Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 15Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100974
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0724100974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10,81363Bratislava,IČO:30807484,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15146-2/2024-BA zo dňa 12. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. 200-005487-CA04/2024 zo dňa 15. februára
2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 48
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2023 žalobkyňa
nemá nárok na materské od 08. decembra 2023 (6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným
lekárom), ktorého výplatu si uplatnila od 01. januára 2024.

2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a

jeho výplatu od 01. januára 2024, počnúc dňom 08. decembra 2023, t. j. 6 týždňov pred očakávaným
dňom pôrodu, ktorý to očakávaný deň pôrodu mala lekárom určený na 19. januára 2024. Prvostupňový
správny orgán poukázal na to, že splnenie podmienok nároku na materské sa sleduje vždy ku dňu
vzniku dôvodu na poskytnutie materského, t. j. k začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom
pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, ak porodila skôr, ku
dňu pôrodu. Následne uviedol, že žalobkyňa porodila dňa 29. januára 2024 a teda 6 týždňov pred
skutočným dňom pôrodu bol dátum 18. decembra 2023. Citoval aj ustanovenie § 48 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené
dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená
najmenej 270 dní, pričom do doby poistenia sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia
avšetkytrvajúcenemocensképoistenia.Vzávereprvostupňovéhorozhodnutiasprávnyorgánodôvodnil
svoj výrok tým, že nárok na materské si uplatnila žalobkyňa ako dobrovoľne nemocensky poistená
osoba, pričom v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená len 59 dní a to v
období od 01.12.2023 do 28.01.2024.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla,
že plne akceptuje, že nárok na materské od 08.12.2023 jej nevznikol, ale zároveň poukazuje na
skutočnosť, že o materské požiadala od 01.01.2024 a preto žiada o posúdenie nároku od tohto dátumu.Ďalej uvádzala, že rozumie, že obvykle dôvod na poskytnutie materského, resp. nárok na materské,
vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ale nakoľko sa
nachádza v neobvyklej situácii, v období zmeny zákona a aj vzhľadom na to, že materské si uplatňuje

a je posudzované až v čase účinnosti novely zákona, požaduje osobitné posúdenie jej žiadosti s
prihliadnutím na špecifické okolnosti prípadu. Citovala aktuálne znenie § 48 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení účinného od 01.01.2024 a namietala, že podľa tohto aktuálneho znenia spĺňa všetky podmienky
na výplatu materského. Dala do pozornosti aj dôvodovú správu k zákonu č. 203/2023 Z. z., v zmysle
ktorej cieľom zákona bolo rozšírenie okruhu poistenkýň, ktoré majú nárok na materské s dôrazom na

tehotné ženy a matky tesne po ukončení štúdia.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 15146-2/2024-BA zo dňa 12. apríla 2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na
materské a jeho výplatu predložením žiadosti o materské č. B1395567, z poistného vzťahu dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby, od 08.12.2023. Ošetrujúci lekár uviedol, že podľa lekárskeho vyšetrenia
pôrod žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 19.01.2024. Žalobkyňa dodatočne opravila svoju žiadosť
tak, že si nárok na materské a jeho výplatu uplatňuje od 01.01.2024.

6. Žalovaná poukázala na znenie § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinné do 31. decembra
2023, ako aj na ustanovenie § 48 ods. 2, 5 a 6 a § 109 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná konštatovala, že v prípade každej zo zákonom ustanovených nemocenských dávok, vrátane
materského, základným predpokladom vzniku nároku na nemocenskú dávku je vznik zákonom

vymedzenej sociálnej udalosti, t. j. vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Deň vzniku dôvodu
na poskytnutie nemocenskej dávky je zároveň dňom, ku ktorému sa posudzuje nárok na nemocenskú
dávku a toto posúdenie sa vykonáva podľa legislatívy účinnej k tomuto dňu.

7. V prípade materského poskytovaného poistenkyni zákon stanovuje rozmedzie šiestich až ôsmich

týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, v ktorom dochádza k vzniku dôvodu na poskytnutie
materského. K vzniku vymedzenej sociálnej udalosti dochádza najneskôr dňom, ktorý zodpovedá
začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom tak, ako to vyplýva z § 48
ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Zmyslom takto stanoveného zákonného rozmedzia je zabezpečiť,
aby poistenkyňa minimálne v posledných šiestich týždňoch tehotenstva už nevykonávala prácu a

nezvyšovalo sa riziko zdravotných komplikácií.

