Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 17Csp/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124299299
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6124299299.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17Csp/84/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XX C., o zaplatenie 3.689,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

17Csp/84/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 851,63 eura, poplatky vo výške 18,- eur, úroky z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 154,96 eura od 14.02.2023 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura
od 16.02.2023 do zaplatenia, zo sumy 15,91 eura od 16.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.04.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.05.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.06.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.07.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.08.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.09.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura

od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.03.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.04.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.05.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.06.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.07.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.08.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.09.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.11.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura
od 16.12.2024 do zaplatenia, zo sumy 14,49 eura od 16.01.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura
od 16.02.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura od 16.03.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura

od 16.04.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura od 16.05.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura
od 16.06.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura od 16.07.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura
od 16.08.2025 do zaplatenia, zo sumy 40,22 eura od 16.09.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.04.2024 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.401,06 eura, zmluvných úrokov vo výške1.252,81 eura, úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.401,06 eura od 14.02.2023 do
zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 36,- eur, ktoré v zmysle skutkových
tvrdení žalobcu predstavujú neuhradené poplatky (ktorý nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené

s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie
platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre poplatky), ako aj na náhradu trov konania a to
titulom nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“, ktorú zmluvu uzatvoril
žalobca so žalovaným dňa 11.04.2022.

2. Okresný súd Levice vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn.: 17Csp/84/2024 zo dňa 12.02.2025,
ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 590,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 24,31 eura od 16.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.04.2023 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.05.2023 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.06.2023 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.07.2023 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.08.2023 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.09.2023 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.10.2023 do

zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.12.2023 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.02.2024 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.03.2024 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.04.2024 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.05.2024 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.06.2024 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.07.2024 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.08.2024 do

zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.09.2024 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.10.2024 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.11.2024 do zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.12.2024 do
zaplatenia, zo sumy 25,73 eura od 16.01.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a vo zvyšnej časti (výrok II.) súd žalobu žalobcu zamietol. Posledným výrokom (výrok III.)
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

3. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom odvolaní Krajský súd v Nitre rozhodol tak,
že odvolanie proti výroku I. odmietol, rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti výroku II. a závislého
výroku III. o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Rozsudok Okresného súdu Levice tak nadobudol vo výroku I. právoplatnosť dňa 21.03.2025 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 8CoCsp/5/2025 – 197 zo dňa 16.07.2025. Odvolací
súd vyhodnotil odvolanie žalobcu v časti, v ktorej smerovalo voči zamietajúcemu výroku II. rozsudku
za dôvodné, a tým napadnutý rozsudok v uvedenej časti za nesprávny, resp. predčasný. Stotožnil s
argumentáciu žalobcu ohľadom nesprávneho právneho názoru súdu prvej inštancie ohľadom toho, že

žalobca nepreukázal dodržanie ustanovenia § 7 ods. 23 Zákona č. 129/2010 Z. z., a teda hodnoverne
nepreukázal vynaloženie odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného, v dôsledku čoho nebol
oprávnený k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a pre hrubé porušenie uvedenej povinnosti nemal
nárok ani na úroky a poplatky úveru. Tiež sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu
ohľadom nemožnosti aplikácie fikcie doručenia podľa bodu 4.3.2 VOP na výzvu podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka, pre nevyhnutnosť aplikácie kogentnej úpravy ustanovenia § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka zakotvujúcej účinnosť právneho úkonu okamihom dôjdenia do sféry dispozície
adresáta. Záverom súdu prvej inštancie uložil opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobcom vrátane
platnosti zosplatnenia pri danom obsahu výzvy zo dňa 16.01.2023 s poukazom na uznesenie NS SR
6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, prihliadnuť na dôkazy predložené žalobcom ohľadom skúmania

bonity a závery z nich plynúce vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a čl. 15 CSP.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.08.2025 vo vzťahu ku skúmaniu bonity spotrebiteľa odkázal
na svoju argumentáciu obsiahnutú v odvolaní. Vo vzťahu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 34/2025 a žiadal,

aby sa súd odklonil od ustálených záverov rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, pričom
argumentoval, že zo znenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka nevyplývajú obsahové
náležitosti týchto právnych úkonov, ktoré vyžaduje R 34/2025. Dôvodil, že žalovaný bol v čase
doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní s viacerými
splátkami, a preto ho žalobca informoval o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy, ktorá predstavovala

