Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106112
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci
žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (pôvodne Okresný úrad Žilina, odbor
výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Žiline), za účasti: 1/ F. G., XXX XX H. XXX, 2/ I. G., 029 45
Rabčice 391, 3/ J. C., 029 45 Rabčice 618, 4/ K. L., 029 45 Rabčice 385, 5/ H. M., XXX XX H. XXX, X/ F.
N., XXX XX H. XXX, X/ F. C., XXX XX H. XXX, 8/ F. C., 029 45 Rabčice 390, 9/ O. K., XXX XX H. XXX,

XX/ A. P. B., XXX XX H. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru
výstavby a bytovej politiky, č. OU-ZA-OVBP2-2023/003609-002/PAV zo dňa 14. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom voči žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Rabčice (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „obec“) na základe Žiadosti ďalšieho účastníka 1/ o
stavebné povolenie na stavbu rodinného domu Rozhodnutím č. SOcÚ/21/0395/RE-4 zo dňa 23.04.2021
(ďalej ako „stavebné povolenie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), vydanom v spojenom územnom
a stavebnom konaní, rozhodla o povolení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. C-KN 10570/5 (LV
č. XXXX) v k. ú. H., obec H., okres Námestovo (ďalej ako „stavba“) pre stavebníkov F. G. a manželka
I. G. (ďalší účastník 1/ a 2/) v súlade s ust. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia
(ďalej ako „Stavebný zákon“).

2. Proti stavebnému povoleniu podala odvolanie žalobkyňa ako účastníčka administratívneho konania.
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako vtedajší odvolací orgán odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2023/003609-002/PAV zo dňa 14.
júna 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) argumentujúc, že stavebný úrad postupoval v súlade

so zákonom, so základnými zásadami správneho konania (zásadou súčinnosti, materiálnej pravdy,
zásadou rovnosti). Zistil presne a úplne skutkový stav a následne vo veci náležite rozhodol. Žalobkyňa
v odvolaní namietala, že parcely C-KN č. 10561/2 a 10546/1 (po ktorých je riešené dopravné napojenie
stavby) nemajú založený list vlastníctva. Na takto označených parcelách sa nachádzajú parcely typuE-KN známych vlastníkov, ktorí k stavebnému konaniu neboli prizvaní. V stavebnom konaní (obdobne
ako v územnom konaní a analogicky aj v spojenom územnom a stavebnom konaní) platí koncentračná
zásada, čo znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky

účastníkov konania neprihliada. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť
písomne vopred upozorniť a určiť lehotu na uplatnenie pripomienok a námietok. Tieto podmienky boli
v konaní splnené. Žalobkyňou podané námietky v rámci odvolania (namietané pozemky pod miestnou
komunikáciou, na ktoré nie sú založené listy vlastníctva) nemožno považovať za nové skutočnosti
a dôkazy, keďže dopravné napojenie navrhovanej stavby rodinného domu bolo zrejmé od začiatku

konania a v priebehu konania sa toto napojenie nemenilo. Nejde teda o také skutočnosti, ktoré by mohli
mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Zároveň odvolací orgán konštatoval, že tieto námietky si
žalobkyňa mala a mohla uplatniť už pred prvostupňovým orgánom v rámci lehôt na podávanie námietok
a pripomienok ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení stavby. Žalobkyňa bola náležite poučená o
tom, aké následky vyplynú z oneskorene podaných námietok. Odvolací orgán uviedol, že z katastra
nehnuteľností je zrejmé, že pozemok parc. č. 10546/1 má ako kód využitia pozemku uvedené číslo

22 a spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
Z ortofotosnímok lokality vyplýva, že na tejto parcele sa nachádza komunikácia slúžiaca ako prístup k
existujúcim nehnuteľnostiam a rodinným domom v danej lokalite. Z ortofotosnímky je taktiež zrejmé, že
miestna komunikácia sa časťou nachádza aj na pozemku parc. č. 10561/2, ktorá má ako druh pozemku

uvedené:zastavanáplochaanádvorie.Odvolacíorgánsodkazomna§3dods.3zákonač.135/1961Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Cestný zákon“)
konštatoval, že miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Ak bola cesta postavená pred účinnosťou Zákona
č. 138/1991 Zb., potom prešla do vlastníctva obce momentom účinnosti Zákona č. 160/1996 Z.z., ktorý
novelizoval Cestný zákon, t.j. dňom 01.07.1996. Na takúto komunikáciu sa vzťahuje § 1 ods. 1 zákona

