Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203029
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: meno
neurčené, priezvisko A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpená splnomocnencom: AK ZAHRADNIK
& Spol., s. r. o., IČO 36 854 930, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, a otec E. F. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, H. - I. B., o určenie mena, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. januára 2025, č.k. 44P/11/2024-53, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil maloletému priezvisko A. /meno
neurčené/, nar. XX.XX.XXXX v H. - J. K. z matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX a otca: E. F. A., nar.
XX.XX.XXXX, zapísaný v knihe narodení matričného úradu H. - J. K., vo zväzku 109, ročník 2024, na
strane 118, pod poradovým číslom 670, meno „A.“ (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že dňa 25.09.2024 bol

Mestskému súdu Bratislava II doručený podnet Matričného úradu K. L. H. - J. K., M. M. F. X, H., na
začatie konania o určenie mena maloletému dieťaťu, ktoré sa narodilo XX.XX.XXXX v H. - J. K., matke
B. A. a otcovi E. F. A.. Vec bola Okresnému súdu Pezinok postúpená dňa 16.10.2024. Z oznámenia o
narodení súd zistil, že 07.07.2024 sa narodilo maloleté dieťa mužského pohlavia, neurčeného mena,
priezvisko A. (ďalej len „maloletý“), ktoré je zapísané v knihe narodení Mesta H. - J. K., zväzok 109,
ročník 2024, na strane 118, pod poradovým číslom 670. Matkou maloletého je B. A., nar. XX.XX.XXXX a
otcom je E. F. A., nar. XX.XX.XXXX. Uznesením zo dňa 26.09.2024, č. k. 17P/126/2024-5 začal Mestský

súd Bratislava II konanie o určenie mena maloletému. Matka sa k predmetu konania písomne vyjadrila
podaním doručeným súdu dňa 10.10.2024, v ktorom uviedla, že jej manžel E. F. A. nie je biologickým
otcom dieťaťa a v jeho rodnom liste je zapísaný len z dôvodu, že sa maloletý narodil za trvania ich
manželstva a odmieta ísť s ňou na matriku potvrdiť krstné meno maloletého. Záverom matka uviedla,
že na Okresný súd Pezinok podala návrh na zapretie otcovstva. Otec sa k návrhu na začatie konania
nevyjadril. Matka na pojednávaní dňa 17.01.2025 zopakovala skutočnosti uvedené vo svojom vyjadrení,
že jej manžel nie je biologickým otcom maloletého, že sa snažila niekoľkokrát dohodnúť na termíne, kedy

by šli spolu na matričný úrad určiť maloletému meno, avšak bezúspešne, na jej emaily otec nereagoval.
Ďalej uviedla, že na Mestskom súde Bratislava II je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému pod sp. zn. B4-17P/131/2021 a na Okresný súd
Pezinok podala návrh na zapretie otcovstva, konanie je vedené pod sp. zn. 36Pc/21/2024. Maloletémunavrhla určiť meno A.. Matka na pojednávaní doručila súdu čestné prehlásenie, v ktorom K. B. B.
prehlasuje, že je biologickým otcom maloletého a že maloletého od narodenia volajú menom A.. Zároveň
uviedol, že do rodného listu maloletého majú záujem zapísať ako jeho krstné meno, meno „A.“. Otec

v rámci svojho výsluchu uviedol, že o tom, že je jeho manželka tehotná sa dozvedel asi v apríli 2024.
S matkou maloletého spolu nežijú, rozvádzajú sa, avšak stretávajú sa pri preberaní a odovzdávaní ich
spoločnej maloletej dcéry. Manžel si je vedomý toho, že nie je biologickým otcom maloletého A.. S
návrhom matky, aby súd určil maloletému meno A. kategoricky nesúhlasil. Uvedené odôvodnil tým, že
nedovolí, aby bolo k jeho priezvisku čo i len na chvíľu priradené meno A.. Navrhol, aby sa maloletý

volal F.. Kolízny opatrovník súhlasil s určením mena A. pre maloletého tak, ako to požaduje matka
maloletého a to z dôvodu, že je jasné, že manžel matky nie je biologickým otcom maloletého a že v
budúcom konaní bude jeho otcovstvo zapreté. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 40 ods.
3, § 85 ods. 1, § 86 ods. 1 Zákona o rodine, § 111 písm. a) Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“), § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku a § 217 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné

ustanovenia súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, ktorého meno nie je v rodnom liste
určené dohodou rodičov, aby malo určené meno podľa želania matky a aj domnelého biologického otca,
s ktorým menom súhlasil aj kolízny opatrovník. Súd mal za preukázané, že maloleté dieťa s priezviskom
A., narodené z matky B. A., doposiaľ nemá zapísané žiadne meno, pretože nedošlo k dohode medzi
matkou a matričným otcom dieťaťa E. F. A.. Jeho otcovstvu svedčí manželstvo s matkou dieťaťa (§ 85

ods. 1 Zákona o rodine) a skutočnosť, že k zapretiu otcovstva doteraz nedošlo, avšak je nesporné, že
E. F. A. nie je biologickým otcom, čo v konečnom dôsledku tvrdí aj on sám. Napriek skutočnosti, že otec
dieťaťa zapísaný v rodnom liste maloletého s určením navrhovaného mena pre maloletého nesúhlasil,
súd nevzhliadol žiaden dôvod, aby určoval maloletému iné meno, ako navrhovala matka maloletého,
nakoľko maloletého od narodenia obaja rodičia oslovujú menom A.. Z vypočutia manžela matky súdu

vyplynulo, že tento nesúhlasí s matkou navrhovaným menom pre maloletého len z jediného dôvodu a to
toho, že si neželá, aby bolo k jeho priezvisku priradené meno A.. Uvedený dôvod nemá opodstatnenie
a to preto, že po úspešnom zapretí otcovstva bude priezvisko maloletého zmenené. Súd tak nevidel
dôvod na to, aby prihliadal na návrh manžela matky a maloletému určil meno F.. Keďže každý meno
musí mať, je potrebné pre jeho identifikáciu, určil ho súd v zmysle zákonných ustanovení a podľa vôle

matky dieťaťa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievzákonomurčenejlehotepodalodvolanieotecmaloletého,
namietajúcnedostatkyvskutkovýchzisteniachanesprávnyprocesnýpostupsúdu,ktorýmmuznemožnil
uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd

rozhodol na základe toho, že bude v budúcnosti zmenené otcovstvo, čo je iba predpokladom a
nie terajším faktom. Súd prvej inštancie dostatočne neskúmal pravdivosť matkiných tvrdení, ktorá
permanentne od roku 2021 uvádza vo všetkých súdnych konaniach a vo vzájomných komunikáciách
skreslené a neúplné skutočnosti resp. nepravdy. Má za to, že ide o komplexné cielené konanie matky,
kde ignoruje práva otca. Poukázal na emaily od matky, ktoré majú byť dôkazmi toho, že matka sa

pokúšala o dohodu s otcom v predmetnej veci, avšak podľa názoru otca išlo len o neurčité výzvy,
keď v maily zo dňa 01.09.2024 uviedla „Prosím odpovedz mi, či sa môžeme stretnúť, potrebujem s
tebou dotiahnuť tie dokumenty“ a v maily zo dňa 05.09.2024, aby otec išiel na matričný úrad, kde má
podpísať krstný list. Otec vyslovil tiež nesúhlas s argumentáciou súdu, že jediný dôvod prečo nesúhlasí
s menom A. je ten, že si neželá, aby bolo také meno pri jeho priezvisku. Uviedol, že prezentoval až tri

dôvody, a to nesúhlas, aby meno A. bolo pri jeho priezvisku, to že matka sa ani jedenkrát nepokúsila o
žiadnu dohodu v danej veci, a tiež, že aj keď nie je biologickým otcom, neznamená to, že nemá práva
a povinnosti k maloletému, keďže je aktuálne uvedený v jeho rodnom liste ako otec. Má za to, že súd plne
akceptuje návrh matky na určenie mena, bez úplného zistenia skutkového stavu veci, čím dáva priestor
na nespravodlivý priebeh procesu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,

