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu).
7.1. Prípustnými žalobami o určenie právnej skutočnosti sú napr.:
- žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP),
- žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 OZ),

- žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným
(§ 131 OBZ), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (§ 183 OBZ) a uznesenia členskej
schôdze družstva (§ 242 a 260 OBZ),
- žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD),
- žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a OZ).

8. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o ne/platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy ako žaloby o určenie
neplatnosti právnej skutočnosti – právneho úkonu podľa § 137 písm.d) C.s.p. (ktorá preukázanie
naliehavého právneho záujmu nevyžaduje), osobitným predpisom nie je § 39 OZ (Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.) a ani § 31 ods.1 KZ (Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.) ako sa domáhal žalobca.
V prejednávanej veci nie je takýmto osobitným predpisom ani § 34 ods.2 KZ (Ak súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka.), keďže ku vkladu vlastníckeho práva ešte nedošlo.

9. Otázka prípustnosti žaloby o určenie ne/platnosti od kúpnej zmluvy bola riešená aj NS SR a to
s negatívnym záverom.
PodľaNSSRsp.zn.4Cdo/17/2019-Právnuotázkunastolenúdovolateľom-žalobaourčenieneplatnosti

odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva
zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať
za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo
12/2018. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania
vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej

úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.
Podľa NS SR sp. zn. 1Obdo/51/2021 (R – 1/2023) - Žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou
osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu

žalobu.
Podľa NS SR sp. zn. 2Cdo/209/2021 - 42. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka.
43. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je ním upravený až následný procesný postup okresného
úradu, t. j. postup až po rozhodnutí súdu o určení neplatnosti napr. darovacej zmluvy, a to iba za
predpokladu, že na základe darovacej zmluvy bolo vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy užzapísané v prospech obdarovaného. Toto ustanovenie sa vôbec nevzťahuje na prípady, kedy vlastníctvo
zapísané v katastri naďalej svedčí v prospech darcu. Pokiaľ odvolací súd poukazoval na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/137/2017, toto rozhodnutie sa vzťahovalo na situáciu, kedy určovacia

žaloba bola podaná podľa § 80 písm. c) OSP, a teda ide o odlišnú situáciu.
44. Dovolací súd na tom základe dospel k záveru, že ak na základe darovacej zmluvy nedošlo k vkladu
vlastníckeho práva v prospech obdarovaného, ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nie je osobitným predpisom,
ktorý má na mysli ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Dovolanie žalovaného preto považoval za prípustné
a dôvodné aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je žalobou určovacou podľa § 137 písm.c) C.s.p. vyžadujúcou
preukázanie naliehavého právneho záujmu. Keďže vyhovujúci rozsudok by bol listinou spôsobilou na
zápis zmeny vlastníka v katastri nehnuteľností, je na požadovanom určení naliehavý právny záujem
daný.
10.1. Žaloba však v tejto časti nie je dôvodná a jej odôvodnenie žalobcom je vzájomne rozporné.

Žaloba totiž odporuje požadovanému petitu č. II., keďže žalobca sám uvádza – v zmysle príslušného
listu vlastníctva môj klient nie je v súčasnosti vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, pričom vlastníctvo
k nej zatiaľ nenadobudol na základe podaného návrhu na vklad vlastníckeho práva – preto vzhľadom
na to, že ku vkladu vlastníckeho práva do KN nedošlo, nebola žaloba v tejto časti dôvodná (Podľa §
133 ods.2 OZ - Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom

do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.).
10.2. Zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníctva. Zmluvný
prevod vlastníctva sa vo všeobecnosti skladá z dvoch fáz. Prvou je právny dôvod (iustus titulus), ktorou
je samotná zmluva a druhou fázou je právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modus adquirendi).
Zmluva je dvojstranným prípadne viacstranným právnym úkonom, ktorý sám o sebe nemá translačný

účinok, pretože len samotnou zmluvou nedochádza k prevodu vlastníctva, ak zákon alebo dohoda
zmluvných strán neustanoví pri prevode hnuteľných vecí inak. Pri prevode nehnuteľností (evidovaných
v katastri nehnuteľností) platí záver o absencii translačného účinku u zmluvy vždy. Zmluva ako taká totiž
v zásade obsahuje len obligačný záväzok prevodcu previesť na nadobúdateľa vlastníctvo k prevádzanej
veci. Druhá fáza zmluvného prevodu, teda spôsob nadobudnutia vlastníctva je závislý od toho, či

ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Pri hnuteľnej veci sa totiž vlastníctvo nadobúda momentom jej
prevzatia nadobúdateľom a pri nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností.

11. Na základe vyššie uvedeného tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na záver však uvádza,
že pokiaľ ide o postup OÚ Sabinov (ktorý ako nesprávny nezakladá oprávnenosť žaloby o určenie

neplatnosti odstúpenia), stotožňuje sa s rozhodnutím KS v Žiline sp. zn. 7Co/14/2022, podľa ktorého
- 8. Za nie bez významnú odvolací súd považoval v tejto súvislosti poukázať i na komentár k zák.
č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon, podľa ktorého orgány na úseku katastra často odmietajú riešiť
predbežné otázky týkajúce sa platnosti odstúpenia od zmluvy alebo otázky relatívnej neplatnosti, ak
sú tieto otázky „sporné“. Často sú na to dokonca aj nesprávne usmerňované zo strany UGKK SR.

Namiesto vyriešenia predbežnej otázky zisťujú názory účastníkov a keď zistia „spornosť“, odkazujú
ich na súdne konanie s tým, že správne orgány nemajú právomoc na riešenie „sporných otázok“.
Spravovanie katastra je už od svojich počiatkov charakteristické tým, že sa v ňom vyskytujú aj justičné
prvky, t.j. ich rozhodovacia činnosť je obdobná rozhodovacej činnosti súdov. Správne orgány sa týmto
postupom zbavujú svojej povinnosti riešiť predbežné otázky bez ohľadu na to, či sú sporné alebo nie.

Okruh predbežných otázok, ktoré nie sú správne orgány oprávnené riešiť, je jednoznačne vymedzený
v § 40 ods. 2 Správneho poriadku a tento okruh si nemôžu orgány katastra svojvoľne rozširovať na
„sporné“ alebo iné predbežné otázky. Správny poriadok ani iný predpis na úseku katastra nerozlišuje,
či je predbežná otázka medzi účastníkmi „sporná“ alebo „nesporná“. Okresný úrad je povinný skúmať,
či zákon alebo dohoda účastníkov odstúpenie pripúšťa, či je toto odstúpenie platné. V prípade, že

odstúpenie je absolútne neplatné, nemožno naň prihliadať, keďže absolútne neplatný právny úkon nemá
žiadne právne účinky.

12. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.12.1. Žalovaný v konaní plne úspešní náhradu trov konania nežiadal, preto mu súd nárok na jej náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.