Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/197/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208686
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124208686.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 86, Nitra, maloleté dieťa rodičov – matka: E. A. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Peter Havlík advokátska

kancelária s.r.o. so sídlom Damborského 13, Nitra a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. H.
XX, H. H., t. č. bytom A. H. XXXX, H. H., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kanceláriou Mgr.
GabrielaNovákovás.r.o.sosídlomNemesszegská6575/35,DunajskáStreda,IČO:55112111,vkonaní
oúpravurodičovskýchprávapovinnostíkmal.dieťaťu,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. 54P/135/2024-166 zo dňa 21. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 54P/135/2024
upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v
sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a to
tak, že otca oprávnil v určený deň a hodinu si maloletého prevziať v mieste bydliska matky a uložil mu

povinnosť po ukončení styku v určený deň a hodinu maloletého na tom istom mieste odovzdať matke.
Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 , § 361, § 365 ods. 1, § 367 ods. 1,
§ 367 ods. 2, § 367 ods. 3 a § 367 ods. 4 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2,

§ 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“). Vecne dôvodil, že otec osvedčil dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov nariadením
neodkladného opatrenia o úprave styku. Z doposiaľ zabezpečených dôkazov vyplynulo, že otec sa s
maloletým nestýkal pravidelne, keďže matka mu pravidelné stretávania neumožňovala. Zároveň bolo
preukázané, že maloletý má rovnako pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom. Jedným z práv maloletého
dieťaťa je pravidelný a rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť,

že matka otcovi riadne neumožňovala pravidelný a nerušený kontakt, prípadne realizovaný kontakt
narušovala, bol súd prvej inštancie toho názoru, že kým vo veci samej nerozhodne, je potrebné styk
dočasne upraviť. Je to v záujme maloletého, ktorý má právo stýkať sa s otcom, čím sa dosiahne
udržiavanie a rozvíjanie ich vzájomného pozitívneho citového vzťahu. Keďže nebolo možné určiť, ako
dlho bude trvať konanie vo veci samej, súd do právoplatného skončenia konania dočasne upravil styk
otca s maloletým. Otca oprávnil stýkať sa s maloletým v nepárny týždeň v sobotu a v párny týždeň v

nedeľu, vždy v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod., v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka. Styk
sa má realizovať bez prítomnosti matky, keďže kolízny opatrovník uviedol, že prítomnosť matky priebehstretnutí narúša tým, že zasahuje do interakcie otca so synom. Súd prvej inštancie mal za to, že takouto
dočasnou úpravou pomerov bude zabezpečený pravidelný kontakt maloletého s otcom v záujme toho,
aby sa ich vzťah neprerušil, ale udržiaval a naďalej utužoval.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Uviedla, že v konaní nebola riadnym
spôsobom osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie vychádzal iba z
jednostranných vyjadrení otca, ktoré neboli doposiaľ riadne preukázané. Poukázala na nízky vek dieťaťa

(necelé dva roky), ktoré je úzko citovo naviazané na matku, doposiaľ bolo vychovávané iba ňou a
nikdy od nej nebolo odlúčené na dobu niekoľkých hodín. Doterajšia realizácia styku prebiehala vždy v
prítomnosti matky v trvaní 2-3 hodín. Dieťa nebolo postupne pripravované na širší rozsah styku a takáto
„skoková“ úprava a odlúčenie od matky na takú dlhú dobu negatívne vplýva na maloletého a nemôže
byť v jeho záujme. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie, pričom
neboli splnené podmienky pre bezodkladnú úpravu pomerov, nakoľko nebolo osvedčené ohrozenie

výchovy, výživy alebo zdravia dieťaťa. V prípade úpravy styku môže neodkladné opatrenie slúžiť len na
zabezpečenie nevyhnutného minima a nemôže problém riešiť detailne. Toto nevyhnutné minimum už je
napĺňané, keďže matka umožňuje otcovi styk v rozsahu, ako bolo dojednané na prvom stretnutí rodičov
(ISR). Nie je pravdou, že by tento styk pravidelne rušila, styk sa realizoval niekoľko desiatok krát a bol
zrušený len niekoľkokrát z objektívnych dôvodov. Súd prvej inštancie sa opieral len o jednostranné a

nepravdivé tvrdenia otca o zasahovaní matky do interakcie, o znevažovaní jej starostlivosti kvôli úrazu
dieťaťa a o subjektívnych hodnoteniach.