č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,
ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 66/2009 Z.z), podľa ktorého (§ 4 ods. 2) vlastník
pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a taktiež zo
zákona vzniká k pozemku pod stavbou vo verejnom záujme v prospech vlastníka stavby (obce) právo

zodpovedajúce vecnému bremenu s obsahom uvedeným v § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z. Podľa § 14
ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté, pričom žalobkyňa v odvolaní nijako nešpecifikovala, ako sú rozhodnutím
dotknutéjejpráva,keďževpodanomodvolanípoukázalanapozemky,kuktorýmnemážiadnevlastnícke

ani iné právo. Pretože odvolací orgán po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, ako aj preskúmaním
odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecne záväznými
predpismi nezistil závažné porušenie, pre ktoré by bolo odôvodnené prvostupňové rozhodnutie zrušiť,
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Zhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body

3. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia
napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedla,
že v konaní pred stavebným úradom vzniesla námietky ohľadom napojenia stavby na inžinierske siete

- elektrinu a vodovod. Taktiež vzniesla námietky ohľadom novej projektovej dokumentácie elektrickej
prípojky a námietky k vodovodnej prípojke zo studne. Konštatovala, že mala za to, že „stavebníci majú
zabezpečené dopravné napojenie stavby na navrhovaný rodinný dom cez parcely C-KN č. 10561/2 a C-
KN č. 10546/1 k.ú. H.“. V tejto súvislosti uviedla, že parcela č. 10561/2 (zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 122 m2) nemá založený list vlastníctva. V katastri nehnuteľností je zapísané, že pozemok

je umiestnený mimo zastavaného územia, pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, druh chránenej
nehnuteľnosti: chránená krajinná oblasť, chránené vtáčie územie. V tomto stave nemožno určiť vlastníka
nehnuteľnosti, preto je potrebné vychádzať zo zápisov k parcele registra „E“, ktorá sa nachádza pod
parcelou registra „C“, pričom ide konkrétne o parcelu E-KN č. 5619/2 – ostatná plocha o výmere 102
m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vlastníkom parcely je Slovenská republika. Ani parcela č. 10546/1

(zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 571 m2) nie je zapísaná na liste vlastníctva, ide o pozemok,
na ktorom je postavená inžinierska stavba (cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti). Rovnako ide o chránenú krajinnú oblasť a chránené
vtáčie územie. V tomto stave nemožno určiť vlastníka nehnuteľnosti, preto je potrebné vychádzať zozápisov k parcele registra „E“, ktorá sa nachádza pod parcelou registra „C“, pričom ide konkrétne o
parcelu E-KN č. 5619/1 - ostatná plocha o výmere 2 662 m2 zapísaná na LV č. XXX, ktorej vlastníkom je
SPF (Slovenský pozemkový fond, poznámka správneho súdu). Uviedla, že odvolací orgán jej vytkol, že

tietonámietkyneuplatnilapočasstavebnéhokonaniaaajztohtodôvoduzamietolodvolanie,čopovažuje
žalobkyňa za postup v rozpore so zákonom. Podľa žalobkyne práva k parcelám bez listu vlastníctva
treba vyhľadať v dokumentácii registra „E“. Nesúhlasila so záverom odvolacieho orgánu, že vydaním
stavebného povolenia nebola dotknutá na svojich právach, ako účastníčka konania mala v konaní s
tým spojené práva a povinnosti, vrátane oprávnenia podať opravný prostriedok. Postup žalovaného bol

podľa žalobkyne formalistický, materiálne neskúmal rozhodnutie stavebného úradu a len stroho odkázal
na zákonné ustanovenia týkajúce sa miestnej komunikácie. Rovnako neprihliadol na skutočnosť, že v
tomto smere mohlo ísť o občianskoprávnu námietku (že skutočným vlastníkom miestnej komunikácie je
obec, a to aj cez parcelu, ktorá nie je vedená ako miestna komunikácia). Odvolací orgán v napadnutom
rozhodnutícitoval§4ods.2Zákonač.66/2009Z.z.,pričomtentozákonsanemôževzťahovaťnaparcelu
C-KN č. 10561/2, pretože táto parcela nie je vedená ako cestná, miestna alebo účelová komunikácia.

