Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých and Vyživovacie povinnosti
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/56/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825200466
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7825200466.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa U. G., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny M., dieťa rodičov - matky S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., T. XXX
a otca U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., B. X, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom advokátom
AK so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 8P/44/2025 - 76
zo dňa 12.05.2025, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III. a VI. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky.
Výrokom II. a III. rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, keď zaviazal otca prispievať na výživu
maloletého sumou 200 eur mesačne počnúc od 01.03.2025 a výrokom III. rozhodol o dlžnom výživnom
za obdobie mesiacov marec a apríl 2025. Výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa - sa domáhala návrhom zo
dňa 21.02.2025 úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Uviedla, že partnerské
spolužitie s otcom maloletého ukončili začiatkom roku 2023, kedy otec opustil spoločnú domácnosť.
Otec má s maloletým vytvorený pekný vzťah, dieťa otca navštevuje, otec si pravidelne plní vyživovaciu
povinnosť v dohodnutej výške 150 eur mesačne. Posledný polrok otec svojvoľne znížil výšku výživného
na sumu 100 eur mesačne. Súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého bol otec
zamestnancomasvojuprácuukončilzvlastnéhorozhodnutiaazačalpodnikať.Poukončenípracovného
pomeru bol uchádzačom o zamestnanie a poberal 569 eur mesačne ako podporu v nezamestnanosti.
Začal pracovať na programoch, aby si vedel založiť firmu, okrem toho trénoval deti v hokeji a urobil
si trénerský kurz. Za trénovanie mal príjem okolo 200 eur, ale od apríla túto činnosť už nevykonáva,
pretože sezóna sa skončila. Otec zakúpil v marci 2023 byt, spláca hypotéku so splátkou 397 eur. Žije s
priateľkou, ktorá je tiež nezamestnaná a má 2 deti. Otec tvrdí, že na plnenie jeho finančných povinností
mu musela požičiavať financie aj jeho sestra. Súd v danom prípade vychádzal z potenciálneho príjmu
otca a uviedol, že otec sa sám pripravil o pravidelný príjem zo zamestnania. Tiež poukázal na to, že za
trénerskú činnosť dosahoval príjem 200 eur a viac, zo zamestnania dosahoval príjem 816 eur. Výrok o
trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to proti výrokom II.
a III., teda výrokom o bežnom a dlžnom výživnom. Otec odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri určení výšky výživného vychádzalz potenciálneho príjmu otca 1 000 eur, ktorý však otec nikdy nezarábal. V predošlom zamestnaní zarábal
816 eur v hrubom, nie v čistom. V čistom teda otec zarábal niečo menej ako 700 eur. Ako hokejový
tréner si otec privyrábal až v čase, kedy nemal žiaden iný príjem a teda súčet čistej mzdy z bývalého
zamestnanie a zárobok z činnosti trénera nebol namieste. Príjem z činnosti trénera bol iba sezónnym
príjmom, ktorého výška nebola konštantná. Pri hokejovej sezóne trvajúcej necelý polrok súd nemohol do
príjmu otca zarátať celú sumu 200 eur, nakoľko táto nebola jeho príjmom ani počas celej sezóny. Príjem
z trénerskej činnosti mal otec iba od januára 2025 do marca 2025. Aj keď súd uvádza pri odmene za
trénerskú činnosť sumu 200 eur a viac, z dokazovania nevyplynulo, že by si otec z tejto činnosti zarobil
viac ako 200 eur. Momentálne zárobkové pomery otca sú nulové vzhľadom na to, že začal podnikať a je
bežné, že na začiatku sa nedosahuje zisk. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal aj zo skutočností,
ktoré mali nastať v budúcnosti, a teda, že syn má v septembri 2025 nastúpiť do 1. ročníka základnej
školy. Tento postup by sa dal pochopiť, otec ale nerozumie tomu, prečo súd prehliadol tú skutočnosť,
že otcovi sa má s priateľkou v auguste 2025 narodiť ďalšie dieťa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že trvá na svojich
