Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-9C/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509200012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2509200012.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobcu: P.. Z. Č., H. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/

X, S., právne zastúpený: A.. A. C., H.. XX.X.XXXX, D. XX, S. proti žalovaným: I. Mesto Piešťany, so
sídlom Nám. SNP 3, Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, II. Služby mesta Piešťany, so sídlom Valová 1919/44, Piešťany, právne
zastúpený: JUDr. Zora Podolská Vinceková, advokátka, so sídlom Rázusova 9, Piešťany o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanému v 1. a žalovanému v 2. rade súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.01.2009 sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške
1.659 Eur ako náhrady za poškodenie vozidla a náhradu za zaplatené zmluvné poistenie vozidla, ktorá
mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 6. januára 2006 na Q. V. N. S., ktorej príčinou bola
chýbajúca dopravná značka (daj prednosť v jazde). Žalobca uvádza, že pri dopravnej nehode prišlo k
poškodeniu vozidla žalobcu a manželka žalobcu utrpela úraz.

2. Žalovaný v I. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, z dôvodu, že v čase dopravnej nehody
nebol správcom miestnych komunikácií, ale bol ním žalovaný v II. rade.

3. Žalovaný v II. rade uviedol, že nebol zriadený v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon a preto
nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na miestnej komunikácii podľa ustanovenia §9a
zákona č. 135/1961 Zb. Zároveň spochybnil uplatnenú výšku škody, pretože sa nejedná o skutočnú

škodu, ale o škodu podľa odhadu. Žalovaný II. tiež k uplatnenej náhrade zaplateného poistného uviedol,
že žalobca mal možnosť nepojazdné motorové vozidlo odhlásiť z evidencie.

4. Súd uznesením zo dňa 14.01.2014 sp. zn. 9C/1/2009-110 prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v
Trnave zo dňa 11. júna 2013, č. k. 9Co/97/2013-297. Uznesenie odôvodnil tým, že na tunajšom súde sa
súčasne vedie konanie pod sp. zn. 7C 420/2008, v ktorom vystupuje ako žalobkyňa manželka žalobcu v

tomto konaní. Konanie pod sp. zn. 7C 420/2008 je vedené proti rovnakým žalovaným o náhradu škody,
ktorá vznikla v dôsledku tej istej dopravnej nehody dňa 06.01.2006 na Q. V. N. S.. Krajský súd v Trnave
uznesením zo dňa 11. júna 2013 č.k.: 9Co 97/2013 - 297 rozsudok Okresného súdu Piešťany vydaný
v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 420/2008 zmenil tak, že rozsudok v napadnutej časti zamietol. Protiuzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. júna 2013, č. k. 9Co/97/2013-297 bolo na tunajší súd
dňa 19.08.2013 podané dovolanie. Žalobca pred otvorením pojednávania konaného dňa 8. januára
2014 na Okresnom súde Piešťany navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o

dovolaní vedeného na Najvyššom súde SR v súvislosti s konaním na Okresnom súde Pišťany sp. zn.
7C 420/2008. Žalovaní I. a II. rade na pojednávaní dňa 8. januára 2014 s prerušením konania súhlasili.

5. Súd uznesením zo dňa 08.marca 2016 sp. zn. 9C/1/2009-130 rozhodol o pokračovaní v konaní
a zároveň konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 7C/420/2008.

Predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa 28.05.2019

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorom uviedol, že podľa § 204 CSP nevykoná dokazovanie
listinami ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením nakoľko odpisy listín boli stranám v priebehu
konania doručené. Súd vykonal dokazovanie čítaním listín, a to znaleckého posudku č. 14/2022 z čl.
337 -390, vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.11.2023 z č. l. 443 a vyjadrenia žalovaného I. zo dňa 29.11.2023

z č. l. 449-451.

7. Z protokolu o nehode v cestnej premávke z 06.01.2006 vyplynulo, že nehoda sa stala v S. H. E. V. Q.
-A.. E.. Vodičmi motorových vozidiel boli Q. C., P. Z. Č., zranenou osobou bola Z. Č.. V opise udalosti
je uvedené, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič vozidla Mercedes Benz EČ R.-H. C. jazdil v S.