4. Otec vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zdôvodnil potrebu naliehavej úpravy
pomerov nepravdivými, vymyslenými, prípadne pravdu skresľujúcimi tvrdeniami. V počiatočnej fáze po

podaní návrhu matky na súd nebol záujem otca o osobný kontakt s maloletým primárny. Otec vyhľadával
predovšetkým matku, opakovane sa ju snažil presvedčiť, aby obnovila partnerský vzťah, a využíval
pritom manipulatívne techniky a prázdne sľuby. Z uvedeného je zrejmé, že jeho motiváciou nebola
prioritne starostlivosť o maloletého, ale snaha získať späť matku.

5. Pokiaľ ide o vykonávanie styku, matka navrhovala stretnutia v dopoludňajších hodinách, aby to
zodpovedalo dennému režimu maloletého. Otec však tieto termíny odmietal s tvrdením, že ich nestíha,
a preto sa stretnutia uskutočňovali v časoch, ktoré vyhovovali predovšetkým jemu. Tvrdenie otca, že
maloletý otca ťažko spoznával, je nepravdivé. Maloletý otca nikdy nespoznával ťažko a ich interakcia
vždy prebiehala v súlade s jeho vývojovým štádiom. Tvrdenia otca o údajných obmedzeniach styku sú

nepravdivé a účelovo skreslené. Po rozšírení styku matka riadne dodržiavala stanovené dni aj časy.
Naopak, bol to práve otec, kto hneď oznámil, že sa prvých dvoch stredajších termínov nezúčastní
z pracovných dôvodov. Následne sa častejšie stávalo, že práve otec prichádzal na styk oneskorene
a matku o tom vopred neinformoval. Nikdy sa nestalo, že by maloletý otca nespoznal. Ak sa matka
výnimočne oneskorila, bolo to výlučne z dôvodu potrieb maloletého (napr. spánok, prebalenie) a otca

o tom vždy včas informovala. Samotný otec pritom niekoľkokrát styk odvolal alebo sa ho nezúčastnil.
Tvrdenie otca, že matka odmietla cestovať s otcom, prichádzala v sprievode rodinných príslušníkov a
obmedzila komunikáciu, je nepravdivé. Správanie matky sa zmenilo, až keď sa jej podarilo vymaniť
spod manipulatívneho vplyvu otca. Po konzultáciách v Centre Slniečko n. o. sa rozhodla zabezpečiť
samostatnú dopravu a prichádzať v sprievode rodinného príslušníka. Dôvodom bol pretrvávajúci strach z

otca, jeho opakované zastrašovanie a nátlak, ktorý sa prejavoval aj počas stretnutí, kedy na ňu zvyšoval
hlasazastrašovaljuadvokátmi.Ústnukomunikáciuobmedzilavýlučnenaotázkytýkajúcesamaloletého
už pred prvým ISR. Styk sa realizoval v detskom kútiku. Matka do interakcie nezasahovala. Starí rodičia
zo strany otca však vykazovali pasívny alebo nevhodný prístup. Stará matka takmer celý čas dieťa
fotografovala a natáčala namiesto kontaktu, starý otec sa venoval minimálne, prevažne sedel alebo

telefonoval. Otec a jeho rodičia sa nikdy nespýtali na preferencie dieťaťa a v počiatočnom období mu
počas 3 až 3,5 hodinového styku nezabezpečili žiadne jedlo ani pitie. Maloletý sa preto opakovane
obracal na matku so žiadosťou o naplnenie potrieb (smäd, hlad), ktoré mu zabezpečila. Matka do
interakcie nezasahovala a reagovala, len keď sa na ňu dieťa samo obrátilo. V jednom prípade maloletý
žiadal džús; otec aj starí rodičia to počuli, no nápoj nezabezpečili, preto ho zakúpila matka. Naopak,

otec a starí rodičia nerešpektovali potreby dieťaťa a opakovane ho od matky bezohľadne odťahovali,
keď ju vyhľadal, aby mu naplnila základné potreby, ktoré otec sám odmietol zabezpečiť. V inej situácii
maloletý volal matku do hry; keďže naliehal a vyzval ju aj samotný otec, matka sa krátko zapojila.
Následne si dieťa vyžiadalo výlučne pomoc matky pri šmyknutí, čo urobila a hneď sa odpojila. Celásituácia trvala maximálne päť minút, pričom si matka všimla, že starý otec ju natáčal, pravdepodobne
za účelom účelového skreslenia jej správania pred súdom. Počas styku otec často brával maloletého do
hračkárstva. Maloletý tam opakovane prejavoval silný záujem o konkrétnu detskú kosačku (v hodnote

