Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124413788
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124413788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831
03 Bratislava, o zaplatenie 1.105,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 2C/116/2024-102 zo dňa 23. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.105,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 1.105,- Eur od 02.08.2024 do zaplatenia
a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.04.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená

škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť ČEKO s.
r. o., so sídlom Žilina (poškodená). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom
čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej
nehody si poškodená za účelom zabezpečenia svojich potrieb, z dôvodu poškodenia jej motorového
vozidla, zapožičala vozidlo u žalobcu, značky Peugeot 308, AT, ktoré skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy
o nájme č. 519/2024 zo dňa 30.04.2024, v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej uvedené vozidlo
od 30.04.2024 do 17.06.2024 za denné nájomné 61 Eur, zmluvné nájomné v sume 39 Eur s poplatkom

za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 Eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo po dobu 49
dní. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 17.06.2024, splatnou 02.07.2024
sumu 1.961,- Eur. Uvedená suma je fakturovaná za už zmienené obdobie 49 dní, pričom výška denného
nájomného predstavovala 39 Eur s DPH. V sume 1.961,- Eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 Eur s DPH. V konaní nebola sporná výška denného
nájomného, ako ani výška poplatku za pristavenie vozidla.
3. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2024 a Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2024
bola táto skutočnosť oznámená žalovanému. Žalovaný nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu.
4. Bolo nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 17.07.2024 a uhradil žalobcovi sumu 529,17 Eur, ktorá zodpovedá prenájmu náhradnéhovozidlapodobu15dní,keďvsebezahŕňalaajzaplateniepoplatkuzapristavenievozidla.Žalovanýuznal
náhradu za nájom náhradného vozidla v rozsahu 15 dní, t.j. za obdobie od zapožičania náhradného
vozidla 30.04.2024 do skončenia opravy vozidla 14.05.2024. Neuznal dobu nájmu náhradného vozidla

za čas od 15.05.2024 do 17.06.2024 z dôvodu, že dňa 14.05.2024 bolo motorové vozidlo poškodenej
opravené,atedaodnasledujúcehodňapovažovalnájomnáhradnéhovozidlazaneúčelný.Dňomopravy
poškodeného vozidla mala poškodená možnosť si svoje vozidlo prevziať a využívať svoje už opravené
motorové vozidlo. Zdôraznil, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Bola preukázaná existencia škodovej udalosti, škody a príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý z časti
uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu spôsobenú poškodenej vo forme preplatenia
nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný uhradil iba časť tejto škody, pričom by bolo možné
pristúpiť k takému kroku iba pre prípad prerušenia príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou
nehodou a škodou poškodeného. Nebola preukázaná žiadna iná „udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať

úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu, následkom ktorej by
mohlo byť prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Nebolo preukázané žiadne vybočenie, ktoré by
viedlo k prerušeniu príčinnej súvislosti a preukázateľne došlo ku škode na majetku poškodenej, ktorá
si bola nútená prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom zaplatila vo forme zápočtu pohľadávok.
Podstatná je celá doba nájmu náhradného vozidla, ktorý nájom bol zabezpečený za dobu, po ktorú

nemala k dispozícii svoje vlastné motorové vozidlo, pretože poškodená bola vylúčená z užívania svojho
motorového vozidla po celú dobu, po ktorú jej vozidlo nebolo k dispozícii. Tento záver vyplýva aj
z nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34. Svoje motorové vozidlo nemala poškodená
k dispozícii ani dňa 14.05.2024 a to napriek tomu, že v predmetný deň malo byť jej motorové vozidlo
opravené. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia autoservisu, ktorý ešte dňa 17.06.2024 konštatoval,

