Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 6, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010382
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625010382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 6.

10. 2025 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
ml. A. B. C. D. E. F. , nar. XX. XX. XXXX v G. B., trvale bytom H. X. XXXX XXXX/XXX, G. B.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 26. 9. 2024 v čase asi o 14.00 hod. na ul. Obslužnej na sídlisku Podbreziny v Liptovskom Mikuláši pri
stojisku smetných košov, ktoré sa nachádzajú oproti samoobslužnej autoumyvárni, zastavil maloletého
G. I. (§ 127 ods. 1 Trestného zákona), ktorý tadiaľ prechádzal na svojom bicykli, jednou rukou chytil
riadidlá jeho bicykla a opýtal sa maloletého G. I. či nemá nejaké peniaze a po tom, ako mu maloletý
G. I. odpovedal, že nemá, tak obvinený povedal, že počuje že mu vo vrecku hrkajú peniaze, ktoré mu
ale maloletý G. I. odmietol dať a následne na to obvinený vopchal dva prsty do pravého vrecka nohavíc

maloletého G. I., odkiaľ mu vytiahol jednu päť eurovú bankovku, ktorú si následne vložil do vrecka svojej
mikiny a z miesta odišiel preč smerom za samoobslužnú autoumyvárku, čím týmto konaním spôsobil
škodu krádežou matke maloletého G. I. E. I. vo výške 5,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú má iný pri sebe,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 1, § 54 a § 111 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 60 (šesťdesiat) hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej E. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, G. B., škodu vo výške 5,- eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 24. 6. 2025 obžalobu na ml. A. B.,
stíhaného za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. f/ Tr. zákona s použitím § 139

ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
V prípravnom konania využil právo na odopretie výpovede. Na hlavnom pojednávaní nevyužil právo
na odopretie výpovede a k veci vypovedal. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 26. 9. 2024 si chcel
požičať peniaze od G., ktorého poznal, lebo robili zámkovú dlažbu u jeho starých rodičov. Určite mu

nešiel rukou do vrecka. G. mu povedal, že nemá, obžalovaný počul hrkať peniaze a následne mu G.
dal 4 eurá. Obžalovaný mu povedal, že mu ich vráti na druhý deň. Pred skutkom vedel, že poškodený
je od konkrétnych starých rodičov, po mene ho nepoznal, nevedel, koľko má v tom čase rokov. Od
poškodeného si pýtal peniaze preto, lebo mama nebola doma a chcel si kúpiť malinovku a a zahrať karty
o peniaze. Jeho starká mu dáva peniaze každý deň, keď ide do školy, dáva mu niekedy, nie každý deň

aj 3 a 4 eurá. Obžalovaný tiež vo výpovedi uviedol, že G. sa mu vysmieval, že ho dá na políciu.

Svedkyňa - poškodená E. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní v podstatných okolnostiach zhodne
ako v prípravnom konaní. Vo výpovedi uviedla, že v deň incidentu išiel syn G. domov na Podbrezinách
popri autoumyvárke. V ten deň predtým išiel do školy do Okoličného, bicykel si nechal pri jej mame, ktorá

býva blízko školy. Mama mu dala papierové peniaze 5 eur, ktoré si vložil do vrecka. Keď išiel syn domov
popri autoumyvárke na Podbrezinách, obžalovaný mu vošiel do cesty, zastavil ho a pýtal si od syna
peniaze. Syn mu povedal, že žiadne peniaze nemá. Obžalovaný počul zvuk mincí, a tak vložil ruku do
vrecka nohavíc jej syna a zobral mu peniaze. Následne ušiel. Keď sa stal tento incident, G. vtedy prišiel
za svedkyňou a bol vystrašený. Pár dní predtým sa rozprávali, syn aj dcéra jej povedali, že obžalovaný si

od nich pýtal peniaze na zastávke, keď čakali na autobus. Nesúhlasí s tým, že išlo o pôžičku, obžalovaný
synovi peniaze zobral, nie si ich požičal, ak by išlo o pôžičku, tak by nevolali políciu.

