Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. júl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205592
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125205592.1

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX,
2./ D. B., E. F. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou
Juristi s.r.o., sp sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, zastúpená JUDr. Pavlom Gombošom,
advokátom – konateľom, proti žalovaným: 1./ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX,
2./ G. F., E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú povinní zdržať sa nakladania v rozsahu predaja, iného scudzenia, zaťaženia
vecnými bremenami, založenia, prenajatia a zaťaženia inými právami tretích osôb, s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v okrese H., obci C., k. ú. C. a to :
- pozemok parcely reg. „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 773 m2,
- pozemok parcely reg. „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 190 m2,

- pozemok parcely reg. „I.“, parc. č. XXX, záhrada, o výmere 209 m2,
- stavba so súp. č. XX, rodinný dom, postavený na pozemku parcely reg. „I.“, parc. č. XXX/X,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.7.2025 podali žalobcovia okrem žaloby vo veci samej o určenie vlastníckeho práva, na
tunajší súd návrh, ktorým sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, a to, aby súd uložil

žalovaným povinnosť zdržať sa nakladania v rozsahu predaja, iného scudzenia, zaťaženia vecnými
bremenami, založenia, prenajatia a zaťaženia inými právami tretích osôb, s v návrhu špecifikovanými
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese H., obci C., k. ú. C..

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca 1./ a žalobkyňa 2./ sú manželmi, rovnako tak žalovaný 1./
a žalovaná 2./ sú manželmi. Žalobca 1./ je zaťom žalovaných, žalobkyňa 2./ je dcérou žalovaných.

Žalovaní sú aktuálne evidovaní na LV č. XXX ako bezpodieloví spoluvlastníci (1/1) nasledovných
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese H., obci C., k. ú. C., a to:
pozemok parcely reg. „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 773 m2, pozemok
parcely reg. „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 190 m2, pozemok parcely reg.
„I.“, parc. č. XXX, záhrada, o výmere 209 m2,
stavba so súp. č. 77, rodinný dom, postavený na pozemku parcely reg. „I.“, parc. č. XXX/X. Uvedené

nehnuteľnosti tvoria rodinný dom s dvorom.

3. V minulosti bol výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností žalovaný 1./ Dňa 20.11.2006 uzatvoril
žalovaný 1./ ako predávajúci a žalobkyňa 2./ ako kupujúca kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k
predaju týchto nehnuteľností v celom ich rozsahu za kúpnu cenu 600.000,- Sk, ktorá bola žalovanému
1./ v celom rozsahu uhradená. Kúpna zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice na notárskom

úrade JUDr. Vladimíra Čuchtu v Prešove pod č. N 431/2006, Nz 46239/2006, NCRls 45972/2006. Vklad
vlastníckeho práva v prospech žalobkyne 2./ na podklade tejto kúpnej zmluvy bol na katastri povolenýpod J. XXXX/XX. Iba pre upresnenie je potrebné dodať, že v tom čase ešte existovala pôvodná parcela
I. č. XXX o výmere 963 m2, ktorá sa až neskôr (po roku 2015) rozdelila na parcely I. č. XXX/X o výmere
773 m2 a I. č. XXX/X o výmere 190 m2, a preto predmetom vtedajšieho prevodu je ešte pozemok parcely

I. č. XXX. Dôvodili, že aj keď v uvedenej kúpnej zmluve figurovala ako kupujúca iba žalobkyňa 2./,
ktorá bola na podklade tejto zmluvy evidovaná na liste vlastníctva ako výlučná vlastníčka predmetných
nehnuteľností, tak vzhľadom na to, že v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy už boli žalobcovia manželmi,
tak v súlade s § 143 Občianskeho zákonníka nadobudli žalobcovia uvedené nehnuteľnosti ex lege do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Teda, v skutočnosti nebola výlučnou vlastníčkou

uvedených nehnuteľností žalobkyňa 2./, ale tieto boli v BSM oboch žalobcov. Krátko po odkúpení
uvedených nehnuteľností začali žalobcovia s rozsiahlou a nákladnou rekonštrukciou, prestavbou a
nadstavbou rodinného domu, ktorý sa v tom čase nachádzal v pôvodnom stave (postavený v roku
1960). Stavebné povolenie na rekonštrukciu, prestavbu a nadstavbu bolo právoplatné dňom 02.02.2007,
následne kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2013. Rekonštrukciu, prestavbu
a nadstavbu realizovali a financovali takmer výhradne žalobcovia. Postupne došlo ku komplexnej

