Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200387
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
Ján Farkaš - JANTER, Ovčie 74, IČO: 34 904 875, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom,
advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101562681/2022 z 25.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutieFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.101562681/2022z25.05.2022
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100296098/2022 zo 14.02.2022 a vec v r a c i a

Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2020 na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 101862478/2021
zo dňa 05.10.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 19.01.2021, označenom v oznámení o
daňovej kontrole a skončila sa dňa 13.10.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100296098/2022 zo 14.02.2022 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel dane 5.000,40 eur
nadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieoktóber2020podľa§68ods.5a6zákonač.563/2009
Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“),
t.j. nadmerný odpočet v sume 1.386,35 eur nepriznal a vyrubil daň v sume 3.614,05 eur. Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101562681/2022 z 25.05.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

3.RozdielvsumeDPHzapríslušnézdaňovacieobdobieoktóber2020bolžalobcovivyrubenývdôsledku
nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov:
Dodanie služieb od dodávateľa - obchodnej spoločnosti IPEĽ-TRADE, s.r.o., so sídlom Miletičova 1,
Bratislava, IČO: 44 995 113 (ďalej len „IPEĽ-TRADE, s.r.o.“ alebo „dodávateľ“):- faktúra 20100202 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme vám sa dodanie náhradného dielu
polomotor Tatra 815» - celková fakturovaná suma 4.308 eur,
- faktúra 20100702 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme vám za dodanie náhradného dielu:

hydraulický rozvádzač zadný - komplet - Traktorbager JCB 4cx» - celková fakturovaná suma 4.632 eur,
- faktúra 20101302 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme vám za dodanie náhradných dielov:
vstrekovacie čerpadlo, vstrekovač, hydraulické čerpadlo - Tatra 815» - celková fakturovaná suma
4.408,32 eur,
- faktúra 20101602 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme vám za dodanie náhradných dielov:

pružina vlnovcová Tatra 815» - celková fakturovaná suma 4.080 eur,
- faktúra 20102102 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme vám za dodanie náhradného dielu:
náprava s diferenciálom - Traktorbager JCB 4cx» - celková fakturovaná suma 4.920 eur,
- faktúra 20102702 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme vám za dodanie náhradných dielov:
prevodovka riadenia, dvere kabíny ľavé - Tatra 815» - celková fakturovaná suma 3.769,20 eur,
- faktúra 20103003 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme vám za dodanie náhradných dielov:

zadná dvojnáprava, spojka - Tatra 815» - celková fakturovaná suma 3.884,88 eur,

4. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- žalobca nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru od dodávateľa v preverovaných faktúrach. Z

vykonaného dokazovania je zrejmé, že predloženým dokladom absentuje reálny základ a pochybnosti
správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov neboli žalobcom odstránené,
- správca dane spochybnil samotnú existenciu dodaného tovaru dodávateľom. Keďže nedošlo k dodaniu
tovaru, nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 8 a 19 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. a
následne ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane,

- správca dane zo získaných dôkazov jasne spochybnil aj samotné dodanie tovaru spoločnosťou IPEĽ-
TRADE s.r.o. pre žalobcu. Dodávateľ síce potvrdil dodanie tovaru, ale ničím ho nepreukázal. Daň z
predmetných zdaniteľných obchodov nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu a dodávateľ nepodal
za október 2020 ani kontrolný výkaz. Dodávateľ približne od augusta 2020 už nemal sídlo na adrese
Miletičova 1, Bratislava a na uvedenej adrese nemohol preberať zásielky ani vykonávať ekonomickú

činnosť, v roku 2020 nespolupracoval so správcom dane pri výkone daňovej kontroly,
- správca dane zo získaných dôkazov vykonal ďalšie preverenie v spoločnostiach, ktoré podľa vyjadrenia
konateľa dodávateľa mali spoločnosti IPEĽ-TRADE s.r.o. tovar dodať [spoločnosti RISE, s.r.o., CARGO
UNIT,s.r.o.aBumblebees.r.o.,ďalejlen„subdodávatelia“].Nazákladezískanýchdôkazovsprávcadane
preukázal, že subdodávatelia tovar dodávateľovi nemohli dodať a tento ho následne nemohol dodať