Odvolací orgán svoj záver podoprel s odkazom na ortofotomapu, ktorá nie je právne záväzná, čím došlo
k vadám konania a k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Stavebný zákon požaduje, aby každá stavba
bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. V tejto súvislosti žalobkyňa
odkázala na ustanovenie § 39a ods. 2 písm. b), § 39b ods. 2, § 43i ods. 3 písm. c), § 47 písm. b) a §
66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona. Odvolací orgán v rozhodnutí neuviedol, či zabezpečoval súhlas

vlastníka pozemku, cez ktorý vedie miestna komunikácia, ani kedy vyzýval dotknuté orgány na súhlasné
stanovisko ohľadom využívania miestnej cesty ako prístupu k rodinnému domu, hoci daná skutočnosť
pri vydaní stavebného povolenia musí byť dostatočne preukázaná. Orgány verejnej správy sú povinné
postupovať v konaní v súlade so zákonom a s Ústavou SR, osobitne s jej čl. 2 ods. 2, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon. Podľa zákona je potrebné splniť podmienky pre napojenie stavby na cestné komunikácie (prístup
k stavbe). Prístup nemá byť zabezpečený len fakticky, ale aj právne (stavebník má mať právo prístupovú
komunikáciu používať). S ohľadom na uvedené bol podľa žalobkyne stavebný úrad „povinný konať
s vlastníkom nehnuteľností, ktorým je SPF, ako vlastníkom parciel registra „E“. Pretože sa tak nestalo,
„rozhodnutie je porušením verejného záujmu, pretože správny orgán na základe svojej praxe bude

rozhodovať aj do budúcna v prípade nehnuteľností, ktoré nebudú mať zabezpečený prístup k stavbám,
ku ktorým žiadajú vydanie stavebného povolenia.“

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný (v čase podania vyjadrenia Okresný úrad Žilina) žiadal, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Uviedol, že správna žaloba je obsahovo takmer totožná s odvolaním, ktoré
žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto odkázal na odôvodnenie, ktoré uviedol v
napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že s odvolaním žalobkyne sa vysporiadal dostatočne obsiahle

a zrozumiteľne, a to jednak s poukazom na koncentračnú zásadu a jednak s poukazom na § 14
ods. 1 Správneho poriadku, preto nepovažoval za potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj
vo vyjadrení k správnej žalobe. Podstatou koncentračnej zásady je, že na pripomienky a námietky
účastníkov konania uplatnené po termíne určenom stavebným úradom sa neprihliada. Účastníci konania
boli poučení o tom, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť v stanovenej lehote od doručenia

oznámenia o začatí konania. Žalobkyňou namietané skutočnosti v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu (námietky týkajúce sa dopravného napojenia stavby) nemožno považovať za nové dôkazy
a skutočnosti, pretože dopravné napojenie stavby bolo zrejmé od začiatku konania a v priebehu konania
sa nemenilo. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že parcela č. 10546/1 má ako kód
využitia uvedené číslo 22 a spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska

stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti. Z ortofotosnímok lokality vyplýva, že na tomto pozemku sa nachádza komunikácia slúžiaca
ako prístup k už existujúcim nehnuteľnostiam a rodinným domom v danej lokalite. Z ortofotosnímky je
tiež zrejmé, že táto komunikácia sa nachádza aj na parcele č. 10561/2, ktorá je vedená ako zastavaná
plocha a nádvorie. Poukázal na to, že pokiaľ ide o miestnu cestu (po starom miestnu komunikáciu), táto

je vždy vo vlastníctve obce, a to od účinnosti novely ust. § 3d ods. 3 Cestného zákona. Ďalej podľa
ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území. Zdôraznil, že žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ako sú dotknuté jej práva alebo právom chránenézáujmy alebo povinnosti, v správnej žalobe poukazovala len na pozemky nachádzajúce sa pod miestnou
cestou, ktorá slúži ako prístup k nehnuteľnostiam v miestnej lokalite, pričom žalobkyňa samotná nemá
k týmto namietaným pozemkom žiadne vlastnícke ani iné právo. Žalobkyňa nie je umiestnením stavby

rodinného domu nijako dotknutá na svojich právach. Stavia sa do pozície akejsi verejnej ochrankyne
práv, neháji však svoje práva.