S. V.. A.. E. smerom na križovatku s ul. Q., pričom tam chýbala dopravná značka daj prednosť v jazde
a nakoľko mu z pravej strany neprichádzalo žiadne vozidlo pokračoval v jazde na čo došlo k stretu s
vozidlom Š-Felícia G. S.-XXXAA ktoré viedol P.. Č. (žalobca) po ulici Q. označenej dopravným značením
ako hlavná cesta pričom jazdil z ľavej strany vozidla Mercedes Benz. Pri dopravnej nehode došlo k
ľahkému zraneniu spolujazdkyne Č., požitie alkoholických nápojov zistené nebolo. Na miesto dopravnej

nehody bol prizvaný aj správca komunikácie.

8. Listom zo dňa 18.01.2006 si žalobca uplatnil voči žalovanému I. náhradu škody, ktorá mu vznikla
na osobnom automobile S. XXXAA pri autonehode, ktorej príčinou bola chýbajúca dopravná značka.
Samotná výška škody mal byť žalovanému I. oznámená po oprave motorového vozidla.

9. Z hlásenia škodovej udalosti zo dňa (dátum na predloženej fotokópii nečitateľný) vyplynulo, že žalobca
si uplatnil nárok na náhradu škody.

10. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. v stanovisku zo dňa 13.09.2007 adresovanom žalovanému

I. uviedla, že v čase vzniku úrazu poškodených žalovaný I. zabezpečoval správu, údržbu a čistenie
mestských komunikácií a verejných priestranstiev, vrátane ich stavebných súčasti, ako aj vodorovného
dopravného značenia spoločnosťou Služby mesta Piešťany, ktorá zodpovedala za stav komunikácie. Z
uvedeného dôvodu nemôže poisťovňa nároky na náhradu škody usporiadať.

11. Z odpovede žalovaného zo dňa 12.11.2007 adresovanej žalobcovi vyplýva, že tento odmieta
niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla dopravnou nehodou, keďže podľa protokolu o nehode v
čase stretu vozidiel chýbala dopravná značka daj prednosť v jazde. V zmysle zákona o premávke
a pozemných komunikáciách je vodič vozidla povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy o.i. poveternostným
podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Súčasne poukázal žalovaný II. na zákonom

určený spôsob jazdy cez križovatku.

12. Žalobca počas konania zobral žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody za zaplatené zmluvné
poistenie vozidla späť, s čím žalovaní súhlasili a zároveň súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak,
že žalobca sa domáhal od žalovaných I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatenia škody na vozidla v sume

1.659,59 Eur a náhrady nákladov spojených s vyradením vozidla v sume 500,- Eur.

13. Zo znaleckého posudku č. 14/2022 znalca P.. Z. R. okrem iného vyplynulo, že technická príčina
dopravnejnehodybolavyhodnotenávovzťahukchýbajúcemudopravnémuznačeniu(dopravnázn.„Daj
prednosť vjazde") v smere jazdy vozidla Mercedes-Benz. Na základe technického výkladu príslušných

právnych ustanovení Zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v zmysle
výsledkov technickej analýzy nehodového deja, za príčinu dopravnej nehody z technického hadiska
považujenesprávnutechnikujazdyvodičavozidlaMercedes-Benzktoráspočívalavtom,žesaprivjazde
do križovatky pohyboval rýchlosťou výrazne vyššou ako bola rýchlosť zodpovedajúca rozhľadovýmpomerom v križovatke a zároveň spôsob akým vodič vozidla Mercedes-Benz uskutočnil vjazd do
križovatky nezodpovedal dopravnej situácii v smere jeho jazdy (vozidlo Škoda pohybujúce sa v priestore
križovatky a križujúce koridor jeho pohybu). Z technického hľadiska je prijateľné a veľmi pravdepodobné,

že technika jazdy vodiča vozidla Mercedes-Benz by mohla byt' iná v prípade, ak by v smere jeho jazdy
bola umiestnená dopravná značka „Daj prednosť vjazde". V takomto prípade má vplyv na technickú
príčinu vzniku predmetnej dopravnej nehody aj chýbajúce dopravné značenie. K technike jazdy znalec v
znaleckom posudku uviedol, že na základe vyhodnotenia rozhľadových pomerov konštatuje (s odkazom
na obrázok č. 5), že na bezpečné prejdenie križovatky, z pohľadu jazdy vodiča vozidla Mercedes-