181,96 eura. Na toto upozornenie žalovaný nereagoval a neuhradil ani jednu splátku. Vedome teda
nevynaložil žiadne úsilie k tomu, aby zabránil predčasnej splatnosti úveru. V tejto veci preto podľa neho
neobstojí argument, že neoznačením konkrétnej splátky, žalobca zmaril dlžníkovi možnosť vyhnúť sa
predčasnému zosplatneniu. Požiadavka na identifikáciu konkrétnej splátky v samotnej zosplatňujúcejvýzve je pre zachovanie možnosti spotrebiteľa vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru prima facie
absurdná. Tento následok totiž už v momente realizácie výzvy nastal a spotrebiteľovi vznikla nová
povinnosť uhradiť celý dlh naraz. Žalobca ďalej namietal, že neobstojí ani argument, že označenie

konkrétnej splátky v upozornení na zámer veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je potrebné pre
vyhodnotenie lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že pred vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru žalovaný naposledy plnil dňa 15.10.2022 (uhradil sumu 5,92 eura) a k
zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky za október 2022. Ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru (od 16.10.2022 do 13.02.2023) trvalo omeškanie s úhradou tejto splátky 3 mesiace a 28

dní. Žalovaný bol písomne upozornený na zámer veriteľa zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní,
listom zo dňa 16.01.2023. Všetky tieto skutočnosti žalobca v konaní riadne tvrdil a preukázal listinnými
dôkazmi a súd za týchto okolností musí vedieť (aj v zmysle zásady iura novit curia) v konaní vyhodnotiť
dodržanie lehôt upravených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pre prípad, že by súd napokon vec
posúdil tak, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatné, žalovaný by mal splácať úver podľa
pôvodne dojednaného splátkového kalendára a za týchto okolností by mu mal súd uložiť povinnosť

zaplatiť splátky úveru, ktoré budú splatné v čase vyhlásenia rozsudku podľa rozvrhu dojednaného
v zmluve o úvere.

5.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktoromopätovnevecpodľa§180CSPprejednalvneprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca

žalobcu v podaní, v ktorom opäť ospravedlnil tak svoju ako aj neprítomnosť žalobcu, opätovne uviedol,
že vzhľadom na aktuálny stav konania, keď upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, čoho je
nevyhnutným predpokladom, že dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne
neprijateľné podmienky a nárok žalobcu možno odôvodnene predpokladať, keď žalovaný doposiaľ v
konaní uplatnený nárok žalobcu nepoprel procesne účinným spôsobom v zmysle § 151 CSP (napriek

tomu, že ide o spotrebiteľský spor, poprieť skutkové tvrdenia môže výlučne iba strana, nie súd), keď
žalobca doplnil aj skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky ku skúmaniu bonity žalovaného, v záujme
hospodárnosti súhlasí s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Dodal, že žalobca naďalej trvá na svojich
doterajších písomných vyjadreniach. Skutkové tvrdenia a listinné dôkazné prostriedky predložené
žalobcom v súdnom konaní, sú plne spôsobilé privodiť žalobcovi procesný úspech, o čom svedčil aj

vydaný platobný rozkaz. Ak by súd považoval niektorú ďalšiu skutočnosť za spornú (hoci nebola zo
strany žalovaného procesne účinne rozporovaná), žalobca je pripravený doplniť do súdneho konania
ďalšiu súvisiacu úverovú dokumentáciu, avšak práve vzhľadom na vyššie popísaný stav konania to
nateraz považuje za nadbytočné.

6. V tejto súvislosti dáva súd žalobcovi opäť a dôrazne do pozornosti, že žiadne ustanovenie žiadneho
právneho predpisu, neoprávňuje žalobcu vyvodzovať dôvodnosť ním uplatňovaného nároku a to či už
zo zvoleného procesného postupu súdu v konaní resp. z akýchkoľvek iných dôvodov, keď zvolenie
konkrétneho procesného postupu súdu a právne posúdenie veci, je výlučne vecou a právom súdu a to
vzhľadom na uvádzané skutkové tvrdenia, predložené, prípadne označené dôkazy, vzniknutú procesnú

situáciu, a to najmä s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania. Súd dáva žalobcovi ďalej
dôrazne do pozornosti, že súd nie je v žiadnom prípade viazaný právnym názorom upomínacieho súdu
ani obsahom vydaného platobného rozkazu. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní s podmienkami
resp. požiadavkou odročenia riadne nariadeného pojednávania za predpokladu spornosti skutkových
tvrdení, či akékoľvek vyvodzovanie dôvodnosti uplatňovaného nároku, je zo strany strán sporu