Vyjadrenie ďalších účastníkov

5. Ďalší účastníci 1/ a 2/ (stavebníci) vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že nie je pravda, že
stavebnými prácami zasahujú do vlastníckych práv tretích osôb, pretože prístupová cesta je v ich
vlastníctve a vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Žalobkyňa má zriadené len vecné
bremeno, a to ešte ako prechod na pôvodné E-KN parcely 4707/1, 4703/1 a 4698/1, kde po zápise
geometrického plánu vznikli nové parcely C-KN 10443/43, 10570/9 a 10571. Tieto parcely po vyhotovení
geometrického plánu č. 69/2020 vôbec nezodpovedajú výmere podľa pôvodných parciel aké boli

uvedené v zmluve o zriadení vecného bremena. Nesprávne je tvrdenie žalobkyne, že stavba sa
nachádza v chránenej krajinnej oblasti. Stavebné povolenie je v súlade s územným plánom obce H..
Ďalej uviedli, že žalobkyňa sa od počiatku snaží výstavbu rodinného domu pre ich štvorčlennú rodinu
oddialiť a znemožniť, v dôsledku čoho im narastajú náklady na stavbu pre nárast cien stavebného
materiálu.

6. Ostatní ďalší účastníci nevyužili svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe.

7. Dňa 20.12.2023 žalobkyňa predložila správnemu súdu listinný dôkaz - Podnet na vykonanie kontroly
existencie výňatku na parcelu k.ú. H., ktorý podal syn žalobkyne Okresnému úradu Námestovo,

pozemkový a lesný odbor, spolu s postúpením tohto podania vecne a miestne príslušnému orgánu
verejnej správy – Okresnému úradu Námestovo, katastrálnemu odboru.

Replika žalobkyne

8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného aj ďalších účastníkov uviedla, že stavebníci majú
vydané stavebné povolenie na základe toho, že majú prístup cez parcelu, ktorá nie je v ich vlastníctve.
Zopakovala, že odvolací orgán nedostatočne prihliadol na jej odvolacie námietky s poukazom
na koncentračnú zásadu, hoci mal skúmať zákonnosť celého rozhodnutia, pretože stavebný úrad
nepostupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR (prekročil svoje právomoci). Taktiež uviedla, že

drenáž domu je trasovaná bez jej súhlasu po parcele E-KN č. 4712/1 (trvalý trávny porast o výmere
372 metrov štvorcových), ktorej je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele
72/144. V tejto súvislosti uviedla, že adresovala stavebnému úradu ešte 23.10.2023 návrh na okamžité
zastaveniestavebnýchprác,ktorýjedoposiaľbezodpovede.Samotnétrvalébydliskoďalšíchúčastníkov
1/ a 2/ nemá podľa Okresného úradu Námestovo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie.

9. Duplika vo veci podaná nebola.

10. Samostatným návrhom doručeným správnemu súdu 23.10.2023 žalobkyňa požiadala o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd Uznesením č.k. 1S/23/2023-69 zo dňa 13.12.2023

návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 28.12.2023.

11. Dňom 1. apríla 2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení
neskorších predpisov prešla právomoc na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia na

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej
úprave prešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe z odvolacieho orgánu na
žalovaného - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 180 ods. 3 SSP
namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý
prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto konal s Úradom pre

územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným namiesto odvolacieho orgánu.

12. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestnepríslušnýpodľaust.§13SSPoboznámilsobsahomsúdnehoaadministratívnehospisuapopreskúmaní
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobkyňa ani žalovaný

nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods.
1 SSP. Rozsudok bol dňa 02.10.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od
05.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

13. Podľa § 3d ods. 3 prvá veta Cestného zákona miestne cesty sú vo vlastníctve obcí.

14. Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona (Oznámenie územného rozhodnutia) v odvolacom konaní sa
neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote,
hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o

začatí územného konania.

15. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa

na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k

pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 66/2009 Z.z. (1) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal

podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,

náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1,
usporiadanievlastníckychvzťahovkpozemkupodstavbousavykonávkonaníopozemkovýchúpravách
podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona č. 66/2009 Z.z. (1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto

zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

19. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia
požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s
okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov
od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie

na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku
vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.20. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania
stavby sa podľa potreby ďalej určí: podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z
hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné

komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne
jej premiestnenia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby rodinného domu.
22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje
na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu
(správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené

inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné
body).

23. Námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe sa týkali napojenia stavby rodinného domu

na pozemné komunikácie (miestne cesty), resp. otázky splnenia zákonných podmienok pre vydanie
stavebného povolenia v súvislosti s napojením stavby na pozemné komunikácie.

24. V predmetnej veci príslušný stavebný úrad na základe žiadosti stavebníkov zo dňa 15.05.2020
zahájil spojené územné a stavebné konanie. Listom zo dňa 22.05.2020 oznámil začatie konania všetkým

známym účastníkom konania a nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 18.06.2020.
Súčasne upovedomil účastníkov konania, že svoje námietky si môžu uplatniť najneskôr na tomto ústnom
pojednávaní a že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať.

25. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že stavebný úrad konal so žalobkyňou ako

účastníčkou konania, doručil jej Oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania
a nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, vrátane príslušných poučení.
Žalobkyňa ako účastníčka konania využila právo nahliadnuť do administratívneho spisu v dňoch
17.06.2020 a 29.09.2020. V konaní uplatnila pripomienky (námietky), a to: 1/ na ústnom pojednávaní
uskutočnenom dňa 18.06.2020 (námietky sa týkali napojenia stavby na inžinierske siete - elektrinu

a vodu), 2/ v písomnom podaní doručenom stavebnému úradu 07.10.2020 (pripomienky k novej
projektovej dokumentácii elektrickej prípojky a vodovodnej prípojky), 3/ v písomnom podaní doručenom
stavebnému úradu 11.02.2021 (pripomienky týkajúce sa studne ako zdroja vody a elektrickej prípojky
– jej trasovania).

26. Z projektovej dokumentácie stavby vyplýva (a medzi účastníkmi konania to nie je sporné), že
prístup na stavebný pozemok (k navrhovanej stavbe rodinného domu) je zabezpečený z miestnej cesty
(pozemok parc. č. C-KN 10561/2 a C-KN 10546/1), cez prístupovú komunikáciu po pozemkoch parc. č.
C-KN 10566/5 a C-KN 10570/4, následne cez navrhovaný vchod a vjazd.

27. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela č. 10546/1 nie je evidovaná na liste vlastníctva,
ide o druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom
je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Ani parcela č. 10561/2 nie je evidovaná na liste vlastníctva,
ide o druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom

je dvor.

28.Žalobkyňavsprávnejžalobenamietala,žeorgánverejnejsprávynepostupovalvsúladesozákonom,
pretože podmienkou vydania stavebného povolenia je to, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej
komunikácie alebo účelovej komunikácie a ani odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol,

či zabezpečoval súhlas vlastníka pozemku, cez ktorý vedie miestna komunikácia, ani kedy vyzýval
dotknuté orgány na súhlasné stanovisko ohľadom využívania miestnej cesty ako prístupu k rodinnému
domu.29. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad posudzoval zákonné podmienky
pre vydanie stavebného povolenia. Odôvodnil, že stavba sa umiestňuje v súlade s územným plánom,
pričom jej dopravné napojenie je riešené z existujúcej miestnej komunikácie, parc. č. C-KN 10561/2,

10546/1, následne po prístupovej komunikácii (pozemok C-KN č. 10566/5, 10570/4) cez navrhovaný
vjazd a výjazd v k. ú. H..