žalobcovi,
- subdodávatelia nepriznali dodanie tovaru pre dodávateľa, čo znamená, že z ich strany nebola ani nikdy
odvedená daň do štátneho rozpočtu,
- žalobca a dodávateľ nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu, objednávky mali prebiehať len telefonicky
na základe inzerátu aj keď spolu navzájom obchodovali aj v iných zdaňovacích obdobiach. Žalobca

neuviedol, kde inzerát našiel a ako sa nakontaktoval na dodávateľa, neuviedol telefónne číslo, na akom
si mal tovar objednávať. Žalobca predložil len faktúry bez preukázania reálneho plnenia,
- keďže si odpočítanie dane uplatnil žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt, bolo jeho povinnosťou
predložiť správcovi dane relevantné doklady preukazujúce splnenie podmienok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z.z., avšak tento si dôkaznú

povinnosť vyplývajúcu pre neho z § 24 ods.1 písm. b) Daňového poriadku nesplnil, keďže okrem faktúr
nepredložil žiadne iné dôkazy.

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 25. júla 2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového

rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

6. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 1S/45/2022.
S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc

správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. PO-1S/45/2022.

7. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:
- žalobca v plnom rozsahu preukázal splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 2 písm.a) a § 51 ods.

1 písm. a) zákona o DPH a teda uplatnil si odpočítanie dane z faktúr, ktoré boli vyhotovené podľa § 71
citovaného zákona. Podľa jeho názoru spochybnenie samotnej existencie tovaru znamená deklarovanie
fiktívneho obchodu, čo vo svojej podstate znamená podvodné konanie a podvodné konanie nebolo
žalobcovi zo strany správcu dane ani zo strany žalovaného preukázané,
-materiálnuexistenciudodanéhotovarudodávateľomsineprišlikontrolnípracovnícisprávcudaneoveriť
a to aj napriek tomu, že ich na vykonanie tohto dôkazu žalobca vyzýval. Namiesto zistenia materiálneho

plnenia sa aj žalovaný obmedzil len na tvrdenie o absencii formálnych náležitostí dodaných náhradných
dielov,
- právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému dane z pridanej hodnoty
uplatňovaného v krajinách EÚ, pričom toto právo možno obmedziť výlučne za podmienok stanovených
v smernici 2006/112/ES. Správca dane si nemôže „zmyslieť“, že neuzná žalobcovi nárok na odpočítanie

dane z dôvodu, že jeho dodávateľ je v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný, alebo že nevie
zdokladovať nadobudnutie predmetného tovaru, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý spôsobí
pochybnosti na strane správcu dane. Konanie svojich dodávateľov a odberateľov žiadny daňový subjekt
nemôže ovplyvniť,
- prvostupňové rozhodnutie bolo vyhotovené v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože v

ňom absentuje jedna z podstatných zákonných náležitostí, ktorou je vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu. Konkrétne žalobca namietal nezrozumiteľnosť protokolu vo vzťahu k v
ňom uvádzaným skutočnostiam týkajúcim sa „šetrenia zamestnancov správcu dane“ v sídle spoločnosti
dňa 13. februára 2020, t.j. takmer rok predtým, než sa začala predmetná daňová kontrola. Žalovaný
k uvedenej námietke poukázal na to, že táto námietka žalobcu je neopodstatnená, pretože správca

dane odôvodnil, z akého dôvodu využil predmetné úradné záznamy ako dôkaz. Žalovaný zároveň
poukázal na to, že o nahliadnutí do spomínaných dokumentov opomenul správca dane v rámci daňovej
kontroly vyhotoviť úradný záznam, a preto ho vyhotovil v rámci vyrubovacieho konania. Samotný
žalovaný teda priznal, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevyhotovil úradný záznam z
nahliadnutia do spisu, pričom informácie získané týmto nadobudnutím v protokole z daňovej kontroly