že maloletému nebude určené ani meno A., ani meno F., ale akékoľvek iné meno z 10-ich najčastejšie
dávaných chlapčenských mien deťom narodeným v roku 2024 v Slovenskej republike.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny. Otec si je vedomý skutočnosti, že nie je biologickým otcom maloletého,

nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti, maloletého videl len raz na pojednávaní a nijako sa nepodieľa
na jeho výchove. Matka uviedla, že maloletého vychováva spoločne s jeho biologickým otcom a
akonáhle bude otcovstvo otca zapreté a bude určené otcovstvo biologického otca maloletého, priezvisko
maloletého s jeho biologickým otcom zmenia. Má za to, že právo určiť meno dieťaťa patrí biologickémuotcovi dieťaťa, preto námietku otca, že mu súd svojim rozhodnutím odňal právo určiť meno dieťaťa,
súvisiacu s porušením práva na spravodlivý proces, považuje za irelevantnú. Opätovne poukázala, že
sa s otcom maloletého pokúšala o dohodu, teda aby bolo krstné meno maloletého určené dohodou,

vyhlásením rodičov na matrike, avšak otec v tejto veci odmietol komunikovať. Navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka v ňom uvádza nepravdy a skreslené
informácie. Zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní. Uviedol, že matka sama chce určovať

jeho práva, keď deklarovala, že otec nemá právo na určenie mena dieťaťa a toto právo prináleží
biologickému otcovi. S uvedeným otec nesúhlasí a žiada o postoj a rozhodnutie súdu o tom, kto má
právo na určenie mena dieťaťa.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 2 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 44P/11/2024 je určenie mena

maloletému dieťaťu s priezviskom A., ktoré sa narodilo XX.XX.XXXX v H. – J. K., matke B. A., nar.
XX.XX.XXXX a otcovi E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, na základe podnetu Matričného úradu K. L. H. – J.
K., F. X, H..

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým určil meno maloletému dieťaťu.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci. Na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne

a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za
správne. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca maloletého odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže odvolateľ ani v odvolaní
neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého

rozsudku.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom k odvolacím námietkam otca odvolací
súd uvádza nasledovné:
Podstatou odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že súd bez úplného zistenia skutkového stavu veci

plne akceptoval návrh matky na určenie mena maloletému a nesprávnym procesným postupom mu
znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd uvádza, že určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa patrí k právam oboch
rodičov, avšak v prípade nedosiahnutia dohody rodičov o jeho mene určí meno alebo priezvisko vždy aj
bez návrhu súd v zmysle ust. § 40 ods. 3 Zákona o rodine.

10. V prejednávanej veci bolo nesporné, že maloletý sa narodil počas manželstva, preto manžel matky
je zapísaný ako otec maloletého, sám však tvrdí, že nie je jeho biologickým otcom. Na Okresnom súde
Pezinok prebieha konanie o zapretie otcovstva vedené pod sp. zn. 36Pc/21/2024 a na Mestskom súde
Bratislava II konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

vedené pod sp. zn. B4-17P/131/2021. Maloletý doposiaľ nemá zapísané žiadne meno, pretože nedošlo
k dohode medzi matkou a matričným otcom maloletého, preto bolo na podnet Matričného úradu K. L.
H. - J. K. začaté toto konanie o určenie mena maloletému. Z vyjadrení matky vyplynulo, že s otcom
maloletého spolu nežili v spoločnej domácnosti, na jeho výchove sa nijako nepodieľa, maloletého
vychováva spoločne s jeho biologickým otcom. Matka navrhla určiť maloletému meno A. z dôvodu, že

takto ho oslovujú od narodenia. Odvolateľ v odvolaní, ale ani v celom konaní pred súdom prvej inštancie
neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech názorov
otca a zároveň záujmu maloletého. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho
opatrovníka a s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia správne akceptoval návrh matky z dôvodu,že maloletého už menom A. aj oslovujú, pričom sa jedná o meno nie hanlivé, bežné pre chlapca
a spoločnosťou akceptované. Matka sa o maloletého riadne stará, odvolací súd tak nevidel dôvod, prečo
by mal maloletému určiť iné meno, ako navrhované matkou. Z konania je tiež zrejmé, že po úspešnom

zapretí otcovstva bude priezvisko maloletého zmenené. Odvolací súd tak nevidel dôvod pre otcom
navrhovanú zmenu rozsudku a určenie iného mena maloletému.
11. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť

súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, otec
mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť, súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil a v konaní
neboli zistené ani žiadne procesné vady. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,

aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd nevidel dôvod pre otcom
navrhovanú zmenu rozsudku a určenie iného mena maloletému a preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací

súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich
náhradu nárok.
13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.