Svedkyňa K. L., zákonná zástupkyňa mladistvého obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala
v podstatných okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi uviedla, že o skutku

vie to, čo jej povedal A.. On stále tvrdí, že by si nedovolil ísť do vrecka. Svedkyňa mu povedala, že
ak to urobil, tak nech sa prizná. Doma sa rozplakal a povedal jej, že to nie je tak, ako sa mu to dáva
za vinu. A. vedel, čí chlapec je G., pretože chodil pomáhať jeho starým rodičom predtým a preto si od
neho pýtal peniaze. Svedkyňa pri skutku nebola. Informácie o skutku má od A. a policajtov. Svedkyňa
dva krát videla, ako sa G. vysmieva A.. Pozná sa s mamou pani I., ktorej dávala 5 eur, ona to odmietla.

A. ani v minulosti nikdy nekradol. Má vedomosť o tom, že je vedený v evidencii deti s problémovým
správaním a to z dôvodu, že niekedy mal problémy, papuľoval v škole, už sa na to presne nepamätá,
boli to menšie problémy.

Postupom podľa § 135 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 263 Trestného poriadku bola na hlavnom

pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi mladistvého G. I. z prípravného konania zo dňa 29. 4. 2025.
Ide o svedka, ktorý má aj v súčasnosti postavenie dieťaťa a vypovedal o veciach, ktorých oživovanie v
pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti, vek, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohli
nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť riziku druhotnej viktimizácie. Svedok vo výpovedi
uviedol, že išiel po škole ku svojej starkej a tam si odkladá bicykel. Starká mu dala 5 eur a on potom išiel

od starkej domov po ceste. Ako išiel na bicykli, tak to bol A., ktorý ho zastavil. Svedok išiel po hlavnej
ceste ako je autoumyváreň na konci Podbrezín, A. išiel pred neho, svedok zastavil s tým, že čo chce. A.
mu držal volant a pýtal si od neho peniaze, svedok mu povedal, že nemá. A. mu potom vybral z vrecka
celú 5 eurovku. Svedok mu povedal, aby mu ich vrátil, že ide zavolať mame, ale on potom bežal za
autoumyváreň. Potom svedok išiel domov a povedal mame, čo sa stalo. Keď sa A. spýtal, či má peniaze,

tak počul, že mu zaštrngali nejaké peniaze vo vrecku, potom prišiel ku nemu a dal mu do vrecka dva
prsty a vybral celú päťku asi z pravého vrecka nohavíc. Svedok mu chcel dať ruku preč, A. bol silnejší,
svedok odstupoval dozadu, nedával mu ruku preč, len odstupoval. Celé to trvalo asi 3 minúty. Na otázku,
či sa niečo podobné stalo v minulosti uviedol, že pýtal si od neho veľakrát peniaze, asi trikrát pred troma
rokmi si pýtal od neho peniaze, ale svedok mu povedal, že už si niečo kúpil, že nemá. Na otázku, čipozná toho, čo pýtal od neho peniaze povedal, že ho vidí veľakrát, nevie, kde býva, vie, že sa volá A.. K
jeho popisu uviedol, že ho dlho nevidel, je veľký, má čierne vlasy, je tučný a ako keby mu oči vypúkali.

Podľa zápisnice bola dňa 15. 5. 2025 vykonaná rekognícia opoznávajúcou osobou a to ml. G. I..
Opoznávajúca osoba na obidvoch fotoalbumoch (variant A a B) označila osobu A. B., nar. XX. XX.
XXXX, ktorý mu dňa 26. 9. 2024 z vrecka vytiahol 5 eurovú bankovku.

SosúhlasomprokurátoraaobžalovanéhobolnahlavnompojednávaníprečítanýznaleckýposudokB.M.

