Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8121209893.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária BABIN, PETKO &
partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 2885/29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177 proti žalovanému: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXXX/XX G., XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ľuba Berezňaninová, Dip.
Mgmt., advokátka so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, o vypratanie priestorov a vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnývyprataťneoprávneneužívanúčasťpriestorovovýmere38,81m2nachádzajúcich
sa v suteréne bytového domu C. H. XX, XX so súpisným číslom XXXX, zapísané na LV č. XXXX,

nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XX/X, okres D., obec D., k. ú. F., do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v hodnote bežného
nájomného za obdobie posledných dvoch rokov vo výške 30 eur za 1 mesiac, t. j. spolu vo výške 720
eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2021 domáhal voči žalovanému vypratania
neoprávnene užívanej časti priestorov nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu C. H. XX, XX so
súpisným číslom XXXX, zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XX/X, okres D.,
obec D., k. ú. F. ako aj vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v hodnote bežného nájomného
za obdobie posledných dvoch rokov vo výške 30 eur za 1 mesiac, t. j. spolu vo výške 720 eur, pričom
svoju žalobu odôvodnil tým, že sa domáha a má naliehavý právny záujem na uložení hmotnoprávnej

povinnosti žalovanému facere, t. j. vypratať nehnuteľnosť, ktorú žalovaný užíva bez právneho dôvodu a
vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný nadobudol na úkor žalobcu užívaním nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu.
Dôvodil, že je podielovým spoluvlastníkom bytovej jednotky č. XX nachádzajúci sa v nehnuteľnosti
Bytový dom C. XX,XX; súpisné číslo XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku p.
č. XX/X, okres D., obec D., k. ú. F., druh stavby- bytový dom; a zároveň disponuje podielom priestorov
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v rozsahu 74/1255.

Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stavby, súpisné číslo XXXXX, zapísaná na LV č. XXXX
evidovaná na pozemku I. D. H. XX/X, okres D., obec D., k. ú. F., druh stavby- kotolňa. Nehnuteľnosť-
kotolňa, súpisné číslo XXXXX, vo vlastníctve žalovaného bola historicky zriadená ako samostatná
kotolňa k Bytovému domu C. XX,XX.Časť priestorov v suteréne Bytového domu, približne o výmere 36 m2, bola vyčlenená a priečkou
oddelená za účelom skladovania uhlia (tzv. uhliareň). Spoločné priestory v suteréne Bytového domu C.
XX,XX teda boli bezprostredne prístupné zo stavby kotolne.

Po napojení Bytového domu na centrálnu sieť, stavba kotolne a vyhradená časť týchto priestorov
určená na skladovanie uhlia prestali slúžiť pôvodnému účelu. V roku 2014 Bytové družstvo predalo
nehnuteľnosť- stavbu kotolne, terajšiemu vlastníkovi- žalovanému. Žalovaný však bezdôvodne užíva aj
bývalú uhliareň, teda časť priestorov v suteréne Bytového domu Lesnícka 20,22, o výmere 36 m2.
Žalovaný má prístup do tejto časti priestorov prostredníctvom pôvodného vstupu, ktorý spájal sklad

uhlia a budovu kotolne. Naopak, práve vlastníci Bytového domu C. XX,XX nemajú prístup k tejto časti
priestorov v suteréne domu. Navyše, nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je stále napojená na
rozvody studenej vody bytového domu, a jeden z prietokomerov určený pre Bytový dom sa nachádza
v časti priestorov v suteréne, ktoré užíva žalovaný, a správca Bytového domu k tomuto prietokomeru
prístup vôbec nemá.
Žalovaný bol opakovane upozornený a upovedomený o skutočnosti, že neoprávnene užíva priestory

Bytového domu C. XX,XX a bol opakovane vyzvaný na vypratanie týchto priestorov. Žalovaný tak
úmyselne neoprávnene užíva predmetné priestory. Žalovaný sa tak obohatil na úkor žalobcu tým, že
úmyselne bez právneho dôvodu od roku 2014 užíva časť priestorov v suteréne Bytového domu C.
XX,XX, o výmere 36 m2.
Žalobcovi tak náleží vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v hodnote bežného nájomného

za obdobie posledných dvoch rokov. Podľa žalobcu je primeraná cena bežného nájomného za dané
priestory vo výške 30 € za 1 mesiac, t. j. spolu 720 €.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril písomným podaním z 14.2.2022, v ktorom uviedol, že žalobcovi
nesvedčí aktívna vecná legitimácia, pretože pokiaľ ide o vymáhanie nárokov týkajúcich sa bytového

domu ako celku, resp. všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome C. XX a
XX, je aktívne legitimovaným subjektom na podanie takejto žaloby (o vypratanie nebytového priestoru
a vydanie bezdôvodného obohatenia) len príslušný správca bytového domu a nie jediný spoluvlastník
bytu nachádzajúceho sa v predmetnom bytovom dome. Konštatoval, že nehnuteľnosť je nutné presne
špecifikovať,primárneodkazomnajejzápisnaLVvpríslušnomkatastrinehnuteľností.Totovšakžalobca

uviesť nevie a ani nemôže, nakoľko v súčasnosti, priestor, ktorého vypratania sa domáha, právne
neexistuje. Žalobca nevie ani presne určiť výmeru tohto priestoru, keď uvádza, že má mať výmeru
približne 36 m2. Žalovaný nevie akým spôsobom sa žalobca dostal k tomuto číslu. Je to zjavne iba jeho
súkromný odhad, ktorý však nemá žiadnu právnu relevanciu.
Priestor, ktorého vypratania sa žalobca domáha a ktorý nie je jeho vlastníctvom, bol v minulosti