Benz, je nutné výrazné zníženie rýchlosti jazdy, ktoré by vodičovi tohto vozidla umožnilo náležite
vyhodnotiť situáciu v križovatke. Vodič vozidla Mercedes-Benz, pri jeho skutočnej technike jazdy, by
teda nedal prednosť v jazde ani vozidlám prichádzajúcim sprava. Nesprávnosť techniky jeho jazdy
spočívala v tomto prípade v rýchlosti jazdy vozidla Mercedes-Benz pri vjazde do križovatky vo vzťahu k
rozhľadovým pomerom v križovatke. Ďalej je potrebné uviesť, že spôsob akým vodič vozidla Mercedes-
Benz uskutočnil vjazd do križovatky, nezodpovedal dopravnej situácii v smere jeho jazdy (vozidlo Škoda

pohybujúce sa v priestore križovatky a križujúce koridor jeho pohybu).

14. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý
umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému

stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič
predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti
týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde
prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam.

Závadami v zjazdnosti sú najmä:
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,
b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo

prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

15. Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb., stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie

sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré
nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie
z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia
a pod.).

16. Závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, na
ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred určené dopravne dôležité
miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky a pod.).

17. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú

bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou trans európskej cestnej siete a prieskumy
možnéhovplyvuprácnatýchtopozemnýchkomunikáciáchnabezpečnosťaplynulosťcestnejpremávky.

18. Podľa § 9a ods. 1, 2, zák. č. 135/1961Zb. (cestný zákon), užívatelia diaľnic, ciest alebo

miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo
dopravnotechnického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Správcovia diaľnic, ciest a
miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých
príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto
závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

19. V danej veci žalobca utrpel škodu na motorovom vozidle v dôsledku kolízie jeho motorového
vozidla po strete s iným motorovým vozidlom, ktoré mu nedalo prednosť v jazde z dôvodu chýbajúceho
dopravného značenia daj prednosť v jazde.20. Cestný zákon upravujúci v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo
vzťahu k ustanoveniu § 420 (i § 415) Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Predpokladom

zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti
komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu
(zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom
sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a
poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné

dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla
tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v
zjazdnosti,tedaakniejedanázodpovednosťsprávcukomunikáciezaškodupodľacestnéhozákona,nie
je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Akvšakpríčinouvznikuškodyjestavebnýstavalebodopravno-technickýstavkomunikácie,neprichádza
do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa

Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu
škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu.

21. V danej veci neosadenie dopravenej značky daj prednosť v jazde (ktorú možno považovať za

vybavenie komunikácie) predstavuje stavebný stav komunikácie (viď § 13 ods. 1 vyhlášky). Pod
vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami, ktoré sú jej
súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak aj ich nepoužitie na
iných úsekoch. Použitie dopravného značenia závisí aj od poznatkov plynúcich z užívania komunikácie
ako je napr. zvýšený výskyt dopravných nehôd, ktoré umožnia záver, že bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky nevyhnutne vyžaduje takéto vybavenie. Uvedené ustanovenie treba vykladať aj v súvislosti
s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému
a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení platnom v čase vzniku škody) a v súvislosti s povinnosťou vodiča
prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 15 ods. 1 toho istého zákona).

Tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie či nepoužitie dopravného značenia na určitom úseku
komunikácie. Keďže nepoužitie dopravného značenia, nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale
je súčasťou jej stavebného stavu, nebol splnený predpoklad zodpovednosti správcu komunikácie za
škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Zároveň však táto okolnosť ako tvrdená príčina vzniku škody
vylučuje vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 cestného zákona a teda aj

vznikzodpovednostižalovanýchzaškodu.Nakoľkopríčinouvznikuškodybolstavebnýstavkomunikácie
(a nie závady v zjazdnosti komunikácie, ani závady v jej udržiavaní v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktorý bola určená) neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa
cestného zákona (§ 9a ods. 1), ani podľa § 3d ods. 6 tohto zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka
(§ 420, § 415 Občianskeho zákonníka).