približne 10 eur), no otec mu ju nikdy nekúpil. Namiesto toho mu kupoval veci, o ktoré nejavil záujem, a
slovne ho navádzal otázkami, či kosačku skutočne chce, až kým dieťa neodpovedalo záporne. Podobne
v inom obchode dieťaťu výslovne tvrdil, že mu kúpi kolobežku, o ktorú malo záujem, no nikdy to neurobil.
Problém nie je v kúpe, ale v spôsobe správania otca, keď na jednej strane niečo povie a následne spraví
opak. Takéto konanie preukazuje manipulatívny prístup, kedy otec prostredníctvom prázdnych sľubov a

navádzania popieral prirodzené želania dieťaťa, čím uňho vyvolával sklamanie a frustráciu.

6. Matka s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti približne 1,5 roka. Počas tohto obdobia
bol otec voči nej manipulatívny, ponižoval ju, znevažoval aj jej rodinu, opakovane sa jej vyhrážal
odobratímdieťaťa,samovraždou,čiublíženímjejrodine.Malneopodstatnenévýbuchyhnevu,nadmerne
požíval alkohol, v dôsledku čoho bol voči matke agresívny a svojím správaním ohrozoval aj maloletého.

Po každom konflikte nasledovalo krátke obdobie, počas ktorého otec predstieral „zmenu“ a sľuboval
nápravu, no tieto sľuby nikdy nedodržal a násilie sa opakovalo. Postupne si uvedomila, že nechce
vychovávať dieťa v prostredí násilia, a preto domácnosť opustila, podala návrh na súd a začala situáciu
riešiť tak, aby maloletý nebol ďalej vystavovaný násilnému správaniu otca, ktoré podporujú aj jeho
príbuzní. Podanie návrhu na súd, ako aj podanie trestného oznámenia zo strany matky, bolo legitímnym

a nevyhnutným krokom na ochranu jej osoby a maloletého. Skutočnosť, že matka nepodala trestné
oznámenie skôr, bola priamym dôsledkom jej strachu a dlhodobého psychického nátlaku zo strany otca.
Až s odbornou pomocou dokázala postupne tento strach prekonať.

7. Pokiaľ ide o otcom namietané odročenie pojednávania, žiadosť o odročenie zo dňa 30.07.2025

bola riadne podložená potvrdením od všeobecnej lekárky E. I.. Hodnotenie oprávnenosti takéhoto
potvrdenia neprislúcha otcovi ani jeho právnej zástupkyni, ale výlučne súdu. Tvrdenie otca, že lekárka
prekročila rámec svojich kompetencií, je preto bezpredmetné. Zásadne odmietla tvrdenia otca, podľa
ktorých by mala trpieť „vážnymi mentálnymi problémami" alebo že by jej súčasný zdravotný stav bol
dôvodom na spochybnenie jej rodičovských schopností. Tieto tvrdenia sú nepravdivé, nepodložené

žiadnym odborným posudkom a predstavujú účelovú diskreditáciu matky zo strany otca. Matka sa
riadne a zodpovedne stará o dieťa, čo je potvrdené nielen zdravotným stavom maloletého, ale aj jeho
psychickým a vývinovým napredovaním. Matka nemá najmenší problém s tým, aby bol jej psychický
stav alebo rodičovské schopnosti prešetrené odborníkmi, ako to navrhuje otec. Takéto posudky môžu
iba potvrdiť, že matka je plne spôsobilá sa o maloletého riadne starať a že všetky tvrdenia otca sú

nepravdivé a účelové. Zároveň zdôraznila, že rovnakému odbornému posúdeniu má byť podrobený aj
otec maloletého. Vzhľadom na minulosť otca, ktorý mal opakované problémy s omamnými a návykovými
látkami a nadmerným užívaním alkoholu, matka žiada, aby bol v jeho prípade vypracovaný aj odborný
toxikologický posudok.