prenajímaný ako jeden celok spoločne s kotolňou, a to zo strany Bytového družstva Prešov. Svedčí
o tom Zmluva o prenájme nebytových priestorov č. A.-XX/XX zo dňa 05.02.1997 (ďalej len „zmluva“)
uzavretámedziBytovýmdružstvomPrešovakoprenajímateľomaZdruženímpodnikateľovVULKÁNako
nájomcom, a to v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v platnom znení (ďalej
len „zákon č. 116/1990 Zb.“). Z LV č. XXXX, k.ú. F. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby –

kotolne,ktorástojínapozemkuovýmere78m2.Keďžepredmetomnájmupodľavyššieuvedenejzmluvy
bolinebytovépriestoryvpriestorebývalejkotolneocelkovejvýmere98m2,znamenáto,žepriestor,ktorý
užíva žalovaný podľa žalobcu neoprávnene je o výmere 20 m2. Zároveň však z tejto zmluvy vyplýva, že
vlastníkom tohto nebytového priestoru má byť Bytové družstvo Prešov a nie žalobca. O tejto skutočnosti
však v súčasnosti neexistuje žiaden zápis v katastri nehnuteľností. Takýto samostatný nebytový priestor

o výmere 20 m2 totiž právne ani neexistuje. V tejto súvislosti uvádzam, že žalovaný pred uzavretím
kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2014 užíval tak priestor kotolne, ako aj uhliarne, teda identický priestor,
ktorý bol tiež predmetom zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. A.-XX/XX zo dňa 05.02.1997.
Preto pri uzavretí kúpnej zmluvy mal a má za to, že nadobudol tak priestor kotolne, ako aj uholne.
Taktiež platí, že priestor, ktorého vypratania sa žalobca domáha je svojou povahou nebytovým

priestorom, ktorý zo zákona nie je a nemá povahu spoločných častí a spoločných zariadení bytového
domu.
Dôvodil, že u bytového domu, kde nie je uhoľňa (C. XX G. XX), je 1 spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu o 21 dielov väčší ako u bytového domu s uhoľňou (C. XX a
XX). Aj z toho je zrejmé, že uholňa nachádzajúca sa v bytovom dome C. XX G. XX nie je započítaná do

veľkosti spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu C. XX G. XX. Inak povedané, žalobca, ani iný vlastník bytu v bytovom dome C. XX G.
XX si kúpou bytu nekúpil zároveň spoluvlastnícky podiel na uhoľni.Pokiaľ ide o určenie vlastníka uholne, poukazujem na Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 09.10.2012
(ďalej len „ZP“), ktorého zadávateľom bolo Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, Prešov, vypracovaný
A. J. I. – znalec v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý týmto ZP určil

odhad hodnoty kotolne pristavenej k bytovému domu C. XX G. XX. Tento znalec na strane 4 v bode g)
predmetného ZP konštatuje nasledovné: „g) Vymenovanie jednotlivých pozemkov a stavieb, ktoré nie
sú predmetom ohodnotenia: Ku kotolni prevádzkovo patrí aj časť nebytových priestorov bytového domu,
ku ktorému je kotolňa pristavená. Sú tu umiestnené prevádzkové, sociálne a hygienické priestory. Tieto
priestory nie sú predmetom ohodnotenia, pretože stavebne patria k bytovému domu. Podľa zadávateľa

tieto priestory budú riešené prenájmom.“ Teda platí, že vlastníkom predmetnej uholne, ktorá je prakticky
súčasťou kotolne je žalovaný. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že v uhoľni sa nachádzajú všetky
prístupy k inžinierskym sieťam, na ktoré je napojená kotolňa patriaca žalovanému. Žalovaný mal a má
za to, že kúpou kotolne nadobudol tiež vlastnícke právo k uhoľni.
Keďže žalobca zjavne nie je osobou oprávnenou na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože nevie
preukázať vlastníctvo k predmetu, ktorý je podľa jeho žalovaným neoprávnene užívaný, nemôže sa ani

domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Aj keby predpoklad žalobcu o údajnom neoprávnenom
užívaný predmetného priestoru bol správny, hmotnoprávne nejde a nemôže ísť o bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Preto žalovaný nie je povinný žalobcovi čokoľvek vydať. Aj
preto je nutné žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním z 22.3.2022 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
žalovanývžalobnomnávrhuneuvádza,žesajednáovypratanie„nebytovýchpriestorov“,akonesprávne
dezinterpretuje žalobný návrh vo svojom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného. Žalobca teda svoju
aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od vlastníctva bytovej jednotky a podiele na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na vypratanie

nehnuteľnosti je výlučne vlastník nehnuteľnosti, pričom nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka
či bezpodielového alebo podielového spoluvlastníka. Oprávnenie správcu bytového domu na podanie
žaloby nie je možné vyvodiť z ustanovení zákona č. 182/1993 Zb., ktoré stanovujú rámec správy
domu. Keďže s vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva, aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby sú len

podieloví spoluvlastníci bytového domu (vlastníci bytov). Postup žalobcu, ktorý má za to, že je aktívne
vecne legitimovaný je aj v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Žalobca poukazuje na rozhodnutia, kde
sa súdy otázkou aktívnej vecnej legitimácie analogicky zaoberali najmä v týchto rozhodnutiach: Krajský
súd Bratislava, zo dňa 27.02.2018 sp. zn.: 5Co/29/2018; Krajský súd Bratislava zo dňa 30.04.2020 sp.
zn.: 3Co/297/2018; Krajský súd Bratislava, zo dňa 10.01.2019 sp. zn.: 9Co/86/2017.