N. zo dňa 25. 3. 2025, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Podľa záverov
uvedeného posudku u obžalovaného je pritom prítomná ľahká duševná zaostalosť, ktorá sa prejavuje
oslabeným abstraktným a logickým uvažovaním, vcelku na dobrej úrovni má mechanickú pamäť, v
sociálnom fungovaní je samostatný. Je zorientovaný v právnych normách týkajúcich sa vyšetrovaného
skutku. Osobnosť menovaného sa vyvíja disharmonicky so sklonmi k sociálnej maladaptabilite. Už
v minulosti bolo u neho zachytené problémové správanie v škole aj doma. Podľa zdravotných

záznamov mu bola v minulosti diagnostikovaná hyperkinetická porucha správania (ADHD), ktorá s
ohľadom na vyšetrovaný skutok nemá forenzný význam. Znalkyňa nezistila u skúmanej osoby v čase
inkriminovaného činu ani v čase vypracovania znaleckého posudku prítomnosť takej duševnej choroby
alebo poruchy, ktorá by vzhľadom na charakter skutku mala forenzný význam. U menovaného nie je
prítomnéochoreniezokruhupsychóz,závažnýchafektívnychporúchaniorganickýchpoškodenímozgu.

V čase spáchania skutku obžalovaný vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje
konanie ovládať, jeho konanie v čase skutku nebolo chorobne motivované. Z psychiatrického hľadiska
nie je pobyt menovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný, z uvedeného dôvodu znalkyňa
nenavrhuje žiadne liečebné opatrenia.

Podľa správy Spojenej školy J. Rumana 6 Liptovský Mikuláš obžalovaný bol v školskom roku 2024/2025
žiakom 9. ročníka A variantu (pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia) špeciálnej základnej
školy. Jeho vzdelávacie výsledky sú na nízkej úrovni. Prístup k plneniu povinností je takmer žiadny.
Má problém dlhšie sa koncentrovať na prácu. Nezáleží mu na výsledku. Opakovane si nevypracováva
domáce úlohy. Nemá zabezpečené všetky pomôcky na vyučovanie. Na vyučovaní sa rád predvádza

pred spolužiakmi, snaží sa upútať pozornosť za každú cenu, jeho správanie nie je v súlade so školským
poriadkom. Má poruchy správania, nerešpektuje pedagogických pracovníkov, je k nim arogantný,
vyvoláva konflikty medzi spolužiakmi, ale aj ostatnými žiakmi Spojenej školy. Na základe týchto porúch
správania boli spísané zápisnice. Každodenne sú s ním výchovné problémy. V poslednej dobe si učiteľ
u neho všíma lenivosť, nezáujem o vyučovanie, všetko chce mať urobené rýchlo, je mu ľahostajná

akákoľvek práca na vyučovaní, nezáleží mu na tom, že jeho písmo je nečitateľné a jeho práca je
neúhľadná. Nereaguje na žiadne usmernenie, slovo učiteľa pre neho nič neznamená. Nesnaží sa o
nápravu. Klame, že nemá pero, aby sa vyhol školským povinnostiam, následne ho vyberie a pracuje.
Jeho prospech je slabý, nie kvôli jeho stupňu mentálneho postihnutia, ale kvôli lenivosti a nezáujmu.
V poslednej dobe sa znásobilo vyvolávanie konfliktov voči triednej učiteľke, jej nerešpektovanie a

nezáujem o vzdelávanie. Jeho stará matka spolupracuje s triednou učiteľkou, zaujíma sa o výchovno-
vzdelávacie výsledky, zúčastňuje sa rodičovských združení. Komunikácia prebieha telefonicky aj
osobne. Na každé vyzvanie okamžite reaguje. Problémy v škole riešia za aktívnej účasti starých rodičov.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o prešetrení pomerov obžalovaný

bol rozsudkom zo dňa 8. 11. 2016, právoplatným dňa 20. 12. 2016 zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matke K. L.. Bytové a sociálne pomery u menovaného sú dlhodobo nezmenené,
obžalovaný býva so starými rodičmi a bratom v trojizbovom mestskom nájomnom byte. Domácnosť
je zariadená kompletne moderným nábytkom s udržiavaným poriadkom a čistotou. V domácnosti má
mladistvý vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý vývin a vzdelávanie. Brat obžalovaného je