že vozidlo poškodenej nevydá, kým mu nebude doručený krycí list. Aj zo skutočnosti, že faktúra
za opravu motorového vozidla sa doručuje priamo poisťovni vyplýva, že oprava je hradená priamo
poisťovňou. Je teda zrejmé, že poškodená nežiadala uhradiť poistné plnenie na svoj účet, ale žiadala,
aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu formou vydania krycieho listu. Konanie
autoservisu pri nevydaní opraveného motorového vozidla preto zodpovedá v praxi ustálenému pravidlu

o vydaní opraveného motorového vozidla buď po úhrade za opravu zo strany poškodeného, alternatívne
doručením krycieho listu. Takéto v praxi zaužívané konanie medzi autoservismi (aj nezmluvnými)
a poisťovňami nie je možné prenášať na ťarchu subjektu, ktorý bol nedobrovoľne nútený odovzdať svoje
motorové vozidlo do servisu, za účelom opravy. Prax, kedy autoservis čaká na doručenie krycieho listu,
sa vzťahuje na každú opravu poškodeného motorového vozidla pri škodovej udalosti, ktorá je krytá

poistením. Samotný autoservis NOVÝ TOPCAR, s.r.o., kde bolo poškodené motorové vozidlo v oprave
vydal poškodenej potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu dňa 17.06.2023,
z ktorého vyplýva, že autoservis čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého nevydá opravované
vozidlo. K námietke žalovaného, že uvedené potvrdenie bolo vopred pripravené, šablónovité a účelové
uviedol, že je tomu tak pravdepodobne preto, že opakovane vyvstála obdobná problematika prevzatia

motorového vozidla z autoservisu aj v iných konaniach, o čom ma súd z vlastnej činnosti vedomosť.
Z potvrdenia vyplýva jednoznačne jeho obsah a dôvody, pre ktoré bolo vydané. Nebolo sporné, že
do dňa 17.06.2024 mala poškodená prenajaté náhradné vozidlo, napriek nevydaniu jej opraveného
vozidla z autoservisu, ktorá skutočnosť bola potvrdená 17.06.2024 autoservisom, poškodená pristúpila
uvedeným dňom k ukončeniu nájmu náhradného vozidla. Konštrukcie žalovaného o tom, že poškodená

tak postupovala z dôvodu, že inak by jej už nebol zaplatený nájom náhradného vozidla zo strany
poisťovne, nemal preukázané. Uvedené je v rozpore so skutočným stavom, keď je zrejmé, že táto
eventuálna konštrukcia sa preukázala ako nepravdivá, nakoľko zo strany žalovaného nebol uhradený
nájom náhradného vozidla už od 16.05.2024, to znamená dátumovo oveľa skôr, ako poškodená
ukončila nájom náhradného vozidla. Konanie poškodenej, ktoré smeruje k eliminácii nákladov za nájom

náhradného vozidla za čas, kedy už poškodená nepotrebovala náhradné motorové vozidlo považuje za
správne.
5. Ako ďalší dôvod žalovaný na neuhradenie nájmu náhradného vozidla poukázal na skutočnosť, že
nájom nebol nevyhnutný z dôvodu, že poškodená je vlastníčkou viacerých motorových vozidiel. Vo veci
nebolo sporné, že poškodená disponovala aj inými motorovými vozidlami, ktoré však boli využívané na

iné účely. Nakoľko však došlo k poškodeniu, poškodená potrebovala náhradu práve za toto vozidlo,
ktoré bolo poškodené. Z čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 17.06.2024 vyplýva, že v čase
zapožičania náhradného vozidla, nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla
bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti, teda poškodená náhradné motorovévozidlo potrebovala práve za účelom nahradenia poškodeného motorového vozidla, ktoré pôvodne
mala k dispozícii. Skutočnosť, že je podnikateľský subjekt vlastníkom viacerých motorových vozidiel
neznamená, že by na jeho strane nevyvstala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých).

Predovšetkým pri podnikateľských subjektoch je potrebné ustáliť nutnosť náhrady motorového vozidla aj
privlastníctveviacerýchmotorovýchvozidiel,pretožekaždéjednoslúžiknejakémuúčelu.Nezistilžiadny
dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej
výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu náhradného vozidla. Teda prináleží mu náhrada
nájomného za celé fakturované obdobie 49 dní, ako aj náhrada za fakturovanú časť vo výške 41,67 Eur

bez DPH za pristavenie vozidla, ktorá nebola zo strany žalovanej rozporovaná. Faktúrou bolo nájomné
vyfakturované vo výške 1.634,17 Eur bez DPH. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia
poistného plnenia žalovaným 529,17 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo
výške 1.105,- Eur dôvodná.
6. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia t.j. od 02.08.2024 v posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi poskytnúť plnenie,

je po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 17.07.2024), v súlade s § 11
ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj „Zákon o PZP“). Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj
záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa
do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ
je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania

zo žalovanej sumy vo výške 9,25 % ročne od 02.08.2024. Zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 309/2020.