30. Odvolací orgán v rámci prieskumu prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že stavebný úrad
sa v konaní riadil ustanoveniami viažucimi sa ku konaniu o umiestňovaní a povoľovaní stavieb (§

32 až 42 a § 59 a 67 Stavebného zákona), náležite zistil skutkový stav a rozhodol v súlade s
príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a Správneho poriadku. Konštatoval, že preskúmaním
stavebného povolenia (v zmysle ust. § 59 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu) nezistil také porušenie v konaní, pre ktoré by
bolo odôvodnené preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Zároveň konštatoval, že odvolateľka bola poučená
o tom, aké skutočnosti jej vyplynú z oneskorene podaných námietok. Napriek tomu si odvolateľka

(žalobkyňa) námietky týkajúce sa dopravného napojenia stavby uplatnila až v odvolaní, hoci dopravné
napojenienavrhovanéhorodinnéhodomucezodvolateľkounamietanépozemkybolozrejméodzačiatku
prvostupňového konania.

31. Správny súd uvádza, že v územnom aj stavebnom konaní sa podľa Stavebného zákona v znení

účinnom do 31.03.2024 (§ 42 ods. 5, § 61 ods. 1) uplatňovala koncentračná zásada, v zmysle
ktorej mohol účastník stavebného konania uplatniť námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní,
pričom na námietky uplatnené neskoršie sa neprihliada. Táto zásada je postavená na premise, že
ochrany subjektívnych práv sa môže účastník konania relevantne domáhať len v rámci lehôt spojených
s koncentráciou konania. Koncentračná zásada by nemala byť vo všeobecnosti uplatňovaná na

úkor zistenia skutočného stavu veci nevyhnutne potrebného pre zabezpečenie ochrany verejných
záujmov spojených s konaniami upravenými Stavebným zákonom (k tomu pozri Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 1Svk/46/2022), v tomto prípade však možno konštatovať,
žepokiaľžalobkyňanenamietalavsúladesnormatívneustanovenoukoncentráciouskutočnostitýkajúce
sanapojeniastavbynapozemnékomunikácie(okolnosťktorúvšakstavebnýúradskúmalaposudzoval),

odvolací orgán nebol povinný tieto skutočnosti skúmať ex offo v odvolacom konaní v rámci povinnosti
zistiť skutočný stav veci podľa § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Zásada koncentrácie
vychádza priamo zo zákona, preto zo strany žalovaného nešlo o formalistický postup (ako to namietala
žalobkyňa v správnej žalobe), keď s poukazom na koncentračnú zásadu uviedol, že námietky uvedené
v odvolaní si žalobkyňa mohla uplatniť pred prvostupňovým orgánom, čo neurobila, dôsledkom čoho je,

že na neskôr podané námietky sa neprihliada.

32. Z obsahu správnej žaloby (obdobne z odvolania proti stavebnému povoleniu) je zrejmé, že
predmetom odvolacieho konania ani predmetom správnej žaloby neboli skutočnosti namietané v
konaní pred stavebným úradom (v ktorom žalobkyňa ako účastníčka konania uplatnila námietky,

resp. pripomienky týkajúce sa elektrickej prípojky a prípojky vody), ale iné (nové) námietky, ktoré
žalobkyňa prvýkrát vzniesla (uplatnila si) až v odvolaní proti stavebnému povoleniu. Konkrétne v
odvolaní namietala, že v stavebnom povolení sú uvedené neplatné údaje týkajúce sa dopravného
napojenia stavby (parcely č. C-KN 10561/2 a C-KN10546/1 nemajú založený list vlastníctva, nachádzajú
sa na nich parcely typu E-KN známych vlastníkov, ktorí k stavebnému konaniu neboli prizvaní).

S námietkami a pripomienkami žalobkyne vznesenými v zákonnej lehote sa stavebný úrad podrobne
vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí, odvolací orgán zdôvodnil, prečo zamietol odvolanie žalobkyne
obsahujúce nové námietky, na ktoré sa zo zákona neprihliada, pričom súčasne vysvetlil, že pokiaľ
ide o miestnu komunikáciu (ktorá sa nachádza na parcelách namietaných žalobkyňou v odvolaní),
táto je vo vlastníctve obce. Pretože miestne cesty sú vo vlastníctve obcí, obec rozhodujúca o žiadosti

o stavebné povolenie nekoná „sama so sebou“ ako vlastníkom miestnej cesty. V konaní teda nebolo
potrebné žiadať o „súhlasné stanovisko ohľadom využívania miestnej cesty“, ani konať s vlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnou cestou, čo odvolací orgán vysvetlil s poukazom na príslušné
ustanovenia Zákona č. 66/2009 Z.z. Obec ako stavebný úrad v stavebnom konaní (v tomto prípade
v spojenom územnom a stavebnom konaní) skúmala, či sú splnené podmienky pre vydanie stavebného