doterajších vyjadreniach.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu matka uviedla, že navrhované zvýšenie nie je prehnané, ale primerané veku
dieťaťa a jeho životnej situácii. Uviedla, že rešpektuje skutočnosť, že otcovi sa má narodiť so súčasnou
priateľkou dieťa, ale podľa nej sa nejedná o dôvod, pre ktoré by malo dôjsť k zníženiu alebo nezvýšeniu
výživného na už existujúce dieťa. Dobrovoľné rozhodnutie o založení rodiny nemá znižovať životný
štandard dieťaťa, ktoré už existuje, ku ktorému má otec vyživovaciu povinnosť. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nevyplývajú
z vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy potrebné na
zistenie skutočného stavu. Odvolací súd považuje za oprávnenú odvolaciu námietku otca, že z dôkazov
obsiahnutých v spise vyplýva, že suma 816 eur bola podľa pracovnej zmluvy zárobkom otca v hrubom
a nie v čistom a súd teda nemohol s touto sumou počítať ako s čistým zárobkom otca (bez vykonania
ďalšiehodokazovania).Tiežjepravda,ževkonaníbolopreukázané,žetrénerskúčinnosťotecvykonával
v čase, kedy už nemal pracovný pomer, a teda nie je bez ďalšieho správne pripočítať odmenu za
trénovanie k odmene za výkon práce v zamestnaní. Je potrebné vykonať dôkazy, aby sa zistilo, či otec
je ochotný a schopný trénerskú činnosť vykonávať aj popri zamestnaní, aby bolo možné pri určovaní
výživného prihliadať na obidva tieto príjmy. K námietke otca, ktorú predniesol počas konania, že nie je
možné zvyšovať výživné vzhľadom na mimosúdnu dohodu uzavretú v októbri alebo novembri minulého
roka odvolací súd uvádza, že v prípade, keď bola uzatvorená mimosúdna dohoda o výživnom, ktorá
nebola schválená rozhodnutím súdu, súd môže rozhodnúť o zvýšení výživného aj bez toho, aby sa
podstatne zmenili pomery od uzavretia tejto mimosúdnej dohody (ustanovenie § 26 Zákona o rodine
treba vykladať tak, že sa vzťahuje len na dohodu schválenú súdom).
7. Odvolací súd však poukazuje najmä na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezistil dôsledne skutočný
príjem otca, ktorý otec dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa. Zo spisu vyplýva (z pracovnej
zmluvy), že otec mal pracovný pomer na dobu neurčitú bez skúšobnej doby, pričom jeho hrubou
mzdou bola suma 816 eur, jednalo sa však o základnú hrubú mesačnú mzdu a k mzde existovala aj
variabilná zložka závislá od individuálneho hodnotenia zamestnanca. Súd prvej inštancie nevykonal
žiadne dokazovanie k tomu, aký bol skutočný príjem otca počas trvania pracovného pomeru, pričom
tento mohol byť vyšší ako základná hrubá mzda 816 eur. Tomuto nasvedčuje aj to, že výška dávky v
nezamestnanosti, ktorá je vo výške cca 50 % z príjmu, bola otcovi vyplácaná v sume 569 eur. Pokiaľ v
konaní bolo preukázané, že otec sa tejto práce vzdal len na základe vlastného rozhodnutia, je možné
pri určovaní výživného vychádzať zo zárobku, ktorý otec reálne dosahoval u tohto zamestnávateľa (§
75, druhá veta zákona o rodine). V prípade, že bude preukázané, že je v možnostiach otca popri tejto
práci si pracovať aj ako hokejový tréner, bude možné pripočítať aj odmenu za prácu hokejového trénera
s prihliadnutím na to, že otec túto prácu vykonáva zrejme len počas časti roka, nie počas celej jeho roka.
8. Odvolací súd podotýka k vyjadreniu matky, že narodenie ďalšieho dieťaťa otca je dôvodom, pre ktorý
môže dôjsť k zníženiu alebo nezvýšeniu výživného na už existujúce dieťa. Zo žiadneho ustanoveniazákona nevyplýva, že narodenie ďalšieho dieťaťa nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti rodiča
k jeho skôr nerodeným deťom, matkou uvádzané pravidlo by bolo nespravodlivé a diskriminovalo by
neskôr narodené deti.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch a súvisiacom výroku o trovách
konania zrušil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 389 ods. 1 písm. c) a b) CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie zistí reálny príjem otca,
ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, zistí jeho schopnosť dosahovať ďalší príjem ako
hokejový tréner, v závislosti od toho ustáli jeho príjem, zohľadní narodenie ďalšieho dieťaťa otca a v
závislosti od toho rozhodne.
10. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.