uviedol. Správca dane sa týmto úkonom snažil vo vyrubovacom konaní odstrániť vadu zákonnosti,
ktorú vyhotovením úradného záznamu z nahliadnutia do spisu a zároveň uvedenia zistení z tohto
nahliadnutia v protokole spôsobil v priebehu daňovej kontroly, čo však zákon v žiadnom zo svojich
ustanovení správcovi dane neumožňuje. Pokiaľ žalovaný uviedol, že správca dane tieto informácie
zistil z jeho vlastnej činnosti podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku a nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti, žalobca uvádza, že žalovaný
citovanému ustanoveniu absolútne nerozumie. Účelom tohto ustanovenia je tá skutočnosť, aby daňové
subjekty neboli zaťažované daňovým bremenom, t.j., aby na nich nebola prenášaná dôkazná povinnosť
ohľadom skutočností, ktoré sú všeobecne známe alebo sú známe správcovi dane z jeho činnosti. Ak
však správca dane „pri vlastnej činnosti“, ktorá nesúvisí s daňovou kontrolou u kontrolovaného daňového

subjektu nadobudne poznatky, ktoré sa týkajú kontrolovaného daňového subjektu, potom je povinný tieto
poznatky „zdôkazniť“, t.j. vyhotoviť o nich úradný záznam v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku,
- protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený v rozpore s § 47 písm. h) Daňového poriadku, pretože v ňom
absentuje podstatná zákonná náležitosť, ktorou je vyhodnotenie dôkazov a to konkrétne hotovostných
úhrad za nakúpený tovar.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.09.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a nad rámec dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že Daňový poriadok neurčuje
lehotu dokedy má správca dane vyhotoviť úradný záznam. K judikatúre, na ktorú poukázal žalobca
v podanej žalobe, uviedol, že táto by bola použiteľná vtedy, ak by všetky formálne podmienky pre

odpočítanie dane uvedené v § 49 až § 51 zákona o DPH boli splnené, ale boli by preukázané
zneužívajúce prvky alebo skutočnosti, na ktoré sa nebude prihliadať. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že správca dane odôvodnil nepriznanie uplatneného odpočítania dane porušením ustanovení
§ 49 - § 51 zákona o DPH a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody fakturovanépredmetnýmifaktúramioddeklarovanéhododávateľaboliuskutočnenétak,akototietofaktúrydeklarujú,
a teda nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane
v zmysle uvedených ustanovení. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Žalobca v replike z 19.10.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.

10. Na pojednávaní konanom 30. septembra 2025 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii
a návrhoch. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že na preskúmavanú vec je aplikovateľný rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, s čím vyjadril nesúhlas žalobca.

III.
Relevantná právna úprava a základné judikatúrne východiská

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

14. Podľa 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná

v postavení zdaniteľnej osoby.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné
a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a

mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za
inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a
vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci
dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k

predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku

z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

20. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

21. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor EÚ“).

22. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to

je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

23. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový

podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri
jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených

troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

24. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH
hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho
dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho

ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a
povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a §
183 SSP) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom 30.09.2025, kde dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná z nasledovných dôvodov.

26. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane, ktorým tento určil žalobcovi rozdiel dane 5.000,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacieobdobie október 2020, t.j. nadmerný odpočet v sume 1.386,35 eur nepriznal a vyrubil daň v sume
3.614,05 eur.

27. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH,
pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.

28. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom sústredil na zákonnosť posúdenia

vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet DPH správnymi orgánmi spočívajúce v nesplnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu, ktorých správnosť bola namietaná žalobcom.

29. Z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že títo konštatovali, že v konaní
nebola preukázaná materiálna existencia plnenia a taktiež bolo spochybnené samotné dodanie tovaru
spoločnosťou IPEĽ-TRADE s.r.o. pre žalobcu.

30.Knepreukázaniumateriálnejexistencieplnenia,správneorgánypoukázalinaskutočnosť,žežalobca
a dodávateľ nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu, objednávky mali prebiehať len telefonicky na základe
inzerátu aj keď spolu navzájom obchodovali aj v iných zdaňovacích obdobiach. Žalobca neuviedol,
kde inzerát našiel a ako sa nakontaktoval na dodávateľa, neuviedol telefónne číslo, na akom si mal

tovar objednávať. Žalobca predložil len faktúry bez preukázania reálneho plnenia a neuniesol tak svoje
dôkazné bremeno.

31. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že podaním zo dňa 9. augusta 2021
správca dane vyzval žalobcu k predloženiu dôkazov preukazujúcich tvrdenia a podal vyjadrenie, a to

konkrétne predložil záznamy preukazujúce uskutočnenie dodania tovaru, uviedol kto vykonal prepravu,
kto vystupoval pri obchodných rokovaniach za dodávateľa a kto za odberateľa, ako sa nakontaktoval
na dodávateľa, uviedol a preukázal ako prebehla úhrada faktúr, preukázal pôvod tovaru a to, kto bol
výrobcom tovaru a predložil sériové čísla tovaru, a zároveň preukázal použitie predmetného tovaru na
účel podnikania ako platiteľ zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

32. Na túto výzvu reagoval žalobca, ktorý sa podaním z 26. augusta 2021 vyjadril. Žalobca uviedol, že
doklady o dodávke nakúpených náhradných dielov sú medzi dokladmi predloženými k daňovej kontrole,
išlo o dodanie náhradných dielov na opravu a údržbu techniky počas obdobia, kedy táto nepracuje a
je na údržbu a opravu priestor. Pretože išlo o spotrebný materiál žiadne iné doklady neeviduje. Ďalej

poukázal na to, že náhradné diely si objednal na základe inzerátu, ktorým boli ponúkané rôzne náhradné
diely. Nakontaktovali sa na dodávateľa, z jeho strany to bolo p. A. B. a za dodávateľa bol kontaktovaný
p. C. (konateľ, pozn.), na ktorého bol kontakt uvedený priamo v inzeráte. Náhradné diely boli dovezené
p. C. s niekým, koho nepoznal a nevedel uviesť jeho meno. D. C. boli vyplatené peniaze v hotovosti,
ten odovzdal faktúru a následne aj príjmový pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice,

ktorých kópie žalobca predložil. V podstatnom poukázal na to, že pôvod dodaných náhradných dielov
nepozná, pretože išlo o použité náhradné diely za nižšie ceny, čo nakoniec bol aj dôvod kúpy od tohto
dodávateľa.

33. Následne prípisom zo dňa 17. septembra 2021 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami

zistenými pri daňovej kontrole, oznámil mu pochybnosti o pravdivosti dokladov a vyzval ho na vyjadrenie
k pochybnostiam o pravdivosti dokladov.

34. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28. septembra 2021 v podstatnom poukázal na to, že záver správcu
dane, že k dodaniu tovaru od dodávateľa nedošlo, sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom

stave, resp. na nesprávnom vyhodnotení zistených skutočností a ním predložených dôkazov. Zdôraznil,
že vo veci podal svoje vyjadrenie, kde presne popísal, akým spôsobom nadobudol predmetný tovar od
dodávateľa a poukázal aj na jeho použitie. Zároveň navrhol, že správca dane sa môže prostredníctvom
miestneho zisťovania presvedčiť, že predmetné náhradné diely boli použité na opravu, resp. údržbu
motorových vozidiel a stavebného stroja, ktoré sú v jeho vlastníctve.

35. V tomto kontexte žalobca v podanej žalobe namietal, že materiálnu existenciu dodaného tovaru
dodávateľomsineprišlikontrolnípracovnícisprávcudaneoveriťatoajnapriektomu,žeichnavykonanietohto dôkazu žalobca vyzýval. Namiesto zistenia materiálneho plnenia sa aj žalovaný obmedzil len na
tvrdenie o absencii formálnych náležitostí dodaných náhradných dielov.

36. V reakcii na túto námietku správny súd uvádza, že správne orgány nevykonali navrhované
dokazovanie miestnym zisťovaním ako neúčelné s poukázaním na to, že správca dane by nevedel
posúdiť, či sa jedná o náhradné diely dodané dodávateľom a či diely boli vôbec menené a kedy, v
dôsledku toho, že žalobca nepredložil žiadnu špecifikáciu náhradných dielov a teda neuviedol, kto bol
výrobcom náhradných dielov a neuviedol ani sériové čísla, prípadne iné označenie.