8. Otec opakovane účelovo zavádza súd nepravdivými tvrdeniami o úraze a hospitalizácii maloletého A.
(18.04.2025-21.04.2025). Dňa 18.04.2025 maloletý stiahol na seba šálku horúcej kávy, ktorá zasiahla
jeho tvár a rameno. Incident nastal náhle a matka, hoci bola v bezprostrednej blízkosti, mu nestihla
zabrániť. Matka však okamžite konala, dieťa chladila vodou a bezodkladne kontaktovala záchrannú
službu, pričom pokračovala v ochladzovaní podľa pokynov operátora. Tvrdenia otca o „zatajení identity

dieťaťa“súúčelovéanepravdivé.Zdravotníkpriošetrenívyžiadalkartupoistenca,ktorábolavyhotovená
ešte pod matkiným priezviskom, teda pred zmenou priezviska maloletého. Údaje boli prepísané do
systému bez overenia a vzhľadom na urgentnosť situácie si rozdiel nikto neuvedomil. Rozdiel v
priezvisku bol spôsobený výlučne technickým údajom, nie vedomým konaním matky. Matka informovala
otca o priebehu incidentu a zdravotnom stave pravdivo. Fotografie zranení mu nemohla poskytnúť

z objektívnych dôvodov, keďže popálené miesta boli okamžite obviazané gélovými obväzmi. Matka
nijakým spôsobom otcovi nezakázala navštíviť maloletého. Matka bola prekvapená, keď otec sám
navrhol, že príde za maloletým až v nedeľu. Otec navyše nebol oprávnený posudzovať závažnosť
popálenín, keďže v čase jeho návštevy mal maloletý miesta ošetrené masťou a riadne prekryté
obväzmi. Zdravotná dokumentácia jednoznačne potvrdzuje, že neutrpel žiadne hĺbkové poranenia.

Ďalej spochybnila tvrdenie otca, že si mal osobne vyžiadať prepúšťaciu správu a údajne zistiť, že dňa
19.04.2025 boli matka s maloletým prevezení do nemocnice Bratislava - Ružinov. Uvedené tvrdenie
je nepravdivé. Skutočnosť je taká, že ošetrujúci lekári vo FN Nitra stav konzultovali s odborníkmi z
oddelenia popálenín v Ružinove. Na základe zaslaných fotografií bolo uznané, že rozsah popálenínnevyžaduje prevoz. V odvolaní sa poukazuje na to, že ak by súd dôkladne preskúmal lekársku správu,
ktorú otec priložil k návrhu, musel by zistiť, že jeho tvrdenia sú v priamom rozpore s obsahom samotnej
správy. To svedčí o povrchnom posúdení veci. Tvrdenie otca o údajnom opakovanom páde maloletého

z postele počas hospitalizácie je nepravdivé, nepodložené a účelovo vymyslené. Ak by k takýmto
udalostiam došlo, boli by riadne zaznamenané ošetrujúcim personálom, no v zdravotnej dokumentácii
sa nič také nenachádza. Interpretácie otca o tvare jazvy v tvare V či o pravdepodobnom poliatí
kanvicou predstavujú iba jeho osobné dohady, ktoré nemajú oporu v žiadnom odbornom lekárskom
posudku. Cieľom otca nie je ochrana záujmu dieťaťa, ale výlučne diskreditácia matky a jej rodičovských

schopností, pričom úmyselne uvádza nepravdivé informácie, aby poškodil matku v súdnom konaní.

9. Pokiaľ ide o otcom namietanú dovolenku v Chorvátsku, matka splnila všetky svoje zákonné povinnosti
a informovala otca o mieste a dátume pobytu maloletého. Súhlas otca s vycestovaním nebol potrebný.
Otcov nesúhlas je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého, keďže dovolenka mala pre dieťa
pozitívny charakter. Počas dovolenky otec kontaktoval políciu, ktorá sa s matkou snažila skontaktovať,

avšak bez úspechu, nakoľko mala z dôvodu cestovania aktivovaný letový režim. Komunikácia s otcom
prebiehala v súlade s povinnosťou informovať o nevyhnutných skutočnostiach. K tvrdeniam otca, že je
vážne znepokojený tým, že matka hovorí s maloletým výlučne anglicky, aby ho eliminovala zo života
syna, uviedla, že ide o absurdné asociácie a domnienky odtrhnuté od reality. Skutočnosť je taká, že
matka učí maloletého od narodenia anglický jazyk rovnako ako slovenský, s čím otec aj jeho rodičia pred