neprípustné a v rozpore ustanoveniami civilného sporového poriadku. To, ktoré skutkové tvrdenia
považuje súd sa nesporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
nie, ako aj predbežné právne posúdenie veci, uvádza súd obligatórne na nariadenom pojednávaní,
pokiaľ tak neučinil na predbežnom prejednaní sporu, pričom súd v súlade so zásadou predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia a v nadväznosti na právne závery zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,

opätovne predniesol svoj predbežný právny názor na nariadenom pojednávaní. Právny zástupca
žalobcu sa ani na toto riadne nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
a pokiaľ v prejednávanej veci znova zvolil takúto procesnú stratégiu, v žiadnom prípade nemôže
argumentovať, že iné ako ním očakávané rozhodnutie, je prekvapivým rozhodnutím, ktorým by bolo
porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Právny zástupca žalobcu si mal možnosť na

riadne nariadenom pojednávaní predbežný právny názor súdu v nadväznosti na zrušujúce uznesenie
odvolacieho súdu v prejednávanej veci vypočuť a na pojednávaní právne argumentovať. Pokiaľ toto
svoje oprávnenie v prejednávanej veci opäť nevyužil, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu konajúceho
súdu a porušením práva na spravodlivý súdny proces. Tu dáva súd žalobcovi zároveň dôrazne dopozornosti § 179 CSP, podľa ktorého súd vedie pojednávanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na
jedinompojednávaníatiežnaskutočnosť,žepojednávaniemôžebyťodročenélenzdôležitýchdôvodov,
medzi ktoré dôvody „dobrovoľná“ neúčasť na nariadenom pojednávaní a to či už strany sporu alebo

jeho zástupcu, nepochybne nepatrí. Procesný postup, ktorého sa právny zástupca žalobcu v konaní
opakovane domáha, a síce odročenie pojednávania pre prípad spornosti skutkových tvrdení z dôvodu
jeho „dobrovoľnej“ neúčasti na riadne nariadenom pojednávaní s možnosťou dodatočne sa vyjadriť,
nemá žiadnu oporu v civilnom sporovom poriadku a je tak hrubo v rozpore s ustanoveniami civilného
sporového poriadku a tiež so zásadou hospodárnosti konania.

7. Súd na nariadenom pojednávaní odkázal na už vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie
a vykonal ďalej dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu po vyhlásení
uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn: 8CoCsp/5/2025 – 197 zo dňa 16.07.2025, a oboznámil tak
náhľad na webovú stránku MPSVaR SR ohľadom výšky životného minima od 01.07.2021, vyjadrenie
žalobcu zo dňa 27.08.2025 a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,
bola dňa 11.04.2022 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere „dobrápôžička“, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2.470,- eur. Žalovaný sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zaviazal splatiť úver s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 12,00 % ročne, zaviazal sa splácať poskytnutý

úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v počte 96 splátok, prvá až
predposledná splátka bola dojednaná vo výške 40,22 eura a posledná vo výške 39,29 eura, ktoré splátky
boli splatné vždy k 15. – temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na
15.05.2022, termín konečnej splatnosti dojednaný na deň 15.04.2030. RPMN poskytnutého úveru bola
v zmluve uvádzaná vo výške 13,10 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 8,28 %, odplata poskytnutého

úveru uvádzaná vo výške 13,00 %, najvyššia prípustná výška odplaty uvádzaná v hodnote 16,56 %,
celková čiastka, ktorú spotrebiteľ zaplatí vyčíslená vo výške 3.884,89 eura.

9. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 16.01.2023
upozornil žalovaného, že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 181,96

eura a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom ho tiež
upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne
splatný. Predmetná výzva bola podaná na poštovú prepravu dňa 17.01.2023 s tým, že sa žalobcovi
vrátila dňa 10.02.2023 ako neprevzatá v odbernej lehote. Z bodu 4.3.2 Všeobecných obchodných
podmienok účinných od 01.10.2019 ako aj z bodu 7.3 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery

vyplýva, že ak je korešpondencia zaslaná poštou, za deň doručenia sa považuje deň jej vrátenia do
banky, ak sa korešpondencia vráti späť do banky z dôvodu jej neprevzatia. Predmetná výzva sa tak
dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 10.02.2023, pričom 15 dňová lehota na plnenie uplynula
dňa 25.02.2023. Žalovaný však ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, v dôsledku
čoho žalobca listom zo dňa 13.02.2023 oznámil žalovanému, že úverový záväzok sa stal ku dňu