povolenia, a to aj s ohľadom na napojenie stavby na pozemné komunikácie, pričom zákonné podmienky
považovala za splnené. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že Zákon č. 66/2009 Z.z. sa nemôže vzťahovať
na parcelu č. 10561/2, ktorá je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, nie ako cestná, miestna
alebo účelová komunikácia, správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí je zdôvodnené, žecez predmetný pozemok podľa ortofotomapy taktiež prechádza miestna komunikácia, čo ako skutková
okolnosť vo veci nie je sporné (túto skutočnosť žalobkyňa nerozporovala).

33.Vychádzajúczobsahunámietokvznesenýchvzákonomstanovenejlehote(vúzemnomastavebnom
konaní) a odvolacích námietok, na ktorých je postavená aj správna žaloba, správny súd konštatuje, že
odvolací orgán dôvodne v napadnutom rozhodnutí apeloval na koncentračnú zásadu, keď žalobkyňa
námietky týkajúce sa dopravného napojenia stavby prvýkrát vzniesla až v odvolaní, t.j. po uplynutí
lehoty na predkladanie námietok v spojenom stavebnom a územnom konaní. Dôsledkom uvedeného

je skutočnosť, že na takto uplatnené námietky sa neprihliada. Sama žalobkyňa v správnej žalobe
uviedla, že (v konaní pred stavebným úradom) „mala za to, že stavebníci majú zabezpečené dopravné
napojenie stavby“. Odvolací orgán vysvetlil, že námietky v rámci odvolania nemožno považovať za nové
skutočnosti a dôkazy, pretože dopravné napojenie stavby bolo zrejmé od začiatku konania a v priebehu
konania sa nemenilo. Z toho vyplýva, že žalobkyňa uvedené námietky mohla uplatniť už v konaní pred
stavebnýmúradomvrámcilehôtnapodávanienámietokapripomienokstanovenýchstavebnýmúradom

pred vydaním rozhodnutia o povolení stavby. Preto odvolací orgán postupoval v súlade so zákonom, keď
s poukazom na koncentračnú zásadu vyhodnotil námietky žalobkyne prvýkrát vznesené až v odvolaní
proti stavebnému povoleniu ako oneskorené.

34. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí dôvodne poukázal aj na to, že odvolateľka (žalobkyňa)

v odvolaní nijako nešpecifikovala, ako sú rozhodnutím (stavebným povolením) dotknuté jej práva
alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti, keďže v podanom odvolaní poukázala na pozemky
nachádzajúce sa pod existujúcou miestnou cestou, ktorá slúži ako prístup k nehnuteľnostiam a rodinným
domom v danej lokalite, pričom žalobkyňa samotná nemá k týmto namietaným pozemkom vlastnícke
právo. Námietka žalobkyne nepredstavovala ani občianskoprávnu námietku, pretože žalobkyňa

nerozporovala (jej) vlastnícke právo k sporným pozemkom. Na tomto mieste správny súd dopĺňa, že
v správnom súdnom konaní sa ochrany na správnom súde môže za podmienok ustanovených zákonom
domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP).

35. S ohľadom na vyššie uvedeného skutočnosti správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako
nedôvodné, preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

36. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pri posudzovaní žalobných námietok neprihliadal na tvrdenie

žalobkyne v replike, že drenáž rodinného domu je trasovaná bez súhlasu žalobkyne po pozemku
parc. č. E.KN č. 4712/1, ktorého je žalobkyňa spoluvlastníčkou, pretože žalobkyňa uvedenú námietku
vzniesla po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo
doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby. Žalobcovia môžu namietať v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a

postupov orgánu verejnej správy len za zákonom stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam
žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza
zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné
dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej
lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady

je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené (až na výnimky stanovené zákonom)
uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania
pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a
rozširovať.

37. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa §
167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve
len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nezistil podmienky pre
priznanie náhrady trov konania žalovanému. Ďalším účastníkom konania voči žalobkyni, ktorá v konaní
nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania

v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd (§ 169 SSP).
38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí

podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.