8. Konkrétny dátum nástupu na materskú dovolenku, resp. uplatnenia nároku na materské a jeho
výplatu, si určuje poistenkyňa, avšak za deň vzniku dôvodu na poskytovanie materského sa považuje
najneskôr začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak sa poistenkyňa na základe

svojho uváženia rozhodne požiadať o priznanie materského od neskoršieho dňa, má to vplyv len na
dĺžku vyplácania materského, ako to vyplýva z § 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ale nie na
dátum vzniku nároku. V tomto smere žalovaná poukázala aj na rozsudok Správneho súdu v Bratislave
sp. zn. BA-7Sa/1/2020 zo dňa 08.09.2023, bod 42., v ktorom sa uvádza, že za dôvod na poskytnutie
materského je u tehotnej poistenkyne spravidla deň začiatku šiesteho týždňa, najskôr ôsmeho týždňa

pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, prípadne deň pôrodu, ak pôrod nastal skôr a u
iného poistenca deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nemožno prisvedčiť žalobkyni, že dôvodom na
poskytnutie materského je podanie žiadosti o jeho priznanie a výplatu, pretože dôvodom na vyplácanie
dávky nemocenského poistenia z verejných zdrojov môže logicky byť len splnenie hmotnoprávnych
podmienok a nie procesných podmienok na jeho priznanie.

9. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že v prípade žalobkyne príslušný lekár určil očakávaný deň pôrodu
na19.januára2024,začiatokôsmehotýždňapredtýmtodňomje24.november2023azačiatokšiesteho
týždňa pred týmto dňom je 08. december 2023, teda deň, od ktorého si žalobkyňa pôvodne uplatnila
nárok na materské a jeho výplatu. Žalobkyňa síce tento dátum dodatočne upravila na 01. január 2024,

avšak podľa žalovanej je nutné považovať za deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského a jeho
výplatu práve 08. december 2023. K tomuto dňu sa posudzuje nárok na materské a to podľa legislatívy
účinnej k tomuto dňu.10. Žalovaná tiež uviedla, že z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa je od
01.12.2023 nemocensky poistená ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V predchádzajúcich
dvoch rokoch nebola inak nemocensky poistená. Z uvedeného teda podľa žalovanej je jednoznačné,

že navrhovateľka nesplnila zákonnú podmienku pre vznik nároku na materské, a to najmenej 270 dní
nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Žalovaná poukázala na to, že z
odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa si je tejto skutočnosti vedomá, nakoľko sama uvádzala, že
plne akceptuje, že nárok na materské od 08.12.2023 jej nevznikol.

11. Pokiaľ žalobkyňa žiada, aby Sociálna poisťovňa posúdila jej prípad osobitne, aby urobila výnimku
a posúdila jej nárok na materské k 01.01.2024 namiesto 08.12.2023 a to z dôvodu zmeny ustanovenia §
48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2024, čo by malo za následok započítanie
doby štúdia na vysokej škole ako sústavnej prípravy na povolanie do obdobia 270 dní, žalovaná uviedla,
že rozhodovanie Sociálnej poisťovne je limitované rámcom článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Tenorgánomverejnejmocineumožňujeaplikáciuobjektívnehoprávavrozporesjehoznenímazrejmým

účelom. Navyše zákon neobsahuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona, ktorý by bolo možné uplatniť v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, o čo v odvolaní žiada žalobkyňa. Nárok žalobkyne je teda možné
posudzovať iba v medziach zákona, a teda ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského a jeho
výplatu (08. december 2023) a to podľa príslušných ustanovení zákona účinných k tomuto dňu a zákon
nepripúšťa možnosť odchýlky v individuálnych prípadoch. Doba štúdia, na ktorú poukazovala žalobkyňa

v odvolaní, teda nemôže byť započítaná do doby poistenia, pretože ku dňu 08.12.2023, ku ktorému sa
nárok na materské posudzuje, ustanovenie umožňujúce započítanie doby štúdia nebolo účinné. Zákon
č. 203/2023 Z. z., ktorý novelizoval § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nadobudol účinnosť až 1.
januára 2024. Na základe uvedeného žalovaná konštatovala, že žalobkyni nevznikol nárok na materské
z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na túto dávku.