37. K uvedenému správny súd uvádza, že spochybnenie existencie materiálneho plnenia zo strany
správcu dane pritom musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný
potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Správny súd uvádza, že správne orgány v tomto
konkrétnom prípade svoj záver o neexistencii materiálneho plnenia založili na skutočnosti, že žalobca
nepreukázal reálnosť fakturovaných plnení bez toho, aby k objasneniu materiálnej existencie plnenia

vykonalidokazovanietak,akotonavrhovalžalobca.Kuvedenémusažiadauviesť,ževpreskúmavanom
prípade je predmetom zdaniteľného plnenia dodanie použitých náhradných dielov do zariadení, ktorými
žalobca mal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca vo svojich vyjadreniach objasnil, že na
dodávateľa sa nakontaktoval práve preto, že ponúkal použité náhradné diely za nižšie ceny. Správne
orgány uzavreli, že vykonanie navrhovaného dokazovania by bolo neúčelné, len na základe nimi prijatej

hypotetickej úvahy, že by nevedeli posúdiť, či sa jedná o náhradné diely dodané dodávateľom a či diely
boli vôbec menené a kedy. Z pohľadu správneho súdu je takýto záver správnych orgánov predčasný
a nemá oporu v zistenom skutkovom stave veci. Vykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania sa
pritom mohlo objasniť, či predmet plnenia mal také charakteristiky, že ho bolo vôbec možné identifikovať
spôsobom, ktorý vylučuje jeho zameniteľnosť s iným výrobkom rovnakého druhu, resp. či vôbec

umožňoval jeho presnejšiu identifikáciu v predložených daňových dokladoch. Vzhľadom na uvedené
túto námietku žalobcu vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.

38. Žalobca v ďalšej argumentačnej línii namietal, že správca dane mu nemôže neuznať nárok na
odpočítanie dane z dôvodu, že jeho dodávateľ je v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný, alebo,

že nevie zdokladovať nadobudnutie predmetného tovaru, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý
spôsobuje pochybnosti na strane správcu dane.

39. V úvode posúdenia tejto námietky správny súd poukazuje, že ustálená rozhodovacia činnosť
národných súdov ako aj Súdneho dvoru EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez

ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia
materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia
dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú
okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii)
nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane

dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31,
32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49) či (iii) pochybnosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z

30.06.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 3/2022). Z judikatúry Súdneho
dvora EÚ tiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani
splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden).

40. Konkrétne vo vzťahu k dodávateľovi, správny súd uvádza, že zistenia správcu dane vo vzťahu

k deklarovanému dodávateľovi a to jeho nekontaktnosť, resp. nemožnosť zabezpečiť výsluch jeho
konateľa z dôvodu jeho úmrtia, nepredloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly zo strany tohto
dodávateľa,nespolupracovaniesosprávcomdane,nesplneniejehodaňovýchpovinností,resp.obdobné
zistenia vo vzťahu k subdodávateľom nie sú skutočnosťami spôsobilými jednotlivo ani vo vzájomnej
spojitosti vyvrátiť tvrdenie žalobcu a ním predložené dôkazy o reálnom dodaní služieb žalobcovi, a tým

splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

41. Správny súd je toho názoru, že v predmetnom prípade správne orgány relevantne nespochybnili
ani materiálnu existenciu plnenia ani skutočnosť, že tovar sťažovateľovi dodala spoločnosť IPEĽ-TRADE, s.r.o. Inými slovami, zistenia a dôkazy získané správcom dane dostatočným spôsobom
nespochybnili vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov v otázke splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