Žalobca opäť zdôraznil, že žalovaný neoprávnene a bezdôvodne užíva spoločné časti a zariadenia
Bytového domu C. H. XX,XX, súpisné číslo XXXX, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. F.. Žalobca však ďalej
súdu špecifikuje, že žalovaný užíva len časť týchto spoločných častí a priestorov, a to v rozsahu cca 36
m2. Rozsah užívania je tak podstatný aj z dôvodu určenia výšky bezdôvodného obohatenia. Práve tieto
časti žiada žalobca vypratať. Žalovaný sa predsa nemôže brániť tým, že neoprávnene užíva len časť

priestorov a teda táto časť právne neexistuje. Takýto postup žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a
práve právna argumentácia žalovaného je postavená na zneužití práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.
Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že v roku 1997 došlo k uzatvoreniu zmluvy, kde prenajímateľ konal
nad rámec svojich kompetencií a nad rámec svojich vlastníckych práv. Priestory bývalej uhliarne nikdy
neboli odčlenené od spoločných častí bytového domu, a tieto priestory neboli žiadnym rozhodnutím

vlastníkov Bytového domu oddelené ako nebytové priestory. Vice versa, tieto priestory boli vždy
súčasťou spoločných častí bytového domu. Bytové družstvo tak nikdy nemohlo uzatvoriť platnú zmluvu o
nájmenebytovýchpriestorov.Bezohľadunaobsahzmluvyonájmezroku1997všakžalovanýnajneskôr
v roku 2014 musel vedieť, že sa kúpnou zmluvou zo dňa 17.03.2014 stal vlastníkom výhradne budovy
bývalej kotolne, s. č. XXXXX, na LV XXXX, na pozemku I. XX/X, k. ú. F.. V znaleckom posudku č. XX/

XXXX na str. 4 bod g) predsa sám znalec uvádza, že priestory, ktoré bezdôvodne užíva žalovaný „nie sú
predmetom ohodnotenia, pretože stavebne patria k bytovému domu. Podľa zadávateľa tieto priestory
budú riešené prenájmom.“ Najneskôr teda v roku 2014 žalovaný vedel, že predmetné priestory nie sú
ani predmetom kúpnej zmluvy, a teda že ich nikdy nenadobudol do vlastníctva. Otázka týchto priestorov
po roku 2014 prenájmom riešená nebola.

Pretožalobcapovažujevetuvovyjadrenížalovaného,kdesauvádza„Žalovanýmalamázato,žekúpou
kotolne nadobudol tiež vlastnícke právo k uhoľni.“ za zjavne nepravdivú, keďže z vyššie uvedeného je
zrejmé, že žalovaný už v roku 2014 nemohol byť v dobrej viere, že nadobudol vlastnícke právo k uhoľni.
K prepočtom pomerov spoluvlastníckych podielov, ktoré uvádza žalovaný, chce žalobca uviesť, že tietov žiadnom prípade nezodpovedajú skutočnému stavu- jedná sa len o ideálny úmerný prepočet celkovej
podlahovej plochy bytov, nie však prepočet podlahovej plochy spoločných častí a zariadení bytového
domu.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním z 10.5.2022 vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval, že
zotrváva na svojom predošlom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2022. Žalobca vo svojom vyjadrení
nepredkladá žiadne nové dôkazy, ani neuvádza žiadne nové skutočnosti, či informácie relevantné pre
prejednávanú vec.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedka, výsluchom znalca, listinnými dôkazmi
prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na
č. l. 4 je plán bytového domu na ulici C. XX-XX, na č. l. 5 a nasl. je korešpondencia Bytového družstva
Prešov vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému, na č. l. 7 a nasl. sú čiernobiele fotokópie fotografií, ktoré
zachytávajú reálnu situáciu pri bytovom dome, resp. kotolni, na č. l. 11 je legenda pôdorysu predmetného

bytového domu spolu s šrafovaným vyznačením priestorov, na č. l. 12 je výpis LV č. XXXX, na č. l. 13
a nasl. je výpis z LV č. XXXX obidva pre obec D., okres D., k. ú. F., na č. l. 36 a nasl. je vyjadrenie
žalovaného k žalobe, na č. l. 42 je ZP č. XX/XXXX znalca A. J. I., na č. l. 51 a nasl. je kúpna zmluva medzi
predávajúcim Bytové družstvo Prešov a kupujúcim D. E. – žalovaným, na č. l. 55 sa nachádza vyjadrenie
žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 58 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu,

na č. l. 59 a nasl. je nájomná zmluva medzi prenajímateľom Bytovým družstvom Prešov a nájomcom
Združenie podnikateľov Vulkán, pánom C. C. a J. K. zo dňa 5.2.1997, na č. l. 61 je špecifikácia rozmeru
miestnosti, účel užívania a výpočet nájomného záloh za služby vo vzťahu k týmto priestorom uvedených
v nájomnej zmluve, na č. l. 64 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 6.9.2022, na č. l. 69 je zápisnica
z obhliadky na mieste samom zo dňa 14.9.2022 spolu s fotodokumentáciou, na č. l. 78 je vyjadrenie

predsedu samosprávy L. D. vo vzťahu k súhlasu s obnovením elektrickej prípojky pre bývalé potraviny
Vulkán terajšiemu nájomcovi D. E. – žalovanému, na č. l. 80 je pôdorys suterénu bytového domu, na č.
l. 85 a nasl. je stanovisko správcu bytového domu C. XX, XX B. D., na č. l. 97 sa nachádza zápisnica
o pojednávaní zo dňa 21.2.2023, na č. l. 143 a nasl. je vyjadrenie žalovaného námietka proti postupu
súdu prvej inštancie, na č. l. 148 sa nachádza vyjadrenie žalobcu spresnenie petitu vo vzťahu k výmere

neoprávnene užívaných priestorov, na č. l. 162 a nasl. sa nachádza odborné vyjadrenie č. XX/XXXX
znalkyni A. L. M., pričom toto vyjadrenie bolo predložené žalujúcou stranou, na č. l. 175 je vyjadrenie
žalovaného k súkromnému odbornému vyjadreniu a k podaniu žalobcu, na č. l. 190 a nasl. je vyjadrenie
žalobcu k znaleckému dokazovaniu, na č. l. 209 a nasl. je ZP č. XX/XXXX A. J. N., na č. l. 275 a nasl.
je vyjadrenie žalobcu k ZP č. XX/XXXX, na č. l. 281 je vyjadrenie žalovaného k ZP č. XX/XXXX, pričom

zistil tento skutkový stav:

6.Žalobcajepodielovýmspoluvlastníkombytovejjednotkyč.XXnachádzajúcisavnehnuteľnostiBytový
dom C. XX,XX; F. H. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku p. č. XX/X, okres
D., obec D., k. ú. F., druh stavby- bytový dom; a zároveň disponuje podielom priestorov na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v rozsahu 74/1255.

7.Žalovanýjevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostistavby,súpisnéčísloXXXXX,zapísanánaLVč.XXXX
evidovaná na pozemku I. D. H. XX/X, okres D., obec D., k. ú. F., druh stavby - kotolňa.

8. Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. A.-XX/XX zo dňa 5.2.1997 uzavretej medzi
prenajímateľom – Bytové družstvo Prešov a nájomcom – Združenie podnikateľov VULKÁN, C. XX, D.,
vyplýva, že predmetom zmluvy je prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v k. ú. D., C. XX –
priestor bývalej kotolne o výmere 98 m2. Cena za nájom bola dohodnutá vo výške 460 Sk za 1m2 ročne.

9. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2014 uzavretej medzi predávajúcim – Bytové družstvo Prešov
a kupujúcim – žalovaným, vyplýva, že predávajúci predal kupujúcemu do výlučného vlastníctva budovu
kotolne so súp. č. XXXXX stojacu na parcele O. I. H. XX/X, spoluvlastnícky podiel 1/1 ako aj pozemok
– parcelu O. I. H. XX/X o výmere 78 m2 – zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1 za
kúpnu cenu 18.000 eur.

10. Na pojednávaní konanom 6.9.2022 právny zástupca žalobcu okrem už uvedeného uviedol, že
kotolňa slúžila v minulosti aj na skladovanie uhlia ako tzv. uhliareň, avšak neskôr vzhľadom na
plynofikáciu táto uhliareň stratila význam. Poukázal na to, že žalovaný bez právneho dôvodu užívačasť spoločných priestorov, pričom si tam vybudoval aj novú priečku. Žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti, avšak nie na základe nájomnej zmluvy, ale na základe kúpnej zmluvy,
z ktorej vyplýva, že žalovaný nadobúda len kotolňu, nie nejaké ďalšie priestory, pričom tieto ďalšie

priestory v zmysle ZP, ktorý je súčasťou spisu mali byť riešené nájomnou zmluvou. V minulosti bolo
zo strany prenajímateľa prenajatý priestor nad rámec kompetencií tohto prenajímateľa, pričom nedošlo
k vyčleneniu uvedených priestorov do režimu nebytových priestorov a preto tieto musia stále spadať
pod režim spoločných častí a spoločných zariadení.

11. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že priestory užívané žalovaným nemôžu
zaradiť do spoločných priestorov, keďže v minulosti tieto priestory užívalo Združenie Vulkán a boli
prenajaté na základe nájomnej zmluvy z roku 1997 a vzhľadom na to, nemôžu byť predmetom nájmu,
ak by to teda boli spoločné priestory, preto z uvedeného vyplýva, že ide o nebytový priestor.

12. Zo zápisnice o obhliadke zo dňa 14.9.2022 vyplýva, že žalovaný užíva priestor vo väčšom rozsahu,

aký nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 17.3.2014 uzavretej medzi predávajúcim – Bytové družstvo
Prešov a kupujúcim – žalovaným. V časti bývalej uhoľne sa nachádzajú inžinierske siete, t. j. elektrické
rozvody ako aj prívod vody s meračom.

13. Zo stanoviska správcu bytového domu C. XX, XX B. D., súpisné číslo XXXX, k. ú. F., teda Bytového

družstva Prešov zo dňa 8.11.2022 (č. l. 85 spisu) vyplýva, že na žalovaného bola prevedená iba kotolňa
so zastavanou plochou o výmere 78 m2 pričom ostatné suterénne priestory predstavujú spoločné
časti a spoločné zariadenia bytového domu. Spoločné zariadenia bytového domu ako napr. pivnice
nie je možné technicky ani právne oddeliť od bytového domu, resp. bytov, keďže by si to vyžadovalo
rozhodnutie stavebného úradu. Priestory pivnice, ktoré sú predmetom súdneho sporu, tvoria súčasť

bytového domu, sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami bytového domu a nikdy neboli ani
nemohli byť vyčlenené z bytového domu.

14. Na pojednávaní konanom 21.2.2023 právny zástupca žalobcu okrem už uvedeného uviedol, že na
č. C. XX – XX je podiel 1/1255 a na č. C. XX – XX je 1/1276 s tým, že menší podiel je práve na C. XX –

XX a to z dôvodu, že v menovateli sa nachádza väčšie číslo, čiže matematicky je to takto správne.

15. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní okrem už uvedeného uviedol, že tak ako C. XX
– XX bytový dom, tak aj C. XX – XX sú pôdorysmi obvodových múrov úplne totožne rovnaké, je tam aj
rovnaký počet bytových jednotiek, teda aj podiely na spoločných častiach by podľa tejto logiky mali byť

totožné. Uviedla, že na bytovom dome na C. XX – XX sa nenachádza ani kotolňa, ani uhoľňa, nakoľko
kotolňa v bytovom dome na C. XX – XX bola spoločná pre viacero bytových domov.

16. Svedok L. D. na tomto pojednávaní vypovedal, že býva na ulici C. už približne 55 rokov. Konštatoval,
že po nasťahovaní sa používala kotolňa, keďže sa v tom čase ešte kúrilo na uhlie. Uhlie sa potom

hádzalopoprivezenícezokienkodouholne,čozabezpečovalijednotlivívlastnícibytov.Potomsakotolňa
v neskoršom období napojila na centrálne vykurovanie Bytového družstva a teda kotolňa ako by stratila
význam a prenajala sa pánovi K. ako predajňa Vulkán a z tzv. uholne si pán K. spravil sklad tovaru.
Svedok uviedol, že tá uhoľňa bola uzavretá, nedalo sa tam prísť od bývajúcich, teda od bytov, lebo
tam bol múr. Pán K. si teda dojednal s vlastníkmi bytov, aby mu nechali možnosť používať sušiareň,

ktorá bola za uhoľnou, vybúral si tam teda, pán K., dvere, aby mal prístup medzi sušiarňou a uhoľňou.
Za uhoľňu platil nájomné Bytovému družstvu a za sušiareň zvykol dať vlastníkom bytov okolo Vianoc
po 100 Sk. Svedok ešte uviedol, že keď sa zrušila predajňa Vulkán, pán E. následne priestor odkúpil
a pán K. ešte medzitým dvere medzi sušiarňou a uhoľňou zamuroval. Následne sa vysťahovali aj kotly
po napojení na centrálne vykurovanie od Bytového družstva a predmetné priestory užíva aktuálne pán

E. – žalovaný. Uviedol, že uhoľňa patrila ku kotolni a patrila Bytovému družstvu. Konštatoval, že každý
vlastník mal okrem bytu vo svojom vlastníctve aj určitý alikvotný podiel na spoločných priestoroch, tzn.
nejakú podielovú čiastku. Poukázal na to, že bytové domy so súp. č. XX – XX, kde je kotolňa s uhoľňou
ako aj XX – XX sú identické bytové domy, majú však rozdielny spoluvlastnícky podiel spoločných
priestorov pre vlastníkov. Poukázal, že porovnaním 1. bytového domu t. j. XX – XX na ulici C. bez kotolne

a 2. bytového domu s č. XX – XX s kotolňou je tam rozdiel zhruba 20m2, čo by mala, alebo mohla byť
výmera tzv. uhoľne.17. Z odborného vyjadrenia A. L. M. č. XX/XXXX vyplýva, že vypočítaná podlahová plocha uzatvorenej
časti pôvodnej uhoľne má výmere 40,32 m2 za predpokladu správnosti určenej hrúbky vnútornej
deliacej priečky a obvodového muriva v styku so susednou stavbou na parcele č. XX/X. Vzhľadom

na nesprístupnenie priestorov žalovaným je prípustná určitá tolerancia, avšak bolo konštatované, že
uzatvorená časť uhoľne je spoločným zariadením bytového domu a je súčasťou tohto bytového domu.

18. Zo znaleckého posudku A. J. N. H. XX/XXXX vyplýva, že v bytovom dome nie sú žiadne nebytové
priestory, preto je sporné priestory nutné považovať za spoločné časti bytového domu. Sporný priestor je

inžinierskymi sieťami napojený na inžinierske siete bytového domu C. H. XX,XX. Presná výmera spornej
uholne je 38,81 m2. Sporné priestory nemajú žiaden vplyv na „celkovú podlahovú plochu bytového
domu“. Sporná uhoľňa nie je nebytovým priestorom, preto jej podlahová plocha nemôže byť súčasťou
„celkovejvýmerypodlahovejplochybytovéhodomu“C.H.XX,XX.Spoločnýpriestor,ktorýjepredmetom
žaloby má výmeru podlahovej plochy 38,81 m2.

19. K tomuto znaleckému posudku sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý
konštatoval, že závery znaleckého posudku potvrdzujú nárok žalobcu, pričom korešpondujú aj
s vyjadrením Bytového družstva zo dňa 18.11.2022. Znalec potvrdil, že sa nejedná o nebytové priestory,
ale o spoločné časti bytového domu. Rozdiel vo výmere A. M. (40,32 m2) a A. N. (38,81 m2) je 1,51 m2.

20. Právny zástupca žalovaného k vyššie uvedenému znaleckému posudku uviedol, že sporný
priestor bol v minulosti využívaný ako de facto nebytový priestor, keďže bol prenajímaný súkromnému
podnikateľovi.

21. Na pojednávaní konanom 21.1.2025 právny zástupca žalobcu okrem doposiaľ uvedeného uviedol,

že komplexné skutkové aj právne zhodnotenie bolo uvedené v správe od správcu bytového domu,
ktoré rovnako svedčí v prospech vyhovenia žaloby. Záverom poukázal aj na to, že v celom rozsahu
odkazuje aj na závery jednak znaleckého posudku a taktiež aj odborného vyjadrenia. Čo sa týka
námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na to, že žalobca je bezpochyby aktívne vecne
legitimovaný, keďže to potvrdzuje aj rozhodovacia prax u všeobecných súdov, pričom poukázal najmä