13.02.2023 predčasne splatný v celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote
10 kalendárnych dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, ktorú výzvu žalobca pre žalovaného podal
na poštovú prepravu dňa 14.02.2023, a ktorá sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa
10.03.2023. Oprávnenie veriteľa vyhlásiť poskytnutý úver za predčasne splatný je obsiahnuté v bode
4.4 zmluvy s názvom „Práva a povinnosti zmluvných strán“. Predžalobnou výzvou zo dňa 26.03.2024

bol žalovaný opäť vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.998,99 eura, ktorá predžalobná výzva
bola podaná na poštovú prepravu dňa 27.03.2024, avšak neúspešne.

10. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že na strane žalobcu došlo k zmene obchodného mena
dňom 03.07.2021 a to z obchodného mena „Poštová banka, a. s.“ na obchodné meno „365.bank, a. s.“.

11. Zo žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 11.04.2022 vyplýva, že žalovaný je rozvedený, bez
vyživovacej povinnosti, so stredoškolským vzdelaním s maturitou, invalidný dôchodca s príjmom
pozostávajúcim z dôchodku vo výške 286,- eur a s vlastným bývaním.

12. Z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni ohľadom žalovaného zo dňa 11.04.2022 vyplýva, že
žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku aspoň vo výške 286,- eur.13. Z výpisu z registra klientských informácií ohľadom žalovaného ku dňu 11.04.2022 vyplýva, že
žalovaný je k tomuto dátumu bez úverového zaťaženia.

14. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

20. Podľa § 2 písm. a), b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetu

svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý
nepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať.

23. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ

podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

25. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje
inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným
predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

26. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje
slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

27. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný

alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide
o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského

úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexalebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)
výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a
podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a
úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov,

na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s
poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami
vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu
zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a
spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) upozornenie

týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia
výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob

zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku
za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

28. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom

úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky
plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)

ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

29. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

30. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej lenOpatrenie NBS) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa
podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1)
(ďalej len „veriteľ“) a upravuje a) metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), b) spôsob zohľadnenia možného
nárastu úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, c) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, d) požiadavky na zisťovanie
informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch
spotrebiteľa, e) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, f) limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

31. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ukazovateľ
schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu

ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.

32. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

33. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výdavky na
peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného
spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a b) sumy
peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení
odsekov 14 až 21.

34. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celková výška
čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer
čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch
kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

35. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na
účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej

domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,

voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo
výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

36. Podľa § 2 ods. 6 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zvýšenie výšky
nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa
vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa, určenému
ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne hodnotu
1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový súčet

zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov o
úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov,
aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného
prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20
% zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových

rámcov kreditných kariet spotrebiteľa.37. Podľa prvej vety § 6 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit pre
maximálnu splatnosť spotrebiteľského úveru, okrem spotrebiteľského úveru podľa odsekov 2 a 3, sa
určuje tak, aby lehota splatnosti spotrebiteľského úveru nepresahovala osem rokov.

38. Podľa prvej vety § 6a ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k
12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4.

39. Podľa prvej vety § 6a ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit na
podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené
inak.

40. Podľa prvej vety § 6a ods. 6 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celkovou
zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto paragrafu rozumie súčet výšky novoposkytovaného

spotrebiteľského úveru a zostatkových hodnôt existujúcich spotrebiteľských úverov a úverov na
bývanie spotrebiteľa overených v registri údajov o spotrebiteľských úveroch podľa § 7 ods. 17
zákona a v registri údajov o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu11b) a vypočíta sa
ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej
hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného prečerpania a vo

forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených
nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových rámcov kreditných
kariet spotrebiteľa. Pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania alebo
vo forme úverového rámca kreditnej karty sa výška tohto úveru započítava vo výške zodpovedajúcej
20 % zo schváleného povoleného prečerpania alebo vo výške zodpovedajúcej 20 % zo schváleného

úverového rámca kreditnej karty. Výška celkovej zadlženosti spotrebiteľa sa môže znížiť o zostávajúcu
hodnotu existujúcich úverov alebo ich častí, ktorá bude pri čerpaní poskytovaného spotrebiteľského
úveruvyplatená,akječerpanieposkytovanéhoúverupodmienenévyplatenímtejtozostávajúcejhodnoty
existujúcich úverov alebo ich častí.

41. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov
požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú
výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

43. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

44. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3. Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách

zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za
rok sa považuje za plnenie za rok.

45. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) bodu 2. Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch

prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že jednorazové
plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa
číslom 100.46. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre

jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

47. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

48. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi.

49. Podľa § 1a ods. 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú
na dve desatinné miesta nahor.

50. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

51. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

52. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

53. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

54. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

55. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

56.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

57. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

58. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

59. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 11.04.2022 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere „dobrápôžička“, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2.470,- eur, pričom termín konečnej splatnosti úveru boldojednaný na deň 15.04.2030. V konaní nebolo sporné ďalej ani to, že žalovaný spotrebiteľský úver
čerpal, riadne a včas ho však nesplácal, preto žalobca spotrebiteľský úver dňa 13.02.2023 zosplatnil.

60. Veriteľ však nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského
úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy neposúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou
starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa §
7 ods. 17 predmetného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a

5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom banka tak, ako je to nepochybne aj v prípade žalobcu,
sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že
veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

61. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti

konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie

ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Veriteľ, ktorým je okrem iného banka tak, ako je to aj v prípade žalobcu,
môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 zákona len vtedy, ak spotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa

14.11.2017 v platnom znení. Podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti
splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a limit na podiel celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže prekročiť
podľa § 6a ods. 2 opatrenia hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Tiež je takýto veriteľ v
zmysle § 7 ods. 27 predmetného zákona povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie
o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým

má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti
a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Banka je povinná bez súhlasu
spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a
na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra.

62. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z., zákon
sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa jednorázové
splatenieúveruavprípadehrubéhoporušeniatýchtoustanoveníajbezúročnosťouabezpoplatkovosťou

poskytnutého úveru.

63. Súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 530/2024
zo dňa 12.02.2025 podľa ktorého „Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať
so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo

preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi,
ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými
znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho
poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehusúdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ
by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými
skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť.“

64.Súddávatiežžalobcovidopozornosti,žepodľa§7ods.16Zákonač.129/2010Z.z.jeveriteľpovinný
hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti a teda je povinný okrem iného hodnoverne
preukázať aj to, že u žiadateľa v čase poskytovania úveru preskúmal limity podľa § 7 ods. 23 zákona
a že žiadateľ v čase posudzovania schopnosti splácať požadovaný úver, spĺňal tak limit pre ukazovateľ

schopnosti splácať úver, ktorý nemôže presiahnuť hodnotu 1, ako aj limit na podiel výšky celkovej
zadlženostikpríjmu,ktorýnesmiepresiahnuťhodnotu8.Aktotižžiadateľtietolimitynespĺňa,nesmie mu
veriteľ úver poskytnúť, keďže účelom predmetného zákonného ustanovenia a na neho nadväzujúceho
opatrenia NBS je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne
schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať. Zákon ďalej v § 11 ods. 2 konštatuje, že za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie § 7 ods. 23, čo má za následok nástupu

nielen zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj
sankcie spočívajúcej v nemožnosti požadovať od dlžníka jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru,
pretože opak by mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani schopný riadne a včas splácať úver,
a ktorému ani spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku
zosplatnenia úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v

pravidelných mesačných splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky.

65. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pristúpil k výpočtu limitu pre ukazovateľ
schopnosti splácať úver a dospel k záveru, že tento bol žalobcom vypočítaný nesprávne. Zo žiadosti
o spotrebiteľský úver zo dňa 11.04.2022 vyplýva, že žalovaný je rozvedený, bez vyživovacej povinnosti,

so stredoškolským vzdelaním s maturitou, invalidný dôchodca s príjmom pozostávajúcim z dôchodku
vo výške 286,- eur a s vlastným bývaním. Z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni ohľadom
žalovaného zo dňa 11.04.2022 vyplýva, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku aspoň vo
výške 286,- eur. Z výpisu z registra klientských informácií ohľadom žalovaného ku dňu 11.04.2022
vyplýva, že žalovaný je k tomuto dátumu bez úverového zaťaženia. Podľa § 2 ods. 6 Opatrenia NBS sa

zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti
spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa,
určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne
hodnotu 1. Pomer celkovej zadlženosti žalovaného k jeho čistému ročnému príjmu predstavoval v čase
posudzovania schopnosti žalovaného splácať požadovaný úver hodnotu 0,72 /2470,- eur : (12 x 286,-