Správna žaloba, žalobné body

12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhovala obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

13. Svoju správnu žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že žalovaná podľa jej názoru postupovala podľa
neúčinného znenia zákona platného do 31.12.2023, nakoľko žalobkyňa si nárok na materské a jeho

výplatu uplatňovala až od 01.01.2024, kedy už bola v platnosti novela zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná podľa žalobkyne mylne uvádzala v napadnutom rozhodnutí, že nárok bol uplatňovaný od
08.12.2023 a následne dodatočne upravovaný. Dátum podľa žalobkyne nebol dodatočne upravený, ale
bol žalobkyňou napísaný priamo pri podaní žiadosti na pobočke žalovanej dňa 03.01.2024. Pôvodný
dátum 08.12.2023 bol neoprávnene a chybne vyplnený sestričkou gynekológa.

14. Žalobkyňa s poukazom na § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení namietala, že tento presne
špecifikuje obdobie nároku na materské, ktorý si môže poistenec uplatniť: najskôr od 8. týždňa pred
očakávaným dňom pôrodu, kedy nárok na materské vzniká a najneskôr do konca 34. týždňa od vzniku
nároku, kedy nárok na materské zaniká. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí neuviedla konkrétne

zákonné ustanovenie, ktoré by uvádzalo, že nárok na materské sa posudzuje ku dňu vzniku nároku.

15. Žalobkyňa zdôrazňovala, že jej dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX, t. j. 29 dní po nadobudnutí účinnosti
novely zákona o sociálnom poistení. Nárok na výplatu dávky si uplatňovala od 01.01.2024 a k tomuto
dátumu spĺňa podmienky nároku na materské uvedené v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

16. Žalobkyňa poukázala aj na § 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a namietala, že nakoľko si
nárok na materské uplatnila od 01.01.2024, nárok na výplatu materského má v celkovom rozsahu 30
týždňov. Podľa žalobkyne možnosť čerpať materské už 6 až 8 týždňov pred pôrodom má jasný účel,
zabezpečuje, aby žena nemusela v tomto období pracovať, ale nemá slúžiť ako obštrukcia a zámienka

k tomu, aby jej mohla byť podpora štátu pre narodené dieťa odopretá.

17. V závere správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že sa nachádza v neobvyklej situácii – v období zmeny
zákona a aj vzhľadom na to, že materské bolo uplatňované a posudzované až v čase účinnosti novelyzákona o sociálnom poistení, požaduje osobitné posúdenie svojej žiadosti s prihliadnutím na okolnosti
špecifického prípadu, nakoľko v zmysle novelizovaného znenia zákona spĺňa všetky podmienky na
výplatu materského.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

18. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať

žalobkyni náhradu trov konania. Žalovaná súhlasila s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania,nakoľkoskutkovýstavpovažujezajednoznačnýavoveciidevýlučneoposúdenieprávnej
otázky.

19. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že v prípade každej zo zákonom ustanovených
nemocenských dávok, vrátane materského, základným predpokladom vzniku nároku na nemocenskú

dávku je vznik zákonom vymedzenej sociálnej udalosti, t. j. vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej
dávky. Deň vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky je zároveň dňom, ku ktorému sa
posudzuje nárok na nemocenskú dávku a toto posúdenie sa vykonáva podľa legislatívy účinnej k tomuto
dňu. V prípade materského poskytovaného poistenkyni (matke dieťaťa) zákon stanovuje rozmedzie
šiestich až ôsmich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, v ktorom dochádza k vzniku dôvodu

na poskytnutie materského. K vzniku vymedzenej sociálnej udalosti dochádza najneskôr dňom, ktorý
zodpovedá začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Vyplýva to z
ustanovenia § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Konkrétny dátum nástupu na materskú dovolenku,
resp. uplatnenia nároku na materské a jeho výplatu si určuje poistenkyňa, avšak za deň vzniku dôvodu
na poskytovanie materského sa považuje najneskôr začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom

pôrodu. Ak sa teda poistenkyňa na základe svojho uváženia rozhodne požiadať o priznanie materského
od neskoršieho dňa, má to vplyv len na dĺžku vyplácania materského, ale nie na dátum vzniku nároku. V
tomto smere žalovaná poukazovala aj na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/1/2020
zo dňa 08.09.2023, bod 42. V prípade žalobkyne príslušný lekár určil očakávaný deň pôrodu dňa 19.
januára 2024. Začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom zodpovedal dátum 24.11.2023 a začiatok