rekonštrukcii a prestavbe domu a k vybudovaniu nadstavby (obytného podkrovia). Hodnota domu sa tým
zvýšila niekoľkonásobne. Diametrálne odlišný stav, v akom sa dom nachádzal v čase kúpy v roku 2006
a následne po vykonaní rekonštrukcie, prestavby a nadstavby, je zrejmý zo znaleckého posudku znalca
K. G. č. XX/XXXX zo dňa 23.08.2006 vrátane fotodokumentácie v ňom obsiahnutej (dokumentujúcim
stav v čase kúpy v roku 2006), a z priložených aktuálnych fotografických snímkov (dokumentujúcimi

aktuálny stav). Po rekonštrukcii, prestavbe a nastavbe obývajú žalobcovia vrchné podlažie, žalovaní
bývajú v prízemnej časti – tento faktický stav trvá doposiaľ. Žalobcovia ďalej konštatovali, že v roku
2015 žalovaní žiadali žalobkyňu 2./, aby na nich dočasne na katastri prepísala uvedené nehnuteľnosti.
Odôvodňovali to tým, že kvôli problémom žalobkyne 2./ v jej zamestnaní sa boja, že prídu o strechu nad
hlavou, a že keď problémy pominú, nehnuteľnosti sa opäť v katastri prevedú na žalobkyňu 2./. Žalovaní

v tomto smere z pozície rodičov vyvíjali na žalobkyňu 2./ aj citový nátlak. Žalobkyňa 2./ ako právny laik
a milujúca dcéra, nemajúca dôvod svojim rodičom nedôverovať, s cieľom zabezpečiť rodičom pokoj na
duši, aj pod citovým nátlakom, s týmto zámerom napokon súhlasila. Žalobkyňa 2./ a žalovaní sa dohodli,
že sa uzatvorí akože kúpna zmluva, na základe ktorej sa dosiahne prepis majetku na katastri, a že
po tom, čo problémy žalobkyne 2./ v práci pominú, sa nehnuteľnosti opäť v katastri prepíšu späť na

žalobkyňu 2./. Žalobkyňa 2./ aj žalovaní mali od počiatku zámer uzavrieť iba fiktívnu (simulovanú) kúpnu
zmluvu, nakoľko v skutočnosti nemalo dôjsť ani k trvalému, ani k odplatnému prevodu predmetných
nehnuteľností na žalovaných. O tom svedčí aj to, že kúpna cena deklarovaná v zmluve bola 1,- euro,
pričom k úhrade kúpnej ceny nikdy nedošlo. Táto fiktívna kúpna zmluva bola spísaná a podpísaná dňa
22.02.2015, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných bol na katastri povolený pod J. XXXX/

XXXX. Žalobca 1./ o uzatvorení tejto zmluvy a o prepise nehnuteľností na katastri v prospech žalovaných
pritom vôbec nevedel, nebol o tom nikým informovaný, práve z dôvodu, že sa malo jednať iba o formálny
a dočasný prepis majetku na katastri. To, že išlo o fiktívnu a nie reálnu kúpnu zmluvu, je zrejmé aj z
toho, že uzavretie takejto kúpnej zmluvy by bolo zo strany žalobkyne 2./ vysoko nelogické – prečo by
žalobkyňa 2./ po tom, čo v roku 2006 kúpila so žalobcom 1./ predmetné nehnuteľnosti za 600.000,- Sk

a dom následne na vlastné náklady rozsiahlo zrekonštruovali, prestavali a nadstavali, by bez vedomia
a súhlasu žalobcu 1./, predala tieto nehnuteľnosti za 1,- euro svojim rodičom?

4. Následne po tom, čo sa žalobca 1./ dozvedel, že predmetné nehnuteľnosti sú na katastri evidované
na žalovaných, prirodzene žiadal po žalobkyni 2./ okamžité zjednanie nápravy, t. j. aby došlo k

spätnému prepisu v katastri. Vzťahy medzi žalobcami na jednej strane a žalovanými na strane druhej
sa však medzičasom v dôsledku spávania sa žalovaných zhoršili natoľko, že ich vzájomné spolužitie
je nefunkčné, vecná komunikácia je nemožná, pomaly na dennej báze dochádza ku konfliktným
situáciám. V dôsledku toho sa žalobcom doposiaľ nepodarilo mimosúdnym spôsobom dosiahnuť spätný
prepis predmetných nehnuteľností na katastri. Evidenčný stav založený vyššie uvedenou fiktívnou

kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2015 teda trvá doposiaľ. Situácia sa vystupňovala až do tej miery,
že v období posledných dvoch mesiacov žalovaní viackrát výslovne hrozili žalobcom, že žalobcovia
v predmetných nehnuteľnostiach nemajú čo robiť, že tam žalobcovia ďalej nebudú, a že žalovaní
predmetné nehnuteľnosti predajú, resp. darujú inej osobe, resp. osobám, aby dosiahli, že v nich
žalobcovia ďalej nebudú. Priamym očitým svedkom týchto hrozieb bol viackrát syn žalobcov L. B..

Žalovaní dokonca telefonicky kontaktovali priateľku L. B., M. A., ktorá do situácie nie je vôbec
zainteresovaná, kde v telefonickom rozhovore sa negatívne vyjadrovali o žalobcoch a uviedli, že
predmetné nehnuteľnosti si majú rozdeliť vnúčatá. Existuje teda bezprostredné riziko, že žalovaníprevedú predmetné nehnuteľnosti na iného, s cieľom sťažiť žalobcom životnú situáciu a dosiahnuť
prípade aj nútené vysťahovanie žalobcov z týchto nehnuteľností.

5. Žalobcovia majú vzhľadom na vyššie uvedené za to, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 22.02.2015
je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že sa jedná o simulovanú kúpnu zmluvu, nakoľko v
skutočnosti nemalo dôjsť ani k trvalému, ani k odplatnému prevodu predmetných nehnuteľností na
žalovaných. Absentujú tu teda podstatné obsahové náležitosti kúpnej zmluvy, a to trvalo a odplatne
previesť vlastnícke právo. Predmetnú simulovanú kúpnu zmluvu zo dňa 22.02.2015 zároveň nie je

možné za žiadnych okolností posúdiť ako platnú disimulovanú darovaciu zmluvu, už len pre nedodržanie
zákonnej písomnej formy pre prevod nehnuteľnosti darovaním (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
22Cdo/101/2001; rovnako aj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 2200). V
dôsledku absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy teda predmetné nehnuteľnosti ostali naďalej
v BSM žalobcov. Žalobcovia sa touto žalobou domáhajú deklaratórneho určenia vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam.

6. Žalobcovia poukázali na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (viď ZSP 48/2004) platí, ak je žalovaný
zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom

pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

7. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je v zmysle poukázanej judikatúry
daný už tým, že žalobcovia sa prostredníctvom tejto žaloby domáhajú zosúladenia faktického stavu (v
zmysle ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností) a evidenčného stavu v

katastri nehnuteľností (v zmysle ktorého sú na LV č. XXX, k. ú. C., evidovaní žalovaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, hoci im vlastnícke právo k nim v skutočnosti nesvedčí).
Žalobcovia na základe uvedeného majú za to, že preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení.

8. Žalobcovia majú na základe vyššie uvedeného za to, že dostatočným spôsobom osvedčili dôvodnosť
svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobcovia osvedčili, že kúpna zmluva zo dňa
22.02.2015 je iba simulovaná (fiktívna), na základe čoho ide o absolútne neplatný právny úkon, v
dôsledku čoho predmetné nehnuteľnosti ostali naďalej v BSM žalobcov, t. j. žalobcom k nim svedčí
vlastnícke právo. Žalobcovia osvedčili, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Žalobcovia podaním tohto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sledujú o. i. ochranu ich
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré im je garantované v čl. 20 Ústavy SR.

9. Žalobcovia majú za to, že osvedčili dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov v podobe uloženia
povinnosti žalovaným zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej. Vyššie uvedeným, osobitne čestnými prehláseniami L. B. a M.
A., je osvedčená existencia bezprostredného rizika, že žalovaní prevedú predmetné nehnuteľnosti
na inú osobu, s cieľom poškodiť žalobcom a dosiahnuť prípade aj nútené vysťahovanie žalobcov z
týchto nehnuteľností. Zároveň, ak existuje bezprostredná hrozba prevodu nehnuteľností na iného, čo je
najvyššia forma dispozície s nehnuteľnosťami, tak aplikáciou princípu „argumentum a maiori ad minus“