eur)/, v dôsledku čoho sa tak zvýšenie výšky nákladov podľa druhej vety § 2 ods. 5 nemalo vykonať.
Ukazovateľ schopnosti žalovaného splácať úver tak predstavoval hodnotu 0,59 /40,22 eura : (286,- eur
– 218,06 eura)/, ktorá tak nepresahuje zákonom stanovený limit o hodnote 1. Hoci žalobca v odvolacom
konaní tvrdil, že riadne preskúmal schopnosť žalovaného splácať úver, tak v konaní pred súdom prvej
inštancie ako ani v odvolacom konaní netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by u žalovaného vôbec

preskúmal limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, ktorého splnenie je ďalšou zákonom
vyžadovanou podmienkou poskytnutia úveru. Podiel celkovej zadlženosti k príjmu podľa § 6a Opatrenia
NBS, predstavoval v čase posudzovania schopnosti žalovaného splácať úver podľa prepočtu súdu
hodnotu 0,72 /2470,- eur : (12 x 286,- eur)/, ktorá tak nepresahuje zákonom stanovený limit o hodnote 8.
Ďalšou zákonnou požiadavkou pre poskytnutie úveru podľa § 7 ods. 30 zákona, je splnenie limitu lehoty

splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 6 Opatrenia NBS, ktorý sa určuje tak, aby lehota splatnosti
spotrebiteľského úveru nepresahovala osem rokov. Lehota splatnosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru predstavuje v zmysle zmluvy 96 mesiacov, čo činí 8 rokov, v dôsledku čoho je aj tento limit splnený.
Súd tak konštatuje, že nevzhliadol žiaden dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
podľa druhej a poslednej vety § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho tak súd nevzhliadol

ani zákonnú prekážku na strane veriteľa, ktorá by mu bránila vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že naznačená úvaha súdu, že žalobca
poskytol žalovanému úver takpovediac „naslepo“, bez dôkladného overenia bonity dlžníka vyznieva
mimoriadne zarážajúco (až iracionálne) a tiež, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aký zmysel
by mal takýto nezodpovedný prístup k výberu dlžníkov pri subjekte, ktorý podniká v oblasti požičiavania

peňažných prostriedkov, súd udáva, že z praxe súdu naopak vyplýva, že mnohí veritelia tieto zákonné
limity u žiadateľov spotrebiteľských úverov nepreskúmavajú, prípadne za účelom dosiahnutia výsledku
pod hodnotami ukladanými zákonom, vychádzajú z nesprávnych vstupných údajov pri ich výpočte. Naotázku žalobcu, aký zmysel by takýto nezodpovedný prístup mal, súd odpoveď nepozná, môže si len
domýšľať.

66. Preskúmaním predmetnej zmluvy podľa ďalších ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. dospel
súd ďalej k záveru, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré požaduje § 9 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a ktorých absencia by mala za následok nástup zákonnej
sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd
tiež konštatuje, že správne sú uvedené náležitosti, ktorých hodnota závisí od jednotlivých parametrov

poskytovaného spotrebiteľského úveru, a tieto zodpovedajú zároveň požiadavkám zakotveným v § 11
ods. 1 zákona (napr. § 11 ods. 1 písm. d) a g) zákona).

67. Súd tiež preskúmal výšku odplaty za poskytnutý úver, či táto odplata v zmysle § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka s poukazom na § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., neprekračuje
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov

požadovať, keďže jej prekročenie by malo za následok nástup zákonnej sankcie spočívajúcej
v absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy,
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných

prostriedkov. V danom prípade pozostáva odplata za poskytnutý úver z úroku vo výške 12,00 % ročne
a z poplatku za poskytnutie úveru vo výške 24,70 eura. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády, odplata sa
vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako
súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Zmluvný úrok vo výške 12,00 % p. a. napĺňa na účel výpočtu odplaty
predpoklady obsiahnuté v § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3. predmetného nariadenia vlády, podľa ktorého

odplatu okrem iného tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok, sa považuje za plnenie za rok. Dojednaný
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 24,70 eura po prepočte podľa § 1 ods. 3, písm. b) bodu 2.
nariadenia vlády, predstavujú na účely výpočtu odplaty po zaokrúhlení podľa § 1a ods. 5 nariadenia
vlády hodnotu 1,00 % (27,70 eura : 2.470,- eur x 100). Celková suma plnení vyjadrená v percentách za

rok ku dňu uzavretia zmluvy tak predstavuje odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 13,00
% (12,00 % zmluvný úrok + 1,00 % poplatok za poskytnutie úveru). Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády,
na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom

uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke. Priemerná RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok
sa v zmysle § 2 Vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 zverejňuje najneskôr v posledný pracovný
deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka. Keďže

zmluva bola uzavretá dňa 11.04.2022, bolo potrebné pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky odplaty
vychádzať z priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk za 4. štvrťrok roku 2021 (október,
november, december), keď hodnota za prvý štvrťrok roku 2022 bola v zmysle informácie zverejnenej
na webovej stránke MFSR, zverejnená až dňa 28.04.2022. Priemerná RPMN úverov poskytnutých
bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2021 pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov,

predstavovala hodnotu 8,28 % pri obdobnom spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho súd konštatuje,
že odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 13 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy predstavovala hodnotu 16,56 % (13 % ? 2 x 8,28 %).

68. Právna úprava zosplatnenia je v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá jednak v §

565 ako aj v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak ide o plnenie v splátkach zo spotrebiteľskej zmluvy,
môže totiž veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené a to súčasne za splnenia podmienok obsiahnutých v § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Ak chce však veriteľ uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu, môže tak urobiť
len v prípade, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a ak zároveň

dlžníka upozornil, že si právo na zaplatenie celého dlhu uplatňuje. Veriteľ musí uplatnenie svojho práva
vo vzťahu k dlžníkovi vopred notifikovať a to najmenej v 15 – dňovej lehote. Po uplynutí notifikačnej
lehoty sa právo veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa stáva účinným, pričom dlžník môže stratu
výhody splátok odvrátiť tým, že zaplatí dlžnú splátku. Z uvedeného tak vyplýva, že splnenie podmienokuvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je predpokladom platného zosplatnenia pohľadávky.
Je pravdou, že samotný zákon neustanovuje, že podmienkou určitosti a teda aj platnosti výzvy podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú môže veriteľ predčasne

zosplatniť celý dlh. V zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít však na to, aby
bolo možné upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka považovať za kvalifikované a platné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí toto obsahovať označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu
ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky R 34/2025 (sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025), podľa ktorého bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka). Obdobne
súd poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn.: 5Cdo/188/2023, sp. zn.: 5Cdo/2/2023, sp.

zn.: 6Cdo/15/2023, pričom súd s poukazom a napriek argumentácii žalobcu udáva, že nevzhliada žiaden
dôvod sa od tejto ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít odkloniť.

69. Ako vyplýva z listiny označenej ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo
dňa 16.01.2023, žalobca upozornil žalovaného, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je

pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úveru k 16.01.2023 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti
vovýške181,96eura,pozostávajúcejzomeškanejsplátkyvovýške154,96eura,poplatkovvovýške27,-
eur. Súčasne ho vyzval o zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením,
že v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej
úverovej pohľadávky, resp. banka bude môcť postúpiť úverovú pohľadávku inej osobe. Z predmetnej

výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak nepochybne nevyplýva, s ktorou splátkou je
žalovaný v omeškaní, resp. pre ktorú splátku môže dôjsť zosplatneniu, v dôsledku čoho tak nemožno
túto výzvu považovať za určitú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide tak o neplatný právny úkon
a teda nevyvolávajúcu právne účinky predpokladané § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mimoriadne
zosplatnenie úveru tak nemožno tiež považovať za súladné so zákonom a teda platné. V zmysle

uvedeného sa potom súd splnením ďalších predpokladov potrebných pre platné zosplatnenie úveru
nezaoberal.

70. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, je tak žalovaný podľa názoru
súdu povinný titulom poskytnutého úveru zaplatiť žalobcovi len splatné splátky požičanej istiny a tomu

zodpovedajúce zákonné úroky z omeškania z dlžnej istiny.

71.Kudňuvyhláseniarozhodnutiasúdu(03.10.2025)jesplatných41splátok,čočinísumu1.649,02eura
(41 splátok x 40,22 eura). Zo skutkových tvrdení žalobcu ďalej vyplýva, že žalovaný titulom poskytnutého
úveru uhradil na istinu a zmluvné úroky celkovo sumu vo výške 207,02 eura, v dôsledku čoho tak dlžná

splatná čiastka predstavuje sumu 1.442,- eur (1.649,- eur – 207,02 eura), pričom rozsudok súdu prvej
inštanciesp.zn.:17Csp/84/2024–147zodňa12.02.2025,nadobudolvčastizaväzujúcejžalovanéhona
zaplatenie sumy vo výške 590,37 eura právoplatnosť dňa 21.03.2025. Keďže žalovaný v konaní netvrdil
a nepreukázal, že by uhradil čo i len ďalšiu čiastku svojho splatného záväzku, zaviazal súd žalovaného
na zaplatenie splatnej dlžnej sumy súčasne zohľadňujúc už súdom prvej inštancie právoplatne priznanú

čiastku, a to na zaplatenie sumy vo výške 851,63 eura (1.442,- eur – 590,37 eura) a vo zvyšnej časti
uplatňovanej istiny a zmluvných úrokov tak súd žalobu žalobcu zamietol.