šiesteho týždňa pred týmto dňom predstavoval dátum 08.12.2023. Je pritom irelevantné, či dátum
08.12.2023 na žiadosti o materské uviedla žalobkyňa alebo sestrička ošetrujúceho lekára, ako to tvrdila
žalobkyňa v žalobe. K tomuto dňu by sa nárok žalobkyne posúdil, aj keby na žiadosti vôbec nebol
dátum uvedený, keďže v zmysle uvedenej argumentácie je 08. december 2023 deň vzniku dôvodu na
poskytnutie materského a jeho výplatu.

20. Žalovaná ďalej uviedla, že z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa bola
od 01.12.2023 nemocensky poistená ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V predchádzajúcich
dvoch rokoch nebola inak nemocensky poistená. Nemocenské poistenie žalobkyne v posledných dvoch
rokoch pred pôrodom teda trvalo iba 7 dní. Z uvedeného je jednoznačné, že navrhovateľka nesplnila

zákonnú podmienku pre vznik nároku na materské a to najmenej 270 dní nemocenského poistenia
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Žalovaná uvádzala, že z podanej žaloby vyplýva, že tejto
skutočnosti si žalobkyňa je vedomá, avšak žiada, aby bol jej prípad osobitne posúdený k 01.01.2024 a
to z dôvodu zmeny ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2024,
čo by malo za následok započítanie doby štúdia na vysokej škole do obdobia 270 dní. Žalovaná

vyjadrila presvedčenie, že postup, ktorý žalobkyňa navrhuje, by bol v rozpore so zákonom. Poukázala na
článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a uviedla, že predmetné ustanovenie neumožňuje aplikáciu
objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom, navyše zákon neobsahuje inštitút
odstránenia tvrdosti zákona, ktorý by bolo možné uplatniť v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
Nárok žalobkyne je tak možné posudzovať iba v medziach zákona, a teda ku dňu vzniku dôvodu na

poskytnutie materského a jeho výplatu (08.12.2023) a podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom
poistení účinných k tomuto dňu, pričom zákon nepripúšťa možnosť odchýlky v individuálnych prípadoch.

21. Žalovaná poukázala na to, že zákon č. 203/2023 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o sociálnom
poistení, nadobudol účinnosť 01.01.2024. Zákonodarca stanovil hranicu v tom, ktorým poistenkyniam sa

môže započítať doba štúdia do doby nemocenského poistenia na účely splnenia 270 dní a u ktorých to
naopak nie je možné. Túto hranicu predstavuje dátum 01. január 2024. Všetkým poistenkyniam, ktorým
dôvod na poskytnutie materského vznikol pred týmto dátumom, nie je možné započítať dobu štúdia do
doby nemocenského poistenia a to napriek tomu, že ich dieťa sa narodilo po 01. januári 2024. Dátumnarodenia dieťaťa, resp. dátum, od ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok na materské, nie je v tomto
prípade relevantný.

22. V závere vyjadrenia žalovaná odmietala, že by ustanovenie zákona použila ako obštrukciu alebo
zámienku k tomu, aby žalobkyni odoprela podporu štátu pre jej narodené dieťa a namietala, že svojím
postupom si iba plnila svoju povinnosť dôsledne dodržiavať zákon. Žalovaná je toho názoru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú vecne správne a zákonné.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
23. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe, ktoré jej bolo doručené zo strany správneho
súdu dňa 19.09.2024, repliku nepodala. Doručila správnemu súdu len podanie, v ktorom žiadala, aby
súd vo veci nariadil ústne pojednávanie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

24. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa
uskutočnilo dňa 22.10.2025.

25. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na ňou podanej správnej žalobe, navrhovala napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobkyni
právo na náhradu trov konania. Zhrnula, že dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX, to znamená presne 29
dní po nadobudnutí účinnosti novely zákona. Priznanie a vyplácanie materského žiadala k 01.01.2024,
kedy táto novela vstúpila do účinnosti. Žalobkyňa uviedla, že zákon uvádza len to, kedy nárok na

materské vzniká, teda najskôr začiatkom ôsmeho týždňa, štandardne začiatkom šiesteho týždňa, pred
očakávaným dňom pôrodu, ale neuvádza, ku ktorému dňu sa žiadosť posudzuje. Tých 6 týždňov,
maximálne 8, má slúžiť ako ochrana pre tehotnú ženu zamestnankyňu, aby v čase pred pôrodom
nemusela pracovať. Tento nárok na uplatnenie materského však šiestym týždňom pred pôrodom
nezaniká. Podľa žalobkyne, nakoľko nie je výslovne uvedené, ku ktorému dňu sa žiadosť posudzuje,

má byť posudzovaná ku dňu, ku ktorému bola uplatnená.