toho času nezamestnaný. Starý otec je poberateľom starobného dôchodku, občas si privyrobí na
brigádach. Stará matka je nezamestnaná, poberá príspevky na náhradnú rodinnú starostlivosť. Rodina
je po finančnej stránke zabezpečená. Mladistvý obžalovaný ukončil školskom roku 2024/2025 Spojenú
školu J. Rumana 6, Liptovský Mikuláš, má ukončenú povinnú školskú dochádzku, bol vzdelávaný podľa
učebných osnov pre žiakov s A variantom. V prvom polroku školského roka mal problémové správanie

v školskom prostredí, nerešpektoval pedagogických pracovníkov, správala sa drzo, vyvolával konflikty
so spolužiakmi. V druhom polroku sa jeho správanie k vyučujúcim zlepšilo. Menovaný pokračuje vo
vzdelávaní na Spojenej škole internátnej v Liptovskom Mikuláši, odbor stavebná výroba - maliarske
a natieračské práce. Podľa údajov od starej matky menovaná nebola zatiaľ zo školy kontaktovanáohľadom problémového správania A., všetko je v poriadku, školskú dochádzku má dobrú. Stará matka
neuvádza, že by mal A. v prirodzenom prostredí problémové správanie, jeho správanie doma jej
primerané veku. Voľný čas trávi s kamarátmi, fajčí cigarety, alkohol nepožíva a neexperimentuje s

inými návykovými látkami. Je v kontakte aj so svojou biologickou matkou, s biologickým otcom nie je v
kontakte a nestretávajú sa. Zdravotný stav menovaného je dobrý. Jej vedený u pedopsychiatra B. A., má
diagnostikovanú ľahkú mentálnu retardáciu s poruchami správania a hyperkinetickú poruchu správania,
je nastavený na lieky, ktoré užíva 2 krát denne. Mladistvý je v evidencii detí a mládeže s problémovým
správanímodnovembra2018,kedyboloúradudoručenéuzneseniepolíciezodňa8.6.2018,nazáklade

ktorého sa v tom čase maloletý dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, vec bola odložená, nakoľko išlo o osobu, ktorá pre
nedostatok veku nie je trestnoprávne zodpovedná. Mladistvý sa v tom istom roku dopustil priestupku
proti majetku, Okresný úrad Liptovský Mikuláš odložil vec dňa 16. 10. 2018, nakoľko v čase spáchania
priestupku nedovŕšil menovaný 15. rok svojho veku. Opakovane sa dopustil priestupku proti majetku v
roku 2021, Okresný úrad Liptovský Mikuláš vec odložil dňa 9. 4. 2021 z dôvodu nízkeho veku maloletého

v čase spáchania priestupku.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska ml. obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na
adrese 1. mája 1949/119, Liptovský Mikuláš, je slobodný. Na mestskom úrade nebolo voči menovanému
vedené priestupkové konanie.

Obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov. V evidencii správnych deliktov a priestupkov
má obžalovaný jeden záznam o spáchaní priestupku proti majetku dňa 31. 5. 2025, za ktorý mu bola
v blokovom konaní uložená pokuta 250,- eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd
preukázané, že súdený skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný vo svojej

výpovedi potvrdil, že sa v inkriminovanom čase sa stretol s mal. G. v blízkosti autoumyvárne na sídlisku
Podbreziny v Liptovskom Mikuláši, pričom obžalovaný si pýtal od mal. G. peniaze, tento mu reagoval
spôsobom, že peniaze pri sebe nemá, pričom následne získal od maloletého peňažné prostriedky v
hotovosti. Vyššie uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdil aj mal. G.. Výpoveďou obžalovaného,
ako aj mal. G. tak mal súd zhodne preukázané, že obžalovaný po predchádzajúcej komunikácii

smaloletýmG.malvosvojejdispozíciipeňažnéprostriedkypochádzajúcepredtýmodmal.G..Výpovede
uvedených osôb sa rozchádzajú v spôsobe získania peňažných prostriedkov obžalovaným, ako aj v ich
výške. Výpoveďou mal. G. v spojení so zápisnicou o rekognícii mal súd preukázané, že obžalovaný
pri stretnutí s mal. G. si od neho pýtal peniaze, po negatívnej odpovedi počul zvuk mincí vo vrecku
a tak následne vložil ruku do pravého vrecka nohavíc maloletého, odkiaľ vybral bankovku v nominálnej

hodnote 5,- eur. Maloletý sa dožadoval ich vrátenia, na čo obžalovaný z miesta ušiel.