72. Súd nepriznal žalobcovi ani poplatky za upomienky v ním uplatňovanej výške 36,- eur (4 x 9,- eur),
keď žalobca súdu preukázal iba zaslanie dvoch upomienok a to „upozornenie pred výzvou“ zo dňa

16.01.2023 a „výzvu na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 13.02.2023, pričom vyhotovenie a zaslanie „1 a 2
upomienkynaúverovomúčte“zodňa02.11.2022a28.11.2022,nijakýmspôsobomnepreukázal.Súdtak
za dôvodný považoval tento nárok vo výške 18,- eur a vo zvyšnej časti žalobou uplatňovaných poplatkov
tak súd žalobu žalobcu zamietol.

73. Následne si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.401,06
euraod14.02.2023dozaplatenia.Pretožesažalovanýdostalpodľaprvejvety§517ods.1Občianskeho
zákonníka do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, má žalobca právo požadovať od
žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa §3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 14.02.2023

(odkedy si žalobca úroky z omeškania uplatnil a súčasne už bol žalovaný v omeškaní) bola 0,00 %
p. a., žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne (3 % + 5 %). Ako však už súd
uviedol, vzhľadom k neplatnému zosplatneniu úveru, sa žalovaný dostal do omeškania len so splácaním
jednotlivých splatných splátok.

74. Žalovaný bol ku dňu 14.02.2023 povinný uhradiť 9 splátok po 40,22 eura, celkovo teda sumu 361,98
eura. Žalovaný však k tomuto dátumu uhradil len sumu vo výške 207,02 eura, v dôsledku čoho sa tak do
omeškania k tomuto dátumu dostal so sumou 154,96 eura (361,98 eura – 207,02 eura) do zaplatenia.
Následne sa dostal žalovaný do omeškania aj so splátkou splatnou dňa 15.02.2023 vo výške 40,22
eura od 16.02.2023 do zaplatenia. Pri splátke splatnej dňa 15.03.2023 súd zohľadnil tú skutočnosť, že
rozsudok v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 %

ročne zo sumy 24,31 eura od 16.03.2023 do zaplatenia už nadobudol právoplatnosť, v dôsledku čoho
tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 15,91 eura
(40,22 eura – 24,31 eura) od 16.03.2023 do zaplatenia. Počnúc splátkou č. 12 splatnou dňa 15.04.2023
až po splátku č. 33 splatnú dňa 15.01.2025 súd zohľadnil skutočnosť, že rozsudok v časti, v ktorej
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z jednotlivých súm vo

výške 25,73 eura nadobudol právoplatnosť, v dôsledku čoho tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14,49 eura (40,22 eura – 25,73 eura) a to odo dňa
nasledujúceho po splatnosti splátky č. 12 až po splátku č. 33 do ich zaplatenia. Súd ďalej zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z jednotlivých dlžných splátok vo
výške 40,22 eura odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do zaplatenia a to počnúc splátkou č. 34

splatnou dňa 15.02.2025 až po splátku č. 41 splatnú 15.09.2025 a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov
z omeškania tak súd žalobu žalobcu zamietol.

75. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

79. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

80. Nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania posúdil súd podľa § 262 ods. 1 CSP
a § 396 ods. 3 CSP s poukazom na § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Hodnota sporu predstavovala spolu
sumu 3.689,87 eura (istina 2.401,06 eura + zmluvné úroky 1.252,81 eura + poplatky 36,- eur). Keďže
žalobca bol v spore úspešný v sume 1.460,- eur (590,37 eura + 851,63 eura + 18,- eur), čo predstavuje

úspech v rozsahu 39,57 % a žalovaný v sume 2.229,87 eura (súd žalobu v tejto časti zamietol), čo je
v prepočte úspech v rozsahu 60,43 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru
úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovaného rozsah 20,86 %. Nakoľko však žalovanému
preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

17Csp/84/2024
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.