26. Žalovaná na pojednávaní tiež zotrvala na svojich podaniach a žiadala, aby správny súd správnu
žalobu podľa § 190 SSP zamietol a nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Poukazovala
najmä na ustanovenie § 109 ods. 1 a § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, kde zákonodarca

rozlišuje, čo je to nárok a čo je nárok na výplatu. Argumentovala, že síce nárok bol uplatnený neskôr,
avšak v súlade s § 109 ods. 1 vznikol na základe ustanovení § 48, ktorý upravuje nárok na materské,
konkrétne teda § 48 ods. 1, ods. 2. Poukázala aj na § 48 ods. 5 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Ide
o podmienky vyplácania dávky, avšak má zato, že posúdenie nároku na materské v súlade so zákonom
jevždynajneskôr6týždňovpredočakávanýmdňompôrodu,pokiaľpôrodnenastalskôr.Podľažalovanej

tak bolo potrebné posúdiť nárok ešte v roku 2023, čiže pred účinnosťou novely zákona o sociálnom
poistení, ktorá bola účinná až od januára 2024 a nebolo tak možné dobu štúdia započítať, pretože dôvod
na poskytnutie materského vznikol ešte za právnych predpisov účinných pred 01.01.2024.

27. Po prejednaní veci, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci,

pričom žalobkyňa je fyzickou osobou a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa
§ 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju
preto zamietnuť.

28.Podľa§13ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovvznení

relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), z nemocenského poistenia
sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to
a) nemocenské,
b) ošetrovné,c) vyrovnávacia dávka,
d) tehotenské,
e) materské.

29. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa
stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola
nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky
skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

30. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa
od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 48 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred
očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod
nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské;
osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské
a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na

materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

32. Podľa § 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred
očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má
nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku

nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu,
najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve
alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa
pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

33. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,
úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká
odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok
na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové

poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok
na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.

34. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a

podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak § 66b neustanovuje inak.

35. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým táto zamietla
odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého žalobkyni nevznikol nárok na
materské.

36. Zo spisového materiálu vyplynul nasledovný skutkový stav veci: Žalobkyňa otehotnela počas
štúdia na vysokej škole. Podľa potvrdenia o ukončení štúdia žalobkyňa ukončila štúdium vykonaním
štátnej skúšky dňa 22.08.2023 a tým získala príslušný (magisterský) stupeň vzdelania. Termín pôrodu
bol u žalobkyne jej gynekológom určený na 19.01.2024. Začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným

dňom pôrodu určeným lekárom predstavoval 08.12.2023, deň začiatku ôsmeho týždňa vychádzal
na 24.11.2023. Žiadosťou o materské č. B1395567, doručenou príslušnej pobočke žalovanej dňa
03.01.2024, si žalobkyňa uplatnila nárok na materské až od 01.01.2024. Dieťa žalobkyňa porodila
29.01.2024.

37. Podstatou sporu, resp. jedinou spornou otázkou v konaní, bola otázka, podľa ktorej právnej úpravy,
resp. k akému dňu, sa má posudzovať splnenie hmotnoprávnych podmienok na vznik nároku na
materské, osobitne splnenie resp. nesplnenie podmienky získania 270 dní obdobia nemocenskéhopoistenia podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže s účinnosťou od 01.01.2024 došlo
k zmene právnej úpravy.

38. Žalovaná vec právne posúdila tak, že nakoľko v zmysle § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
nároknamaterskévznikáodzačiatkušiestehotýždňapredočakávanýmdňompôroduurčenýmlekárom,
najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, ak poistenkyňa porodila skôr, ku dňu pôrodu,
posudzovala podmienku získania obdobia nemocenského poistenia ku dňu začiatku šiesteho týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, t.j. k 08.12.2023. Nakoľko za posledné dva roky pred

pôrodom bola podľa evidencie žalovanej žalobkyňa nemocensky poistená len v období od 01.12.2023
do 28.01.2024 a podľa právnej úpravy účinnej v čase začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom
pôrodu nebolo možné do obdobia 270 dní nemocenského poistenia započítavať dobu štúdia, žalovaná
konštatovala, že žalobkyňa podmienku nesplnila a nárok na materské jej nevznikol.