7. Právne vec posúdil v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, ods. 8, § 15 ods. 1 „Zákon o PZP“ a § 442
ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu, ktoré uvádza

v odôvodnení napadnutého rozsudku, odôvodnenie považuje za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci
súd nedokázal vysporiadať so všetkými jeho námietkami a argumentáciou. Konajúci súd akceptoval
vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného
a zároveň má za to, že súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Rozhodnutie

považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Uvádzal ako nespornú skutočnosť, že žalobca disponoval
viacerými vozidlami, no bez rozumného zdôvodnenia a kritického hodnotenia mal z vyjadrenia právneho
predchodcu žalobcu za preukázané, že tieto využíval na iné účely, pričom ako dôkaz bol produkovaný
iba čestné prehlásenie a žalobca tak len tvrdil, že jeho právny predchodca nemohol využívať iné
zo svojich vozidiel, avšak toto nebolo podložené žiadnym relevantným dôkazom. Žalobca v tomto

smere neuniesol dôkazné bremeno. Neobstojí ani samotné čestné prehlásenie právneho predchodcu
žalobcu, pričom podľa pravidiel vecnej argumentácie je možné na tieto tvrdenia uplatniť argumentačný
princíp Hitchensovej britvy: „Čo je tvrdené bez dôkazov, je možné bez dôkazov zamietnuť.“ Žalobca
nepreukázal predmet podnikania svojho právneho predchodcu, počet vozidiel, ktorými disponoval, účel
týchtovozidiel,reálnuabsenciumožnostiužívaťvlastnévozidlá.Pokiaľideodĺžkuprenájmunáhradného

vozidla, poukázal na to, že oprava bola ukončená dňa 14.05.2024, z ktorého dôvodu žalovaný odmietol
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom uplatnenom rozsahu, čo riadnym spôsobom zdôvodnil
a znížil poistné plnenie o náklady, ktoré boli na základe riadne vykonanej likvidácie škodovej udalosti
označené za preukázateľne neúčelné. Súd na danú vec neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti nájmu
náhradného vozidla. Existencia skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na prenájom náhradného

vozidla je podmienená nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených nákladov a dobou, počas ktorej
bol poškodený vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, z dôvodu jeho opravy. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015, Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25Cdo/3911/2007. Konštatovanie súdu, že nebolo preukázané prerušenie príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a celou dobou nájmu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a má za to, že takouto

skutočnosťou bolo konanie opravcu, ktorý preukázateľne opravil vozidlo dňa 14.05.2024, no vozidlo
bez akéhokoľvek právneho titulu zadržiaval až do dňa 17.06.2024, teda vyše mesiaca a dvojnásobok
doby, počas ktorej vykonával opravu vozidla. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
preukázať dohodu medzi opravcom a právnym predchodcom žalobcu ohľadne spôsobu úhrady aleboakýkoľvek iný dôkaz, ktorý by preukazoval oprávnenie opravcu na zadržiavanie už opraveného vozidla
po dobu 34 dní. Má za to, že v momente ukončenia opravy a vystavenia faktúry opravcom skončila doba
nájmu, ktorá bola v príčinnej súvislosti s konaním škodcu. Škodca, ktorý zavinil nutnosť opravy, nezavinil

následné počínanie opravcu. Po ukončení opravy už bol nájom náhradného vozidla spôsobený výlučne
konaním opravcu. Argumentáciu súdu obsiahnutú v odôvodnení rozsudku považuje za nedostatočnú,
pripúšťa, že aplikácia dotknutých ustanovení musí zohľadňovať ochranu poškodeného, avšak nemôže
byťbezbrehá,nakoľkonastranežalobcuakoajpoškodenéhovystupujúpodnikateľskésubjekty.Konanie
v súlade so zákonnou povinnosťou poškodeného je len, ak pri správe majetku spoločnosti uzatvoril