na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/29/2018, z ktorého vyplýva, že stačí vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti a aktívna vecná legitimácia je daná, pričom aktívne vecne legitimovanými
sú len vlastníci bytového domu, pričom je jedno či ide o výlučných alebo podielových spoluvlastníkov.
Uviedol, že správcovi bytového domu nevyplýva aktívna vecná legitimácia zo žiadneho právneho
predpisu. Poukázal aj na to, že z vyjadrenia Bytového družstva z 18.11.2012 ako správcu vyplýva, že

sám správca tvrdí, že nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pričom takúto žalobu
môže podať len vlastník (výlučný alebo podielový spoluvlastník), pričom nemožno pripustiť, že nikto nie
je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv ako sa to snaží naznačiť
žalovaná strana. Uviedol, že neobstojí právna námietka typu, že predmetný priestor ,,neexistuje“,
nakoľko tento priestor nie je uvedený na LV žalovaného, ale je súčasťou spoločných priestorov a časti

bytového domu. Poukázal tiež na to, že bytový dom ako predávajúci v roku 2014 predal žalovanému len
priestory kotolne, pričom Bytové družstvo ako správca priestor uholne nevlastnilo a preto ho ani nemohlo
predať s odkazom na rímsku zásadu nemo plus juris, teda nikto nemôže previesť na iného viac práv
ako sám má. Poukázal na to, že žalovaný nemohol byť ani dobromyseľný, pričom od roku 2014 mu nič
nebránilo aspoň sa pokúsiť dohodnúť tieto spoločného priestory nejakým spôsobom či už prenajať alebo

nadobudnúť od vlastníkov. Uviedol, že výmera je nemenná, pričom drobný rozdiel vo výmere mohol
byť spôsobený iba rôznymi metodikami výpočtov znalcov. Uviedol, že výška ani spôsob bezdôvodného
obohatenia nebola žalovanou stranou spochybnená, preto trvá na žalovanej sume s odkazom na § 513
OZ. Záverom konštatoval, že vzhľadom na to, že uniesol dôkazné bremeno navrhol žalobe v celom
rozsahu vyhovieť, t. j. vypratať sporné priestory, vyplatiť bezdôvodné obohatenie a v prípade úspechu

si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

22. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní dôvodil, že vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii
uviedla, že podľa jej právneho názoru žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný ani čo sa týka
vypratania, ani čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, teda v žiadnom zo žalovaných petitov.

Uviedla, že pointou celého sporu je posúdiť charakter sporného priestoru, teda či ide o spoločný priestor
uhoľne, alebo je to možné definovať ako priestor nebytový. Uviedla, že ako znalkyňa M. tak aj A. N.
síce uviedli vo svojich jednak odbornom vyjadrení a ZP, že ide o spoločný priestor, avšak znalec A. I.
uviedol,žeideopriestornebytový.Konštatovala,žeaniodbornévyjadrenieaniZPjednoznačneodbornea skutkovo preskúmateľným spôsobom neustanovili aký je charakter tohto priestoru. Poukázala na to,
že samotné označenie nebytového priestoru a jeho definícia v zákone č. 180/1993 o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov nepostačuje pre špecifikáciu takéhoto priestoru ako spoločný priestor, pričom

uviedla, že ani samotný LV z neho nie je možné odvodiť, že ide o priestor nebytový ak to tam uvedené
nie je. Uviedla, že kotolňa býva súčasťou bytového domu a je jedným z najbežnejších priestorov ako
spoločná časť a teda aj uhoľňa by mohla byť posudzovaná ako spoločný priestor, avšak uviedla, že aj
uhoľňu možno odčleniť ako nebytový priestor, keď to bolo možné pri kotolni. Poukázala na to, že uhoľňa
a kotolňa boli užívané spoločne, pritom Bytové družstvo nebolo vlastníkom uhoľne. To, že LV aktuálne

neeviduje nebytový priestor – uhoľňu, neznamená, že nemôže ísť o nebytový priestor. Sporný priestor
uholne je podľa právneho názoru právnej zástupkyňa žalovaného nebytovým priestorom. Opätovne
zdôraznila, že žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia na podanie takejto žaloby, pričom uviedla, že
žalobca nemôže mať nárok osobne na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, pretože bezdôvodné
obohatenie by sa mohlo vydať iba vo vzťahu k tomu na úkor koho sa získalo, tzn. od všetkých vlastníkov
bytov a teda nie len samotnému žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť,

v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

23. Znalec A. J. N. vo svojom výsluchu uviedol, že v bytovom dome sa nachádzajú len byty a spoločné
priestory a žiadne nebytové priestory sa tam nenachádzajú. Vychádzal z jedinej možnej definície a to zo
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, inde to definované nie je, pričom ešte znalec doplnil,

že vychádzal aj z LV, kde je uvedený súpis bytov, avšak nenachádza sa tam žiaden nebytový priestor.
Kým nedošlo k predaju kotolne, nebol možný nájom spoločných priestorov, na čo bolo odkázané na
prílohu č. 22 ZP, kde je uvedené, že Bytové družstvo súhlasilo s prenájmom bývalej kotolne o výmere
78m2, avšak znalec doplnil, že išlo o prenájom kotolne avšak bez priestorov uhoľne. Znalec tiež
konštatoval, že z 98m2 tvorí 60,4 m2 kotolňa a 38,81m2 uhoľňa, pričom je ešte potrebné zohľadniť, či ide

o zastavanú alebo nezastavanú plochu, pričom znalec ešte uviedol, že z LV vyplýva to, že kotolňa stojí
na parcele o výmere 78m2. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať podlahovú a zastavanú plochu, pričom
zastavaná plocha pod kotolňou predstavovala 78m2, avšak podlahová plocha bola 60,4m2. Uviedol, že
uhoľňa mala zasa podlahovú plochu o výmere 38,81m2. Konštatoval, že nájomná zmluva je vždy na
podlahovú plochu, a teda ak sa prenajímalo 98m2 z toho tvorilo zhruba 60m2 podlahovej plochy kotolne

a zhruba 38m2 podlahovej plochy uhoľne.

24. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

25. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

29. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

30. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

31. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
33. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.34. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 513 OZ ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa
zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže

ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.

37. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
nebytovýmpriestorommiestnosťalebosúbormiestností,ktorésúkolaudačnýmosvedčenímstavebného
úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné

časti domu a spoločné zariadenia domu.

38. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 182/1993 Z. z. spoločnou časťou domu časť domu nevyhnutná na
jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strecha, chodba, obvodové múry, priečelie, vchody,
schodištia, terasa, podkrovie, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie,

ako aj miestnosť domu, ktorá je určená na spoločné užívanie a umiestnenie technologických zariadení,
najmä práčovne, kotolne, sušiarne alebo kočikárne.

39. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z. z. spoločným zariadením domu technologické
zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, a to aj keď je umiestnené

mimo domu, najmä výťah, zariadenie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, vzduchotechnika, spoločné
elektrické a telekomunikačné rozvody, bleskozvod, komín, vodovodná prípojka, teplonosná prípojka,
kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, plynová prípojka a telekomunikačná prípojka.

40. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa

nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru,
b) na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu,

c) dedením,
d) rozhodnutím štátneho orgánu.
41. Podľa § 9 ods. 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo a správca zastupujú v konaní
pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ktorí sa
domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

42. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

43. Súd sa pri zhodnotení skutkového stavu v kombinácii sa vyššie citovanými právnymi predpismi riadil
nasledujúcimi úvahami:

44. V prvom rade bolo v predmetnej veci nevyhnuté ustáliť samotný charakter sporných priestorov,
teda či ide o nebytový priestor, ako tvrdil žalovaný alebo ide o spoločný priestor, ako tvrdil žalobca.

Súd konštatuje, že ak by predmetný priestor mal charakter nebytového priestoru, bol by bezpochyby
vedený ako takýto druh priestoru na liste vlastníctva, pričom v prejednávanej veci tomu tak nie je. Bytové
družstvo podľa vlastného vyjadrenia nebolo nikdy vlastníkom suterénnych priestorov a skutočnosť, že
boli v minulosti prenajaté nemení nič na ich právnom statuse. To, že bol tento priestor v minulosti
prenajatý nespôsobuje samo osebe jeho zaradenie k nebytovým priestorom a predstavuje to len

nesprávne právne reziduum z minulosti, čo našlo svoj odraz aj v znaleckom posudku A. I. (nekompletne
predloženom žalovaným), na ktorý odkazoval žalovaný. Je nevyhnutné uviesť, že zo znaleckého
posudku A. N., z odborného vyjadrenia A. M. a napokon aj zo stanoviska správcu (Bytového družstva)
konzistentne vyplýva, že plocha uhoľne má charakter spoločných priestorov.45. Súd sa na námietku žalovaného zaoberal tiež aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v

procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že

nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

46. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje

žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve teda používa pojem vecná legitimácia.

47. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická

alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

48. Žalovaný ako už bolo uvedené namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. K tomu súd
uvádza, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, okrem vyššie uvedeného, najmä nesporným
spoluvlastníctvom žalobcu k bytovej jednotke, z čoho pochopiteľne vyplýva aj podielové spoluvlastníctvo

k predmetným spoločným priestorom, ku ktorým si prostredníctvom žaloby uplatňuje svoje práva voči
žalovanému. S uvedeným korešponduje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 29/2018
zo dňa 27.2.2018.

49. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že aktívne vecne legitimovaným subjektom je správca, pretože

spoločenstvoasprávcazastupujúvkonanípredsúdomainýmorgánomverejnejmociajvlastníkovbytov
a nebytových priestorov v dome ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom
bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 9 ods. 8 písm. b zákona č. 182/1993 Z. z.), pričom v danom
prípade o nebytový priestor nejde, keďže priestory, ktorých vypratania sa žalobca domáha, majú podľa
vyššie uvedeného charakter spoločných priestorov. Z uvedeného je možné vyvodiť, že ak nie je aktívne

vecne legitimovaný správca, podľa žalovaného to nemôže byť ani žalobca ako spoluvlastník, nebol by
aktívne vecne legitimovaný nikto, čo je pochopiteľne neprípustné.

50. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie

poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

51. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

52. Už v rímskom práve bolo vlastnícke právo koncipované ako najrozsiahlejšie právo k veci, t. j.
jednotlivec mal v princípe úplné právo nad vecou, jeho výkon však podliehal určitým obmedzeniam,
ktoré vyplývali z povahy ľudskej pospolitosti, ako aj z existujúcich sociálnych a politických predstáv
hodnotových kategórií. Viazanosť vlastníckeho práva v záujme ostatných individuálnych vlastníkov, ktoríby boli neobmedzeným výkonom práva určitého jednotlivca obmedzovaní, ako aj viazanosť vlastníckeho
práva v záujme celej spoločnosti boli nevyhnutnými postulátmi už rímskeho právneho poriadku (Rebro
Karol, Blaho Peter, 1997, Rímske právo, 2. doplnené vydanie, Bratislava: MANZ, ISBN 80-85719-08-8).

53. Podľa názoru súdu by bezplatné užívanie priestorov predstavujúcich bývalú uhoľňu bolo možné
považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný sa nikdy nestal vlastníkom
priestorov uhoľne.