42. V reakcii na ďalšie námietky správny súd uvádza, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Konkrétne
k nevyhotoveniu úradného záznamu, resp. k jeho oneskorenému vyhotoveniu sa žiada uviesť, že
so žalobcom možno súhlasiť pokiaľ tvrdil, že ak správca dane „pri vlastnej činnosti“, ktorá nesúvisí
s daňovou kontrolou u kontrolovaného daňového subjektu, nadobudne poznatky, ktoré sa týkajú

kontrolovaného daňového subjektu, potom je povinný tieto poznatky „zdôkazniť“, t.j. vyhotoviť o nich
úradný záznam v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku. V reakcii na túto námietku je však potrebné
uviesť, že z obsahu žalobcom formulovaných žalobných námietok nie je rozpoznateľné k akému zásahu
do jeho subjektívnych práv týmto postupom správcu dane došlo. Po oboznámení sa s predmetným
úradným záznamom z 01.02.2022 (na č.l. 23 administratívneho spisu, pozn.) správny súd konštatuje,
že z jeho obsahu vyplýva informácia o tom, že správca dane nahliadol do úradného záznamu z

miestneho zisťovania č. 100434485/2020 zo 14.02.2020 a odpovedi na email zaevidovanej pod č.
55206/2021. Pokiaľ ide o získané informácie z miestneho zisťovania vykonaného u dodávateľa žalobcu
dňa 13.02.2020, tieto obsahujú výlučne zistenia o sídle spoločnosti IPEĽ-TRADE, s.r.o. Navyše overená
fotokópia tohto úradného záznamu č. 100434485/2020 zo 14.02.2020 tvorí aj prílohu prípisu Daňového
úradu Bratislava Dožiadanie - odpoveď z 01.06.2021, ktorá sa nachádza na č.l. 8 administratívneho

spisu a teda bola jeho súčasťou už v priebehu vykonávania samotnej daňovej kontroly. Žalobca sa
mohol kedykoľvek s touto fotokópiou úradného záznamu a v nej obsiahnutými informáciami oboznámiť
už počas samotného výkonu daňovej kontroly. Vzhľadom na uvedené neobstojí v tomto kontexte ani
argumentácia žalobcu o nezákonnosti protokolu vyhotoveného z predmetnej daňovej kontroly.

43. Taktiež ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou poukazoval na skutočnosť,
že protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený v rozpore s § 47 písm. h) Daňového poriadku, pretože
v ňom absentuje podstatná zákonná náležitosť, ktorou je vyhodnotenie dôkazov a to konkrétne
hotovostných úhrad za nakúpený tovar. K uvedenému správny súd uvádza, že každý správny
proces, vrátane fázy zisťovania skutkového stavu veci a jeho vyhodnotenia, je potrebné vnímať

komplexneazpohľadukritériavýsledkovejspravodlivosti.Vrámciuvedenéhojepotrebnévyhodnocovať
intenzitu a význam namietaného pochybenia v zmysle jeho možného priemetu do konečných záverov
uskutočnených správnym orgánom v samotnom merite veci. V tomto kontexte správny súd poukazuje
na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako aj na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktoré obsahujú aj vyhodnotenie tohto dôkazu v kontexte s inými zistenými

skutočnosťami, na čo poukázal aj žalovaný (str. 13 napadnutého rozhodnutia, pozn.).

44. V reakcii na argumentáciu žalovaného o potrebe aplikovať na preskúmavanú vec závery rozhodnutia
SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, správny súd uvádza,
že pochybnosti správcu dane v prejednávanej veci spočívali v tom, že priamy dodávateľ žalobcu bol

nekontaktný, resp. nepredložil žiadne doklady k preukázaniu zdaniteľného plnenia. Ďalšie pochybnosti
správcu dane spočívali v okolnostiach na strane subdodávateľov žalobcu. Správny súd je toho názoru,
že v predmetnom prípade správne orgány relevantne nespochybnili skutočnosť, že tovar dodala
sťažovateľovi práve spoločnosť IPEĽ TRADE s.r.o., resp. z vykonaného dokazovania nevyplynuli
akékoľvek skutočnosti indikujúce, že by tovar mal poskytnúť iný subjekt ako uvedený dodávateľ. Z

uvedeného dôvodu správny súd nepovažoval za potrebné aplikovať na vec závery rozhodnutia SD EÚ
vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli
znamenať, že za dodávateľa tovaru je potrebné považovať iný subjekt.

45. Sumarizujúc, správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že

rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.
c) SSP) a zároveň zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil
vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).

46. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho
súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v
odôvodnení rozsudku. Žalovaný je pritom v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil
správny súd (§ 191 ods. 6 SSP).47. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

48. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v
plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).