zmluvu o pôžičke (poznámka odvolacieho súdu zrejme mal na mysli zmluvu o nájme) za primeranú
dennú sadzbu a zároveň by dbal na primeranú dobu opravy počas celej doby opravy, nielen pri výbere
opravcu, v ktorého možnostiach je vykonať opravu za čo najkratšiu dobu. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla teda nemôže byť podstatné len to, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo,
nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné motorové

vozidlo. Má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie
rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nevyhodnotil
správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Neuviedol, aké skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu
a bude mu priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení
a právnych záverov súdu prvého stupňa. Rozhodnutie považuje za vecne správne, má za to, že

súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnil s názorom súdu obsiahnutým
v odôvodnení rozhodnutia, preto nevidí dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a navrhuje ho potvrdiť.
Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, že
podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako namieta nesprávne právne

posúdenie veci, keď súd mal za to, že je daná vecná legitimácia sporových strán a že nájom náhradného
vozidla je účelný aj po zavŕšení opravy poškodeného vozidla. Žalovaným prezentované odvolacie
dôvody považuje za neopodstatnené a zavádzajúce. Odôvodnenie rozhodnutia stačí na záver o tom, že
ztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces.Možnojednoznačne
konštatovať, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym

posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané
zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia netvorí opodstatnený dôvod
odvolania. Súd sa dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán.
Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver
o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Stotožňuje sa s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, keď

náklady na nájom náhradného vozidla považoval za nutné a účelné. Poškodený sa dostal do situácie,
keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo, v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej klientom žalovaného. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len
riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Náhradné vozidlo užíval
od 30.04.2024 do 17.06.2024, ktorý deň sa ešte stále vozidlo poškodenej nachádzalo v autoservise

a čakalo sa na vystavenie krycieho listu zo strany žalovanej, avšak nárok na náhradu nákladov
spojených s užívaním náhradného vozidla následne žalovaný priznal len za 15 dní. Žalovaný si sám
protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemá
nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností uhradil a postup autoservisu
namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Bolo preukázané, po akú dobu sa

poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy. Má za to, že nie je dôvodné
skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla
definovaného nálezom Ústavného súdu SR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise
je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah
na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu. Užívanie opraveného motorového

vozidla mu umožňuje autoservis, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou
motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu pri vykonávaní
opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý
bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojhovozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením
povinnosti poistenca žalovaného. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu
zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou

vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinnosti.
Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej
udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla
pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania
jeho opravy nachádza v autoservise. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku

ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla ak nemá objektívnu možnosť opravené
vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom
poškodenému. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise
bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania
náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného

a jeho zodpovednosť za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.
Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom,
pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne.
Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa. Je potrebné si
uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise nebyť konania poistenca

žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti poukazuje na § 560 Občianskeho zákonníka,
resp. § 326 Obchodného zákonníka o synalagmatickom záväzku. Autorizovaný servis neinformuje
poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno
poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne,
kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba

a účel užívania náhradného vozidla. Je presvedčený, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol
poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú
byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia
predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu
odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. K argumentácii

žalovaného ohľadne neexistencie vzťahov medzi autoservisom a poisťovateľom, na základe ktorého by
autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu
uvádza, že žalovaný účinne nepoprel existenciu zmluvného vzťahu medzi autoservisom a žalovaným,
dôkazom existencie spolupráce je aj vydanie krycieho listu zo strany poisťovne a jeho doručenie
autoservisu, ktorý prijal takúto záruku na úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla. Rozhodovaciu

prax,oktorúžalovanýopierasvojuprocesnúobranupovažujezaprekonanú.Zdôrazňuje,žeskutočnosť,
že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovanej zotrvá v autoservise až do zaplatenia
nákladov spojených s jeho opravou, je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku
na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry
vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu ani inú príčinu,

ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo
k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu
trov konania.
11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivýproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
14. V posudzovanej veci sú v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie zreteľne vysvetlené jeho

podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré súd aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane
odôvodnenéspôsobomzodpovedajúcim§220ods.2CSP.Vreakciinaodvolacieargumentyžalovaného
odvolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie neodôvodnil podľa jeho predstáv, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým

spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalovaný preto neopodstatnene namieta, že mu súd prvej inštancie
nedostatočným odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany (II.
ÚS 76/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo strany sporu na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Preto rozhodnutie nie možné
považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné.
15. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že poškodený disponoval viacerými vozidlami a nepreukázal,
že nemohol tieto užívať namiesto poškodeného vozidla, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná
dňa 14.05.2024, kedy si poškodený mohol vyzdvihnúť opravené vozidlo a od tejto doby nebol nájom

náhradného vozidla účelný, od tohto dátumu autoservis neoprávnene opravené vozidlo zadržiaval až
do dňa 17.06.2024, opravou vozidla 14.05.2024 došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťouaceloudobounájmu,keďžeškodca,ktorýzavinilnutnosťopravynezavinilnáslednépočínanie
autoservisu. Odvolací súd sa s týmito odvolacími námietkami nestotožnil poukazujúc na dôvody súdu
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ako aj na nižšie citované rozhodnutia Ústavného súdu SR.

16.Odvolacísúdpovažujezanutnézdôrazniť,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu,
a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so
škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval:

„Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo
obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky

na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu.“.

Ústavný súd SR v náleze č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 konštatoval, že už v skutkovo
a právne obdobných prípadoch konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že

účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)

ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná
škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do

momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť

doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel ajÚstavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022
a III. ÚS 476/2024).“.
17. Odvolací súd sa cíti byť viazaný vyššie citovanými nálezmi. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom

najnovšom náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti
a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia
o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím
(až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívaním poškodeného vozidla. Odvolací súd dodáva, že nie je možné od poškodeného požadovať,

aby mal k dispozícii neustále nejakú finančnú hotovosť, pre prípad, že mu niekto môže spôsobiť
škodu na motorovom vozidle a opravu si uhradiť zo svojich finančných prostriedkov, aby mohol vozidlo
používať bezprostredne po oprave. V danom prípade poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní
svojho vlastného motorového vozidla, a to až do doby než mu bolo vozidlo vydané autoservisom a mohol
ho znova užívať.
18. V zmysle zisteného skutkového stavu nájom náhradného vozidla trval od 30.04.2024 (odovzdaním

vozidla do autoservisu za účelom opravy) a ukončil dňa 17.06.2024. Faktúra za opravu vozidla
bola vystavená dňa 14.05.2024, kedy došlo k oprave vozidla a následne bola zaslaná na akceptáciu
žalovanému, ako poistiteľovi vozidla z povinného zmluvného poistenia, ktorým bola škoda spôsobená.
Poisťovňa Oznámením o poistnom plnení z 25.06.2024 oznámila poškodenému, že ukončila šetrenie
poistnej udalosti a poistné plnenie hradila na účet autoservisu NOVÝ TOPCAR (teda nie na účet

poškodeného). V danom prípade poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného
motorového vozidla, a to až do doby než mu bolo vozidlo vydané autoservisom 17.06.2023 (ešte pred
plnením žalovaného autoservisu) a mohol ho znova užívať. Autoservis vydal dňa 17.6.2024 potvrdenie
o tom, že poškodené vozidlo bolo do opravy prevzaté 29.04.2024 a dňa 17.06.2024 sa vozidlo
stále nachádzalo v autoservise, z dôvodu čakania na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis

nevydá opravované vozidlo. To že sa jedná o potvrdenie identického znenia aj v iných prípadoch, na
veci nič nemení, nakoľko autoservis uvedené potvrdenia môže vydávať vo viacerých opakujúcich sa
apodobnýchprípadochsúpravoutypupoškodenéhovozidlaadržiteľavozidla. Pokiaľnemalpoškodený
svoje opravené vozidlo vo svojej dispozičnej sfére, toto nemohol užívať. Teda počas celého obdobia,
kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, a to