Obžalovaný sa obhajoval tým, že peňažné prostriedky mu maloletý požičal. Súd pripomína, že je vecou
obžalovaného, aký spôsob obhajoby zvolí. Nepochybne pri voľbe spôsobu obhajoby je motivovaný
dosiahnutím čo najpriaznivejšieho výsledku trestného stíhania. Napriek postoju obžalovaného je

menovaný zo spáchania skutku usvedčovaný viacerými dôkazmi, na seba nadväzujúcimi, vzájomne
sa dopĺňajúcimi a podporujúcimi a to predovšetkým výpoveďou svedka mal. G. na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe. Súd nemal dôvod neveriť jeho výpovedi o priebehu skutkového deja z toho
dôvodu, že jeho výpoveď je v priebehu celého trestného konania (počas prípravného konania)
v podstatných otázkach konzistentná, nie je vnútorne rozporuplná a je podporená aj ďalšími dôkazmi

(výpoveďou svedkyne - poškodenej E. I., matky maloletého, ako aj zápisnicou o rekognícii). Z výpovede
poškodenej mal súd preukázané, že mal. G. jej bezprostredne po skutku v podstatných otázkach
identicky opísal konanie obžalovaného namierené voči nemu pri získaní peňažných prostriedkov. Opis
skutku podaný maloletým G. korešponduje aj bezprostredne nasledujúcim okolnostiam, kedy maloletý
G. vystrašený z prežitej udalosti hneď po skutku vyhľadal svoju mamu (poškodenú) a tejto sa zdôveril

o prežitej udalosti, pričom poškodená ešte v ten istý deň podala trestné oznámenie. Je len ťažko
uveriteľné, že by si maloletý G. vymyslel príbeh o krádeži a premyslene v ňom pokračoval aj po privolaní
polície. U maloletého G. súd nezistil motív, na základe ktorého by mal nepravdivo vypovedať o priebehu
skutku. Rovnako súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bola znížená jeho schopnosťvnímaťprežitéudalosti,resp.ichreprodukovať.Vsúvislostisvýpoveďousvedkajepotrebnépripomenúť,
že svedok, na rozdiel od obžalovaného, má zákonnú a ústavnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto
logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie

je preukázaný opak.

Podstata trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného spočíva v tom, že odňal z dispozície maloletého
G. a to bez súhlasu oprávnenej osoby peňažné prostriedky s úmyslom nakladať s nimi ako s vlastnou
vecou.

Obhajoba obžalovaného, že si peňažné prostriedky od maloletého požičal, nie je preukázaná žiadnym
dôkazom a v podstate je vyvrátená výsledkami vykonaného dokazovania. Atmosfére pôžičky peňažných
prostriedkov rozhodne nezodpovedá bezprostredné správanie mal. G., ktorý sa vystrašený vrátil domov
a v uvedenom stave opísal prežitú udalosť svojej blízkej osobe, v prípade pôžičky by poškodená (ktorá
je súčasne zákonnou zástupkyňou mal. G.) neriešila danú udalosť podaním trestného oznámenia.

Obžalovanýpresvedčivýmspôsobomnevysvetlilzískaniepeňažnýchprostriedkovodmal.G.nazáklade
pôžičky, pretože ak podľa jeho výpovede mu maloletý oznámil, že nemá pri sebe žiadne peňažné
prostriedky, tak nemal dôvod mu následne peniaze požičiavať. Za vyššie uvedených skutkových
okolností práve vloženie ruky obžalovaným do vrecka nohavíc mal. G. vyvracia tvrdenie obžalovaného
o existencii pôžičky.

Obžalovanému nepochybne svedčí aj motív jeho konania, pretože práve uvedeným spôsobom konania
namiereného voči maloletej osobe, mal možnosť bez väčšej námahy získať peniaze, ktoré aktuálne
potreboval na uspokojenie ním opísaných potrieb.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku aj podľa § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zákona v spojení s ust.