narodením dieťaťa súhlasili. Maloletý ovláda oba jazyky, rozumie im a reaguje v oboch. Tvrdenia otca o
účelovom znemožnení komunikácie sú nepravdivé. Matka je jediná v rodine, ktorá vyštudovala anglický
jazyk, zatiaľ čo ostatní členovia rodiny komunikujú s maloletým výlučne po slovensky, čo dokazuje, že
slovenský jazyk bude mať u dieťaťa vždy prirodzenú prevahu. Výučba oboch jazykov aj posunkovej
reči je v súlade s odbornými odporúčaniami psychológov a logopédov. Tvrdenie otca, že používanie

anglickéhojazykaješkodlivéalebovytvárabariéru,jeneopodstatnenéanepravdivé.Tvrdeniaotcačasto
slúžia iba na jeho vlastnú obhajobu, pričom ignoruje vlastné nevhodné správanie, minulosť poznačenú
užívaním alkoholu a omamných látok a opakované prejavy agresivity.

10. Dňa 24.08.2025 sa uskutočnil prvý styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky po viac ako roku.

Pri poslednom pokuse o odlúčenie od matky pred rokom utrpel maloletý vážne separačné úzkosti, ktoré
boli natoľko intenzívne, že matka sa od neho nemohla vzdialiť ani na niekoľko metrov bez toho, aby
nezačal plakať a kričať „mama“. Trvalo približne deväť mesiacov, kým sa stav maloletého postupne
stabilizoval. Priebeh odovzdania maloletého dňa 24.08.2025 bol znovu traumatizujúci. Maloletý odmietal
nastúpiť do auta otca a jeho rodičov, dožadoval sa matky, krútil hlavou, pýtal sa na jej ruky a odmietal

sa jej pustiť. Až po nalákaní na sledovanie rozprávky na mobilnom telefóne starej matky bol od matky
odvedený. Po návrate domov bol maloletý evidentne dezorientovaný, nedokázal okamžite lokalizovať
matkin hlas, adaptácia v domácom prostredí mu trvala približne dve hodiny, počas ktorých sa správal
agresívne (štípanie, búchanie hlavou do matky, mrnčanie) a neprejavoval žiadne rozprávanie ani
spomienky zo styku s otcom. Domov sa vrátil vysmädnutý, okamžite žiadal vodu a vypil jej väčšie

množstvo. Ešte v ten večer matka pozorovala prvé príznaky opätovnej separačnej úzkosti, dieťa pri
každom vzdialení matky plakalo. V noci sa maloletý niekoľkokrát zobudil s plačom a matka ho musela
uisťovať svojou prítomnosťou. Nasledujúce dni boli tieto príznaky ešte výraznejšie. Maloletý, ktorý pred
týmto stykom bez problémov znášal krátkodobé odlúčenia od matky (1-2 hodiny v prítomnosti blízkych
rodinných príslušníkov), po 8-hodinovom odlúčení znovu vykazoval hysterické záchvaty plaču. Takéto

správanie je absolútne atypické v porovnaní so stavom pred vykonaním styku a jasne poukazuje na
regres v jeho psychickom vývine. Maloletý už raz trpel takouto separačnou úzkosťou, a takisto jej
predchádzalo otcovo odlúčenie syna od matky. Stalo sa to pred približne rokom, kedy otec matku
presvedčil, že 10 mesačné dieťa zvládne byť s otcom a jeho rodičmi dlhšiu dobu (celý víkend) bez
prítomnosti matky. Maloletému trvalo takmer 9 mesiacov, kým bol schopný prijať matkinu neprítomnosť

na maximálne 2 hodiny bez následkov na jeho psychike. Treba zdôrazniť, že maloletý bude mať v
septembri len 22 mesiacov. Napriek jeho nízkemu veku a očividnej emocionálnej potrebe byť v matkinej
prítomnosti bolo rozhodnutím súdu nariadené odlúčenie od matky na 8 hodín, a to výlučne na základe
účelových a nepravdivých tvrdení otca. Takýto zásah do psychickej stability dieťaťa je v priamom
rozpore s princípom najlepšieho záujmu maloletého, ktorým má byť zabezpečená nielen jeho fyzická,

ale aj psychická pohoda a stabilita. Vzhľadom na vek maloletého, jeho predchádzajúcu skúsenosť so
separačnou úzkosťou a aktuálne prejavy po odlúčení je zrejmé, že výkon neodkladného opatrenia v
podobe 8-hodinového styku bez prítomnosti matky je v priamom rozpore s princípom najlepšieho záujmu
dieťaťa a s odbornými odporúčaniami v oblasti detskej psychológie.11. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku )

po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - matkou (§ 359 a § 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a §
363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65

Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 54P/135/2024 je návrh matky

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa, v rámci ktorého otec maloletého
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom dočasnej úpravy jeho styku s maloletým.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumentymatkypredloženévodvolacomkonaníboloposúdenievecnejaprávnejsprávnostiuznesenia

súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie upravujúce do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 54P/135/2024 styk otca
s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00
hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a to tak, že otca oprávnil
v určený deň a hodinu si maloletého prevziať v mieste bydliska matky a uložil mu povinnosť po ukončení

styku v určený deň a hodinu maloletého na tom istom mieste odovzdať matke. Matke uložil povinnosť
maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.

15. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahovýchväzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaje
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery.
Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností

bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

23. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie

posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

24. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

25. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodiča maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od
mája 2024. Uznesením č. k. 54P/135/2024-13 zo dňa 21.08.2024 Okresný súd Nitra nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou
54P/135/2024 zveril mal. A. B. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého sumou 60 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky s účinnosťou od vykonateľnosti uznesenia. Rodičia prejavili záujem dohodnúť sa ohľadom

styku otca s maloletým a za prítomnosti psychologičky a kolíznej opatrovníčky sa rodičia dohodli na
skúšobnom období stretávania otca so synom za prítomnosti matky každý týždeň v stredu od 08,30
hod. do 12,00 hod. a každú párnu nedeľu od 09,00 hod. do 12,00 hod. Ďalšie stretnutie rodičov sa už
neuskutočnilo vzhľadom na nezáujem matky, ktorý odôvodnila tým, že sa začalo trestné stíhanie vo veci
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde je podozrivým otec vo vzťahu k nej ako k poškodenej,

z otca maloletého má strach, navštevuje psychologičku v Centre Slniečko, n. o., ktorá jej neodporúča,
aby sa v súčasnosti zúčastňovala mediácií s otcom maloletého.

26. Po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel odvolací súd k totožnému záveru ako
súd prvej inštancie, že sú osvedčené skutkové okolnosti, z ktorých plynie záver, že je potrebné

bezodkladne upraviť pomery. Z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v
spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje iba matka. Otec však o
maloletého prejavuje záujem, a i keď je nepochybné, že styk otca s maloletým prebieha, nie tak, aby
bol v záujme maloletého. Ako vyplynulo z obsahu spisu, otec sa nestretáva s maloletým nie pravidelne,
pričom matka uvádza, že styk neprebieha pre chorobu dieťaťa, resp. z dôvodov na strane otca a

naopak otec uvádza, že dôvody, pre ktoré styk nie je pravidelný sú na strane matky. Bez pochyby je
však preukázané, že matka sa zúčastňovala styku otca s maloletým a na stretnutia prichádza i s ďalšou
osobou (rodinným príslušníkom) z dôvodu, že má strach z otca, voči ktorému podala trestné oznámenie
zatrestnýčintýraniablízkejazverenejosoby.Uviedla,žemástrachzotca,stretnutiesnímjejvyvolávajúúzkostné stavy a z tohto dôvodu navštevuje psychologičku. Aj keď existuje dohoda rodičov o úprave
styku otca s maloletým, nie je žiadne rozhodnutie, ktoré by túto otázku riešilo a ako je zrejmé, hoci
matka tvrdí, že styku otca s maloletým nebráni, styk neprebieha v zmysle dohody a medzi rodičmi

maloletého existuje výrazný konflikt, pre ktorý matka aj z dôvodu strachu z otca pri styku, má so sebou
aj ďalšiu osobu a z ktorého dôvodu i odmietla s otcom dohodnúť styk v širšom rozsahu, než bol doteraz
realizovaný. V záujme zdravého vývinu maloletého je preto nevyhnutné zachovať jeho vzťah k otcovi,
tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletým v pravidelnom kontakte
a to aj s ohľadom na vek maloletého. Rozsah styku, ktorý nariadil súd prvej inštancie, umožní otcovi

do právoplatného skončenia konania vo veci samej zachovať a budovať svoje vzťahy so synom a otec
bude i naďalej súčasťou jeho života, i keď len v obmedzenom rozsahu.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre

jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný
styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento
rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich
vzájomný vzťah. V najlepšom záujme dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme,
za predpokladu, že rodič svojim správaním neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický

vývin maloletého dieťa). Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu
zostávajú i naďalej rodičmi spoločného dieťaťa.