je bezprostredne dané aj riziko, že žalovaní zrealizujú niektorú z nižších foriem dispozičných úkonov,
napr. že predmetné nehnuteľnosti prenajmú inému, zaťažia, a pod.. To by pre žalobcov predstavovalo
objektívne riziko vzniku veľkej ujmy, ako aj objektívne riziko, že aj v prípade úspešnosti tunajšieho
súdneho konania o určenie vlastníckeho práva, by sa už nepodarilo navrátiť pôvodný stav. Každý
dispozičný úkon k majetku v prospech tretej osoby objektívne predstavuje zásah do vlastníckeho práva

skutočného vlastníka tohto majetku s rizikom vzniku nenapraviteľných, príp. iba ťažko napraviteľných
následkov majetkovej aj nemajetkovej povahy. Obzvlášť za situácie, kedy predmetné nehnuteľnosti
(dom a dvor) sú majetkom, ktorý žalobcovia v roku 2006 kúpili za 600.000,- Sk, do ktorého investovali
ďalšie desaťtisíce eur, a ktorý tvorí jediné bydlisko žalobcov a ich detí. Žalobcom by okrem iného
objektívne hrozilo znemožnenie užívania predmetných nehnuteľností, tvoriace ich jediné bydlisko, čím

by bol bezprostredne ohrozený chod rodiny žalobcov.

10. Na základe vyššie uvedeného majú žalobcovia za to, že predmetným neodkladným opatrením,
spočívajúcim v uložení povinnosti žalovaným zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami doprávoplatnosti konania vo veci samej, sa vylúči vznik (zabráni vzniku) nenávratného stavu a veľkej,
ťažko napraviteľnej škody (ujmy) žalobcov a zabezpečí sa tak účel civilného sporového konania,
ktorým je ochrana porušeného, resp. ohrozeného práva, v tomto prípade vlastníckeho práva žalobcov k

predmetnému majetku. V dôsledku toho tak žalobcovia majú za to, že dostatočným spôsobom osvedčili
potrebu neodkladnej právnej úpravy a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia navrhujú,
aby súd neodkladnému opatreniu vyhovel.

11. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania,

počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do
24 hodín od doručenia návrhu.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

21. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

22. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

23. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.
24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď strana sporu podávajúca návrh na takéto
rozhodnutieosvedčínaliehavosťpotrebytakéhotopostupuodrážajúcunemožnosťvyčkaťdokonečného
rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia.

25. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie
ochrany porušených alebo ohrozených práv sporových strán do času definitívnej právnej ochrany.Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie.

26. V prejednávanej veci žalobcovia podrobným opisom skutkových okolností a na opis nadväzujúcimi
predloženými listinami osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu je nesporné, že je
potrebné priznať žalobcom právnu ochranu a dočasne upraviť pomery strán tak, aby sa počas trvania
súdneho sporu vlastnícky režim k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania nezmenil. Žalovaným by
v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia ešte pred skončením predmetného sporu nič nebránilo

previesť alebo zaťažiť dotknutú nehnuteľnosť, ktorej sa súdny spor týka. Nariadenie neodkladného
opatrenia má teda za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobcovia môže, ale i nemusia
byť úspešní), vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na ďalšie osoby, alebo aby nedošlo k inému
faktickému alebo právnemu zaťaženiu týchto nehnuteľnosti. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k
výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcov v spore vo veci samej, prípadne,

k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. s veľkými obtiažami.

27. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že vyššie uvedené nehnuteľnosti predstavujú ako pre
žalobcov, tak aj pre žalovaných obydlie, preto nevyhovením návrhu na vydanie predbežného opatrenia

by mohlo dôjsť aj k výraznému obmedzeniu prístupu k obydliu strán sporu, zvlášť žalobcov.

28. Súd pri rozhodovaní tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané
nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaní nemajú úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť na
inú osobu, resp. iným spôsobom s ňou nakladať, zásah do ich vlastníckeho práva v podobe zákazu

takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaných. Ak naopak
žalovaní majú úmysel túto nehnuteľnosť scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy
na právach žalobcov, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto
javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel,
ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých

pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili. Pokiaľ žalovaní nemajú záujem prevádzať, či inak nakladať
snehnuteľnosťou,vydanieneodkladnéhoopatreniaichvpodstatenijakýmspôsobomneobmedzí.Avšak
pre hospodárnosť súdneho konania o určenie vlastníckeho práva je potrebné, aby bol zachovaný okruh
účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa súdne
konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd návrhu na neodkladné opatrenie v celom rozsahu vyhovel
a uložil žalovaným povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).