Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121202785
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1121202785.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.
Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: C. A., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
C., t. č. D. E. X, C., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Erika Sojková, advokátka so sídlom Rybničná

40, Bratislava a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/X, C., zastúpený
splnomocnencom: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti výrokom III. a IV.
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2P/24/2021-147 zo dňa 26.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a závislom výroku V. r u š í a vec mu
v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 2P/24/2021-147 zo dňa 26.09.2022 súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú
do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok, výrokom II. styk otca s maloletou neupravil, výrokom III. otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej sumou 300 eur mesačne s účinnosťou od 19.04.2021 splatnou k rukám matky vždy do
15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. zročné výživné od

19.04.2021 do 30.09.2022 vo výške 3816,13 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom V. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, ods. 2, §
63 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„ZoR“), vecne tým, že návrhom zo dňa 19.04.2021 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletej tak, že žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, určiť otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletú aspoň v sume 250 eur mesačne od podania návrhu, styk s otcom
žiadala upraviť v jej prítomnosti. Maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou. Matka má ďalšie tri deti.
Otec sa o maloletú nezaujíma, osobnú starostlivosť nevykonáva. Náklady matky na bývanie predstavujú
približne 650 eur mesačne, náklady maloletej na výživu približne 300 eur mesačne. Majetkové pomery
otca sa súdu prvej inštancie nepodarilo zdokladovať, avšak bol názoru, že otec je v produktívnom veku

a preto určené výživné v sume 300 eur považoval za zodpovedajúce jeho schopnostiam a možnostiam.
Prihliadol aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka. Otcovi
uložil povinnosť uhradiť zročné výživné od podania návrhu, t.j. od 19.04.2021 do 30.09.2022, vrátane
započítania už zaplateného výživného určeného neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava
I (č.k. 2P/24/2021-91 zo dňa 18.06.2021), v celkovej sume 3816,13 eur. Kolízny opatrovník súhlasil
s návrhom matky. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej len ,,CMP“).3. Proti tomuto rozsudku voči výrokom III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Z obsahu
odvolania vyplýva námietka, že bolo porušené právo otca na spravodlivý proces, pretože mu súd prvej
inštanciedoručilpredvolanienapojednávanienanesprávnuadresu,následnekonalbezjehoprítomnosti

a rozsudok nezodpovedá zákonným kritériám (§ 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne výdavkov maloletej, ktoré sú podľa výpočtu otca v sume 172,5 eur a nie 300 eur (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP). Súd prvej inštancie neaplikoval zaužívanú prax, podľa ktorej sa vyživovacie povinnosti
určujú v rozmedzí 20-25% z čistého priemerného mesačného príjmu povinného rodiča. Otcov príjem

predstavuje sumu 842 eur mesačne, preto výživné vo výške 20% z príjmu otca by malo predstavovať
sumu 168 eur, čím namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav (§ 62 ods. 1 CMP)
a nesprávne vec právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý považoval výšku výživného za primeranú

k nákladom pre maloletú.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že súd prvej inštancie nemohol porušiť právo otca na
spravodlivé súdne konanie, ak otec bol v konaní nečinný a adresu na doručovanie písomnosti do
zahraničia neoznámil. Otcove argumenty ohľadne výšky výdavkov na maloletú považuje za nesprávne,

nakoľko maloletá trpí celiakiou a laktózovou intoleranciou v dôsledku čoho náklady matky na stravu
maloletej predstavujú 196,80 eur mesačne. Maloletá jedáva aj normálnu stravu, teda náklady matky
predstavujú výšku 250 eur mesačne. Celkovo spolu s ostatnými výdavkami sú matkine výdavky na
maloletú 560 eur mesačne. Matka sa pritom o maloletú stará výlučne sama. Otec mal taktiež možnosť
svoje príjmy a výdavky opakovane preukázať, uvedené nepreukázal ani v odvolacom konaní. Navrhla

odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok je potrebné
v napadnutej časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV., ktorými súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne s účinnosťou od 19.04.2021 splatnou k rukám matky
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku a zročné
výživné od 19.04.2021 do 30.09.2022 vo výške 3816,13 eur zaplatiť k rukám matky maloletej do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Z obsahu odvolania otca vyplýva námietka, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné náležitosti,
preto je nepreskúmateľný.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP (zohľadňujúc osobitnosti mimosporového konania), v odôvodnení rozsudku

súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne

odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorýchje založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

11. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza
k porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia

je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017).

12. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie sa vyššie danými kritériami neriadil. V odseku 14 rozsudku vymenúva listinné

dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, ktoré ale riadne nevyhodnotil. Z obsahu spisu vyplýva, že zisťoval
príjmy matky, tieto ale nijak neustálil. Zobral do úvahy iba približné mesačné výdavky matky na bývanie
v sume 650 eur a približné mesačné výdavky na maloletú v sume 300 eur, bez konkrétneho rozpisu
jednotlivých výdavkov. Vo vzťahu k otcovi len konštatoval, že jeho majetkové pomery sa nepodarilo
zdokladovať. Na tomto základe sú preto jeho závery o odôvodnenosti výdavkov maloletej, ktoré sú

pravdaže bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov
a o následnej výške výživného, predčasné a nepreskúmateľné. Rovnako neobstojí odôvodnenie vo
vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti, a teda, že otec je v produktívnom veku a preto je
v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem tak, aby mohol platiť súdom určené výživné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o dlhu na zročnom výživnom nevyplýva

ako súd prvej inštancie dospel k výpočtu o nedoplatku na zročnom výživnom, čím je rozsudok aj
v tejto časti nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie tiež vo výroku III. rozsudku zmätočne určil počiatok
vyživovacej povinnosti, keď najprv otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300
eur mesačne s účinnosťou od 19.04.2021 a následne odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku.
Uvedeným spôsobom súd prvej inštancie porušil otcom namietané procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočné zárobkové a
majetkové pomery otca, aj táto je dôvodná. Potom dôvodne otec namietal, že súd prvej inštancie konal
bez jeho prítomnosti na pojednávaní dňa 26.09.2022, pretože tak porušil povinnosť zistiť skutočný stav

veci. Z doručenky o predvolaní otca na pojednávanie pritom vyplýva, že adresát je neznámy. Súd prvej
inštancie už zároveň disponoval oznámením zástupcu o prevzatí zastúpenia otca zo dňa 25.04.2022
(č.l. 121), čím mal možnosť zistiť skutočný pobyt otca.

14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).

15. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o

ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

17.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 1 a 2, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s
touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by
povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

19. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie vyššie špecifikovanými kritériami dôsledne neriadil.
Skutočnosť, že majetkové pomery otca sa nepodarilo zdokladovať z dôvodu nespolupráce otca
nezakladá autoritatívne právo súdu rozhodnúť o výške výživného bez zisťovania príjmov z jeho úradnej
povinnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci

dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie nemal zistené pomery otca, skutočný stav nebol dostatočne zistený a súdom vyhodnotený,
čím neboli splnené zákonné podmienky pre určenie výživného a určenie jeho konkrétnej výšky v konaní

vo veci samej.

22. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výrokoch III., IV. a V
(rozhodnutie o trovách konania ako výroku závislého na rozhodnutí vo veci samej) podľa § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP a vrátil mu vec v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Súd prvej inštancie
bude postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania s cieľom zistiť skutočný stav veci. Preto súd
prvej inštancie bude skúmať pomery rodičov a maloletej za obdobie 12 mesiacov pred začatím

konania do rozhodnutia. Súd prvej inštancie zabezpečí a vyhodnotí dôkazy o príjme rodičov zo
závislej činnosti (v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, vrátane daňového bonusu) a z iných
zdrojov. Následne určí jednu sumu priemerného čistého mesačného príjmu rodiča, a to až do času,
kedy došlo k významnejšej zmene príjmu. Urobí dopyt na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny a Sociálnu poisťovňu o poberaní sociálnych dávok a prídavkov rodičmi. Posúdi opodstatnenosť

a následne ustáli jednotlivé položky bežných a mimoriadnych výdavkov rodičov a maloletej, pričom
zohľadní spolužijúce osoby podieľajúce sa na úhrade týchto výdavkov. Zistí majetkové pomery rodičov
(najmä vlastníctvo nehnuteľností a hnuteľných vecí vyššej hodnoty, napr. motorových vozidiel; peňažné
prostriedky v peňažných ústavoch). Zohľadní výlučnú osobnú starostlivosť zo strany matky a ďalšie
vyživovacie povinnosti. Pri výpočte zročného výživného zohľadní sumu výživného, ktorú otec uhrádzal

k rukám matky na základe neodkladného opatrenia, prípadne dobrovoľné úhrady, pričom z obsahu
rozhodnutia bude vyplývať konkrétny výpočet. Súd prvej inštancie svoje nové rozhodnutie odôvodní v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo
vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novomrozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie (§ 52 a nasl. CMP), aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Napokon pozornosti odvolacieho súdu neunikol ani nesprávne uvedený trvalý pobyt otca v
záhlaví napadnutého rozsudku. Z lustrácie obyvateľov súdneho registra vyplýva, že otec má od
09.06.1994 evidovaný trvalý pobyt na G. XXXX/X, C. a nie na H. X, C., ako uviedol súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).