39. Žalobkyňa na druhej strane namietala, že v jej prípade ide o špecifickú situáciu v tom smere, že od

01.01.2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení (zákon č. 203/2023 Z. z.), ktorá
rozšírila okruh poistenkýň, ktoré majú nárok na materské tým, že podľa tejto novelizovanej právnej
úpravy sa do obdobia 270 dní nemocenského poistenia započítava už aj doba štúdia na strednej škole
alebo na vysokej škole, ak poistenkyňa získala príslušný stupeň vzdelania. Práve z tohto dôvodu si
žalobkyňa žiadosť o výplatu materského podala až od 01. januára 2024.

40. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci tak ako ho aplikovala žalovaná.

41. Materské je sociálna nemocenská dávka, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa. Účelom materského je
preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci

nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu. Materské
u tehotnej poistenkyne tak zabezpečuje, aby poistenkyňa minimálne v posledných šiestich týždňoch
tehotenstva už nevykonávala prácu a nezvyšovalo sa riziko zdravotných komplikácií.

42. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že treba rozlišovať medzi vznikom nároku na určitú

dávku a vznikom nároku na výplatu tejto dávky. Uvedená odlišnosť pojmov je upravená v § 109 zákona
o sociálnom poistení.

43. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,
úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká

odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok
na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové
poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok
na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik
nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo
vyplácanie dávky, ak § 66b neustanovuje inak.

44. Okamih, kedy vzniká nárok na materské, vyplýva priamo zo zákona a to z ustanovenia § 48 ods. 2

zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho
týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred
týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské podľa predmetného zákonného
ustanovenia zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ustanovenie § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak určuje okamih vzniku nároku na dávku

(materské) a je preto potrebné posudzovať otázku splnenia či nesplnenia hmotnoprávnych podmienok
na jej priznanie ku dňu vzniku tohto nároku, teda ku dňu, kedy došlo k dôvodu na poskytnutie predmetnej
dávky.

45. Základným predpokladom vzniku nároku na nemocenskú dávku je vznik zákonom vymedzenej

sociálnej udalosti, t. j. vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Za dôvod na poskytnutie
materského sa pritom u tehotnej poistenkyne považuje spravidla deň začiatku 6. týždňa, najskôr 8.
týždňa,predočakávanýmdňompôroduurčenýmlekárom,prípadnedeňpôrodu,akpôrodnastalskôrau
inéhopoistencadeňprevzatiadieťaťadostarostlivosti.Zákontakvymedzujekonkrétnusociálnuudalosť,resp. konkrétny okamih, od ktorého (za predpokladu splnenia zákonom predpísaných podmienok) nárok
vznikne.

46. Materské môže byť priznané a vyplácané len vtedy, ak poistenec splnil zákonom stanovené
predpoklady pre jeho priznanie, a teda mu nárok na dávku nemocenského poistenia vznikol. Napriek
tomu mu tento nárok nemusí byť priznaný, a teda nemusí byť ani vyplácaný, ak poistenec o jeho
priznanie/vyplácanie Sociálnu poisťovňu nepožiada, čo je prejavom jeho vôle. Materské sa poistencovi,
ktorému nárok naň vznikol, nevypláca ex offo, ale len na základe jeho žiadosti, ktorá je po splnení

hmotnoprávnych podmienok na jeho vznik procesnou podmienkou pre jeho priznanie a výplatu.

47. Nárok na materské sa teda uplatňuje prostredníctvom žiadosti o materské. Žiadosť o materské
tehotnej poistenkyni vystaví lekár spravidla na začiatku 8. až 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu,
pričomakoužbolouvedenévyššie,nároknamaterskétrvá34týždňov,akideoosameléženy37týždňov
a ak ide o ženy, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, 43 týždňov.

48. Uplatnenie výplaty materského (podanie žiadosti o materské) od neskoršieho dátumu, než od
začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, zákon ponecháva na vôli poistenkyne, avšak
týmto dochádza len k skráteniu doby vyplácania dávky, nie k posunu dátumu vzniku nároku na túto
dávku. Svedčí o tom aj ustanovenie § 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.