§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, t. j. spáchanie skutku voči chránenej osobe – dieťaťu. Z ust. § 139 ods.
2 Tr. zákona vyplýva, že použitie ustanovenia Tr. zákona o chránenej osobe (§ 139 ods. 1) prichádza
do úvahy, ak je daná súvislosť medzi trestným činom páchateľa a postavením, stavom, resp. vekom
chránenej osoby. Ide pritom o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie prísnejšej trestnej sadzby. Uvedená
súvislosť však musí byť výslovne vyjadrená aj v opise skutku, t. j. v skutkovej vete obžaloby a teda

nie je postačujúce, ak uvedená súvislosť je preukázaná vykonaným dokazovaním. Uvedené právne
posúdenie zodpovedá rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.
zn. 2Tdo/65/2013 zo dňa 3. 12. 2013, zverejnený pod R 117/2014, sp. zn. 1Tdo/56/2022 zo dňa 20. 3.
2024, sp. zn. 1Tdo/44/2024 zo dňa 9. 7. 2025). Z právnej vety zverejneného rozhodnutia R 117/2014
vyplýva, že taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje

aj pri kvalifikačnom použití ostatných ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až
i/ Tr. zákona. V okolnostiach súdenej veci z opisu skutku uvedeného v obžalobe nevyplýva, že práve vek
maloletého G. bol motivačným faktorom pre obžalovaného spáchať prejednávaný trestný čin. V opise
skutku tak absentuje vyjadrenie takých skutkových okolností, ktoré ozrejmujú, že práve vek maloletého
G. založil, resp. podporil rozhodnutie obžalovaného spáchať daný trestný čin. Súd preto nemohol uznať

obžalovaného vinným aj zo spáchania trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Obžalovaný spáchal čin na veci, ktorú mal iný pri sebe a preto výška
spôsobenej škody nie je rozhodujúca pre naplnenie znakov skutkovej podstaty daného trestného činu.

Obžalovaný spáchal skutok ako mladistvý, u ktorého je účelom trestu jeho výchova na riadneho
občana, predchádzanie protiprávnym činom a primeraná ochrana spoločnosti, pričom dôraz sa kladie
na výchovné pôsobenie na mladistvého páchateľa.Prirozhodovaníodruhuavýmeretrestusúdzistiluobžalovanéhojednupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36
písm. j/ Trestného zákona, t. j. vedenie riadneho života obžalovaným pred spáchaním prejednávaného

skutku. Hoci je obžalovaný vedený v evidencii detí s problémovým správaním pre podozrenie zo
spáchania trestnej činnosti, resp. iného protiprávneho konania, za uvedené konanie nebola voči nemu
vyvodená trestnoprávna ani priestupková zodpovednosť (pre nedostatok veku). Priťažujúca okolnosť
zistená nebola.

Obžalovaný do spáchania prejednávaného skutku sa spôsobom svojho života nedostal do rozporu so
zákonom. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol bezúhonný život, vek, v ktorom
sa skutku dopustil, ako aj spôsobený následok, je na naplnenie účelu trestu postačujúci trest povinnej
práce vymeraný v prvej polovici sadzby. V rámci dokazovania neboli zistené žiadne prekážky brániace
jeho výkonu, obžalovaný má ukončenú povinnú školskú dochádzku. Takto uložený druh a výmera
trestu reflektuje aj rodinné prostredie, v ktorom obžalovaný vyrastá. V náhradnej osobnej starostlivosti

jeho starej matky neboli zistené žiadne nedostatky, s obžalovaným nemá žiadne výchovné problémy,
správanie obžalovaného v školskom prostredí sa oproti predchádzajúcemu stavu zlepšilo. Takto uložený
trest môže u obžalovaného vytvoriť pracovné návyky a tým odradiť obžalovaného od spáchania ďalšej
trestnej činnosti.

Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej vo výške 5,- eur. Uvedená suma
predstavuje odcudzené peňažné prostriedky v dôsledku trestnej činnosti obžalovaného, čím sa zmenšil
majetok poškodenej. Nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.