že bol obmedzený v možnosti užívať vlastné vozidlo. Ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo, pričom dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu
oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa §
11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov) treba považovať za
relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým

spojené primerané náklady.
19. Pokiaľ žalovaný namietal účelnosť nájmu náhradného vozidla od vykonania opravy vozidla do
vystavenia krycieho listu, bolo jeho povinnosťou tvrdiť skutočnosti a zároveň preukazovať tieto
skutočnosti, avšak na uvedené nepostačuje len tvrdenie, že vozidlo bolo opravené a poškodený si
mohol vozidlo vyzdvihnúť v servise. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku

ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla aj s prihliadnutím na bežnú obchodnú
prax autoservisov a poisťovne, ak poškodený nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto
dňom užívať. Čakanie na krycí list spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré
vymedzuje obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Preto nemohlo dôjsť k prerušeniu

príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou udalosťou. I keď podľa vyjadrenia žalovaného sa nejednalo
o jeho zmluvný autoservis, žalovaný uvedené akceptoval, keď z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti
vyplýva, že náklady za opravu vozidla hradil priamo na účet autoservisu, potom ako mu bola predložená
autoservisom faktúra. Počas celej dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, a to také,
že poškodený bol obmedzený v možnosti užívať jeho vlastné motorové vozidlo.

20. Žalovaný napokon namietal, že poškodený disponoval viacerými vozidlami, ktoré mohol užívať, čo
nebolo podložené žiadnym relevantným dôkazom, a preto žalobca nepreukázal nevyhnutnosť nájmu
náhradného vozidla. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že poškodený nerozporoval, že je vlastníkom
viacerých vozidiel, avšak uviedol, že tieto využíval na inú činnosť v rámci podnikateľskej činnosti. Pokiaľ
žalovaný má za to, že poškodený na podnikateľskú činnosť mohol užívať niektoré zo svojich ďalších

motorových vozidiel, mal neoznačiť dôkazy, ktoré by mal súd vykonať, prípadne vyžiadať. Nakoľko však
na takéto svoje tvrdenie neoznačil žiaden dôkaz, neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal,
že tvrdenia poškodeného sú nepravdivé o tom, že ďalšie motorové vozidla užíval na inú podnikateľskú
činnosť, a preto bolo nutné aby si prenajal náhradné vozidlo na poškodené motorové vozidlo.21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025,
v ktorom bol prijatý záver: „S týmto prístupom pri rozdelení dôkazného bremena nemožno súhlasiť.

Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy,
pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom
náhradného vozidla po ukončení opravy – vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať
žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo,
aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť

a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla
nebolo účelné. Z uvedeného tak vyplýva, že v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej podstatou
bola bežná obchodná prax servisov a poisťovní, krajský súd sťažovateľa nesprávne zaťažil dôkazným
bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Práve tento
zjavne mylný (arbitrárny) právny názor namietaného rozhodnutia krajského súdu viedol k porušeniu
ústavných práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.“

22. Žalovaný ohľadne dĺžky nájmu náhradného vozidla poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3MCdo/3/2015. Oboznámením sa s obsahom tohto rozhodnutia je nutné konštatovať, že
uvedené sa dotýkalo obvyklej ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel (čo v preskúmavanej veci
nebolo sporné) a doby vylúčenia z užívania vozidla - do vydania nového osvedčenia o vozidle (keď
na hraničnom prechode colník odobral od I. L., vodiča dodávkového vozidla cestovný pas a technický

preukaz, resp. osvedčenie o vozidle, ktoré vodičovi po kontrole nevrátil z dôvodu, že colník omylom
cestovný doklad a osvedčenie o vozidle odovzdal inému cestujúcemu). Teda nejedná sa o obdobný
prípad, keď po vydaní osvedčenia o vozidle mohol vlastník vozidla ihneď užívať svoje vozidlo, avšak
v preskúmavanej veci po oprave poškodeného vozidla autoservis nevydal vozidlo poškodenému pred
vystavením krycieho listu žalovaným, a teda nemohol ho užívať ihneď po vykonanej oprave.

23.Vychádzajúczvyššiekonštatovanéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255

ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)