49. Podľa § 48 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred
očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod
nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské;
osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a

poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na
materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia,
ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného
dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, t. j. z iného dôvodu než, že by porodila dieťa skôr, má nárok na
materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na

materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie
do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo
viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu,
najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

50. Z uvedeného (§ 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) možno vyvodiť, že zákon umožňuje
poistenkyni uplatniť si nárok na výplatu materského aj k neskoršiemu dňu ako ku dňu začatia šiesteho
týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, nárok, ktorý vznikol (v prípade splnenia
zákonom predpísaných podmienok ku dňu jeho vzniku) zostáva poistenkyni zachovaný, teda jeho
neuplatnením k začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nezaniká, avšak zákon

výslovne upravuje právny následok takéhoto neskoršieho uplatnenia nároku na výplatu materského a to,
že poistenkyňa má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca
34. týždňa od vzniku nároku na materské (s výnimkou situácií, kedy ide o osamelú poistenkyňu, či
poistenkyňu ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, čo nie je prípad
žalobkyne).

51. Spravidla teda poistenkyňa (ak nejde o niektorú z výnimiek upravených v zákone), v prípade, že
si uplatní nárok na materské od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, má nárok
na poberanie materského osem týždňov pred pôrodom a následne 26 týždňov po pôrode. Ak si nárok
na materské uplatní od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, tento nárok je jej

vyplácaný šesť týždňov pred pôrodom a ďalších 28 týždňov po pôrode. Vždy spolu najviac 34 týždňov.
Ak sa poistenkyňa rozhodne, že si nárok na materské uplatní od neskoršieho dňa než od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, bude jej tento nárok vyplácaný najviac 28 týždňov po
pôrode, vždy najviac 34 týždňov od vzniku nároku na materské. Je nepochybné zo znenia § 48 ods. 6
zákona o sociálnom poistení, že ak sa poistenkyňa rozhodne z vlastnej vôle (nie z dôvodu predčasného

pôrodu,čoopäťniejeprípadžalobkyne),napríkladpreto,žechcedlhšiepracovaťanastúpiťnamaterskú
dovolenku neskôr, než je zákonom (§ 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) určený okamih vzniku
nároku na materské, uplatniť si nárok na materské od neskoršieho dňa než začiatku šiesteho týždňapred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, neposunie sa jej okamih vzniku nároku na materské,
ale si len skráti dobu poberania (vyplácania) materského.

52. Inými slovami povedané, ak poistenkyňa požiada o výplatu materského neskôr ako 6 týždňov pred
očakávaným dňom pôrodu z vlastnej vôle, napríklad preto, že by chcela až do pôrodu pracovať, nárok
na jeho vyplácanie bude stále 28 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa a to bez ohľadu na to, či 6 týždňov
pred pôrodom poistenkyňa materské poberala alebo nie. Ustanovenie § 48 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení tak tiež svedčí o tom, že poistenkyňa si v prípade uplatnenia (na základe vlastnej vôle) nároku

na materské neskôr ako ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu skracuje dobu
vyplácania materského.

53. Keďže okamih vzniku nároku na materské sa jeho neskorším uplatnením nemení (neposúva), teda
zostáva zachovaný a ovplyvňuje to len dĺžku vyplácania dávky, je potrebné podmienky vzniku nároku
ako takého (ich splnenie či nesplnenie) posudzovať ku dňu, kedy nárok podľa zákona vzniká a teda

logicky aj podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vzniku tohto nároku a to aj v prípade, keď
si poistenkyňa o výplatu dávky z vlastnej vôle požiada od neskoršieho dátumu (aby nedošlo neskôr
k prípadnej retroaktivite zákona a spätnému posudzovaniu splnenia či nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok vzniku nároku podľa inej – neskoršej právnej úpravy). Podanie žiadosti o materské resp.
určenie dátumu, od ktorého si poistenkyňa uplatňuje výplatu materského, je len procesnou podmienkou

na výplatu tejto nemocenskej dávky, na vzniku nároku ako takého však nemá vplyv.