54. Bolo nesporným, že na základe nájomnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. A.-XX/XX
zo dňa 5.2.1997 uzavretej medzi prenajímateľom – Bytové družstvo Prešov a nájomcom – Združenie
podnikateľovVULKÁN,C.XX,D.,boliprenajaténebytovépriestory(terminologickynesprávneoznačené
spoločné priestory) nachádzajúce sa v k. ú. D., C. XX – priestor bývalej kotolne o výmere 98 m2. Taktiež
bolo nesporným, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2014 uzavretej medzi predávajúcim – Bytové
družstvo Prešov a kupujúcim – žalovaným, predávajúci predal kupujúcemu do výlučného vlastníctva

budovu kotolne so súp. č. XXXXX stojacu na parcele O. I. H. XX/X, spoluvlastnícky podiel 1/1 ako aj
pozemok – parcelu O. I. H. XX/X o výmere 78 m2 – zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel
1/1 za kúpnu cenu 18.000 eur.

55. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať medzi zastavanou plochou

a podlahovou plochou predmetných priestorov. Bytové družstvo súhlasilo s predajom bývalej kotolne
o výmere 78 m2 (zastavaná plocha), avšak išlo o predaj kotolne bez priestorov uhoľne. Znalec A. N.
tiež konštatoval, že z prenajatých 98 m2 podlahovej plochy tvorí 60,4 m2 podlahovej plochy kotolňa
a 38,81 m2 podlahovej plochy uhoľňa. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., obec D., okres D. vyplýva
to, že kotolňa stojí na parcele o výmere 78 m2. Zastavaná plocha pod kotolňou predstavovala 78 m2,

avšak podlahová plocha kotolne bola 60,4 m2. Je obvyklým, že nájomná zmluva sa uzatvára na výmeru
podlahovej plochy a kúpna zmluva na výmeru zastavanej plochy, a teda ak sa právnemu predchodcovi
žalovaného prenajímalo 98 m2 podlahovej plochy, z toho tvorilo zhruba 60 m2 podlahovej plochy kotolne
a zhruba 38 m2 podlahovej plochy uhoľne. Uvedená výmera uhoľne bola s minimálnym rozdielom
(1,51 m2) ustálená jednak znalcom A. N. (38,81 m2) a jednak A. M. (40,32 m2). Táto časť spoločných

priestorov bola znaleckým dokazovaním presne ustálená, preto neobstojí argumentácia žalovaného, že
žalobca predmetný priestor nedostatočne identifikoval.

56. Zjednodušene povedané, v minulosti sa právnemu predchodcovi žalovaného (VULKÁN) prenajímalo
viac priestoru (98 m2 podlahovej plochy z čoho kotolňa vo výmere 60,4 m2 podlahovej plochy a uhoľňa

o výmere 38,81 m2 podlahovej plochy) ako sa neskôr žalovanému predávalo (78 m2 zastavanej plochy
kotolne,zčohopodlahováplochavovýmere60,4m2).Zuvedenéhojezrejmé,žežalovanýneoprávnene
užíva priestory tzv. bývalej uhoľne o výmere 38,81 m2, ako to bolo ustálené v znaleckom posudku A. N.
a takmer identicky aj v odbornom vyjadrení A. M..

57. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie

na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

58. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za

konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijaťzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí.

59. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

60. Súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v tomto spore, ktoré bolo
podporené listinnými dôkazmi, konkrétne znaleckým posudkom, odborným vyjadrením a vyjadrením
správcu, najmä však reálnym užívaním predmetných priestorov, pričom je nevyhnutné poznamenať,
že žiadne m2 nemohli takpovediac „zmiznúť“, preto bol žalovaný zaviazaný priestor predstavujúci tzv.

bývalú uhoľňu o výmere 38,81 m2 vypratať.

61. Súd prvej inštancie určil umožnil žalovanému lehotu na vypratanie v trvaní 30 dní (nie v žalobcom
požadovaných 3 dňoch), pretože mal za to, že zákonná 3-dňová lehota je vzhľadom na realizáciu
vypratania neprimeraná a určená 30-dňová lehota je postačujúca na prípadné obstaranie si možností

na realizáciu nariadeného vypratania.

62. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca od žalovaného domáhal, je
potrebné uviesť, že žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval výšku tohto bezdôvodného obohatenia,
preto súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v hodnote

bežného nájomného za obdobie posledných dvoch rokov vo výške 30 eur za 1 mesiac, t. j. 360 eur
ročne, spolu za dva roky vo výške 720 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Následné
finančné „vyrovnanie“ sa žalobcu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi bytových jednotiek k tomuto
bezdôvodnému obohateniu už predstavuje právny vzťah medzi jednotlivými spoluvlastníkmi a žalobcom,
čo však už presahuje právny rámec aktuálne prejednávanej veci.

63. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že
pri posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a
predmetná kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich skutočný
problém vzájomného spolužitia nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym výrokom.
Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické

súrodenecké spolunažívanie. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia vo
vzťahoch je výlučnou záležitosťou samotných vlastníkov. Súd ako štátny orgán môže len apelovať na
to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu
konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či
už nezmyselnými útokmi alebo snahou brániť sa proti nim. Žiaden rezultát deklarujúci „kto má pravdu“

problém vzájomného spolužitia nevyrieši.

64. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje
pokoj,takmusíisámprispieťkjehovytvoreniu.Inaksanevyhnemebludnémukruhunegatívnychreakcií,

či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že
každý zodpovedá len za seba – za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať
tiež na pamäti, že nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje
to, akým spôsobom na to reaguje.

65. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,
zvlášť v situácii, že nejde o úplne „cudzie“ strany sporu, ale o obyvateľov bytového domu, riešili všetky
problémové situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné užívanie
ich obydlí či iných priestorov i korektné vzťahy minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania

toho druhého.

66. S ohľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej inštancie
žalobe a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.67. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.