22. Pokiaľ ide o aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna prevencia), ktorý ukladá
každému všeobecnú povinnosť počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na
majetku a na iných hodnotách, treba pripomenúť, že použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len
v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava, ktorá sa vzťahuje na konanie, ktorého protiprávnosť sa

posudzuje. V danej veci však zodpovednosť správcu komunikácie podrobne upravuje ust. § 9a ods. 1, 2
cestného zákona, ktorý vylučuje zodpovednosť správcu komunikácie za škody vzniknuté zo stavebného
stavu. Ak je potom zodpovednosť za škodu vylúčená podľa lex specialis (cestného zákona) nemôže byť
daná podľa lex generalis (Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť nemôže byť daná ani podľa § 3d
ods. 6 cestného zákona, keďže v tejto konkrétnej situácii ju vylučuje § 9a ods. 1 cestného zákona.

23. Z vykonaného dokazovania a najmä zo záverov znaleckého dokazovania, konkrétne bodu 2.1.4.2
znaleckého posudku č. 14/2022 P.. Z. R., kde znalec vyhodnocoval či vzhľadom na chýbajúce dopravné
značenie technika jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz umožňovala dať prednosť v jazde vozidlám
prichádzajúcim sprava. Znalec na základe vyhodnotenia rozhľadových pomerov konštatoval, že na

bezpečné prejdenie križovatky z pohľadu jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz je nutné výrazné zníženie
rýchlosti jazdy, ktoré by vodičovi tohto vozidla umožnilo náležite vyhodnotiť situáciu v križovatke. Vodič
vozidla Mercedes Benz pri jeho skutočnej technike jazdy by teda nedal prednosť v jazde ani vozidlám
prichádzajúcim sprava. Nesprávnosť techniky jeho jazdy spočívala v tomto prípade v rýchlosti jazdyvozidla Mercedes Benz pri vjazde do križovatky vo vzťahu k rozhľadovým pomerom v križovatke. Teda
znalec stanovil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody a vyhodnotil ju vo vzťahu k chýbajúcemu
dopravnému značeniu, dopravná značka daj prednosť v jazde v smere jazdy vozidla Mercedes Benz, na

základe technického výkladu a v zmysle výsledkov technickej analýzy nehodového deja, ktoré znalec
vykonal,bolapríčinoudopravnejnehodyztechnickéhohľadiskanesprávnatechnikajazdyvodičavozidla
Mercedes Benz, ktorá spočívala v tom, že sa pri vjazde do križovatky pohyboval rýchlosťou výrazne
vyššou, ako bola rýchlosť zodpovedajúca rozhľadovým pomerom v križovatke a zároveň spôsob akým
vodič vozidla Mercedes Benz uskutočnil vjazd do križovatky nezodpovedal dopravnej situácii v smere

jeho jazdy. Teda z výsledkov dokazovania vyplýva, že vodič vozidla Mercedes Benz porušil § 19
ods. 2 ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení účinnom v čase dopravnej nehody, podľa
ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť
len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú ma rozhľad. Vodič, ktorý
prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať

prednosťvjazdevozidlámprichádzajúcimpocesteoznačenýmdopravnouznačkouakohlavnácesta.Ak
prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim
sprava. V posudzovanom spore je preto bez ďalšie možné uzavrieť, že existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať a zo
znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že príčinou dopravnej nehody, a teda i za vzniku škody

je zodpovedný vodič motorového vozidla Mercedes Benz, ktorý nehodu zapríčinil nesprávnou technikou
jazdy. Z uvedeného dôvodu a to nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
a absenciou dopravného značenia súd žalobu ako takú zamietol, v danom prípade sa už nezaoberal
pasívnou vecnou legitimáciu žalovaného II. nakoľko to nepovažoval z dôvodu zamietnutia žaloby ako
celku voči správcovi komunikácie za potrebné a v ďalšom len poukazuje a odkazuje na závery prijaté v

rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7C/420/2008-400 zo dňa 31.10.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/280/2018-448 zo dňa 28.mája. 2019 a uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 8Cdo/227/2019 zo dňa 22.01.2020, ktoré bolo oboznamované v konaní a
stranám konania sú známe.

24. Podľa §255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania sporových strán v zmysle ustanovenia § 255 ods.

1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným voči žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).

Exekúciuvykonáexekútor,ktoréhonavykonanieexekúciepoverísúd(§55ods.1Exekučnéhoporiadku.