28. Matka poukazovala na skutočnosť, že bola obeťou násilia zo strany otca, z obsahu spisu však
nevyplýva, že by sa otec voči maloletému dopúšťal neprístojného správania a že by zdravý fyzický

a psychický vývin maloletého bol z jeho strany ohrozený. Vzhľadom na matkou neosvedčený možný
negatívny vplyv otca na maloletého, má odvolací súd za to, že v danom prípade by neupravenie styku
otca s maloletým formou neodkladného opatrenia znamenalo neprimeraný a nedôvodný zásah nielen
do rodičovských práv otca, ale aj zásah do objektívneho práva maloletého vytvárať a rozvíjať vzťah s
otcom. Maloletý je vo veku (dva roky), kedy sa ešte formuje a upevňuje vzťah dieťaťa k otcovi, preto je

potrebné, aby bol do právoplatného skončenia konania vo veci samej zabezpečený pravidelný kontakt
maloletého s otcom.

29. Pokiaľ matka maloletého namieta, že styk otca s maloletým na základe nariadeného neodkladného
opatrenia je neprimerane dlhý a jeho priebeh bez jej prítomnosti maloletému spôsobuje separačnú

úzkosť, je nutné uviesť, že je aj na matke, aby maloletého na styk pripravovala, pričom jej prítomnosť pri
styku, keď je samozrejmé, že maloleté dieťa sa skôr obracia na osobu, s ktorou trávi väčšinu času, bráni
tomu, aby aj otec ukázal svoje schopnosti dieťa zaujať, postarať sa o jeho potreby a rozvíjať s ním vzťah
tak dôležitý. Prítomnosť matky pri styku sa odvolaciemu súdu nejaví ako nutná, pretože každé dieťa,
hoci len tým, že začne navštevovať jasličky, resp. materskú škôlku si musí prejsť adaptačným procesom

a je len na rodičoch ako uvedené maloleté dieťa zvládne. Dĺžka styku (8 hodín počas nepárneho týždňa
v sobotu a aj v párny týždeň v nedeľu) upraveného súdom prvej inštancie je vzhľadom na interval styku
(1x do týždňa) pri dvojročnom dieťati primeraný, aby si otec rozvíjal a upevňoval vzťah s maloletým,
keď otec má možnosť si osvojiť režim maloletého, jeho potreby a záujmy a uvedené je primerané aj
vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov.

30. Argumentácia matky ohľadom prítomnosti a správania sa starých rodičov otca pri styku s maloletým
nie je v danej chvíli relevantná, s ohľadom na tú skutočnosť, že otec je tým, ktorý sa má o maloletého
postarať a venovať sa mu v záujme rozvoja vzťahov medzi nimi, pričom nebolo preukázané, že otec sa
o maloletého postarať nevie, hoci nie tak ako matka, avšak rozsah styku i keď len v nevyhnutnej miere

mu umožnia tieto zručnosti získať.

31. Pokiaľ ide o ďalšie námietky a argumentáciu matky v súvislosti s pobytom maloletého v nemocnici,
manipulácie otca, komunikácia matky s maloletým v anglickom jazyku, konflikt v súvislosti s dovolenkou
matky a maloletého, okolnosti pre odročenie pojednávania je nutné uviesť, že uvedené nemá vplyv

rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a preto sa k nim ani nebude vyjadrovať, hoci aj tie naznačujú, že
je tu potreba úpravy styku otca s maloletým.32. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí a pre
krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní
vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá

zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne
hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným
opatrením,tedavtedy,akbyvyčkávanie narozhodnutievovecisamej(rozsudkomporiadnevykonanom
dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach
navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo

už stratiť zmysel, alebo ak je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým
spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. súčasné pomery vo vzájomných vzťahoch
účastníkov. Otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že jeho styk s maloletým sa
nerealizuje pravidelne v zmysle dohody s matkou. Účelom neodkladného opatrenia v preskúmavanej
veci je teda zabezpečenie nepretrhnutia väzieb medzi otcom a synom, aby nedošlo do času rozhodnutia

vo veci samej k ich citovému odcudzeniu.

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

34. Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom
rade chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na
prospech maloletého, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojho syna
nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§
52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).