54. Nemožno teda akceptovať argumentáciu žalobkyne, že okamihom vzniku nároku na materské, ku
ktorému by sa malo posudzovať splnenie zákonom stanovených podmienok, je až podanie žiadosti o
priznanie materského a jeho výplatu, pretože dôvodom na vyplácanie dávky nemocenského poistenia

z verejných zdrojov môže logicky byť len splnenie hmotnoprávnych podmienok a nie procesných
podmienok na jeho priznanie.

55. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
BA-7Sa/1/2020 zo dňa 08.09.2023, na ktorý poukazovala aj žalovaná, v ktorom správny súd v bode

42. konštatoval, že: „ ... za vznik dôvodu na poskytnutie materského sa považuje tehotenstvo alebo
starostlivosť o narodené dieťa a v prípade iného poistenca starostlivosť o prevzaté dieťa. Za dôvod na
poskytnutie materského je u tehotnej poistenkyne spravidla deň začiatku 6. týždňa, najskôr 8. týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, prípadne deň pôrodu, ak pôrod nastal skôr a u
iného poistenca deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nemožno prisvedčiť žalobkyni, že dôvodom na

poskytnutie materského je podanie žiadosti o jeho priznanie a výplatu, pretože dôvodom na vyplácanie
dávky nemocenského poistenia z verejných zdrojov môže logicky byť len splnenie hmotnoprávnych
podmienok, a nie procesných podmienok na jeho priznanie. Materské môže byť priznané a vyplácané
len vtedy, ak poistenec splnil zákonom stanovené predpoklady pre jeho priznanie, a teda mu nárok
na dávku nemocenského poistenia vznikol. Napriek tomu mu tento nárok nemusí byť priznaný, a teda

nemusí byť ani vyplácaný, ak poistenec o jeho priznanie/vyplácanie Sociálnu poisťovňu nepožiada,
čo je prejavom jeho vôle. Materské sa poistencovi, ktorému nárok naň vznikol, nevypláca ex offo, ale
len na základe jeho žiadosti, ktorá je po splnení hmotnoprávnych podmienok na jeho vznik procesnou
podmienkou pre jeho priznanie a výplatu. Výklad pojmu „dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“,
ktorý prezentovala žalobkyňa nemohol obstáť, pretože argumentum ad absurdum by znamenal, že

na priznanie a vyplácanie nemocenskej dávky postačuje podanie žiadosti, teda splnenie procesnej
podmienky v zmysle § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na splnenie hmotnoprávnej
podmienky podľa § 109 ods. 1, čo je absolútne neprijateľné.“

56. Je tiež potrebné si uvedomiť, že v tomto konkrétnom prípade neskoršia právna úprava bola

v prospech žalobkyne, čo ju viedlo k tomu, že si práve z tohto dôvodu žiadosť o materské podala
neskôr, t. j. od 01.01.2024. Avšak mohla by nastať aj opačná situácia, kedy by neskoršia právna
úpravapodmienkyvznikunárokusprísnila,čobypotomvprípadeakceptovaniaargumentáciežalobkyne
malo za následok, že hoci v čase vzniku nároku by poistenkyňa zákonom predpísané podmienky
spĺňala, z dôvodu neskoršie podanej žiadosti by jej nárok nebol priznaný v dôsledku spätne uplatnených

prísnejších (nepriaznivejších) zákonných podmienok. Retroaktívna aplikácia zákona (či už je neskoršia
právna úprava priaznivejšia alebo nie) je v prípadoch, ako je žalobkynin, neprípustná.57. Novela zákona o sociálnom poistení (zákon č. 203/2023 Z. z.) neupravovala žiadne prechodné
ustanovenie vo vzťahu k prijatej zmene o možnosti započítania doby štúdia do obdobia 270 dní
nemocenského poistenia. Za danej právnej úpravy žalovaná, viazaná zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, nemohla prípadnú tvrdosť zákona nahradiť.

58. Nakoľko podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na materské nebolo možné
započítať do obdobia nemocenského poistenia aj dobu štúdia žalobkyne na vysokej škole a z obsahu
administratívneho spisu je preukázané, že žalobkyňa v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola

nemocensky poistená len od 01.12.2023 až do dňa pôrodu ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba
a iné nemocenské poistenie v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemala, nesplnila hmotnoprávnu
podmienku na vznik nároku na materské a žalovaná tak o jej nároku rozhodla správne.

59. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd
takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil, ani ich žalovaná netvrdila.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1

SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do

uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší

úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený

advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).